Full text

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/123/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1

ROZSUDOK V MENESLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený:Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia č. 93, Poprad, protižalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie sosídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.SK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešoveč. k. 2S/40/2014-48 zo dňa 6. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/40/2014-48 zo dňa 6.februára 2015 p o t v r d z u j e.Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmaniarozhodnutia žalovaného č. SK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014. Týmto rozhodnutím bolozamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcieso sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. R/0155/07/13 zo dňa 02.07.2013 (ďalej len „napadnutérozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), o uložení pokuty žalobcovi za porušenie zákazu podľa § 3ods. 7 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákono reklame“).

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, z predloženýchlistinných dôkazov a hlavne z rozhodnutím obidvoch správnych orgánov má za preukázané, že zo stranyžalobcu jednoznačne došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 7 zákona o reklame, pretože žalobcapredchádzajúci súhlas k šíreniu reklamy e-mailovou poštou spotrebiteľovi t. j. sťažovateľovi, nemal.

V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich argumentáciou aprávnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalobca porušilsvojim konaním ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame a to tým, že dňa 15.04.2013 zaslal žalobcasťažovateľovi predmetný e-mail, ktorý bol reklamou, nakoľko v ňom boli uvádzané reklamné informácie, vktorých žalobca prezentuje svoje marketingové služby s priamym odkazom na svoju internetovú stránku.Pritom súd poukázal na obsah ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, v zmysle ktoréhoje reklamou prezentácia produktov v každej podobne s cieľom uplatniť ich na trhu a za produkt jepovažovaná aj služba.

Poznamenal, že je totožného názoru, ako vyslovili obidva správne orgány a to, že zákon o reklame,konkrétne v ustanovení § 3 ods. 7 výslovne zakazuje šírenie reklamy elektronickou poštou bezpredchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy, z čoho aj podľa názoru súdujednoznačne vyplýva, že uvedenú povinnosť viaže toto ustanovenie zákona priamo na šíriteľa reklamy,ktorý je povinný kontrolnému orgánu predložiť v prípade kontroly tak, ako tomu bolo v tejto konkrétnej vecipreukázateľný súhlas osoby, ktorej v elektronickej podobe zasiela reklamu v rámci svojej podnikateľskejčinnosti, čo v danej konkrétnej veci žalobca jednoznačne nepreukázal.

Neobstoja teda tvrdenia žalobcu, že išlo o informácie v rámci uzatvorenej Zmluvy o spolupráci z01.01.2011, z ktorej ustanovení, na ktoré žalobca poukázal v žalobe, konkrétne čl. 4.1, 5.1, 8.3 a 8.4,nevyplýva, že by žalobca bol oprávnený zasielať reklamu, ako to bolo v tejto predmetnej veci, reklamnébannery spoločnosti VLKOMOTO s.r.o. bez predchádzajúceho súhlasu prijímateľa reklamy. O tom, žeby bol takýto predchádzajúci súhlas žalobcovi udelený nevyplýva zo žiadnej skutočnosti, ani z obsahuadministratívneho spisu a ani zo Zmluvy o spolupráci.

Aj podľa názoru súdu žalovaný ako odvolací orgán, totožne ako súd, dospel k správnemu záveru, ževo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého bol prijatý správny právny záver arozhodnutie, ktoré bolo vydané bolo náležite a skutkovo odôvodnené potom, čo žalovaný prijal, resp. sastotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu 1. stupňa, ktoré čo sa týka skutkových zistení, akoaj čo sa týka uloženia samotnej pokuty, potvrdil. Ani súd nebol toho názoru, že boli porušené ustanovenia§ 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, resp. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správnyporiadok“) a to ani postupom, ani samotnými rozhodnutiami správnych orgánov.

