Vnútroštátne právne predpisy

Nizozemska

Na tejto stránke nájdete informácie o justičnom systéme v Holandsku. Holandská vláda pozostáva z ministrov a kráľa. Holandsko je preto výnimkou medzi západoeurópskymi monarchiami, z ktorých väčšina nie je súčasťou vlády. Od komplexnej revízie ústavy v roku 1848 je Holandsko ústavnou monarchiou s parlamentným systémom.

Vsebino zagotavlja
Nizozemska

Právne zdroje

Druhy právnych nástrojov – opis

Ústava poskytuje rámec pre organizáciu holandského štátu a tvorí základ pre právne predpisy. Zmluvy medzi Holandskom a inými štátmi sú hlavným zdrojom práva. Článok 93 Ústavy stanovuje, že ustanovenia zmlúv a rozhodnutí medzinárodných organizácií môžu mať priamy účinok v holandskom právnom poriadku. V takom prípade tieto ustanovenia presahujú rámec holandských právnych predpisov. Zákonné opatrenia, ktoré sú platné v rámci Holandského kráľovstva, sa neuplatňujú, ak sú nezlučiteľné s týmito ustanoveniami. Nariadenia Európskej únie stanovené v zmluvách, nariadeniach a smerniciach sú preto hlavným zdrojom práva v Holandsku.

Charta Holandského kráľovstva upravuje ústavné vzťahy medzi Holandskom, Arubou, Curaçaom a Svätým Maartenom.

Právne predpisy sa prijímajú na vnútroštátnej úrovni. Ústredná vláda môže na základe poverenia zo zákona stanovovať (ďalšie) pravidlá prostredníctvom kráľovských výnosov a ministerských vyhlášok. Možné sú aj nezávislé nariadenia rady (ktoré nie sú odvodené od zákona). Nižšie verejnoprávne orgány (provincie, miestne samosprávy a vodohospodárske orgány) majú na základe ústavy regulačné právomoci.

Judikatúra je prameňom práva, keďže súdne rozhodnutia majú širší význam ako konkrétny prípad, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutia vyšších súdov slúžia ako usmernenie. Rozhodnutia Najvyššieho súdu sú obzvlášť smerodajné, keďže úlohou tohto súdu je podporovať jednotnosť práva. Pri vynášaní rozsudku v nových veciach preto súdy nižšej inštancie zohľadňujú rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Pre správu a výkon spravodlivosti sú relevantné všeobecné právne zásady. Niekedy sa v zákone odkazuje na všeobecné právne zásady, ako to robí Občiansky zákonník (primeranosť a spravodlivosť). Aj súd môže pri vynášaní rozsudku vychádzať zo všeobecných právnych zásad.

Obyčajové právo, známe aj ako nepísané právo, je ďalším prameňom práva. Obyčaj je v zásade relevantný len vtedy, ak sa naň odkazuje v práve, ale súd môže vo svojom rozsudku v prípade rozporu zohľadniť zvyky. Obyčajové právo nemôže byť prameňom práva pri určovaní trestného činu (článok 16 ústavy).

Hierarchia právnych noriem

V článku 94 ústavy sa uvádza, že niektoré pravidlá medzinárodného práva majú hierarchickú prednosť: zákonné ustanovenia, ktoré sú nezlučiteľné s týmito pravidlami medzinárodného práva, sa neuplatňujú. Európske právo má vzhľadom na svoju povahu prednosť pred vnútroštátnym právom. Ďalej v hierarchii nasleduje charta, ústava a parlamentné zákony. Uvedené právne predpisy majú pred ostatnými predpismi prednosť. Parlamentné zákony schvaľuje vláda spoločne s parlamentom (generálnymi stavmi – volenými zástupcami občanov).

Ustanovená je aj zásada, že platnosť zákona sa môže v plnom rozsahu alebo čiastočne skončiť len v dôsledku prijatia nového zákona. Okrem toho existuje všeobecné pravidlo výkladu, podľa ktorého majú osobitné zákony prednosť pred všeobecnými zákonmi. Okrem toho sa v kontinentálnej tradícii písomné právo považuje za vyšší zdroj práva ako judikatúra.

Inštitucionálny rámec

Orgány zodpovedné za prijímanie právnych predpisov

Legislatívny proces

Parlamentné akty prijíma spoločne vláda a všeobecné štáty. Návrhy právnych predpisov môže predkladať vláda nebo Druhá komora Parlamentu (Snemovňa poslancov). Štátna rada má pri navrhovaní právnych predpisov (aj kráľovských výnosov) poradnú úlohu. Pripravovaný návrh právneho predpisu sa spravidla konzultuje aj s ďalšími zúčastnenými stranami.

Rada ministrov zvyčajne prijíma legislatívne návrhy a zasiela ich poradnému oddeleniu Štátnej rady na odporúčanie. Vláda nadväzne na to vypracuje ďalšiu správu. Vláda potom zašle legislatívny návrh – so všetkými potrebnými zmenami – dolnej snemovni prostredníctvom kráľovskej správy. Počas prerokúvania v Druhej komore môže byť návrh právneho predpisu ďalej zmenený a doplnený. Právo na zmenu má dolná snemovňa. Keď ho dolná snemovňa schváli, návrh prerokuje horná snemovňa. Horná snemovňa môže legislatívny návrh len prijať alebo zamietnuť. V tejto fáze nie je možné vykonať žiadne ďalšie zmeny. Keď ho horná snemovňa prijme, legislatívny text podpíše kráľ a minister a následne sa stane právnym predpisom.

Právne databázy

Overheid.nl je centrálny prístupový bod pre všetky oficiálne informácie od holandských organizácií verejného sektora. Táto stránka poskytuje prístup k miestnym a vnútroštátnym právnym predpisom. Súčasťou tohto portálu sú tieto databázy.

Officielebekendmakingen.nl môže nájsť bulletin zákonov a vyhlášok, vládny vestník, Tractatenblad a štyri regionálne vládne vestníky. Tu nájdete aj dokumenty holandského parlamentu zo schôdzí (vrátane parlamentného preskúmania legislatívnych návrhov).

Wetten.overheid.nl obsahuje konsolidované znenia vnútroštátnych právnych predpisov a dohovorov.

Lokalregelelgeving.overheid.nl obsahuje konsolidované nariadenia všetkých regionálnych orgánov (provincií, obcí, vodohospodárskych rád a organizácií spolupráce).

Existuje aj databáza s informáciami o tom, ako sa v Holandsku vykonávajú európske smernice.

Je prístup bezplatný?

Do všetkých týchto databáz je možné bezplatne nahliadnuť.

V akých jazykoch je k dispozícii?

Všetky databázy sú dostupné len v holandčine.

Posledná aktualizácia: 15/02/2024

Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.