Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Vykonávanie dôkazov

Luxembursko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Dôkazné bremeno

1.1 Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Základnou zásadou podľa luxemburských právnych predpisov je, že osoba žiadajúca o splnenie záväzku musí preukázať svoj nárok. Podobne aj osoba, ktorá tvrdí, že už nie je viazaná záväzkom, musí dokázať, že uskutočnila platbu alebo vykonala skutok, ktorý ju zbavil jej záväzku.

1.2 Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné predložiť dôkazy s cieľom dokázať, že konkrétne právne domnienky sú neplatné?

V určitých prípadoch sa v luxemburských právnych predpisoch stanovujú domnienky, ktorými sa osoba zbavuje povinnosti dokázať skutočnosť, ak by to bolo ťažké alebo nemožné. Domnienkami sú závery, ktoré sa v právnom predpise alebo rozhodnutí súdu vyvodzujú o neznámej skutočnosti na základe známej skutočnosti.

V právnych predpisoch sa rozlišuje medzi dvoma druhmi domnienok: po prvé, existujú právne domnienky, ktoré sú spojené s určitými úkonmi alebo skutočnosťami na základe osobitných právnych predpisov. Potom existujú domnienky, ktoré nie sú ustanovené zákonom a ponechávajú sa na vlastnom uvážení súdu. Ten prijme iba závažné, presné a neodporujúce si domnienky.

Všeobecne povedané, je možné poskytnúť dôkaz na vyvrátenie domnienok. Napríklad, predpokladá sa, že otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo zosobášenému páru, je manžel matky. Je však možné začať konanie vo veci popretia otcovstva.

Zriedkavejšie môžu byť domnienky nevyvrátiteľné, čo znamená, že nie je možné proti nim predložiť dôkazy.

1.3 Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby na jej základe rozhodol?

Hodnotenie skutočností sa ponecháva na vlastnom uvážení súdu a je konečné. V prípade pochybností súd overí, či existujú závažné, presné a neodporujúce si dôkazy, a uzná alebo odmietne dôkazy v závislosti od pravdepodobnosti údajných skutočností.

2 Získavanie dôkazov

2.1 Vyžaduje si získavanie dôkazov vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch získať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy?

Na žiadosť účastníka konania môže sudca nariadiť vykonanie dokazovania. Sudca však môže v určitých prípadoch zabezpečiť dôkaz aj z vlastnej iniciatívy.

2.2 Aké kroky budú nasledovať v prípade, ak súd schváli žiadosť strany týkajúcu sa získania dôkazov?

Sudca informuje vymenovaného znalca o charaktere jeho úlohy. Znalec predvolá účastníkov konania a tretie strany, ktoré sú požiadané o pomoc pri vyšetrovaní. Na základe zásady kontradiktórnosti sa zabezpečenie dôkazu musí uskutočniť v prítomnosti účastníkov konania.

2.3 V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o získanie dôkazov?

Vykonanie dokazovania sa môže nariadiť vždy, keď sudca nemá dostatok informácií, na ktorých by založil rozhodnutie.

Vykonanie dokazovania údajnej skutočnosti sa môže nariadiť, iba ak účastník uvádzajúci tvrdenia nemá dostatočné dôkazy na ich dokázanie. Vykonanie dokazovania sa za žiadnych okolností nemôže nariadiť ako náhrada v prípade, že účastník konania nedokázal predložiť dôkazy.

Sudca musí tiež obmedziť výber opatrenia, ktoré je dostatočné na vyriešenie sporu; musí zvoliť najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie.

2.4 Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

Rôznymi dôkaznými prostriedkami sú materiálny dôkaz, ústna svedecká výpoveď, domnienky, uznanie dôkazu (priznanie) a prísažná svedecká výpoveď.

2.5 Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov – znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predkladania písomných dôkazov a znaleckých správ / posudkov?

  • Spôsoby získania dôkazov od svedkov a od svedkov – znalcov:

Ak je svedecký dôkaz prípustný, sudca môže získavať dôkazy od tretích strán, ktoré vzhľadom na svoje osobné poznatky o predmetných skutočnostiach môžu tieto skutočnosti objasniť. Tento dôkaz môže mať formu vyhlásenia alebo sa môže získať vyšetrovacími metódami v závislosti od toho, či je písomný alebo ústny.

Sudca môže kohokoľvek podľa svojej voľby požiadať o objasnenie vo forme vyhlásenia, konzultácie alebo odborného stanoviska ku skutočnosti, ktorá si vyžaduje vysvetlenie znalca. Ak nie je potrebné písomné stanovisko, sudca môže dovoliť svedkovi – znalcovi poskytnúť stanovisko ústne v rámci vypočúvania. Z tohto ústneho stanoviska sa vyhotoví záznam, ktorý podpíše sudca a súdny úradník.

  • Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na predkladanie písomných dôkazov a písomných správ alebo stanovísk svedkov – znalcov:

Písomný dôkaz:

Účastník konania, ktorý sa o dokument opiera, je povinný sprístupniť ho druhému účastníkovi. Poskytne ho proti potvrdenke o prijatí alebo podaním cez súdny register. Dokumenty musia byť sprístupnené bez vyzvania.

Písomné správy alebo stanoviská znalcov:

Znalci podávajú svoje správy cez súdny register. Aj v prípade, že sa na príprave správy podieľajú viacerí znalci, vypracujú len jednu správu. Ak majú rozdielne názory, každý zo znalcov poskytne svoje stanovisko. Ak znalec požiadal o stanovisko ďalšieho znalca z iného odboru, toto stanovisko sa priloží k záznamu z vypočutia alebo k spisu, v závislosti od prípadu.

