Dedičské právo

Maďarsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

 

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Radou notárov EÚ (CNUE).

 

1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?

a) závety

V maďarskom právnom systéme existujú tri hlavné druhy závetov: závety vo forme notárskej zápisnice, písomné súkromné závety a (ako výnimočný druh) ústne závety [oddiel 7:13 občianskeho zákonníka (Polgári Törvénykönyv)].

aa) Závet vo forme notárskej zápisnice sa musí vyhotoviť pred verejným notárom. Pri vyhotovovaní závetu vo forme notárskej zápisnice verejný notár uplatní príslušné osobitné právne predpisy (ustanovenia zákona o verejných notároch, ktoré sa vzťahujú na notárske zápisnice).

ab) V maďarskom práve existujú tri poddruhy písomných súkromných závetov:

– vlastnoručne napísaný (holografný) závet: tento závet je formálne platný, ak ho celý napísal a podpísal závetca vlastnou rukou [oddiel 7:17 ods. 1 písm. a) občianskeho zákonníka],

– závet napísaný inými osobami (alografný závet): takýto závet musí podpísať závetca pred dvomi súčasne prítomnými svedkami, alebo, ak ho podpísal už predtým, musí pred dvomi súčasne prítomnými svedkami vyhlásiť, že podpis je jeho. Svedkovia musia závet podpísať a uviesť svoje postavenie svedkov. Strojom napísaný závet sa vždy považuje za alografný, aj keď ho strojom napísal samotný závetca [oddiel 7:17 ods. 1 písm. b) občianskeho zákonníka].

– súkromný závet uložený u verejného notára: aby bol takýto závet (či už bol napísaný vlastnoručne, alebo nie) formálne platný, závetca ho musí vlastnoručne podpísať a potom, osobitne označený ako závet, osobne uložiť u verejného notára. Závet sa môže u verejného notára uložiť ako otvorený dokument alebo ako zapečatený dokument [oddiel 7:17 ods. 1 písm. c) občianskeho zákonníka].

Ďalšou formálnou požiadavkou platnosti všetkých troch druhov závetov je dátum jeho vyhotovenia, ktorý musí jednoznačne vyplývať zo samotnej listiny.

V rámci kategórie písomných súkromných závetov platia osobitné pravidlá pre závety pozostávajúce z viacerých oddelených hárkov:

– ak je závet napísaný vlastnoručne, každý hárok musí byť označený poradovým číslom strany,

– ak závet nie je napísaný vlastnoručne, okrem označenia hárkov poradovým číslom musí byť každý hárok podpísaný závetcom a dvomi svedkami (oddiel 7:17 ods. 2 občianskeho zákonníka).

Písomný závet sa môže vyhotoviť v jazyku, ktorému závetca rozumie a

– v ktorom dokáže písať (v prípade vlastnoručne napísaných závetov), a

– čítať (v prípade závetov nenapísaných vlastnoručne).

Závety napísané stenograficky alebo iným symbolickým alebo kódovaným písmom, ktoré je iné ako bežné písmo, sú neplatné (oddiel 7:16 občianskeho zákonníka).

ac) Ústne závety (verbálne závety) môžu zriadiť ľudia v mimoriadnej situácii ohrozenia života, keď vyhotovenie písomného závetu nie je možné (oddiel 7:20 občianskeho zákonníka). Ústny závet môže závetca urobiť tak, že svoju vôľu ako celok ústne vyjadrí pred dvomi súčasne prítomnými svedkami v jazyku, ktorému svedkovia rozumejú (alebo v posunkovom jazyku, ak závetca používa posunkový jazyk) a súčasne oznámi, že toto ústne vyhlásenie predstavuje jeho závet (oddiel 7:21 občianskeho zákonníka). Výnimočný charakter ústnych závetov je zdôraznený ustanovením, podľa ktorého takýto závet stráca platnosť, ak závetca mal možnosť bez akýchkoľvek ťažkostí vyhotoviť písomný závet počas tridsiatich po sebe nasledujúcich dňoch od ukončenia situácie, ktorá ho oprávňovala zriadiť ústny závet (oddiel 7:45 občianskeho zákonníka).

b) osobitné pravidlá, pokiaľ ide o formu spoločných závetov

Podľa občianskeho zákonníka môžu manželia počas trvania svojho manželského zväzku vyhotoviť spoločný závet (oddiel 7:23 občianskeho zákonníka).

Je potrebné poznamenať, že okrem manželov môžu vyhotoviť spoločný závet aj registrovaní partneri s prihliadnutím na oddiel 3 ods. 1 zákona upravujúceho registrované partnerstvá (zákon XXIX z roku 2009).

Manželia (registrovaní partneri) môžu vyhotoviť spoločný závet v takýchto formách:

ba) vo forme závetu vo forme notárskej zápisnice (notársky overeného);

bb) vo forme vlastnoručne napísaného súkromného závetu: v tomto prípade celú listinu vlastnoručne napíše a podpíše jeden zo závetcov a druhý závetca v tom istom dokumente vlastnoručne napíše a podpíše vyhlásenie, v ktorom uvedie, že daný dokument obsahuje aj jeho poslednú vôľu a závet;

bc) vo forme alografného závetu: v tomto prípade listinu podpíšu súčasne prítomní závetcovia v prítomnosti dvoch svedkov alebo (ak závet podpísali už predtým) súčasne prítomní závetcovia v prítomnosti dvoch svedkov samostatne vyhlásia, že podpisy na dokumente sú ich.

Osobitné pravidlá platia pre spoločné závety pozostávajúce z viacerých oddelených hárkov:

– ak je závet napísaný vlastnoručne jedným zo závetcov, každý hárok závetu musí byť označený poradovým číslom a podpísaný druhým závetcom,

– ak závet nie je napísaný vlastnoručne, okrem označenia hárkov poradovým číslom strán musí byť každý hárok podpísaný obomi závetcami a dvomi svedkami (oddiel 7:23 ods. 3 občianskeho zákonníka).

c) dedičská zmluva

Dedičská zmluva podľa maďarského práva je zmluva, v ktorej jedna zo zmluvných strán (závetca) vymenuje druhú stranu za svojho dediča výmenou za vyživovanie, anuitu alebo starostlivosť (oddiel 7:48 občianskeho zákonníka).

