Právne zdroje

Druhy právnych nástrojov – opis

Rakúske právo je primárne písomné („štatutárne“) právo.

V súlade s rakúskou spolkovou ústavou existuje v deviatich spolkových krajinách okrem spolkového (ústavného) zákona samostatné spolkové (ústavné) právo. Provinčné ústavné právo nesmie byť v rozpore s federálnym ústavným právom, a preto mu podlieha. Takýto pomer dôležitosti však zásadne neplatí medzi spolkovými a krajinskými zákonnými ustanoveniami. Spolkové krajiny môžu od roku 1988 uzatvárať aj medzinárodné zmluvy vo veciach, ktoré patria do ich právomoci. V zahraničných záležitostiach však má naďalej prednosť spolková vláda

Postavenie obyčajového práva a judikatúry

Obyčajové právo zohráva veľmi obmedzenú úlohu.

Judikatúra najvyšších súdov, ktorá stanovuje dôležité usmernenia k uplatňovaniu práva, je veľmi dôležitá. Právo súdnictva však nie je formálne uznané ako prameň práva.

Právne akty orgánov

Štát v zásade zahŕňa akty zvrchovanosti – akty orgánov verejnej moci, ktoré vydávajú príkazy – zákony (legislatívne akty), správne akty (akty výkonnej moci) a súdne rozhodnutia (súdne akty).

Zákony stanovia správne akty, na ktoré sú správne orgány oprávnené. Môže ísť napríklad o vydávanie oznámení (individuálne akty) alebo prijatie nariadení (všeobecné právne ustanovenia). Do úvahy možno vziať aj akty priameho správneho orgánu a nátlaku, ak je napríklad v prípade policajných operácií potrebný okamžitý úradný zásah, aby sa predišlo nebezpečenstvu.

Medzinárodné pramene práva a právne predpisy Európskej únie

Rakúsky spolkový ústavný zákon (Bundes-Verfassungsgesetz) deklaruje, že všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva tvoria súčasť spolkového práva a predpokladá začlenenie medzinárodných zmlúv do rakúskeho právneho systému (všeobecná a špecifická transformácia). Stupeň dôležitosti ustanovení medzinárodných dohôd v rámci domáceho právneho systému je určený ich obsahom.

Na to, aby boli medzinárodné dohody, ktorými sa mení alebo dopĺňa ústava, schválené Národnou radou, sa vyžaduje taká istá kvalifikovaná väčšina ako pri rozhodnutiach týkajúcich sa spolkových ústavných zákonov. Na prijímanie uznesení o medzinárodných zmluvách, ktorými sa menia alebo dopĺňajú právne predpisy, sa vzťahujú tie isté požiadavky ako na prijímanie zákonov.

V zásade spolkový prezident uzatvára štátne zmluvy na žiadosť spolkovej vlády alebo jej splnomocneného spolkového ministra. K uzatváraniu medzinárodných politických dohôd alebo dohôd, ktorými sa menia alebo dopĺňajú právne predpisy, sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady. Spolkový prezident môže splnomocniť spolkovú vládu alebo príslušných členov spolkovej vlády, aby uzatvorili určité kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré nemajú politický charakter a ktorými sa nemenia ani nedopĺňajú právne predpisy.

Od pristúpenia Rakúska k Európskej únii 1. januára 1995 rakúske ústavné právo už neurčuje príslušný základný právny poriadok, ale aj právo Európskej únie (ústava). Podľa prevládajúceho názoru máprávo Únie prednosť pred vnútroštátnym právom, a teda aj pred jednoduchým spolkovým ústavnýmprávom, ale nie základnými zásadami Spolkovej ústavy.

Základné akty

Prvky občianskeho práva

V občianskych veciach právomoc v prvom stupni zvyčajne vykonávajú okresné súdy a krajské súdy. Mimo Viedne sa obchodné veci zaoberajú aj okresné súdy a krajské súdy. Krajské súdy sú okrem toho platené v prípadoch týkajúcich sa práce a sociálneho zabezpečenia. Len Viedeň má vlastný okresný súd pre obchodné veci, vlastný obchodný súd a vlastný pracovný a sociálny súd.

