Zabezpečenie majetku počas konania v krajinách EÚ

1 Aké sú jednotlivé druhy opatrení?

Tieto opatrenia sú zamerané na vymáhanie výkonu prostredníctvom predbežného zhabania majetku dlžníka alebo prostredníctvom dočasného rozhodnutia o právnej situácii. Opatrenia samy osebe bežne neuspokojujú dlh voči veriteľovi.

Dostupné sú tieto opatrenia:

1.1. Zhabanie pred vydaním rozsudku a osobné zadržanie [dinglicher und persönlicher Arrest, § 916 a nasl. občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, ďalej len „OSP“)]

K zhabaniu dochádza na účely vymáhania výkonu z dôvodu peňažnej pohľadávky vo vzťahu k hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku dlžníka. Je potrebné rozlišovať medzi zhabaním pred vydaním rozsudku a osobným zadržaním: k zhabaniu pred vydaním rozsudku dôjde vtedy, ak je obava, že bez jeho uloženia by bol výkon rozsudku zmarený alebo výrazne sťažený. K osobnému zadržaniu dochádza vtedy, keď je potrebné zabezpečiť ohrozený nútený výkon rozhodnutia. Zhabanie nariaďuje príslušný súd na žiadosť. K zhabaniu môže dôjsť napríklad založením (hnuteľný majetok), hypotékou (nehnuteľný majetok) alebo väzbou (osobné zadržanie).

1. 2. Predbežné opatrenie (einstweilige Verfügung, § 935 a nasl. OSP)

Predbežné opatrenie slúži na predbežné zabezpečenie nároku, ktorý sa netýka peňažných prostriedkov. Nariaďuje sa, ak existuje obava, že by zmena existujúceho stavu zmarila alebo výrazne sťažila výkon práva. Predbežné opatrenie vo forme zabezpečovacieho (§ 935 OSP) alebo regulačného opatrenia (§ 940 OSP) nariaďuje príslušný súd na základe žiadosti. Pri následnom výkone opäť v zásade platia predpisy vzťahujúce sa na vymáhanie (§ 936 v spojení s § 928 OSP).

1.3. Zablokovanie účtov podľa práva Únie

Oddielom 946 a nasl. OSP sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach, (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 59). Zablokovanie účtov predstavuje osobitnú formu predbežnej právnej ochrany.

1.4. Oznámenie o okamžitom obstavení dlhu (Vorpfändung, § 845 OSP)

Oznámenie o okamžitom obstavení dlhu slúži na zabezpečenie pohľadávky dlžníka voči poddlžníkovi v prospech veriteľa. Oznámenie o okamžitom obstavení dlhu zahŕňa výzvu, aby poddlžník neplatil dlžníkovi, a výzvu, aby sa dlžník zdržal akéhokoľvek nakladania s pohľadávkou, najmä jej zinkasovania. Oznámenie poddlžníkovi funguje ako obstavenie (§ 930 OSP) len vtedy, keď sa dlh skutočne obstaví v priebehu jedného mesiaca (§ 845 ods. 2 OSP).

2 Za akých podmienok možno vydať tieto opatrenia?

2.1 Postup

Zhabanie a predbežné opatrenie (body 1.1 a 1.2) sa vykonávajú na žiadosť strany domáhajúcej sa práva na základe príkazu súdu. Žiadosť musí obsahovať informácie o nároku, ktorý sa má zabezpečiť, a naliehavosti príkazu, resp. o riziku zmarenia. Vierohodnosť týchto informácií sa potvrdzuje napríklad čestným vyhlásením.

Žiadosť môže byť podaná písomne alebo ústne do zápisnice súdnej kancelárie. Príslušným súdom je súd, ktorý sa zaoberá príslušnou žalobou v hlavnom konaní, alebo aj miestny súd, v ktorého okrese sa nachádza predmet, ktorý sa má zabezpečiť, predmet sporu, resp. osoba, ktorej sloboda sa má obmedziť. Súdne rozhodnutie sa v prípade ústneho pojednávania vydáva vo forme rozsudku a v ostatných prípadoch vo forme príkazu.

Zastupovanie právnikom pri konaniach o predbežných opatreniach si vyžaduje len ústne pojednávanie na krajinskom súde.

