Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

Občianskoprávne veci v Poľsku prejednávajú všeobecné súdy (sądy powszechne) a najvyšší súd (Sąd Najwyższy) (pozri: Súdne systémy v členských štátoch – Poľsko), pokiaľ nepatria do právomoci špecializovaných súdov.

Ustanovenia týkajúce sa príslušnosti súdov sa stanovujú v Občianskom súdnom poriadku (OSP, Kodeks Postępowania Cywilnego), v článkoch 16 až 18 a článkoch 27 až 46.

Občianskoprávne veci preskúmavajú okresné súdy (sądy rejonowe) v rámci týchto oddelení:

• občianske,
• rodinné a pre mladistvých (rodinné súdy, sądy rodzinne) – pre veci týkajúce sa rodiny a poručníctva; veci týkajúce sa ohrozovania mravnej výchovy maloletých osôb a trestných činov maloletých; veci týkajúce sa zaobchádzania s osobami závislými od alkoholu, drog alebo psychotropných látok; ako aj veci, ktoré v súlade s ďalšími právnymi predpismi patria do právomoci poručníckeho súdu,
• pracovné a pre sociálne zabezpečenie (pracovné súdy, sądy pracy) – pre veci v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia,
• obchodné (obchodné súdy, sądy gospodarcze) – pre veci v oblasti obchodného a občianskeho práva medzi podnikateľskými subjektmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti; veci týkajúce sa podnikových vzťahov alebo vzťahov medzi spoločníkmi; veci proti členom riadiacich orgánov spoločností, veci týkajúce sa návrhov vyplývajúcich z nepravdivých vyhlásení, ktoré Štátnemu súdnemu registru predložili členovia riadiacich orgánov; veci proti podnikateľským subjektom, v rámci ktorých sa žiada o príkaz, ktorým by sa im nariadilo ukončiť spôsobovanie environmentálnej škody alebo kompenzácia škôd, ktoré z nej vyplývajú, a zakázanie alebo obmedzenie činností, ktoré ohrozujú životné prostredie; veci týkajúce sa zmlúv o stavebných prácach a zmlúv úzko súvisiacich s výstavbou na účely vykonania stavebných prác; veci týkajúce sa lízingových zmlúv; veci proti osobám zodpovedným, či už alternatívne alebo spoločne, alebo viacnásobne, za dlh podnikateľského subjektu na základe zákona alebo právneho aktu; veci medzi orgánmi štátom vlastnených podnikov; veci medzi štátom vlastneným podnikom alebo jeho riadiacimi orgánmi a jeho zakladajúcim subjektom alebo orgánom dohľadu; veci týkajúce sa konkurzu a reštrukturalizácie; veci na účely začlenenia doložky vykonateľnosti do exekučného titulu, ktorý je právoplatným alebo okamžite vykonateľným rozhodnutím obchodného súdu alebo urovnaním uzatvoreným na tomto súde; veci na účely zrušenia doložky vykonateľnosti v exekučnom titule, ktorý je právoplatným alebo okamžite vykonateľným rozhodnutím obchodného súdu alebo urovnaním uzatvoreným na tomto súde; a pre veci konkurzu,
• oddelenie pozemkovej knihy – na vedenie katastra nehnuteľností a riešenie iných občianskoprávnych záležitostí súvisiacich s katastrálnymi konaniami.

Poľské krajské súdy (sądy okręgowe) majú zodpovedajúce oddelenia okrem oddelenia pozemkovej knihy a oddelenia pre rodinu a mladistvých. Na krajských súdoch v Poľsku existujú civilné oddelenia pre rodinné právo, ktoré sú príslušné prejednávať najmä veci rozvodu, rozluky a ukončenia rozluky, anulovania manželstva, určenia existencie alebo neexistencie manželstva alebo vyhlásenia vykonateľnosti rozsudkov zahraničných súdov v rodinných veciach.

Krajský súd vo Varšave má toto dodatočné oddelenie:

súd na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov (Sąd Ochrony Konkurencji i Konsumentów), do ktorého rozsahu pôsobnosti patrí prejednávanie vecí týkajúcich sa predchádzania monopolistickým postupom a vecí regulácie v oblasti energetiky.

