Full text

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/817/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202710
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714202710.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOSKSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. E. X/XXXX, E., občan SR, o zaplatenie 4.195,75 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2332,43 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2332,43 eur od 20.11.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46 eur a náhradu iných trov konania v sume 30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 4.195,75 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 4.195,75 eur od 20.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nesplatenia úveru poskytnutej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 28.8.2008.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením fyzickej osoby zo dňa 28.8.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 a príloha č. 1 k predmetnej zmluve, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa, pod obchodným menom Tatra banka, a.s. (Tatra banka, a.s. , Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, ďalej len „Tatra banka, a.s.“) uzavrel s odporcom, fyzickou osobou, dňa 28.8.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením fyzickej osoby, na základe ktorej spoločnosť Tatra banka, a.s. poskytla odporcovi spotrebiteľský úver v sume 200.000Sk ( 6.638,78 eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 4.990 Sk(165,64 eur) v počte 60 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 20,37 %, ročnú úrokovú sadzbu 16,9 %, konečnú splatnosť: do 5 rokov od splatnosti prvej splátky, termín splatnosti: vždy 13-dňa príslušného mesiaca. prvá splátka bola splatná 13.9.2008 a konečná splatnosť určená na deň 13.8.2013. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 4.990 Sk (165,64 eur), čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkové náklady spojené s úverom 107.000 Sk (3.551,75 eur) a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľa medzi zmluvnými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, ide o absolútny obchod. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.11.2013 postúpil postupca Tatra banka, a.s. pohľadávku na navrhovateľa.

Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že odporca celkovo vyčerpal sumu 6.638,78 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu platobnej histórie a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, že odporca uhradil navrhovateľovi celkovo sumu 4.306,35 eur.

Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že v jej záhlaví je v predtlačenej forme uvedené, že je uzatvorená podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (t.j. 28.8.2008),zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 20.11.2013, od kedy navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh nebol podaný dôvodne v celom rozsahu. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením fyzickej osoby, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením fyzickej osoby právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi reálne spotrebiteľský úver 200.000 Sk (6.638,78 eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 4.990 Sk (165,64 eur) splatné vždy k 13. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 60, RPMN vo výške 20,37 %, ročná úroková sadzba 16,9 %. Odporca nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil sumu 4.306,35 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 20.11.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Z obsahu zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to ust. § 2 písm. e/ ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 4.306,35 eur od vyčerpanej celkovej sumy 6.638,78 eur zistil, že odporca doposiaľ neuhradil z vyčerpanej sumy sumu 2.332,43 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporca preukázateľne uhradil doposiaľ 4.306,35 eur z vyčerpanej sumy 6.638,78 eur, súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu 2.332,43 eur ( 6.638,78 eur - 4.306,35 eur) aj s riadne uplatneným zákonným úrokom z omeškania 8,25 % od 20.11.2013, nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994