Čo sa týka namietanej kompetencie žalovaného súd poukazuje na obsah ustanovenia § 10 písm. e)zákona o reklame v zmysle ktorého je jasné, že dozor nad dodržiavaním tohto zákona aj vykonávaSlovenská obchodná inšpekcia. Ohľadom uloženia sankcie správnymi orgánmi, túto žalobca nenamietalani v odvolaní, ani v žalobe, preto sa jej uložením, ako aj výškou súd nezaoberal. Na základe uvedenýchskutočností preto senát krajského súdu po vyhodnotení podstatných námietok uvádzaných žalobcom vžalobe, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Zotrvával na žalobných dôvodoch a malza to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou legality, pretože žalovaný vec nesprávneprávne posúdil a to tým, že použil na daný skutkový stav nesprávny právny predpis. Dôvodil tým, žepredmetom danej komunikácie nie je propagácia konkrétneho tovaru/služby ktorá sa ponúka koncovéhozákazníkovi - spotrebiteľovi. Predmetná e-mailová komunikácia teda predstavovala upovedomenieobchodného partnera (obchodného zástupcu žalobcu v zmysle § 663 a nasl. Obchodného zákonníka)o aktuálne prebiehajúcej marketingovej komunikácii kontrolovaného subjektu voči jeho koncovýmzákazníkom (spotrebiteľom) a stanovovala postup, akým je obchodným partner oprávnený využiťpoklady na propagáciu svojej činnosti vykonávajúcej v mene a na účet kontrolovaného subjektuvoči tretím osobám. Uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadou legality - uložil sankciunedôvodne, nakoľko žalobca za predmetných skutkových okolností nebol povinný disponovať sosobitným súhlasom v zmysle § 3 ods. 7 zákona o reklame, pretože sa na predmetnú skutkovúsituáciu vzťahujú osobitné predpisy a platne uzatvorený obchodno-záväzkový právny vzťah (Zmluva ospolupráci) a nie tak ako sa domnieva žalovaný - zákon o reklame.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci a tým porušil svoje povinnostiuvedené v § 3 ods. 4 Správneho poriadku v nadväznosti na § 32 ods. 1 Správneho poriadku.Poznamenal, že pisateľom podnetu - sťažovateľom je obchodná spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. IČO:36 815 110, ktorá nie je spotrebiteľom a ktorá nevlastní obchodný podiel v spoločnosti KupToHned.sk,s.r.o. IČO: 46 098 101, tak ako sa domnieva žalovaný. Internetové obchody www.vlkomoto.sk awww.kuptohned.sk prevádzkuje obchodná spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. ktorá bola v čase zaslaniapredmetnej e-mailovej komunikácie regulárnym obchodným partnerom žalobcu v zmysle Zmluvy ospolupráci.

Podľa žalobcu nie je teda pravdou tak ako sa domnieva žalovaný, že mal disponovaťaj s osobitnou zmluvou alebo osobitným súhlasom od obchodnej spoločnosti KupToHned.sk, s.r.o. E-mailová komunikácia zo dňa 15.04.2013 odoslaná aj na adresu info@kuptohned.sk bola výkonom právaa povinností podľa Zmluvy o spolupráci a nie reklamou podľa § 2 ods. 1 zákona o reklame

Ďalšia námietka žalobcu spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľnépre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného na str. 5 ods. 2 napadnutéhorozhodnutia, kde uviedol, že „Odvolací orgán nezdieľa názor účastníka konania, že by ho uvedenázmluva o spolupráci oprávňovala zasielať reklamu, resp. reklamné bannery spoločnosti VLKOMOTOs.r.o.... “ nie je dostatočne odôvodnené čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.

Podľa žalobcu žalovaný rozhodol v rozpore s § 5 Správneho poriadku, pretože nie je daná právomocžalovaného v danej veci konať a s konečnou platnosťou rozhodnúť. Dôvodil tým, že predmetná e-mailovákomunikácia z podstaty veci a z postavenia osoby adresáta nespadá pod kontrolnú činnosť vymedzenúorgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie zákonom o reklame a to z toho dôvodu, že sa z objektívnychdôvodov nejedná o reklamu v zmysle § 2 ods. 1 pís. a) zákona o reklame.

Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutiesúdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky narozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.04.2015. K námietkam žalobcu uviedol,že naďalej zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.05.2014. Poznamenal, že po opätovnomzhodnotení procesného postupu, ako aj rozhodnutia o merite veci, si nie je vedomý žiadneho porušeniazákona. Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zákona o reklame. Domnieva sa, že v inšpekčnom záznameje skutkový stav opísaný presne a spoľahlivo, skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, a tedapostih žalobcu bol dôvodný.

Opätovne uviedol, že nezdieľa názor žalobcu, že by ho uvedená zmluva o spolupráci oprávňovalazasielať reklamu, resp. reklamné bannery sťažovateľovi, pričom spoločnosti KupToHned.sk, s.r.o. bolareklama zaslaná bez existencie zmluvy o spolupráci a rovnako aj bez predchádzajúceho súhlasuprijímateľa reklamy. To, že je elektronická adresa verejne prístupná na internete ešte neznamená, že naňu môže ktokoľvek bez súhlasu zasielať elektronickou poštou reklamu, tak ako tomu bolo aj v žalobcu.K zamedzeniu výskytu obdobných prípadov slúži práve ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame, ktorýžalobca v tomto prípade preukázateľne porušil.