Zablokovanie účtov (bod 1.3) podlieha nariadeniu EÚ č. 655/2014. § 946 a nasl. OSP obsahuje potrebné predpisy týkajúce sa podania žiadosti a konania, výkonu príkazu a prípadných opravných prostriedkov.

Oznámenie o okamžitom obstavení dlhu (bod 1.4) nevydáva súd. Na základe vykonateľného právneho dokumentu môže veriteľ poveriť súdneho úradníka, aby poddlžníkovi a hlavnému dlžníkovi doručil oznámenie o tom, že hrozí obstavenie dlhu alebo iného majetkového práva (§ 845 ods. 1 OSP). Oznámenie poddlžníkovi funguje ako obstavenie podľa § 930 OSP len vtedy, keď sa dlh skutočne obstaví v priebehu jedného mesiaca (§ 845 ods. 2 OSP).

Zákon o súdnych poplatkoch (Gerichtskostengesetz) obsahuje ustanovenie o zaplatení poplatku v 1,5-násobnej výške v konaniach o zhabaní alebo zadržaní alebo o vydaní predbežného opatrenia. Výška poplatku sa stanoví na základe hodnoty sporu. Súd odhaduje hodnotu sporu v jednotlivých veciach podľa záujmu žalobcu na nakladaní s majetkom dlžníka. K tomuto je uvedená tabuľka poplatkov pre hodnoty sporu do 500 000 EUR:

Zákon o súdnych poplatkoch, príloha 2 (k § 34 ods. 1 tretej vete)

Ak je návrh na ochranu predmetom ústneho konania a ak sa vec neskončí späťvzatím návrhu pred skončením ústneho konania alebo uznaním dlhu, vzdaním sa nároku alebo urovnaním (v týchto prípadoch sa poplatok znižuje o 0,5), platí sa vyšší poplatok na úrovni trojnásobku. Dlžníkom nákladov je prednostne strana, ktorej je súdom v rozhodnutí nariadené tieto náklady platiť (dlžník na základe rozhodnutia). Okrem toho je tu zodpovedný aj navrhovateľ ako iniciátor veci v úlohe spoločného dlžníka.

Súdny úradník si účtuje poplatok vo výške 3,30 EUR za každé doručenie oznámenia o okamžitom obstavení dlhu dlžníkovi alebo poddlžníkovi uvedenému v oznámení. Okrem toho sa platia poštové poplatky a výdavky za všetky osvedčenia, ktoré môžu byť potrebné. Ak doručovanie vykonáva súdny úradník osobne, poplatok je 11 EUR. V danom prípade treba súdnemu úradníkovi uhradiť ešte aj cestovné vo výške od 3,25 EUR do 16,25 EUR v závislosti od vzdialenosti, ktorú musí k adresátovi prekonať. Poplatok súdnemu úradníkovi za prípravu oznámenia o výkone v mene veriteľa (§ 845 ods. 1 druhá veta OSP) je 17,60 EUR za vykonanie úradného úkonu.

Výkon súdnych, predbežných opatrení prináleží prevažne súdnemu úradníkovi a prebieha prostredníctvom nástrojov štátu. Uskutočňuje sa v súlade s aktuálne platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa výkonu rozsudkov súdu.

Mimo témy: výkon predbežne vykonateľného rozsudku sa nevyhnutne nemusí líšiť od výkonu právoplatného rozhodnutia. V právnych predpisoch sú však stanovené rôzne spôsoby výkonu v závislosti od povahy nároku.

Ak sa má uhradiť pevne stanovená suma, veriteľ na vykonanie rozhodnutia súdu často využíva súdneho úradníka. Súdny úradník si účtuje poplatok 28,60 EUR za výkon opatrenia proti hnuteľnému majetku. Ak je pracovný čas súdneho úradníka dlhší ako tri hodiny, účtuje si ďalší poplatok vo výške 22,00 EUR za každú ďalšiu celú alebo začatú hodinu. Súdny úradník si okrem toho účtuje aj všetky nevyhnutné výdavky. Veriteľ môže na základe platobného rozkazu získať aj právo podať návrh na súdne obstavenie pohľadávky dlžníka (napr. nárok na vyplatenie mzdy, § 829 OSP). Za konania týkajúce sa samotného návrhu sa vyberá poplatok vo výške 22,00 EUR. Vedľajšie výdavky (najmä trovy doručenia súdneho príkazu) sa účtujú samostatne.