Podľa maďarského práva je teda dedičská zmluva vždy zmluvou za odplatu. Závetca môže v dedičskej zmluve vymenovať druhú zmluvnú stranu za svojho dediča vo vzťahu k celému dedičstvu alebo k jeho konkrétnej časti, prípadne vo vzťahu k určitému majetku. Protiplnenie, teda vyživovanie, anuita alebo starostlivosť, sa môže poskytovať závetcovi alebo tretej strane určenej v zmluve. Dedičská zmluva je právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti iba vo vzťahu k zmluvnému vyhláseniu závetcu, ale nie vo vzťahu k druhej zmluvnej strane (osobe poskytujúcej vyživovanie, anuitu alebo starostlivosť).

Na požiadavky formálnej platnosti dedičských zmlúv sa vzťahujú ustanovenia upravujúce písomné závety s tou výnimkou, že na takéto zmluvy sa vzťahujú formálne požiadavky alografných závetov aj v prípade, že sú zmluvy napísané vlastnoručne jednou zo strán (oddiel 7:49 ods. 1 občianskeho zákonníka). Dedičská zmluva je teda formálne platná, ak

– ju vyhotovil verejný notár ako overený dokument (podobný verejnému závetu), alebo

– je vyhotovená spôsobom vyžadovaným v prípade alografných závetov (teda za účasti dvoch svedkov).

Platnosť dedičskej zmluvy je podmienená súhlasom zákonného zástupcu alebo poručníckeho orgánu v prípade, že strana, ktorá uzatvára dedičskú zmluvu ako závetca, je

– maloletá osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, alebo

– osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola čiastočne obmedzená vo vzťahu k prijímaniu právnych rozhodnutí týkajúcich sa majetku (oddiel 7:49 ods. 2 občianskeho zákonníka).

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako

Nie. Platnosť právneho úkonu nakladania s majetkom v závete nie je podmienená jeho zápisom do akéhokoľvek úradného registra. Verejný notár, ktorý sa podieľa na vyhotovení právneho úkonu, však ex officio zabezpečuje zaznamenanie právneho úkonu nakladania s majetkom (príp. zrušenie, zmenu alebo stiahnutie závetu uloženého u verejného notára) v národnom registri závetov (Végrendeletek Országos Nyilvántartása). V národnom registri závetov sa zaznamenáva vyhotovenie týchto druhov právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti (alebo ich zrušenie, zmena, prípadne stiahnutie závetov uložených u verejného notára):

– závet vo forme notárskej zápisnice (závet vyhotovený verejným notárom ako overený dokument),

– súkromný závet uložený u verejného notára,

– dedičská zmluva (ak bola vyhotovená verejným notárom ako overený dokument),

– darovanie pre prípad smrti (ak bolo vyhotovené verejným notárom ako overený dokument).

Nezaregistrovanie takéhoto právneho úkonu z akéhokoľvek dôvodu však nemá vplyv na platnosť závetu.

3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?

Podľa oddielu 7:10 občianskeho zákonníka sú závetcovia oprávnení voľne nakladať so svojím majetkom alebo jeho časťou prostredníctvom právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Dispozičné oprávnenie závetcu sa vzťahuje na celý jeho majetok. Aj keď sa v maďarskom práve nachádza zákonná úprava povinného dedičského podielu, ktorý pripadá niektorým blízkym príbuzným (potomkom, manželovi, rodičom) závetcu, nárok na povinný dedičský podiel má podľa maďarského práva charakter obligačného práva a oprávnená osoba si ho môže uplatňovať voči dedičom. (Premlčacia lehota tohto nároku je päť rokov.) Osoba oprávnená na povinný dedičský podiel sa nestáva dedičom, čiže nie je oprávnená na žiadny vecný (in rem) podiel na dedičstve, ani ak si úspešne presadila voči dedičom svoj nárok na povinný dedičský podiel.

Prostredníctvom povinného dedičského podielu má osoba oprávnená na povinný dedičský podiel právo na tretinu podielu, ktorý by zdedila ako osoba oprávnená dediť zo zákona. Keď je na užívacie práva oprávnený aj manžel ako osoba oprávnená dediť zo zákona, povinný dedičský podiel je z tohto hľadiska obmedzeným užívacím právom, ktoré manželovi zabezpečuje naplnenie jeho potrieb pri zohľadnení majetku, ktorý zdedil.

4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?

Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, dedičské konanie sa riadi pravidlami pre stav, keď závetca nezanechal závet (dedenie zo zákona). V rámci dedenia zo zákona príbuzní (potomkovia, príbuzní vo vzostupnej alebo bočnej línii), ako aj pozostalý manžel (alebo registrovaný partner) zosnulého, dedia podľa pravidiel uvedených ďalej.

a) Dedenie príbuznými

aa) Dedenie potomkami (oddiel 7:55 občianskeho zákonníka)

Osoby oprávnené dediť zo zákona sú v prvom rade deti závetcu, pričom dve alebo viaceré deti dedia rovnakým dielom. Namiesto dieťaťa (alebo vzdialenejšieho potomka) vylúčeného z dedičského konania dedia potomkovia vylúčenej osoby podľa týchto pravidiel substitúcie:

– potomkovia dedia rovnakým dielom,

– potomkovia dedia spolu toľko, koľko by dedil ich vylúčený predok.

