Full text

Slovenská obchodná inšpekcia

Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave

Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava



Číslo : SK/0323/99/2011 Dňa : 12.07.2011



Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo veci odvolania účastníka konania – Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, kontrola vykonaná v dňoch 13.01.2011 a 02.02.2011 v prevádzkovej jednotke – Consumer Finance Holding, a.s., divízia QuatroCar, Bernolákova 4681/17, Poprad, rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, č. P/0042/07/11, zo dňa 19.04.2011, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 10 000 EUR, slovom: desaťtisíc eur, pre porušenie § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. d/ vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku takto



r o z h o d o l :



Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave odvolanie účastníka konania zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0042/07/11, zo dňa 19.04.2011 potvrdzuje.



O d ô v o d n e n i e :



Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania – Consumer Finance Holding, a.s. - peňažnú pokutu vo výške € 10.000,- pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 13.01.2011 a dňa 02.02.2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., divízia QuatroCar, Bernolákova 4681/17, Poprad zistené porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.



Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.



Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.



Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.



Povinnosťou účastníka konania bolo dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa; čo účastník konania porušil.



Inšpektori SOI dňa 13.01.2011 a dňa 02.02.2011 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a.s., divízia QuatroCar, Bernolákova 4681/17, Poprad vykonali kontroly, ktorých predmetom bolo prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. PO 859/10.



Za účelom výkonu kontroly a prešetrenia spotrebiteľského podnetu spotrebiteľ správnemu orgánu predložil nasledovné podklady:



- Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. 120 100 891 zo dňa 08.03.2010 (ďalej len „zmluva o úvere“)

- Kúpnu zmluvu na predmet financovania č. 120 100 891 zo dňa 08.03.2010 (ďalej len „kúpna zmluva“)

- Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „formulár“)

- Splátkový kalendár zo dňa 08.03.2010 k zmluve č. 120 100 891 (ďalej len „splátkový kalendár“)



Kontrolou SOI bolo zistené, že spotrebiteľom predložené doklady sú zhodné s originálmi, ktoré účastník konania pri kontrole predložil inšpektorom SOI k nahliadnutiu. Na základe týchto podkladov bolo zistené, že účastník konania je v zmysle § 2 písm. b) zákona predávajúcim a zároveň v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom.



Kontrolou SOI bolo zistené, že spotrebiteľ dňa 08.03.2010 uzatvoril s predajcom A., a. s. Bratislava (ďalej len „predajca“) kúpnu zmluvu za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla CITROEN C1 1.0 VVTi PLUS v kúpnej cene € 7.347,00.

Pri podpise kúpnej zmluvy spotrebiteľ zaplatil predajcovi zálohu na kúpnu cenu v sume € 2.204,10 (bod V. písm. a) kúpnej zmluvy). Podľa bodu V. písm. b) kúpnej zmluvy doplatok kúpnej ceny vo výške € 5.142,90 mal byť predajcovi doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., teda účastníkom konania. Pri tom istom rokovaní, toho istého dňa a pod tým istým číslom uzatvoril spotrebiteľ s účastníkom konania, v mene ktorého konal predajca ako sprostredkovateľ, aj zmluvu o úvere tzv. Zmluvu a zmluvu o zabezpečení. Podľa tejto zmluvy o úvere spotrebiteľovi mal byť poskytnutý úver v sume € 6.942,92, pričom táto suma pozostávala z doplatku kúpnej ceny a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume € 1.800,02.



Z charakteru kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere inšpektori SOI zistili, že ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z obsahom ktorých sa spotrebiteľ má možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemôže ovplyvniť ich obsah a zároveň o závislé zmluvy v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka. Na uvedené zmluvy sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje aj osobitná právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch.



Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce údaje.



Posúdením obsahu formulára vyhotoveného účastníkom konania a porovnaním jeho obsahu s predpísanými náležitosťami podľa Vyhlášky bolo zistené, že:



V zmysle pokynov na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Vyhlášky, informácie obsiahnuté vo formulári sa vyplňujú podľa vysvetliviek a uvádzajú sa tak, aby boli jednoznačné, prehľadné a nezavádzajúce.



