Platobná neschopnosť

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodníkom a združeniam osôb s právnou subjektivitou, ktoré sledujú ekonomický cieľ.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa má otvoriť konanie, návrh na jeho začatie musí podať sám dlžník, veriteľ s právnym záujmom alebo generálny prokurátor na súde prvého stupňa (eisangeléas protodikón), ak sa konanie týka verejného záujmu. Podmienky na začatie konania: a) ak návrh podal veriteľ, dlžník musí byť v situácii, kedy pozastavil platby, b) ak návrh podal dlžník, postačí, ak je pravdepodobné, že nie je schopný splácať svoje dlhy. Súd určí dátum zastavenia platieb, ktorý nesmie byť stanovený viac než dva roky pred dňom uverejnenia rozsudku. Predsedajúci sudca môže na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá má právny záujem, nariadiť akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné, aby sa zabránilo akejkoľvek zmene stavu majetku dlžníka, ktorá by poškodila veriteľov. Takéto opatrenie sa prestane uplatňovať automaticky vo chvíli, keď bude vynesený rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Do konkurznej podstaty (ptocheutikí periousía) patrí všetok majetok vo vlastníctve dlžníka bez ohľadu na to, kde sa nachádza, ku dňu, keď sa vyhlási platobná neschopnosť. Jej súčasťou nie je a) akýkoľvek nepostihnuteľný majetok, t. j. veci, ktoré sú celkom nevyhnutné ako základné existenčné minimum dlžníka a jeho rodiny, a veci, ktoré dlžník potrebuje na výkon práce na účely obživy, alebo b) akýkoľvek majetok, ktorý je vyňatý na základe osobitných ustanovení práva. Súčasť konkurznej podstaty netvorí ani majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení platobnej neschopnosti.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník s účinnosťou od vyhlásenia platobnej neschopnosti automaticky stráca právo hospodáriť so svojím majetkom, t. j. spravovať ho a nakladať s ním. Akékoľvek hospodárenie dlžníka s majetkom bez súhlasu správcu (sýndikos) je nevykonateľné. Majetok spravuje správca. Dlžník môže svoj majetok spravovať len vo výnimočných prípadoch stanovených právom. Vymenovaný správca musí byť právnik, ktorý má aspoň päť rokov praxe. Na činnosť správcu dozerá sudca spravodajca (eisigitís dikastís). Niektoré z úkonov správcu si vyžadujú povolenie súdu, ktorý sa zaoberá platobnou neschopnosťou (ďalej len „insolvenčný súd“, ptocheutikó dikastírio). Insolvenčný súd slúži ako najvyšší orgán dohľadu zodpovedný za riadenie insolvenčného konania.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Vyhlásenie platobnej neschopnosti nemá vplyv na právo veriteľa vzniesť nárok na započítanie pohľadávok voči protipohľadávke dlžníka za predpokladu, že podmienky na započítanie pohľadávok boli splnené ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti. Akýkoľvek zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje aj na platobnú neschopnosť.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Všetky dvojstranné zmluvy, ktoré sú v platnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti a ktorých je dlžník zmluvnou stranou, ostanú účinné, pokiaľ sa v zákone o konkurznom konaní nestanovuje inak. Správca má na základe povolenia udeleného sudcom‑ spravodajcom právo plniť každú platnú zmluvu a požadovať ich plnenie protistranami. Všetky zmluvy trvalého charakteru ostávajú v platnosti, pokiaľ to právne predpisy nestanovujú inak. Všetky finančné zmluvy sú vyňaté. Ustanovenia insolvenčného práva nemajú vplyv na právo ukončiť zmluvu v súlade s právom alebo zmluvou. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti poskytuje základ na ukončenie zmlúv osobnej povahy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou. Správca môže previesť zmluvný vzťah, ktorého je dlžník protistranou, na tretiu stranu. Pracovnoprávny vzťah sa ukončí po vyhlásení platobnej neschopnosti.