Pri určovaní dedičského podielu, ktorý pripadá potomkom zosnulého, je však potrebné vziať do úvahy aj takzvanú povinnosť potomkov započítať dary (kolácia) [pozri písmeno e)].

ab) Dedenie rodičmi a ich potomkami (oddiel 7:63 občianskeho zákonníka)

Ak závetca nemá žiadneho potomka a nemal manžela (alebo ak sú tieto osoby vylúčené z dedičského konania), rovnakým dielom dedia rodičia závetcu. Namiesto rodiča vylúčeného z dedičského konania dedia potomkovia tohto rodiča rovnakým spôsobom, ako dedia potomkovia dieťaťa namiesto neho (podľa pravidiel substitúcie). Ak rodič vylúčený z dedičského konania nemá žiadneho potomka alebo ak je aj potomok vylúčený z dedičského konania, dedí len druhý rodič alebo jeho potomkovia.

ac) Dedenie starými rodičmi a ich potomkami (oddiel 7:63 občianskeho zákonníka)

Ak zosnulý nemá žiadneho potomka, rodičov ani potomkov rodičov a nemal manžela (alebo ak sú tieto osoby vylúčené z dedičského konania), osobami oprávnenými dediť zo zákona rovnakým dielom sú starí rodičia zosnulého. Namiesto starého rodiča vylúčeného z dedičského konania dedia potomkovia tohto starého rodiča rovnakým spôsobom, ako dedia potomkovia rodiča namiesto tohto rodiča (podľa pravidiel substitúcie).

Ak starý rodič vylúčený z dedičského konania nemá žiadneho potomka, dedí manžel tohto starého rodiča namiesto neho, a ak je aj ten vylúčený z dedičského konania, dedia jeho potomkovia. Ak bol niektorý pár starých rodičov vylúčený z dedičského konania a neexistujú namiesto nich žiadni potomkovia (alebo ak sú aj tí vylúčení z dedičského konania), celé dedičstvo zdedí druhý pár starých rodičov alebo ich potomkovia.

ad) Dedenie prarodičmi a ich potomkami (oddiel 7:65 občianskeho zákonníka)

Ak v skupine pokrvného príbuzenstva starých rodičov neexistujú žiadni dediči (alebo sú vylúčení z dedičského konania), osobami oprávnenými dediť zo zákona rovnakým dielom sú prarodičia zosnulého. Namiesto prarodiča vylúčeného z dedičského konania dedia potomkovia tohto prarodiča rovnakým spôsobom, ako dedia potomkovia starého rodiča namiesto tohto starého rodiča (podľa pravidiel substitúcie).

Ak prarodič vylúčený z dedičského konania nemá žiadneho potomka (alebo ak je tento potomok vylúčený z dedičského konania), dedí manžel tohto prarodiča namiesto neho, a ak je aj ten vylúčený z dedičského konania, dedia jeho potomkovia. Ak bol niektorý pár prarodičov vylúčený z dedičského konania a neexistujú namiesto nich žiadni potomkovia (alebo ak aj tí sú vylúčení z dedičského konania), celé dedičstvo sa rozdelí rovnakým dielom medzi druhý pár prarodičov.

ae) Dedenie zo zákona vzdialenými príbuznými (oddiel 7:66 občianskeho zákonníka)

Ak zosnulý nemá žiadnych prarodičov ani potomkov prarodičov (alebo ak sú tieto osoby vylúčené z dedičského konania), osobami oprávnenými dediť zo zákona sú rovnakým dielom vzdialení príbuzní zosnulého.

af) Pripadnutie majetku štátu (odúmrť) (oddiel 7:74 občianskeho zákonníka)

Ak neexistujú osoby oprávnené dediť zo zákona, dedičstvo pripadne štátu.

Štát je dedičom z nutnosti, čo znamená, že nie je oprávnený odmietnuť dedičstvo. V iných ohľadoch však má štát rovnaké právne postavenie ako ostatní dediči. Podľa maďarského práva je dedičstvo štátu príjmom, ktorý podlieha skôr občianskemu právu než verejnému právu.

b) Dedenie manželom (oddiely 7:58 a 7:62 občianskeho zákonníka)

Dedenie zo zákona pozostalým manželom je podmienené existenciou právoplatného manželstva so zosnulým. Samotná existencia manželstva však nie je postačujúca na dedenie zo zákona manželom. V oddiele 7:62 občianskeho zákonníka je uvedený osobitný dôvod vylúčenia v prípade absencie spolužitia: pozostalý manžel nemusí byť oprávnený dediť, ak pár žil v čase začatia dedičského konania oddelene a z okolností je úplne zjavné, že sa nedal reálne očakávať zmier manželov. Tohto dôvodu vylúčenia sa môže dovolávať osoba, ktorá by v dôsledku takého vylúčenia sama dedila, prípadne by bola zbavená záväzkov alebo inej záťaže, ktoré jej vyplývajú z právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Je potrebné poznamenať, že pravidlá občianskeho zákonníka upravujúce dedenie manželmi sa musia uplatňovať s príslušnými zmenami aj na registrovaného partnera závetcu. Inými slovami, registrovaní partneri majú v otázke dedenia rovnaké postavenie ako manželia s prihliadnutím na oddiel 3 ods. 1 zákona upravujúceho registrované partnerstvá (zákon XXIX z roku 2009).

Na rozdiel od manželov a registrovaných partnerov takzvaní de facto domáci partneri (osoby, ktoré žili so závetcom v partnerských zväzkoch mimo manželstva alebo registrovaného partnerstva) nie sú podľa maďarského práva oprávnení na dedenie zo zákona.

Postavenie manželov v otázke dedenia zo zákona závisí od existencie iných osôb oprávnených dediť zo zákona:

ba) Dedenie manželmi a potomkami (oddiel 7:58 občianskeho zákonníka)

Ak má závetca potomkov a pozostalého manžela, pozostalý manžel má pri dedení tieto práva:

– doživotné užívacie právo týkajúce sa rodinného obydlia, ktoré používali spolu so závetcom vrátane nábytku a vybavenia a

– zo zvyšného dedičstva podiel rovnakej veľkosti ako zdedia deti zosnulého (jeden „podiel dieťaťa“).

Manžel môže (so zreteľom na budúcnosť) kedykoľvek požiadať o náhradu za svoje doživotné užívacie právo týkajúce sa nehnuteľnosti (oddiel 7:59 občianskeho zákonníka). V tomto prípade má manžel nárok na jeden „podiel dieťaťa“ z nehnuteľnosti, ktorá sa má nahradiť, a to v naturáliách alebo v hotovosti. Doživotné užívacie právo týkajúce sa nehnuteľnosti sa môže nahradiť aj v priebehu konania v dedičskej veci. Náhrada doživotného užívacieho práva týkajúceho sa nehnuteľnosti sa musí vykonať na základe riadneho zváženia opodstatnených záujmov zainteresovaných strán (manžela a potomkov).