▪ Podľa vysvetlivky na vyplnenie formulára k bodu 2A Vyhlášky, v tomto bode sa uvádza celková výška a mena spotrebiteľského úveru alebo limit, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky, ktoré budú poskytnuté ponúkaným spotrebiteľským úverom. V zmysle tejto vysvetlivky v uvedenom bode mal byť v danom prípade uvedený údaj o výške spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Celková výška úveru v sume € 6.942,92, ktorú účastník konania uviedol v bode 2A formulára však zákonom stanovenému pojmu spotrebiteľského úveru nezodpovedá, nakoľko v tejto sume sú zahrnuté okrem doplatku kúpnej ceny v sume € 5.142,90 aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.800,02, ktoré nie sú úverom (uvedené vyplýva zo zmluvy o úvere – časti „Spôsob financovania“). Z uvedeného je teda nepochybné, že účastník konania bod 2A formulára nevyplnil v súlade s Vyhláškou, nakoľko neuviedol výšku úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.



▪ Podľa vysvetlivky na vyplnenie formulára k bodu 2B Vyhlášky sa v tomto bode uvádzajú všetky informácie o podmienkach upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebiteľského úveru. Podľa informácii uvedených vo formulári spotrebiteľský úver má byť čerpaný prevodom na účet predajcu (sprostredkovateľa) na uhradenie kúpnej ceny zníženej o sumu uhradenej akontácie. V prípade spotrebiteľa PO 859/2010 ide o sumu € 5.142,90 rovnajúcu sa doplatku kúpnej ceny. Porovnaním údajov uvedených v bode 2A s údajmi v bode 2B bolo však zistené, že celková výška úveru € 6.942,92 nekorešponduje s výškou čerpaného úveru, ktorý spotrebiteľ na stanovený účel čerpal v sume € 5.142,90 (na doplatenie kúpnej ceny).



▪ Podľa vysvetlivky k bodu 3A formulára, v tomto bode mal účastník konania v zmysle Vyhlášky uviesť výšku celkových nákladov spotrebiteľa spojených s ponúkaným spotrebiteľským úverom, ktorá má byť vyčíslená v súlade s § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V bode 3A formulára účastník konania uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu € 2.625,28. Do tejto sumy však v rozpore s § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, účastník konania nezahrnul aj tzv. „náklady spojené s poskytnutím pôžičky“ v čiastke € 1.800,02, ktoré uvádza v zmluve o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že ani tento bod formulára účastník konania nevyplnil v súlade s Vyhláškou, keď do celkových nákladov nezarátal všetky náklady v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré spotrebiteľ má za poskytnutý úver zaplatiť.



▪ Podľa vysvetlivky k bodu 3C formulára, v tomto bode mal účastník konania uviesť hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslenú na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V bode 3C formulára účastník konania uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 14,28%. Správny orgán však zistil, že pri výške úveru € 5.142,90 a pri výške celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru vo výške € 4.425,30 (€ 2.625,28 + € 1.800,02) vyčíslených v súlade s § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 31,61%. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania ani tento bod formulára neuviedol správne.

Inšpektormi SOI bol preskúmaný aj okamih odovzdania písomného formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľovi a splnenie si povinnosti účastníkom konania podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a to z pohľadu, či s obsahom formulára účastník konania oboznámil spotrebiteľa pred podpisom zmluvy o úvere.



▪ Účastník konania v zmluve o úvere v časti Spoločné ustanovenia v poslednom odseku (v prvej vete) uvádza, že spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Predmetná zmluvná podmienka nemôže byť jediným dôkazom účastníka konania o splnení si tejto povinnosti, nakoľko je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná. Podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a súčasne neprijateľne prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno, ktoré má v zmysle § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch znášať účastník konania, ktorému je táto povinnosť uložená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, účastník konania, teda nepreukázal žiadnym iným spôsobom, že so zmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru formou formulára oboznámil spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o úvere.



