Manual

This guide covers the use of videoconferencing equipment in cross-border court proceedings in the European Union. It discusses the organizational, technical and legal aspects of the use of videoconferencing technology. Furthermore, it analyzes the use of equipment in courtrooms and witness rooms, and the use of portable equipment. The guidance applies to cases where videoconferencing is used for any part of legal proceedings, in particular for taking of evidence from remote locations in other EU Member States.

Last update: 17/11/2021

This page is maintained by the European Commission. The information on this page does not necessarily reflect the official position of the European Commission. The Commission accepts no responsibility or liability whatsoever with regard to any information or data contained or referred to in this document. Please refer to the legal notice with regard to copyright rules for European pages.

USKUTOČŇOVANIE CEZHRANIČNÝCH VIDEOKONFERENCIÍ V EÚ

1.1. Rozsah pôsobnosti a predchádzajúce skúsenosti

1. Táto príručka sa vzťahuje na využívanie videokonferenčného vybavenia v cezhraničných súdnych konaniach v Európskej únii. Rozoberajú sa v nej organizačné, technické a právne aspekty využívania videokonferenčnej technológie. Navyše sa v nej analyzuje využívanie vybavenia v pojednávacích miestnostiach a miestnostiach pre svedkov a využívanie prenosného vybavenia. Usmernenie sa vzťahuje na prípady, keď sa videokonferencia používa na akúkoľvek časť súdneho konania, najmä pri vykonávaní dôkazov zo vzdialených miest v iných členských štátoch EÚ.

2. Táto príručka obsahuje poradenstvo pre právnikov, súdnych úradníkov a technický personál. V príručke sa riešia praktické aspekty používania videokonferenčného vybavenia, ktoré by mohli zaujímať najmä právnikov a súdny personál, a následne sa skúmajú technické aspekty, ktoré by mohli zaujímať najmä technický personál. Príloha k príručke poskytuje podrobnosti o právnom rámci cezhraničného využívania videokonferencie v trestných, ako aj občianskych a obchodných veciach. V ďalších prílohách sú uvedené technické normy, ktoré by sa mali zvážiť, a tieto poskytujú zhrnutie kľúčových krokov pri procesoch využívania videokonferencií  v cezhraničných súdnych konaniach. Tento dokument má za cieľ pomôcť užívateľom radami a usmernením. Nenahrádza podrobné pracovné pokyny alebo podrobné prevádzkové pokyny.

3. Tento dokument sa týka najmä využívania videokonferencií v súdnych konaniach na trestných, občianskych a obchodných súdoch. Viaceré technické aspekty využívania videokonferencií sú však uplatniteľné všeobecnejšie na využívanie videokonferencií v rámci širšej justičnej komunity. Výsluch svedkov a znalcov sa neuskutočňuje vždy na súdoch a je možné zabezpečiť videokonferenčné spojenie medzi súdmi a inými miestami, ako sú diplomatické a konzulárne zastúpenia, väznice, nemocnice a azylové centrá. Ako taký tento dokument možno použiť ako základ pre využívanie videokonferencií v iných konaniach.

4. V cezhraničných občianskych súdnych konaniach zvyčajne existujú dve možné situácie, keď svedkov a znalcov možno vypočuť prostredníctvom videokonferencie:

  • Nepriame vykonanie dôkazov, keď súd v dožiadanom štáte vykonáva výsluch napr. svedka (za určitých podmienok za účasti zástupcov dožadujúceho súdu),
  • Priame vykonanie dôkazov, keď dožadujúci súd vypočúva svedka v inom členskom štáte priamo prostredníctvom videokonferencie.

5. V predsúdnej fáze vyšetrovaní trestných činov môže vyšetrujúci sudca alebo prokurátor rozhodnúť o vypočutí svedka, ktorý je ohrozený, alebo svedka alebo znalca, ktorí sa nachádzajú v zahraničí, prostredníctvom videokonferencie alebo inými vhodnými prostriedkami audiovizuálnej komunikácie na diaľku s ich súhlasom, ak nie je možné alebo žiadúce, aby sa na konaní zúčastnili osobne.

6. Disponibilita súdnych znalcov sa považuje za jednu z príčin omeškania v občianskom konaní (napr. lekárski znalci a psychológovia v prípadoch opatrovníctva alebo starostlivosti o dieťa), ako aj v trestnom konaní (napr. súdni alebo počítačoví znalci). Používaním videokonferenčného vybavenia sa pre súdy zvýši flexibilita, pokiaľ ide o čas a spôsob výpovede súdnych znalcov z iných členských štátov. Pri výsluchu súdnych znalcov sa odporúča skontaktovať sa so znalcom ešte pred výsluchom, aby sa zistilo, aké technické vybavenie môže byť počas pojednávania potrebné.

7. Z hľadiska zraniteľných a zastrašovaných svedkov možno videokonferencie považovať za prostriedok obmedzenia stresu a nepohodlia, ktoré by mohla spôsobiť náročná cesta na zahraničný súd. Na účely výpovede pre zahraničný súd môže byť vhodnejšia ako pojednávacia miestnosť samostatná miestnosť pre svedkov.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

USKUTOČŇOVANIE CEZHRANIČNÝCH VIDEOKONFERENCIÍ V EÚ

1.2. Prehľad právneho rámca v práve Európskej únie

8. Žiadosti vo všetkých trestných veciach sa zvyčajne riadia vnútroštátnymi zákonmi a Dohovorom z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „dohovor o VPP z roku 2000“).

9. Žiadosti možno podať aj v občianskych veciach na základe nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie o vykonávaní dôkazov z roku 2001“).

10. Vzorové tlačivá a informácie o postupoch sú tiež dostupné na webových stránkach Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach (v Odkaz sa zobrazí v novom okneEurópskom justičnom atlase) a Odkaz sa zobrazí v novom okneEurópskej justičnej siete v trestných veciach.

11. Ďalší priestor pre využívanie videokonferencie v kontexte EÚ možno nájsť v smernici Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov. V súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice možno žiadateľa vypočuť prostredníctvom videokonferencie. Navyše článok 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predpokladá možnosť vykonávania dôkazov prostredníctvom videokonferencie, ak sú dostupné technické prostriedky. Smernica 2008/52/ES z  21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach zdôrazňuje, že by žiadnym spôsobom nemala brániť používaniu moderných komunikačných technológií v procese mediácie.

12. Vo väčšine členských štátov EÚ sa už väčšina týchto nástrojov uplatňuje (s niekoľkými výhradami zo strany niektorých členských štátov, najmä pokiaľ ide o výsluch obvinených osôb prostredníctvom videokonferencie).

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.1. Prípravné opatrenia

13. V prípadoch cezhraničných súdnych konaní je cieľom, aby videokonferencia čo najviac zodpovedala bežnej praxi na ktoromkoľvek súde, keď sa vypovedá na verejnom zasadnutí. V porovnaní s vnútroštátnymi justičnými konaniami existujú v cezhraničných súdnych konaniach len malé rozdiely. Zabezpečenie cezhraničného výsluchu prostredníctvom videokonferencie si vyžaduje, aby sa prijali určité formálne opatrenia.

14. V občianskych a obchodných veciach sa žiadosť súvisiaca s vykonávaním dôkazov prostredníctvom videokonferencie podáva pomocou vzorových tlačív. Tieto tlačivá sú dostupné na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneEurópskeho justičného atlasu Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach.

15. V trestných veciach neexistuje povinnosť použiť určité tlačivá so žiadosťou alebo sprievodné poznámky. V rámci Európskej justičnej siete v trestných veciach sa vyvinula sprievodná poznámka pre dožiadania. Prostredníctvom sprievodnej poznámky budú dožadujúci a dožiadaný orgán schopné nadviazať priamy kontakt o obsahu a/alebo výkone dožiadania. (pozri prílohu III).

16. Žiadosti možno zasielať poštou, kuriérom, faxom (vo všetkých členských štátoch) alebo elektronickou poštou (nie vo všetkých členských štátoch). Niektoré podrobnosti o pravidlách v účinnosti v členských štátoch možno nájsť na webových stránkach európskych justičných sietí.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.2. Žiadosť

17. Charakter žiadosti pre využitie videokonferencie v rámci vzájomnej právnej pomoci alebo pri vykonávaní dôkazov je v občianskych a v trestných veciach rozdielny a podrobnosti sa uvádzajú v prílohe III.

Tlačivá sú dostupné v občianskych aj trestných veciach a dožadujúci súd ich zasiela dožiadanému súdu v inej krajine (v trestných veciach využitie tlačív nie je povinné). Tlačivá zahŕňajú informácie využívané pri kontaktovaní zainteresovaných účastníkov sporu a ich zástupcov a údaje súdu. V niektorých prípadoch sa môžu uviesť i informácie o platbe za použitie vybavenia a jazyku, ktorý sa použije pri videokonferencii.

