Adapting rights in rem

Heirs in an EU country can benefit from inheritance rights of another EU country when the rights are adapted to closely match the rights in their country of residence.

General information

To allow heirs or legatees to benefit from rights created or transferred to them in a cross-border succession, the Succession Regulation provides that a right in rem (right in immovable or movable property) to which an heir or legatee is entitled but which is unknown in the EU country in which the right in rem is invoked must be adapted to the closest equivalent right in rem under the law of that EU country. The aims and interests pursued by the specific right in rem and the effects arising from it should be taken into account when adapting the right.

In that context, the European Judicial Network in civil and commercial matters has published some information sheets on national law which explain:

  • the rights in rem that could arise from a succession
  • whether such rights are recorded in a register of rights in immovable or movable property
  • the effects arising from their registration
  • specific rules and procedures for adapting a right in rem.

To consult an information sheet on national law and procedures for adapting rights in rem in an EU country, please click on the corresponding national flag on this page.

Related link

EU-ADAPT - EU Adapt is an IT tool designed to help judges, notaries and other legal practitioners dealing with a cross-border succession to find a closest equivalent right in rem. The user can enter in the tool (i) the law of the Member State applicable to the succession (‘lex successionis’), (ii) the right in rem existing under the law of the Member State applicable to the succession (‘right in rem’), and (iii) the law of the Member State in which the right in rem is invoked (‘lex rei sitae’). The tool then provides guidance and suggests the corresponding right in rem under the law of the Member State in which the right is invoked.

Last update: 12/03/2024

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

Prispôsobenie vecných práv - Belgicko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Vecné práva, ktoré môžu vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku Belgicka, sú vlastnícke právo a scudzenie vlastníckych práv, a to:

– užívacie právo (článok 745a Občianskeho zákonníka);

– právo užívať a obývať nehnuteľnosť (článok 625 Občianskeho zákonníka);

– vecné bremená (článok 637 Občianskeho zákonníka);

– právo k povrchu cudzieho majetku a dlhodobý nájom nehnuteľnosti.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Ak sa osoba stane nositeľom vlastníckeho práva alebo vlastníckeho práva na základe scudzenia z dôvodu prevodu práva v prípade smrti, stáva sa vlastníkom erga omnes. Inak povedané, ak sa takéto právo prevedie v prípade smrti (dedenie alebo závet), nie je potrebné vykonať zápis v katastri nehnuteľností. V skutočnosti sa článok 1 zákona o hypotékach, v ktorom sa uvádzajú prípady, keď sa prevod vecného práva musí zapísať do katastra nehnuteľností, aby ho bolo možné uplatniť voči tretím osobám, nevzťahuje na tento prípad.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Neuvádza sa.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

V tomto štádiu sa nezaviedli osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva.

Posledná aktualizácia: 31/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Bulharsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Z dedenia by podľa platného bulharského právneho poriadku mohli vyplynúť všetky vecné práva. Neexistuje osobitné ustanovenie obmedzujúce alebo vylučujúce tieto práva vyplývajúce z dedičstva, ktoré prechádza na dedičov zosnulého po jeho smrti.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Podľa článku 112 zákona o vlastníctve (Zakon za sobstvenostta) (ZS) sa povinný zápis uplatňuje na:

1. všetky listiny, ktorými sa prevádza vlastnícke právo alebo vzniká, prevádza sa, mení sa alebo sa končí iné vecné právo na nehnuteľný majetok a listiny uznávajúce takéto práva;

2. zmluvy, ktorými sa prevádza majetok zosnulého zahŕňajúci nehnuteľný majetok;

3. listiny, ktorými dochádza k zrieknutiu sa vecných práv na nehnuteľný majetok;

4. dohody o rozdelení nehnuteľného majetku a súdne záznamy o rozdelení týkajúce sa takéhoto majetku;

5. požiadavky veriteľov zosnulého alebo odkazovníka na oddelenie nehnuteľného majetku zosnulého;

6. urovnania sporov týkajúcich sa listín, ktoré podliehajú zápisu, a právne platné súdne rozhodnutia nahrádzajúce listiny uvedené v bode 1, a rozhodnutia potvrdzujúce existenciu listín uvedených v predchádzajúcich bodoch, ktoré podliehajú zápisu;

7. originály zverejnených závetov, ktorých predmetom je nehnuteľný majetok a práva na nehnuteľný majetok;

8. žiadosti o anulovanie súdnych rozhodnutí, ktoré podliehajú zápisu.

Zápis uvedených listín je povinný.

Takýto zápis má spravidla za účinok zverejňovanie týchto listín, ktoré podľa článku 1 pravidiel pre zápis (Pravilnik za vpisvaniyata) spočíva v sprístupnení listín podliehajúcich zápisu.

Takýto zápis má takisto ochranný účinok, ktorý sa však obmedzuje len na osobitné prípady uvedené v článku 114 ZS, v ktorom sa výslovne uvádzajú žiadosti, ktoré sa spravidla zapisujú, aby sa zabezpečilo, že právami žiadateľa je možné odvolať sa voči všetkým právam nadobudnutým tretími stranami po zápise.

Zápis sa vykonáva na základe príkazu registračného sudcu katastrálneho úradu s právomocou v miestne nehnuteľného majetku, a to zapísaním listín podliehajúcich zápisu do katastrov nehnuteľností prístupných širokej verejnosti, ktoré sa vytvárajú:

1. zaradením notársky overených listín uvedených v článku 4 písm. a) a

2. zaradením všetkých ostatných listín uvedených v článku 4.

Notársky overené listiny uvedené v článku 4 písm. a) pravidiel pre zápis (všetky listiny, ktorými sa prevádza vlastnícke právo, t. j. predaj, darovanie, zámena, plnenie namiesto dlhovaného plnenia, prevod výmenou za povinnosť poskytovania starostlivosti a obživy atď.) alebo ktorými vzniká, prevádza sa, upravuje sa alebo zaniká iné vecné právo (užívacie právo, vlastníctvo budovy atď.) na nehnuteľný majetok, a listiny uznávajúce tieto práva (notársky overené potvrdzovacie listiny, listiny týkajúce sa štátneho vlastníctva, listiny týkajúce sa obecného vlastníctva a iné listiny výslovne stanovené zákonom) sa zapisujú na základe písomnej žiadosti notára, ktorý vyhotovil tieto listiny, a všetky ostatné listiny podľa článku 4 alebo ich originály sa zapisujú na základe písomnej žiadosti strán, notára alebo strany, ktorá má záujem na zápise.

Notársky overené listiny, ktoré vyhotovil registračný sudca, a originály závetov zverejnené registračným sudcom sa zapisujú z vlastnej iniciatívy tohto sudcu.

Na zápis musia byť predložené dva identické originály notársky overených listín uvedených v článku 4 písm. a).

Na to, aby bola akákoľvek iná listina uvedená v článku 4 zapísaná, sa musí predložiť originál listiny a úradne overená verná kópia tohto originálu alebo dve takéto kópie a ak nemožno predložiť originál, musia byť zodpovedajúcim spôsobom predložené dve notársky overené verné kópie spísaných závetov, ktorých predmetom je nehnuteľný majetok a práva na nehnuteľný majetok. Ak sa zápis uskutoční na žiadosť notára, musia byť predložené tri identické originály, resp. tri verné kópie.

Takisto je prípustný zápis úradne overených výpisov, v ktorých sa musia uvádzať základné podmienky listiny, ktorá sa zapisuje.

Zápis sa vykonáva na základe príkazu registračného sudcu hneď po tom, ako sa listina zaradí do príslušného vstupného katastra, a na tento účel sa priamo na listinu napíše číslo, pod ktorým sa listina zaraďuje do katastra, dátum a počet strán a strana v knihe záznamov, do ktorej sa vykonáva zápis.

Na katastrálnych úradoch, ktoré používajú softvér na vedenie pomocných záznamov o nehnuteľnom majetku, sa v listine podliehajúcej zápisu takisto uvedie číslo záznamu.

Listina sa vloží do príslušnej knihy a druhý originál listiny sa do troch dní vracia žiadateľovi v podobe, v akej bol zapísaný.

Ak sa zápis vykonáva na žiadosť notára, tretí originál a akékoľvek ďalšie originály listiny sa vracajú v podobe, v akej boli zapísané, s údajmi v odseku 1 uvedenými na každom z týchto originálov.

Listina vypracovaná registračným sudcom sa zapisuje hneď po vypracovaní tejto listiny. Registračný sudca nesmie pod hrozbou znášania zodpovednosti nariadiť výkon akýchkoľvek úkonov po tom, ako tento sudca vydal listiny podliehajúce zápisu, a pred tým, ako boli tieto listiny zapísané.

Ak sa zaznamenávajú sobášne listy, listiny o rozdelení, urovnaní a zámene nehnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v rôznych okresoch, musia byť predložené aspoň dve verné kópie pre každý okres vrátane potrebných nákladov.

Po tom, ako sa náležite vykoná zápis, sa originály týkajúce sa iných okresov okamžite odošlú na zápis v miestne majetku, čo znamená, že boli vybrané splatné poplatky. Takéto listiny sa zapisujú na základe nariadenia registračného sudcu každého okresu, v ktorom sa žiada o zápis.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápisu podliehajú všetky listiny, ktorými dochádza k prevodu vlastníckeho práva alebo vzniku, prevodu, zmene alebo zániku iného vecného práva na nehnuteľný majetok, a akékoľvek listiny, ktorými sa uznávajú takéto práva, s výnimkou situácií uvedených v článku 5 pravidiel pre zápis (ak nepodliehajú zápisu). Na všetky tieto listiny sa vzťahuje článok 113 zákona o vlastníctve, v ktorom sa stanovuje, že sa na ne nemožno odvolať voči tretím stranám dovtedy, kým sa nezaznamenajú, ak tieto tretie strany predtým nadobudli vecné práva na nehnuteľný majetok od rovnakého majiteľa a zapísali tieto práva.

V tomto zmysle je právnym účinkom istota podmienená skutočnosťou zápisu na základe všetkých listín, ktorými sa zbavujú vecné práva na nehnuteľný majetok, ak pri takýchto listinách dôjde k zápisu, pretože účelom zápisu týchto listín je to, aby bola držba vecných práv na nehnuteľný majetok jasná, istá a stabilná, a zosúladenie kolidujúcich listín, na ktoré sa odvolávajú rôzne osoby ako na zdroje práv na rovnaký majetok od rovnakého predka, t. j. zápis takýchto listín má za účinok ich verejné sprístupnenie a ochranný účinok.

Ako bolo uvedené v bode 2, zápis má tento účinok pri všetkých listinách uvedených v článku 112 zákona o vlastníctve a v článku 4 pravidiel pre zápis, pričom v prípade, že dve takéto listiny kolidujú, riešenie sporu o tom, ktorá listina má prednosť, závisí presne od momentu zápisu.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

V bulharskom právnom poriadku sa nestanovujú žiadne osobitné pravidlá ani postupy pre prispôsobenie neznámych vecných práv.

Posledná aktualizácia: 31/08/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Česko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Z dedenia by mohli vyplynúť tieto vecné práva:

  • vlastnícke právo (jeho registrácia neobmedzuje vznik iných vecných práv),
  • právo stavby (jeho registrácia v prípade nehnuteľných vecí neobmedzuje vznik iných vecných práv),
  • vecné bremeno (jeho registrácia v prípade nehnuteľných vecí neobmedzuje vznik iných vecných práv),
  • záložné právo 1) ak je pozemok zaťažený záložným právom, právom stavby ho možno zaťažiť iba so súhlasom záložného veriteľa, 2) k prevodu vlastníckeho práva k lietadlu zaťaženému záložným právom sa vyžaduje súhlas záložného veriteľa,
  • zádržné právo,
  • zabezpečovací prevod práva [jeho registrácia v prípade vecí zapísaných vo verejnom zozname (napr. pokiaľ ide o nehnuteľnosti, podiely v spoločnosti s ručením obmedzeným, ochranné známky) neobmedzuje vznik iných vecných práv],
  • predkupné právo (registrácia zmluvného predkupného práva v prípade nehnuteľných vecí neobmedzuje vznik iných vecných práv).

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Vlastnícke právo:

Právo stavby: v prípade nehnuteľných vecí sa vždy eviduje v katastri nehnuteľností, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Vecné bremeno: v prípade nehnuteľných vecí sa vždy eviduje v katastri nehnuteľností, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Záložné právo:

  • k nehnuteľnostiam sa eviduje v katastri nehnuteľností, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
  • k podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa eviduje v obchodnom registri, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným,
  • k zaknihovaným cenným papierom eviduje Centrálny depozitár cenných papierov, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k zaknihovaným cenným papierom,
  • k ochrannej známke, priemyselnému vzoru a patentu eviduje Úrad priemyselného vlastníctva, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k úžitkovým vzorom, priemyselným vzorom (...),
  • k nehnuteľnostiam, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, hromadným veciam, závodu a iným hnuteľným veciam (ak je záložná zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice) sa eviduje v registri záložných práv. Zápis je povinný, požiadavky na zápis a postup nájdete tu: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://www.nkcr.cz/sluzby/overovani-a-vypisy-z-rejstriku/vyhledavani-v-rejstricich-a-kontaktni-misto-czech-point.

Zádržné právo: neregistruje sa v nijakej evidencii.

Zabezpečovací prevod práva:

  • k nehnuteľnostiam sa eviduje v katastri nehnuteľností, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
  • k podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa eviduje v obchodnom registri, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným,
  • k ochrannej známke, priemyselnému vzoru a patentu eviduje Úrad priemyselného vlastníctva, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k úžitkovým vzorom, priemyselným vzorom (...),

Predkupné právo:

  • zmluvné predkupné právo k nehnuteľnostiam sa eviduje v katastri nehnuteľností, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
  • zmluvné predkupné právo k podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa eviduje v obchodnom registri, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným,

zmluvné predkupné právo k ochrannej známke, priemyselnému vzoru a patentu eviduje Úrad priemyselného vlastníctva, zápis je povinný, pre požiadavky na zápis a postup pozri vlastnícke právo k úžitkovým vzorom, priemyselným vzorom (...).

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Ak ide o zápis vecných práv v dôsledku smrti pôvodného vlastníka (tzv. prechod vecných práv), ich zápis má vždy deklaratórne účinky. Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa, takéto nadobudnutie však, samozrejme, musí byť potvrdené súdom. Uznesením o dedičstve sa potom deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Toto pravidlo nie je výslovne legislatívne upravené vo vzťahu k jednotlivým verejným zoznamom.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Neexistujú nijaké osobitné pravidlá na prispôsobenie cudzích vecných práv, ktoré vnútroštátny právny poriadok nepozná.

Posledná aktualizácia: 25/01/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Nemecko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa rakúskeho práva v prípade úmrtia poručiteľa prechádza jeho majetok na dediča ako celok, to znamená všetky práva a povinnosti. Ak poručiteľ zanechá viacerých dedičov, pozostalosť sa stáva podľa § 2032 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuchs - BGB) spoločným vlastníctvom dedičov. Nové vecné práva prípad dedičstva nezakladá. Zvlášť príkazy na rozdelenie pozostalosti alebo odkazy v závetoch majú iba záväzkovoprávne účinky.

Na základe praktických skúseností sa však od uplatňovania nariadenia o dedičskom práve ukazuje, že problémy môžu spôsobovať najmä dispozičné obmedzenia prostredníctvom predbežnej a následnej dedičnej postupnosti nariadenej podľa nemeckého práva (§§ 2100 do 2146 BGB). V prípade predbežnej a následnej dedičnej postupnosti stanoví poručiteľ viacerých dedičov za sebou tým spôsobom, že určitá osoba (následný dedič) sa stáva dedičom až po prechode dedičstva na následného dediča po tom, čo bola dedičom iná osoba (predbežný dedič). Už smrťou poručníka však následný dedič získava právo zakladajúce budúci nárok. Právo zakladajúce budúci nárok je právne zaistené postavenie, ktoré vzniká v prípade viacaktových skutkových podstatách nadobúdania vtedy, ak už prvý nadobúdateľ nemôže jednostranne zamedzovať neskoršie Odkaz sa zobrazí v novom oknenadobudnutie majetku. Právo zakladajúce budúci nárok nie je v BGB výslovne upravené. Preto ho z dôvodu taxatívneho výpočtu vecných práv (numerus clausus vecného práva) ako také nie je možné charakterizovať. Predstavuje však subjektívne právo s vecným účinkom.

