Typy právnických profesií

Chorvátsko

Autor obsahu
Chorvátsko

Zamestnanci v justičných orgánoch

Medzi zamestnancov justičných orgánov patria súdni úradníci, štátni zamestnanci a pomocní pracovníci.

Sudcovia (suci; jednotné číslosudac).

Sudcovia sú súdni úradníci so stálymi pracovnými miestami. Za sudcu sa môže vymenovať osoba, ktorá je chorvátskym štátnym príslušníkom.

Osobu, ktorá absolvovala Štátnu školu pre súdnych úradníkov (Državna škola za pravosudne dužnosnike) alebo ktorá už vykonáva súdne povinnosti, možno vymenovať za sudcu obecného súdu (općinski sud), obchodného súdu (trgovački sud) alebo správneho súdu (upravni sud).

Osobu, ktorá minimálne 10 rokov pracovala ako súdny úradník, možno vymenovať za sudcu župného súdu (županijski sud).

Osobu, ktorá pracuje ako súdny úradník aspoň 12 rokov, možno vymenovať za sudcu Vyššieho priestupkového súdu Chorvátskej republiky (Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske), Vyššieho obchodného súdu Chorvátskej republiky (Visoki trgovački sud Republike Hrvatske) a Vyššieho správneho súdu Chorvátskej republiky (Visoki upravni sud Republike Hrvatske).

Aby mohla byť osoba vymenovaná za sudcu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky (Vrhovni sud Republike Hrvatske), musela pracovať minimálne 15 rokov ako súdny úradník, advokát, notár, univerzitný profesor práva (v tomto prípade sa relevantné obdobie praxe počíta od zloženia štátnej advokátskej skúšky) alebo musí byť známym právnikom, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku a má aspoň 20-ročnú prax a osvedčil sa svojou odbornou prácou v konkrétnej oblasti práva, ako aj svojimi odbornými a vedeckými prácami.

Zákon o súdoch (Zakon o sudovima)
Zákon o Štátnej súdnej rade (Zakon o Državnom sudbenom vijeću)
Zákon o odmeňovaní sudcov a ostatných súdnych úradníkov (Zakon o plaćama sudaca i drugih pravosudnih dužnosnika)

Zamestnanci súdu

O počte štátnych zamestnancov súdov a pomocných pracovníkov, ktorí sú potrební na vykonávanie odborných, administratívnych a technických úloh, rozhoduje minister spravodlivosti.

Zamestnávanie štátnych zamestnancov a pomocných pracovníkov na súdoch, stáže, postup, spôsob a obsah špecializovanej štátnej skúšky, odmeňovanie a ostatné práva súvisiace s prácou, úlohy a povinnosti a zodpovednosť za profesionálne pochybenie sa upravujú v predpisoch o štátnych zamestnancoch a pomocných pracovníkoch a vo všeobecných pracovných predpisoch.

Voľné miesta na súdoch možno obsadiť len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti.

Pri nábore štátnych zamestnancov súdov a pomocných pracovníkov na súd sa musí zohľadniť zastúpenie osôb, ktoré sú príslušníkmi národnostných menšín.

Predpisy týkajúce sa požiadaviek na vzdelanie štátnych zamestnancov súdov a pomocných pracovníkov prijíma minister spravodlivosti.

Súdni poradcovia (sudski savjetnici; jednotné číslo sudski savjetnik), vyšší súdni poradcovia (viši sudski savjetnici; jednotné číslo viši sudski savjetnik) a špecializovaní vyšší súdni poradcovia (viši sudski savjetnici – specijalisti; jednotné číslo viši sudski savjetnik – specijalist)

Funkciu súdneho poradcu môže vykonávať osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo a ktorá zložila štátnu advokátsku skúšku.

Osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo, zložila štátnu advokátsku skúšku a pracovala aspoň dva roky ako súdny poradca alebo poradca prokurátora, alebo ako súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň päť rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná za vyššieho súdneho poradcu alebo súdneho poradcu na Najvyššom súde Chorvátskej republiky.

Osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo, zložila štátnu advokátsku skúšku a pracovala aspoň štyri roky ako súdny poradca alebo poradca prokurátora, alebo ako súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň osem rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná za špecializovaného vyššieho súdneho poradcu.

Osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo, zložila štátnu advokátsku skúšku, pracovala aspoň štyri roky ako súdny poradca alebo poradca prokurátora, alebo ako súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň osem rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná za vyššieho súdneho poradcu na Najvyššom súde Chorvátskej republiky.

Osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo, zložila štátnu advokátsku skúšku a pracovala aspoň šesť rokov ako súdny poradca alebo poradca prokurátora, alebo ako súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň desať rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná za špecializovaného vyššieho súdneho poradcu na Najvyššom súde Chorvátskej republiky.

Právomoci súdnych poradcov a vyšších súdnych poradcov

Súdni poradcovia, vyšší súdni poradcovia a špecializovaní vyšší súdni poradcovia sa zúčastňujú na súdnych konaniach a sú oprávnení samostatne viesť určité konania pred súdom, posudzovať dôkazy a preukazovať skutočnosti. Po skončení konania predkladajú návrh sudcovi, na základe ktorého prijme sudca rozhodnutie, a zverejňujú toto rozhodnutie na základe oprávnenia sudcu.

Súdni poradcovia, vyšší súdni poradcovia a špecializovaní vyšší súdni poradcovia sú v zmysle platných ustanovení zákona o súdoch oprávnení viesť konanie a navrhovať návrhy rozhodnutí takto:

  1. v občianskom súdnom konaní v sporoch týkajúcich sa platby peňažnej pohľadávky alebo kompenzácie, ak sporná suma neprekročí 100 000,00 HRK, a v obchodných sporoch, ak sporná suma neprekročí 500 000,00 HRK;
  2. v pracovných sporoch vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv;
  3. v správnych sporoch, ktoré sa týkajú návrhu na začatie konania súvisiaceho so záležitosťami, pre ktoré sa prijíma rozhodnutie na základe konečného rozsudku vo vzorovom spore, alebo návrhu na začatie konania voči konaniu alebo zanedbaniu, ktorého sa dopustil subjekt, ktorý sa riadi verejným právom, a v správnych sporoch, v ktorých sporná suma neprekročí 100 000,00 HRK;
  4. v exekučných konaniach;
  5. v dedičských konaniach;
  6. v konaniach o katastri nehnuteľností;
  7. v priestupkových konaniach;
  8. v nesporových konaniach, okrem konaní týkajúcich sa pozbavenia prevádzkovej kapacity, zániku spoluvlastníckeho vzťahu, vymedzenia hraníc a konaní v zmysle zákona o rodine (Obiteljski zakon);
  9. v registračných konaniach;
  10. v skrátených insolvenčných konaniach;
  11. v súvislosti s nákladmi súdnych konaní.

Súdni poradcovia, vyšší súdni poradcovia a špecializovaní vyšší súdni poradcovia sú oprávnení konať a prijímať rozhodnutia v jednotlivých konaniach, ak sa to stanovuje v osobitných právnych predpisoch.

Súdni poradcovia, vyšší súdni poradcovia a špecializovaní vyšší súdni poradcovia informujú o stave prípadu a koncipujú návrh rozhodnutia v druhostupňovom konaní a konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Odborní justiční stážisti (sudački vježbenici; jednotné číslosudački vježbenik)

Ministerstvo spravodlivosti každý rok rozhoduje o počte pozícií odborných justičných stážistov na súdoch v súlade s dostupnými finančnými prostriedkami vyčlenenými v štátnom rozpočte.

V osobitnom zákone sa upravujú podmienky týkajúce sa náboru odborných justičných stážistov na súdoch, spôsob jeho organizovania a trvanie a spôsob vykonávania odbornej justičnej stáže.

Odborní spolupracovníci (stručni suradnici; jednotné číslostručni suradnik)

Súdy môžu mať aj zamestnancov, ktorí ukončili relevantné odborné štúdium alebo univerzitný študijný program I. alebo II. stupňa a majú požadované pracovné skúsenosti v odboroch defektológia, sociológia, pedagogika, ekonómia, účtovníctvo a financie alebo v inom relevantnom odbore.

