Vnútroštátne právne predpisy

Pramene práva

Hlavnými prameňmi práva v Spojenom kráľovstve v jurisdikcii Severné Írsko sú:

• Primárna legislatíva vo forme zákonov Parlamentu Spojeného kráľovstva a Zhromaždenia Severného Írska. Niektorú primárnu legislatívu, ktorá sa týka Severného Írska, prijíma panovníčka v Rade ako nariadenia Rady (zákonné nástroje)
• Právo Európskej únie
• Sekundárna legislatíva (alebo predpisy nižšej právnej sily) vo forme zákonných nástrojov a zákonných noriem Severného Írska. Niektoré ďalšie predpisy nižšej právnej sily sa môžu prijímať ako správne predpisy.
• Obyčajové právo vytvorené na základe súdnych rozhodnutí.

Druhy právnych nástrojov – opis

Akty Parlamentu vykonáva parlament Spojeného kráľovstva v Londýne a môže sa vzťahovať na celé Spojené kráľovstvo alebo na jeho časť. Parlament Spojeného kráľovstva schválil aj prevod legislatívnych právomocí na delegované parlamenty a zhromaždenia, ktoré prijímajú primárnu legislatívu vzťahujúcu sa na obmedzený okruh tém a ktorá platí v rámci ich vlastných jurisdikcií. Ostatnú primárnu legislatívu môže prijímať panovníčka na základe jej vlastnej výsady v rozličných formách, ako sú napríklad nariadenia Rady, vyhlásenia, kráľovské príkazy, kráľovské pokyny, nariadenia alebo patentové listy.

Sekundárne právo sa vykonáva na základe právomocí, ktoré jej boli zverené alebo na základe stanov jej veličenstva v Rade alebo na základe štatútu ministra, oddelenia (ministerstvo), výkonnej moci Severného Írska alebo iného orgánu či osoby. Nazýva sa to aj delegované alebo podriadené právne predpisy a štatút, ktorým sa udeľuje právomoc, sa označuje ako splnomocňujúci alebo splnomocňujúci alebo „materský“ zákon. Sekundárna legislatíva môže mať rozličné názvy, ako napríklad nariadenia Rady, iné právne predpisy alebo pravidlá, pričom všetky sa môžu kolektívne označovať ako ‚zákonné nástroje‘ alebo ‚zákonné pravidlá‘.

Právne predpisy v Severnom Írsku zahŕňajú zákony alebo normatívne právne akty, ktoré môžu byť zákonmi Parlamentu Spojeného kráľovstva, Parlamentu Severného Írska (1921 – 1972) alebo Zhromaždenia Severného Írska v Belfaste. V rôznych časových obdobiach boli delegované vlády v Severnom Írsku dočasne pozbavené funkcie, a preto väčšina právnych predpisov bola prijatá v podobe „nariadení Rady“, ktoré sú z technického hľadiska sekundárnou legislatívou, ale používajú sa ako primárna legislatíva. Právne predpisy v Severnom Írsku zahŕňajú aj zákonné predpisy – sekundárne alebo podriadené právne predpisy – podané podľa zákona parlamentu Spojeného kráľovstva, nariadenia Rady alebo aktu Zhromaždenia Severného Írska.

Právomoc vypracovávať medzinárodné zmluvy v mene Spojeného kráľovstva má Koruna, t.j. panovník na základe kráľovskej výsady, konajúci po porade s vládou Spojeného kráľovstva. Parlament Spojeného kráľovstva nemá žiadnu formálnu úlohu uzatvárať zmluvy, ale keď si zmluva vyžaduje zmenu právnych predpisov Spojeného kráľovstva alebo poskytnutie peňazí z verejných zdrojov, Parlament o takej zmluve hlasuje obvyklým spôsobom. Všetky zmluvy s EÚ vyžadujú pre svoju implementáciu v Spojenom kráľovstve právne predpisy, preto podliehajú parlamentnému preskúmaniu.Oddiely 20 – 25 zákona o ústavnej reforme a správe vecí verejných z roku 2010 nadobudli účinnosť 11. novembra 2010 a nevyžaduje sa, aby bola zmluva ratifikovaná, pokiaľ a) minister Spojeného kráľovstva v prvom rade predložil Parlamentu kópiu zmluvy, b) zmluva bola uverejnená a c) uplynula lehota 21 dní bez toho, aby parlament rozhodol, že zmluva by sa nemala ratifikovať.

Hierarchia noriem

V prípade konfliktov medzi rozličnými prameňmi práva, hlavným fórom na ich vyriešenie sú súdy. Súdy tak môžu riešiť spory týkajúce sa výkladu právnych predpisov. Keďže však v Spojenom kráľovstve neexistuje žiadna „písomná ústava“, nie je možné spochybniť zákon Parlamentu na súde z dôvodu jeho „neústavnosti“. V ústavnej doktríne „parlamentnej suverenity“ sa uvádza, že parlament Spojeného kráľovstva je najvyšším zákonodarným orgánom – v tom zmysle, že môže vypracovať alebo zrušiť akýkoľvek zákon, a že žiadny iný orgán nemôže zrušiť alebo spochybniť platnosť parlamentného zákona.

Avšak doktrína parlamentnej suverenity je vymedzená členstvom Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Podľa zákona o Európskych spoločenstvách z roku 1972, právo Európskej únie tvorí súčasť práva Severného Írska. Domáce právne predpisy sa musia vykladať tak, aby boli vždy, keď je to možné, v súlade s právom EÚ.