V priebehu konania v dedičskej veci môžu potomkovia a manžel uzavrieť dohodu o rozdelení dedičstva (takzvanú dohodu o rozdelení), na základe ktorej manžel namiesto „podielu dieťaťa“ nadobudne užívacie právo k celému dedičstvu.

bb) Dedenie manželmi a rodičmi (oddiel 7:60 občianskeho zákonníka)

Ak zosnulý nemá žiadneho potomka (alebo ak je potomok vylúčený z dedičského konania) a má žijúcich rodičov, ako aj pozostalého manžela, pozostalý manžel má pri dedení tieto práva:

– rodinné obydlie, ktoré používali spolu so zosnulým vrátane nábytku a vybavenia (v tomto prípade nielen právo na užívanie majetku, ale aj súvisiace vlastnícke právo) a

– polovica zostávajúcej časti dedičstva. Druhá polovica dedičstva sa rozdelí takto:

– táto časť dedičstva sa rovnakým dielom rozdelí medzi oboch rodičov zosnulého,

– ak je však jeden z rodičov vylúčený z dedičského konania, druhý rodič a manžel závetcu zdedia rovnakým dielom časť dedičstva, ktorá by pripadla vylúčenému rodičovi.

bc) Manžel ako jediný dedič (oddiel 7:61 občianskeho zákonníka)

Ak závetca nemá žiadneho potomka ani žijúceho rodiča (alebo ak sú vylúčení z dedičského konania), pozostalý manžel zdedí celé dedičstvo. Takže dedenie zo zákona pozostalým manželom má prednosť pred dedením zo zákona potomkami rodičov zosnulého (alebo súrodencami zosnulého) alebo vzdialenými príbuznými vo vzostupnej alebo v bočnej línii.

c) Právne účinky osvojenia na dedenie zo zákona

Osvojením vznikajú práva vzťahujúce sa na dedenie zo zákona vo vzťahu medzi osvojenou osobou a osvojiteľom a jeho príbuznými. Okrem toho v určitých prípadoch práva vzťahujúce sa na dedenie zo zákona pretrvávajú aj vo vzťahu medzi osvojenou osobou a jej pokrvnými príbuznými.

ca) Dedenie zo zákona osvojenou osobou

Na účely dedenia zo zákona sa osvojené osoby počas trvania osvojenia považujú za pokrvných potomkov osvojiteľa: z dedičstva osvojiteľa a jeho príbuzných dedia ako pokrvní potomkovia osvojiteľa. Osvojená osoba si zachováva aj zákonné právo na dedenie po svojich pokrvných príbuzných, ale iba v prípade, že túto osobu si osvojil príbuzný vo vzostupnej línii, súrodenec alebo potomok takého príbuzného vo vzostupnej línii. (Oddiel 7:72 občianskeho zákonníka)

cb) Dedenie zo zákona majetku osvojenej osoby

Účinok osvojenia, pokiaľ ide o dedičstvo, pôsobí aj opačne. Oprávnené dediť zo zákona po osvojenej osobe sú tieto osoby:

– jej potomkovia a pozostalý manžel,

– ak neexistujú potomkovia, jej žijúci manžel a osvojitelia,

– ak neexistujú potomkovia ani žijúci manžel, osvojitelia a ich príbuzní,

a to v súlade so všeobecnými pravidlami dedenia zo zákona.

Dedenie zo zákona osvojiteľom a jeho príbuznými je podmienené existenciou osvojenia v čase začatia dedičského konania.

Ak však uvedené osoby nededia po osvojenej osobe, osobami oprávnenými dediť zo zákona sú pokrvní príbuzní osvojenej osoby za predpokladu, že si túto osobu osvojil príbuzný vo vzostupnej línii, súrodenec alebo potomok takého príbuzného vo vzostupnej línii (oddiel 7:73 občianskeho zákonníka).

d) „Dedenie v priamej línii“ – osobitné pravidlá dedenia zo zákona týkajúce sa určitého majetku

Takzvané „dedenie v priamej línii“ je osobitnou črtou maďarského práva. Dedenie v priamej línii znamená osobitné pravidlá dedenia zo zákona, keď pre majetok v rámci dedičstva (takzvaný majetok v priamej línii) platia iné pravidlá než všeobecné pravidlá dedenia zo zákona.

Je potrebné poznamenať, že pravidlá dedenia v priamej línii sa používajú výlučne v prípade, keď neexistujú žiadni potomkovia. Ak sú osobami oprávnenými dediť po zosnulom zo zákona potomkovia, uplatňujú sa všeobecné pravidlá dedenia zo zákona.

da) Majetok patriaci do dedičstva v priamej línii (oddiel 7:67 občianskeho zákonníka)

Dedičstvo v priamej línii predstavuje časť dedičstva po zosnulom. Táto časť zahŕňa majetok:

– ktorý zosnulý získal od predka ako dedičstvo alebo dar a

– ktorý zosnulý zdedil alebo získal ako dar od súrodenca alebo potomka súrodenca za predpokladu, že súrodenec alebo potomok súrodenca získal tento majetok od svojho a závetcovho spoločného predka ako dedičstvo alebo dar.

Podľa zákona je však určitý majetok vyňatý z rozsahu dedičstva v priamej línii (takzvaný „majetok vyňatý z dedenia v priamej línii“), pozri bod dd) v ďalšej časti.