Odborní spolupracovníci a odborní asistenti (stručni pomoćnici; jednotné číslostručni pomoćnik) pomáhajú sudcom v práci na prípadoch, pri ktorých sa vyžadujú odborné vedomosti.

Prísediaci (suci porotnici; jednotné číslosudac porotnik)

Prísediaci sú chorvátski štátni príslušníci, ktorí sa zúčastňujú na určitých súdnych konaniach, pričom nevykonávajú funkciu sudcu ako svoje bežné povolanie. Ako členovia súdneho senátu sú rovnocenní sudcom pri rozhodovaní vo veciach, pri ktorých sa musí prijať rozsudok v trestných konaniach.

Aby mohla byť osoba vymenovaná za prísediaceho, musí byť dospelým chorvátskym štátnym príslušníkom, ktorý je spôsobilý zastávať túto pozíciu.

Prísediaci sa vymenúvajú na obdobie štyroch rokov a môžu byť opätovne vymenovaní na konci tohto obdobia.

Prísediacich na obecných a župných súdoch vymenúva župné zastupiteľstvo (županijska skupština) alebo v prípade Záhrebu Mestské zastupiteľstvo mesta Záhreb (Gradska skupština Grada Zagreba) na základe predloženia návrhov zo strany obecnej alebo mestskej rady, odborových zväzov, združení zamestnávateľov a Komory pre hospodárstvo.

Pred vymenovaním prísediacich je potrebné získať stanovisko predsedu príslušného súdu k navrhovaným uchádzačom.

Riaditeľ súdnej správy (ravnatelj sudske uprave)

Súd, ktorý má viac ako 15 sudcov, má riaditeľa súdnej správy.

Riaditeľ súdnej správy pomáha predsedovi súdu pri plnení úloh súdnej správy, a to konkrétne tým, že:

  • vykonáva špecializované úlohy súvisiace s plánovaním a riadením ľudských zdrojov súdu,
  • organizuje prácu štátnych zamestnancov súdu a pomocných pracovníkov a dohliada na ich výkon,
  • monitoruje a plánuje odbornú prípravu štátnych zamestnancov súdu a pomocných pracovníkov,
  • stará sa o údržbu súdnej budovy, priestorov a pracovného vybavenia a o investície,
  • organizuje a koordinuje vypracovanie ročného plánu obstarávania v súlade so zákonom a potrebami súdu,
  • organizuje postupy verejného obstarávania,
  • monitoruje finančné a prevádzkové činnosti súdu a vykonávanie administratívnych a pomocných technických úloh,
  • stará sa o využívanie rozpočtových a vlastných zdrojov súdu a vykonáva na ním dohľad,
  • zúčastňuje sa na príprave a vykonávaní projektov súdnej správy a dohliada na vykonávanie projektov,
  • zabezpečuje riadne a včasne vypracúvanie štatistík týkajúcich sa činnosti súdu,
  • spolupracuje s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri kúpe vybavenia a poskytovaní zdrojov určených na osobitné činnosti súdu,
  • vykonáva iné úlohy, ktoré mu pridelil predseda súdu.

Riaditeľ súdnej správy sa za svoju prácu zodpovedá predsedovi súdu.

Osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo spojené vysokoškolské vzdelanie I. a II. stupňa v odbore právo, alebo vysokoškolské vzdelanie alebo špecializované odborné vzdelanie v odbore ekonómia a aspoň päť rokov vykonávala súvisiaci prácu, môže byť vymenovaná za riaditeľa súdnej správy.

Hovorca súdu (glasnogovornik suda)

Súd má hovorcu.
Hovorcom súdu je sudca, súdny poradca alebo osoba, ktorú určil predseda súdu v ročnom pracovnom harmonograme.

Predseda župného súdu môže určiť jedného sudcu z tohto súdu, ktorý bude hovorcom tohto súdu a obecných súdov v jeho jurisdikcii. Môže sa vymenovať zástupca hovorcu.