Z výsledku prešetrovania inšpektorov SOI ohľadne spôsobu poskytovania informácii spotrebiteľovi prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere v otázke výšky úveru, jeho čerpania, výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru a hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva, že tento spôsob vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona z dôvodu, že môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene a k spôsobu výpočtu ceny, ktorú má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. Spôsob, akým účastník konania poskytuje spotrebiteľovi informácie vyvoláva dojem, že cena za poskytnutý úver je podstatne nižšia, než v skutočnosti je.



Posúdením obsahu zmluvy o úvere správny orgán zistil, že účastník konania ani v tomto prípade nerešpektoval zákonom vymedzený pojem spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď do úveru v sume € 5.142,90 rovnajúcej sa doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zarátal aj sumu € 1.800,02, tzn. náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú úverom.



▪ Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve o úvere sú uvedené len náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške € 1.800,02, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A formulára vo výške € 2.625,28.



▪ Zmluva o úvere taktiež neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje len výšku celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy 23. dňa v mesiaci.

Uvedené údaje sú síce obsiahnuté v splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbe – faktúre, ktorý je však spotrebiteľovi doručený až po podpise zmluvy o úvere. Aj keď podľa zmluvy o úvere v časti „Spoločné ustanovenia“ prvá veta, splátkový kalendár tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, správny orgán považuje takúto obchodnú praktiku za neprípustnú odporujúcu čestnej obchodnej praxi. Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom úvere, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti alebo v prípadoch podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy a to bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník vo svojej všeobecnej právnej úprave o právnych úkonoch a o zmluvách. Zo zmluvy o úvere z časti „Spôsob financovania“ inšpektori SOI zistili aj to, že zmluva obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého spotrebiteľ podpisom zmluvy berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške € 5.142,90 a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške € 1.800,02. Správny orgán aj v tomto prípade považuje za neprípustné, aby spotrebiteľ bral výšku úveru len na vedomie, a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru, jednoznačná dohoda je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a je potrebná na vznik zmluvy, o to viac, keď do úveru účastník konania zahrnul náklad, o ktorom spotrebiteľa preukázateľne formou formulára pred podpisom zmluvy neinformoval. Správny orgán podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ účastníkovi konania zaplatiť aj € 1.800,02 považuje zároveň za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.



Ďalej bolo zistené, že aj ročná percentuálna miera nákladov uvedené v zmluve o úvere v hodnote 14,28% nie je správna z dôvodu, že účastník konania pri jej výpočte nepostupoval v súlade s § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.



Z obsahu zmluvy o úvere bolo teda zistené, že účastník konania sa v neprospech a na škodu spotrebiteľa odchýlil od príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v otázke stanovenia výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmluve o úvere neuviedol výšku a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ale aj to, že nerešpektoval ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a o zmluvách, ako aj ustanovenia jeho osobitnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách, čím vystavil spotrebiteľa zmluvným podmienkam, na ktoré nebol oprávnený, a zároveň ho uviedol do právnej neistoty.



Z výsledku kontroly obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere správny orgán dospel k záveru, že vyššie uvedené konanie účastníka konania vykazuje znaky obchodnej praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Za zistené nedostatky a tým aj za preukázané porušenie zákona, citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby a je zodpovedný za zistené porušenie zákona.



V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že nesúhlasí so záverom správneho orgánu a v plnom rozsahu zotrváva na svojich stanoviskách uvedených vo vyjadrení zo dňa 07.03.2011. Účastník konania sa vyjadruje, že poskytol spotrebiteľovi úver v celkovej výške, s ktorým spotrebiteľ súhlasil. Časť úveru bola poskytnutá na zaplatenie doplatku kúpnej ceny, ktorú bol povinný zaplatiť predávajúcemu a časť na zaplatenie nákladov spoločnosti spojených s poskytnutím úveru. O výške oboch položiek bol spotrebiteľ výslovne informovaný v texte zmluvy a vo formulári. Z uvedeného dôvodu nemôže byť tá istá suma súčasne v istine úveru a zároveň v nákladoch úveru. Nákladmi spotrebiteľa je tá suma peňažných prostriedkov, ktorú je dlžník povinný vrátiť nad istinu pôžičky. Považuje za správny postup, keď do istiny bola započítaná celá suma, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Poukazuje na tvrdenie správneho orgánu, ktorý uvádza, že „podpis ustanovenia, v ktorom spotrebiteľ berie celkovú výšku ako aj štruktúru úveru na vedomie, nie je možné považovať za jeho súhlas“. Žiada správny orgán, aby zdôvodnil, akým právne relevantným spôsobom je možné prejaviť súhlas so zmluvnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve.



