6Co 84/2011
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. Zxxxxxxxxxxxxxxxxxx, so sídlom xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx, 2. Sxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, obaja zast. JUDr. Ixxxxxxxxxxx, advokátom so sídlom xxxxxxxxx, proti žalovanému Pxxxxxxxxxxx, so sídlom xxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx, v konaní o kolektívnu ochranu práv, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 19.2.2011, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 3. 2011, č. k. 17C 45/2011-35 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcov vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.
V napadnutom uznesení poukázal na to, že naliehavá potreba pre vydanie predbežného opatrenia s povinnosťou zdržať sa konania, ktoré je uvedené v petite, vyplýva z toho, že žalovaný v dôsledku uplatňovania svojich praktík pri poskytovaní úverov jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia resp. iného oprávnenia na samostatne zárobkovú činnosť, tieto úvery vybavuje spôsobom, že im predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na tvrdenie žalobcov, že ide o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože pri formalistickom prístupe sa na spotrebiteľa nevzťahujú ochranné prvky, ktoré majú význam pri odstúpení od zmluvy, predčasnom splatení úveru, pri porovnávaní podobných úverov na trhu, obmedzenie používania zmeniek, obmedzenú odplatu za úver, povinný formulár pred uzavretím zmluvy, povinný údaj o celkových nákladoch RPMN na ktorých trvá Európska únia a ďalšie ochranné mechanizmy, ktoré v prevažnej miere boli transponované na základe smernice RADY z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Žalovaný sleduje aj to, aby sa vyhol kontrolám SOI a v „pokoji“ si realizoval na úkor jednoduchých, neznalých a bezbranných spotrebiteľov svoj nekalý biznis.
Poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Návrhu vyhovel v celom rozsahu vzhľadom na to, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, a to predovšetkým z dôvodu nepreukázania
existencie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia vrátane neosvedčenia nároku, ktorému má byť poskytnutá žiadaná predbežná ochrana. Žalovaný v odvolaní poukázal, že podľa jeho názoru výrok predbežného opatrenia je všeobecne nekonkrétny a nevykonateľný. Ďalej, že pre daný prípad nie je akceptovateľný výrok predbežného opatrenia, pretože je v plnom rozsahu zhodný s návrhom žalobcu vo veci samej a poukázal na rozhodnutie SR 1/1996, kedy predbežné opatrenie nemôže byť zásadne vydané, ak by jeho obsah bol totožný s rozhodnutím vo veci samej. Tým by vlastne súd predbiehal rozhodnutie vo veci samej.
Podľa jeho názoru vydanie predbežného opatrenia nemá oporu ani v platnej právnej úprave. Z viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov vyplýva, že zákonodarca výnimočne pripustil nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na zákon o ochranných známkach, patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a takéto ustanovenie však nie je podľa jeho názoru obsiahnuté ani v zákone na ochranu spotrebiteľa. Predbežnému opatreniu teda chýba podklad v podobe príslušnej právnej úpravy.
Žalovaný ďalej uviedol, že nevidí dôvod ani vo vzťahu k účelu úveru v podobe povolania a zamestnania, nakoľko ako to vyplýva z vyššie uvedeného, žalobcovia argumentujú len účelom v podobe podnikania. Nevidí žiaden dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, pretože tento nemá žiaden právny záujem na vydaní predbežného opatrenia. Poukázal ďalej na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001, teda zákona platného v čase uzavretia zmluvy o úvere a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho názoru je potrebné zdôrazniť, že dlžníci podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpili do zmluvných vzťahov so žalovaným za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov a účel v zmluve vyznačili sami dlžníci. Teda je zrejmé, že poskytnutie úveru na účel výkonu zamestnania, povolania, podnikania, spôsobil výlučne konkrétny dlžník a žalovanému v tomto smere žiadne pričinenie nemožno pričítať. Podľa jeho názoru teda rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov predbežným opatrením a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože mal za preukázané, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že sa zaoberal existenciou predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, teda preukázaním skutočností vzhľadom k existencii ktorých je treba, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tiež osvedčením, že žalobcovia majú potrebu dočasne upraviť pomery vo vzťahu k žalovanému, pretože žalovaný v dôsledku uplatňovania svojich praktík pri poskytovaní úverov jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na samostatne zárobkovú činnosť, tieto úvery vybavuje
spôsobom, že im predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov, a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že existujú predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami odvolateľa poukazuje na to, že výrok napadnutého predbežného opatrenia je dostatočne konkrétny a vykonateľný s cieľom zamedziť žalovanému vyvíjať akýkoľvek tlak na spotrebiteľov, aby sa vyznačil v zmluvách o úvere nepravdivý účel úveru.
