Vnútroštátne právne predpisy

Horvaatia

Sisu koostaja:
Horvaatia

Ústava Chorvátskej republiky

Ústava Chorvátskej republiky

Hlavné právne predpisy v oblasti trestného práva

Trestný zákonník (NN č. https://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2011_11_125_2498.html125/11, https://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2012_12_144_3076.html144/12, 56/15, 61/15, 101/17, 118/18 a 126/19)

Od prvého dňa roku 2013 nadobudol účinnosť nový trestný zákonník, ktorým sa prijímajú noviny, ako sú vyššie tresty a dlhšie premlčacie lehoty, a zavádzajú sa nové trestné činy, ako je nezaplatenie miezd, zneužívanie cestnej premávky a nepovolené hranie hazardných hier. Zmenami a doplneniami trestného zákona z decembra 2012 v oblasti trestnej zodpovednosti sa držba drog na osobné použitie stala menej závažným trestným činom.

Trestný zákon má všeobecnú časť a osobitnú časť:

Všeobecná časť Trestného zákona obsahuje ustanovenia uplatniteľné na všetky trestné činy. Tieto ustanovenia upravujú všeobecné domnienky trestnosti, pokút a trestných sankcií.

B) Špecifický oddiel Trestného zákona obsahuje opis konkrétnych trestných činov a trestov, ktoré im môžu byť uložené, vrátane trestných činov a trestov, ktoré im boli uložené v iných zákonoch. Trestnými činmi stanovenými v chorvátskom trestnom zákonníku sú:

  • trestné činy proti ľudskosti a ľudskej dôstojnosti,
  • trestné činy proti životu a organizmu
  • trestné činy proti ľudským právam a základným slobodám,
  • trestné činy proti zamestnaniu a sociálnemu poisteniu,
  • trestná činnosť proti osobnej slobode
  • trestné činy proti ochrane súkromia
  • trestné činy proti cti a povesti,
  • trestný čin proti sexuálnej slobode
  • trestné činy sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí,
  • trestné činy proti manželstvu, rodine a deťom,
  • trestné činy proti ľudskému zdraviu,
  • trestné činy proti životnému prostrediu
  • trestné činy proti všeobecnej bezpečnosti
  • trestné činy proti bezpečnosti cestnej premávky
  • trestné činy proti majetku,
  • trestné činy proti hospodárstvu,
  • trestné činy proti počítačovým systémom, softvéru a údajom,
  • trestné činy falšovania a pozmeňovania,
  • trestné činy proti duševnému vlastníctvu,
  • trestné činy proti úradným povinnostiam,
  • trestné činy proti justícii
  • trestné činy proti verejnému poriadku
  • trestné činy proti právu voliť,
  • trestné činy proti Chorvátskej republike,
  • trestné činy proti zahraničnému štátu alebo medzinárodnej organizácii a
  • trestné činy proti chorvátskym ozbrojeným silám.

Trestný poriadok ( NN č. 152/08, 76/09, 80/11, 91/12 – rozhodnutie a vyhláška USRH, 143/12, 56/13, 145/13, 152/14, 70/17 a 126/19)

Tento zákon definuje pravidlá na zabezpečenie toho, aby žiadna nevinná osoba nebola odsúdená a aby sa páchateľom trestných činov uložil trest alebo iné opatrenie za podmienok stanovených zákonom na základe zákonne vedeného konania pred príslušným súdom.

Trestné stíhanie a trestné stíhanie možno viesť a ukončiť len v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v zákone.

Trestným zákonom sa do chorvátskeho právneho systému transponujú tieto nariadenia EÚ:

  1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10 2010),
  2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4 2011),
  3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12 2011),
  4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1. 6 2012),
  5. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30. 12 2008)
  6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.12.2012). 11 2012),
  7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11 2013),
  8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4 2014),
  9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21. 5 2014).
  10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11. 3 2016),
  11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4. 11 2016).

Trestné konanie sa vedie na žiadosť oprávneného prokurátora.

Oprávnený prokurátor v trestnom konaní v súvislosti s trestnými činmi stíhanými z úradnej moci je prokurátor, zatiaľ čo pokiaľ ide o osoby stíhané súkromnými obvineniami, oprávnený prokurátor je súkromná osoba. V prípade určitých trestných činov stanovených zákonom sa trestné konanie začína prokurátorom len na návrh obete. Pokiaľ zákon neustanovuje inak, prokurátor začne trestné konanie, ak existuje dôvodné podozrenie, že určitá osoba spáchala trestný čin stíhaný z úradnej moci, za predpokladu, že neexistujú žiadne právne prekážky pre trestné stíhanie príslušnej osoby.

Ak prokurátor nenájde dôvody na začatie alebo vedenie trestného stíhania, jeho postavenie môže prevziať obeť v postavení poškodeného ako navrhovateľa za podmienok stanovených v tomto zákone.

Zákon o právnych dôsledkoch odsúdenia, registrov trestov a rehabilitácie (Zakon o pravnim posljedicama osude, kaznenoj dôkaziji i rehabilitaciji) (NN č. 143/12 a 105/15)

Tento zákon upravuje právne dôsledky odsúdenia, organizácie, uchovávania, dostupnosti, poskytovania a vymazania údajov z registra trestov a medzinárodnej výmeny údajov z registra trestov a rehabilitácie.

Tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sú v súlade s týmito aktmi Európskej únie:

  • Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi,
  • Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 Rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV.

Register trestov v Chorvátsku organizuje a vedie ministerstvo zodpovedné za súdnictvo, ktoré je zároveň ústredným orgánom na výmenu takýchto údajov s inými štátmi (ďalej len Ministerstvo).

V prípade fyzických a právnických osôb sa vedie register trestov (ďalej len Osoby), ktoré boli právoplatným rozsudkom v Chorvátsku odsúdené za trestné činy. Register trestov sa vedie aj v prípade chorvátskych štátnych príslušníkov a právnických osôb s bydliskom v Chorvátsku, ktoré boli právoplatne odsúdení za trestné činy mimo Chorvátskej republiky, ak sa takéto údaje predložili ministerstvu.

Register trestov obsahuje aj zoznam osôb odsúdených právoplatným rozsudkom za trestné činy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí a iné trestné činy uvedené v § 13 ods. 4 tohto zákona.

Najdôležitejšie právne predpisy v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva v Chorvátskej republike sú:

Zákon o záväzkoch (NN č. 35/05, 41/08, 125/11, 78/15 a 29/18)

Zákon upravuje základ povinných vzťahov (všeobecná časť) a zmluvných a mimozmluvných záväzkov (osobitná časť).

Zmluvné strany transakcií môžu slobodne regulovať občianskoprávne záväzky, ale nesmú byť regulované spôsobom, ktorý je v rozpore s chorvátskou ústavou, záväznými predpismi a verejnou morálkou.

Zákon o vlastníctve a iných právach v oblasti nehnuteľností (NN č. 91/96, 68/98, 137/99, 22/00, 73/00, 129/00, 114/01, 79/06, 141/06, 146/08, 38/09, 153/09, 143/12 a 143/12)

Tento zákon ustanovuje všeobecné opatrenia pre držbu vecí osobami; Pravidlá tohto zákona sa vzťahujú aj na držbu vecí, ktoré podliehajú určitej osobitnej právnej úprave, pokiaľ nie sú v rozpore s touto dohodou.

Bez ohľadu na to, čo zákon stanovuje v súvislosti s vlastníckym právom a vlastníkmi, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú na všetky ostatné hmotné práva, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak alebo pokiaľ nevyplýva z ich právnej povahy.

Zákon o dedičskom práve (NN č. 48/03, 163/03, 35/05, 127/13, 33/15 a 14/19)

Tento zákon upravuje dedičské právo a pravidlá, podľa ktorých súdy, iné orgány a oprávnené osoby konajú v dedičských veciach.

Zákon o katastri nehnuteľností [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 63/19]

Tento zákon upravuje otázky týkajúce sa právneho postavenia nehnuteľností na území Chorvátska, ktoré sú relevantné pre právne úkony, a upravuje aj spôsob a formu vedenia katastrov nehnuteľností [úrad vlastníctva pozemkov (gruntovnica)], ak sa pre určité pozemky neprijali žiadne osobitné ustanovenia.

Občiansky súdny poriadok (NN, 53/91, 91/92, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 96/08, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11 – konsolidované znenia, 25/13, 25/13, i-123/08)

Tento zákon upravuje procesné pravidlá, podľa ktorých súdy prerokúvajú a rozhodujú v sporoch týkajúcich sa základných práv a povinností človeka a občana, osobných a rodinných vzťahov občanov, ako aj v pracovnoprávnych, obchodných, majetkových a iných občianskoprávnych sporoch, pokiaľ zákon nestanovuje, že súdy rozhodujú o niektorých z týchto sporov podľa pravidiel iného konania.

Zákon o výkone rozhodnutí (NN č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16, 73/17 a 131/20)

Tento zákon upravuje konania, v ktorých súdy a notári vymáhajú vyrovnanie pohľadávok na základe exekučných titulov a verejných listín (konania o výkone rozhodnutia) a konania, v ktorých súdy a notári vykonávajú zábezpeku pohľadávky (bezpečnostné konania), pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Tento zákon upravuje aj hmotnoprávne vzťahy, ktoré vznikli na základe exekučného konania a ochranného konania.

Najdôležitejšie právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce:

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom (NN č. 101/17)

Zákon upravuje:

  1. rozhodné právo pre súkromnoprávne vzťahy s medzinárodným rozmerom
  2. právomoc súdov a iných orgánov Chorvátskej republiky v právnych veciach týkajúcich sa veci uvedenej v bode 1 tohto článku a procesné pravidlá
  3. uznávanie a výkon cudzích rozsudkov v právnych veciach, ktoré majú predmet úpravy uvedenej v bode 1 tohto článku.

Podrobnejšie informácie sú k dispozícii na adrese:

https://pravosudje.gov.hr/pristup-informacijama-6341/zakoni-i-ostali-propisi/zakoni-i-propisi-6354/6354

Viac informácií

Posledná aktualizácia: 01/10/2021

Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.