Podľa vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhl. MF SR č. 620/2007 Z.z. je poskytovateľ úveru povinný vyplniť údaj o nákladoch uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode zákona č. 258/2001 Z.z.‚ ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a sú povinné na získanie ponúkaného spotrebiteľského úveru. Účastník konania cituje § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že sa z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nedozvedel, ktoré z týchto nákladov si voči spotrebiteľovi uplatňoval, čím mu vznikla povinnosť ich uviesť do tejto časti formulára.



Účastník konania poukazuje na tvrdenie správneho orgánu o „prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa, ktoré nie je logickým ani právny tvrdením. Má za to, že žiadne dôkazné bremeno neprenášal, naopak predložením podpísanej zmluvy ho preukazuje. Je toho názoru, že správny orgán nevysvetlil akým spôsobom než podpisom má fyzická osoba v spotrebiteľských vzťahoch svoj súhlas prejaviť. Na záver žiada o zrušenie správneho rozhodnutia.



K tomu odvolací orgán uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia považuje skutkový stav, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, za spoľahlivo zistený a správne právne kvalifikovaný, a teda postih účastníka konania za dôvodný. Účastník konania bol v zmysle platnej právnej úpravy povinný dodržať zákonom požadovaný zákaz používania nekalých obchodných praktík. Odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania dôsledne preveril postup Inšpektorátu SOI pri prejednávaní predmetnej veci, pričom nezistil zo strany prvostupňového správneho orgánu pochybenia, ktoré by spôsobovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výsledky kontroly SOI zo dňa 13.01.2011 a dňa 02.02.2011 na prevádzke účastníka konania preukázateľne potvrdili porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík. Námietky uvedené účastníkom konania odvolací orgán vyhodnotil ako právne bezvýznamné a nemajúce vplyv na skutkové zistenia ako aj na jeho zodpovednosť za porušenie zákona.



Príslušné normatívne predpisy európskeho práva v súslednosti so slovenskou legislatívou poskytujú spotrebiteľovi zvýšenú ochranu pred nekalými obchodnými praktikami. V rámci európskej legislatívy sa na kontrolované zmluvy a vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom sa analogicky vzťahuje článok 98 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „Politika Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa“. Ochrana spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami je zabezpečená v článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vo vnútroštátnej legislatíve je ochrana spotrebiteľa zabezpečená v Občianskom zákonníku ako lex generalis, ako aj v osobitnej špeciálnej úprave v rámci zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu podpisu posudzovaných zmlúv) ako lex specialis. Zákon o ochrane spotrebiteľa podľa § 2 písm. p/ za obchodnú praktiku považuje konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho priamo spojené s propagáciou, ponukovou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. V zmysle § 7 ods. 2 cit. zákona sa obchodná praktika považuje za nekalú ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V zmysle § 7 ods. 4 cit. zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. V zmysle § 8 ods. 1 písm. d/ cit. zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie cenovej výhody.



Právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolu zmluvných podmienok predkladaných spotrebiteľom zo strany veriteľov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva z § 2 písm. i/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj z § 8 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 128/2002 Z.z., kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje dodržiavanie obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom podľa osobitného predpisu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kontrolu dodržiavania obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Z obsahu účastníkom konania predložených zmlúv (kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere) je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje aj osobitná právna úprava zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.