Skutočnosť, že určitý majetok patrí do dedičstva v priamej línii musí preukázať osoba, ktorá by dedila na základe tohto titulu.

db) Dedenie majetku v priamej línii (oddiel 7:68 občianskeho zákonníka)

Majetok v priamej línii zdedia rodičia závetcu (alebo potomkovia rodičov vylúčených z dedičského konania) a starí rodičia a vzdialení predkovia závetcu („dediči v priamej línii“). Dedenie majetku v priamej línii upravujú tieto pravidlá:

– rodič zdedí majetok, ktorý závetca získal od neho alebo od jedného z jeho predkov. Ak bol rodič vylúčený z dedičského konania, jeho potomkovia dedia namiesto neho podľa všeobecných ustanovení o dedení zo zákona,

– ak rodič aj rodičov potomok, ktorí sú oprávnení dediť majetok v priamej línii, boli vylúčení z dedičského konania, majetok v priamej línii zdedí starý rodič zosnulého,

– ak bol aj starý rodič závetcu vylúčený z dedičského konania, majetok v priamej línii zdedí vzdialenejší predok zosnulého.

Ak zosnulý nemá žiadneho z uvedených dedičov, pravidlá dedenia v priamej línii sa v tomto prípade neuplatňujú a dedenie v priamej línii sa riadi všeobecnými pravidlami dedenia zo zákona.

dc) Doživotné užívacie právo pozostalého manžela k majetku v priamej línii (oddiel 7:69 občianskeho zákonníka)

Dediči uvedení v bode db) (dediči v priamej línii) zdedia vlastnícke právo k majetku v priamej línii. Pozostalý manžel zosnulého má nárok na doživotné užívacie právo k majetku v priamej línii.

O náhradu tohto doživotného užívacieho práva je možné požiadať takto:

– ktorákoľvek zo zainteresovaných strán, teda manžel s nárokom na doživotné užívacie právo alebo dedič majetku v priamej línii, môže požiadať o náhradu doživotného užívacieho práva,

– o náhradu doživotného užívacieho práva k rodinnému obydliu, ktoré používali spolu so zosnulým, vrátane nábytku a vybavenia však môže požiadať výlučne manžel.

V prípade náhrady za doživotné užívacie právo má manžel nárok na jednu tretinu dedičstva v priamej línii.

dd) Majetok vyňatý z dedenia v priamej línii (oddiel 7:70 občianskeho zákonníka)

Nehľadiac na ustanovenia v bode da), z dedenia v priamej línii sú vyňaté tieto položky:

– dary bežnej hodnoty,

– akýkoľvek majetok, ktorý v čase závetcovej smrti už neexistuje. Ustanovenia o dedení v priamej línii sa však vzťahujú na všetok náhradný majetok alebo majetok kúpený za prostriedky získané za takýto majetok.

Ak má závetca pozostalého manžela, na základe dedenia v priamej línii nie je možné uplatňovať žiadne nároky na nábytok a vybavenie domácnosti bežnej hodnoty.

e) Povinnosť započítať dary (kolácia)

Ak sú dedičmi potomkovia zosnulého, podiel na dedičstve prislúchajúci každému z nich ovplyvňuje vzájomná povinnosť započítať dary. V podstate platí, že ak viacerí potomkovia dedia spoločne, každý z dedičov pridáva k hodnote dedičstva hodnotu darov, ktoré dostali od závetcu počas jeho života (oddiel 7:56 občianskeho zákonníka).

Povinnosť započítať dary upravujú tieto základné pravidlá:

na základe povinnosti započítať dary musí dedič pridať k hodnote dedičstva dary, pokiaľ

– závetca výslovne uviedol, že takéto dary sa majú zahrnúť do podielu dediča na dedičstve, alebo

– okolnosti naznačujú, že dedičstvo bolo podmienené povinnosťou zahrnúť dary.

Povinnosť započítať dary sa však nevzťahuje na tieto časti dedičstva (oddiel 7:56 ods. 3 občianskeho zákonníka):

– dary bežnej hodnoty a

– vyživovanie poskytované potomkom, ktorí potrebujú pomoc,

aj keď to závetca výslovne uviedol.

Postup započítania darov pozostáva z týchto krokov (oddiel 7:57 ods. 1 občianskeho zákonníka):

– dediči musia pridať k hodnote dedičstva hodnotu darov, ktoré dostali od závetcu,

– výsledná konsolidovaná hodnota (teda konsolidovaná hodnota daná súčtom hodnoty dedičstva a čistej hodnoty vrátených darov) sa musí úmerne rozdeliť medzi dedičov podľa ich podielu v rámci dedenia zo zákona,

– hodnota darov, ktoré započíta každý dedič (teda hodnota darov, ktoré dostal od zosnulého), sa musí odčítať od podielu prislúchajúceho danému dedičovi.

Ak hodnota, ktorú započíta spoludedič, dosiahne alebo presiahne hodnotu jeho podielu na dedičstve vypočítanú na základe započítaných darov, tento spoludedič sa považuje za uspokojeného z dedičstva, ktoré sa má rozdeliť, ale nepožaduje sa od neho doplatenie presahujúcej hodnoty (oddiel 7:57 ods. 4 občianskeho zákonníka).

Potomkovia majú povinnosť započítať dary

– v prípade dedenia zo zákona alebo

– ak dedičský podiel potomkov zodpovedá ich zákonnému dedičskému podielu na základe závetu (oddiel 7:56 ods. 2 občianskeho zákonníka).

5 Aký orgán je kompetentný:

5.1 v dedičských veciach?

V Maďarsku konania týkajúce sa dedičského práva patria do právomoci verejných notárov alebo súdov.

– Ak medzi stranami, ktoré majú záujem o dedenie, neexistuje spor, právne záležitosti týkajúce sa dedičstva sa spravidla vyriešia v rámci dedičského konania, ktoré vedie verejný notár (podrobnosti sú uvedené v bode 6). Dedičské konanie, ktoré vedie verejný notár, je nesporové konanie, v ktorom má verejný notár funkciu podobnú súdu, a toto konanie sa končí úradným rozhodnutím („osvedčenie o dedičstve“).

– Ak však medzi zainteresovanými stranami vznikne právny spor, vec nemôže riešiť verejný notár. V takých prípadoch nasleduje súdne konanie.

Keďže právne spory vo veciach dedičstva sú pomerne zriedkavé, veľká väčšina prípadov dedičstva sa v Maďarsku definitívne vyrieši v rámci dedičského konania, ktoré vedie verejný notár.

5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?

