Mediácia v krajinách EÚ

Francúzsko

Prečo namiesto podania návrhu na súd neriešiť spor mediáciou? Ide o formu alternatívneho riešenia sporov, v rámci ktorého mediátor pomáha stranám dosiahnuť dohodu. Vo Francúzsku si vláda a odborníci uvedomujú výhody mediácie a zákonodarný orgán vo veľkej miere podporuje využívanie mediátora.

Autor obsahu
Francúzsko

Na koho sa obrátiť?

Vo Francúzsku neexistuje ústredný alebo vládny orgán zodpovedný za právnu úpravu povolania mediátorov.

Neexistuje žiadne celoštátne oficiálne webové sídlo o mediácii. Na webovom sídle https://www.justice.fr/r%C3%A9gler-litiges-autrement/m%C3%A9diation sa však aktualizuje rubrika o mediácii.

Každý odvolací súd zverejňuje zoznamy mediátorov v oblastiach občianskych, sociálnych a obchodných vecí na základe článku 8 zákona č. 2016-1547 z 18. novembra 2016 o modernizácii súdnictva 21. storočia. Tieto zoznamy určené v prvom rade pre informáciu sudcom sa sprístupňujú subjektom podliehajúcim súdnej právomoci všetkými prostriedkami. Sú dostupné najmä na webovom sídle príslušných odvolacích súdov.

V ktorých oblastiach možno využiť mediáciu, resp. v ktorých oblastiach sa mediácia využíva najčastejšie?

Mediáciu možno využiť v každom štádiu a vo všetkých oblastiach práva, výlučne v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje „záväzný verejný poriadok“. Mediácia sa tak nemôže využiť so zámerom obísť záväzné predpisy týkajúce sa manželstva alebo rozvodu.

Mediácia sa vykonáva najmä v prípadoch:

  • susedských sporov,
  • ťažkostí pri vymáhaní pohľadávok,
  • problémov medzi vlastníkmi a nájomcami,
  • ťažkostí s manželským partnerom v súvislosti s právom styku s dieťaťom.

Aké pravidlá je potrebné dodržiavať?

Využitie mediácie

Zákonom č. 95-125 z 8. februára 1995 o organizácii súdov a občianskom, trestnom a správnom konaní sa do francúzskeho práva zaviedla mediácia v občianskoprávnych veciach.

Nariadením vlády č. 2011/1540 zo 16. novembra 2011 sa transponovala smernica 2008/52/ES, v ktorej sa stanovuje rámec na podporu urovnania sporov strán formou zmieru prostredníctvom tretej osoby, ktorou je mediátor, pričom jej uplatňovanie sa rozširuje na cezhraničnú mediáciu a súčasne aj na vnútroštátnu mediáciu, okrem sporov, ktoré sa týkajú pracovných zmlúv a výsostného správneho práva.

Nariadením vlády zo 16. novembra 2011 sa takisto zmenil zákon z 8. februára 1995 s cieľom stanoviť všeobecný rámec mediácie. Vymedzil sa v ňom pojem mediácia, spresnili sa vlastnosti, ktorými sa musí vyznačovať mediátor, a pripomenula sa zásada dôvernosti mediácie, ktorá je nevyhnutná na úspešnosť tohto postupu.

Konvenčná mediácia:

Mediácia sa môže uskutočniť na podnet strán. Môže k nej dôjsť mimo akéhokoľvek podania návrhu na súd.

Strany, ktoré sa obrátili na súd, aby rozhodol v ich veci, však majú možnosť využiť spôsob urovnania sporu formou zmieru, najmä prostredníctvom mediátora.

Súdna mediácia:

Ak žaloba už bola podaná na súd, „sudca, ktorému bol postúpený spor, môže po získaní súhlasu strán určiť tretiu osobu, aby vypočula strany a porovnala ich názory s cieľom umožniť im nájsť riešenie konfliktu, ktorý ich stavia proti sebe“ (článok 131-1 Občianskeho súdneho poriadku).

V rodinných veciach v obmedzenej oblasti týkajúcej sa určenia výkonu rodičovských práv a povinností alebo predbežných opatrení vo veci rozvodu sudca môže takisto prikázať stranám, aby sa zúčastnili na informatívnom stretnutí o mediácii, ktoré je bezplatné a na ktoré sa nemôže vzťahovať nijaký osobitný postih (články 255 a 373-2-10 Občianskeho zákonníka).