Z výsledkov kontrol SOI zo dňa 13.01.2011 a zo dňa 02.02.2011 zameraných na spôsob poskytovania informácii spotrebiteľovi prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere správny orgán dospel k záveru, že v otázke výšky úveru, jeho čerpania, výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru a hodnoty ročnej percentuálnej miere nákladov tento spôsob vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Môže spôsobiť to, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene a k spôsobu výpočtu ceny, ktorú má spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť. Spôsob, akým účastník konania poskytuje spotrebiteľovi informácie vyvoláva dojem, že cena za poskytnutý úver je podstatne nižšia, než v skutočnosti je.



Súčasne ako konanie v rozpore so zákonom správny orgán vyhodnotil obsah zmluvy o úvere, nakoľko jej prešetrením bolo zistené, že účastník konania sa v neprospech a na škodu spotrebiteľa odchýlil od príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v otázke stanovenia výšky úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmluve o úvere neuviedol výšku a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ale aj to, že nerešpektoval ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a o zmluvách, ako aj ustanovenia jeho osobitnej právnej úpravy o spotrebiteľských zmluvách, čím vystavil spotrebiteľa zmluvným podmienkam, na ktoré nebol oprávnený, a zároveň ho uviedol do právnej neistoty.



S argumentáciou účastníka konania, ktorý poukazuje na to, že „dlžníka informoval v texte zmluvy a vo formulári o nákladoch na úver a o výške doplatku kúpnej ceny, ktorú bol povinný zaplatiť predávajúcemu“ správny orgán nemôže súhlasiť. Má za to, že účastník konania nesprávne informoval spotrebiteľa a poskytol informácie v rozpore s § 2 písm. a/, c/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účastník konania síce informoval spotrebiteľa v zmluve o úvere o výške úveru - € 6.942,92, ale výšku úveru uviedol nejednoznačne, nakoľko do výšky úveru zarátal aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške € 1.800,02 , ktoré však nie sú úverom. Spotrebiteľ nemal možnosť sa jasne oboznámiť s touto podmienkou pred uzatvorením zmluvy a vo formulári tento údaj (náklad spojený s poskytnutím pôžičky) v požadovanej výške absentuje. Rovnakým spôsobom v zmluve o úvere postupoval aj pri položke celkových nákladov, keď v zmluve o úvere uviedol len náklady spojené s poskytnutím pôžičky - € 1.800,02, pričom chýbajú náklady uvedené v bode 3A formulára vo výške € 2.625,28.



Účastník konania v podanom odvolaní žiada uviesť, „akým iným spôsobom než podpisom má fyzická osoba v spotrebiteľských vzťahoch svoj súhlas s celkovou výškou a štruktúrou úveru prejaviť.“ Správny orgán chce poukázať na to, že spotrebiteľovi bol od účastníka konania poskytnutý úver vo výške 6 942,92 € a to aj napriek tomu, že doplatok kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy bol 5142,90 €. S ohľadom na tieto okolnosti je aj podľa názoru odvolacieho orgánu nedostačujúce, ak výšku poskytnutého úveru, ktorá presahuje doplatok kúpnej ceny výrobku, spotrebiteľ len „berie na vedomie.“ Pričom spotrebiteľ o tzv. nákladoch spojených s poskytnutím pôžičky v sume 1800,02 € (t.j. rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a výškou doplatku kúpnej ceny vozidla) nebol pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný, čo vyplýva aj z obsahu formulára o zmluvných podmienkach k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť sa oboznámiť so všetkými zmluvnými podmienkami pred uzatvorením zmluvy. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj obsah podnetu spotrebiteľa, ktorý v ňom žiada prehodnotiť neúmernú výšku nákladov za poskytnutie úveru.