Maďarské právo sa riadi zásadou dedenia ipso iure: dedičstvo prechádza na dediča v čase smrti závetcu bez akéhokoľvek osobitného právneho aktu. Podľa maďarského práva teda nie je potrebné urobiť vyhlásenie o prijatí dedičstva.

Ak dedič nechce dediť, môže urobiť vyhlásenie o odmietnutí dedičstva. V zákone nie sú stanovené žiadne osobitné podmienky týkajúce sa formy odmietnutia. Odmietnutie je platné, či už sa urobí ústne, alebo písomne.

V Maďarsku sa však dedičská postupnosť určí vo formálnom právnom konaní, v takzvanom dedičskom konaní (pozri bod 6). Verejný notár vedúci toto konanie musí byť teda informovaný o odmietnutí dedičstva, aby to mohol počas dedičského konania zohľadniť. V praxi sa teda dedičstvo odmietne pred verejným notárom vedúcim dedičské konanie alebo sa tomuto verejnému notárovi predloží písomné odmietnutie.

Ak dedič odmietne dedičstvo, tento akt je účinný retroaktívne od dátumu smrti závetcu a k dedičstvu sa pristupuje tak, ako keby nikdy neprešlo na dediča.

5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?

Pravidlá vysvetlené v bode 5.2 týkajúce sa prechodu a odmietnutia dedičstva upravujú s príslušnými zmenami aj osobitné odkazy (legatum vindicationis).

5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?

Ako už bolo uvedené, povinné dedičské podiely podľa maďarského práva sú nároky podliehajúce obligačnému právu, ktoré si nárokovateľ môže uplatňovať voči dedičovi. Nepredstavujú vecný (in rem) podiel na dedičstve. V maďarskom práve teda nie je známe žiadne „vyhlásenie o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu“. Postup vyrovnania nároku na povinný dedičský podiel závisí v prvom rade od vzťahu medzi dedičom a osobou oprávnenou na povinný dedičský podiel:

– ak existuje konsenzus medzi dedičom a osobou oprávnenou na povinný dedičský podiel (teda ak dedič uznáva nárok na povinný dedičský podiel), môžu v rámci dedičského konania uzavrieť dohodu o uspokojení nároku na povinný dedičský podiel (napr. dedič môže previesť určitý majetok zahrnutý do dedičstva na osobu oprávnenú na povinný dedičský podiel a tým uspokojiť jej nárok),

– inak môže osoba oprávnená na povinný dedičský podiel uplatniť svoj nárok voči dedičovi na súde.

6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)

V maďarskom práve existuje formálny právny postup, takzvané dedičské konanie. Toto konanie sa začína ex officio (z úradnej moci) a slúži na účely zapojenia všetkých zainteresovaných strán (dedičov, odkazovníkov, osôb oprávnených na povinný dedičský podiel, veriteľov závetcu atď.) do riešenia všetkých právnych otázok súvisiacich s dedičstvom čo najjednoduchším postupom.

Dedičské konanie sa v Maďarsku skladá z dvoch fáz. Prvou fázou je súpis pozostalosti, ktorý vykoná poverený zamestnanec príslušného miestneho úradu, inventarizačný úradník. Tento postup účinne slúži na položenie základu pre konanie verejného notára, pričom cieľom je vyjasniť osobné a materiálne okolnosti dedičskej veci (predovšetkým určiť majetok zahrnutý do dedičstva, ako aj okruh zainteresovaných osôb a zistiť, či zosnulý zanechal právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti). Všetky tieto skutočnosti sa zaznamenajú v súpise pozostalosti, ktorý sa po dokončení pošle príslušnému verejnému notárovi.

Druhou fázou je konanie pred verejným notárom, ktoré prebieha v súlade s pravidlami nesporového súdneho konania. V rámci tohto postupu verejný notár zohráva úlohu podobnú úlohe súdu a koná ako orgán verejnej moci.

Pre tento postup platia osobitné pravidlá príslušnosti: konať môže iba verejný notár príslušný podľa zákona, inými slovami, na konanie v dedičskej veci si zainteresované strany (napr. dediči) nemôžu vybrať verejného notára podľa vlastného želania.

V priebehu konania verejný notár ex officio skúma skutočnosti a okolnosti, na základe ktorých sa určí dedičská postupnosť. Vo všeobecnosti je na vyjasnenie skutočností potrebné vypočutie: verejný notár zvolá zainteresované strany, aby sa zúčastnili na vypočutí. Ak existuje dôkaz, že zosnulý zanechal právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, verejný notár ex officio podnikne kroky na jeho získanie.

V Maďarsku sa otázka rozdelenia dedičstva medzi dedičov vo všeobecnosti rieši v rámci dedičského konania. Rozdelenie dedičstva znamená predovšetkým ukončenie spoluvlastníctva dedičov, ktoré vzniklo v dôsledku dedenia. Spravidla sa uskutočňuje prostredníctvom dohody medzi zainteresovanými dedičmi: dohodou o rozdelení. Ak dediči uzavrú takúto dohodu o rozdelení, verejný notár vydá osvedčenie o dedičstve založené na tejto dohode so zodpovedajúcim obsahom.

V priebehu dedičského konania môžu dediči uzavrieť dohodu aj s ostatnými zainteresovanými stranami: dediči môžu previesť, čiastočne alebo vcelku, majetok, ktorý je predmetom dedičstva, na veriteľa s pohľadávkami súvisiacimi s dedičstvom alebo osobu oprávnenú na povinný dedičský podiel, a tým uspokojiť ich nároky. To umožňuje v priebehu dedičského konania vyriešiť dohodou otázku nárokov veriteľov, ktorých pohľadávky súvisia s dedičstvom, alebo osôb s nárokom na povinný dedičský podiel.

Na záver konania v dedičskej veci verejný notár vydá úradné rozhodnutie: osvedčenie o dedičstve. V tomto rozhodnutí verejný notár v právnom zmysle prevedie jednotlivé časti dedičstva na dedičov (alebo na odkazovníkov).