Hovorca súdu poskytuje informácie o činnosti súdu v súlade so zákonom o súdoch, s rokovacím poriadkom súdu (Sudski poslovnik) a so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám (Zakon o pravu na pristup informacijama).

Prokurátori (državni odvjetnici; jednotné číslodržavni odvjetnik)

Za generálneho prokurátora Chorvátskej republiky (Glavni državni odvjetnik Republike Hrvatske) možno vymenovať osobu, ktorá spĺňa všeobecné a osobitné podmienky pre vymenovanie za zástupcu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky (zamjenik Glavnog državnog odvjetnika Republike Hrvatske).

Župní prokurátori (županijski državni odvjetnici) sa vymenúvajú spomedzi prokurátorov, zástupcov generálneho prokurátora, zástupcov špecializovanej prokuratúry a zástupcov župných prokurátorov, ktorí vykonávali povinnosti zástupcu župného prokurátora aspoň dva roky.

Župných prokurátorov vymenúva Rada prokurátorov (Državnoodvjetničko vijeće) na štvorročné obdobie na základe návrhu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky, a to po vydaní stanoviska Kolégia prokuratúry Chorvátskej republiky (Kolegij Državnog odvjetništva Republike Hrvatske).

Obecní prokurátori (općinski državni odvjetnici) sa vymenúvajú spomedzi prokurátorov a zástupcov prokurátorov.

Obecných prokurátorov vymenúva Rada prokurátorov na štvorročné obdobie na základe návrhu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky, a to po vydaní stanoviska Kolégia župnej prokuratúry a župného prokurátora.

Zástupcovia prokurátorov (zamjenici državnog odvjetnika)

Zástupcovia prokurátorov sa vymenúvajú takým spôsobom, za takých podmienok a takým postupom, aby bola zabezpečená ich odbornosť, nezávislosť a schopnosť vykonáva povinnosti prokurátora.

Za zástupcu prokurátora možno vymenovať chorvátskeho štátneho príslušníka, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku a spĺňa osobitné podmienky stanovené v zákone o Rade prokurátorov (Zakon o državnoodvjetničkom vijeću).

Osobu, ktorá absolvovala Štátnu školu pre súdnych úradníkov, možno vymenovať za zástupcu obecného prokurátora.

Osobu, ktorá minimálne 10 rokov pracovala v justičnej funkcii, možno vymenovať za zástupcu župného prokurátora.

Aby mohla byť osoba vymenovaná za zástupcu generálneho prokurátora Chorvátskej republiky, musela minimálne 15 rokov zastávať justičnú funkciu v justičnom orgáne alebo minimálne 15 rokov pracovať ako advokát, notár, univerzitný profesor práva, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku (v tomto prípade sa relevantné obdobie praxe počíta od zloženia advokátskej skúšky) alebo musí byť známym právnikom, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku a má aspoň 20-ročnú prax a osvedčil sa svojou prácou v konkrétnej oblasti práva, ako aj svojimi odbornými a vedeckými prácami.

Aby mohla byť príslušná osoba vymenovaná do funkcie zástupcu prokurátora na vyššej prokuratúre a aby spĺňala podmienky stanovené zákonom, musí byť v jej najaktuálnejšom hodnotení uvedené, že si svoje povinnosti plní prinajmenšom »úspešne«.

V rámci prokuratúry sa vymenúva jeden alebo viacero zástupcov prokurátorov, ktorí si trvalo plnia svoje povinnosti.

Prokurátori a zástupcovia prokurátorov sa musia správať tak, aby nedošlo k poškodeniu ich dobrého mena, zneváženiu prokuratúry ani vzniku pochybností o ich nestrannosti či pochybností o autonómnosti a nezávislosti prokuratúry.

Keď prokurátori a zástupcovia prokurátorov vykonávajú povinnosti v súvislosti so zastupovaním a vo vzťahu k štátnym orgánom a právnym subjektom, sú povinní zachovávať zásady zákonnosti, odbornosti a nestrannosti a dodržiavať lehoty pre jednotlivé konania, ako aj pravidlá týkajúce sa priority pri vybavovaní jednotlivých vecí.