Mal za to, že správny orgán 1. stupňa v predmetnom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery,ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti danéhoprípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Všetky relevantné informácie a dôkazy sú súčasťouinšpekčných záznamov, ktoré boli spísané počas vykonaných kontrol. Na základe uvedeného sadomnieval, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť nepochybne preukázaná.

Uviedol, že žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly. Žalovanýako kontrolný orgán postupoval v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona o reklame. Správne zistilskutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že kontrolovaný subjekt porušil uvedený právnypredpis. Na základe tohto zistenia mu bola uložená pokuta, ktorú považujeme za primeranú k zistenémuporušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecnesprávny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajskéhosúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnenýminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkovpreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskejrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupeje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť hovydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákono správnom konaní.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskejrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu privýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosťich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnychotázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdnehoprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatousúdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhalpreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností adostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikáciehmotného práva.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutiekrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutiažalovaného č. SK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcua potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o uložení pokuty žalobcovi za porušeniezákazu podľa § 3 ods. 7 zákona o reklame.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmalrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konaniaskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal sovšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdilzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že dňa 22.04.2013 bola vprevádzkarni žalobcu na základe podnetu vykonaná kontrola správnym orgánom 1. stupňa. Na základekontroly bolo zistené, že z e-mailovej adresy ponuka@quatro.sk bola pisateľovi podnetu č. PO 333/13elektronickou poštou zaslaná dňa 15.04.2013 reklama produktov podnikania „SPLÁTKOVÝ FESTIVALQUATRO JAR 2013!...“ a to bez predchádzajúceho súhlasu pisateľa podnetu, ktorý bol príjemcomreklamy. Z tohto dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 Eur pre porušenie zákazu, vzmysle ktorého sa reklama nesmie šíriť elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa,ktorý je príjemcom reklamy - podľa § 3 ods. 7 zákona o reklame.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie sa neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby o preskúmanierozhodnutia žalovaného, s ktorého dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkovézistenia aj právne závery sú vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ženezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spoluso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudkukrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutéhorozsudku. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval preúčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd,na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, doplnil jeho odôvodnenie o ďalšie, na danú vecvzťahujúce sa, relevantné dôvody.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom správnych orgánov,ako aj so záverom krajského súdu že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojim konaním porušilustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame.

Z dôvodovej správy k zákonu o reklame vyplýva: „Na šírenie reklamy určitými médiami, napríkladautomatickým telefónnym volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou, tzv. e-mailom, jepotrebný predchádzajúci súhlas ich užívateľov. Má sa tým predísť neprimeranému obťažovaniu a zásahudo súkromia alebo do majetkových práv adresátov reklamy.“ Užívateľ, ktorý je príjemcom reklamy,musí dať súhlas na prijímanie reklamy vopred, inak ho šíriteľ reklamy nesmie obťažovať. O tom, žereklama žalobcu, šírená e-mailovou formou bola považovaná za obťažovanie, svedčí i skutočnosť, že vpredmetnej veci správny orgán 1. stupňa začal konať na základe podnetu sťažovateľa.

Ak žalobca tvrdil, že išlo o zasielanie informačných materiálov za účelom uzatvárania konkrétnychproduktových zmlúv so zákazníkom, ktoré tvoria predmet zmluvy o spolupráci medzi žalobcom asťažovateľom, treba zdôrazniť, že predmetom e-mailu boli reklamné informácie, ktorými žalobcaprezentoval marketingové služby a to s priamym odkazom na svoju internetovú stránku. Išlo o reklamuproduktov podnikania s cieľom uplatniť ich na trhu a je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že sa napredmetnú skutkovú situáciu vzťahujú osobitné predpisy a platne uzatvorený obchodno-záväzkovýprávny vzťah a nie zákon o reklame. Udelenie súhlasu nevyplýva, ako sa mylne domnieva žalobca zoZmluvy o spolupráci ani z iných skutočností.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ichprávnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho zustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. V súvislosti s namietaným nedostatočnýmodôvodnením rozhodnutia žalovaného je potrebné uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgánzaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel kprávnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z predmetného rozhodnutia žalovaného uvedené jednoznačnevyplýva.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkovýstav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchtoskutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané nazáklade riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto ak krajský súd dospel k záveru,že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnychorgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutímna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolaciehokonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupovalodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.