Predbežná a následná dedičná postupnosť znamená pre predbežného dediča množstvo obmedzení a povinností, najmä obmedzenia jeho dispozičného oprávnenia: Disponovanie pozemkami sa stáva po prechode dedičstva na následného dediča neúčinným, pokiaľ obmedzuje práva následného dediča (§ 2113 ods. 1 BGB). To isté platí pre bezodplatné disponovanie (§ 2113 ods. 2 BGB). Poručiteľ však môže predbežného dediča oslobodiť od jednotlivých z týchto obmedzení ustanovením pre prípad úmrtia. Dispozičné obmedzenia následkom substitučnej dedičnej právomoci sa musia zapísať do pozemkovej knihy.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Podľa nemeckého práva prechádzajú všetky práva, ktoré prináležia poručiteľovi, v prípade jeho úmrtia automaticky na dedičov alebo spoločenstvo dedičov bez toho, aby k tomu bola potrebná registrácia, a to aj v prípade práv podliehajúcich zápisu do registra. Pokiaľ ide o práva podliehajúce zápisu do registra, príslušný zápis v registri (pozemková kniha, obchodný register) sa dedením stáva neplatným a musí byť opravený. To si vyžaduje doloženie dedičskej postupnosti verejnými resp. úradne osvedčenými listinami alebo európskym dedičským osvedčením. Oprava zápisom dediča alebo spoločenstva dedičov v pozemkovej knihe je predpokladom pre určité následné úkony (napr. zaťaženie zdedeného pozemku).

Bezprostredne po úmrtí nastávajú aj dispozičné obmedzenia spojené s predbežnou a následnou dedičnou postupnosťou resp. právo zakladajúce budúci nárok následného dediča. Predbežná a následná dedičná postupnosť sa však do pozemkovej knihy zapisuje, aby sa zabránilo nezaťaženému nadobudnutiu v dobrej viere treťou stranou.

Ak majú jednotliví dediči resp. odkazovníci na základe zákona alebo ustanovenia pre prípad smrti (záväzkovoprávny) nárok na určité majetkové predmety, musí byť na nich vlastníctvo voči týmto predmetom príslušnou zmluvou s dedičmi prevedené, v prípade vecných práv k nehnuteľnostiam aj so zápisom do pozemkovej knihy na základe verejných alebo úradne osvedčených listín.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápis vecných práv do registra, ktoré prešli na základe prípadu dedičstva na dedičov alebo spoločenstvo dedičov, je čisto deklaratórny. Predstavuje však základ pre dobrú vôľu tretích strán a je potrebný pre určité následné úkony.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Vecné práva, ktoré nemecké právo nepozná, sa v princípe zo zákona prispôsobia porovnateľnému nemeckému právnemu inštitútu. Keďže v konaní o zápise do registra musí byť vždy predložený bezpečný podklad pre zápis, môže byť prípadne potrebné, aby dedič predložil doplňujúci akt o prevode, ako je to potrebné v prípade záväzkovoprávnych nárokov podľa nemeckého práva. Konania o zápise do registra nie sú nariadením o dedičskom práve podľa čl. 1 ods. 2 písm. l) ErbVO dotknuté.

Posledná aktualizácia: 25/08/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Estónsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

V estónskom práve sa uplatňuje zásada univerzálnej sukcesie, podľa ktorej sa majetok poručiteľa (majetok, ktorý je predmetom dedičstva), t. j. všetky jeho práva a povinnosti, prevádza na inú osobu – dediča. Ak je dedičov viac, majetok, ktorý je predmetom dedičstva, majú v spoločnom vlastníctve v súlade s § 147 zákona o dedičstve (pärimisseadus, PärS). Dedičstvo nevedie k vzniku žiadneho nového vecného práva. Ustanovenia o naložení s majetkom v závete (odkazy a ustanovenia o rozdelení majetku) patria do výlučnej pôsobnosti záväzkového práva.

V určitých prípadoch má pozostalý manžel/pozostalá manželka právo požiadať o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorá bola spoločným bydliskom manželov (§ 16 ods. 3 zákona o dedičstve), no toto bremeno patrí takisto do pôsobnosti záväzkového, a nie majetkového práva.

Nárok dediča disponovať vecnými právami spojenými s majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, môže byť obmedzený, ak je dedič dočasným dedičom a ak sa určil následný dedič (§ 48 zákona o dedičstve). V tom prípade sa v katastri nehnuteľností uvedie, že ide o dočasného dediča [§ 491 zákona o katastri nehnuteľností (kinnistusraamatuseadus, KRS)].

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Nehnuteľnosti a súvisiace vecné práva sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Všetky práva súvisiace s nehnuteľnosťami sa prevádzajú na dediča mimo katastra nehnuteľností. V prípade, že kataster nehnuteľností neobsahuje správne informácie z dôvodu prevodu vecného práva mimo katastra nehnuteľností, oddelenie katastra opraví zápis na základe žiadosti o zápis predloženej novým vlastníkom vecného práva. K žiadosti o zápis treba priložiť osvedčenie o prevode vecného práva (osvedčenie o dedičstve) [§ 651 ods. 1 Odkaz sa zobrazí v novom oknezákona o katastri nehnuteľností, (KRS)]. S cieľom zistiť, či bol poručiteľ jediným vlastníkom vecného práva alebo či je vecné právo spoločným majetkom, treba k žiadosti v niektorých prípadoch okrem osvedčenia o dedičstve priložiť aj potvrdenie o vlastníctve. Žiadosť o zápis musí byť notársky overená alebo elektronicky podpísaná (§ 34 ods. 21 zákona o katastri nehnuteľností).

Oddelenie katastra nehnuteľností môže pod hrozbou pokuty v prípade nesplnenia požiadavky žiadať, aby majiteľ vecného práva alebo vykonávateľ závetu predložil žiadosť o zápis a dokumenty potrebné na opravu a zhotovenie zápisu do katastra nehnuteľností (§ 651 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností).

Všetok ostatný majetok podliehajúci registrácii sa bez ohľadu na typ registrácie takisto prevedie na dediča. Spravidla sa od dediča vyžaduje, aby príslušnému registru predložil potrebné informácie a dokumenty týkajúce sa dedičstva majetku alebo práva. Pri dedičstve akcií spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členstva v stavebnom družstve je však notár povinný po notárskom overení osvedčenia o dedičstve zaslať obchodnému registru oznámenie o zdedení akcií a oznámenie o zdedení členstva.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Všetky vecné práva sa zákonom prevádzajú na dediča bez ohľadu na ich zápis. Zápisy sa zvyčajne stávajú neplatnými, keď sa začne dedičské konanie, a od dediča sa spravidla vyžaduje, aby požiadal o zmenu zápisov.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Podľa § 6291 Odkaz sa zobrazí v novom okneObčianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik, TsMS) môže súd začať konanie na prispôsobenie vecného práva cudzieho štátu na základe návrhu osoby, ktorá má naň nárok. V prípade potreby súd navrhovateľa vypočuje. V rozhodnutí o prispôsobení vecného práva súd uvedie, či sa v estónskych právnych predpisoch stanovuje vecné právo rovnocenné vecnému právu cudzej krajiny, ktoré sa má upraviť. Ak existuje rovnocenné vecné právo, súd to uvedie v rozhodnutí. Ak je na účel výkonu rozhodnutia o úprave vecného práva navrhovateľ povinný kontaktovať mimosúdny register alebo inú osobu alebo inštitúciu, táto skutočnosť musí byť uvedená v rozhodnutí. Navrhovateľ môže proti rozhodnutiu podať odvolanie.

Podľa § 475 ods. 1 bodu 101 Občianskeho súdneho poriadku sa prispôsobenie vecných práv vykonáva v súlade s článkom 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 v nesporovom konaní.

Posledná aktualizácia: 18/04/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Grécko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa gréckeho práva sú vecné práva, ktoré môžu byť predmetom dedenia, vlastníctvo, vecné bremená, záložné práva, nocionálne záložné práva, hypotéky a vlastníctvo bane.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Z uvedených vecných práv sa musia zaregistrovať: vlastníctvo nehnuteľnosti, hypotéky, vlastníctvo bane a nocionálne záložné práva. Vlastníctvo nehnuteľnosti, hypotéky a vlastníctvo bane sa musia zaregistrovať na katastrálnom úrade v regióne, v ktorom sa majetok nachádza, zatiaľ čo nocionálne záložné práva sa musia zaregistrovať do registra záložných práv v mieste pobytu záložného veriteľa alebo v jeho sídle, alebo v prípade, že záložný veriteľ nemá pobyt alebo svoje registrované sídlo na území Grécka, do registra záložných práv v Aténach.

Na zápis takýchto práv je nevyhnutné podať žiadosť na katastrálnom úrade a musia sa takisto zaplatiť poplatky stanovené v zákone (pozri zákon 2664/1998). K žiadosti sa musí pripojiť listina, ktorá sa má zaregistrovať, kópia súhrnnej mapy, ktorá bola pripravená a pripojená k registrovanej listine, súhrn registrovanej listiny a overený výpis z katastrálnej mapy pre majetok, ktorého sa týka registrovaná listina.

Na zaregistrovanie záložného práva sa musí podať žiadosť do registra záložných práv spolu s príslušným formulárom.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Registrácia týchto vecných práv má v práve konštitutívnu povahu (pozri článok 12 zákona 2664/1998) v tom zmysle, že akékoľvek porušenie registračnej povinnosti znamená, že prevod vlastníctva nehnuteľného majetku nenastane alebo zriadenie, prevod alebo zrušenie vecného práva k nehnuteľnému majetku sa neuskutoční. To isté sa uplatňuje aj pri registrácii nocionálnych záložných práv.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

V Grécku nie sú prijaté právne normy alebo postupy na prispôsobenie vecného práva neznámeho gréckemu právu k najbližšiemu právu, ktoré pozná toto právo.

Posledná aktualizácia: 06/06/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Španielsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Vecné práva sa prevádzajú v prípade smrti, pokiaľ je nositeľom práv zostavovateľ odkazu a tieto práva smrťou nezanikli. Vecné práva zahŕňajú majetkové práva, vecné bremená (spolu s právom na panujúci pozemok) a zabezpečovacie práva (hypotéky spolu so zabezpečeným úverom). Užívacie práva však zanikajú smrťou užívateľa (článok 513 ods. 1 španielskeho Občianskeho zákonníka [Código Civil]).

Dedičské konanie môže viesť k vzniku nových vecných práv, a to buď na základe priania zosnulej osoby (napr. odkaz užívacieho práva, práva používania alebo bývania, práva vecného bremena) alebo zo zákona (zákonné užívacie právo, ktoré zákon priznáva manželovi/manželke, ktorý dedí zo zákona alebo zo závetu).

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Zápis nie je povinný, t. j. zákon to pre získanie daného práva nevyžaduje (okrem prípadu hypoték). Keďže však zápis do katastra nehnuteľností poskytuje ochranu strane, ktorej právo je zapísané, v praxi nositeľ práva zvyčajne o tento zápis požiada.

Dedičské listiny môžu mať podobu záveti, dedičskej zmluvy, vyhlásenia dedičov zo zákona alebo európskeho osvedčenia o dedičstve (článok 14 španielskeho zákona o hypotékach [Ley Hipotecaria]). Všeobecne však platí, že aj keď takáto listina priznáva určitej osobe štatút dediča alebo odkazovníka, nie je možné práva predtým zapísané na meno zostaviteľa odkazu znovu okamžite zapísať. Uznanie práv k určitej veci pri delení dedičstva sa musí vykonať zmluvou uzatvorenou medzi všetkými dedičmi (a u notára, aby bol možný zápis). Ak všetci dediči nedospejú k dohode, záležitosť bude musieť riešiť súd.

Predtým ako dôjde k rozdeleniu dedičstva, dedič môže požiadať, aby bola do katastra zapísaná poznámka, že dedič má právo na konkrétne zapísanú vec v dedičstve tak, aby tretie strany o tomto práve vedeli.

Zákon priznáva odkazovníkovi právo na konkrétnu vec v dedičstve od momentu smrti nositeľa práv (článok 882 Občianskeho zákonníka), ale odkazovník nemôže vlastníctvo prevziať sám od seba (článok 885 Občianskeho zákonníka), pokiaľ ich k tomu zostaviteľ odkazu neoprávnil. Zákon priznáva odkazovníkovi právo požadovať, aby mu dedič vydal určitú vec a príslušná notárska listina sa môže zapísať. Ak dedič odmietne konkrétnu vec vydať, odkazovník sa musí s danou vecou obrátiť na súd.

Existujú výnimky z delenia dedičstva po smrti, t. j. pokiaľ zostaviteľ odkazu rozdelil majetok za života alebo napísal závet a pokiaľ existuje len jeden dedič.

Predtým ako sa môže určitá vec zapísať, je takisto nevyhnutné podať príslušné priznanie daňovým orgánom, aby bolo možné uhradiť daň z nadobudnutia nehnuteľnosti.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Účinok zápisu je taký, že dedič vlastníckeho práva sa považuje za jeho zákonného nositeľa, môže s ním disponovať a prináležíme mu rovnaká ochrana ako pôvodnému držiteľovi, a to pred akýmkoľvek možným dedičom, ktorý svoje práva nenechal zapísať.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Zákon č. 29/2015 o medzinárodnej právnej spolupráci v článku 61:

„1. Ak sa rozhodnutím alebo cudzou verejnou listinou nariadia opatrenia alebo vykonávajú práva, ktoré španielske právne predpisy nepoznajú, správca registra ich, ak je to možné, prispôsobí opatreniu alebo právu stanovenému v španielskych právnych predpisoch alebo týmito právnymi predpismi uznávanému, ktoré majú podobné účinky alebo podobný účel alebo záujmy, pokiaľ účinky prispôsobenia týchto opatrení alebo práv neprekračujú účinky, ktoré by opatrenia alebo práva mali v právnom poriadku krajiny pôvodu. Pred zápisom práva správca registra informuje nositeľa práva alebo opatrenia, ktoré treba prispôsobiť.

2. Všetky zainteresované strany môžu na súde napadnúť prispôsobenie práva alebo opatrenia.“

Posledná aktualizácia: 16/10/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Please note that the original language version of this page Croatian has been amended recently. The language version you are now viewing is currently being prepared by our translators.

Prispôsobenie vecných práv - Chorvátsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

V článku 1 ods. 1 zákona o vlastníctve a iných vecných právach (Zakon o vlasništvu i drugim stvarnim pravima) [Narodne novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 91/96, 68/98, 137/99, 22/00, 73/00, 114/01, 79/06, 141/06, 146/08, 38/09, 153/09, 143/12 a 152/14; ďalej len „zákon“] sa uvádza, že pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže držať vlastnícke právo alebo iné vecné práva: osobné práva, práva vyplývajúce z vecného bremena, právo na výstavbu a záložné právo k čomukoľvek, čo môže byť predmetom týchto práv.

V článku 128 ods. 2 a ods. 3 zákona sa uvádza, že akýkoľvek dedič je oprávnený požadovať, aby bolo jeho vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku zapísané do katastra nehnuteľností, a že nadobudnutím titulu dedením nezaniknú vecné práva, ktoré iné osoby predtým držali vo vzťahu k príslušnému majetku, okrem práv, v prípade ktorých je v právnych predpisoch stanovené, že už nemôžu existovať, alebo ktoré pre povahu okolností už nemôžu existovať.

V článku 199 ods. 2 a v článku 201 zákona sa tieto práva určujú ako osobné služobnosti: užívacie právo, právo požívania a právo bývania. V článkoch sa ďalej stanovuje, že pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, osobné služobnosti trvajú len počas obdobia, na ktoré boli vytvorené, a zanikajú najneskôr v deň úmrtia oprávnenej osoby.

V článku 285 ods. 1 zákona je stanovené, že pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, právo na výstavbu je prevoditeľné a dedičné ako iný nehnuteľný majetok.

V článku 299 ods. 1 zákona sa uvádza, že žiadne záložné právo nemôže byť oddelené od zábezpeky, na ktorú sa viaže. To znamená, že pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, každý, kto nadobudne zábezpeku na akomkoľvek právnom základe, ju nadobudol so záložným právom.

Z uvedeného teda vyplýva, že vecné práva iné než osobné služobnosti sa dedia. Pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, osobné práva zanikajú najneskôr dňom úmrtia oprávnenej osoby.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

V článku 2 ods. 3 a ods. 4 zákona je „nehnuteľný majetok“ vymedzený ako pozemok, pás zeme alebo parcela vrátane všetkého, čo je natrvalo spojené s pôdou, či už nad, alebo pod úrovňou zeme, pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, a „hnuteľný majetok“ je vymedzený ako akýkoľvek predmet, ktorý možno premiestniť z jedného miesta na druhé bez straty jeho hlavnej charakteristiky alebo podstaty. Na právne účely sa majetok, ktorý je svojou povahou hnuteľný, považuje za nehnuteľný, ak patrí k nehnuteľnému majetku alebo sa na základe právnych predpisov kladie na rovnakú úroveň ako nehnuteľný majetok.