18. V občianskych veciach nariadenie o vykonávaní dôkazov z roku 2001 ustanovuje dve možnosti pre využitie videokonferencií v cezhraničnom vykonávaní dôkazov:

  • Podľa článkov 10 až 12 môže dožadujúci súd požiadať dožiadaný súd v inom členskom štáte, aby umožnil jemu alebo účastníkom prítomnosť alebo účasť prostredníctvom videokonferencie na vykonávaní dôkazov dožiadaným súdom. Takúto žiadosť možno odmietnuť, len ak je nezlučiteľná s právom členského štátu dožiadaného súdu alebo z dôvodu závažných praktických problémov. Článok 13 potom ustanovuje donucovacie opatrenia pre výkon žiadosti. Podľa článku 14 sa však svedok môže dovolávať práva odmietnuť svedčiť v súlade s právom členského štátu dožadujúceho alebo dožiadaného súdu.
  • Podľa článku 17 samotný dožadujúci súd vykonáva dôkaz priamo v inom členskom štáte so súhlasom ústredného orgánu alebo príslušného orgánu tohto členského štátu. Podľa článku 17 ods. 4 ústredný orgán alebo príslušný orgán je na tento účel povinný podporovať videokonferencie. Článok 17 ods. 2 vymedzuje, že priame vykonanie dôkazov sa smie uskutočniť, len ak sa dá vykonať na dobrovoľnom základe.

Okrem možnosti použiť donucovacie opatrenia hlavnými rozdielmi medzi týmito dvoma metódami sú súd, ktorý vedie vykonávanie dôkazov, a rozhodné právo.

19. Dožadujúci súd zašle žiadosť o videokonferenciu a požadované informácie spolu s tlačivom žiadosti A alebo I uvedeným v nariadení o vykonávaní dôkazov z roku 2001 dožiadanému súdu.

Na žiadosť sa tiež odpovedá prostredníctvom vzorových tlačív. Ak sa žiadosť súdu iného členského štátu o účasť prostredníctvom videokonferencie zamietne, súd použije tlačivo E. V prípade priameho výkonu dôkazov je ústredný alebo príslušný orgán povinný informovať dožadujúci súd do 30 dní (pomocou tlačiva J) o tom, či žiadosť akceptuje. Ak sa žiadosť akceptuje, dožadujúci súd môže získať dôkazy v lehote, ktorú stanovil.

20. V trestných veciach musí dožiadaný členský štát súhlasiť s výsluchom prostredníctvom videokonferencie za predpokladu, že jej použitie nie je v rozpore so základnými zásadami jeho práva a má na uskutočnenie tohto pojednávania technické prostriedky.

Donucovacie opatrenia možno nariadiť pri výkone žiadosti o vzájomnú pomoc (napr. predvolania so sankciou v prípade nedostavenia), ak čin opísaný v žiadosti je trestný aj v dožiadanom štáte.

21. Ak videkonferenčné vybavenie, ktoré sa má použiť, neposkytuje dožadujúci súd, za všetky náklady prenosu vrátane nákladov na prenájom vybavenia a technického personálu na jeho prevádzku má primárnu zodpovednosť orgán žiadajúci o videokonferenciu a musí ich uhradiť.

V súlade s nariadením o vykonávaní dôkazov z roku 2001 je všeobecnou zásadou, že vykonaním žiadosti o nepriame vykonanie dôkazov nevzniká žiaden nárok na náhradu daní ani nákladov. Ak si to však dožiadaný súd praje, dožadujúci súd by mal zabezpečiť náhradu nákladov vyplývajúcich z použitia videokonferencie.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.3. Potrebné prípravy

22. Po akceptovaní žiadosti môže začať praktická príprava.

23. V cezhraničných občianskych a obchodných konaniach v prípade žiadosti súdu v inom členskom štáte dožiadaný súd informuje dožadujúci súd a/alebo účastníkov o dátume, čase a podmienkach účasti. Mala by sa zvážiť predbežná  konzultácia s dožadujúcim súdom o dátume a čase výsluchu. Dožiadaný súd predvolá svedka a prijme potrebné donucovacie opatrenia, ak je to potrebné. Žiadosť sa musí vykonať do 9 dní od doručenia.

24. V prípade priameho výkonu dôkazov za organizáciu výsluchu a informovanie svedka o dni, čase a mieste výsluchu, ako aj skutočnosti, že svedčenie je dobrovoľné, je zodpovedný samotný dožadujúci súd. Ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu by mal pomáhať dožadujúcemu súdu, keďže je jeho povinnosťou podporovať videokonferencie. Dožadujúci súd musí splniť podmienky stanovené ústredným orgánom alebo príslušným orgánom, ktorý môže úlohou zaručenia súladu poveriť tiež súd svojho členského štátu.

25. V trestných veciach predvolá v súlade so svojim právnym poriadkom dotknutú osobu justičný orgán dožiadaného členského štátu. Spôsob predvolania osoby na súd upravujú vnútroštátne právne predpisy.

26. Navyše dožadujúci súd a videokonferenčné zariadenie v dožiadanom členskom štáte (čo môže byť súd) si musia zarezervovať pojednávaciu miestnosť alebo miestnosť pre svedkov. Ak sa počas výsluchu využíva tlmočenie, v občianskych veciach v prípade priameho vykonávania dôkazov dožadujúci súd kontaktuje tlmočníkov a dohodne sa s nimi (na odmene, cestovných opatreniach a iných nákladoch).

27. Použiteľnosť videokonferenčného vybavenia zohráva pri praktickej príprave ústrednú úlohu.

Vždy je potrebné mať kontakty medzi technickými expertmi príslušných súdov, väzníc alebo iných videokonferenčných miest s dostatočným predstihom pred videokonferenciou s cieľom zabezpečiť, aby videokonferenčné vybavenie riadne fungovalo (kamery, mikrofóny, obrazovky, linky ISDN, atď).

Odporúča sa odskúšať vybavenie a spojenia aspoň deň pred samotnou videokonferenciou. Navyše sa môže ukázať užitočným zaslať čísla telefónnych liniek ISDN a faxové čísla technickému personálu a úradníkom príslušných súdov.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.4. Tlmočenie

28. Pri cezhraničnej videokonferencii môže byť potrebné mať tlmočníka buď na dožadujúcom súde, alebo na dožiadanom súde. Tlmočník môže pracovať buď zo vzdialeného miesta, zatiaľ čo hlavní účastníci sa nachádzajú na tom istom mieste, napríklad v súdnej sieni (tlmočenie na diaľku), alebo ak vzdialený účastník (napríklad obžalovaný alebo svedok) požaduje tlmočníka, tlmočník sa nachádza buď na tom istom mieste ako vzdialený účastník, alebo sa nachádza na hlavnom mieste (tlmočenie prostredníctvom videokonferencie).

28 a. Použitie tlmočenia počas videokonferencie (...) je výzvou pre účastníkov výsluchu i pre tlmočníka. Svedok nemusí byť zvyknutý na prácu s tlmočníkmi a pocit vzdialenosti môže spôsobovať problémy s tlmočením. Pre tlmočníkov je vhodné, ak sudca koordinuje poradie, v akom účastníci hovoria.

29. Vykonávanie dôkazov sa zvyčajne vedie s konsekutívnym tlmočením. Pri konsekutívnom tlmočení sudca zohráva ústrednú úlohu pri riadení tlmočenia a pri dávaní pokynov svedkovi alebo tlmočníkovi počas výsluchu. Vzhľadom na zložitú povahu videokonferencií a tlmočenia v právnom prostredí sa odporúča, aby sa v prípade, že je tlmočník oddelený od osôb, ktoré požadujú tlmočenie, využíval konsekutívny spôsob tlmočenia, keďže tento spôsob poskytuje viac možností pre prípadné objasnenia a zásahy potrebné na zabezpečenie presného tlmočenia.

29 a. Simultánne tlmočenie je náročnejšie, keďže si vyžaduje samostatnú kabínku pre tlmočníka a prenos tlmočenia poslucháčom prostredníctvom špeciálneho vybavenia (vysielač, prijímač a slúchadlá). Ak sa počas výsluchu alebo pojednávania predkladajú písomné dokumenty, je často potrebné použiť ústny preklad prvýkrát videného písaného textu. Ak sa tlmočník nenachádza v súdnej sieni, v ktorej je dokument predložený, je potrebné pri videokonferencii použiť kamery na zosnímanie dokumentu.

30. Ak sa využívajú vzdialení tlmočníci na treťom mieste, mimo pojednávacích miestností, mali by sa zohľadniť prípravné opatrenia a predchádzajúce informácie o technickom vybavení tohto tretieho miesta a odskúšať spojenia medzi miestami pred samotným výsluchom. Navyše by sa mala venovať pozornosť akustike a kvalite zvuku na mieste vzdialeného tlmočníka.