Keď sa prokurátori a zástupcovia prokurátorov zúčastňujú na konaniach pred súdom alebo správnym orgánom, musia rešpektovať a chrániť dôstojnosť príslušného súdu alebo orgánu, vlastnú dôstojnosť, ako aj dôstojnosť prokuratúry.

Prokurátori a zástupcovia prokurátorov musia zachovávať dôvernosť všetkých údajov a iných poznatkov týkajúcich sa súkromného alebo rodinného života účastníkov konania a iných osôb, ktoré získavajú pri výkone svojich povinností a ktoré nie sú na základe právnych predpisov označené za úradné tajomstvo, ak to nepredstavuje trestný čin, a musia zachovávať v tajnosti všetky údaje, ktoré nie sú verejne dostupné.

Prokurátori a zástupcovia prokurátorov nesmú byť členmi politickej strany ani byť politicky činní.

Generálneho prokurátora Chorvátskej republiky, zástupcov generálneho prokurátora Chorvátskej republiky, prokurátorov ani zástupcov prokurátorov nemožno brať na zodpovednosť za vyjadrenie právneho názoru vo veci, ktorá im bola pridelená, pokiaľ nedošlo k porušeniu zákona a spáchaniu trestného činu.

Poradcovia prokurátora (Državnoodvjetnički savjetnici)

Poradcovia prokurátora, vyšší poradcovia prokurátora (viši državnoodvjetnički savjetnici) a špecializovaní vyšší poradcovia prokurátora (viši državnoodvjetnički savjetnici – specijalisti) poskytujú pomoc prokurátorovi a jeho zástupcovi pri ich práci, vypracúvajú návrhy rozhodnutí, zaznamenávajú správy, podania a výpovede osôb, vykonávajú iné špecializované úlohy stanovené zákonom a vykonávacími predpismi, a to samostatne alebo pod dohľadom a v súlade s pokynmi prokurátora a jeho zástupcu.

V rámci odborov trestnej činnosti na prokuratúrach môžu prekladať obžalobu v konaniach týkajúcich sa trestných činov, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody najviac na päť rokov.

V rámci civilných a správnych odborov prokuratúr môžu vystupovať v konaní pred súdmi a správnymi a inými orgánmi na základe osobitného splnomocnenia vystaveného príslušným prokurátorom, a to:

  • v rámci obecných prokuratúr v sporoch, pri ktorých sporná suma neprekročí 100 000,00 HRK,
  • v rámci župných prokuratúr v sporoch, pri ktorých sporná suma neprekročí 500 000,00 HRK.

Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (Ured za suzbijanje korupcije i organiziranog kriminaliteta) – USKOK

Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti je osobitná prokuratúra s pôsobnosťou pre celé územie Chorvátska, ktorá sa zaoberá trestnými činmi týkajúcimi sa korupcie a organizovanej trestnej činnosti.

Úrad pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti
Gajeva 30a
10 000 Záhreb

Tel. +385 4591874
Fax: + 385 14591878

E-mail: tajnistvo@uskok.dorh.hr
Zákon o Úrade na prevenciu korupcie a organizovaného zločinu (Zakon o Uredu za suzbijanje korupcije i organiziranog kriminaliteta)

Riaditeľ Úradu pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (USKOK)

Riadenie činnosti Úradu pre predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti zabezpečuje riaditeľ, ktorého vymenúva generálny prokurátor po vydaní stanoviska ministra zodpovedného za oblasť spravodlivosti a Kolégia prokuratúry Chorvátskej republiky. Riaditeľ sa vymenúva na obdobie štyroch rokov a do tejto funkcie môže byť vymenovaný opätovne.

Právnické povolanie – autonómna a nezávislá služba

Právnické povolanie predstavuje nezávislú a autonómnu službu, ktorou sa fyzickým a právnickým osobám poskytuje právna pomoc, aby mohli tieto osoby uplatňovať a obhajovať svoje práva a právne záujmy.