Zákonom č. 2019-222 z 23. marca 2019 o plánovaní na roky 2018 – 2022 a reforme súdnictva sa zaviedla do článku 373-2-10 Občianskeho zákonníka mediácia po súdnom konaní:

„Ak strany nedospejú k dohode, sudca sa snaží dospieť k ich zmieru.

S cieľom uľahčiť dosiahnutie konsenzuálneho výkonu rodičovských práv a povinností rodičmi sudca im môže navrhnúť opatrenie mediácie, pokiaľ nejde o obvinenie z násilia páchaného jedným rodičom na druhom rodičovi alebo na dieťati, po získaní ich súhlasu, a poveriť rodinného mediátora, aby ho vykonal, a to aj v konečnom rozhodnutí o podmienkach výkonu rodičovských práv a povinností.

Môže im takisto prikázať, pokiaľ nejde o obvinenie z násilia páchaného jedným rodičom na druhom rodičovi alebo na dieťati, aby sa stretli s rodinným mediátorom, ktorý ich bude informovať o účele a priebehu tohto opatrenia.“

„Povinná“ mediácia

Na základe nedávnych legislatívnych zmien sa do francúzskeho práva zaviedlo povinné využitie mediácie za určitých okolností.

Na základe článku 7 zákona č. 2016-1547 z 18. novembra 2016 o modernizácii súdnictva 21. storočia sa skúšobne zaviedla povinná predchádzajúca mediácia na jedenástich súdoch. Ukončenie tohto skúšobného uplatňovania pôvodne stanovené na koniec roku 2019 sa predĺžilo do 31. decembra 2020.

Osoby, ktoré chcú zmeniť rozhodnutie súdu v rodinných veciach alebo ustanovenie dohody schválenej súdom, sa musia, skôr než budú môcť opätovne predložiť návrh na súd, pokúsiť o rodinnú mediáciu, inak ich návrh nebude prijatý.

Príslušné návrhy sa týkajú:

  • obvyklého bydliska dieťaťa (detí),
  • práva styku a ubytovania,
  • prispievania na vzdelávanie a výživu maloletých detí,
  • rozhodnutí týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností.

Pokus o predchádzajúcu rodinnú mediáciu sa nevyžaduje v prípadoch:

  • násilia páchaného jedným rodičom na druhom rodičovi alebo na dieťati,
  • žiadosti o schválenie dohody medzi stranami,
  • iného legitímneho dôvodu na základe posúdenia súdom.

Zákonom č. 2019-222 z 23. marca 2019 o plánovaní na roky 2018 – 2022 a reforme súdnictva sa zaviedlo povinné využívanie niektorého spôsobu alternatívneho riešenia sporov, medzi ktoré patrí aj mediácia, pokiaľ je cieľom návrhu vyplatenie sumy, ktorá neprevyšuje 5 000 EUR, alebo sa týka susedského sporu. V takomto prípade musí podaniu návrhu na súd predchádzať podľa výberu strán buď pokus o zmier pod vedením súdneho zmierovateľa, pokus o mediáciu, alebo pokus o participatívny postup, lebo inak môže súd rozhodnúť ex officio o jeho neprípustnosti, pokiaľ nejde o štyri prípady stanovené zákonom:

  • ak aspoň jedna strana žiada o schválenie dohody,
  • keď je predchádzajúce využitie možnosti urovnania sporu formou zmieru nariadené zo strany autora rozhodnutia,
  • ak je nevyužitie jedného zo spôsobov urovnania sporu formou zmieru uvedených v prvom pododseku odôvodnené legitímnym dôvodom, najmä nedostupnosťou súdnych zmierovateľov v primeranej lehote,
  • ak sudca alebo správny orgán musí na základe osobitného ustanovenia pristúpiť k predchádzajúcemu pokusu o zmier.

Regulácia mediácie

Na celoštátnej úrovni nejestvuje „etický kódex“ mediátorov.

Niektorí mediátori sa prostredníctvom svojho priameho členstva alebo prostredníctvom členstva organizácie, ktorá ich zamestnáva, opierajú o etické kódexy alebo charty vytvorené združeniami alebo federáciami.