Okrem toho krajské súdy v: Gdansku, Katoviciach, Lubline, Poznani a vo Varšave majú oddelenia pre duševné vlastníctvo, na ktorých sa prejednávajú veci týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva (a na Krajskom súde vo Varšave aj veci týkajúce sa ochrany ochranných známok EÚ a dizajnov Spoločenstva, veci týkajúce sa porušenia, hrozieb, neporušenia priemyselného dizajnu a ochranných známok, veci týkajúce sa uplynutia platnosti a zneplatnenia ochranných známok a veci týkajúce sa dôsledkov porušia ochrannej známky.

Okrem toho od 1. januára 2010 je Okresný súd v Lubline [v súčasnosti: Okresný súd Lublin-Zachód (Lublin-Západ)] určený ako príslušný súd na rozhodovanie o veciach v elektronickom konaní o platobnom rozkaze, ktoré patria do príslušnosti ostatných okresných súdov.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

Platí všeobecná zásada, že v občianskoprávnych veciach sú príslušné okresné súdy, ktoré vydávajú prvostupňové rozhodnutia. Okresné súdy (sądy rejonowe) majú príslušnosť vo všetkých veciach s výnimkou vecí vyhradených zákonom pre krajské súdy (články 16 a 507 Občianskeho súdneho poriadku).

Krajské súdy (sądy okręgowe) majú prvostupňovú príslušnosť vo veciach uvedených v článku 17 Občianskeho súdneho poriadku, a to najmä:

1. vo veciach nemajetkových práv a majetkových nárokov uplatňovaných spoločne s týmito právami, okrem vecí týkajúcich sa určenia alebo spochybnenia príbuzenského vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, vecí týkajúcich sa zrušenia uznania otcovstva alebo zrušenia osvojenia;
2. vo veciach ochrany autorského práva a súvisiacich práv, ako aj vo veciach týkajúcich sa vynálezov, úžitkových vzorov, priemyselných dizajnov, ochranných známok, zemepisných označení a topografie integrovaných obvodov, a veciach týkajúcich sa ochrany iných práv súvisiacich s nehmotným majetkom;
3. vo veciach nárokov podľa tlačového zákona;
4. vo veciach vlastníckych práv, ak je hodnota spornej veci vyššia než 100 000 PLN, okrem vecí týkajúcich sa výživného, porušenia vlastníctva, určenia rozdelenia majetku manželov a vecí preskúmaných v rámci elektronického postupu týkajúcich sa platobného rozkazu;
5. vo veciach vydania rozsudku namiesto uznesenia o rozdelení družstva;
6. vo veciach zrušenia, zneplatnenia alebo preukázania neexistencie uznesení riadiacich orgánov právnických osôb alebo organizačných jednotiek, ktoré nie sú právnické osoby, ale ktorým bola zákonom udelená právna subjektivita;
7. vo veciach týkajúcich sa predchádzania nekalej súťaži a boja proti nej;
8. vo veciach náhrady za škodu spôsobenú vydaním protiprávneho právoplatného rozsudku;
9. vo veciach týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich z porušenia práv v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.

Okrem toho sú krajské súdy príslušné rozhodovať napríklad:

1. vo veciach nespôsobilosti;
2. vo veciach na riešenie sporov týkajúcich sa prevádzky štátom vlastnených podnikov: medzi radou podniku a jeho riaditeľom, medzi riadiacimi orgánmi podniku a jeho zakladajúcimi subjektmi a medzi riadiacimi orgánmi podniku a orgánom vykonávajúcim dozor nad podnikom;
3. vo veciach uznávania rozsudkov zahraničných súdov a vyhlásenia ich vykonateľnosti (článok 1148¹ a článok 1151¹ Občianskeho súdneho poriadku).

Vo veciach týkajúcich sa vlastníckych práv je žalobca povinný v stanovení žalobného nároku uviesť hodnotu predmetu sporu, pokiaľ predmetom sporu nie je určitá suma peňazí.

Vo veciach týkajúcich sa peňažných nárokov, a to aj v tých, ktoré sú deklarované ako alternatíva k inému nároku, uvedená peňažná suma predstavuje hodnotu predmetu sporu.

