Texte intégral

Krajský súd Trenčín

Spisová značka: 17CoE/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609203769

Dátum vydania rozhodnutia: 08.08.2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI:SK:KSTN:2012:3609203769.1



Uznesenie



Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,so sídlom Pribinova 25,Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25,Bratislava, proti povinnému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y., L. XXX/XX, o vymoženie 967,75
eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Parti-zánske zo dňa
08. novembra 2011, č.k. 2Er/396/2009-38, takto



r o z h o d o l :




Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .



o d ô v o d n e n i e :



Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 3 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1, ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 12042/09 zo dňa 15.7.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 15.12.2009. Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je alebo nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd aj bez návrhu rozhodne o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Poukázal na to, že ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial SA proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Ďalej, podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Citoval ust. čl. 2. písm. a), čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Príloha k čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4 písm. r/ Obč.zák.. Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy - formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Obč.zák. nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená Rozhodcovskou doložkou "dojednanou" v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Podľa bodu 17. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred b) príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. VPPÚ v bode 06. obsahujú dojednanie, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Obč.zák. neplatná. Zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy nebola individuálne dohodnutá, v podstate prenecháva právo výberu riešenia sporov na dodávateľovi, a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy buď pred štátnym alebo rozhodcovským súdom, výber ponecháva na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov dodávateľ. Dodávateľ vopred určil rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takéto dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč.zák. a tiež smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore v rozpore s dobrými mravmi, s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Obč.zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Záverom dodal, že o trovách rozhodne samostatným uznesením. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu podľa ust. § 221 O.s.p. zrušiť. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde ) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.“ Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008 č.4, s.616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods.4 písm. r) Obč. zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konane úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice (č.93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku, ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého stupňa preto vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ aj súd prvého stupňa už skúmal exekučný titul už pri rozhodovaní o udelení poverenia, kedy ho uznal za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie, krajský súd dodáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku, preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( R 58/1997). Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.