Advokáti (odvjetnici; jednotné čísloodvjetnik)

Advokáti môžu ponúkať akýkoľvek typ právnej pomoci.

Konkrétne môžu poskytovať právne poradenstvo, koncipovať dokumenty (zmluvy, závety, vyhlásenia atď.) a vypracovávať žaloby, sťažnosti, návrhy, žiadosti, prihlášky, mimoriadne opravné prostriedky a iné písomnosti a zastupovať svojich klientov.

Právnickú prax môžu vykonávať samostatne alebo, v spoločnom úrade alebo v advokátskej kancelárii, pričom sa musia zdržať výkonu činností, ktoré sú nezlučiteľné s dobrým menom a nezávislosťou právnika.

Advokáti musia zachovávať dôvernosť všetkých informácií, ktoré im poskytli klienti, a všetkých poznatkov, ktoré nadobudli iným spôsobom pri ich zastupovaní. Túto dôvernosť musia zachovávať aj všetky ostatné osoby, ktoré pracujú alebo pracovali v advokátskej kancelárii.

Advokát má nárok na odmenu za právne služby a na náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce, a to podľa sadzobníka stanoveného Chorvátskou advokátskou komorou (Hrvatska odvjetnička komora) a schváleného ministrom spravodlivosti.

Keď advokát poskytuje obhajobu ex officio, úroveň odmeny za takúto prácu stanovuje ministerstvo spravodlivosti.

Žalovaného môže pred župným súdom (županijski sud) zastupovať len advokát, čo znamená, že len advokát minimálne s osemročnou praxou ako advokát alebo ako úradník v súdnom orgáne môže poskytovať obhajobu ex officio alebo obhajobu hradenú štátom v trestnom konaní v súvislosti s trestným činom, za ktorým možno uložiť vysoký trest odňatia slobody.

Po poskytnutí služby musia advokáti klientom vystaviť faktúru. V prípade zrušenia alebo odvolania splnomocnenia advokát vystaví faktúru do 30 dní odo dňa zrušenia alebo odvolania splnomocnenia.

Advokáti sa musia stať členom Chorvátskej advokátskej komory, ktorá je autonómnou a nezávislou organizáciou s vlastnosťami právnickej osoby. Chorvátska advokátska komora zastupuje právnické povolanie v celej Chorvátskej republike.

Osoba získa právo pracovať ako advokát v Chorvátskej republike zaradením do zoznamu advokátov.

Chorvátska advokátska komora
Koturaška 53/II
10 000 Záhreb

Tel. +385 16165200
Fax +385 16170686

hok-cba@hok-cba.hr
http://www.hok-cba.hr/
Zákon o právnickom povolaní

Notárska služba

Notári (javni bilježnici; jednotné číslo javni bilježnik)

Notári sú osoby s verejnou dôverou, ktorých vymenúva minister spravodlivosti v nadväznosti na výberové konanie uskutočnené Chorvátskou komorou notárov (Hrvatska javnobilježnička komora).

Sú to kvalifikovaní právnici, ktorí zložili štátnu advokátsku skúšku a štátnu notársku skúšku, majú potrebnú prax a sú autonómnymi a nezávislými poskytovateľmi verejnej služby a nestrannými expertmi, ktorých poverili výkonom činnosti ich klienti.

Sú oprávnení:

  • vyhotovovať a vystavovať notárske listiny, čo sú verejné dokumenty o právnych transakciách a vyhlásenia, z ktorých vyplývajú práva účastníkov konania,
  • vyhotovovať a vystavovať notárske záznamy o právnych krokoch, ktoré vykonali alebo pri ktorých boli prítomní,
  • vyhotovovať a vystavovať notárske osvedčenia o skutočnostiach, ktorých boli svedkom,
  • prijímať do úschovy dokumenty, peniaze, cenné papiere a ceniny, aby ich odovzdali iným osobám alebo príslušným orgánom (notárska úschova),
  • overovať (osvedčovať) súkromné dokumenty,
  • konať a prijímať rozhodnutia ako správcovia ustanovení súdom v dedičských konaniach,
  • uskutočňovať vykonávacie konania na základe verejnej listiny,
  • zastupovať klientov pre súdmi a inými verejnými orgánmi, ale len v prípade, že vec priamo súvisí s niektorým z ich dokumentov.