Právomoc je v zásade rozdelená medzi súdy podľa povahy žaloby (objektívna právomoc) a určuje sa na základe výšky sporu vo všetkých veciach, ktoré nie sú tak oddelené od okresných alebo krajských súdov. Typ prípadu má vždy prednosť pred kritériom hodnoty.

Okresné súdy majú právomoc na základe povahy nároku, napr. vo väčšine rodinných alebo nájomných sporov. Krajské súdy sú príslušné podľa povahy nároku, ako sú spory podľa zákona o atómovej zodpovednosti, zákona o oficiálnej zodpovednosti, zákona o ochrane údajov, práva hospodárskej súťaže a autorského práva. Okresné súdy sú príslušné vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky dosahuje až 15 000 EUR, a krajské súdy sú príslušné v prípadoch, keď hodnota pohľadávky presahuje 15 000 EUR.

Každý má všeobecnú právomoc z dôvodu svojho osobného spojenia so súdnym obvodom. Žaloby sa zvyčajne podávajú na všeobecnom súde odporcu. Obvyklá právomoc súkromnej osoby sa zvyčajne určuje podľa miesta, kde má bydlisko alebo obvyklý pobyt; osoba môže mať viac ako jeden obvyklý súd. Obvyklé miesto právomoci právnickej osoby sa zvyčajne určuje podľa miesta, kde má sídlo.

Obchodné právo

Iba Viedeň má špecializované občianskoprávne súdy pre obchodné veci, konkrétne Bezirksgericht für Handelssachen (Okresný súd pre obchodné veci) a Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň), ako aj špecializovaný občiansky súd pre pracovnoprávne veci a veci sociálneho zabezpečenia, konkrétne Arbeit- und Sozialgericht Wien (Pracovný a sociálny súd Viedeň). Vo všetkých ostatných okresoch sa obchodné veci a veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia prerokúvajú všeobecné súdy. Miestna príslušnosť v obchodných veciach a vo veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia sa zvyčajne riadi všeobecnými pravidlami občianskeho súdneho konania.

Správne právo

Správne právo vo všeobecnosti upravuje ako „verejné“ právo, organizáciu správnych orgánov a procesné právo správnych orgánov, ale aj vzťahy medzi štátom a jeho občanmi, povinnosti správania adresátov právnych predpisov a hmotnoprávne rozhodovacie kritériá verejnej správy. V mnohých špecifických oblastiach správneho práva patria medzi príklady občianstva a cudzích štátnych príslušníkov, polície a stavebného práva.

Správne trestné právo okrem konania, ktoré možno trestať súdom, upravuje aj to, čo predstavuje správny priestupok podľa správneho trestného práva.

Ďalšie podoblasti správneho práva zahŕňajú ustanovenia o správnom konaní a (správnej) právnej ochrane. Rozhodnutia správnych orgánov, napr. rozhodnutia, možno napadnúť na správnych súdoch prostredníctvom odvolania.

Hierarchia právnych noriem

Federálny ústavný štandard vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov v Národnej rade, pričom je prítomná aspoň polovica členov.

Okrem toho takto prijatá norma musí byť výslovne označená ako „ústavný zákon“, resp. „ústavný predpis“

Platné uznesenie Národnej rady o spolkových právnych predpisoch si na druhej strane vyžaduje prítomnosť aspoň jednej tretiny poslancov a absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov

1. Hlavné zásady spolkovej ústavy

Hlavné zásady (základné zásady) rakúskej ústavy sú hlavnými základmi rakúskeho právneho poriadku:

• zásada demokracie
• zásada deľby moci
• zásada právneho štátu,
• republikánska zásada,
• zásada federálneho štátu a
• liberálna zásada.