30 a. Ďalšie aspekty, ktoré je potrebné zvážiť, sú dispozícia miestností, v ktorých sa používa videokonferencia a tlmočenie, a pozícia tlmočníka a ostatných účastníkov. Vizuálna a neverbálna komunikácia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, že tlmočníkovi pomáhajú pochopiť to, čo sa povedalo, zachytiť zmyslové nuansy a vyriešiť prípadné nejasnosti. Preto by mal tlmočník mať možnosť vidieť tváre, výrazy tváre a podľa možností aj pohyby pier vzdialených účastníkov. Má to dôsledky na pozíciu účastníkov voči kamerám, ktoré tlmočníkovi prenášajú obraz. Tlmočník by mal mať čelné videnie vzdialených účastníkov. Zároveň by sa tlmočník nemal stať centrom pozornosti len preto, že sa objaví na obrazovke. Inak povedané, nastavenie by nemalo viesť k situácii, keď sa hlavní účastníci musia od seba odvrátiť, aby videli tlmočníka.

30 b. Pozornosť by sa mala venovať aj zabezpečeniu spoľahlivosti a bezpečnosti prenosov.

31. Ak sa počas videokonferencie využívajú tlmočníci, musí sa venovať pozornosť týmto aspektom:

  • mala by sa zabezpečiť vysoká kvalita komunikácie a tlmočenia,
  • vplyvu technických aspektov, ako je ovládanie vybavenia (napr. ovládanie pohybu kamery pri tlmočení prostredníctvom videa), počas tlmočenia. Toto môže byť zvlášť dôležité pri tlmočení na diaľku, pri ktorom musí byť zabezpečený výhľad a obraz zo vzdialeného miesta,
  • zásadné je riadenie komunikácie: tlmočník by mal mať možnosť zasiahnuť (pred tlmočením a počas neho v prípade otázok objasňujúcich obsah),
  • zásadná je kvalita zvuku, ako aj vplyv oneskorenia prenosu údajov (približne 0,5 sekundy) na problémy interakcie počas tlmočenia.

32. Pokiaľ ide o kvalitu tlmočenia, kvalifikácia vyžadovaná pre súdnych tlmočníkov sa medzi členskými štátmi líši. Musí sa to zohľadniť v žiadostiach o využitie videokonferencie v rámci vzájomnej právnej pomoci alebo pri vykonávaní dôkazov.

32 a. Na prekonanie problémov s videokonferenciami spojenými s tlmočením a prípadným negatívnym vnímaním zo strany právnikov by mohli byť užitočné nasledujúce odporúčania týkajúce sa spôsobov uskutočňovania a využívania tlmočenia prostredníctvom videoprenosu:

A. Plánovanie, zaobstarávanie a inštalácia videokonferenčného vybavenia pre súdne miestnosti

  • je potrebné identifikovať potreby:
    je potrebné zistiť potreby osobitného usporiadania, ako napríklad kto sa s kým rozpráva, kto koho potrebuje vidieť,
  • vo fáze plánovania by sa mali využívať odborné znalosti:
    je mimoriadne dôležité, aby sa do plánovania zapojili tlmočnícki/jazykoví, právni a technickí experti a dohodli osobitosti usporiadania,
  • mala by sa používať vysokokvalitná technika:
    všetky zúčastnené strany by mali mať zabezpečenú vysokú kvalitu zvuku a obrazu a podľa potreby by tlmočník mal mať k dispozícii ďalšie vybavenie; mala by sa používať zvláštna kamera na snímanie dokumentov (na účely predkladania dokumentov, obrázkov a iného materiálu, ktorý môže uľahčiť tlmočenie). Vezmite na vedomie, že simultánne tlmočenie má v porovnaní s konsekutívnym tlmočením osobitné požiadavky na (vyššiu) kvalitu zvuku a obrazu, ako aj synchronizácie zvuku a obrazu,
  • mala by prebehnúť skúšobná fáza:
    a to najmä pred akýmkoľvek rozsiahlym nákupom, zavedením a využívaním videokonferenčného zariadenia. Mali by sa identifikovať kritické miesta komunikačného procesu a uskutočniť potrebné úpravy,
  • malo by sa umožniť postupné zavedenie novej techniky:
    začať by sa malo menej dôležitými prípadmi, aby sa vyhodnotil vplyv techniky v každej fáze a posúdili sa dôsledky pre nasledujúcu fázu,
  • pre tlmočníka by sa malo zabezpečiť primerané pracovné prostredie:
    t. j. ergonomické a tiché prostredie, a zároveň by sa mu malo umožniť ovládať vybavenie.

B. Zlepšenie hladkého využívania tlmočenia na diaľku prostredníctvom videokonferencií v súdnych sieňach

  • mali by sa využívať kvalifikovaní účastníci a tlmočníci:
    mali by sa využívať primerane kvalifikovaní tlmočníci a právny personál, ktorí majú skúsenosti s prácou s tlmočníkmi, aby sa zabezpečila dostatočná kvalita na zaistenie spravodlivosti konania,
  • tlmočníkom a právnemu personálu by sa mala ponúknuť odborná príprava:
    pred zapojením príslušnej techniky by sa im malo ponúknuť úvodné školenie. Ďalej by mala byť k dispozícii ďalšia odborná príprava (vrátane informovania o širšom kontexte, práci s technikou, komunikačných situáciách a podporných technikách, ako napríklad zvládanie stresu),
  • mali by sa dohodnúť postupy posúdenia rizika:
    mali by sa využívať postupy na rozhodnutie o tom, či je vhodné videospojenie v kombinácii s tlmočením, pričom by sa malo konzultovať so skúsenými tlmočníkmi,
  • mali by sa vypracovať usmernenia/protokoly:
    v nich by sa malo stanoviť, kto je zodpovedný napríklad za rezervovanie, načasovanie, testovanie, nadviazanie a kontrolu spojenia; opísať postup používaný pred, počas a po pojednávaní (krátke informovanie tlmočníka, začatie pojednávania, predstavenia, pravidlá vedenia pojednávania, informačné stretnutie po jeho skončení) pre všetkých zúčastnených,
  • mali by sa vypracovať ustanovenia pre prípad poruchy:
    mal by sa vypracovať protokol pre prípad prerušenia komunikácie alebo technickej poruchy, keďže ich riešenie neprináleží tlmočníkovi,
  • kódex najlepších postupov:
    justičné služby, právnici a združenia tlmočníkov by mali aj naďalej spolupracovať s cieľom zlepšiť spoločné kódexy najlepších postupov pre videokonferencie a tlmočenie na diaľku.
Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.5. Výsluch

33. Vo väčšine krajín je pred nadviazaním video–spojenia sudca prítomný na mieste dožadujúceho orgánu a za normálnych okolností neopúšťa miesto pred prerušením video–spojenia. Pri vedení výsluchu má kľúčovú úlohu.

34. V trestných veciach výsluch vedie priamo justičný orgán dožadujúceho členského štátu alebo sa vypočutie vedie pod jeho vedením podľa práva dožadujúceho členského štátu (dohovor o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000).

35. V občianskych veciach článok 12 nariadenia o vykonávaní dôkazov z roku 2001 ustanovuje, že zástupcovia dožadujúceho súdu vrátane členov justičného personálu majú právo byť prítomní, keď dožiadaný súd vykonáva dôkazy, ak je to zlučiteľné s právom dožadujúceho členského štátu.

Podľa článku 17 nariadenia o vykonávaní dôkazov z roku 2001 (žiadosť o priame vykonanie dôkazov) vykonanie dôkazov vykonáva sudca alebo možno iná osoba určená v súlade s právom dožadujúceho členského štátu.

36. V občianskych alebo trestných veciach vybavenie zvyčajne obsluhuje sudca alebo súdny úradník. Výsluch svedka na vzdialenom mieste by sa mal čo najvernejšie riadiť praxou, ktorá sa používa, keď je svedok v pojednávacej miestnosti.

37. Dotknuté osoby by mali mať možnosť v prípade konzultácie navzájom komunikovať bez toho, aby ich počuli tretie strany. Môžu existovať prípady, keď si účastník želá konzultáciu so svojím advokátom (či už prostredníctvom tlmočníka, alebo bez neho) bez toho, aby ju počul sudca alebo druhá strana. Preto je potrebné, aby bola možná vzájomná konzultácia bez toho, aby ju počuli tretie strany. Mikrofóny v miestnostiach pre svedkov zvyčajne možno vypnúť, ale v pojednávacích miestnostiach ich môže vypnúť len súdny úradník alebo sudca.

38. Ak sa účastník a jeho advokát nenachádzajú na rovnakom mieste, mali by mať možnosť sa súkromne porozprávať napr. prostredníctvom zabezpečenej telefónnej linky, mobilného telefónu alebo prípadne samostatného videokonferenčného vybavenia. Akékoľvek vybavenie by malo byť nastavené takým spôsobom, aby bolo jasne oddelené od ostatných účastníkov súdneho konania.

