

Neexistuje žiaden možný zoznam predbežných opatrení: v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa možno domôcť akýchkoľvek naliehavých opatrení, proti ktorým nie je vznesená žiadna vážna námietka alebo ktorými sa odôvodňuje existencia sporu (uhradenie zálohy, vysťahovanie užívateľa bez vlastníckych práv, znalecký posudok alebo zistenie škôd atď.). Okrem toho sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže v naliehavých prípadoch uložiť akékoľvek nevyhnutné opatrenia s cieľom predísť bezprostredne hroziacej škode (napríklad konsolidačné práce) alebo ukončiť zjavne protiprávne konanie.
Ochranné opatrenia môžu byť dvojaké:
V prípade predbežných opatrení sa príslušnosť súdu určí v závislosti od povahy žiadosti. Všeobecnú právomoc má predsedajúci sudca všeobecného súdu (tribunal judiciaire). Miestne príslušný súd (tribunal de proximité), ako aj predsedajúci sudca obchodného súdu (tribunal de commerce), pracovného súdu (conseil des prud’hommes) či paritného súdu pre veci prenájmu pôdy (tribunal paritaire des baux ruraux) však takisto môžu v rámci svojich právomocí rozhodovať o predbežných opatreniach.
Pokiaľ ide o ochranné opatrenia, príslušným sudcom je sudca príslušný na výkon rozhodnutia, t. j. sudca všeobecného súdu, alebo predsedajúci sudca obchodného súdu, ak sa návrh podaný pred akýmkoľvek konaním domáha zachovania pohľadávky, ktorá patrí do právomoci obchodného súdu.
Príslušným sudcom, ktorý má v danej veci právomoc, je sudca pôsobiaci v mieste pobytu dlžníka, keď má bydlisko vo Francúzsku. Inak je príslušným sudcom sudca v mieste výkonu opatrenia.
Zastupovanie advokátom je v zásade povinné pred sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení a pred sudcom príslušným na výkon rozhodnutia s výnimkou určitých návrhov, najmä ak sa týkajú sumy nižšej ako 10 000 EUR. Predbežné zaistenie musí vykonať súdny úradník. V prípade registrácie záložného práva sa neuplatňuje rovnaká povinnosť. Vzhľadom na právnu zložitosť tejto registrácie však veritelia vždy požadujú pomoc odborníka z právnej oblasti.
Za náklady na ochranné opatrenia je v konečnom dôsledku zodpovedný dlžník, aj keď od veriteľa možno požadovať, aby zaplatil zálohu. Náklady spojené s výkonom rozhodnutí závisia od poplatkov, ktoré si účtujú súdni úradníci za každý vykonaný úkon a za každé ochranné opatrenie.
Na základe vyhlášky č. 96-1080 z 12. decembra 1996 stanovená odmena súdnych úradníkov predstavuje paušálnu sumu vyjadrenú v závislosti od prípadu kumulatívne alebo alternatívne vo fixných alebo percentuálnych poplatkoch, ku ktorým sa prípade potreby pripočítajú poplatky za začatie súdneho konania.
Pokiaľ ide o ochranné opatrenia, percentuálne poplatky za vymáhanie pohľadávok vypočítané na základe vymožených súm vznikajú len vtedy, ak súdni úradníci dostanú splnomocnenie na vymáhanie príslušných súm. Okrem toho sa na základe nomenklatúry pripojenej k vyhláške uvedenej vyššie v texte vylučuje možnosť osobitného dojednania dodatočnej odmeny, ale s výnimkou predbežného zaistenia týkajúceho sa práv spoločníkov a prevoditeľných cenných papierov.
Súd neprijíma ochranné opatrenie, ale ho povoľuje. Opatrenie prijíma súdny úradník na žiadosť osoby, v ktorej prospech bolo povolenie vydané.
Ak sa vyžaduje predchádzajúce povolenie sudcu, z pohľadávky by mal vyplývať „zrejmý dôkaz o nároku“.
V súvislosti s ochrannými opatreniami neexistuje výslovná podmienka naliehavosti.
Veriteľ musí preukázať existenciu „okolností, ktoré by mohli ohroziť vymáhanie“ pohľadávky (napríklad neexistencia dobrej viery dlžníka, ktorý skrýva svoj majetok, väčší počet veriteľov atď.).