Skutočnosť, že účastníci konania nemôžu zmeniť jurisdikciu súdu v dedičských konaniach, znamená, že si nemôžu zvoliť notára ako správcu ustanoveného súdom.

Keď notár zastupuje účastníka konania pred súdom alebo iným verejným orgánom, má práva a povinnosti advokáta.

Notári nesmú odmietnuť vykonať úradné povinnosti bez opodstatneného dôvodu a musia uchovávať v tajnosti poznatky, ktoré získali pri výkone práce.

Notári majú nárok na notárske poplatky a náhradu nákladov za výkon úradných aktov vo svojej oblasti pôsobnosti v súlade s pravidlami o dočasnom notárskom sadzobníku (Pravilnik o privremenoj javnobilježničkoj tarifi), pravidlami o odmeňovaní a náhrade nákladov notárov konajúcich ako správcovia ustanovení súdom v dedičských konaniach (Pravilnik o visini nagrade i naknade troškova javnog bilježnika kao povjerenika suda u ostavinskom postupku) a pravidlami o odmeňovaní a náhrade nákladov notárov vo vykonávacích konaniach (Pravilnik o nagradama i naknadi troškova javnih bilježnika u ovršnom postupku).

Notári v Chorvátskej republike sa musia stať členmi Chorvátskej komory notárov.

Dohľad nad činnosťou notárov vykonáva Chorvátska komora notárov a ministerstvo spravodlivosti vo svojich príslušných oblastiach pôsobnosti.

Dohľad nad činnosťou notára ako správcu ustanoveného súdom v dedičských konaniach vykonáva súd, ktorý ho do tejto funkcie ustanovil.

Chorvátska komora notárov
Koturaška 34/II
10 000 Záhreb

Tel. +385 14556566
Fax: +385 14551544

E-mail: hjk@hjk.hr
http://www.hjk.hr/Uredi
Zákon o notároch (Zakon o javnom bilježništvu)
Zákon o notárskych poplatkoch (Zakon o javnobilježničkim pristojbama)

Justičná akadémia

Justičná akadémia je nezávislá verejná inštitúcia, ktorá poskytuje počiatočné vzdelávanie a odbornú prípravu uchádzačom o výkone justičných povinností autonómnym, zodpovedným a nezávislým spôsobom, odborné vzdelávanie justičným stážistom, poradcom v justičných orgánoch a iným súdnym zamestnancom a zvyšovanie kvalifikácie súdnych úradníkov. Akadémiu vedie riaditeľ a riadi deväťčlenný riadiaci výbor. Pedagogický zbor akadémie tvoria kvalifikovaní pracovníci z radov sudcov, prokurátorov a zástupcov prokurátorov, vysokoškolských pedagógov a v prípade potreby aj iných odborníkov.

Akadémia aktívne podporuje medzinárodnú spoluprácu a zúčastňuje sa na projektoch Európskej únie ako príjemca alebo účastník. Tieto projekty sú zamerané na inštitucionálne posilnenie akadémie a zabezpečenie odborného rozvoja jej cieľových skupín.

Zákon o Justičnej akadémii (Zakon o Pravosudnoj akademiji)

Štátna súdna rada (Državno sudbeno vijeće)

Štátna súdna rada je autonómny a nezávislý orgán, ktorý zaisťuje autonómiu a nezávislosť súdnictva v Chorvátskej republike. V súlade s ústavou a zákonom rozhoduje samostatne vo veci vymenovania, povýšenia, preloženia, prepustenia a disciplinárnej zodpovednosti sudcov a predsedov súdov, s výnimkou predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky. Štátna súdna rada má 11 členov, z ktorých siedmi sú sudcovia, dvaja sú univerzitní profesori práva a dvaja sú poslanci parlamentu, pričom jeden z nich musí byť z opozície.