2.6 Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Niektoré dôkazné prostriedky majú väčšiu dôkaznú silu ako ostatné:

  • Úradný záznam (acte authentique) vypracovaný verejným činiteľom (notár, súdny úradník atď.), ktorý koná v rámci svojej úradnej právomoci, predstavuje dôkaz, pokiaľ sa neukáže ako falošný.
  • Súkromná dohoda vypracovaná a podpísaná samotnými účastníkmi konania bez zásahu verejného činiteľa predstavuje dôkaz, ak neexistujú dôkazy o opaku.
  • Ústna svedecká výpoveď, ako aj iné dôkazné prostriedky, sa ponechávajú na vlastné uváženie sudcu.

2.7 Sú niektoré spôsoby dokazovania v záujme preukázania určitých skutočností povinné?

Písomný dôkaz je nutný ako opodstatnenie právneho dokumentu (zmluvy), ktorého hodnota prekračuje 2 500 EUR. Dôkaz skutočnosti (napríklad nehody) však môže mať ľubovoľnú formu.

2.8 Sú svedkovia podľa zákona povinní svedčiť?

Zákon vyžaduje spoluprácu svedkov v súdnych konaniach, pokiaľ ide o zisťovanie pravdy.

2.9 V akých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať?

Ľudia, ktorí môžu dokázať, že majú oprávnený dôvod, môžu byť zbavení povinnosti svedčiť. Rodičia alebo iní príbuzní v priamej línii jedného z účastníkov konania, ako aj manžel/manželka účastníka konania, dokonca aj vtedy, ak sú rozvedení, môžu odmietnuť svedčiť.

2.10 Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť vypovedať?

Svedkov, ktorí sa nedostavia na súd, možno predvolať na súd na ich vlastné náklady, ak sa ich svedectvo považuje za nutné. Svedkom, ktorí sa nedostavia na súd, a osobám, ktoré bez vážneho dôvodu odmietajú podať svedeckú výpoveď alebo zložiť prísahu, možno udeliť civilnú pokutu v rozmedzí 50 až 2 500 EUR.

Ak osoba môže dokázať, že nemohla prísť na súd v stanovený deň, pokuta a všetky náklady sa môžu odpustiť.

2.11 Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď?

Ako svedok môže byť predvolaný ktokoľvek okrem osôb, ktoré sa považujú za nespôsobilé.

Ľudia, ktorí nie sú schopní poskytnúť svedeckú výpoveď, však môžu byť vypočutí za rovnakých podmienok, ale bez toho, aby zložili prísahu. Svedeckú výpoveď týkajúcu sa skutočností, o ktoré sa opierajú manželia v návrhu na rozvod alebo odluku, však nemôžu nikdy podať ich potomkovia.

2.12 Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom videokonferencie alebo iných technických prostriedkov?

  • Úloha sudcu a účastníkov konania pri vypočúvaní svedka

Sudca vypočuje svedecké výpovede svedkov samostatne v poradí, o ktorom sám rozhodne, keď sú účastníci prítomní alebo boli predvolaní. Svedkovia nemôžu čítať z dokumentu.

Sudca môže vypočuť svedeckú výpoveď svedkov alebo klásť svedkom otázky o akejkoľvek veci, v prípade ktorej je zo zákona možné zabezpečiť dôkaz, dokonca aj keď tieto veci nie sú uvedené v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje vykonanie dôkazov. Môže predvolať svedkov, konfrontovať svedkov navzájom alebo s účastníkmi konania, a ak je to nutné, vypočuť si ich svedecké výpovede v prítomnosti odborného znalca.

Počas svedeckej výpovede nesmú účastníci konania prerušiť svedkov, klásť im otázky, ani sa pokúsiť ich ovplyvniť, ani sa na nich priamo obracať pod sankciou vylúčenia. Ak to sudca považuje za nutné, môže po skončení vypočúvania svedka klásť svedkovi ďalšie otázky, ktoré sudcovi predložili jednotliví účastníci.

  • Využívanie videokonferencií alebo iných technických opatrení

Zámerom nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach je zlepšiť, zjednodušiť a urýchliť spoluprácu medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov. V luxemburských právnych predpisoch neexistuje osobitné ustanovenie o využívaní videokonferencií. Využívanie videokonferencií sa riadi všeobecnými pravidlami nového Občianskeho súdneho poriadku o vypočúvaní svedkov, osobným hodnotením zo strany sudcu a osobnou účasťou. Súdy sú vybavené potrebným technickým zariadením. V termíne stanovenom pre videokonferenciu sú prítomní sudca, zapisovateľ, tlmočník a technik.

Sudca môže dať urobiť audio alebo videonahrávku zo všetkých alebo z časti prípravných vyšetrovaní. Nahrávky sa uchovávajú v súdnom registri. Hociktorý z účastníkov môže požiadať o kópiu alebo prepis na svoje vlastné náklady.

3 Hodnotenie dôkazov

3.1 Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, ak účastník nezískal dôkazy zákonným spôsobom?

Súd neuzná dôkazy získané nezákonným spôsobom, napríklad skrytou kamerou alebo nahrávkou telefonického rozhovoru, o ktorej osoba nevedela.

3.2 Bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz v prípade, ak som účastníkom konania?

Výpovede účastníka konania nemajú v zásade žiadnu dôkaznú hodnotu.

Súvisiace odkazy

http://www.legilux.lu/

Posledná aktualizácia: 13/05/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.