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa automaticky pozastavia všetky konania jednotlivých veriteľov proti dlžníkovi s cieľom uspokojiť alebo splniť pohľadávky v rámci platobnej neschopnosti bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zabezpečených veriteľov, na ktorých sa pozastavenie nevzťahuje do výšky zábezpeky v konkurznej podstate. Pozastavenie na niekoľko mesiacov sa však môže použiť pri tých veriteľoch, ktorí musia spĺňať určité podmienky. Konkrétnejšie, po vyhlásení platobnej neschopnosti sa zakazujú tieto úkony: pokračovanie vo výkone, podávanie žalôb na zabezpečenie vykonania alebo vyhlásenia, pokračovanie v týchto súdnych sporoch, podávanie odvolaní alebo pojednávanie vo veci odvolaní a vydávanie aktov správnej alebo daňovej povahy alebo ich výkon na aktívach konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V každom súdnom konaní prebiehajúcom ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti bude pokračovať správca, ak je dlžník v týchto súdnych konaniach v postavení veriteľa. Ak je v nich dlžníkom, súdne konania sa pozastavia a pokračuje sa podľa postupu na podávanie a overovanie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v registri úpadcov (grammatéas ton ptocheúseon). Všetci veritelia bez ohľadu na prednostné postavenie alebo zabezpečenie vrátane veriteľov, ktorých pohľadávky sú podmienečné, sa stretávajú na zasadnutiach veriteľov (synéleusi ton pistotón). Prvé zasadnutie sa zvolá rozsudkom, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť. Na zasadnutí sa môže zvoliť trojčlenný výbor veriteľov (epitropí pistotón), ktorý potom môže vymenovať spoločného zástupcu všetkých členov. Trojčlenný výbor veriteľov bude monitorovať priebeh insolvenčného konania.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Po dokončení inventarizácie dlžníkovho hnuteľného a nehnuteľného majetku sa správca môže poradiť so sudcom‑ spravodajcom a požiadať o povolenie predať tovar alebo hnuteľné položky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, ale len s cieľom pokryť súčasné potreby. Až po dokončení overovania veriteľov a za predpokladu, že sa neprijme ani neschváli nijaký plán reorganizácie, alebo v prípade, že sa zruší prijatý alebo schválený plán, môže správca pristúpiť k likvidácii majetku dlžníka a rozdeliť výnos veriteľom tým, že predá buď celý podnik, alebo jeho jednotlivé aktíva. S nehnuteľným majetkom dlžníka možno nakladať len s povolením insolvenčného súdu, ktoré sa udelí v reakcii na žiadosť správcu a na základe správy vypracovanej sudcom‑ spravodajcom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia dlžníka môžu prihlásiť svoje pohľadávky a predložiť doklady do registra úpadcov bez ohľadu na to, či sú ich pohľadávky prednostné, a bez ohľadu na to, či sú zabezpečené kolaterálom. Veritelia zapojení do insolvenčného konania sú tí veritelia, ktorí ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti mali zmluvnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá už bola vytvorená a môže sa vymáhať prostredníctvom súdu. Nijakú pohľadávku vytvorenú po začatí insolvenčného konania už nemožno prihlásiť. Od konkurznej podstaty sa po vydaní rozhodnutia o jej likvidácii vopred odpočítajú súdne trovy správcu, náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou konkurznej podstaty a odmena a akékoľvek pohľadávky správcu voči samotnej konkurznej podstate (omadiká pistómata) a uspokoja sa prednostne pred veriteľmi dlžníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pohľadávky sa musia prihlásiť písomne v registri úpadcov a musí sa uviesť typ, príčina, dátum vzniku atď., a to do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia rozsudku, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť, vo Vestníku procesných oznámení právnickej komory (Deltío Dikastikón Dimosieúseon tou Tameíou Nomikón). Ak táto lehota‑ na prihlasovanie uplynie, veriteľ môže ešte podať oznámenie o námietke (anakopí) a požiadať, aby jeho pohľadávku overil insolvenčný súd. Pre overenie platí toto: a) vykonáva ho správca v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu tri dni po uplynutí lehoty‑ určenej na prihlasovanie pohľadávok; b) veriteľ, ktorého pohľadávka sa overuje, sa na tomto procese môže zúčastniť buď osobne, alebo prostredníctvom riadne splnomocnenej tretej strany; c) overenie sa vykoná porovnaním dokumentov veriteľa s účtovnými knihami a dokumentmi dlžníka; d) sudca‑ spravodajca vypracuje správu o overení veriteľov; e) v prípade pochybností sudca‑ spravodajca rozhodne, či sa má pohľadávka uznať, a môže ju predbežne uznať; f) námietky počas overovania môže vzniesť dlžník, správca a veritelia, ktorých pohľadávky už boli prijaté. Neexistuje nijaké vyhradené webové sídlo, na ktorom by sa nachádzali osobitné formuláre pre uvedený postup. Osobitné formuláre však poskytuje register úpadcov na súde prvého stupňa (protodikeío).