K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd ďalej uvádza. Žalovaný namieta skutočnosť, že výrok predbežného opatrenia je v plnom rozsahu zhodný s návrhom žalobcov vo veci samej, čo je neprípustné. Argumentuje rozhodnutím SR 1/1996, kedy predbežné opatrenie nemôže byť zásadne vydané, ak by jeho obsah bol totožný s rozhodnutím vo veci samej. Tým by vlastne súd predbiehal rozhodnutie vo veci samej a poukazuje na otázku prípustnosti nariadenia predbežného opatrenia v spotrebiteľských sporoch, ktorými sa zaoberal Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave.
S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením, že formulácia predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Ak sa však účel dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, musí uvedená formalistická požiadavka ustúpiť (porov. uznesenie NS SR vo veci 1Obo 567/97). Najvyšší súd vo svojom uznesení uznal pravidlo, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené vo veci samej, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodnutia vo veci, avšak zároveň stanovuje, že možno nariadiť predbežné opatrenie zakazujúce určité konanie rovnako ako petit žaloby o zdržanie sa takého konania, ktoré napĺňa skutkovo znaky nekalo súťažného konania. Je ďalej potrebné uviesť, že nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pretože predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a zaniká zo zákona za podmienok ustanovených v § 77 O.s.p., a teda rozhodným hľadiskom je, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka. Pri rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia sa nerozhoduje s konečnou platnosťou o právach a právom chránených záujmoch účastníkov, ale ide iba o opatrenie, ktoré má len dočasný charakter.
Ďalej žalovaný uvádza, že predmetné súdne rozhodnutie nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože z viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov vyplýva, že zákonodarca výnimočne pripustil nariadenie predbežného opatrenia s obsahom zhodným vo veci samej. Poukazuje napr. na zákon o ochranných známkach, patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a tvrdí, že takéto ustanovenie nie je obsiahnuté ani v zákone na ochranu spotrebiteľa, zákone o spotrebiteľských úveroch a ani v inej právnej úprave, a teda, že predbežnému opatreniu chýba podklad v podobe príslušnej právnej úpravy.
K tomuto tvrdeniu žalovaného odvolací súd udáva, že predbežné opatrenie je chápané ako procesný prostriedok, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, ale len dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Predbežné opatrenie tak, ako to vyplýva z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nie je možné vydať vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v civilnom konaní, nie je možné deklarovať ním určité právo, nie je možné nariadiť ho so spätnou účinnosťou a nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by
znemožnilo celkom alebo s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny. Je nevyhnutné, aby predbežné opatrenie malo za cieľ zabrániť ohrozeniu vykonateľnosti končeného rozhodnutia vo veci samej do takej miery, že vznikne stav, ktorý je nezlučiteľný s nerušeným výkonom práv účastníka. Je zrejmé, že predmetné predbežné opatrenie tak, ako ho nariadil prvostupňový súd, je vecou, ktorá patrí do právomoci súdov, a preto je možné nariadiť aj v takejto veci predbežné opatrenie.
V ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovaním výrokom ochrany aj pred nekalými obchodnými praktikami. To znamená, že ak vo veci samej je zákonom predpokladaný určitý spor a konanie na súde, tak cez indikatívny výpočet predbežných opatrení (§ 76 O.s.p.) je prípustná aj dočasná ochrana.