Zainteresované strany sa môžu odvolať proti osvedčeniu o dedičstve, ktoré vydal verejný notár. O tomto odvolaní rozhodne príslušný regionálny súd. Ak nebolo podané odvolanie, osvedčenie o dedičstve je konečné. Právoplatné osvedčenie o dedičstve je overenou verejnou listinou, ktorá potvrdzuje postavenie dediča (odkazovníka). Verejný notár ex officio zabezpečí doručenie konečného osvedčenia o dedičstve orgánu, ktorý je správcom katastra nehnuteľností (alebo registra iného majetku).

Je potrebné poznamenať, že ak medzi zainteresovanými stranami existuje právny spor, nemôže ho rozhodnúť verejný notár v rámci dedičského konania. Právne spory sa môžu riešiť iba súdnym konaním.

7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?

Podľa oddielu 7:1 občianskeho zákonníka smrťou človeka prechádza jeho pozostalosť ako celok na dediča. Maďarské právo sa teda riadi zásadou dedenia ipso iure. Dedič získa dedičstvo v čase smrti závetcu podľa zákona bez akéhokoľvek osobitného právneho aktu (napr. vyhlásenia o prijatí). V maďarskom práve neexistuje „dedičstvo bez dedičov“ (hereditas iacens). V prípade, že existuje viac dedičov, na dedičov prechádzajú smrťou závetcu časti pozostalosti úmerné ich dedičským podielom, a teda v čase smrti závetcu medzi nimi vzniká nedielne spoluvlastníctvo.

Podľa maďarského občianskeho práva existujú dva druhy odkazov: vindikačný odkaz (legatum vindicationis) a damnačný odkaz (legatum damnationis).

Vindikačný odkaz je darovanie konkrétnej veci z dedičstva určenému odkazovníkovi (vindikačný odkazovník) závetcom v rámci právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti. Vindikačný odkaz znamená priame nadobudnutie práva na predmet dedičstva, čiže odkazovník nadobúda predmet vindikačného odkazu takisto v momente smrti závetcu.

Damnačný odkaz je odkaz, ktorým závetca zaväzuje svojho dediča, aby v rámci právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti poskytol určitý finančný príspevok určenému odkazovníkovi (napríklad, aby mu vyplatil určitú sumu peňazí). Damnačný odkaz je z hľadiska svojej právnej povahy záväzným nárokom voči dedičovi a neznamená priamy prechod práva zo závetcu na odkazovníka.

Z uvedeného vyplýva, že podľa maďarského práva dediči a vindikační odkazovníci získavajú dedičstvo alebo odkaz v čase smrti závetcu. Je však potrebné poznamenať, že napriek priamemu, ipso iure prechodu práv je vo všeobecnosti podľa maďarského práva potrebné uskutočnenie formálneho právneho konania (dedičské konanie), aby sa vypracovalo overené osvedčenie o dedičstve.

8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?

Áno. Podľa oddielu 7:96 občianskeho zákonníka sú dediči zodpovední za dlhy súvisiace s dedičstvom. Zodpovednosť dedičov je obmedzená takto:

– dediči sú zodpovední za dlhy súvisiace s dedičstvom, predovšetkým prostredníctvom vecí z pozostalosti („prostredníctvom vecí a z nich plynúcich úžitkov“) (zodpovednosť cum viribus),

– ak však veci z pozostalosti a z nich plynúce úžitky nie sú vo vlastníctve dediča v čase uplatnenia nárokov, dedič zodpovedá za dlhy aj iným svojim majetkom, a to do výšky svojho dedičstva (zodpovednosť pro viribus).

Je potrebné poznamenať, že na rozdiel od iných právnych systémov sa v maďarskom práve neuznáva žiadny vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou dedičov a súpisom dedičstva. Obmedzený charakter zodpovednosti dedičov vyplýva zo zákona: dediči pri prijímaní dedičstva nemusia predložiť „vyhlásenie obmedzujúce ich zodpovednosť“.

V oddiele 7:94 občianskeho zákonníka sa uvádzajú nároky predstavujúce dlhy súvisiace s pozostalosťou. Tieto dlhy tvoria:

a) náklady na riadny pohreb závetcu;

b) náklady potrebné na získanie, zabezpečenie a spravovanie dedičstva („náklady súvisiace s dedičstvom“), ako aj náklady na dedičské konanie;

c) dlhy závetcu;

d) povinnosti súvisiace s povinným dedičským podielom;

e) povinnosti súvisiace s odkazmi a darmi.

Uvedených päť kategórií dlhov súvisiacich s dedičstvom je zoradených hierarchicky (oddiel 7:95 občianskeho zákonníka). Dlhy sa vyrovnávajú v postupnosti určenej pre rôzne kategórie dlhov súvisiacich s dedičstvom. Ak nie je možné úplné vyrovnanie všetkých dlhov v určitej kategórii, pohľadávky sa uspokojujú úmerne v rámci kategórie (v pomere k relatívnej veľkosti nárokov).

9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?

Ak je súčasťou dedičstva nehnuteľný majetok, verejný notár ex officio zabezpečí doručenie konečného osvedčenia o dedičstve orgánu, ktorý je správcom katastra nehnuteľností (pozri bod 6), aby sa zmeny týkajúce sa majetku mohli zapísať do katastra nehnuteľností.

Podľa oddielu 29 zákona CXLI z roku 1997 o katastri nehnuteľností (1997. évi CXLI. törvény az ingatlan-nyilvántartásról; „Zákon o katastri nehnuteľností“) platí všeobecné pravidlo, že práva sa môžu registrovať a skutočnosti sa môžu zaznamenávať na základe takých verejných listín, súkromných listín s plnou dôkaznou hodnotou alebo kópií takýchto listín overených verejným notárom, ktoré osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva alebo skutočnosti, ktoré sú predmetom registrácie, spolu so súhlasom s registráciou alebo záznamom od oprávnenej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností alebo osoby, ktorá môže byť do katastra nehnuteľností zapísaná ako dočasne oprávnená osoba (t. j. oprávnenie na registráciu, ktoré môže oprávnená osoba poskytnúť zvlášť, a to prostredníctvom vydania dokladu s rovnakými formálnymi požiadavkami ako listina, na základe ktorej sa registrácia vykonáva).