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Správca po prijatí rozhodnutia o likvidácii konkurznej podstaty bez zbytočného odkladu vypracuje zoznam veriteľov a predloží ho sudcovi‑ spravodajcovi. Sudca spravodajca vyhlási zoznam za vykonateľný a nechá ho zverejniť vo svojom úrade. Pri rozdeľovaní sa zohľadnia tieto všeobecné zásady o prednosti: i) pohľadávky vyplývajúce zo všetkých druhov financovania poskytnutého s cieľom zachovať fungovanie obchodnej činnosti dlžníka; ii) pohľadávky za lekársku starostlivosť a výdavky na pohreb dlžníka; iii) pohľadávky za poskytnutie potrebných potravín; iv) pohľadávky zamestnancov súvisiace ich zamestnaním, poplatky za právne služby; v) pohľadávky poľnohospodárov; vi) pohľadávky gréckeho štátu a miestnych orgánov; vii) pohľadávky záručného fondu (synengyitikó) a osobitné prednostné práva veriteľov, t. j. prednostné pohľadávky pred špecifickým hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom dlžníka alebo pred peňažnou sumou. Ak sa v prípade výnosov z likvidácie majetku alebo peňažnej sumy prednostné práva prekrývajú, uplatnia sa mutatis mutandis zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Plán reorganizácie môže insolvenčnému súdu predložiť dlžník a správca. Tento plán musí obsahovať informácie o finančnej spôsobilosti dlžníka a navrhovanom uspokojovaní veriteľov, opis opatrení, ktoré sa majú prijať, napríklad organizačné zmeny a obchodné plány, vytvorenie práv a celkové poradie všetkých veriteľov atď. Insolvenčný súd automaticky plán predbežne preskúma do 20 dní od jeho predloženia a môže ho zamietnuť na základe konkrétnych dôvodov stanovených v práve. Ak súd plán nezamietne, stanoví veriteľom lehotu‑ najmenej tri mesiace na prijatie plánu alebo na jeho zamietnutie a dátum, keď sa majú veritelia stretnúť. Rokovanie a hlasovanie o pláne sa uskutoční v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu. Na prijatie plánu sa vyžaduje špeciálna väčšina. Keď veritelia prijmú plán reorganizácie, predloží sa súdu na ratifikáciu. Plán sa po vynesení právoplatného rozsudku o schválení plánu stane záväzným pre všetkých veriteľov, bez ohľadu na ich poradie a bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky prihlásili. Insolvenčné konania sa skončia. Veritelia môžu podávať návrhy na súdne konania individuálne.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po vyhlásení ukončenia platobnej neschopnosti sa zruší zbavenie majetku dlžníka, dlžník sa znovu ujme správy svojho majetku a veritelia môžu podávať žaloby individuálne. Konkrétne, po likvidácii majetku sa skončí insolvenčné konanie a správca do jedného mesiaca predloží svoju správu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky spojené s insolvenčným konaním sa zaúčtujú na úkor konkurznej podstaty.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Všetky akty dlžníka v období od zastavenia platieb po vyhlásenie platobnej neschopnosti (tzv. podozrivé obdobie, ýpopti períodos), ktoré sú škodlivé pre väčšinu veriteľov sa môžu zrušiť (akty podliehajúce možnosti zrušenia, práxeis dynitikís anáklisis) alebo sa musia zrušiť (akty podliehajúce povinnému zrušeniu, práxeis ypochreotikís anáklisis) v súlade s podmienkami stanovenými v insolvenčnom práve. Žalobu o zrušenie môže insolvenčnému súdu podať správca alebo, ak sú splnené určité podmienky, veriteľ. Každý, kto nadobudol nejakú časť majetku dlžníka na základe zrušeného aktu, musí túto časť vrátiť do konkurznej podstaty.