Ak sa má na nehnuteľnosť dlžníka uvaliť exekúcia, na účely zabezpečenia dlhu sa môže zapísať hypotéka alebo sa majetok môže nútene predať v dražbe alebo dať do nútenej správy. V právnych predpisoch, ktoré upravujú trovy vo veciach s nesporovou príslušnosťou pre súdy a notárov (Gerichts- und Notarkostengesetz, Zákon o súdnych a notárskych nákladoch), sa stanovuje, že pri zápise hypotéky do katastra nehnuteľností na účely zabezpečenia dlhu sa platí poplatok v plnej výške úmerný hodnote dlhu, ktorý sa má zabezpečiť. K tomuto je uvedená tabuľka poplatkov pre hodnoty do 3 miliónov EUR:

Zákon o trovách vo veciach s nesporovou príslušnosťou pre súdy a notárov (Gerichts- und Notarkostengesetz, Zákon o súdnych a notárskych nákladoch)

Príloha 2 (k § 34 ods. 3)

Za návrh na vydanie príkazu na nútený predaj v dražbe alebo na nútenú správu nehnuteľnosti sa účtuje poplatok 110,00 EUR.

Ak sa v rozsudku uvádza, že dlžník musí odovzdať hnuteľný majetok, súdny úradník vykoná rozhodnutie súdu na návrh veriteľa. Za tento úradný úkon sa účtuje poplatok 28,60 EUR. Ak sa v rozsudku uvádza, že dlžník musí odovzdať nehnuteľnosť alebo obydlie, za práce spojené s vyprataním nehnuteľnosti sa účtuje poplatok 150,00 EUR. Okrem toho sa účtujú aj vedľajšie výdavky súdneho úradníka, najmä odmeny za prácu tretích strán (napr. náklady na sťahovanie, odmeny zámočníka atď.). Opäť platí, že ak je pracovný čas súdneho úradníka dlhší ako tri hodiny, účtuje si ďalší poplatok vo výške 22,00 EUR za každú ďalšiu celú alebo začatú hodinu.

2.2 Hlavné podmienky

Vydanie príkazu na zhabanie majetku alebo zadržanie osoby predpokladá, že existuje dlh a dôvody na zhabanie alebo zadržanie. V prípade zhabania celého majetku dlžníka, ktorý možno zhabať, existujú dôvody na zhabanie, ak existuje obava, že dlžník bude nečestným konaním mariť budúci výkon súdneho rozsudku alebo mu podstatne brániť, napríklad odobratím alebo zatajovaním majetku. Takisto aj cieľom osobného zadržania, t. j. zadržania samotného dlžníka, je zabrániť dlžníkovi odstrániť akúkoľvek časť dostupného majetku, ktorý by sa mohol zhabať. Osobné zadržanie však možno nariadiť iba v prípade, že požadovanú úroveň zabezpečenia nemožno dosiahnuť zhabaním majetku.

Účelom predbežného opatrenia (v akejkoľvek forme) je zachovať súčasnú situáciu, teda zabrániť zmene, ktorou by sa maril výkon práv účastníka konania alebo právneho vzťahu alebo ktorá by mu podstatne bránila. Predmetom predbežného opatrenia môžu byť nároky na (predbežné) vydanie predmetov, resp. na (predbežné) strpenie alebo výkon činnosti (§ 935, § 938 a § 940 OSP). Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na predbežné opatrenia, sú v podstate rovnaké ako pravidlá, ktoré sa uplatňujú na zhabanie a zadržanie (§ 936 OSP). Výnimočne je možné uznať aj predbežné plnenie. Dôvod zhabania a nárok na zhabanie sa dokumentujú napríklad čestným vyhlásením alebo predložením dokumentov (§ 920 ods. 2 OSP). Tu záleží na tom, či súd dokáže podanie k nároku a naliehavosti posúdiť ako „prevažne pravdepodobné“. To isté platí aj pre vydanie predbežného opatrenia (§ 936 OSP).

V konaniach o zhabaní alebo zadržaní je prechádzajúce vypočutie účastníkov konania (§ 922 OSP) síce možné, nie je však povinné. V prípade, že dlžník, ktorému sa zhabanie musí doručiť najneskôr v priebehu jedného týždňa po výkone, podá námietku voči príkazu na zhabanie, musí sa následne konať ústne pojednávanie (§ 924 OSP). Pojednávanie sa vo všeobecnosti vyžaduje v konaniach o predbežnom opatrení. Vynechať sa môže len v naliehavých prípadoch alebo v prípade zamietnutia návrhu (§ 937 ods. 2 OSP). Neexistujú žiadne lehoty na výsluch účastníkov konania.