Účastník konania v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že sa z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nedozvedel, ktoré z nákladov v zmysle § 2 písm. c/ prvý až piaty bod zákona č. 258/2001 Z.z. neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a sú povinné na získanie spotrebiteľského úveru. Správny orgán má za to, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) patrí medzi základné porovnávacie údaje, ktorý umožňuje spotrebiteľovi jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia úverov. Podľa § 2 písm. d/ zákona 258/2001 Z.z. percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Uvedený rozdiel je spôsobený rozdielnymi vstupnými údajmi pri výpočte, nakoľko prvostupňový správny orgán vychádzal z výšky skutočne poskytnutého úveru, t.j. € 5.142,90. Ročná percentuálna miera nákladov na základe použitia uvedenej položky predstavuje hodnotu 31,61% a nie 14,28%.



Podľa názoru účastníka konania, tvrdenie správneho orgánu o „prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa nie je logickým ani právny tvrdením. Účastník konania poukazuje na to, že „žiadne dôkazné bremeno neprenáša, naopak predložením podpísanej zmluvy ho preukazuje. “Správny orgán má za to, že hoci účastník konania v zmluvnej podmienke uviedol, že „spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal,“ na túto zmluvnú podmienku neprihliadal a posúdil ju ako neprijateľnú. Správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že predmetná zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Je potrebné poukázať na nezanedbateľné nebezpečenstvo, ktoré spočíva v tom, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že podpisom prehlásil, že bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Správny orgán pri posúdení neprijateľnej podmienky opieral aj o stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík. Prehlásenie spotrebiteľa o tom, že bol oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára nemôže byť jediným dôkazným prostriedkom toho, že účastník konania zabezpečil jeho informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda nemôže byť jediným dôkazom účastníka konania o splnení si tejto povinnosti. Správny orgán nie je oprávnený účastníkovi konania uviesť spôsob akým preukáže, že spotrebiteľa oboznámil so zmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru prostredníctvom formuláru, zákonnú požiadavku je však povinný splniť.



Odvolací orgán zastáva názoru, že uvedené závery správneho orgánu majú dostatočnú oporu v skutkových zisteniach ako aj v relevantných právnych predpisoch. Účinok zmlúv, ktoré správny orgán vyhodnotil ako neprijateľné, ktoré vykazujú znaky nekalých obchodných praktík preukazuje aj podnet od spotrebiteľa. Účastník konania využil silnejšie postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie. Pre priemerného spotrebiteľa je oblasť finančných a úverových vzťahov často zložitou problematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní úveru s odbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná aj v prípade, ak pri poskytovaní spotrebiteľského úveru dojednal poskytovateľ úveru so spotrebiteľom neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom, neprijateľnú podmienku a spotrebiteľovi upieral právo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Spotrebiteľovi, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľského úveru vystupuje v slabšej pozícií v porovnaní s poskytovateľom úveru, je potrebné v týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania vidí správny orgán predovšetkým v zneužití dôvery spotrebiteľa pri dojednávaní spotrebiteľského úveru, ktorého predmetom je financovanie kúpy motorového vozidla.



Správny orgán sa preto domnieva, že charakter uvedených porušení povinností účastníka konania má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru. Účastník konania plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly SOI a to bez ohľadu na dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.



Na základe hore uvedených skutočností pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66.387,83 EUR.



Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.



Pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky, čím bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný mu zákonom č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa. Účastník konania pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje, a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. Skutočnosť, že účastník konania neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.



Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadal na charakter uzatvorenej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, s ustanoveniami ktorej sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú podmienku. Správny orgán zároveň prihliadol na územnú pôsobnosť účastníka konania, ktorý svoju podnikateľskú činnosť zameranú na poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonáva na celom území Slovenskej republiky. Prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu.

Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to vytvorením nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho, poškodiť.



Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Správny orgán má za to, že pokuta uložená vo výške stanovenej týmto rozhodnutím je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.



Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamieta ako nedôvodné.



Zároveň upozorňujeme účastníka konania, že pokutu uloženú I. st. rozhodnutím je povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: 7000065068, numerický kód-8180, VS-00420711.



Poučenie:



Rozhodnutie o odvolaní je konečné a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V prípade nezaplatenia uloženej pokuty v stanovenej lehote bude jej plnenie vymáhané. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom.