Príručka

17. Charakter žiadosti pre využitie videokonferencie v rámci vzájomnej právnej pomoci alebo pri vykonávaní dôkazov je v občianskych a v trestných veciach rozdielny a podrobnosti sa uvádzajú v prílohe III.

Tlačivá sú dostupné v občianskych aj trestných veciach a dožadujúci súd ich zasiela dožiadanému súdu v inej krajine (v trestných veciach využitie tlačív nie je povinné). Tlačivá zahŕňajú informácie využívané pri kontaktovaní zainteresovaných účastníkov sporu a ich zástupcov a údaje súdu. V niektorých prípadoch sa môžu uviesť i informácie o platbe za použitie vybavenia a jazyku, ktorý sa použije pri videokonferencii.

18. V občianskych veciach nariadenie o vykonávaní dôkazov z roku 2001 ustanovuje dve možnosti pre využitie videokonferencií v cezhraničnom vykonávaní dôkazov:

• Podľa článkov 10 až 12 môže dožadujúci súd požiadať dožiadaný súd v inom členskom štáte, aby umožnil jemu alebo účastníkom prítomnosť alebo účasť prostredníctvom videokonferencie na vykonávaní dôkazov dožiadaným súdom. Takúto žiadosť možno odmietnuť, len ak je nezlučiteľná s právom členského štátu dožiadaného súdu alebo z dôvodu závažných praktických problémov. Článok 13 potom ustanovuje donucovacie opatrenia pre výkon žiadosti. Podľa článku 14 sa však svedok môže dovolávať práva odmietnuť svedčiť v súlade s právom členského štátu dožadujúceho alebo dožiadaného súdu.
• Podľa článku 17 samotný dožadujúci súd vykonáva dôkaz priamo v inom členskom štáte so súhlasom ústredného orgánu alebo príslušného orgánu tohto členského štátu. Podľa článku 17 ods. 4 ústredný orgán alebo príslušný orgán je na tento účel povinný podporovať videokonferencie. Článok 17 ods. 2 vymedzuje, že priame vykonanie dôkazov sa smie uskutočniť, len ak sa dá vykonať na dobrovoľnom základe.

Okrem možnosti použiť donucovacie opatrenia hlavnými rozdielmi medzi týmito dvoma metódami sú súd, ktorý vedie vykonávanie dôkazov, a rozhodné právo.

19. Dožadujúci súd zašle žiadosť o videokonferenciu a požadované informácie spolu s tlačivom žiadosti A alebo I uvedeným v nariadení o vykonávaní dôkazov z roku 2001 dožiadanému súdu.

Na žiadosť sa tiež odpovedá prostredníctvom vzorových tlačív. Ak sa žiadosť súdu iného členského štátu o účasť prostredníctvom videokonferencie zamietne, súd použije tlačivo E. V prípade priameho výkonu dôkazov je ústredný alebo príslušný orgán povinný informovať dožadujúci súd do 30 dní (pomocou tlačiva J) o tom, či žiadosť akceptuje. Ak sa žiadosť akceptuje, dožadujúci súd môže získať dôkazy v lehote, ktorú stanovil.

20. V trestných veciach musí dožiadaný členský štát súhlasiť s výsluchom prostredníctvom videokonferencie za predpokladu, že jej použitie nie je v rozpore so základnými zásadami jeho práva a má na uskutočnenie tohto pojednávania technické prostriedky.

Donucovacie opatrenia možno nariadiť pri výkone žiadosti o vzájomnú pomoc (napr. predvolania so sankciou v prípade nedostavenia), ak čin opísaný v žiadosti je trestný aj v dožiadanom štáte.

21. Ak videkonferenčné vybavenie, ktoré sa má použiť, neposkytuje dožadujúci súd, za všetky náklady prenosu vrátane nákladov na prenájom vybavenia a technického personálu na jeho prevádzku má primárnu zodpovednosť orgán žiadajúci o videokonferenciu a musí ich uhradiť.

V súlade s nariadením o vykonávaní dôkazov z roku 2001 je všeobecnou zásadou, že vykonaním žiadosti o nepriame vykonanie dôkazov nevzniká žiaden nárok na náhradu daní ani nákladov. Ak si to však dožiadaný súd praje, dožadujúci súd by mal zabezpečiť náhradu nákladov vyplývajúcich z použitia videokonferencie.