V ostatných majetkových veciach je žalobca povinný určiť hodnotu predmetu sporu uvedením peňažnej sumy v stanovení žalobného nároku v súlade s článkami 20 až 24 Občianskeho súdneho poriadku.

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Pozri odsek 2.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa rozlišujú tieto druhy súdnej príslušnosti: všeobecná (články 27 až 30), alternatívna (články 31 až 37) a výlučná (články 38 až 42). Ďalšie záležitosti týkajúce sa miestnej príslušnosti upravujú osobitné ustanovenia (články 43 až 46 Občianskeho súdneho poriadku).

Podrobný opis miestnej príslušnosti sa nachádza v bodoch 2.2.1 až 2.2.3.

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Všeobecná miestna príslušnosť

Žaloba sa musí podať na súde prvého stupňa, ktorý je miestne príslušný pre bydlisko žalovaného (článok 27 Občianskeho súdneho poriadku).

V súlade s článkom 25 Občianskeho zákonníka je bydliskom fyzickej osoby obec/mesto, v ktorom sa táto osoba zdržiava s úmyslom trvalého pobytu. Ak žalovaný nemá bydlisko v Poľsku, všeobecná príslušnosť sa určuje podľa toho, kde sa zdržiava, a ak toto miesto nie je známe alebo sa nachádza mimo územia Poľska, žaloba sa musí podať podľa miesta posledného pobytu žalovaného v Poľsku.

Žaloby proti štátnej pokladnici sa musia podať na súde, ktorý je príslušný podľa sídla organizačnej jednotky, ktorej sa spor týka. Ak štátnu pokladnicu zastupuje Generálna prokuratúra Poľskej republiky (Prokuratoria Generalna Rzeczypospolitej Polskiej), žaloby sa musia podať na súd, ktorý je príslušný v mieste sídla zložky prokuratúry zodpovednej za organizačný útvar, ktorého sa spor týka.

Žaloby proti iným právnickým osobám a ďalším subjektom, ktoré nie sú fyzickými osobami, sa podávajú na súde, ktorý je príslušný podľa miesta ich sídla (článok 30 Občianskeho súdneho poriadku).

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

Pozri bod 2.2.2.1.

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

Alternatívna miestna príslušnosť žalobcovi umožňuje, aby si v určitých prípadoch vybral súd. Žalobca vtedy môže podať žalobu na súde so všeobecnou príslušnosťou alebo na inom súde uvedenom v článkoch 32 až 37¹ Občianskeho súdneho poriadku.

Alternatívna miestna príslušnosť je možná v týchto prípadoch:

• žaloby o pohľadávky na výživné a o určení rodičovstva dieťaťa a súvisiacich nárokoch – žaloby možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste pobytu oprávnenej strany,
• žaloby o majetkové nároky proti podnikateľskému subjektu – žalobu možno podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta, v ktorom sa nachádza ústredie alebo pobočka tohto subjektu, ak nárok súvisí s činnosťami ústredia alebo pobočky,
• žaloby o uzavretie zmluvy, určenie jej obsahu, zmenu zmluvy a určenie existencie zmluvy, plnenie, ukončenie alebo zrušenie zmluvy, ako aj o náhradu škody z dôvodu neplnenia alebo chybného plnenia zmluvy sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta plnenia zmluvy; za miesto plnenia zmluvy sa považuje miesto plnenia typické pre určitý druh zmluvy, a to najmä vo veci: 1. predaja hnuteľného majetku – miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať; 2. predaja služieb – miesto, kam sa podľa zmluvy služby dodali alebo sa mali dodať; v prípade akýchkoľvek pochybností sa musí miesto plnenia zmluvy potvrdiť dokumentom,
• žaloby týkajúce sa občianskoprávnych deliktov – žaloby možno podať na súd, v ktorého obvode došlo k udalosti, ktorá spôsobila škodu,
• žalobu týkajúcu sa porušenia ochrany osobných údajov zo strany masmédií možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste pobytu alebo sídla žalobcu,
• žaloby týkajúce sa zaplatenia splatnej sumy za riešenie veci – žaloby možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, kde právny zástupca riešil danú vec,
• žaloby týkajúce sa nárokov v rámci nájmu nehnuteľnosti (najem alebo dzierżawa) – žaloby možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, kde sa nachádza daná nehnuteľnosť,
• žaloba proti strane, ktorá má záväzok na základe vlastnej zmenky alebo šeku – žaloby možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste platby. Ak je na základe vlastnej zmenky alebo šeku povinných viacero strán, je možné ich žalovať spoločne na súde príslušnom podľa miesta platby alebo na súde všeobecne príslušnom podľa príjemcu alebo emitenta zmenky alebo šeku,
• žalobu o pohľadávku vyplývajúcu z bankovej transakcie proti banke, inému organizačnému subjektu oprávnenému vykonávať bankové činnosti alebo ich právnym nástupcom možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste bydliska alebo sídla žalobcu. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na žaloby proti banke poskytujúcej hypotekárne úvery alebo jej právnemu nástupcovi týkajúce sa pohľadávky vyplývajúcej z činností banky poskytujúcej hypotekárne úvery;
• žaloby týkajúce sa pracovného práva – žalobu možno podať na súde, v ktorého obvode sa práca vykonáva, vykonávala alebo v ktorom sa mala vykonávať, alebo na súde, v ktorého obvode sa nachádza zamestnávajúci podnik (článok 461 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