Zákon z roku 1998 o ľudských právach, ktorým sa začlenil Európsky dohovor o ľudských právach do práva Spojeného kráľovstva, zveruje súdom ďalšiu právomoc, a to spochybňovať zákony Parlamentu. Domáce právne predpisy sa musia podľa možnosti vykladať tak, aby boli vždy, keď je to možné, v súlade s právami vyplývajúcimi z dohovoru.

Rozhodnutia súdov, a najmä odvolacích súdov, zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji práva. Nielenže poskytujú smerodajné rozhodnutia týkajúce sa výkladu právnych predpisov, ale tiež tvoria základ obyčajového práva, ktoré vyplýva zo súdnych rozhodnutí v predchádzajúcich prípadoch (alebo judikatúry). Vo všeobecnosti sú súdy viazané predchádzajúcimi rozhodnutiami prijatými vyššími súdmi. Vo vzťahu k veciam práva Európskej únie je Európsky súdny dvor najvyšším orgánom. Najvyšší súd je konečný odvolací súd vo všetkých občianskoprávnych a trestných veciach zo Severného Írska.

Inštitucionálny rámec

Inštitúcie zodpovedné za prijímanie právnych predpisov a rozhodovací proces

Pred tým, ako sa návrh primárnej legislatívy ( známy ako návrh zákona) môže stať aktom parlamentu Spojeného kráľovstva, musí ho schváliť obidve snemovne Parlamentu v Londýne: dolná snemovňa a Snemovňa lordov. Nasledujúce etapy sú spoločné pre obe snemovne:

• Prvé čítanie (formálne predstavenie návrhu zákona bez diskusie)
• Druhé čítanie (všeobecná diskusia)
• Rokovanie vo výbore (podrobné preskúmanie, diskusia a zmeny, V Dolnej snemovni táto etapa vo všeobecnosti prebieha vo výbore pre predkladanie verejných návrhov zákonov.)
• Fáza vypracovania správy (príležitosť pre ďalšie zmeny)
• Tretie čítanie (posledná šanca na diskusiu; zmeny sú možné len v Snemovni lordov).

Keď návrh zákona prejde oboma snemovňami, musí sa vrátiť Dolnej snemovni (kde začínal) na posúdenie zmien navrhnutých Snemovňou lordov.

Obidve snemovne sa potom musia dohodnúť na konečnom znení. Až do dosiahnutia dohody o každom slove zákona sa môže uskutočniť niekoľko kôl výmen medzi oboma snemovňami. po tom, ako sa to stane, môže byť návrh zákona predložený na účely kráľovského súhlasu.

V Zhromaždení Severného Írska je postup podobný (vrátane predstavenia návrhu zákona, posúdenia, diskusie a hlasovania), hoci Zhromaždenie, na ktoré boli prenesené právomoci, má len jednu komoru. Návrh zákona môžu iniciovať ministri, výbory a jednotliví členovia, a predložia ho hovorcovi Zhromaždenia na posúdenie Zhromaždením. Ak sa hovorca presvedčí, že návrh patrí do pôsobnosti Zhromaždenia, návrh zákona sa potom predstaví Komore a predloží na diskusiu. Potom sa postúpi príslušnému zákonodarnému výboru na preskúmanie. Výbor ho potom vráti späť Zhromaždeniu, čím umožní členom podrobne preskúmať návrh zákona a navrhnúť zmeny. Potom ho ešte raz posúdi Zhromaždenie a uskutoční sa záverečné hlasovanie.

Keď návrh zákona prejde všetkými týmito etapami v parlamente Spojeného kráľovstva alebo v Zhromaždení Severného Írska, pošle sa panovníčke na udelenie kráľovského súhlasu. potom sa stáva zákonom.

Primárna legislatíva sa môže vo všeobecnosti meniť alebo zrušiť len novou primárnou legislatívou. Existujú však výnimky, na základe ktorých sa určité zmeny a zrušenia môžu vykonať prostredníctvom zákonného nástroja – ak zahŕňajú plnenie záväzkov EÚ alebo reformu legislatívnej reformy, ktorou sa znižuje alebo odstraňuje regulačná záťaž.

Primárne právne predpisy nadobúdajú účinnosť v súlade s ustanoveniami aktu o začatí konania. V zákone sa môže stanoviť konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti. Môže to byť hneď deň udelenia kráľovského súhlasu, konkrétny iný deň (vo všeobecnosti aspoň dva mesiace po udelení kráľovského súhlasu) alebo deň, ktorý stanoví minister alebo ministerstvo v nariadení o nadobudnutí účinnosti (zákonný nástroj). V jednom zákone sa môžu určiť rozličné dátumy pre rôzne ustanovenia.

Dátum nadobudnutia účinnosti ktorejkoľvek časti sekundárnych právnych predpisov sa vo všeobecnosti stanoví v samotnom nástroji. Vo výnimočných prípadoch môže byť dátumom nadobudnutia účinnosti dátum uverejnenia oznámenia v úradných vestníkoch (londýnskom alebo belfastskom).

Právne databázy

Existuje niekoľko právnych databáz.

• Webová stránka právnych predpisov Spojeného kráľovstva obsahuje úplné znenie všetkých primárnych právnych predpisov, ako ich schválil parlament Spojeného kráľovstva, škótsky parlament, zhromaždenie Severného Írska a Národné zhromaždenie Walesu spolu so všetkými sekundárnymi právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo ako celok alebo na časti Spojeného kráľovstva. Prístup k informáciám je bezplatný.
• Revidované primárne právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na všetky časti Spojeného kráľovstva od roku 1235 po súčasnosť, možno nájsť aj na webovej lokalite Spojeného kráľovstva.

Súvisiace odkazy