Výpočet predbežných opatrení je demonštratívny vzhľadom na použité slovo „najmä“ v § 76 ods. 1 O.s.p. a práve preto druh predbežného opatrenia môže obsahom, ale aj nemusí, zodpovedať výlučne zákonnému textu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2009/22/ES z 23. 4. 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa článku 1 ods. 1 účelom tento smernice je aproximácia právnych a správnych predpisov členských štátov v súvislosti so žalobami na vydanie súdneho príkazu uvedenými v článku 2, zameranými na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov zahrnutých v smerniciach uvedených v prílohe 1 s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a podľa článku 2, bod 2 na účely tejto smernice sa neoprávneným zásahom rozumie každý čin v rozpore so smernicami uvedenými v prílohe 1, transponovanými do vnútorného právneho poriadku členských štátov, ktorý škodí kolektívnym záujmom uvedeným v odseku 1. Uvedená smernica predpokladá ochranu v skrátenom konaní a za také je potrebné považovať aj konanie o predbežnom opatrení.
Ďalej je potrebné poukázať na to, že predbežné opatrenie je len dočasnou úpravou a vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. V danom prípade nariadenie predbežného opatrenia nenaruší žiadnym spôsobom činnosť žalovaného, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jeho úloh a neobmedzí ani jeho ekonomickú činnosť, a teda zásada primeranosti predbežného opatrenia je v danom prípade zachovaná.
Každý účastník konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút predbežného opatrenia, no jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. Predpokladá sa len to, že tento inštitút vytvorí procesnú situáciu, počas ktorej sa môže právoplatne rozhodnúť prejednávaný spor.
Odvolací súd len dodáva, že odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia (porov. uznesenie ÚS SR č. 57/2000). Zákaz nekalej obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o súdnych príkazoch).
Aj odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že je osvedčená potreba prerušiť aktivity – konanie žalobcu smerujúce k cieľu, aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý a je to dôvod na ochranu záujmov spotrebiteľov. Takéto konanie, ak je realizované, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 8, 7 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje explicitne zdržovaciu žalobu a kritériá, za akých sa praktika dodávateľa považuje za nekalú obchodnú praktiku. Bude však úlohou súdu až vo veci samej na základe dokazovania ustáliť, či uvedená praktika žalovaného napĺňa jednak prvok nedostatku odbornej starostlivosti a súčasne, či bola spôsobilá vyvolať ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa.
Na účely predbežného postačuje osvedčiť, že dochádza k porušovaniu práva. Z čestných vyhlásení Vxxxxxxxxxxx, Jxxxxxxxxxxxxxx, Sxxxxxxxxxxxxx, Vxxxxxxxxxxxx, Šxxxxxxxxxx a Exxxxxxxxxxx bolo dostatočne osvedčené, že obchodní zástupcovia v rozpore s vôľou spotrebiteľov označili účel úveru na „povolanie“, „zamestnanie“, či „podnikanie“, a to dokonca aj pri výhradách spotrebiteľov. Účelom predbežného opatrenia však nie je vyvodzovať iné opatrenia, ako rozhodnúť o návrhu.
Predmetom konania o predbežnom opatrení je len návrh žalobcu v 1. rade, ktorý sa domáha vo veci samej zdržania sa nekalej obchodnej praktiky, a len vo vzťahu ku ktorému bolo predbežné opatrenie nariadené. Právna úprava týkajúca sa právnickej osoby, ktorej cieľom je kolektívna ochrana práv, predpokladá účinky pre všetkých spotrebiteľov, takže žalovaný je povinný zdržať sa nekalej obchodnej praktiky voči všetkým spotrebiteľom. O návrhu žalobcu v 2. rade bude rozhodované vo veci samej.
Na dôvažok odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co 223/2008-126 zo dňa 18. 11. 2008, ktorým bolo predbežným opatrením obdobne uložené zdržať sa nekalej obchodnej praktiky.
Z týchto vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, pretože má za to, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy a je potrebné zabrániť tomu, aby nedošlo k poškodzovaniu práv spotrebiteľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Prešove dňa 26. 5. 2011
JUDr. Michal Boroň
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Pavol Pastirčák