Výlučná príslušnosť súdu je, že vo veci môže konať iba súd uvedený v súdnom poriadku. Výlučná príslušnosť je možná v týchto prípadoch:

• vo veciach týkajúcich sa vlastníctva alebo iných vecných práv k nehnuteľnosti, ako aj vecí týkajúcich sa držby nehnuteľnosti; a pohľadávok podľa článkov 231, 224 až 228 a 230 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa týkajú nehnuteľnosti: žaloby sa môžu podávať len na súd, ktorý je príslušný na mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza; ak je predmetom sporu vecné bremeno k pozemku, príslušnosť sa určuje podľa miesta zaťaženého majetku; táto právomoc sa vzťahuje na osobné nároky týkajúce sa vecných práv a práv uplatňovaných spoločne s týmito nárokmi proti tomu istému žalovanému; ak o to účastníci konania jednohlasne požiadajú, môže príslušný súd postúpiť vec inému rovnocennému súdu, ak na to existujú praktické dôvody,
• pokiaľ ide o dedenie, povinný dedičský podiel, ako aj odkaz v závete, pokyny alebo iné formy nakladania s majetkom v závete – žaloby sa podávajú iba na súd, ktorý je príslušný v mieste posledného obvyklého pobytu závetcu, a ak nie je možné určiť miesto pobytu závetcu v Poľsku, podávajú sa na súd, ktorý je príslušný v mieste, kde sa nachádza dedičstvo alebo jeho časť,
• pokiaľ ide o členstvo v družstve, verejnej obchodnej spoločnosti, spoločnosti alebo združení – žaloby možno podávať iba na súd, ktorý je príslušný v mieste sídla,
• pokiaľ ide o manželský vzťah – žaloby možno podávať iba na súd, v ktorého obvode manželia mali posledné miesto pobytu, ak ktorýkoľvek z nich má v obvode tohto súdu stále svoj trvalý alebo obvyklý pobyt. Ak sa to nedá určiť na tomto základe, súdom s výlučnou právomocou je súd, ktorý je príslušný podľa bydliska žalovaného, a ak sa to nedá určiť ani na tomto základe – súd príslušný podľa bydliska žalobcu,
• pokiaľ ide o vzťah medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojiteľom a osvojencom – žaloby možno podať iba na príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza bydlisko navrhovateľa za predpokladu, že neexistujú dôvody na podanie žaloby na základe ustanovení o všeobecnej príslušnosti.