Celý majetok dlžníka okrem majetku, ktorý podľa zákona „nemožno zaistiť“ (napríklad: majetok potrebný na jeho bežný život alebo výkon jeho povolania), môže byť predmetom predbežného zaistenia. To isté platí aj v prípade pohľadávok: mzdy však nemôžu byť nikdy predmetom ochranných opatrení (aj keď ich možno zaistiť na základe rozhodnutia súdu alebo na základe iného exekučného titulu podľa postupu upravujúceho zrážky zo mzdy).
S majetkom zaisteným v rámci ochranných opatrení nie je možné voľne disponovať. Je naďalej v užívaní dlžníka, a to na jeho zodpovednosť, ale dlžník ho nemôže scudziť. Ak dlžník spreneverí zaistený majetok, dopustí sa trestného činu, za ktorý mu hrozí pokuta a trest odňatia slobody.
Zaistené sumy peňazí sa uložia na účte.
Majetok, na ktorý sa vzťahuje záložné právo, môže dlžník predať, ale veriteľ má právo na ďalší predaj a na prednostné zaplatenie z predajnej ceny daného majetku.
Za majetok zaistený v rámci ochranných opatrení nesie zodpovednosť dlžník, ktorý sa stáva jeho „strážcom“. Dôsledok zaistenia nemožno uplatniť voči tretím osobám. Záložné právo, ktoré je predmetom zverejnenia informácií (obchodných alebo pozemkových), sa, naopak, uplatňuje na všetkých.
Bankár (a vo všeobecnosti každá príslušná tretia osoba), ktorý v súvislosti s jedným zo svojich klientov prijme žiadosť o predbežné zaistenie, je povinný súdnemu úradníkovi bezodkladne poskytnúť informácie o všetkých svojich záväzkoch voči dlžníkovi (t. j. o všetkých účtoch otvorených v mene dlžníka, ako aj o sumách na účtoch). Ak bankár neposkytne tieto informácie, a to bez legitímneho dôvodu, môže mu byť uložená povinnosť uhradiť príslušný dlh namiesto dlžníka.
Ochranné opatrenie sa musí prijať do troch mesiacov od vydania uznesenia sudcu, ktorým sa toto opatrenie povoľuje. V opačnom prípade platnosť povolenia zaniká.
Ak ešte veriteľ nezačal konanie zamerané na uznanie svojej pohľadávky, musí tak urobiť v priebehu mesiaca, v ktorom bolo dané opatrenie prijaté. V opačnom prípade platnosť opatrenia zaniká.
Dlžník musí byť informovaný o ochrannom opatrení najneskôr do ôsmich dní. Dlžník sa môže obrátiť na sudcu príslušného na výkon rozhodnutia s cieľom podať proti opatreniu alebo povoleniu tohto opatrenia námietku. Sudca môže zároveň vopred stanoviť dátum pojednávania, na ktoré budú zúčastnené strany predvolané, aby diskutovali o danom opatrení. Námietku dlžníka možno v zásade prijať, pokiaľ sa predbežné zaistenie nezmenilo na vykonateľné zaistenie potom, ako bolo veriteľovi doručené rozhodnutie súdu týkajúce sa jeho pohľadávky.
Uznesenie o nariadení opatrenia môže dlžník napadnúť súčasne so samotným opatrením.
Sudca príslušný na výkon rozhodnutia, ktorý má právomoc udeliť povolenie ochranného opatrenia, je oprávnený rozhodovať o opravných prostriedkoch proti danému uzneseniu. Proti jeho rozhodnutiam sa možno odvolať na odvolacom súde.
Pokiaľ je dlžník informovaný o povolení opatrenia v rovnakom čase ako o samotnom opatrení, na námietku proti uzneseniu sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako na námietku proti opatreniu: možno ju prijať dovtedy, kým sa ochranné opatrenie nezmení na vykonateľné opatrenie.
Podaním opravného prostriedku sa nenaruší účinok ochranného opatrenia, ktoré sa uplatňuje, pokiaľ sudca nerozhodne o jeho zrušení alebo o jeho neplatnosti.
Uznesenia o nariadení predbežných opatrení možno napadnúť v rámci opravného prostriedku (odvolanie po sporovom konaní, späťvzatie nariadenia predbežného opatrenia po nesporovom konaní).
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.