V článku 119 ods. 1 zákona sa stanovuje, že vlastníctvo nehnuteľného majetku sa nadobudne, keď nadobúdateľ zaeviduje vlastníctvo v katastri nehnuteľností, ako je stanovené v právnych predpisoch. Aby to bolo možné, predchádzajúci majiteľ musí vyjadriť svoje želanie, aby bolo vlastníctvo prevedené na nadobúdateľa, pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak. Na základe článku 122 ods. 1 zákona sa predpokladá, že v katastri nehnuteľností sa verne a úplne zachytáva faktický a právny stav nehnuteľného majetku. Preto práva každého, kto koná v dobrej viere, t. j. s dôverou v presnosť katastrov nehnuteľností, kto nevie o neúplnosti konkrétneho záznamu v katastri nehnuteľností alebo skutočnosti, že záznam sa líši od skutočnej situácie, budú chránené na základe právnych predpisov, pokiaľ ide o nadobudnutie.

V článku 277 ods. 1 sa stanovuje, že akékoľvek vecné bremeno, ktoré nie je zapísané v katastri nehnuteľností, zaniká, keď zaťažený nehnuteľný majetok nadobudne osoba, ktorá nevedela o existencii vecného bremena ani sa nemusela oboznámiť s takouto skutočnosťou. Ďalej sa v článku 278 ods. 1 zákona uvádza, že pokiaľ nie je stanovené inak, každé vecné bremeno vytvorené v prospech fyzickej alebo právnickej osoby zaniká, keď fyzická osoba umrie alebo zanikne subjektivita právnickej osoby.

Postup na zapísanie vecných práv k nehnuteľnému majetku do katastra nehnuteľností sa uvádza v ustanoveniach zákona o katastroch nehnuteľností (Zakon o zemljišnim knjigama) (NN č. 91/96, 68/98, 137/99, 114/01, 100/04, 107/07, 152/08, 126/10, 55/13 a 60/13). Kataster nehnuteľností tvorí hlavný register (v ktorom sú zapísané všetky pozemky v danom katastrálnom území a ktorý tvoria listy vlastníctva) a súbor identifikačných dokladov. Žiadosť o dočasné alebo trvalé zapísanie vecného bremena do katastra nehnuteľností podáva katastrálnemu súdu osoba, ktorá chce nadobudnúť alebo zmeniť svoje právo v registri, prípadne sa ho vzdať. Žiadosť o zápis vecného práva do katastra nehnuteľností vo forme katastrálnej poznámky podáva osoba, ktorá má právny záujem na tom, aby bola vytvorená poznámka pre jej majetok, alebo ktorá je oprávnená na tento postup na základe osobitnej úpravy. List vlastníctva obsahuje údaje o nehnuteľnosti a všetkých príslušných zmenách, ako aj vecné práva a iné práva udelené a vykonávané katastrálnym úradom. Tvorí ho dokument, ktorým sa bližšie určuje vlastnená nehnuteľnosť (posjedovnica) (špecifikačný list, list A), osvedčenie o vlastníctve (vlastovnica) (list vlastníka, list B) a vecné bremená (teretovnica) (list vecných bremien, list C).

Postup na zápis vecných práv držaných k vozidlám sa uvádza v Pravidlách evidencie a označovania vozidiel (Pravilnik o registraciji i označavanju vozila) (NN č. 151/08, 89/10, 104/10, 83/13, 52/15 a 45/16). Ministerstvo vnútra vedie záznamy všetkých evidovaných vozidiel. Ministerstvo musí ako odpoveď na žiadosť príslušných orgánov (súdov, Chorvátskej agentúry pre finančné služby, notárskych úradov atď.) na základe osobitných predpisov pridať určité poznámky týkajúce sa vozidiel k uvedeným záznamom a vodičským preukazom. Keď sa vozidlo prevádza z jedného vlastníka na druhého, nový vlastník musí vozidlo zaevidovať vo svojom mene alebo zrušiť evidenciu do 15 dní od dátumu nadobudnutia. Príslušná žiadosť sa podáva policajnému riaditeľstvu príslušnému pre miesto, kde má nový vlastník trvalé bydlisko alebo sídlo, alebo policajnej stanici alebo skúšobnému stredisku vozidiel, pokiaľ je toto stredisko schválené a spĺňa stanovené podmienky.

Postup na zápis vecných práv držaných k námorným plavidlám sa uvádza v Námornom zákonníku (Pomorski zakonik) (NN č. 181/04, 76/07, 146/08, 61/11, 56/13 a 26/15). Vlastnícke právo a iné vecné práva k lodi, člnu alebo jachte možno nadobudnúť, previesť, obmedziť a zrušiť len zapísaním údajov o tomto akte do príslušného registra alebo do záznamov vedených príslušnými prístavnými orgánmi, ktoré riadi ministerstvo zodpovedné za námorné záležitosti. Na základe žiadosti vlastníka, prevádzkovateľa alebo plavebnej spoločnosti sa záznamy do registra vykonávajú na základe rozhodnutia príslušného prístavného orgánu. Register tvorí hlavný register a súbor identifikačných dokladov. Hlavný register tvoria listiny zložené z listu A (identifikačné údaje námorného plavidla a jeho základné technické prvky), listu B (názov a sídlo spoločnosti, t. j. právnickej osoby, alebo názov a adresa bydliska fyzickej osoby, ktorá vlastní námorné plavidlo, a osobné obmedzenia vlastníka týkajúce sa voľného používania plavidla) a listu C (vecné práva, ktorými je námorné plavidlo zaťažené, ako aj práva vyplývajúce z uvedených práv).

Postup na zápis vecných práv k lietadlu sa uvádza v Pravidlách o obsahu a spôsobe vedenia registra civilných lietadiel (Pravilnik o sadržaju i načinu vođenja hrvatskog registra civilnih zrakoplova) (NN č. 137/12). Chorvátsky register civilných lietadiel vedie Chorvátska agentúra pre civilné letectvo v tlačenej a elektronickej forme. Samotný register tvoria zväzky označené poradovými číslami, pričom každý zväzok tvoria registračné listiny. Každé lietadlo je zapísané na samostatnej listine, ktorú tvorí registračný list (obsahujúci rôzne údaje o lietadle), list vlastníka (údaje o majiteľovi a o prípadných spolumajiteľoch alebo spoluvlastníkoch) a list vecných bremien (údaje o záložnom práve k lietadlu alebo ideálnom podiele držanom spolumajiteľom, právo prvého predkupného práva a odkúpenia, akékoľvek obmedzenia týkajúce sa používania, údaje o strane, ktorej sa týka zápis, dátum registrácie, zaplatená suma – v náležitých prípadoch za registráciu – s poznámkami týkajúcimi sa registrácie). Elektronický register sa vedie zápisom údajov do elektronických registračných listín. Pokiaľ ide o obsah, elektronické registračné listiny sú rovnocenné s listinami v tlačenej podobe. Žiadosť o zápis podáva vlastník lietadla alebo prevádzkovateľ a prikladá sa k nej osvedčené súhlasné stanovisko vlastníka. Zápisy do registra podliehajú rozhodnutiu Chorvátskej agentúry pre civilné letectvo.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

V právnych predpisoch je stanovené, že úradne osvedčená listina je dokument vydaný príslušným súdom alebo subjektom verejného sektora v predpísanej forme v rámci jeho právomoci. Úradne osvedčená listina ďalej predstavuje dôkaz o záležitosti, ktorú potvrdzuje alebo upravuje. To znamená, že práva každého, kto koná v dobrej viere, t. j. s dôverou v správnosť úradne osvedčených listín, kto nevie o neúplnosti konkrétnych informácií uvedených na takejto listine alebo skutočnosti, že tieto informácie sa líšia od skutočnej situácie, budú chránené na základe právnych predpisov, pokiaľ ide o nadobudnutie. Okrem toho sa nikto nemôže odvolávať na to, že nevedel o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností, registra vozidiel vedeného ministerstvom vnútra, registrov vedených prístavnými orgánmi riadenými ministerstvom zodpovedným za námorné záležitosti alebo do Chorvátskeho registra civilných lietadiel.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

V právnych predpisoch je stanovené, že pravidlá upravujúce konanie ex parte by sa mali vzťahovať na všetky záležitosti týkajúce sa prispôsobenia vecného práva držaného určitou osobou na základe právnych predpisov uplatniteľných na dedičstvo, keď takéto vecné právo neexistuje v chorvátskom právnom poriadku.

Posledná aktualizácia: 06/02/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Luxembursko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa právneho poriadku Luxemburska neexistujú špeciálne vecné práva, ktoré v zmysle položenej otázky môžu vyplynúť z dedenia. Naopak, existujú vecná práva, ktoré môžu byť predmetom dedenia alebo, inak povedané, ktoré možno previesť mortis causa.

Ide o tieto vecné práva: vlastnícke právo podľa článku 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a vecné bremená alebo pozemkové služobnosti podľa článku 637 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vlastnícke právo definované v článku 544 Občianskeho zákonníka je právo užívať a nakladať s vecami, pokiaľ sa nepoužívajú na zákonom alebo právnymi predpismi zakázaný účel alebo pokiaľ nespôsobia ťažkosti prekračujúce bežné susedské nepríjemnosti a nenarušia rovnováhu medzi rovnocennými právami. Podľa článku 546 Občianskeho zákonníka vlastníctvom k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci vzniká právny nárok na všetky jej prirodzené alebo vytvorené plody a jej príslušenstvo (právo na prírastok). Podľa článku 711 Občianskeho zákonníka možno majetok nadobudnúť a previesť ho dedením.

Pokiaľ ide o vecné bremená, podľa článku 637 Občianskeho zákonníka sa vecné bremená definujú ako ťarcha uložená na dedičstvo za používanie a úžitok z dedičstva, ktoré patrí inému vlastníkovi. Podľa článku 639 Občianskeho zákonníka môže vecné bremeno vyplynúť z prirodzenej situácie lokalít (pozri článok 640 a nasl. Občianskeho zákonníka), povinností uložených zákonom (pozri článok 649 Občianskeho zákonníka) alebo dohôd medzi vlastníkmi (pozri článok 686 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o poslednú kategóriu vecných bremien, vlastníci v zásade môžu zriadiť na svoj majetok alebo v prospech svojho majetku vecné bremená podľa svojho uváženia, pokiaľ však zriadené vecné bremená nebudú uložené osobe ani v prospech osoby, ale iba na vec a pre vec a pokiaľ tieto vecné bremená nebudú v rozpore s verejným poriadkom (článok 686 prvý pododsek Občianskeho zákonníka). Podľa týchto pravidiel sa vecné bremená zriaďujú buď na využívanie budov alebo pozemkov (článok 687 prvý pododsek), sú nepretržité (nepretržité používanie bez potreby aktualizácie zo strany človeka, napríklad vodovody, kanalizácia, výhľad a i.) alebo prerušované (potreba aktualizácie zo strany človeka, aby sa mohli vykonávať, napríklad právo prechodu, čerpania a i., pozri článok 688 prvý pododsek Občianskeho zákonníka).

Treba ešte poznamenať, že vecné bremená sú viditeľné – tie, ktoré sa prezentujú navonok – alebo neviditeľné, tie, ktoré nemajú vonkajšie znaky svojej existencie (článok 691 prvý pododsek Občianskeho zákonníka). Nepretržité a viditeľné vecné bremená sa nadobúdajú na základe právneho nároku alebo vlastníctvom tridsať rokov (článok 690 Občianskeho zákonníka), nepretržité neviditeľné vecné bremená a prerušované viditeľné alebo neviditeľné vecné bremená možno zriadiť len na základe právneho nároku (článok 691 prvý pododsek Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno zaniká, ak sa vec, komu je dlžná a ten, kto ju dlhuje, stretne v tej istej ruke (článok 705 Občianskeho zákonníka).

Pre úplnosť treba uviesť vecné práva, pri ktorých sa uplatňujú špeciálne pravidlá pre prípad smrti osoby, ktorá ich využívala za svojho života.

Podľa článku 617 Občianskeho zákonníka užívacie právo zaniká najmä prirodzenou smrťou užívateľa a konsolidáciou alebo spojením postavenia užívateľa a vlastníka v jednej osobe. K druhému variantu patrí aj prípad, keď užívateľ nadobudne mortis causa vlastnícke právo k majetku, na ktorom spočívalo jeho užívacie právo. Užívacie právo sa definuje v článku 578 a nasl. Občianskeho zákonníka ako právo užívať veci, ktorých vlastníkom je iná osoba, teda samotný vlastník, ale s povinnosťou zachovania ich podstaty. Užívacie právo možno zriadiť na základe zákona alebo vôle človeka, možno ho zriadiť výlučne, alebo k istému dňu, alebo s uvedením podmienky a na akýkoľvek hnuteľný alebo nehnuteľný majetok.

Nakoniec, vecné práva užívať a obývať nehnuteľnosť stanovené v článku 625 a nasl. Občianskeho zákonníka zanikajú rovnakým spôsobom ako užívacie právo.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

V Luxemburskom veľkovojvodstve existuje taký „register práv k nehnuteľnostiam“, a to katastrálny úrad, kde sa v súlade s ustanoveniami článku 1 zmeneného zákona o zápise vecných práv k nehnuteľnostiam z 25. septembra 1905 zapisujú všetky úkony vykonané bezodplatne alebo za úhradu medzi žijúcimi, ktorými sa prevádzajú vecné práva k nehnuteľnostiam iné ako prednostné práva a hypotéky. Uvedený zápis týchto úkonov je povinný v tom zmysle, že dotknuté práva možno uplatniť voči tretím osobám, pozri článok 11 vyššie uvedeného zákona. Podľa luxemburskej judikatúry pojem vecné práva k nehnuteľnostiam použitý v článku 1 tohto zákona zahŕňa takisto vecné bremená (Tribunal d’arrondissement de Diekirch, 17. február 1937).

Takisto treba poznamenať, že len samotné súdne rozhodnutia, verejné listiny a úradné listiny možno zapísať.

V prípade dedenia sa prevod vecných práv uvedených vyššie v bode 1), ktoré môžu tvoriť súčasť pozostalosti, vykonáva v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Presnejšie, podľa článku 724 prvého a druhého pododseku Občianskeho zákonníka sa celý majetok zosnulého prevádza na jeho zákonných dedičov jediným účinkom začatia dedičského konania. Títo dediči môžu od okamihu úmrtia vykonávať práva a povinnosti zosnulého.

V prípade uvedenom podľa článku 1004 Občianskeho zákonníka o univerzálnom dedičovi – t. z. o osobe, ktorej závetca dá prostredníctvom závetu celý majetok, ktorý mu zanechá po svojom úmrtí (pozri článok 1003 Občianskeho zákonníka) – je povinný žiadať od dedičov, ktorým pripadá pomerná časť pozostalosti podľa zákona, vydanie majetku uvedeného v závete. Podľa článku 1005 Občianskeho zákonníka univerzálny dedič začne užívať majetok uvedený v závete odo dňa úmrtia, ak sa žiadosť o vydanie majetku podala do roka od tohto obdobia; ak nie, toto užívacie právo začne len odo dňa predloženia žiadosti na súd, alebo odo dňa, keď by sa vydanie majetku dobrovoľne odsúhlasilo. Ak závetca v okamihu úmrtia nemá dedičov, ktorým by pripadla pomerná časť jeho majetku podľa zákona, univerzálny dedič dedí v plnom rozsahu po smrti závetcu bez toho, aby bol povinný žiadať o vydanie majetku (článok 1006 Občianskeho zákonníka). Nakoniec, v prípade uvedenom podľa článku 1006 Občianskeho zákonníka, ak je závet vlastnoručne spísaný alebo zapečatený, univerzálny dedič je povinný dať si uznať vlastníctvo prostredníctvom uznesenia predsedu súdu prvého stupňa v obvode, kde sa začalo dedičské konanie.

Ak je jedna alebo viacero nehnuteľností predmetom dedenia, vyžaduje sa prevod pre prípad úmrtia, ktorý sa uskutoční na základe prihlásenia dedičstva, ktoré musia predložiť dediči orgánu „Administration de l’enregistrement et des domaines“, ktorý poskytne výpis správe katastra a topografie (pozri článok 10 in fine zmeneného zákona z 25. júla 2002 o reorganizácii správy katastra a topografie).