„Zmluvné“ služby rodinnej mediácie, t. j. služby využívajúce verejné financovanie z poisťovní na vyplácanie rodinných dávok, zo sociálneho poistenia pre osoby pôsobiace v poľnohospodárstve a z ministerstva spravodlivosti, sa zaväzujú dodržiavať určité normy týkajúce sa fungovania a kvality služieb zapísaných do celoštátneho referenčného zoznamu.

V dekréte č. 2017-1457 z 9. októbra 2017 týkajúcom sa zoznamu mediátorov na odvolacom súde sú uvedené podmienky zápisu do týchto zoznamov. Je teda potrebné:

  1. nebyť odsúdený, zbavený spôsobilosti alebo funkcie, ako je uvedené vo vestníku č. 2 registra trestov;
  2. nespáchať skutky v rozpore s dobrou povesťou, bezúhonnosťou a dobrými mravmi, v dôsledku ktorých sa prijali disciplinárne alebo správne sankcie vo forme zbavenia funkcie, výmazu, odvolania, odobratia schválenia alebo povolenia;
  3. doložiť odbornú prípravu alebo prax, ktorými sa preukazuje schopnosť vykonávať mediáciu, a to pre fyzické osoby a pre právnické osoby: každá fyzická osoba, ktorá je členom právnickej osoby, ktorá zabezpečuje výkon opatrení mediácie, musí spĺňať podmienky stanovené pre fyzické osoby.

Informácie a odborná príprava

Za daného stavu francúzske pozitívne právo nestanovuje nijakú osobitnú odbornú prípravu potrebnú na výkon mediácie.

V rodinnej oblasti sa totiž dekrétom z 2. decembra 2003 a výnosom z 12. februára 2004 zaviedol štátny diplom rodinného mediátora (DEMF).

Získanie tohto diplomu nie je nevyhnutnou podmienkou výkonu rodinnej mediácie. Vyžaduje sa však na výkon činnosti v oblasti zmluvnej služby rodinnej mediácie.

Aké sú náklady na mediáciu?

Mimosúdna alebo súdna mediácia je platená služba pre osoby, ktoré využili tento spôsob alternatívneho riešenia sporov.

Odmena mediátora môže spadať do súdnej pomoci, ako sa stanovuje v článkoch 118-9 a nasl. dekrétu č. 91-1266 z 19. decembra 1991. Nemôže však presiahnuť sumu 256 EUR za jednu stranu alebo 512 EUR za všetky strany.

V oblasti súdnej mediácie ju stanovuje sudca určujúci poplatky po splnení úkonu a po predložení rozpisu alebo výkazu výdavkov (článok 119 dekrétu č. 91-1266 z 19. decembra 1991). Sudca stanovuje výšku zálohy, ktorú musia strany zložiť, a výšku odmeny (články 131-6 a 131-13 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže v právnych normách sa presne neurčuje sadzobník, jednotková cena za služby rodinnej mediácie je variabilná.

Služby, na ktoré sa vzťahuje verejné financovanie, sa zaväzujú dodržiavať sadzobník účasti rodín. Finančná účasť na ťarchu strán za každé zasadnutie mediácie a na osobu predstavuje 2 EUR až 131 EUR v závislosti od príjmov.

Vykonateľnosť dohody, ktorá je výsledkom mediácie

Ak strany dospejú k dohode, je pre nich záväzná ako každá iná zmluva.

Ak sa dohoda nedosiahne v priebehu konania, podľa článku 1565 Občianskeho súdneho poriadku možno dohodu predložiť na účely vykonateľnosti na schválenie sudcovi príslušnému rozhodovať o spore v danej veci.

Ak sa mediácia využije v rámci súdneho konania, podľa článku 131-12 Občianskeho súdneho poriadku sudca, ktorému bol spor predložený, schvaľuje na žiadosť strán dohodu, ktorú mu predložia.

V článku L. 111-3, 1 poriadku občianskeho exekučného konania sa stanovuje, že nútený výkon rozhodnutia predstavujú dohody vychádzajúce zo súdnej alebo mimosúdnej mediácie, ktorým všeobecné alebo správne súdy prisúdia vykonateľnosť.

Posledná aktualizácia: 17/01/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.