Zákon o Štátnej súdnej rade (Zakon o državnom sudbenom vijeću))" target="_blank">Zákon o Štátnej súdnej rade (Zakon o državnom sudbenom vijeću)

Rada prokurátorov (Državnoodvjetničko vijeće)

Rada prokurátorov je autonómny a nezávislý orgán, ktorý zaisťuje autonómiu a nezávislosť prokurátorov v Chorvátskej republike.

Zodpovedá za menovanie a odvolávanie zástupcov prokurátorov a župných a obecných prokurátorov, uskutočňovanie konaní a rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti zástupcov prokurátorov, prekladanie zástupcov prokurátorov, spravovanie a kontrolu majetkových priznaní prokurátorov a zástupcov prokurátorov, ako aj za vykonávanie iných úloh v súlade so zákonom.

Má 11 členov, z ktorých siedmi sú zástupcovia prokurátorov, dvaja sú univerzitní profesori práva a dvaja sú poslanci parlamentu, pričom jeden z nich musí byť z opozície.

Členovia Rady prokurátorov sa volia na štvorročné obdobie, pričom nikto nemôže byť za člena zvolený v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Zákon o Rade prokurátorov (Zakon o Državnoodvjetničkom vijeću)

Ústavný súd Chorvátskej republiky (Ustavni sud Republike Hrvatske)

Vznik, organizáciu a právomoci Ústavného súdu stanovuje Ústava Chorvátskej republiky (Ustava Republike Hrvatske) a ústavný zákon o Ústavnom súde Chorvátskej republiky (Ustavni zakon o Ustavnom sudu Republike Hrvatske). 
Ústavný súd Chorvátskej republiky je zložený z 13 sudcov, ktorých volí chorvátsky parlament dvojtretinovou väčšinou všetkých poslancov z radov popredných odborníkov v oblasti práva, najmä sudcov, prokurátorov, advokátov a univerzitných profesorov práva, a to spôsobom a na základe postupu, ktorý stanovuje ústavný zákon. Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu trvá osem rokov a vo výnimočných prípadoch ho možno predĺžiť až o šesť mesiacov, ak uplynie pred tým, ako bol nový sudca vymenovaný alebo si začal plniť povinnosti. Postup zisťovania záujmu možných budúcich sudcov Ústavného súdu a navrhovania kandidátov, o ktorých má hlasovať chorvátsky parlament, vykonáva parlamentný výbor pre ústavné záležitosti. Ústavný súd Chorvátskej republiky volí predsedu súdu na obdobie štyroch rokov. 
V ústavnom zákone o Ústavnom súde Chorvátskej republiky sa upravujú podmienky a postup voľby sudcov Ústavného súdu a ukončenia ich funkčného obdobia, podmienky a lehoty na začatie konania o preskúmaní súladu zákona s ústavou a súladu iných predpisov s ústavou a zákonom, postup prijímania a právne účinky jeho rozhodnutí, ochrana ľudských práv a základných slobôd zaručených ústavou a iné otázky, ktoré sú dôležité z hľadiska výkonu povinností a práce Ústavného súdu. 
Ústavný súd zaisťuje dodržiavanie a uplatňovanie Ústavy Chorvátskej republiky a pri svojom konaní vychádza z ustanovení ústavy a ústavného zákona o Ústavnom súde Chorvátskej republiky 
Ústavný súd je nezávislý od všetkých štátnych orgánov a na zabezpečenie svojho fungovania autonómne rozhoduje o finančných prostriedkoch vyčlenených preň v štátnom rozpočte, a to v súlade so svojím ročným rozpočtom a so zákonom. Vnútornú organizáciu Ústavného súdu upravuje rokovací poriadok Ústavného súdu Chorvátskej republiky. Činnosť Ústavného súdu je verejná a sudcovia majú podobne ako poslanci chorvátskeho parlamentu imunitu.

Ústavný súd Chorvátskej republiky
Trg Svetoga Marka 4
10000 Záhreb

Tel. +385 16400250
Fax +385 14551055

E-mail: Ustavni_sud@usud.hr
https://www.usud.hr/

Posledná aktualizácia: 11/01/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.