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Áno. Ide o ustanovenia zákona zo 14. júna 2015 o zavedení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, ktorým sa mení a) zmenený zákon z 25. septembra 1905 o zápise vecných práv k nehnuteľnostiam a b) nový Občiansky súdny poriadok.

V článku 1 tohto zákona sa ustanovuje: „Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve sú notári menovaní na základe vyhlášky Luxemburského veľkovojvodstva oprávnení prispôsobiť vecné práva k nehnuteľnostiam podľa článku 31 tohto nariadenia. Prispôsobenie uvedené v prvom odseku sa musí vykonať najneskôr v okamihu, keď je nehnuteľnosť, ktorej sa týka vecné právo uvedené v článku 31 nariadenia Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, predmetom prevodu medzi žijúcimi bezodplatne alebo za úhradu.

Týmto zákonom sa okrem toho mení článok 1 druhý pododsek zmeneného zákona z 25. septembra 1905 o zápise vecných práv k nehnuteľnostiam, pričom sa doplnili notárske úkony o prispôsobení cudzích vecných práv k nehnuteľnostiam k úkonom, ktorými sa prevádzajú tu uvedené vecné práva k nehnuteľnostiam a ktoré sa musia zapísať na katastrálnom úrade, v obvode ktorého sa majetok nachádza.

Posledná aktualizácia: 03/11/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Maďarsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

1. Vlastníctvo

Dedič nadobúda vlastníctvo dedičstva automaticky na základe úmrtia závetcu. Dedičstvo je súbor práv, hnuteľného majetku, nárokov a záväzkov zosnulého v čase jeho úmrtia, ktoré nezanikajú jeho úmrtím. V maďarskom právnom poriadku je to všetko jasné; v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o dedičskom práve sa v skutočnosti pojmy „dedičstvo zosnulého“ a „aktíva“ používajú ako synonymá. Aktívum nie je nič iné ako hnuteľný majetok, právo alebo nárok (oddiel 8:1 Občianskeho zákonníka). Aktíva sú súborom všetkých týchto aktív. V prípade osobitného odkazu (legatum vindicationis) odkazovník nadobúda vlastníctvo (priamo od zosnulého) odkázaného aktíva.

2. Užívacie právo

Na základe maďarského právneho poriadku, ak zosnulý zanechal potomkov a žijúceho manželského partnera (v prípade dedenia zo zákona), žijúci manželský partner má doživotné užívacie právo k určitým aktívam patriacim do dedičstva, konkrétne

  • k príbytku, v ktorom býval spoločne so zosnulým, a
  • k nábytku a vybaveniu patriacemu do príbytku [oddiel 7:58 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka].

Všeobecné pravidlá týkajúce sa užívacieho práva na základe občianskeho práva sa analogicky uplatňujú na podstatu užívacieho práva žijúceho manželského partnera (tzv. vdovské právo) (kapitola XXX Občianskeho zákonníka). Užívacie právo je jedným z tzv. obmedzených vecných práv. Užívateľ môže držať, používať a využívať majetok vo vlastníctve inej osoby a získavať z neho výnosy. Práva užívateľa zostávajú nedotknuté bez ohľadu na zmeny totožnosti vlastníka (oddiel 5:147 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Závetca môže takisto zriadiť užívacie právo k aktívu vo svojom závete.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Uvedené práva sú uvedené v registri nehnuteľného majetku (alebo v iných verejných registroch). Zápis týchto práv do registra je povinný.

Ak z dedenia vyplynie vlastníctvo alebo užívacie právo, notár, ktorý vedie pozostalostné konanie v Maďarsku, sa obráti na domáci orgán, ktorý vedie register nehnuteľného majetku alebo registre iných aktív, na registráciu týchto práv. Notár v takýchto prípadoch pošle tomuto úradu osvedčenie o dedičstve (keď sa stane konečným) [oddiel 91 ods. 2 zákona XXXVIII z roku 2010 o pozostalostnom konaní (hagyatéki eljárásról szóló 2010. évi XXXVIII. tv.)]. Notárske osvedčenie o dedičstve slúži ako základ pre registráciu.

Naproti tomu, ak sa pozostalostné konanie viedlo v inom členskom štáte, oprávnená osoba (dedič, odkazovník) musí sám podniknúť kroky, aby zaregistroval právo. V takýchto prípadoch by mal podať žiadosť o registráciu priamo maďarskému orgánu, ktorý vedie predmetný register (napríklad katastru nehnuteľností).

Hlavné verejné registre, v ktorých sa uvádza vlastníctvo konkrétnych aktív, sú:

– Register nehnuteľného majetku

Vedie: kataster nehnuteľností

Predmet registra: nehnuteľný majetok

Predpisy: zákon CXLI z roku 1997 o registrácii nehnuteľností (az ingatlan-nyilvántartásról szóló 1997. évi CXLI törvény) (pozri oddiel 16 zákona)

– Vnútroštátny register lietadiel (Magyarország Légijármű Lajstroma)

Vedie: Vnútroštátny dopravný úrad pre letectvo (Nemzeti Közlekedési Hatóság Légügyi Hivatal)

Predmet registra: civilné lietadlá

Predpisy:

oddiel 12 zákona XCVII z roku 1995 o leteckej doprave (a légiközlekedésről szóló 1995. évi XCVII. törvény)

oddiel 5 nariadenia vlády č. 141/1995 z 30. novembra 1995, ktorým sa vykonáva zákon XCVII z roku 1995 (Korm. rendelet a légi közlekedésről szóló 1995. évi XCVII. törvény végrehajtásáról) o leteckej doprave (a légiközlekedésről szóló 1995. évi XCVII. törvény)

Register plavidiel

Vedie: ministerstvo pre národný rozvoj a Metropolitný úrad vlády Budapešti ako orgány pre lodnú dopravu

Predmet registra: plavidlá (plávajúce zariadenia, štruktúry a zariadenie vhodné na vodnú dopravu, prácu na vode a výkon súvisiacich činností)

Predpisy:

oddiely 7 až 15 a najmä oddiel 11 ods. 3 zákona XLII z roku 2000 o vodnej doprave (a víziközlekedésről szóló 2000. évi XLII. törvény)

nariadenie vlády č. 198/2000 z 29. novembra 2000 o registrácii plavidiel (az úszólétesítmények lajstromozásáról szóló 198/2000. Korm. rendelet)

– Evidencia vozidiel

Vedie: ministerstvo vnútra (oddelenie ministerstva zodpovedné za registre) ako registračný orgán pre cestnú dopravu

Predmet registra: vozidlá cestnej dopravy

Predpisy:

Zákon LXXXIV z roku 1999 o záznamoch cestnej dopravy (közúti közlekedési nyilvántartásról szóló 1999. évi LXXXIV. törvény), najmä oddiel 9

Obchodný register:

Vedie: krajské súdy ako registračné súdy

Predmet registra: podniky (podnik je právny subjekt, ktorý sa zriaďuje na účel výkonu obchodných činností na komerčnom základe registráciou v obchodnom registri; medzi podniky patria najmä spoločnosti, družstvá, maďarské pobočky zahraničných podnikov, Európske zoskupenia hospodárskych záujmov, európske družstvá, živnostník atď.)

Predpisy: zákon V z roku 2006 o verejných informáciách o spoločnosti, registrácii spoločnosti a likvidačnom konaní (a cégnyilvánosságról, a bírósági cégeljárásról és a végelszámolásról szóló 2006. évi V. törvény), najmä oddiely 24 až 25

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

1. Registrácia vlastníctva

Vo všeobecnosti možno vlastníctvo nehnuteľného majetku na základe maďarského právneho poriadku nadobudnúť len registráciou v registri nehnuteľného majetku; inými slovami registrácia vlastníctva v registri nehnuteľného majetku má zriaďovací účinok (vznikne právo) (zásada registrácie).

V právnych predpisoch je však v niekoľkých prípadoch stanovená výnimka; jednou z výnimiek je dedenie. Maďarský právny poriadok sa drží zásady dedenia ipso jure. To znamená, že dedič nadobúda dedičstvo len na základe zákona, keď sa začne dedičské konanie, a to bez prijatia či iného právneho aktu (oddiel 7:87 Občianskeho zákonníka). V prípade dedenia teda dedič nadobúda vlastníctvo v čase začatia dedičského konania alebo úmrtia zosnulého. Registrácia vlastníctva v registri nehnuteľného majetku nadobudnutého dedením má preto len deklaratívny účinok. To isté platí v prípade nadobudnutia majetku na základe osobitného odkazu (legatum per vindicationem).

Keď zmena vlastníka nastane dedením, v dôsledku dedenia ipso jure má registrácia vlastníctva vo verejných registroch pre iné aktíva takisto deklaratívny účinok.

2. Registrácia užívacieho práva

Užívacie právo žijúceho manželského partnera (vdovské právo) vzniká na základe zákona. So zreteľom na túto skutočnosť má registrácia užívacieho práva v registri nehnuteľného majetku (podobne ako v prípade registrácie vlastníctva získaného dedením) deklaratívny účinok; takže samotné právo nevzniká registráciou.

Ak sa podľa oddielu 5:146 ods. 2 Občianskeho zákonníka užívacie právo, ktoré vzniklo na základe právnych predpisov, nezapíše do registra nehnuteľného majetku, toto právo si možno uplatniť len v prípade zlého úmyslu nadobúdajúceho nehnuteľnosti alebo nadobúdajúceho, ktorý za nehnuteľnosť nezaplatil žiadnu protihodnotu. Takže, aby užívacie právo k nehnuteľnému majetku bolo plne chránené podľa občianskeho práva, je potrebný jeho zápis do registra nehnuteľného majetku, aj keď toto právo vzniká zo zákona (a nie registráciou).

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Áno.

Ak chce oprávnená osoba, ktorej sa dedičská vec týka (napríklad dedič alebo odkazovník), vymôcť v Maďarsku vecné právo, ktoré vzniklo dedením a ktoré nie je povolené na základe maďarských právnych predpisov o registri nehnuteľného majetku (alebo v príslušnom prípade o inom registri), úkon na základe článku 31 nariadenia (prispôsobenie vecných práv) sa vykonáva v samostatnom konaní. Známe je ako konanie na prispôsobenie a upravuje sa v zákone LXXI z roku 2015.

Konanie na prispôsobenie je nesporové konanie, ktoré patrí do právomoci súdov. Keďže na uplatnenie článku 31 nariadenia sú potrebné osobitné odborné znalosti, [Ústredný obvodný súd v Bude (Budai Központi Kerületi Bíróság) pôsobiaci v Budapešti] koná ako súd prvého stupňa pre celé územie Maďarska. Tento súd rozhoduje o otázkach týkajúcich sa toho, aké iné právo môže byť registrované namiesto predmetného cudzieho práva (alebo najbližší ekvivalent práva známeho v maďarskom právnom poriadku z hľadiska jeho podstaty a účelu). Rozhodnutie súdu je pre navrhovateľa záväzné.

Osoba, ktorej sa dedenie týka (napríklad dedič alebo odkazovník), nezačína toto konanie na prispôsobenie ako navrhovateľ. Ako navrhovateľ pred súdom vystupuje orgán, ktorý vedie verejný register (ako napríklad kataster nehnuteľností) a na ktorom sa vedie registračné konanie (konanie vo veci samej).

V rámci konania súd preskúma zahraničné právne predpisy, pokiaľ ide o predmetné cudzie právo. Súd nezávisle zabezpečí zistenie povahy cudzieho práva, môže však takisto vyzvať osobu, ktorej sa dedenie týka, aby priložila informácie a akékoľvek doklady, ktoré má k dispozícii, o účele cudzieho práva.

Inak súd prijme svoje rozhodnutie len na základe dokladov a nezohľadňuje iné dôkazy (napríklad od svedkov).

Navrhovateľ (orgán, ktorý vedie dotknutý register) a osoba, ktorej sa dedičská vec týka, sa môžu proti rozhodnutiu Ústredného obvodného súdu v Bude odvolať. Odvolanie musí byť určené krajskému súdu a podané na súde, ktorý prijal rozhodnutie. Krajský súd hlavného mesta Budapešť koná vo veci odvolania.

Náklady na toto konanie znáša osoba, ktorej sa dedičská vec týka, ktorá ich musí uhradiť v konaní vo veci samej (t. j. v rámci konania pred orgánom, ktorý vedie register).

Posledná aktualizácia: 15/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Please note that the original language version of this page Dutch has been amended recently. The language version you are now viewing is currently being prepared by our translators.
Please note that the following languages: English have already been translated.

Prispôsobenie vecných práv - Holandsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Táto otázka sa v Holandsku upravuje v článku 4:182 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek).

Článok 182 Občianskeho zákonníka znie takto:

  • Ak osoba zomrie, dedičia dedia prenosné práva, majetok a držby ipso jure. Prvá veta sa neuplatní v prípade, že sa dedičstvo zosnulého rozdelí podľa článku 13. V takom prípade dedí majetok a držby zosnulého manžel ipso jure.
  • Dedičia ipso jure zdedia dlhy zosnulého, ktoré v čase smrti nezanikli. Ak je plnenie rozdelené, každý z nich zodpovedá za časť, ktorá sa rovná ich podielu na dedičstve, pokiaľ nie sú spoločne a nerozdielne zodpovední.

V Holandsku sa uplatňuje zásada držby, na základe ktorej dedičia ipso jure prevezmú postavenie zosnulého. Vlastníctvo majetku a dlhy z dedičstva sa na základe univerzálnej dedičskej sukcesie (univerzálnym odkazom) prevedú na dedičov, ktorí prijali dedičstvo.

V prípade právneho rozdelenia dedičstva (wettelijke verdeling), ak zosnulý nezanechá závet, pozostalý manžel/registrovaný partner nadobudne celý majetok a dlhy a potomkovia získavajú len nárok. Potomkovia nie sú zodpovední za dlhy z dedičstva. Ak sa uplatní právne rozdelenie dedičstva, za dlhy je zodpovedný iba pozostalý manžel/registrovaný partner.

Zásada držby znamená, že z dedičstva ako takého nevyplývajú žiadne vecné alebo vlastnícke práva. Dedičstvo v Holandsku nepredstavuje samostatný majetok. Neexistuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom v rámci dedičstva a na dedičstvo sa nevzťahuje exekúcia. Exekúcia vecných predmetov z dedičstva medzi dedičmi je možná.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Keďže samotné dedičstvo nie je samostatným majetkom, nevzniká povinnosť zápisu do registra.

Osvedčenie o dedičstve alebo európske osvedčenie o dedičstve možno zapísať do katastra nehnuteľností, pozri články 27 a 27a zákona o katastri nehnuteľností (Kadasterwet). To dedičom umožňuje, aby oznámili, že vlastník zomrel a vlastníctvo bolo univerzálnym odkazom prevedené na dedičov. Zápis však nie je povinnou požiadavkou. Aj bez zápisu sa vlastníctvo prenáša aj ipso jure. Ak si dedičia následne rozdelia majetok z dedičstva, vyžaduje sa darovanie, pričom ide o prevod singulárnym odkazom. Rozdelenie sa upravuje v článku 3:186 Občianskeho zákonníka.

Článok 186 Občianskeho zákonníka znie takto:

  • Na účel prevodu časti pridelenej každému spoločnému vlastníkovi sa vyžaduje formálne darovanie rovnakým spôsobom ako pri prevode.
  • Časť získaná spoločným vlastníkom bude uvedená pod rovnakým odkazom ako spoločné vlastníctvo vlastníkov pred rozdelením.

V článku 3:89 Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že pri formálnom darovaní nehnuteľnosti alebo obmedzených práv na tento majetok sa vyhotoví notársky zápis, ktorý sa zapíše do verejných registrov.

Článok 89 Občianskeho zákonníka znie takto:

  • Formálne darovanie potrebné na prevod nehnuteľného majetku sa uskutoční notárskym zápisom, ktorý sa vyhotoví na tento účelom medzi stranami a následne sa zapíše do verejných registrov určených na tento účel. Nadobúdateľ aj postupca si môžu dať úkon zapísať.
  • V listine o formálnom darovaní sa presne uvedie názov prevodu; pomocné podmienky, ktoré sa netýkajú prevodu, môžu byť z listiny vynechané.
  • Ak vo veci vypracovania listiny o formálnom darovaní koná pre jednu zo strán splnomocnený zástupca, v zápise sa presne uvedie plná moc.
  • Ustanovenia tohto článku sa mutatis mutandis uplatnia na formálne darovanie požadované na prevod iného zapísaného majetku.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Pozri odpoveď vyššie.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Nie, v Občianskom zákonníku ani v katastri nehnuteľností sa neuplatňujú žiadne osobitné pravidlá.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Rakúsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa rakúskeho práva si v prípade úmrtia pozostalosť vo forme právnického subjektu zachováva právne postavenie zosnulého (§ 546 rakúskeho občianskeho zákonníka – Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, ABGB). Súdnym vydaním (Einantwortung) sa dedič stáva následníkom právneho postavenia pozostalosti. To isté platí v prípade rozhodnutia o odovzdaní do privlastnenia spolkovou krajinou (§ 547 ABGB). Nikto nesmie prevziať dedičstvo svojvoľne. Nadobudnutie dedičstva sa obvykle uskutočňuje po priebehu pozostalostného konania vydaním pozostalosti, t. j. odovzdaním do zákonného vlastníctva dedičov (§ 797 ABGB).

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Podľa rakúskeho práva musia byť nadobudnutie, prevod, obmedzenie a zrušenie vecných práv (vlastníctvo, vecné bremeno, záložné právo, stavebné právo) k nehnuteľnostiam, ako aj právo opätovného predaja, predkupné právo a nájomné právo zapísané do katastra nehnuteľností vedeného okresnými súdmi (Bezirksgerichte), aby nadobudli účinnosť.

Dedič však nadobúda vecné práva k nehnuteľnosti už v okamihu, keď sa súdne vydanie stane právoplatným, a nie až po zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. Zápis do katastra nehnuteľností má teda už iba deklaratívny charakter. Ustanovenia § 21 a 94 zákona o katastri nehnuteľností (Grundbuchgesetz) však zabraňujú zohľadňovať v konaniach týkajúcich sa katastra nehnuteľností skutočné vlastnícke pomery, pokiaľ neboli uvedené v katastri nehnuteľností. Zápis týkajúci sa dedičov, ktorí ešte neboli zapísaní do katastra nehnuteľností, je preto až na niekoľko výnimiek neprípustný, aj keď už sú podľa hmotného práva vlastníkmi nehnuteľností. Pokiaľ ide o zápisy do katastra nehnuteľností, to, že došlo k súdnemu vydaniu, by sa preto až do zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností nemalo zohľadňovať.

V Rakúsku sa práva dedičov zapisujú v rámci tzv. postupu korekcie katastra nehnuteľností (Grundbuchsberichtigung) podľa § 136 zákona o katastri nehnuteľností. Účelom tohto postupu je korigovať chýbajúcu zhodu katastra nehnuteľností so skutočnou právnou situáciou. Uplatní sa, ak došlo k právnym zmenám, ktoré ešte neboli zaznamenané v katastri nehnuteľností. Zápis má teda iba deklaratívnu povahu. V prípade postupu podľa § 136 zákona o katastri nehnuteľností postačuje ako podklad zápisu „dôkaz o nesprávnosti“, ktorý nahrádza inak požadované listinné podklady. Tento dôkaz je predložený, ak je nesprávnosť zrejmá alebo preukázaná prostredníctvom verejných listín (napríklad súdnou listinou o súdnom vydaní alebo európskym osvedčením o dedičstve). Nesprávnosť sa považuje za zrejmú napríklad vtedy, ak priamo zo zákona vyplýva žiadateľom tvrdený viacnásobný prevod práv nezaznamenaný v katastri nehnuteľností a s tým spojená univerzálna sukcesia do majetku právneho predchodcu.

Zápisy do katastra nehnuteľností sa uskutočňujú na návrh strán. Úradné zápisy možno uskutočniť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré tu neprichádzajú do úvahy.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Podľa rakúskeho práva sa univerzálna sukcesia dediča uskutočňuje mimo katastra nehnuteľností, keď nadobudne účinnosť súdne vydanie. Zápis do katastra nehnuteľností je preto v týchto prípadoch iba deklaratórny.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Podľa rakúskeho zákona o vlastníctve nehnuteľností určených na bývanie nesmie byť rozdelený minimálny podiel neoddeliteľne spojený s vlastníctvom nehnuteľnosti určenej na bývanie, pokiaľ vlastníctvo nehnuteľnosti určenej na bývanie pretrváva, okrem prípadu „vlastníckeho partnerstva“ (Eigentümerpartnerschaft). Vlastnícke partnerstvo je právnym spoločenstvom dvoch fyzických osôb, ktoré sú spoločne vlastníkmi nehnuteľného majetku určeného na bývanie.

Ak vlastníctvo minimálneho podielu nadobudlo dedením viacero osôb, a to bez vytvorenia vlastníckeho partnerstva, napríklad ak bola pozostalosť vysporiadaná v zahraničí a na základe toho došlo k právnemu nástupníctvu viacerých osôb, nie je možné zapísať ich vlastníctvo do katastra nehnuteľností. Ak je podaný návrh na zápis vlastníckych práv, katastrálny súd musí návrh zamietnuť, upozorniť navrhovateľov na nemožnosť žiadaného zápisu a stanoviť im primeranú lehotu na to, aby namiesto toho požiadali o nadobudnutie minimálneho podielu jednou osobou alebo vlastníckym partnerstvom. V prípade márneho uplynutia tejto lehoty vykoná katastrálny súd verejnú dražbu (§ 12 ods. 3 zákona o vlastníctve nehnuteľností určených na bývanie z roku 2002 – Wohnungseigentumsgesetz).

Posledná aktualizácia: 31/05/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Poľsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Vecné práva vyplývajúce z dedenia zahŕňajú vlastnícke práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, trvalé užívacie práva, obmedzené vecné práva, ako sú vecné bremená (vrátane práva vlastníctva k panujúcemu pozemku), hypotéky a záložné práva (vrátane finančných záväzkov, za ktoré sa ručí hypotékami a záložnými právami), vlastnícke práva členov družstva k bytovému družstvu, práva a povinnosti susedov, žaloby za odškodnenie a žaloby o odmietnutie (služobnosti), nároky na zakúpenie podľa článku 231 Občianskeho zákonníka (t. j. nároky na zakúpenie pozemku voči osobe, ktorá postavila budovu alebo iné vybavenie na pozemku inej osoby).

Práva na používanie a osobné služobnosti sa nededia.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Spravidla sa vecné práva zapisujú v katastroch nehnuteľností, ktoré vedú príslušné okresné súdy (katastrálne súdy) (sądy wieczystoksięgowe). Takýto zápis však nie je vždy povinný a nemá vždy konštitutívny účinok, napríklad právo vlastníctva člena družstva sa môže dediť, pokiaľ ide o bytové družstvo, v prípade ktorého nebol vytvorený záznam v katastri nehnuteľností.

Vlastnícke právo nadobudnuté dedením nehnuteľného majetku, pre ktorý bol vytvorený záznam v katastri nehnuteľností, sa musí zapísať do katastra nehnuteľností na základe vhodného dokladu, ktorým sa preukazuje dedenie zo zákona, pokiaľ ide o vlastníka (závetcu) zapísaného v katastri nehnuteľností. Zápis vlastníctva na základe dedenia nemá konštitutívny účinok.

Zápis do katastra nehnuteľností sa vyžaduje v záujme založenia hypotéky. Takýto zápis má konštitutívny účinok, čo znamená, že právo vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.

Zápis do katastra nehnuteľností, do ktorého už boli zapísané obmedzené vecné práva, má konštitutívny účinok a ide o podmienku platnosti prevodu práva.

Takéto práva sa zapisujú v katastri nehnuteľností buď na žiadosť vlastníka nehnuteľného majetku (práva prístupu, vydržanie), alebo ex offo, napríklad v prípade administratívneho rozhodnutia.

Žiadosť o zápis sa predkladá písomne katastrálnemu súdu na oficiálnom formulári Odkaz sa zobrazí v novom okneKW-WPIS. Formuláre sú k dispozícii na webovom sídle ministerstva spravodlivosti a na oddeleniach katastrov nehnuteľností okresných súdov.

V záujme zápisu obmedzených vecných práv k nehnuteľnému majetku stačí, aby vlastník vydal vyhlásenie, že takéto právo vzniklo.

Pokiaľ nie je v osobitnom nariadení stanovené inak, za žiadosť o zápis vlastníctva, trvalých užívacích práv alebo obmedzených vecných práv do katastra nehnuteľností sa vyberá pevný poplatok vo výške 200 PLN. Pokiaľ ide o spoločné vlastníctvo, časť pevného poplatku sa účtuje v pomere k vlastnenému podielu, najmenej však 100 PLN.

Pokiaľ ide o vlastníctvo, trvalé užívacie práva alebo vlastnícke právo člena družstva vyplývajúce z dedenia, odkazu hnuteľného majetku v závete, rozdelenia dedičstva alebo zrušenia spoločného vlastníctva, za zápis do katastra nehnuteľností sa účtuje jednotný pevný poplatok vo výške 150 PLN bez ohľadu na počet podielov na takýchto právach. Poplatok sa musí uhradiť zároveň s podaním žiadosti. Žiadosť, na ktorú sa vzťahuje pevný poplatok, ktorý nebol náležite zaplatený, sa vráti bez toho, aby sa vyzvalo na úhradu tohto poplatku.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Obmedzené vecné práva zapisované do katastra nehnuteľností sú chránené zásadou dôveryhodnosti katastrov nehnuteľností v očiach verejnosti. Ak nedošlo k ich zápisu, tieto práva prepadnú v prípade, ak sa uskutoční nadobudnutie podľa podmienok dôveryhodnosti v očiach verejnosti. Okrem toho obmedzené vecné práva na nehnuteľný majetok, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností, majú prednosť pred podobným právom, ktoré do registra nebolo zapísané.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Neexistujú nijaké osobitné postupy.

Posledná aktualizácia: 23/10/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Please note that the original language version of this page Portuguese has been amended recently. The language version you are now viewing is currently being prepared by our translators.
Please note that the following languages: English have already been translated.

Prispôsobenie vecných práv - Portugalsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

PREDBEŽNÁ POZNÁMKA

Predovšetkým treba upozorniť na to, že vecnými právami môžu byť práva na používanie (direitos reais de gozo) alebo záložné práva (direitos reais de garantia).

Po druhé, okrem vecných práv na hmotné veci časť právnej vedy obhajuje existenciu vecných práv na nehmotné veci.

V Portugalsku sa v právnom poriadku zakotvuje zásada uzavretého počtu, numerus clausus, alebo vyčerpávajúca povaha vecných práv [článok 1306 portugalského Občianskeho zákonníka (Código Civil)].

PRÁVA, KTORÉ MÔŽU BYŤ PREDMETOM DEDENIA

Skupina práv, ktoré nezanikajú úmrtím svojho nositeľa, ale pokračujú aj po ňom, môže byť predmetom dedenia.

V článku 2025 portugalského Občianskeho zákonníka sa uvádzajú tieto ustanovenia, pokiaľ ide o to, čo môže byť predmetom dedenia:

„1 – Právne vzťahy, ktoré zanikajú úmrtím svojho príslušného vlastníka z dôvodu svojej povahy alebo zo zákona, nie sú predmetom dedenia.

2 – Odňateľné práva takisto môžu zaniknúť smrťou nositeľa, ak to tak nositeľ stanovil.“

Napríklad užívacie práva a vecné práva na používanie a na užívanie nehnuteľnosti sú vecné práva, ktoré zo zákona zanikajú úmrtím ich nositeľa (článok 1476 ods. 1 písm. a) a článok 1485 Občianskeho zákonníka).

Aktuálne znenie Občianskeho zákonníka je k dispozícii v portugalčine na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=775&tabela=leis&so_miolo=&

S výnimkou užívacieho práva (článok 1443 Občianskeho zákonníka), vecných práv na používanie a na užívanie nehnuteľnosti (článok 1485 Občianskeho zákonníka), vecných práv, na ktoré sa vzťahuje niektorá zo situácií uvedených v článku 2025 Občianskeho zákonníka, alebo iných prípadov osobitne stanovených v iných právnych ustanoveniach, zvyšné vecné práva spravidla môžu byť predmetom dedenia.

Určité práva sú obmedzené, napríklad vecné práva týkajúce sa registrovaných zbraní, ktoré sa môžu dediť len za istých podmienok uvedených v článku 37 právneho rámca pre zbrane a muníciu (Regime Jurídico das Armas e Munições), ktorého znenie je takéto:

„1 – Nadobudnutie akejkoľvek registrovanej zbrane prostredníctvom dedenia je povolené na základe schválenia národného riaditeľa polície Polícia de Segurança Pública – PSP (policajný zbor).

2 – Na účely predchádzajúceho odseku sa existencia zbraní musí nahlásiť PSP do 90 dní od úmrtia predchádzajúceho vlastníka alebo po objavení strelných zbraní osobou, ktorá ich má v držbe.

3 – Národný riaditeľ PSP môže povoliť registráciu zbrane v mene správcu dedičstva až do rozdelenia majetku zosnulej osoby, pričom v takom prípade je povinné uložiť zbraň do úschovy PSP.

4 – V prípade, že správca dedičstva alebo iný dedič spĺňa zákonné podmienky na držbu zbrane, je možné požiadať o registráciu v ich mene, ak zbraň ostáva v ich úschove.

5 – Na základe žiadosti správcu dedičstva možno zbraň previesť do vlastníctva strany, ktorá spĺňa kritériá na jej držbu, pričom nadobúdateľa vyberá zainteresovaná strana; alebo zbraň môže na aukcii predať PSP, pričom cena prevodu bez poplatkov sa zaplatí v prospech dedičstva.

6 – Po ukončení rozdelenia dedičstva sa zbraň odovzdá dedičovi, a to za predpokladu, že spĺňa zákonné podmienky na držbu zbrane.

7 – Po uplynutí desiatich rokov, počas ktorých nebol na majetok vznesený nijaký nárok, tento majetok prepadá v prospech štátu.“

Právny rámec pre zbrane a muníciu, schválený zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006, je k dispozícii v portugalčine na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=692&tabela=leis&so_miolo=.

VECNÉ PRÁVA NA POUŽÍVANIE

V právnom poriadku sa stanovujú tieto vecné práva na používanie [články 1302 až 1575 Občianskeho zákonníka a právny rámec pre časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (Regime Jurídico da Habitação Periódica) uvedený ďalej]:

• vlastnícke právo (direito de propriedade) (článok 1302 Občianskeho zákonníka),

• spoluvlastníctvo (compropriedade) (článok 1403 Občianskeho zákonníka),

• bytové spoluvlastníctvo (propriedade horizontal) (článok 1414 Občianskeho zákonníka),

• užívacie právo (usufruto) (článok 1439 Občianskeho zákonníka),

• vecné práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (direito real de habitação periódica) (článok 1484 Občianskeho zákonníka),

• vecné práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (direito real de habitação periódica),

• právo stavby (direito de superfície) (článok 1524 Občianskeho zákonníka),

• vecné bremená (servidões prediais) (článok 1543 Občianskeho zákonníka).

Právny rámec pre časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti bol schválený zákonnou vyhláškou č. 275/93 z 5. augusta 1993, ktorá je k dispozícii v portugalčine na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=648&tabela=leis.

VECNÉ PRÁVA SÚVISIACE SO ZÁRUKAMI

V Občianskom zákonníku sa uvádzajú tieto vecné práva súvisiace so zárukami:

  • úžitkové záložné právo (consignação de rendimentos) (článok 656),
  • záložné právo (penhor) (článok 666),
  • hypotéka (hipoteca) (článok 686),
  • prednostné právo na nehnuteľnosť (privilégios imobiliários) (články 743 a 744),
  • právo zadržania (direito de retenção) (články 754 a 755).

VECNÉ PRÁVA NA HMOTNÉ VECI

V článku 1302 Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že iba hnuteľné alebo nehnuteľné hmotné veci (vrátane vody) sa môžu stať predmetom vlastníckeho práva, ktoré sa riadi týmto zákonníkom.

VECNÉ PRÁVA NA NEHMOTNÉ VECI

Článok 1303 Občianskeho zákonníka obsahuje odkaz na duševné vlastníctvo, ktoré sa zas riadi zákonníkom priemyselného vlastníctva (Código da Propriedade Industrial). Časť právnej vedy potvrdzuje, že duševné vlastníctvo je koncepcia, v ktorej sa spájajú autorské práva a práva súvisiace s autorským právom s priemyselným vlastníctvom. V portugalskom právnom poriadku sa zachovávajú dve kategórie: duševné vlastníctvo (v Občianskom zákonníku) a priemyselné vlastníctvo (v zákonníku priemyselného vlastníctva zverejnenom v prílohe k zákonnej vyhláške č. 110/2018 z 10. decembra 2018).

Podľa článku 2 zákonníka priemyselného vlastníctva do priemyselného vlastníctva patrí oblasť rybárstva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, živočíšnej výroby a ťažobného priemyslu, priemyslu a obchodu v úzkom zmysle slova, ako aj všetky prírodné alebo vyrobené produkty a služby.

Právna veda nie je jednotná v otázke, či sa vo vnútroštátnom práve uznáva právo vlastníctva a ostatné vecné práva na nehmotné veci, napr. vlastníctvo obchodnej organizácie alebo duševného vlastníctva. Táto otázka podlieha výkladu súdov.

Zákonník priemyselného vlastníctva riadi práva na patenty, úžitkové vzory, polovodičové výrobky, vzory, ochranné známky, odmeny, logá, označenia pôvodu a zemepisné označenia, ako aj ich úpravy a prenos.

Práva vyplývajúce z patentov a úžitkových vzorov, ako aj zo zaznamenaných topografií polovodičových výrobkov, vzorov a ochranných známok a iných typických značiek sa môžu zaťažiť záložným právom – článok 6 zákonníka priemyselného vlastníctva.

Aktuálne znenie zákonníka priemyselného vlastníctva je k dispozícii v portugalčine na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=2979&tabela=leis&ficha=1&pagina=1

Pokiaľ ide o obchodné spoločnosti, dedenie práv na účasť alebo podielov z dôvodu úmrtia jedného z partnerov a súvisiace požiadavky sú upravené v zákonníku o obchodných spoločnostiach (Código das Sociedades Comerciais), a to najmä v jeho:

  • článku 184, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera verejnej obchodnej spoločnosti,
  • článkoch 198, 225 a 252, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera spoločnosti s ručením obmedzeným,
  • článkoch 469 a 475, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera komanditnej spoločnosti.

Aktuálne znenie zákonníka o obchodných spoločnostiach je k dispozícii v portugalčine na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=524&tabela=leis&so_miolo=&

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Áno, spravidla sa tieto práva zapisujú do registra, a to tak, ako sa uvádza ďalej.

KATASTRÁLNE ÚRADY

Na katastrálnych úradoch (Conservatórias do Registo Predial) sa zapisujú skutočnosti súvisiace s právnym postavením budov vrátane týchto vecných práv [články 1 a 2 zákonníka o katastre nehnuteľností (Código de Registo Predial)]:

  • právne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vytvorenie, uznávanie, nadobúdanie alebo úpravu práva vlastníctva, užívacieho práva, práva na používanie a na užívanie nehnuteľnosti, práva stavby alebo vecného bremena,
  • právne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vytvorenie alebo úpravu bytového spoluvlastníctva a práv na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti,
  • zmeny vo vlastníctve pozemkov vyplývajúce z rozdelenia pôdy, zmeny štruktúry a rozdelenia spoločného vlastníctva, ako aj príslušné úpravy,
  • ponuka prevodu alebo vecného bremena, preferenčných dohôd a naloženia s majetkom v závete, ak nadobudli účinnosť, ako aj prevzatie zmluvy vyplývajúce z týchto skutočností,
  • postúpenie majetku veriteľom,
  • hypotekárny úver, jeho prevod alebo úprava, určenie úrovne priority príslušnej registrácie a úžitkové záložné právo,
  • postúpenie pohľadávok zabezpečených hypotékou alebo úžitkovým záložným právom v prípade, keď ide o prevod zábezpeky,
  • nájom na viac než šesť rokov a jeho prevod alebo podnájom s výnimkou poľnohospodárskeho nájmu,
  • záložné právo k úverovým pohľadávkam zaručeným hypotékou alebo úžitkovým záložným právom a akékoľvek ďalšie úkony alebo dohody, ktoré majú vplyv na tie isté pohľadávky,
  • akékoľvek ďalšie obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré podľa právneho poriadku podliehajú registrácii,
  • právne skutočnosti, ktoré vedú k zániku práv, vecných bremien alebo vzniknutých nákladov.

Skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch je povinné zapisovať s výnimkou skutočností uvedených v článku 8-A zákonníka o katastre nehnuteľností.

Podľa článku 687 Občianskeho zákonníka sa hypotéka musí zapísať v katastri, inak sa vo vzťahu k účastníkom neuzná.

Podmienky zápisu pozemku do katastra sa stanovujú v týchto právnych ustanoveniach zákonníka o katastri nehnuteľností:

  • pozemky, ktoré podliehajú povinnosti zápisu, lehoty a oprávnenosť práv na nehnuteľnosť sú stanovené v článkoch 8-B, 8-C, 8-D a 9,
  • predregistrácia, pokračovanie registrácie – najmä zásada dedenia vlastníckeho práva a oslobodenie od predregistrácie v registri nákupov na základe rozdelenia/dedenia – sú stanovené v článkoch 34 až 35,
  • oprávnenosť požiadať o zápis a možnosť vyjadrenia sú stanovené v článkoch 36 až 39,
  • forma a prostriedky podania žiadosti o zápis – najmä právo na elektronický zápis – sú stanovené v článkoch 41 až 42-A,
  • dokumenty na predloženie sú určené v článkoch 43 až 46.

Zákonník o katastri nehnuteľností je k dispozícii v portugalčine na adrese Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=488&tabela=leis.

Podrobnejšie informácie o žiadostiach určených pre kataster nehnuteľností, obchodný register a evidenciu motorových vozidiel, napríklad návod, ako poslať žiadosť, požiadavky a služby, sú k dispozícii on-line na adrese Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justica.gov.pt/.

ÚRADY OBCHODNÉHO REGISTRA

Skutočnosti určené na zverejnenie právneho postavenia jednotlivých obchodníkov, obchodných spoločností, spoločností občianskeho práva s obchodnou formou a individuálnych spoločností s ručením obmedzeným sa zapisujú na úrade obchodného registra (Conservatórias do Registo Comercial). Na úrade obchodného registra sa zapisujú aj určité skutočnosti týkajúce sa právneho postavenia družstiev, verejných podnikov, doplnkových zoskupení a Európskych zoskupení hospodárskych záujmov (článok 1 zákonníka o obchodnom registri – Código do Registo Comercial).

Skutočnosti uvedené v článku 15 zákonníka o obchodnom registri sa musia zapísať do registra na úrade obchodného registra, najmä:

„Článok 15 (Skutočnosti podliehajúce povinnej registrácii)

1 – Zápis skutočností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) až z) a článku 3 ods. 2, v článku 4, v článku 5 písm. a), e) a f), v článkoch 6, 7 a 8 a v článku 10 písm. c) a d) je povinný.

2 – S výnimkou ustanovení týchto odsekov sa o zápis skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku musí požiadať do dvoch mesiacov od dátumu vydania.

3 – Skutočnosti uvedené v článku 5 písm. a), e) a f) sa musia vyžiadať do dvoch mesiacov od dátumu zverejnenia vyhlášky, ktorá je pre ne rozhodujúca.

4 – Žiadosť o zápis účtovníctva spoločnosti a účtovníctva jednotlivých spoločností s ručením obmedzeným sa musí podať do pätnásteho dňa siedmeho mesiaca po konci účtovného obdobia.

5 – Povinnej registrácii podliehajú aj žaloby, rozhodnutia, postupy a zabezpečovacie opatrenia stanovené v článku 9.

6 – Zápis predbežného príkazu nie je povinný vtedy, ak žiadosť o zápis požadovaného zabezpečovacieho opatrenia už bola podaná, a zápis tohto opatrenia nie je povinný, ak už bola podaná žiadosť o zápis hlavnej akcie.

7 – Zápis žalôb a predbežných príkazov na pozastavenie rozhodnutí obchodných spoločností sa musí vyžiadať do dvoch mesiacov od dátumu ich navrhnutia.

8 – Zápis konečného rozhodnutia vyneseného v rámci žalôb a postupov uvedených v predchádzajúcom odseku sa musí vyžiadať do dvoch mesiacov od konečného rozhodnutia, proti ktorému sa nedá odvolať.“

Podmienky zápisu do obchodného registra sú stanovené v článkoch 28 až 53 zákonníka o obchodnom registri.

Podľa článku 32 ods. 1 a 2 zákona o obchodnom registri:

  • zapísať možno len skutočnosti uvedené v dokumentoch, ktorými sú právne doložené,
  • dokumenty vyhotovené v cudzom jazyku sa môžu akceptovať, len ak sú preložené, s výnimkou tých, v ktorých sa uvádzajú skutočnosti podliehajúce zápisu prepisom, sú vyhotovené v angličtine, vo francúzštine alebo v španielčine, a prípadov, keď príslušný úradník ovláda daný jazyk.

Pokiaľ ide o finančné povinnosti, podľa článku 51 ods. 1 zákonníka o obchodnom registri nie je možné s konečnou platnosťou zapísať nijaký úkon podliehajúci poplatkom fiškálnej povahy bez zaplatenia alebo zabezpečenia daní.

Zákonník o obchodnom registri je k dispozícii v portugalčine na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=506&tabela=leis.

REGISTRÁCIA CENNÝCH PAPIEROV

Tieto cenné papiere, okrem iného zaradené ako také v právnom poriadku, sú oprávnené ako cenné papiere:

  • cenné papiere a akcie,
  • dlhopisy;
  • vlastné imanie,
  • podielové listy podnikov kolektívneho investovania,
  • rozdelené práva vlastníctva cenných papierov uvedených v predchádzajúcich odsekoch za predpokladu, že sa rozdelenie týka celej emisie alebo série alebo je zabezpečené v čase emisie,
  • kryté záruky,
  • ostatné dokumenty, ktoré predstavujú homogénne právne situácie za predpokladu, že sú prevoditeľné na trhu.

(článok 1 portugalského zákonníka o cenných papieroch – Código dos Valores Mobiliários)

Cenné papiere sú v registrovanej forme (článok 52 portugalského zákonníka o cenných papieroch).

Nadobudnutie cenných papierov, ako aj vytvorenie, úprava alebo zánik užívacieho práva, záložného práva alebo iných právnych situácií, ktoré zaťažujú cenné papiere, sa registrujú (spravidla ich registruje emitent alebo správca) a môžu byť predmetom dedenia.

Zápis cenných papierov, registračné subjekty, požiadavky na zápis, účinky zápisu na vznik, prevod a výkon práv a dedenie týchto práv sa líšia podľa kategórie zábezpeky uvedenej vyššie.

Táto vec sa upravuje v portugalskom zákonníku o cenných papieroch schválenom zákonnou vyhláškou č. 486/99 z 13. novembra 1999, ktorej aktuálne znenie je k dispozícii v portugalčine na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=450&so_miolo=&tabela=leis&nversao

EVIDENCIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Skutočnosti týkajúce sa právneho postavenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel sa zapisujú v evidenciách motorových vozidiel (Conservatórias do Registo Automóvel).

Na účely registrácie sa za vozidlá považujú motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, na ktoré sa podľa zákonníka o cestnej premávke (Código da Estrada) vzťahuje registrácia.

V článku 117 zákonníka o cestnej premávke sa uvádza, ktoré vozidlá a prípojné vozidlá sú predmetom povinnej registrácie. Zákonník o cestnej premávke, schválený zákonnou vyhláškou č. 114/94 z 3. mája 1994, v jeho aktuálnom znení je k dispozícii v portugalčine na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_estrutura.php?tabela=leis&artigo_id=&nid=349&nversao=&tabela=leis&so_miolo

V článku 5 zákonníka o registrácii motorových vozidiel (Código de Registo Automóvel) sa v súvislosti s povinnou registráciou motorových vozidiel stanovuje toto:

„Článok 5

1 – Registrácii podliehajú:
a) vlastnícke právo a užívacie právo
b) výhrada vlastníctva stanovená v zmluvách o predaji motorových vozidiel;
c) hypotéka, jej úprava a prevod, ako aj určenie úrovne priority príslušnej registrácie;
d) finančný lízing a prevod práv, ktoré z neho vyplývajú;
e) prenájom na obdobie dlhšie než jeden rok, keď príslušná zmluva vedie k existencii očakávania prevodu vlastníctva;
f) pridelenie vozidla na prenájom bez vodiča;
g) prevod registrovaných práv alebo pohľadávok a záložného práva, zablokovanie a zaistenie takýchto pohľadávok;
h) zablokovanie a správne opatrenia alebo úkony, ktoré majú vplyv na voľné nakladanie s vozidlami;
i) bremená nescudziteľnosti alebo nedostupnosti stanovené v daňových právnych predpisoch;
j) používateľ bez vlastníckeho práva;
k) vyhlásenie o platobnej neschopnosti
l) zánik alebo úprava práv alebo poplatkov, ktoré už boli registrované, zmena zloženia názvu alebo označenia a zmena obvyklého pobytu alebo sídla vlastníkov vozidiel, nositeľov užívacieho práva na vozidlá a ich nájomcov;
m) konfiškácia registračného osvedčenia v prípadoch, keď je to nariadené správnymi a policajnými orgánmi, ako aj žiadosť o zabavenie a konfiškáciu vozidiel podľa osobitného postupu o regularizácii vlastníctva;
n) konfiškácia v trestnom konaní;
o) zaistenie vozidla na základe správneho trestného rozkazu podľa článku 147 ods. 3 zákonníka cestnej premávky schváleného zákonnou vyhláškou č. 114/94 z 3. mája 1994 v znení zmien;
p) vyhlásenie o zaistení vozidla v prospech štátu uznesením právoplatného súdneho rozhodnutia;
q) iné právne skutočnosti, ktoré zo zákona podliehajú registrácii.
2 – Registrácia skutočností uvedených v písmenách a), b), d), e), f) a i) predchádzajúceho odseku a registrácia zmeny názvu alebo označenia a obvyklého pobytu alebo sídla vlastníkov vozidiel, nositeľov užívacieho práva na vozidlá a ich nájomcov je povinná.
3 – Od registrácie vlastníctva v prípade dedičstva sa upúšťa, keď dedičia plánujú vozidlo previesť.“

Motorové vozidlá nemožno založiť – článok 8 zákonník registrácie motorových vozidiel.

Požiadavky na registráciu motorových vozidiel možno nájsť na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justica.gov.pt/Registos/Veiculos/Documentos-do-veiculo

Registráciu motorových vozidiel upravuje zákonná vyhláška č. 54/75 z 12. februára 1975, ktorá je k dispozícii na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=598&tabela=leis.

Treba uviesť aj nariadenie o registrácii motorových vozidiel (Regulamento do Registo de Automóveis), ktoré sa riadi zákonnou vyhláškou č. 55/75 z 12. februára 1975 a je k dispozícii na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=606&tabela=leis.

NÁRODNÝ REGISTER LIETADIEL

Lietadlo alebo nezávislé vybavenie (motor, rotor, vrtuľa atď.) sa musia registrovať v národnom registri lietadiel (Registo Aeronáutico Nacional).

Žiadosť o registráciu sa podáva s použitím formuláru, ku ktorému sa priloží táto dokumentácia:

  1. kúpno-predajná zmluva alebo iná kúpna listina;
  2. potvrdenie o vyňatí z registra lietadiel krajiny predchádzajúcej registrácie alebo osvedčenie o neregistrácii;
  3. osvedčenie o colnom konaní v prípade dovozu lietadla z krajiny mimo EÚ;
  4. dve fotografie lietadla, jedna spredu a jedna zboku tak, aby bol vidieť namaľovaný kód štátu a evidenčné číslo, vo formáte 9x12, bez okraja a vytlačené v neutrálnych farbách.

Dokumenty vydané v cudzích krajinách musia obsahovať podpisy osôb riadne overené notárom a úradne potvrdené, s priloženou apostilou, v súlade s ustanoveniami článkov 3 a 4 Haagskeho dohovoru z 5. októbra 1961 o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín ratifikovaného zákonnou vyhláškou č. 48450 z 24. júna 1968, alebo notársky overené a potvrdené portugalským diplomatickým alebo konzulárnym zástupcom v danej krajine.

Dokumenty vystavené v Portugalsku právnym subjektom musia niesť podpisy právnych zástupcov uznaných zákonom, so slovami „riadne splnomocnení pri náležitom výkone ich právomocí“.

Ďalšie informácie sa nachádzajú na webovom sídle národného úradu pre civilné letectvo (Autoridade Nacional de Aviação Civil) na adrese:Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.anac.pt/vPT/Generico/Aeronaves/RegistoAeronauticoNacional/RegistodeAeronaves/Paginas/RegistodeAeronaves.aspx.

REGISTER PLAVIDIEL

Registrácia plavidiel sa riadi zákonnou vyhláškou č. 265/72 z 31. júla 1972 (všeobecné nariadenie o prístavných orgánoch – Regulamento Geral das Capitanias), ktorá je k dispozícii na adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?nid=1721&tabela=leis&ficha=1&pagina=1&so_miolo=&.

Okrem toho sa uplatňuje zákonná vyhláška č. 96/89 z 28. marca 1989, ktorou sa ustanovuje medzinárodný register plavidiel Madeiry (Registo Internacional de Navios da Madeira), a ministerský vykonávací príkaz č. 715/89 z 23. augusta 1989 (Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://dre.pt/application/file/a/618419), ktorým sa upravujú určité prvky tohto registra.

Poznámka: zákonná vyhláška č. 96/89 z 28. marca 1989 sa opätovne zverejnila ako príloha k zákonu č. 56/2020 z 27. augusta 2020. Jej aktuálne znenie je k dispozícii na tejto adrese:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://dre.pt/application/file/a/141259926

V tomto právnom rámci:

  • vnútroštátne plavidlá, okrem plavidiel patriacich námorným silám, musia mať registrované vlastníctvo, aby mohli vykonávať činnosti, podľa ktorých sa klasifikujú (článok 72 ods. 1 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • obchodné plavidlá podliehajú aj komerčnej registrácii v súlade s príslušným právom (článok 72 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • vnútroštátne plavidlá sa registrujú na námorných úradoch s výnimkou rekreačných plavidiel, ktoré registrujú organizácie uvedené v platných právnych predpisoch (článok 73 ods. 1 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • v prípade nákupov alebo stavby nových lodí má právomoc námorný úrad uvedený v príslušnom povolení (článok 73 ods. 2 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • v prípade nákupov alebo opráv lodí je príslušným vykonávať registráciu námorný úrad, v ktorom boli zaregistrované náhradné jednotky (článok 73 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • plavidlo postavené alebo nadobudnuté v prístave na ktorejkoľvek časti územia štátu sa môže predať alebo registrovať v inom prístave tej istej alebo inej časti územia za predpokladu, že má zodpovedajúce povolenie (článok 73 ods. 4 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
  • ľahké plavidlá na palube, aj keď ide o záchranné člny, malé pomocné rybárske plavidlá a malé nemotorizované plážové plavidlá bez plachiet, ako sú loďky, skify, nafukovacie člny a šliapacie plavidlá na použitie vo vzdialenosti najviac 300 m počas odlivu, sú oslobodené od registrácie, podliehajú však právomoci námorného úradu, ktorý zodpovedá za vydávanie licencií na ich prevádzku (článok 77 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch).

Požiadavky na registráciu plavidiel sú stanovené v článku 78 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch.

Konkrétne, pokiaľ ide o registráciu vozidiel v prípade dedenia z dôvodu úmrtia:

  • v prípade dedenia vychádzajú zmeny registrácie z osvedčenia o rozdelení dedičstva alebo z tabuľky rozdelenia a príslušného potvrdzujúceho rozsudku doplnených dokumentom vydaným príslušným finančným úradom, v ktorom sa potvrdzuje, že príslušná daň z dedičstva (článok 82 ods. 2 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch) bola zaplatená, zaistená alebo že nie je splatná,
  • registráciu zahraničných plavidiel nadobudnutých v dôsledku dedenia alebo prostredníctvom žaloby podanej na portugalských súdoch vykonáva námorný úrad stanovený vyšším orgánom (článok 75 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch).

REGISTER ZBRANÍ

Právny rámec pre zbrane a muníciu, schválený zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006, je k dispozícii na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.pgdlisboa.pt/leis/lei_mostra_articulado.php?artigo_id=692A0037&nid=692&tabela=leis&pagina=1&ficha=1&so_miolo=&nversao=#artigo.

Zbrane a munícia podliehajú povinnému oznámeniu a registrácii v PSP (verejná polícia).

Na dedenie z dôvodu úmrtia sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 37 uvedeného právneho rámca týkajúceho sa zbraní a munície.

REGISTRÁCIA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA sa uskutočňuje v Národnom ústave pre priemyselné vlastníctvo (Instituto Nacional da Propriedade Industrial).

Patenty, úžitkové vzory, polovodičové výrobky a vzory alebo modely, odmeny alebo registrácie log, označenia pôvodu a zemepisné označenia prideľuje Národný ústav pre priemyselné vlastníctvo, ktorému sa musia predložiť príslušné žiadosti.

Požiadavky na žiadosti o udelenie alebo o registráciu a ich účinky sú stanovené v zákonníku priemyselného vlastníctva pre každú z uvedených kategórií, čím nie sú dotknuté právne predpisy Európskej únie a platné medzinárodné dohovory.

Praktické informácie o tom, ako predkladať a pripravovať žiadosť o udelenie alebo registráciu, sa nachádzajú na webovom sídle Národného ústavu pre priemyselné vlastníctvo na adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.marcasepatentes.pt/index.php?section=69 marcasepatentes.pt/index.php?section=69.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápis vecných práv k nehnuteľnostiam spravidla nemá konštitutívny účinok. V prípade ďalších kategórií majetku však toto pravidlo môže zahŕňať výnimky stanovené v osobitných právnych ustanoveniach.

ÚČINKY ZÁPISU V KATASTRI NEHNUTEĽNOSTÍ

Účinky spojené so zápisom vecných práv k nehnuteľnému majetku sú účinky uvedené v článkoch 4 až 7 zákonníka o katastre nehnuteľností a sú to:

„Článok 4 (Účinok medzi stranami)

1 – Účastníci konania a ich dedičia sa môžu odvolať na skutočnosti, ktoré sú predmetom zápisu, aj keď nedošlo k ich zápisu.

2 – Predchádzajúci odsek sa netýka skutočností, ktoré tvoria hypotéku, ktorej účinok medzi účastníkmi závisí od vykonaného zápisu.“

„Článok 5 (Vymáhanie od tretích strán)

1 – Skutočnosti podliehajúce zápisu majú účinok voči tretím stranám až po dátume ich zápisu.

2 – Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa neuplatňujú v týchto prípadoch:

a) nadobudnutie práv uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) na základe vydržania;

b) zdanlivé vecné bremená;

c) skutočnosti týkajúce sa neurčitého majetku, ak tento majetok nebol riadne oznámený a spresnený.

3 – Absenciu zápisu nemôžu proti zainteresovaným stranám uplatňovať osoby, ktoré ho majú povinnosť presadzovať, ani ich dedičia.

4 – Na účely zápisu sú tretími stranami osoby, ktoré nadobudli vzájomne nezlučiteľné práva od spoločného autora.

5 – Nezapísaný prenájom trvajúci dlhšie než šesť rokov nie je voči tretím stranám vykonateľný.“

„Článok 6 (Prednosť zápisu)

1 – Skôr zapísané právo má prednosť pred neskôr zapísanými právami súvisiacimi s tým istým majetkom, a to podľa dátumu zápisu a v prípade zápisu v ten istý deň podľa časového poradia príslušných podaní.

2 – (Zrušený)

3 – Zápis, ktorý sa stane konečným, si zachováva prioritu, ktorú mal v čase, keď bol predbežný.

4 – V prípade zamietnutia si zápis, ktorý sa uskutočnil po odvolaní považovanom za odôvodnené, zachováva prioritu zodpovedajúcu podaniu zamietnutého dokumentu.“

„Článok 7 (Predpoklady vyplývajúce zo zápisu)

Konečný zápis tvorí predpoklad, že právo existuje a týka sa registrovaného nositeľa, v súlade s podmienkami, ktoré sa v registrácii vymedzujú.“

ÚČINKY ZÁPISU V OBCHODNOM REGISTRI

Účinky zápisu v obchodnom registri vyplývajú v podstate z ustanovení článkov 11 až 14 zákonníka o obchodnom registri, a to takto:

„Článok 11 (Predpoklady vyplývajúce zo zápisu)

Zápis konečným prepisom tvorí predpoklad existencie právnej situácie v súlade s podmienkami, ktoré sa registrácii vymedzujú.“

„Článok 12 (Prednosť zápisu)

Skôr zapísaná skutočnosť má prednosť pred neskôr zapísanými skutočnosťami súvisiacimi s tým istým podielom alebo majetkom spoločnosti, a to podľa poradia príslušnej žiadosti.“

„Článok 13 (Účinok medzi stranami)

1 – Účastníci konania a ich dedičia sa môžu odvolať na skutočnosti, ktoré sú predmetom zápisu, aj keď nedošlo k ich zápisu.

2 – z predchádzajúceho odseku sú zakladajúce dokumenty spoločností a ich zmeny, ktorých sa týkajú ustanovenia zákonníka o obchodných spoločnostiach a právne predpisy o európskych verejných akciových spoločnostiach.“

„Článok 14 (Vymáhanie od tretích strán)

1 – Skutočnosti podliehajúce zápisu majú účinok voči tretím stranám až po dátume ich zápisu.

2 – Skutočnosti podliehajúce zápisu a povinnému zverejneniu v súlade s článkom 70 ods. 2 majú účinok voči tretím stranám až po dátume uverejnenia.

3 – Absenciu zápisu nemôžu proti zainteresovaným stranám uplatňovať ich právni zástupcovia, ktorí ho majú povinnosť presadzovať, ani ich dedičia.

4 – Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zákonníka o obchodných spoločnostiach a právne predpisy týkajúce sa európskych verejných akciových spoločností.“

ÚČINKY REGISTRÁCIE CENNÝCH PAPIEROV

Účinky registrácie cenných papierov sa uvádzajú v uvedenom zákonníku o cenných papieroch (Código dos Valores Imobiliários) a líšia sa podľa dotknutej kategórie cenných papierov. Registráciou môže vzniknúť právo, pokiaľ ide o isté kategórie cenných papierov (článok 73 spomenutého zákonníka o cenných papieroch).

ÚČINKY REGISTRÁCIE ZVYŠNÝCH KATEGÓRIÍ TOVARU UVEDENÝCH VYŠŠIE

Účinky registrácie zbraní, lietadiel, plavidiel, motorových vozidiel, duševného alebo priemyselného vlastníctva sa uvádzajú v osobitných právnych predpisoch, ktoré už boli uvedené, pre každú z týchto kategórií majetku.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Právne ustanovenia, ktoré sa môžu uplatňovať na prispôsobenie vecných práv v prípade dedenia, sú v zásade článok 15 Občianskeho zákonníka (napr. v prípade, keď prispôsobenie vykonáva súd v rámci súdneho konania) a článok 43-A zákonníka o katastre nehnuteľností (napr. v prípade, keď prispôsobenie vykonáva úradník katastra prostredníctvom zápisu).

Článok 15 Občianskeho zákonníka (Oprávnenosť):

„Právomoci prisudzované právu sa týkajú iba tých pravidiel, ktoré na základe svojho obsahu a funkcie v danom právnom poriadku tvoria časť systému uvedeného v kolíznej norme.“

Článok 43-A zákonníka o katastre nehnuteľností (dôkaz cudzieho právneho poriadku)

„Ak sa musí posúdiť oprávnenosť žiadosti o zápis na základe cudzieho práva, zainteresovaná strana musí dokázať obsah žiadosti prostredníctvom vhodného dokumentu.“

Okrem týchto právnych ustanovení existujú pravidlá výkladu vypracované v rámci právnej vedy. Široká koncepcia prispôsobenia podľa týchto prísnych pravidiel zahŕňa minimálne dve rôzne situácie.

Prispôsobenie v úzkom zmysle, ktoré môže nastať, keď sa vyskytne technický problém vyplývajúci z uplatňovania dvoch rôznych právnych poriadkov v oblasti dedenia. Napríklad v prípade osvojeného dieťaťa, ktorého osvojitelia aj biologickí rodičia zomreli, ak sa na dedenie z dôvodu úmrtia osvojiteľov uplatňuje právny poriadok krajiny X a na dedenie vyplývajúce z úmrtia biologických rodičov sa uplatňuje právny poriadok krajiny Y, môže to viesť k dôsledkom, ktoré neboli zamýšľané ani v jednom z dotknutých právnych systémov (napr. osvojené dieťa koniec koncov nie je ani dedičom osvojiteľov, ani biologických rodičov). Súd musí tento problém vyriešiť prostredníctvom prispôsobenia.

Ďalšia situácia, pričom nejde o prispôsobenie v prísnom zmysle slova, ale skôr o náhradu/transpozíciu, nastáva vtedy, keď sa zásada zakotvená v inom právnom poriadku nahradí zásadou známou v domácich právnych predpisoch.

Koncepcia náhrady/transpozície predstavuje vhodnejší rámec pre prípady prispôsobenia vecných práv uvedeného v článku 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Názorným prípadom by bolo napríklad nahradenie zásady „prenájmu“ (zakotvenej v právnom poriadku iného štátu, ktorá však neexistuje v portugalských právnych predpisoch) vecným právom stavby (zakotveným v portugalských právnych predpisoch).

Súd v rámci súdneho konania a úradník registra v čase zápisu môže vykonať takúto náhradu či transpozíciu. Proti rozhodnutiu úradníka registra sa možno odvolať na súde (články 140 až 146 zákonníka o katastri nehnuteľností).

POZNÁMKA

Informácie uvedené v tomto prehľade nie sú úplné ani záväzné pre kontaktný bod, pre súdy ani pre iné subjekty a orgány. Hoci sa tieto prehľady pravidelne aktualizujú, nemusia obsahovať všetky zmeny právneho poriadku, a preto ich prečítanie nepredstavuje náhradu za prečítanie aktuálne platných textov právnych predpisov.

Posledná aktualizácia: 04/03/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Rumunsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Okrem vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva je možné nadobudnúť dedením tieto vecné práva:

1. užívacie právo;

2. právo na používanie;

3. právo na pobyt;

4. právo stavby;

5. právo vecného bremena.

Rumunské právo neumožňuje zákonným dedičom vybrať si v rámci právneho nástupníctva medzi dedičským podielom, na ktorý by mali nárok, a užívacím právom k dedičstvu. Vzhľadom na to, že užívacie práva, práva na používanie a práva na pobyt, ktorých výhody využíva fyzická osoba, sú v najlepšom prípade celoživotné a zanikajú smrťou oprávnenej osoby, nemožno ich nadobudnúť dedením zo zákona, ale na základe ustanovenia o mortis causa. Pokiaľ ide o výkon týchto práv a iných vecných práv, pôvodca môže uložiť určité obmedzenia.

Ak bola zosnulá osoba držiteľom záložného vecného práva (hypotéka na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, záložné právo atď.), toto právo sa prenesie dedením so zabezpečenou pohľadávkou.

Osobitná situácia nastane, ak pozostalý (-á) manžel (-ka) nie je nositeľom (-kou) vecného práva na využívanie obydlia. Po začatí dedenia má takáto osoba prospech zo zákonného práva na pobyt v obydlí, v ktorom žila so zosnulou osobou, ak je predmetné obydlie súčasťou majetku, ktorý je predmetom dedičstva, aj keď iní dedičia budú môcť za určitých okolností požadovať, aby sa právo na pobyt obmedzilo alebo aby sa pobyt zmenil. Právo na pobyt nadobudnuté za takýchto podmienok nemôže pozostalý (-á) manžel (-ka) využiť na peňažný zisk, pretože nemá napríklad právo prenajať obydlie. Právo na pobyt zanikne rozdelením, ale nie skôr ako jeden rok odo dňa začatia dedenia. Toto právo zanikne aj pred uplynutím lehoty jedného roka v prípade opätovného uzavretia manželstva pozostalého (-ej) manžela (-ky).

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Vo všeobecnosti prechod dedičstva nadobudne úplnú účinnosť ku dňu začatia dedenia samotnou smrťou nositeľa práv a nemusí sa zapísať do registra.

V súlade s Občianskym zákonníkom sa uverejnenie vykoná v katastri nehnuteľností (cartea funciară), v elektronickom archíve záložných práv k hnuteľnému majetku (Arhiva Electronică de Garanții Reale Mobiliare), v registri obchodných spoločností a inými formami uverejnenia stanovenými zákonom. V súčasnosti zápis do katastra vo všeobecnosti nezakladá právo, ale skôr sa zabezpečí uverejnenie a vykonateľnosť zaregistrovaných práv.

Zápisom vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vznikne právo až po vybavení príslušného katastrálneho úkonu na každej územnej správnej jednotke a otvorení katastrálnych záznamov o príslušných nehnuteľnostiach na základe žiadosti alebo z úradnej moci. Napriek tomu sa aj v takomto prípade vecné práva nadobudnú bez zápisu do katastra nehnuteľností, pokiaľ vyplývajú z dedičstva v súlade s Občianskym zákonníkom. Zápis do katastra však bude potrebný skôr, ako bude mať dedič dispozičné právo medzi živými, pokiaľ ide o predaj, darovanie, hypotéku atď.

Vecné práva sa zapíšu do iných registrov (napríklad zápis v elektronickom archíve záložných práv k hnuteľnému majetku ako dôsledok prenosu zabezpečenej pohľadávky dedením) na účel zverejnenia, ak je prenesené právo takisto zaregistrované.

Zápisy do registrov sa vykonávajú na základe dokumentu preukazujúceho postavenie dediča (osvedčenie o dedičstve, súdne rozhodnutie) a prípadne sa zapíšu aj práva a majetok, ktoré tvoria pozostalosť.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápisy v registroch slúžia na účel zverejnenia, aby sa zabezpečila vykonateľnosť voči tretím stranám. Pokiaľ ide o účinok zápisu vecných práv k nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v katastri nehnuteľností, pozri uvedenú odpoveď.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

V súlade s právnymi ustanoveniami (zákon č. 206/2016) rozhodujú o žiadostiach o úpravu vecných práv podľa článku 31 toho istého nariadenia súdy (tribunalul).

Posledná aktualizácia: 01/08/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Slovinsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Vecné práva, ktoré môžu vyplynúť z dedenia, zahŕňajú vlastnícke právo k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku a pracovným nástrojom remeselníka a živnostníka a iné vecné práva (záložné právo, právo prístupu), práva a povinnosti vyplývajúce z právnych a neobchodných vzťahov, autorské právo (finančný majetok aj nemateriálnu zložku), práva prihlasovateľa patentu alebo jeho vlastníka, právo na odmenu pôvodcu technického zlepšenia, práva na dizajn.

Majetkové práva, ktoré súvisia s konkrétnou osobou, ako sú osobné vecné bremená, právo na doživotný dôchodok a právo na výživné, nemôžu byť predmetom dedenia.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Po ukončení pozostalostného konania vydá súd rozhodnutie o dedičstve, ktoré je rozhodnutím súdu vo veci samej a má deklaratórny charakter. To znamená, že v rozhodnutí sa osoby vyhlasujú za dedičov, odkazovníkov alebo ostatných príjemcov, ktorí nadobudli právo na dedičstvo, právo na odkaz alebo iné práva na dedičstvo v okamihu smrti závetcu. Ďalej to znamená, že v rozhodnutí o dedičstve sa neukladá konkrétne plnenie ani povinnosti, ale skôr to, že osoby, ktorých práva boli určené v konečnom rozhodnutí o dedičstve/odkaze, sú samy zodpovedné za výkon týchto práv.

Uvedené pravidlá sa neuplatňujú na vydanie majetku v držbe súdu. Súd nariadi vydanie majetku bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve a nariadi zápis do katastra nehnuteľností. Príjemcovia však musia pred vydaním majetku predložiť dôkaz, že splnili alebo zabezpečili povinnosti, ktoré im uložil závetca v prospech osôb, ktoré sa nemôžu starať o svoje záležitosti a prospech, alebo na všeobecne užitočný účel (článok 216 zákona o dedičstve).

Zápis do katastra nehnuteľností:

Osobitné pravidlá sa uplatňujú aj na zápis vecných práv k nehnuteľnostiam. Zapisujú sa do katastra nehnuteľností. Súd z úradnej moci nariadi, aby sa potrebné zápisy do katastra nehnuteľností vykonali hneď po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. To zahŕňa napríklad zápis vlastníckeho práva dediča, ako aj všetky ďalšie bremená alebo obmedzenia vlastníckeho práva (užívacie právo odkazovníka alebo zrušenie hypotéky, obidva v podobe odkazu).

Zápis do obchodného registra:

Do obchodného registra sa zapisujú účasti v spoločnostiach a majetok živnostníkov. Všetky zapísané zmeny týkajúce sa spoločníkov spoločnosti v súdnom registri majú len deklaratórny charakter, keďže postavenie spoločníka sa získa iba zápisom do súdneho registra. V prípade dedičstva účasti sa vyžaduje predloženie konsolidovaného znenia zmeneného ustanovenia zakladateľského dokumentu vrátane zmenených ustanovení o spoločníkoch a ich účasti s notárskym osvedčením, že zmenené ustanovenia zakladateľského dokumentu sú v súlade s konečným rozhodnutím o dedičstve. Živnostník sa zapíše do obchodného registra na základe jeho úplnej žiadosti. V prípade neúplnej žiadosti správca registra požiada žiadateľa o doplnenie žiadosti v lehote ôsmich dní. Ak žiadateľ nedoplní žiadosť v stanovenej lehote, správca registra zamietne žiadosť rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie správcovi registra v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia.

Zápis do iných registrov:

  • register transakčných účtov (evidencia transakčných účtov)
  • register zaknihovaných cenných papierov, ktorý vedie centrálny klíringový depozitár cenných papierov (Centralna klirinško depotna družba d.d.– KDD)
  • register e-RISK (register strelných zbraní, register motorových vozidiel)
  • register lodí
  • register lietadiel
  • register autorov a diel chránených autorským právom, register práv a odmien z rozmnožovania diel chránených autorským právom, register diel chránených autorským právom, register audiovizuálnych diel
  • dôchodkové dávky.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápis do katastra nehnuteľností:

Zápis vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností je upravený v zákone o katastri nehnuteľností (Zakon o zemljiški knjigi) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. Odkaz sa zobrazí v novom okne58/03, Odkaz sa zobrazí v novom okne37/08 – ZST-1, Odkaz sa zobrazí v novom okne45/08, Odkaz sa zobrazí v novom okne,28.09, Odkaz sa zobrazí v novom okne25/11Odkaz sa zobrazí v novom okne14/15 – ZUUJFO).

Zápis vecných práv k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o dedičstve má deklaratórny účinok, pretože dedič nadobudne vlastnícke právo v okamihu smrti závetcu.

Zápis do katastra nehnuteľností má účinok zverejnenia. To znamená, že ak sa právo zapíše do katastra nehnuteľností, nikto nemôže namietať, že o tom nevedel.

V katastri nehnuteľností sa takisto uplatňuje zásada dôvery. Osoba zapísaná v katastri nehnuteľností sa považuje za oprávnenú osobu (vlastníka).

Zápis do obchodného registra:

Postup zápisu je upravený v zákone o obchodnom registri Slovinskej republiky (Zakon o poslovnem registru) (Úradný vestník Slovinskej republiky, č. Odkaz sa zobrazí v novom okne49/06, Odkaz sa zobrazí v novom okne33/07 – ZSReg-B a Odkaz sa zobrazí v novom okne19/15). Zápis do obchodného registra ma výlučne deklaratórny charakter. Dedič nemusí čakať na vykonanie zápisu do súdneho registra, aby nadobudol postavenie spoločníka, keďže majetok závetcu vrátane obchodného podielu prejde na jeho dedičov v okamihu smrti závetcu.

Zápis do iných registrov:

Do registra transakčných účtov:

Register transakčných účtov (RTR) je jednotnou počítačovou databázou transakčných účtov a ich držiteľov, či už sú to podnikateľské subjekty alebo fyzické osoby. Keď sa osoba stane držiteľom transakčného účtu, informácie o účte sa zapíšu do registra.

Do registra zaknihovaných cenných papierov:

Držiteľ nadobudne zaknihovaný cenný papier, keď sa zaknihovaných cenný papier zapíše na účet držiteľa do centrálneho registra zaknihovaných cenných papierov.

Do registra E-RISK, registra lodí a registra lietadiel:

Register evidovaných vozidiel obsahuje všetky informácie o konkrétnom vozidle, ktoré musia byť uvedené na osvedčení o evidencii, jeho registrácii, vydanom osvedčení o evidencii vozidla, vlastníkovi vozidla alebo osobe, na ktorú je vozidlo zapísané, technických kontrolách, povinnom poistení a ďalšie informácie. Zápis do registra evidovaných vozidiel nemá účinok zverejnenia, pretože tento záznam nie je vo verejne prístupnom registri. To isté platí aj pre záznamy o civilných strelných zbraniach (správne oddelenia vedú záznamy o vydaných zbrojných preukazoch, zatiaľ čo ministerstvo vnútra vedie centrálnu evidenciu vydaných zbrojných preukazov, záznamy o povoleniach vydaných predajcom strelných zbraní a prevádzkovateľom strelníc). Naproti tomu zápisy do registra lodí a registra lietadiel majú účinok zverejnenia.

Do registra diel chránených autorským právom:

Zápisom do registra sa vytvára právna domnienka, že autor alebo držiteľ autorských práv ku konkrétnemu dielu je ten, ktorý je uvedený v registri, pokiaľ sa nepreukáže inak. Register je verejný.

Do registra poistených osôb a osôb požívajúcich práva z dôchodkového a invalidného poistenia:

Register poistených osôb obsahuje: register osôb požívajúcich práva z dôchodkového a invalidného poistenia, register platieb poistných dávok, register osôb povinných platiť povinné príspevky na sociálne zabezpečenie a register znaleckých posudkov. V zákone, ktorým sa riadi úradný register, sa nestanovuje, aby bol tento register verejný a zápis do tohto registra mal účinok zverejnenia.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Vo vnútroštátnom práve neexistujú osobitné pravidlá alebo postupy na prispôsobenie vecných práv.

Posledná aktualizácia: 07/01/2020

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Slovensko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

A – Vlastnícke práva (§§ 123 až 151 Občianskeho zákonníka):

1/ výlučné vlastníctvo

2/ spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové vlastníctvo manželov)

B- Práva k cudzím veciam (§§151a až 151v Občianskeho zákonníka)

1/ záložné právo (založenie pohľadávky, podzáložné právo)

2/ vecné bremená

3/ zádržné právo

Dedením prechádza vlastnícke právo z poručiteľa na dediča (dedičov) ku dňu smrti poručiteľa. Pre prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vyžaduje vždy registrácia v katastri nehnuteľností.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom a vzniká zväčša registráciou v registri.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (napr. právo prechodu cez pozemok), alebo patria určitej osobe (doživotné právo bývania).

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená spojené s osobou  (in personam) zanikajú smrťou osoby v prospech ktorej boli zriadené.

Zádržné právo oprávňuje osobu, ktorá je  povinná vydať hnuteľnú vec, túto vec  zadržať, aby zabezpečila svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinná vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

A – Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom sa vždy zapisujú povinne do katastra nehnuteľností, ktorý je všeobecne záväzný. V prípade zmlúv o prevode nehnuteľností práve až zápisom do tohto registra vlastnícke právo vznikne, teda zápis má konštitutívny účinok. V prípade smrti sú účinky zápisu rozdielne v tom zmysle, že až týmto zápisom dochádza k deklarovaniu prechodu vlastníckeho práva na dediča spätne ku dňu smrti v konaní o dedičstve . Postup upravuje  zák. č. Odkaz sa zobrazí v novom okne162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápis prechodu vlastníckeho práva po skončení dedičského konania  je povinný. Žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností vykoná notár, ktorého súd poveril dedičským konaním, resp. iná oprávnená osoba (dedič). Žiadosť sa podáva miestne príslušnému katastrálnemu  odboru okresného úradu.

Vlastnícke práva k niektorým hnuteľnostiam sa zapisujú povinne do príslušných registrov. Takými sú: Obchodný register (zák. č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri) - registrové súdy sú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Evidencia motorových vozidiel – príslušný je okresný dopravný inšpektorát Policajného zboru.

Úrad priemyselného vlastníctva – príslušný pre celé Slovensko je Ú rad priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici - registruje patenty, ochranné známky,  dizajny a ďalšie predmety priemyselného vlastníctva.

Centrálny depozitár cenných papierov – prechod zaknihovaných cenných papierov –príslušný pre celé Slovensko je Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.

Námorný register – registrácia rekreačných plavidiel – príslušný pre celé Slovensko je Námorný register SR, ktorý vedie Ministerstvo dopravy a  výstavby SR.

B – Práva k cudzím veciam

Do registrov sa zapisujú aj práva k cudzím veciam, ktoré obmedzujú nakladanie vlastníka s vecou . Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká vo všeobecnosti zápisom v katastri nehnuteľností.

1/ Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (§§ 73d – 73i zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a interné predpisy Notárskej komory), ktorý vedie Notárska komora,  ale ak existuje osobitný register pre danú vec, tak sa zapisuje do takéhoto registra (uvedené v bode A vyššie). Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu, je povinná preukázať notárovi svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať. Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.

2/ Vecné bremená in rem  vznikajú  zápisom do katastra nehnuteľností.

3/Zádržné právo možné len k hnuteľnej veci sa neregistruje.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

V prípade smrti poručiteľa vlastnícke právo prechádza na dediča dňom smrti poručiteľa. Zápis v registroch  má len deklaratórny účinok.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Od 1.12.2015  je v účinnosti nové ustanovenie § 67a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré umožňuje adaptáciu vecného práva, opatrenia alebo príkazu uvedeného v cudzom rozhodnutí. Ak sa rozhoduje o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho dedičského rozhodnutia s takýmto vecným právom, zákon upravuje vykonanie  adaptácie neznámeho vecného práva v rámci tohto konania.

Posledná aktualizácia: 22/04/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Švédsko

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Každá osoba, ktorá získa majetok dedením, v zásade prevezme majetok s plnými vlastníckymi právami. Ak bol zosnulý zosobášený, dedičstvo prechádza na pozostalého(-ú) manžela(-ku) s právom slobodne s ním nakladať. To znamená, že manžel(-ka) môže počas svojho života nakladať s majetkom, ako chce – dokonca ho úplne využívať –, ale nemôže sa ho vzdať prostredníctvom závetu. Manžel(-ka) nesmie darovaním alebo akýmkoľvek iným porovnateľným úkonom bez náležitého zohľadnenia najskôr dedičov zosnulého spôsobiť významné zníženie svojho majetku.

Okrem toho môže v závete zosnulý stanoviť niekoho, kto získa užívacie právo na celý majetok. Pokiaľ v závete nie je stanovené inak, užívateľ spravuje majetok a má nárok na akýkoľvek z toho plynúci príjem, ale je takisto povinný zaplatiť všetky potrebné náklady na majetok. Užívateľ musí takisto zohľadniť práva vlastníka a jeho najlepšie záujmy a nesmie previesť užívacieho právo. Vlastník majetku nesmie previesť majetok alebo inak nakladať s majetkom bez súhlasu užívateľa.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Každý, kto nadobudol nehnuteľnosť s vlastníckymi právami, musí požiadať o zapísanie nadobudnutia (zápis vlastníckeho práva) do katastra nehnuteľností, ktorý vedie Odkaz sa zobrazí v novom okneštátny švédsky kataster nehnuteľností (Lantmäteriet). Vo všeobecnosti sa musí žiadosť podať do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia. Každá osoba, ktorá podá žiadosť o zapísanie vlastníckeho práva, musí predložiť titul nadobudnutia a iné dokumenty, ktoré sú potrebné na preukázanie nadobudnutia. To znamená, že v prípade kúpy sa musí predložiť dokument o kúpe. Ak sa majetok nadobudne dedením, v niektorých prípadoch (ak existuje len jeden dedič) v zásade postačí predložiť zaregistrovaný originál inventúrneho súpisu dedičstva spolu s overenou kópiou. V ostatných prípadoch sa musí predložiť originál dokumentu o rozdelení dedičstva a jeho overená kópia. Môže sa takisto vyžadovať predloženie iných dokumentov, ako napríklad súhlas hlavného poručníka, ak účastník dedičského konania nie je plnoletý alebo je nespôsobilý na právne úkony. V niektorých prípadoch možno požiadať o zápis vlastníckeho práva predložením právoplatného závetu namiesto dokumentu o rozdelení dedičstva.

Užívacie právo, ktoré bolo udelené písomným dokumentom, sa zapíše do katastra nehnuteľností. Žiadosti o zápis sa podávajú Odkaz sa zobrazí v novom okneštátnemu švédskemu katastru nehnuteľností spolu s predloženým dokumentom, na ktorom sa nárok zakladá.

Vecné práva k hnuteľnému majetku sa nezapisujú.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Osoba, ktorá posledná požiadala o zápis vlastníckeho práva, sa považuje za vlastníka majetku.

Ak je užívacie právo zapísané, vzťahuje sa na nového vlastníka nehnuteľnosti.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Nie.

Posledná aktualizácia: 31/05/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Anglicko a Wales

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa anglického práva nemôžu vecné práva vzniknúť len na základe dedenia.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Neuplatňuje sa.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Neuplatňuje sa.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Neuplatňuje sa.

Posledná aktualizácia: 27/08/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Prispôsobenie vecných práv - Gibraltár

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Podľa anglického práva nemôžu vecné práva vzniknúť len na základe dedenia.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Neuplatňuje sa.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Neuplatňuje sa.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Neuplatňuje sa.

Posledná aktualizácia: 27/08/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.