Procesné lehoty

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty uplatňované v občianskoprávnych konaniach sa vo všeobecnosti rozlišujú na procesné a hmotnoprávne.

Procesné lehoty sú dvojaké: zákonné a sudcovské.

Zákonné lehoty sú stanovené zákonom. Nedodržanie zákonnej procesnej lehoty má vždy nejaké procesné dôsledky (napr. stratu možnosti urobiť úspešne určitý úkon, uloženie poriadkovej pokuty). Zmeškanie zákonnej lehoty je možné na návrh odpustiť [pozri § 58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov], ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

Ak lehotu na urobenie úkonu neustanovuje priamo zákon, určí ju predseda senátu (samosudca). Predseda senátu (samosudca) je oprávnený určiť lehotu nielen v zákonom stanovených prípadoch, ale aj vtedy, ak si to vyžaduje hospodárny a rýchly priebeh konania. Súd môže sudcovskú lehotu podľa okolností predĺžiť [pozri § 55 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odpustenie zmeškania lehoty neprichádza do úvahy.

Procesnými lehotami nie sú lehoty adresované súdu napr. na vydanie rozhodnutia; pri takýchto lehotách ide o lehoty poriadkové.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Deň obnovy samostatného českého štátu, Nový rok: 1. január

Veľkonočný pondelok: dátum sa mení, ale zvyčajne tento sviatok pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla

Sviatok práce: 1. máj

Deň víťazstva: 8. máj

Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda: 5. júl

Deň upálenia majstra Jána Husa: 6. júl

Deň českej štátnosti: 28. september

Deň vzniku samostatného československého štátu: 28. október

Deň boja za slobodu a demokraciu: 17. november

Štedrý deň: 24. december

1. sviatok vianočný: 25. december

2. sviatok vianočný: 26. december

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Zákonné pravidlá na počítanie lehôt stanovujú §§ 55-58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov.

Lehota určená podľa dní sa počíta dňom, ktorý nasleduje po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej sa lehota počíta. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehoty určené podľa hodín sa končia uplynutím hodiny, ktorá sa svojím označením zhoduje s hodinou, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Procesná lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, t. j. najčastejšie držiteľovi poštovej licencie.

Ak je konanie prerušené, prerušuje sa aj plynutie procesných lehôt (pozri § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín. Lehota teda vo všeobecnosti plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom vznikla skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do plynutia lehoty sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov sa v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) vyskytujú len zriedka (napr. § 260 ods. 3, § 295 ods. 1, § 295 ods. 2), častejšie sa objavujú v súdnej praxi ako lehoty sudcovské.

Lehoty určené podľa mesiacov sa v Občianskom súdnom poriadku vyskytujú ako lehoty jednomesačné (napr. § 82 ods. 3, § 336m ods. 2, § 338za ods. 2), dvojmesačné (napr. § 240 ods. 1, § 247 ods. 1), trojmesačné (napr. § 111 ods. 3, § 233 ods. 1, § 234 ods. 1) a šesťmesačné (napr. § 77a ods. 2, § 260g ods. 3).

Lehoty určené podľa rokov sú v Občianskom súdnom poriadku dvojaké, a to lehota 1 roka (napr. § 111 ods. 3) a lehota 3 rokov (napr. § 99 ods. 3, § 233 ods. 2, § 234 ods. 2).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákonné procesné lehoty nemožno rozhodnutím súdu meniť.

Sudcovskú procesnú lehotu môže súd podľa okolností predĺžiť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastník môže napadnúť rozhodnutie okresného súdu alebo rozhodnutie krajského súdu vydané v prvostupňovom konaní, pokiaľ to zákon nevylučuje [pozri § 201 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Do plynutia lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď bolo rozhodnutie účastníkovi doručené. Na dodržanie tejto procesnej lehoty stačí, ak sa odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť (predovšetkým držiteľ poštovej licencie, väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzbe, zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy pre osoby v nich umiestnené a pod.), alebo na súde posledný deň jej plynutia.

Ak bolo vydané opravné uznesenie týkajúce sa výroku rozhodnutia, lehota plynie od nadobudnutia právoplatnosti opravného rozhodnutia (pozri § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolanie sa považuje za podané včas aj vtedy, keď bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, o lehote na podanie odvolania alebo o súde, na ktorom sa podáva, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Ak bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom, tak sa účinkom platobného rozkazu dá zabrániť jedine včasným podaním odporu žalovaným v zákonnej lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu na súde, ktorý platobný rozkaz vydal (pozri § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podaním odporu sa platobný rozkaz ruší a súd nariadi pojednávanie. Len proti výroku o trovách konania sa však podáva odvolanie, ktoré, samozrejme, platobný rozkaz neruší.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) umožňuje z dôležitých dôvodov pojednávanie odročiť, ak nie je možné vec prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (pozri § 119 Občianskeho súdneho poriadku). Dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania môže byť napríklad skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavil niektorý z účastníkov konania, ak nie je možné vec prejednať v jeho neprítomnosti (pozri § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), alebo že niektorý z účastníkov konania nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pretože mu predvolanie nebolo doručené s potrebným predstihom, alebo iné dôležité dôvody.

Účastník môže požiadať súd o odročenie pojednávania. O žiadosti účastníka o odročenie pojednávania súd rozhodne podľa závažnosti uplatňovaného dôvodu. Ak súd žiadosti účastníka nevyhovie, účastník je povinný dostaviť sa na pojednávanie.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Český právny poriadok takúto situáciu výslovne neupravuje.

V prípade konania s cezhraničnými dôsledkami, v priebehu ktorého sa bude doručovať účastníkovi do cudziny, sa bude v konaní postupovať podľa procesných pravidiel lex fori, t. j. podľa procesných pravidiel súdu, do ktorého právomoci prípad spadá.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie procesných lehôt má vždy nejaké procesné dôsledky.

Ak Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) stanovuje určitú lehotu na vykonanie úkonu (napr. odvolanie, dovolanie), tak nedodržanie lehoty má za následok stratu možnosti urobiť úspešne takýto úkon. Zmeškanie tejto lehoty možno odpustiť, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pre náhle ochorenie, úraz a pod.) a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí (pozri § 58 Občianskeho súdneho poriadku), nie však v prípadoch, ak Občiansky súdny poriadok odpustenie zmeškania vylučuje (odpustenie zmeškania lehoty je napr. podľa § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené v prípade žaloby na obnovu konania a žaloby pre zmätočnosť). Ak ide o lehotu na splnenie nejakej povinnosti, tak nedodržanie lehoty má za následok určitú sankciu (napr. uloženie poriadkovej pokuty).

So zmeškaním sudcovskej procesnej lehoty zákon spája v jednotlivých prípadoch určité právne následky. Sudcovskú lehotu môže predseda senátu (samosudca) predĺžiť. Odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty neprichádza do úvahy.

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku (pozri § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Iné dôsledky než zmeškanie lehoty má zmeškanie pojednávania. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti [pozri § 101 ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov] a prípadne za podmienok uvedených v § 153b Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Ak žalovaný zmešká z ospravedlniteľných dôvodov prvé pojednávanie vo veci, na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi vo veci pojednávanie. Takýto návrh môže účastník podať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie (pozri § 153b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti rozsudku pre zmeškanie o veci samej je prípustné aj odvolanie. Ak žalovaný okrem návrhu na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podal proti rozsudku aj odvolanie a súd návrhu na zrušenie rozsudku právoplatným uznesením vyhovel, tak na odvolanie sa neprihliada (pozri § 153b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).