V oddiele 32 zákona o katastri nehnuteľností sa uvádza požadovaný obsah dokladu na účely registrácie v katastri nehnuteľností:

a) základné identifikačné údaje, adresa a osobné identifikačné číslo klienta;

b) názov, štatistické číslo, sídlo spoločnosti, registračné číslo vydané súdom, resp. obchodným súdom spoločnosti v prípade organizácií, ktoré majú štatistické čísla, a registračné číslo v prípade cirkevných právnických osôb;

c) úplná adresa a opis príslušnej nehnuteľnosti (obec, topografické číslo parcely), ako aj dotknutý vlastnícky podiel;

d) podrobný opis práva alebo skutočnosti;

e) právny základ zmeny;

f) dohoda dotknutých strán a/alebo bezpodmienečné a neodvolateľné vyhlásenie o splnomocnení od registrovaného vlastníka;

g) vyhlásenie zmluvných strán týkajúce sa štátneho občianstva každej z nich.

9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?

V maďarskom práve neexistuje právna koncepcia správcu dedičstva.

V určitých prípadoch však konajúci verejný notár môže vymenovať správcu na vykonávanie určitých funkcií správy majetku, ktorý je predmetom dedičstva. Môže sa tak stať v týchto prípadoch:

aa) správca pre výkon členských práv v podnikateľských združeniach (oddiel 32 ods. 2 zákona o dedení)

Ak je súčasťou dedičstva aj členstvo/podiel v podnikateľskom združení (alebo družstve), verejný notár môže vymenovať správcu na dočasný výkon práv vyplývajúcich z členstva/podielu. Takého správcu vymenujú na základe žiadosti združenia (družstva) alebo akejkoľvek osoby (subjektu), ktorá má záujem na jeho činnosti.

ab) správca na inkasovanie pohľadávok (oddiel 32 ods. 3 zákona o dedení)

Ak sú súčasťou dedičstva aj pohľadávky, verejný notár môže vymenovať správcu na inkasovanie takýchto pohľadávok, a to na základe žiadosti strany, ktorá má záujem na dedení. Takýto správca podniká právne kroky potrebné na inkasovanie pohľadávok, ktoré sú súčasťou dedičstva.

Žiadny správca sa nevymenuje (ani v uvedených prípadoch), ak spomenuté činnosti vykonáva vykonávateľ závetu.

9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?

V Maďarsku sa právne otázky týkajúce sa dedenia riešia formálnym právnym konaním (dedičským konaním), pričom toto konanie vedie verejný notár vykonávajúci v tomto prípade funkcie sudcu (pozri bod 6).

Verejný notár ex officio po smrti človeka zisťuje, či je v národnom registri závetov zapísaný jeho právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, a ak získa informáciu o tom, že takýto právny úkon existuje, zabezpečí ho.

Podľa maďarského práva je teda úlohou a povinnosťou verejného notára vedúceho konanie v dedičskej veci vykonať právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Maďarské právo však umožňuje závetcom, aby vymenovali vykonávateľa svojho právneho úkonu nakladania s majetkom (závetu). Je však potrebné zdôrazniť, že vymenovanie vykonávateľa závetu nenahrádza dedičské konanie. Vykonávateľ závetu nemôže prevziať zodpovednosť verejného notára.

Práva a povinnosti vykonávateľa závetu upravujú príslušné ustanovenia právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti. Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neobsahuje žiadne ustanovenia v tomto smere, vykonávateľ závetu má tieto práva a povinnosti (oddiel 99 zákona o dedení):

– pomáhať orgánom pri vykonávaní súpisu dedičstva,

– v prípade potreby zaviesť opatrenia na ochranu majetku, ktorý je predmetom dedičstva,

– spravovať dedičstvo. V tejto úlohe správcu má vykonávateľ závetu právo a povinnosť:

– požadovať, aby dedičia alebo odkazovníci vykonali ustanovenia závetu,

– uspokojovať nároky veriteľov s pohľadávkami súvisiacimi s dedičstvom (koná vo svojom záujme, ale na ťarchu dedičstva),

– dočasne uplatňovať členské práva vyplývajúce z akýchkoľvek podielov (členstiev) v podnikateľských združeniach (alebo družstvách), ktoré sú súčasťou dedičstva,

– inkasovať pohľadávky, ktoré sú súčasťou dedičstva (koná vo svojom záujme, ale v prospech dedičstva).

Práva vykonávateľa závetu súvisiace so správou majetku sú však obmedzené: vykonávateľ nesmie vytvárať žiadne záväzky vo vzťahu k dedičstvu a nemôže majetok predávať s výnimkou prípadu, keď každá osoba, ktorá má záujem na dedičstve, vyjadrila súhlas s takými krokmi. Navyše nemôže vytvárať žiadne bezodplatné záväzky na ťarchu dedičstva.

9.3 Aké sú právomoci správcu?

Práva a povinnosti správcu vymenovaného verejným notárom a vykonávateľa závetu sú uvedené v bode 9.1.

10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?

Ako už bolo uvedené (pozri bod 6), v Maďarsku sú dedičskými konaniami poverení verejní notári. Na konci tohto postupu notár vydá formálne rozhodnutie, osvedčenie o dedičstve. V tomto rozhodnutí verejný notár v právnom zmysle prevedie dedičstvo na jednotlivých dedičov.

Je potrebné poznamenať, že k prechodu majetkových práv a povinností nedochádza na základe osvedčenia o dedičstve. Ako už bolo uvedené, maďarské právo sa riadi zásadou dedenia ipso iure: majetok prechádza na dedičov v čase závetcovej smrti. V tomto ohľade má osvedčenie o dedičstve deklaratórny účinok.

Po nadobudnutí právoplatnosti má osvedčenie o dedičstve vydané verejným notárom legitimizačnú funkciu: je to autentická listina, ktorá voči tretím stranám potvrdzuje právne postavenie osôb v nej vymenovaných za dedičov (alebo odkazovníkov), pokiaľ súd v jednom eventuálnom konaní nerozhodne inak.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 15/01/2024

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.