3 Čo je predmetom týchto opatrení a aký majú charakter?

3.1 Na aké druhy aktív sa môžu tieto opatrenia vzťahovať?

Preventívne opatrenia sa môžu týkať celého majetku, ktorý je predmetom výkonu.

3.2 Aké sú účinky týchto opatrení?

Zhabanie má účinok zadržania majetku; hlavný dlžník i poddlžníci strácajú práva nakladať so zhabaným majetkom.

Zhabanie je zabezpečené na základe § 136 trestného zákonníka (Strafgesetzbuch), ktorý sa týka zničenia zhabaných predmetov. Jeho porušenie môže mať za následok aj vznik nárokov na náhradu škody podľa občianskeho práva.

Pre predbežné opatrenia platia tieto pravidlá: Súdny úradník vykoná príkaz na vysťahovanie nehnuteľnosti v súlade s § 883 OSP. Súd môže vymáhať splnenie požiadaviek alebo zákaz určitých úkonov podľa § 887 OSP (povolenie súdu veriteľovi vykonať primerané opatrenie) alebo podľa § 888 a § 890 OSP (uloženie penále/zhabanie alebo pokuta/úschova na zabránenie neprimeranému konaniu alebo zanedbaniu a podriadeniu sa).

3.3 Aká je platnosť týchto opatrení?

Príkaz na zhabanie alebo zadržanie alebo predbežné opatrenie sa musí vykonať v priebehu jedného mesiaca od dátumu vydania alebo doručenia rozhodnutia. Ak zahraničný zabezpečovací titul možno vykonať v Nemecku bez predchádzajúceho vyhlásenia vykonateľnosti, lehota je dva mesiace (§ 929 ods. 2 OSP).

Opatrenia sú platné dovtedy, kým trvajú dôvody oprávňujúce bezpečnostné alebo preventívne opatrenia. Ich platnosť sa končí aj vydaním rozhodnutia v hlavnom konaní.

4 Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu?

Súd môže nariadiť zhabanie alebo zadržanie a predbežné opatrenie – ako už bolo uvedené – prostredníctvom plnohodnotného rozsudku (Urteil, po pojednávaní) alebo príkazu (Beschluss, § 922 a § 936 OSP).

Účastníci konania sa môžu proti rozsudku odvolať, ak majú bez odvolania zaplatiť viac než 600 EUR.

V prípade vydania príkazu platia tieto pravidlá:

Dlžník môže podať odvolanie proti príkazu na zhabanie alebo zadržanie alebo proti predbežnému opatreniu (§ 924 OSP). Následne sa zvolá ústne pojednávanie s cieľom dospieť k plnohodnotnému rozsudku o oprávnenosti opatrenia. Proti rozsudku možno za opísaných okolností opäť podať odvolanie.

Ak sa návrh zamietne príkazom, veriteľ môže podať okamžité odvolanie (sofortige Beschwerde) do dvoch týždňov od jeho doručenia. To isté platí aj v prípade vydania príkazu na zhabanie alebo zadržanie alebo predbežného opatrenia, ale v takom prípade musí dať veriteľ záruku.

Dlžník môže navyše podať návrh na odklad zhabania alebo zadržania alebo predbežného opatrenia, ak veriteľ neuplatní svoj nárok v predpísanej lehote (§ 926 OSP) alebo ak sa zmenili okolnosti (§ 927 OSP).

Vo vzťahu k nariadeniu EÚ č. 655/2014 obsahuje § 953 a nasl. OSP opravné prostriedky týkajúce sa súdnych rozhodnutí v súvislosti so zablokovaním účtov.

Napokon sa podľa § 945 OSP nariaďuje povinnosť uhradiť škody tomu účastníkovi konania, na ktorého návrh bol vydaný príkaz uhradiť škody, ak sa preukáže, že zhabanie alebo zadržanie, alebo predbežné opatrenie boli od začiatku neopodstatnené, alebo ak sa opatrenia zrušia podľa § 926 ods. 2 alebo § 942 ods. 3 OSP.