39. Postup, ktorý ustanovuje, ako sa môžu účastníci navzájom prerušiť a namietať proti otázke, by sa mal vysvetliť vopred. V niektorých situáciách by sa mohlo prípadne zvážiť poskytnúť účastníkom prehľadné zobrazenie všetkých relevantných strán, keďže to môže uľahčiť riešenie nepredvídateľných prerušení.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRAKTICKÉ ASPEKTY VIDEOKONFERENCIE

2.6. Zápisnica z výsluchu

40. Pri cezhraničnom trestnom konaní musí justičný orgán dožiadaného členského štátu po ukončení výsluchu vypracovať zápisnicu z videokonferenčného výsluchu. V zápisnici sa uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na výsluchu, údaje o prípadných prísahách a o technických podmienkach, za ktorých sa výsluch uskutočnil. Zápisnicu zašle príslušný orgán dožiadaného členského štátu príslušnému orgánu dožadujúceho členského štátu.

41. V podobnom duchu v občianskych a obchodných cezhraničných konaniach v prípade žiadostí podľa článkov 10 až 12 nariadenia o vykonávaní dôkazov (t.j. žiadosti o nepriame vykonanie dôkazov) dožiadaný súd zašle dožadujúcemu súdu písomnosti dokladajúce výkon žiadosti a prípadne vráti písomnosti, ktoré dostal od dožadujúceho súdu. K písomnostiam sa pripojí potvrdenie vykonania na tlačive H uvedenom v prílohe k nariadeniu o vykonávaní dôkazov z roku 2001.

42. Pokiaľ ide o priame vykonávanie dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ak vybavenie, ktoré sa má použiť, neposkytuje dožadujúci súd, za všetky náklady prenosu vrátane nákladov na prenájom vybavenia a technického personálu na jeho prevádzku má zodpovednosť orgán žiadajúci o videokonferenciu. Všeobecnou zásadou pri nepriamom vykonaní dôkazov je, že vykonaním žiadosti nevzniká žiaden nárok na náhradu daní ani nákladov. Ak si to však dožiadaný súd praje, dožadujúci súd by mal zabezpečiť náhradu nákladov vyplývajúcich z použitia videokonferencie

43. V trestných veciach, keď sa uplatňuje dohovor o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000, náklady na nadviazanie videospojenia, náklady súvisiace s prevádzkou videospojenia na území dožiadaného členského štátu, odmena poskytnutá tlmočníkom a náhrady poskytnuté svedkom a znalcom a ich cestovné náklady na území dožiadaného členského štátu nahradí dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu, pokiaľ sa dožiadaný členský štát nevzdá úhrady všetkých alebo niektorých z týchto nákladov.

44. Podobne v občianskych a obchodných konaniach, ak to požaduje dožiadaný súd, dožadujúci súd bezodkladne zabezpečí úhradu odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom a nákladov, ktoré vznikli použitím videokonferencie (uplatnenie článku 18 nariadenia o vykonávaní dôkazov z roku 2001).

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.1. Východiská pre technické požiadavky

45. V tomto oddieli príručky sa rozoberajú technické aspekty videokonferencií a videokonferenčného vybavenia. Patrí sem umiestnenie kamier, osvetlenia, obrazoviek a mikrofónov. Poskytnuté vybavenie by sa malo vybrať a nastaviť tak, aby čo najlepšie podporovalo rôzne fázy v procese súdneho výsluchu. Podrobné technické normy pre videokonferenciu sa uvádzajú v prílohe II.

Zásada „ako v skutočnosti“

46. Cieľom je, aby videokonferencia čo najviac zodpovedala bežnej praxi na ktoromkoľvek súde, keď sa vykonáva dôkaz na verejnom zasadnutí. S cieľom zabezpečiť čo najväčší prínos je potrebné zohľadniť niekoľko rozdielov.

Niektoré otázky, ktoré sa zdajú byť samozrejmé, ak sa vykonáva dôkaz konvenčným spôsobom, naberajú iný rozmer, ak sa dôkaz vykonáva prostredníctvom videokonferencie: napríklad zabezpečenie toho, aby svedok rozumel praktickým aspektom videokonferencie a poznal účastníkov videokonferencie a ich rôzne úlohy. Nasledujúce body sa navrhujú ako kontrolný zoznam praktických aspektov, ktoré podnecujú najlepšie postupy pri používaní videokonferencie:

  • Keď sa má vypočuť svedok v zahraničí prostredníctvom videokonferencie, je potrebné zohľadniť rozdiely v časovom pásme. Je potrebné vziať do úvahy pohodlie svedka, účastníkov, ich zástupcov a súdu.
  • V pojednávacej miestnosti by sa videokonferenčné nástroje mali v čo najväčšej miere inštalovať a používať spôsobom, ktorý u používateľov vzbudzuje pocit účasti na tradičnom pojednávaní súdu.
  • Osoby zainteresované na videokonferencii si musia byť vedomé skutočnosti, že aj s najmodernejšími v súčasnosti dostupnými systémami existuje mierne oneskorenie medzi príjmom obrazu a sprievodného zvuku. Ak sa táto skutočnosť náležite nezohľadní, bude tu tendencia „skákať svedkovi do reči“, pretože sa môže stať, že jeho hlas bude naďalej počuť zlomok sekundy po tom, ako sa podľa obrazu bude zdať, že už dohovoril.
  • So súčasnou technológiou je kvalita obrazu dobrá, ale nie až tak dobrá ako televízny obraz. Kvalita obrazu sa zvýši, ak osoby, ktoré sú na videokonferenčných monitoroch, obmedzia svoje pohyby na minimum.
Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.2. Všeobecné opatrenia a zásady kvality

47. Systém videokonferencie by mal byť nastavený tak, aby sa dotknutým osobám poskytol realistický a jasný obraz toho, čo sa odohráva na vzdialenom mieste (dožadujúceho a dožiadaného orgánu). Pokiaľ ide o kvalitu vizuálneho a zvukového spojenia, mal by sa brať dostatočný ohľad na záujmy dotknutých osôb. Preto by mal byť systém videokonferencie vysokej kvality. Len tak bude výsluch vedený prostredníctvom videokonferencie poskytovať primeranú alternatívu k pojednávaniu za prítomnosti všetkých osôb. Táto požiadavka konkrétne znamená, že zvuk a obraz sa musia presne zosúladiť a reprodukovať bez akéhokoľvek vnímateľného oneskorenia. Navyše musí byť jasne vnímateľný zovňajšok, výraz tváre a gestá dotknutých osôb.

Videokonferenčné vybavenie

48. S cieľom uľahčiť používanie videokonferenčného vybavenia by všetky zložky vybavenia mali byť v čo najväčšej miere štandardizované na základe rovnakých druhov vybavenia a rovnakej konfigurácie. Videokonferenčné vybavenie by malo byť pokiaľ možno začlenené do zavedených pracovných postupov a infraštruktúry pojednávacej miestnosti. V pojednávacej miestnosti by sa videokonferenčné nástroje mali v čo najväčšej miere inštalovať a používať spôsobom, ktorý vytvára atmosféru tradičného pojednávania súdu. V ďalších oddieloch sa rozoberajú rôzne aspekty obrazu, osvetlenia, zvuku a umiestnenia a používania vybavenia (kamery, mikrofóny a obrazovky).

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.2.1.  Videokonferenčné vybavenie - Obraz

49. Pri cezhraničnej konferencii sa očakáva, že obrazovku možno využiť na tri rôzne pohľady:

  • Zameriavací pohľad; na prenos obrazu účastníkov v inej miestnosti,
  • Celkový pohľad; na prehľad o situácii v inej miestnosti,
  • Informačný pohľad; na prenos písomností a iných informácií (toto zahŕňa aj akékoľvek obrazovky umiestnené na „pracovných stanovištiach“ účastníkov).

50. S cieľom zabezpečiť objektívnosť by každý účastník mal byť na obrazovke zobrazený rovnakým spôsobom. Intenzita svetla, rozlíšenie a obnovovací kmitočet by mali byť rovnaké pre každého účastníka. Osvetlenie by v čo najväčšej miere malo byť také, aby bol výraz tváre ihneď rozoznateľný, aby okolo očí nevznikali tiene ani nevznikali odrazy na obrazovkách. Do maximálnej možnej miery by sa mal imitovať očný kontakt.

Rozmiestnenie vybavenia

51. Vybavenie by sa malo rozmiestniť tak, aby sa v príslušnej pojednávacej miestnosti veci mohli prejednávať aj bez videokonferencie. Malo by byť možné rozostaviť kamery, obrazovky, osvetlenie a účastníkov tak, aby celá scéna bola vhodná pre video-výsluch a video-obhajobu v občianskom i trestnom konaní. Pri rozmiestňovaní kamier by sa malo dbať podľa možnosti na to, aby sa vyhlo snímaniu účastníkov zhora alebo zdola, keďže to môže skresliť pohľad a ovplyvniť spôsob vnímania účastníka.

Obrazovky

52. Uhol pohľadu na obrazovku a jej vzdialenosť by mali byť také, aby všetci účastníci mohli používať rovnakú obrazovku rovnakým spôsobom. Veľkosť obrazovky môže byť dostatočná na to, aby mohli byť dotknuté osoby, pokiaľ ide o uhol pohľadu,  zobrazené v rovnakom pomere, ako keby boli vnímané na bežnom pojednávaní. Malo by sa dosiahnuť minimálne rozlíšenie normy WXGA. Pokiaľ ide o počet snímok za sekundu, môže sa požadovať minimálne 30 snímok/sek. Výraz tváre by mal byť ihneď rozoznateľný a rovnako sa musí zabezpečiť aj dostatočné vizuálne pohodlie pri pozeraní.

Kamery

53. Kamery by mali byť skôr fixné a mali mať niekoľko prednastavených pozícií pre záber, naklápanie a približovanie; jedna z možných pozícií by sa mala prednastaviť ako základná. To umožňuje osobe prevádzkujúcej vybavenie rýchlo meniť pohľady bez minimálneho narušenia súdneho konania. Veľkosť uhla zameriavacích kamier by mala byť dostatočná na to, aby bolo jasne vidieť tvár, ramená a hornú časť tela. Všetci účastníci by mali byť schopní hýbať a otáčať sa smerom k iným osobám na ploche 80 x 80 cm bez toho, aby sa stratili zo záberu.

54. Zvyčajne stačia dve kamery v pojednávacej miestnosti: jedna sledovacia kamera zameraná na vyšetrovacieho sudcu, prokurátora alebo advokáta, svedka alebo podozrivého v závislosti od toho, kto hovorí (pevné body), a jedna kamera na poskytnutie celkového pohľadu na pojednávaciu miestnosť v prípade potreby. V niektorých situáciách možno tiež poskytnúť obraz s prehľadom na začiatku pojednávania prostredníctvom záberu sledovacej kamery.

55. Prenosné vybavenie nie je schopné poskytnúť viacero kamier, takže zabezpečenie celkového pohľadu by bolo v prípade použitia takéhoto vybavenia obmedzené. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné použitie miestnosti pre svedkov, čo si vyžaduje inštaláciu kamery. Bude potrebné zvážiť potrebu svedka v takej miestnosti poradiť sa s právnikom mimo záberu kamier.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.2.2.  Videokonferenčné vybavenie - Zvuk

Reč

56. Reč musí byť ihneď zrozumiteľná a žiadne slová by sa nemali počas videokonferencie stratiť.

Kvalita zvuku musí byť nepretržitá a bez akýchkoľvek vonkajších ruchov. Malo by sa vyhnúť riziku zhoršenia kvality reči v dôsledku jej kompresie. To znamená, že je potrebné splniť určité požiadavky, pokiaľ ide o synchronizáciu hlasu a pohybu pier (oneskorenie menej ako 0,15 sekundy), vylúčenie ozveny, šumu pozadia a dozvuku.

Také aspekty majú osobitný význam v situáciách, keď sú na videokonferencii zainteresovaní tlmočníci. Je žiadúce, aby mohol sudca a súdny úradník prispôsobiť hlasitosť na mieste s cieľom vyrovnať rozdiely v úrovni hlasitosti.

Mikrofóny

57. Mikrofóny by sa mali rozostaviť tak, aby bolo všetkým účastníkom rozumieť bez akýchkoľvek skreslení spôsobených šumom pozadia.

Mikrofóny môžu byť vstavané (do stolov alebo inak) a mali by byť neodpočúvateľné, citlivé na smer a vybavené tlačidlom na odpojenie zvuku.

Počas výsluchu môže dôjsť k situáciám, keď súdny personál bude potrebovať vypnúť mikrofóny (napr. porada účastníka so svojím advokátom).

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.3. Obsluha videokonferenčného vybavenia

Prenosné vybavenie

58. Prenosné vybavenie (obrazovka + kamera + reproduktor + mikrofón + doplnky)  by sa malo dať využiť buď v rôznych kombináciách, alebo v spojení s pevným vybavením.

Vybavenie by sa malo dať rýchlo presúvať (nie nevyhnutne na kolieskach), ľahko prenášať medzi rôznymi miestami a z hľadiska používania by malo byť flexibilné. Následne sa pri kvalite prenosného vybavenia očakáva viac obmedzení ako pri pevnom (napr. pokiaľ ide o počet účastníkov, ktorých možno snímať zároveň).

59. Prenosné vybavenie je vhodné na vypočúvanie svedkov (napr. na žiadosť inej krajiny), v prípade poruchy vybavenia, ako dočasná náhrada pevného vybavenia, alebo na osobitných miestach, ako sú väzenské nemocnice.

Mobilné vybavenie je však trochu krehké a obtiažne na prevádzku, keďže si môže vyžadovať napríklad časté prestavovanie umiestnenia kamier, aby vyhovovali novým miestam (je obtiažne používať prednastavené pozície).

Obsluha videokonferenčného vybavenia

60. Obsluha videokonferenčného systému je najpohodlnejšia s dotykovou obrazovkou. Je prospešné, ak je obsluha užívateľsky čo najvhodnejšia (t. j. čo najjednoduchšia) a pozostáva len z obmedzeného počtu úkonov, napr. zapínanie a vypínanie, nadviazanie a ukončenie spojenia a prihlásenie/odhlásenie.

61. Počas používania si audiovizuálne riešenie nesmie vyžadovať zásah ďalšej osoby. Ak sa vyskytnú akékoľvek problémy, osoba obsluhujúca zariadenie by mala mať možnosť zavolať oddelenie podpory. Je na sudcovi, aby rozhodol, či pojednávanie prostredníctvom videokonferencie, ktoré bolo narušené takýmto spôsobom, preruší.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.3.1. Zaznamenávanie a používanie dokumentov

62. Vo väčšine prípadov si videokonferencia nevyžaduje žiadne iné zaznamenávanie okrem toho, ktoré sa pri takom konaní vykonáva za bežných okolností.

V prípadoch, v ktorých žiadosť o použitie videokonferencie obsahuje i žiadosť o jej zaznamenanie, je dožadujúci orgán povinný v prípade potreby zabezpečiť dožiadanému orgánu príslušné zaznamenávacie vybavenie, aby dožiadaný orgán mohol zaznamenať dôkaz v správnom formáte.

Zaznamenávanie konania na video môže podliehať obmedzeniam v závislosti na zainteresovaných členských štátoch.

63. Očakáva sa, že účastníci budú vedieť, aké písomnosti sa budú v priebehu konania vyžadovať, a že ostatným zúčastneným kópie poskytnú vopred.

Účastníci by sa mali snažiť o dosiahnutie dohody v tejto otázke. Asi najvhodnejším spôsobom bude, ak sa vopred pripravia zväzky kópií písomností, ktoré by potom dožadujúci orgán mal zaslať dožiadanému orgánu.

Ak je to technicky možné, písomnosti by sa mohli predkladať prostredníctvom samostatnej kamery na dokumenty ako súčasti videokonferenčného vybavenia.

64. V niektorých situáciách kamera na dokumenty nie je dostatočným prostriedkom na výmenu dokumentov. Použitie kamery nie je napr. vhodné na súkromnú diskusiu klienta a právnika o predložených písomnostiach. Preto môže byť jednoduchšie použiť faxovanú kópiu.

65. Na výmenu písomností by sa videokonferencie mohli dopĺňať spoločnými dokumentačnými archívmi alebo servermi.

Tieto možnosti sa na výmenu informácií používajú čoraz viac, avšak v kontexte justície je potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, aby boli takéto archívy bezpečné, ihneď dostupné a prístupné len pre oprávnené strany zapojené do daného prípadu. Takéto archívy by mohli byť prístupné prostredníctvom počítačov na oboch miestach dožadujúceho orgánu a dožiadaného orgánu.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ ASPEKTY

3.3.2. Viacbodové spojenie a premostenie

66. Pri cezhraničnej konferencii by malo byť možné prepojiť systém dožadujúceho orgánu so systémami dožiadaného orgánu. Zvyčajne sa cezhraničná videokonferencia týka nadviazania vizuálneho a zvukového spojenia medzi dvoma miestami (spojenie z bodu do bodu), t.j. miesta dožadujúceho orgánu a miesta dožiadaného orgánu.

V niektorých prípadoch môže byť potrebné nadviazať spojenie medzi viacerými miestami súčasne (viacbodové). Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, keď je tlmočník spojený so súdnym konaním z tretieho miesta. Spojenie možno nadviazať prostredníctvom premostenia tretej strany.

67. Spojenie z bodu do bodu a viacbodové spojenie by mali spĺňať aj medzinárodné normy uplatňované na videokonferencie.

Tieto normy vypracovala Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU). Podrobný zoznam sa uvádza v prílohe II tejto príručky.

Cezhraničné spojenie videokonferenčných systémov by malo byť zabezpečené aj tak, aby sa zabránilo neoprávnenému odpočúvaniu záznamov tretími stranami. Ak sa používa spojenie IP–IP, zúčastnené súdy sa musia dohodnúť na spôsobe šifrovania.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRÁVNY RÁMEC V TRESTNÝCH VECIACH

4.1. Právny rámec v trestných veciach

68. V trestných veciach článok 10 Dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach z roku 2000 ustanovuje právny rámec pre cezhraničné prípady. Uplatňujú sa tieto pravidlá:

  1. justičný orgán dožiadaného členského štátu sa zúčastní výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu. Ak sa justičný orgán dožiadaného členského štátu domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s uvedenými zásadami;
  2. ak sú potrebné opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, dohodnú sa na nich príslušné orgány dožadujúceho a dožiadaného členského štátu;
  3. výsluch vykoná priamo justičný orgán dožadujúceho členského štátu, alebo sa výsluch vykoná pod jeho vedením podľa právneho poriadku dožadujúceho členského štátu;
  4. ak je to potrebné, dožiadaný členský štát zabezpečí, na žiadosť dožadujúceho členského štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, pre vypočúvanú osobu tlmočníka;
  5. osoba, ktorá sa má vypočuť, sa môže dovolávať práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku dožiadaného alebo dožadujúceho členského štátu.

69. Článok 10 dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 ustanovuje zásadu, že žiadosť o videokonferenčný výsluch môže podať členský štát, pokiaľ ide o osobu, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte. Takúto žiadosť možno podať vtedy,  keď justičné orgány dožadujúceho členského štátu vyžadujú, aby sa dotknutá osoba vypočula ako svedok alebo znalec a ak nie je žiaduce alebo možné, aby cestovala do tohto štátu na výsluch. Výraz „nie je žiadúce“ by mohol napr. znamenať prípady, keď je svedok veľmi mladý, veľmi starý alebo nie je zdravý. Výraz „nie je možné“ by mohol napr. zahŕňať prípady, keď by bol svedok vystavený vážnemu nebezpečenstvu, ak by sa ocitol v dožadujúcom členskom štáte.

70. Dožiadaný členský štát musí s videokonferenciou súhlasiť, ak výsluch nie je v rozpore so základnými zásadami jeho právneho poriadku a ak je na uskutočnenie takéhoto výsluchu technicky spôsobilý. V tejto súvislosti odkaz na „základné zásady právneho poriadku“ znamená, že žiadosť nemožno odmietnuť len z toho dôvodu, že výsluch svedkov a znalcov prostredníctvom videokonferencie nie je upravený v právnom poriadku dožiadaného členského štátu alebo že jedna alebo viacero konkrétnych podmienok pre výsluch prostredníctvom videokonferencie by nebolo splnených podľa vnútroštátneho práva. Ak chýbajú relevantné technické prostriedky, dožadujúci členský štát po dohode s dožiadaným členským štátom môže poskytnúť vhodné vybavenie s cieľom umožniť výsluch .

71. Žiadosť o výsluch prostredníctvom videokonferencie musí obsahovať informácie o orgáne, ktorý podáva žiadosť, prípadne cieľ a dôvody žiadosti, totožnosť a štátnu príslušnosť dotknutej osoby a prípadne meno a adresu osoby, ktorá sa má predvolať. Žiadosť musí obsahovať aj dôvod, prečo nie je žiadúce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch. Tieto informácie sa uvádzajú v dohovore o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000. Justičný orgán dožiadaného štátu predvolá dotknutú osobu na výsluch spôsobom upraveným jeho právnym poriadkom.

72. V článku 10 ods. 8 dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000 sa ustanovuje, že ak v priebehu výsluchu prostredníctvom videokonferencie osoba odmietne vypovedať alebo bude vypovedať krivo, štát, v ktorom sa nachádza vypočúvaná osoba, by mal mať možnosť zaoberať sa touto osobou rovnakým spôsobom, ako keby sa dostavila na výsluch vedený podľa vnútroštátnych postupov. Toto vyplýva zo skutočnosti, že povinnosť vypovedať na videokonferenčnom výsluchu sa podľa tohto odseku zakladá na práve dožiadaného štátu. Tento odsek je najmä určený na zabezpečenie toho, že svedok v prípade nesplnenia povinnosti vypovedať nesie následky svojho správania, ktoré sú podobné následkom uplatniteľným vo vnútroštátnych prípadoch, kde sa videokonferencia nepoužíva.

73. V článku 10 ods. 9 sa využitie videokonferenčných výsluchov rozširuje na obvinené osoby. Každý členský štát má úplnú právomoc rozhodnúť, či bude súhlasiť s vykonaním žiadostí o takéto výsluchy. Členský štát môže vydať všeobecné vyhlásenie, že tak neurobí . Obvinená osoba by v každom prípade mala súhlasiť ešte pred vykonaním výsluchu.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

PRÁVNY RÁMEC V OBČIANSKYCH A OBCHODNÝCH VECIACH

4.2. Právny rámec v občianskych a obchodných veciach

74. Príslušným právnym rámcom pre vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie v občianskych a obchodných veciach je nariadenie (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.

Existujú dva možné kontexty, v ktorých sa môže využiť videokonferencia pri cezhraničnom vykonávaní dôkazov podľa uvedeného nariadenia. Týmito sú vykonanie dôkazov dožiadaným súdom podľa článkov 10 až 12 a priame vykonanie dôkazov podľa článku 17.

75. Podľa článkov 10 až 12 môžu byť účastníci a ich zástupcovia prítomní pri vykonaní dôkazov dožiadaným súdom, ak je to ustanovené v práve členského štátu dožadujúceho súdu. Dožiadaný súd určuje podmienky, za ktorých sa účastníci a ich zástupcovia môžu zúčastniť v súlade s článkom 10. Dožiadaný súd im oznámi, kedy a kde sa konanie uskutoční. Podľa článku 12 dožiadaný súd môže tiež žiadať, aby účastníci a ich zástupcovia boli prítomní alebo sa podieľali na vykonaní dôkazov, ak je taká možnosť upravená v právnom poriadku jeho členského štátu. Zástupcovia dožadujúceho súdu môžu byť tiež prítomní pri vykonaní dôkazov dožiadaným súdom, ak to umožňuje právo členského štátu dožadujúceho súdu. Ak sa žiada o účasť zástupcov dožadujúceho súdu pri výkone dôkazov, dožiadaný súd určí podmienky účasti v súlade s článkom 10.

76. S cieľom uľahčiť prítomnosť alebo účasť účastníkov alebo dožadujúceho súdu dožadujúci súd môže žiadať, aby dožiadaný súd použil pri vykonaní dôkazov komunikačnú technológiu, ako je videokonferencia. Dožiadaný súd nevyhovie tejto žiadosti len vtedy, ak je to nezlučiteľné s jeho právom alebo z dôvodu závažných praktických problémov. Ak mu nevyhovie, dožiadaný súd musí informovať dožadujúci súd.

Ak neexistuje prístup k technickým prostriedkom, technické prostriedky si môžu poskytnúť súdy po vzájomnej dohode.

77. Ak sa nejedná o žiadosť o osobitný postup zo strany dožadujúceho súdu, dožiadaný súd vykoná žiadosť v súlade s právom svojho členského štátu. Predsedá výsluchu a tento sa za normálnych okolností uskutočňuje v úradnom jazyku dožiadaného súdu. Dožiadaný súd má tiež na starosti vybavenie výsluchu a predvolanie svedkov. Ak je to potrebné, donucovacie opatrenia sa uplatňujú v súlade s právom dožiadaného súdu. Svedok sa môže dovolávať práva odmietnuť svedčiť podľa práva členského štátu dožadujúceho alebo dožiadaného súdu.

78. Podľa článku 17 môže súd požiadať o vykonanie dôkazov priamo v inom členskom štáte a  môže predložiť žiadosť ústrednému orgánu alebo príslušnému orgánu v tomto inom členskom štáte. Priame vykonanie dôkazov sa musí uskutočniť na dobrovoľnom základe bez uplatnenia donucujúcich opatrení. Dožadujúci súd musí informovať vypočúvané osoby, že priame vykonanie dôkazov je dobrovoľné.

Ústredný orgán alebo príslušný orgán dožiadaného členského štátu na základe žiadosti informuje dožadujúci súd, či sa žiadosť akceptuje, a o podmienkach, ktoré sa vyžadujú podľa práva jeho členského štátu (napr. na vykonaní dôkazov sa môže podieľať súd dožiadaného členského štátu). Dožadujúci súd vykoná žiadosť v súlade s právom svojho členského štátu, podmienky práva dožiadaného členského štátu sa však musia dodržať. Podobne ako článok 10 i článok 17 podporuje použitie videokonferencií. Ústredný orgán alebo príslušný orgán môže odmietnuť žiadosť, ak sa na túto nevzťahuje nariadenie o vykonávaní dôkazov z roku 2001, ak neobsahuje všetky potrebné informácie alebo ak priame vykonanie dôkazov je v rozpore so základnými zásadami práva jeho členského štátu.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

TECHNICKÉ NORMY

5. Príloha II – Technické normy

79. Konferenčné vybavenie pre video- a audio-komunikáciu by malo spĺňať minimálne priemyselné normy, aby sa uľahčila interoperabilita na mieste i celkovo. Nižšie sú uvedené spoločné priemyselné normy (zväčša Medzinárodnej telekomunikačnej únie - ITU).

Video

80. Normy H.320 a H.310 pre video cez ISDN. Tieto normy zahŕňajú usmernenia pre videokompresiu a prenos a pre zvukové a kontrolné signály. Ak videosystém jedného výrobcu komunikuje s inou značkou, oba videosystémy automaticky prejdú na spoločného menovateľa H.320. H.310 je norma pre rýchlejšie spojenia ISDN.

81. Norma H.323 pre video cez internet. Norma H.323 poskytuje základ pre audio-, video- a dátovú komunikáciu prostredníctvom sietí založených na internetovom protokole. Dodržiavaním normy H.323 môžu multimediálne výrobky a aplikácie rôzneho pôvodu spoločne fungovať, čo umožňuje užívateľom komunikovať bez obáv o kompatibilitu.

Dátové konferencie

82. Norma T.120 pre dátové konferencie. Norma T.120 je protokol spoločného využívania údajov pre viacbodovú dátovú komunikáciu v multimediálnom konferenčnom prostredí. Umožňuje spoluprácu prostredníctvom „nástenky“, prenosy súborov, grafické prezentácie a spoločné využívanie aplikácií.

Obraz a zvuk

83. Normy H.263 a H.264. Norma kvality obrazu 30 snímok za sekundu, videoformát CIF na úrovni medzi 336-384 kbps (kilobitov za sekundu). Norma 30 snímok za sekundu zabezpečuje kvalitu obrazu blížiacu sa kvalite televízneho vysielania. Príklady noriem ITU, ktoré túto požiadavku spĺňajú, sú normy H.263 a H.264.

84. H.239 – Obraz v obraze (PIP). Obraz v obraze alebo norma DuoVideo H.239 umožňuje kodeku zobraziť na monitore minimálne dva obrazy.

85. Normy pre kódovanie zvuku: G.711 (pulzová kódová modulácia (PCM) hlasových frekvencií), G.722 (7 kHz kódovanie zvuku v rámci 64 kbit/s); G.722.1 (kódovanie s nízkou komplexnosťou na úrovni 24 a 32 kbit/s pre operácie „hands-free“ v systémoch s nízkou stratou snímok).

86. Mikrofóny s vylúčením ozveny so 100 až 7000 Hz frekvenčnou odozvou, odpojením zvuku, zapínaním/vypínaním a úplným dvojsmerným zvukom (full-duplex audio).

87. Norma H.281 – protokol ovládania kamery na vzdialenejšom konci pre videokonferencie používajúce normu H.224. H.281 je norma pre protokol ovládania kamery na mieste a vzdialenejšom konci pre videokonferenciu ISDN (norma H.320), pre kamery so schopnosťou zaberať, naklápať a približovať manuálne i s použitím prednastavení.

Kanály, šírka pásma a premostenie

88. Aspoň 6 kanálov pre systémy videokonferencie pre miestnosti používajúce systém ISDN alebo video-systémy bežiace ako jediná aplikácia na osobnom počítači alebo väčšom systéme v celej miestnosti by malo mať kapacitu využívať 3 linky ISDN. Táto kapacita je potrebná na dosiahnutie384 kbps na úrovni 30 snímok za sekundu. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia je šírka pásma okruhov spojenia a výkon spracovania kodeku, tým vyššia je kvalita obrazu, najmä na väčších obrazovkách.

89. Normy pre kodeky: H.261, H.263 a H.264. Primárnou funkciou kodeku je kompresia a dekompresia obrazu a zvuku. Viaceré identické výstupy možno poskytovať z jediného výstupného systému prostredníctvom zariadenia všeobecne známeho ako „distribučný zosilňovač“.

90. Normy BONDING (Bandwith On Demand Inter-Networking Group) (len ISDN a norma H.320) pre inverzné multiplexory. Inverzné multiplexory spájajú jednotlivé kanály 56K alebo 64K s cieľom vytvoriť väčšiu šírku pásma, čím sa dosahuje vyššia kvalita obrazu.

91. Norma H.243 – Norma H.320/H.323 pre premosťujúcu technológiu Viacbodové premosťujúce vybavenie sa rieši v norme H.243. Viacbodové premostenie spája všetkých účastníkov tak, že umožňuje systému videokonferencie prepojiť viac ako dve miesta.

92. Norma H.460 je norma pre prekročenie videokonferenčných signálov H.323 cez firewally a preklady sieťových adries (NAT). Normy H.460.18 a H.460.19 sú normy, ktoré umožňujú zariadeniam H.323 výmenu signálov a médií cez hranicu NAT a firewallov.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

KĽÚČOVÉ KROKY PRE VYUŽITIE VIDEOKONFERENCIE V CEZHRANIČNÝCH KONANIACH

Krok

Videokonferencie –

občianske a obchodné veci

Videokonferencie –

trestné veci

 

1. Žiadosť o vykonanie dôkazov

 

 

1.1. Zainteresovaní aktéri

Súd zašle žiadosť

 

Žiadosti zasiela priamo súd, na ktorom sa začalo konanie („dožadujúci súd“), súdu iného členského štátu, ktorý vykonáva dôkaz („dožiadaný súd“). Žiadosť o priame vykonanie dôkazov (podľa článku 17) zasiela dožadujúci súd ústrednému orgánu alebo príslušnému orgánu dožiadaného štátu.

Súd, prokurátor alebo iný príslušný justičný orgán zašle žiadosť

Žiadosti zasiela priamo súd („dožadujúci súd“) alebo iný príslušný justičný orgán (napr. prokurátor alebo centrum vzájomnej právnej pomoci) príslušnému orgánu dožiadaného štátu.

 

1.2. Tlačivo žiadosti

Vzorové tlačivá v nariadení o vykonávaní dôkazov z roku 2001

 

Žiadosť sa musí podať prostredníctvom vzorových tlačív, ktoré sú pripojené k nariadeniu o vykonávaní dôkazov z roku 2001. Žiadosť musí obsahovať údaje, ako sú meno a adresa účastníkov konania, povaha a predmet sporu, popis vykonania dôkazov, o ktorý sa žiada, atď. Príslušné tlačivá, ktoré sa majú použiť sú:

Tlačivo A: žiadosť o vykonanie dôkazov (podľa článkov 10 až 12);

Tlačivo I: žiadosť o priame vykonanie dôkazov (podľa článku 17).

Vzorové tlačivo (nepovinné):

Žiadosť o vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach.

Žiadosti o výsluch prostredníctvom videokonferencie musí obsahovať okrem informácií o orgáne, ktorý podáva žiadosť, aj cieľ a dôvody žiadosti, totožnosť a štátnu príslušnosť dotknutej osoby a prípadne názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch.

Navyše musí obsahovať dôvod, prečo nie je žiadúce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a meno osoby, ktorá bude viesť výsluch.

 

1.3. Zaslanie žiadosti

Tlačivá sa nachádzajú na webovej stránke Európskeho justičného atlasu (Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach).

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://e-justice.europa.eu/content_european_judicial_atlas_in_civil_matters-321-sk.do

Žiadosť možno zaslať poštou, kuriérom, faxom (vo všetkých členských štátoch) alebo elektronickou poštou (len v 13 členských štátoch).

 

 

1.4. Odpoveď na žiadosť

 

1. (Nepriame) Vykonanie dôkazov dožiadaným súdom:

Potvrdenie prijatia: Pri žiadostiach podľa článkov 10 až 12 (t.j. žiadosti o nepriame vykonanie dôkazov) do siedmych dní od doručenia žiadosti zašle dožiadaný súd potvrdenie prijatia dožadujúcemu súdu na tlačive B v prílohe.

Tlačivo: Odpoveď sa podáva na tlačive F, ktoré je pripojené k nariadeniu č. 1206/2001. Zahŕňa oznámenie dátumu, času, miesta výkonu dôkazov a podmienok účasti.

Čas: Do tridsiatich dní musí dožiadaný súd informovať dožadujúci súd, či žiadosť možno akceptovať alebo či sa vyžadujú ďalšie informácie. Oznámenie sa podáva na tlačive C, ktoré je pripojené k nariadeniu o vykonávaní dôkazov z roku 2001.

Žiadosť, ak sa akceptuje, sa musí vykonať do deväťdesiatich dní od doručenia. V prípade omeškania je potrebné informovať dožadujúci súd prostredníctvom tlačiva G. Ak sa žiadosť odmietne (tlačivo H), dožiadaný súd to musí oznámiť dožadujúcemu súdu do šesťdesiatich dní od doručenia žiadosti.

Odmietnutie použiť videokonferenciu: Dožiadaný súd nevyhovie tejto požiadavke, len ak by bola nezlučiteľná s právnym poriadkom členského štátu dožiadaného súdu alebo z dôvodu závažných praktických problémov.

 

Súd zodpovedný za vybavenie žiadosti potvrdí čo najskôr prijatie žiadosti. Neexistuje však povinnosť dožiadaného súdu potvrdiť prijatie žiadosti podľa  dohovoru o vzájomnej právnej pomoci z roku 2000.

Potvrdenie prijatia sa zašle orgánu dožadujúceho členského štátu a obsahuje meno, adresu, telefónne a faxové číslo súdu a prípadne sudcu zodpovedného za jej spracovanie.

 

Dožiadaný členský štát vykoná žiadosť o pomoc čo najskôr, pričom podľa možností plne zohľadní procesné a iné lehoty uvedené dožadujúcim členským štátom. Dožadujúci členský štát tieto lehoty odôvodní.

 

Odmietnutie použiť videokonferenciu: Dožiadaný členský štát udelí súhlas s uskutočnením výsluchu formou videokonferencie za predpokladu, že jej použitie nie je v rozpore so základnými zásadami jeho právneho poriadku, a za podmienky, že má technické prostriedky na vykonanie takéhoto výsluchu.

 

Žiadosti o priame vykonanie dôkazov podľa článku 17:

Ústredný orgán alebo príslušný orgán informuje na tlačive J do 30 dní od doručenia žiadosti dožadujúci súd, či sa žiadosť akceptovala, a o akýchkoľvek podmienkach, za ktorých možno dôkaz vykonať. Ak sa akceptuje, ústredný orgán alebo príslušný orgán môže určiť, aby sa na vykonaní dôkazov podieľal súd tohto členského štátu, s cieľom zabezpečiť správne uplatnenie tohto článku a stanovených podmienok.

 

 

1.5. Prístup k videokonferenčnému vybaveniu

Ak dožiadaný alebo dožadujúci súd nemá prístup k technickým prostriedkom uvedeným vyššie, môžu si ich súdy po vzájomnej dohode poskytnúť.

Ak dožiadaný členský štát nemá technické prostriedky na uskutočnenie videokonferencie, môže mu také prostriedky poskytnúť po vzájomnej dohode dožadujúci členský štát.

 

1.6. Praktické opatrenia pred uskutočnením videokonferencie

1. (Nepriame) Vykonanie dôkazov dožiadaným súdom:

Dožiadaný súd: informovanie dožadujúceho súdu a/alebo účastníkov o dátume, čase, mieste výkonu dôkazov a podmienkach účasti.

- predvolanie svedkov

Dožadujúci a dožiadaný súd:

- zarezervovanie pojednávacej miestnosti

- aktivácia videokonferenčného vybavenia (vrátane odskúšania spojení)

- zarezervovanie tlmočníkov a technického personálu

2. Priame vykonanie dôkazov:

Dožadujúci súd:

- informovanie svedkov o dátume, čase, mieste výkonu dôkazov

Dožadujúci súd alebo videokonferenčné zariadenie (s pomocou ústredného orgánu alebo príslušného orgánu):

- zarezervovanie pojednávacej miestnosti alebo videokonferenčného zariadenia

- aktivácia videokonferenčného vybavenia (vrátane odskúšania spojení)

- zarezervovanie tlmočníkov a technického personálu

Súd alebo iný justičný orgán dožiadaného členského štátu predvolá v súlade so svojim právnym poriadkom dotknutú osobu.

 

Dožadujúci a dožiadaný súd alebo videokonferenčné zariadenie:

- zarezervovanie pojednávacej miestnosti alebo videokonferenčného zariadenia

- aktivácia videokonferenčného vybavenia (vrátane odskúšania spojení)

- zarezervovanie tlmočníkov a technického personálu

 

 

1.7. Jazyky a tlmočenie

1. (Nepriame) Vykonanie dôkazov dožiadaným súdom:

Jazyk

Použije sa jazyk dožiadaného súdu.

 

 

 

 

Využitie tlmočníka

Ak je to potrebné, dožiadaný súd zabezpečí, na žiadosť dožadujúceho súdu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, pre vypočúvanú osobu tlmočníka.

2. Priame vykonanie dôkazov:

Jazyk

S výhradou podmienok uložených ústredným orgánom alebo príslušným orgánom sa použije jazyk dožadujúceho súdu.

Využitie tlmočníkov

Ak je to potrebné, dožadujúci súd zabezpečí osobe, ktorá sa má vypočuť, pomoc tlmočníka.

Jazyky:

V žiadosti dožadujúci súd informuje dožiadaný súd o jazyku, ktorý sa použije.

Dožadujúci a dožiadaný súd môžu, ak je to vhodné, rozhodnúť, že sa konanie uskutoční celkom alebo sčasti v cudzom jazyku.

Využitie tlmočníka

Ak je to potrebné, dožiadaný členský štát zabezpečí, na žiadosť dožadujúceho členského štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, pre vypočúvanú osobu tlmočníka.

 

2.1. Riadenie výsluchu prostredníctvom videokonferencie

Uplatňuje sa právo dožiadaného štátu

Použitie videokonferencie sa pripravuje podľa práva dožiadaného štátu. Dožadujúci súd však môže žiadať, aby sa žiadosť vykonala osobitným postupom upraveným právnym poriadkom jeho členského štátu. Dožiadaný súd nevyhovie, len ak by to bolo nezlučiteľné s právnym poriadkom jeho členského štátu alebo z dôvodu závažných praktických problémov.

Pri priamom vykonaní dôkazov podľa článku 17 dožadujúcim súdom tento vykoná žiadosť v súlade so svojim vnútroštátnym poriadkom.

Uplatňuje sa právo dožadujúceho štátu

Použitie videokonferencie sa pripravuje podľa práva dožadujúceho štátu. Dožiadaný štát dodrží náležitosti a postupy, ktoré výslovne uviedol dožadujúci štát za predpokladu, že takéto náležitosti a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku dožiadaného štátu.

 

 

 

Odmietnutie vypovedať

Osoba, ktorá sa má vypočuť, má právo odmietnuť vypovedať, ak to má oporu v právnych predpisoch dožiadaného štátu alebo v právnych predpisoch dožadujúceho štátu.

 

Priame vykonanie dôkazov podľa článku 17 sa smie uskutočniť len na dobrovoľnom základe bez potreby uplatnenia donucujúcich prostriedkov.

 

Odmietnutie vypovedať

Osoba, ktorá sa má vypočuť, má právo odmietnuť vypovedať, ak to má oporu v právnych predpisoch dožiadaného štátu alebo v právnych predpisoch dožadujúceho štátu.

Prítomnosť justičného orgánu dožiadaného štátu

Justičný orgán dožiadaného členského štátu sa zúčastní výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, a je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu.

 

2.2. Kto zodpovedá za výsluch prostredníctvom videokonferencie

1. (Nepriame) Vykonanie dôkazov dožiadaným súdom:

Dožiadaný súd (súd dožiadaného štátu podľa článkov 10–12 nariadenia o vykonávaní dôkazov z roku 2001)

 

2. Priame vykonanie dôkazov:

Dožadujúci súd (súd dožadujúceho štátu podľa článku 17 nariadenia o vykonávaní dôkazov z roku 2001).

Súd alebo prokurátor dožadujúceho štátu

 

2.3. Náklady videokonferencie

Dožadujúci súd zabezpečí úhradu trov odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom a nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s videokonferenciou.

Vykonaním žiadosti o nepriame vykonanie dôkazov by nemal vznikať žiaden nárok na náhradu daní ani nákladov. Ak si to však dožiadaný súd praje, dožadujúcu súd by mal zabezpečiť náhradu nákladov vyplývajúcich z použitia videokonferencie

Dožadujúci súd zabezpečí úhradu odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom a nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s videokonferenciou. Dožiadaný súd sa môže vzdať uhradenia všetkých alebo časti týchto nákladov.

 

3. Opatrenia po skončení pojednávania prostredníctvom videokonferencie

1. Pri žiadostiach o nepriame vykonanie dôkazov (t.j. žiadosti podľa článkov 10 až 12 nariadenia) dožiadaný súd zašle bez odkladu dožadujúcemu súdu písomnosti potvrdzujúce vykonanie žiadosti a v odôvodnených prípadoch vráti písomnosti, ktoré mu zaslal dožadujúci súd. K písomnostiam sa pripojí potvrdenie vykonania na tlačive H uvedenom v prílohe k nariadeniu o vykonávaní dôkazov z roku 2001.

2. Priame vykonanie dôkazov:

Pokiaľ podmienky ústredného orgánu neukladajú inak, nevyžadujú sa žiadne opatrenia po skončení pojednávania prostredníctvom videokonferencie.

Justičný orgán dožiadaného členského štátu po skončení výsluchu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré boli prítomné na výsluchu na území dožiadaného členského štátu, údaje o prípadných prísahách a o technických podmienkach, za ktorých sa výsluch uskutočnil. Zápisnicu zašle príslušný orgán dožiadaného členského štátu príslušnému orgánu dožadujúceho členského štátu.

Posledná aktualizácia: 17/11/2021

Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.