Tieto usmerňujúce zásady ako celok tvoria ústavný poriadok.

Majú veľký mimoriadny význam z hľadiska ústavného práva. Ak zmena federálnej ústavy upustí od jednej z hlavných zásad alebo zásadne zmení vzťah medzi týmito zásadami, považuje sa to za celkovú zmenu a vyžaduje si referendum.

2. Primárne a sekundárne právo EÚ

Pristúpenie Rakúska k Európskej únii 1. januára 1995 znamenalo celkovú zmenu rakúskej spolkovej ústavy. Od pristúpenia už rakúske ústavné právo neurčuje príslušný základný právny poriadok, ale aj právo Európskej únie (ústava). Podľa prevládajúceho názoru máprávo Únie prednosť pred vnútroštátnym právom, a teda aj pred jednoduchým spolkovým ústavným právom, ale nie základnými zásadami Spolkovej ústavy.

3. „Bežné“ spolkové ústavné právo

Ústavné právo určuje „pravidlá hry“ pre politickú činnosť, keďže stanovuje:

• legislatívny postup
• postavenie najvyšších orgánov v rámci štátu,
• vzťah medzi spolkovou vládou a spolkovými krajinami, pokiaľ ide o legislatívny postup a vykonávanie právnych predpisov a
• kontrolu činnosti štátnych orgánov zo strany verejného súdnictva.

4. Federálne zákony

Základná zásada právneho štátu zakotvená v ústave znamená, že právne predpisy sú záväzné pre celú výkonnú moc (správu i justíciu). Spolková ústava rozdeľuje legislatívne právomoci medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny.

Predpisy

Nariadenia (Verordnungen) sú všeobecné právne predpisy správnych orgánov, ktoré sú záväzné pre všetky osoby podliehajúce zákonu. Na vydávanie vykonávacích nariadení, ktoré slúžia na spresnenie iných všeobecne záväzných noriem, väčšinou zákonov, existuje všeobecné ústavnoprávne splnomocnenie. Nariadenia, ktorými sa mení alebo dopĺňa zákon, vyžadujú výslovné ústavné povolenie.

6. Rozhodnutia

Rozhodnutia sú v prvom rade správnymi nástrojmi na výkon práva, ktoré sa vzťahujú iba na osoby v nich určené.

Legislatívny postup

Legislatívna iniciatíva

Návrhy spolkových právnych predpisov prijíma Národná rada takto:

Okrem toho akýkoľvek návrh predložený s viac než 100000 podpismi občanov s volebným právom alebo po jednej šestine osôb s volebným právom z troch spolkových krajín sa musí predložiť na prerokovanie Národnej rade.

V praxi prichádza väčšina legislatívnych iniciatív od spolkovej vlády. Na to, aby boli prijaté návrhy spolkovej vlády, musí ich spolková vláda (v Rade ministrov) prijať jednomyseľne. Predtým sa návrh zákona, ktorý vypracoval príslušný spolkový minister, uverejňuje na posúdenie iným orgánom (Länder, záujmovým skupinám).

Prijatie zákona

Na základe uznesenia v Národnej rade musí Spolková rada návrh zákona odsúhlasiť. (Spolkové finančné predpisy sa nemusia predložiť Spolkovej rade – výhradným spolkovým orgánom je v tomto smere Národná rada). Kancelár potom predloží návrhy zákonov prezidentovi na overenie.

Národná rada sa môže uzniesť na vyhlásení referenda. Môže o to požiadať aj väčšina poslancov. Potom sa musí návrh zákona, ktorý už schválila Národná rada, ešte schváliť v referende, a až potom sa môže predložiť na schválenie.

Okrem toho sa na ľudové hlasovanie musí predložiť každá významná zmena spolkovej ústavy.

Spolkový prezident svojím podpisom schvaľuje ústavné uzákonenie právneho predpisu. Túto autentifikáciu musí následne podpísať kancelár.

Zákon sa môže zrušiť buď výslovne (formálna derogácia) alebo schválením spolkového zákona, ktorý odlišne rieši určitú vec predtým už právne upravenú (hmotná derogácia), avšak bez toho, aby formálne určoval koniec platnosti prvého predpisu (lex posterior derogat legi priori). Špecifické právne predpisy majú prednosť pred všeobecnými predpismi (lex specialis derogat legi generali). Okrem toho platnosť zákona môže byť od začiatku obmedzená.

Vyhlásenie, uverejnenie a nadobudnutie účinnosti

Po podpísaní spolkovým prezidentom (na účely overenia ústavy) a kontrasignácii spolkovým kancelárom sa federálny zákon uverejní v Spolkovej zbierke zákonov.

Pokiaľ nie je v zákone (retroaktivita alebo Legisvakanz) stanovené inak, zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Spolkovej zbierke zákonov.

Prostriedky riešenia konfliktov medzi rozdielnymi právnymi zdrojmi

Ústavný súd má ako vyjadrenie základnej zásady právneho štátu právomoc preskúmať ústavnosť zákonov a zákonnosť nariadení (tzv. súdne preskúmanie).

Ústavný súd rozhoduje aj o „konfliktoch právomocí“, napr. medzi súdmi a správnymi orgánmi, provinčnými a federálnymi orgánmi, ktoré sa domáhajú právomoci alebo odmietajú jurisdikciu v tej istej veci.

V rámci svojej „právomoci určiť právomoc“ Ústavný súd tiež záväzne určuje, či zákon alebo exekučný akt patrí do právomoci spolkovej vlády alebo spolkových krajín.

Uplatňovanie práva vyššej právnej sily v každom prípade nie je prioritou.

Právne databázy (s príslušnými odkazmi)

Je konzultácia bezplatná?

Áno, Právne predpisy a judikatúra sú dostupné bezplatne online prostredníctvom Spolkového právneho informačného systému (RIS) na adrese https://www.ris.bka.gv.at/.

V ktorých jazykoch je databáza k dispozícii?

Databáza je v zásade dostupná len v nemčine. Niektoré všeobecné informácie a výber právnych predpisov možno nájsť v angličtine prostredníctvom úvodnej stránky v anglickom jazyku (pozri odkaz: Právny informačný systém RIS (bka.gv.at)).

Aké kritériá vyhľadávania sú k dispozícii?

Databáza, na ktorej je založený federálny právny informačný systém (RIS), je rozdelená na rôzne aplikácie, napr. „konsolidované spolkové právo“, „konsolidované právo“, „Spolkový zbierka zákonov autentická od roku 2004“,„Staat- und Bundesgesetzblatt 1945 – 2003“ a ďalšie. Okrem poskytovania informácií o práve Rakúskej republiky (napr. konsolidované spolkové a regionálne právo, judikatúra) slúži RIS aj ako právne záväzné uverejnenie okrem iného spolkových zbierok zákonov (od roku 2004) a provinčných zákonov (od roku 2014/15).

Pre každú žiadosť existuje samostatný formulár vyhľadávania s možnosťami vyhľadávania prispôsobenými danej aplikácii. Napríklad v najbežnejšej aplikácii „konsolidované federálne právo“ môže byť vyhľadávanie obmedzené okrem iného odkazom na kritériá „vyhľadať slovo“, „titul, skratka“, „publikačný orgán“, „druh právnych predpisov“, „indexové číslo“, dátum platnosti a časová pôsobnosť. Takisto je možné vyhľadávať úplné znenie v celkovom súbore údajov (za predpokladu, že je v nemeckom jazyku).

Rôzne príručky k čiastkovým žiadostiam sú k dispozícii v časti „Pomoc/kontakt“. Napríklad príručka vyhľadávania RIS [pozri odkaz HandbuchBgblAuth.pdf (bka.gv.at)]podporuje vyhľadávanie spolkových zbierok zákonov v ich právne záväznej („autentickej“) verzii.