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Osobitná príslušnosť je, že príslušnosť súdu možno v prípadoch uvedených v osobitnom právnom predpise vymedziť odlišne:

• právo voľby súdu sa udeľuje žalobcovi,
• ak je odôvodnená príslušnosť viacerých súdov alebo ak je žaloba podaná proti viacerým stranám, pre ktoré sú podľa právnych predpisov o všeobecnej právomoci príslušné rôzne súdy. To isté platí, ak sa nehnuteľnosť, ktorej miesto je základom pre určenie súdnej príslušnosti, nachádza vo viacerých súdnych obvodoch,
• právo voľby súdu sa udeľuje obidvom stranám na základe dohody alebo jednomyseľného návrhu,
• strany sa môžu písomne dohodnúť, že už existujúci spor alebo akékoľvek spory, ktoré môžu vyplynúť z uvedeného právneho vzťahu v budúcnosti, predložia súdu prvého stupňa, ktorý nie je miestne príslušný podľa zákona. Tento súd bude mať výlučnú právomoc, pokiaľ sa strany nedohodnú inak alebo pokiaľ žalobca nepodá žalobu v elektronickom konaní o platobnom rozkaze (elektroniczne postępowanie upominawcze, EPU). Strany môžu prostredníctvom písomnej dohody takisto obmedziť právo žalobcu vybrať si spomedzi viacerých súdov príslušných pre takéto spory,
• strany však nesmú zmeniť výlučnú príslušnosť,
• dohody o príslušnosti súdu sa musia vyhotoviť písomne a môžu byť súčasťou hmotnoprávnej dohody (ustanovenie o príslušnosti súdu) alebo môžu byť vyhotovené ako samostatná dohoda,
• vo veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia môže príslušný súd na základe jednomyseľného návrhu strán postúpiť vec inému, rovnocennému súdu, ktorý sa zaoberá oblasťou pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, ak je postúpenie opodstatnené z dôvodu účelnosti,
• príslušný súd je určený vyšším súdom alebo najvyšším súdom,
• v prípade, že príslušný súd nemôže konať vo veci alebo podniknúť iné úkony z dôvodu prekážky, jeho nadriadený súd určí iný súd. Dôvodom tohto určenia môže byť iba taká prekážka, ktorá bráni konaniu vo veci, napr. vylúčenie sudcu alebo vyššia moc,
• najvyšší súd môže postúpiť vec inému súdu, ktorý je rovnocenný dožadujúcemu sa súdu, ak je to v záujme spravodlivosti, a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť, aby verejnosť vnímala súd ako nestranný orgán. O postúpenie veci môže požiadať príslušný súd,
• ak je účastníkom konania štátna pokladnica a štátnou organizačnou jednotkou, ktorej činnosť viedla k vzniku pohľadávky, je súd: 1. ktorý je príslušný vec prejednávať, potom tento súd musí z vlastného podnetu postúpiť spis veci nadradenému súdu, ktorý musí vec postúpiť ďalšiemu súdu, ktorý je rovnocenný predkladajúcemu súdu; 2. ktorý je nadradený súdu príslušnému prejednávať vec, potom súd príslušný prejednávať vec musí z vlastného podnetu postúpiť spis veci nadradenému súdu, ktorý musí vec postúpiť ďalšiemu súdu, ktorý je rovnocenný predkladajúcemu súdu a ktorý sa nachádza mimo jurisdikcie predkladajúceho súdu;
• ak podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je možné na základe okolností prípadu určiť miestnu príslušnosť (článok 45 Občianskeho súdneho poriadku), najvyšší súd musí určiť súd, na ktorom sa má podať žaloba.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Špecializované súdy predstavujú správne súdy (sądy administracyjne) a vojenské súdy (sądy wojskowe).

Činnosť vojenských súdov upravuje zákon o vojenských súdoch a ich štruktúre (Prawo o ustroju sądów wojskowych) z 21. augusta 1997. Tieto súdy zo zásady skúmajú trestné veci týkajúce sa poľských ozbrojených síl. Iné veci možno postúpiť do ich príslušnosti výlučne na základe zákona.

Činnosť správnych súdov upravuje zákon o správnych súdoch a ich štruktúre (Prawo o ustroju sądów administracyjnych) z 25. júla 2002. Správne súdy vykonávajú spravodlivosť monitorovaním činnosti orgánov verejnej správy, ako aj rozhodovaním v sporoch týkajúcich sa záležitostí pôsobnosti alebo príslušnosti medzi orgánmi miestnej samosprávy a orgánmi ústrednej štátnej správy. Nemožno vylúčiť, že vo výnimočných prípadoch môže správny súd rozhodovať v občianskoprávnej veci v rámci svojich povinností týkajúcich sa monitorovania činností orgánov verejnej správy.