Typy právnických profesií

Nemecko

Na tejto stránke sú uvedené informácie o právnických profesiách v Nemecku.

Autor obsahu
Nemecko

Prokurátor

Úlohy a povinnosti

Prokuratúra (Staatsanwaltschaft) je nezávislý orgán v rámci systému trestnej justície, ktorý je na rovnakej úrovni ako súdy. Je príslušná pre vedenie predbežného vyšetrovania, vznesenie obvinenia, zastupovanie strany obžaloby v súdnom konaní a výkon rozhodnutia o odsúdení. Ak zákon neustanovuje inak, prokuratúra je príslušná aj v oblasti trestného stíhania menej závažných trestných činov.

Prokuratúra je povinná zasiahnuť v prípade akýchkoľvek postihnuteľných trestných činov, ak na to existujú dostatočné dôvody (zásada zákonnosti). To znamená, že pred prijatím rozhodnutia o tom, či by mala byť vznesená obžaloba, musí prokuratúra vykonať vyšetrovanie a právne posúdenie všetkých skutočností, o ktorých sa dozvedela. Musí pri tom byť objektívna a nestranná: musí prešetriť skutočnosti, ktoré podozrivého usvedčujú, ako aj skutočnosti, ktoré hovoria v jeho prospech. V prípade naplnenia podmienok stanovených zákonom musí vzniesť obvinenie. Ak sa konanie týka menej závažného trestného činu, prokuratúra nemusí začať trestné stíhanie v prípade, že miera zavinenia je nízka a trestné stíhanie páchateľa nie je vo verejnom záujme. Za určitých podmienok stanovených zákonom je potrebný aj súhlas súdu príslušného pre pojednávanie v danej veci. Páchateľ takisto môže mať povinnosť splniť určité podmienky a riadiť sa určitými pokynmi, aby sa mohla vec uzavrieť.

Pri vedení vyšetrovania v rámci trestného konania je prokuratúra oprávnená obrátiť sa aj na iné osoby zapojené do vyšetrovania, napríklad na zástupcov policajných, daňových či colných orgánov. Tieto osoby sa musia riadiť pokynmi prokuratúry.

Základným predpokladom na začatie súdneho konania v trestnej veci je podanie obžaloby proti odporcovi. Túto obžalobu musí vždy podať prokuratúra, a to okrem prípadov, keď došlo k spáchaniu priestupku. Na hlavnom súdnom konaní je prokurátor zvyčajne prítomný ako zástupca obžaloby.

Prokuratúra sa zúčastňuje na konaní na prvom stupni, ako aj na odvolacom konaní (odvolania týkajúce sa skutkových aj právnych otázok).

Prokurátor musí na konaní prečítať obvinenie. Má právo vypočúvať odporcu aj akýchkoľvek svedkov a podávať vlastné návrhy na vykonanie dôkazov. Na konci konania prednesie prokurátor svoju záverečnú reč, v ktorej zhodnotí skutkový a právny stav veci a často požiada súd o uloženie určitého trestu odporcovi alebo o jeho oslobodenie.

Ak prokuratúra, súd aj odporca súhlasia, vec sa môže uzavrieť v tejto fáze konania, napríklad v prípade, že po súdnom konaní sa miera zavinenia odporcu považuje za nízku.

Ak je prokuratúra pevne presvedčená o tom, že rozhodnutie súdu je potrebné opätovne preskúmať z právneho hľadiska, môže proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, a to aj v prospech odporcu.

Organizácia

Prokuratúra má kanceláriu na každom krajinskom súde (Landgericht), vyššom krajinskom súde (Oberlandesgericht) aj Spolkovom súdnom dvore (Bundesgerichtshof). Má hierarchickú štruktúru.

Vzhľadom na federálny systém je v Nemecku potrebné rozlišovať medzi právomocami spolkovej vlády a právomocami na úrovni Länder (spolkových krajín).

Prokuratúry spolkových krajín (Staatsanwaltschaften der Länder)

Prokuratúry spolkových krajín majú právomoc trestne stíhať všetky trestné činy okrem tých, ktoré trestne stíha generálny spolkový prokurátor na Spolkovom súdnom dvore (Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof). Generálna spolková prokuratúra na Spolkovom súdnom dvore a prokuratúry spolkových krajín sú odlišné a samostatné orgány, ktoré vykonávajú činnosť na svojich úrovniach. Medzi generálnou spolkovou prokuratúrou a prokuratúrami spolkových krajín neexistuje žiadne hierarchické prepojenie. Vo výnimočných prípadoch však môže generálny spolkový prokurátor na Spolkovom súdnom dvore postúpiť prípady, ktoré patria do jeho právomoci, prokuratúram spolkových krajín alebo prebrať prípady, ktoré patria do ich právomoci.

Každá zo 16 spolkových krajín má svoju vlastnú prokuratúru. Organizácia prokuratúr je opísaná ďalej.

Každému krajinskému súdu (Landgericht) je pridelená prokuratúra, ktorá je príslušná aj pre okresné súdy (Amtsgerichte) spadajúce do jurisdikcie krajinského súdu.

Prokuratúry na krajinských súdoch podliehajú generálnej prokuratúre príslušných vyšších krajinských súdov (Oberlandsgericht), nad ktorými vykonáva služobný dohľad ministerstvo spravodlivosti príslušnej spolkovej krajiny (Land), v ktorej sa nachádzajú.

Úrady generálnej spolkovej prokuratúry (Generalstaatsanwaltschaften) sú príslušné pre odvolacie konania v právnych otázkach na vyšších krajinských súdoch. V prípade, že takéto konanie patrí do oblasti pôsobnosti Spolkového súdneho dvora, úlohy prokurátora preberá generálny spolkový prokurátor.

Viac informácií o prokuratúrach sa nachádza v sekcii Súdy a prokuratúry (Gerichte und Staatsanwaltschaften) webového sídla Spolkového ministerstva spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa. Mnoho prokuratúr má aj svoje vlastné webové sídla, na ktoré sa dá získať prístup prostredníctvom portálov justície jednotlivých spolkových krajín.

Generálny spolkový prokurátor na Spolkovom súdnom dvore (Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof)

V Spolkovej republike Nemecko je spravodlivosť v zásade vecou spolkových krajín (na základe článkov 30, 92 a 96 základného zákona). Generálna spolková prokuratúra na Spolkovom súdnom dvore je jedinou prokuratúrou spolkovej vlády. Označuje sa aj ako spolková prokuratúra (Bundesanwaltschaft). Okrem generálneho spolkového prokurátora sú na nej zamestnaní aj ďalší spolkoví prokurátori, vyšší prokurátori, prokurátori a ďalší zamestnanci. Generálny spolkový prokurátor vedie spolkovú prokuratúru na Spolkovom súdnom dvore.

Vystupuje ako poradný orgán prokuratúry vo všetkých prípadoch závažných trestných činov proti štátu, ktoré významne narúšajú vnútornú (najmä teroristické činy) alebo vonkajšiu (vlastizrada a špionáž) bezpečnosť Nemecka. Za určitých podmienok stanovených v § 120 ods. 2 ústavného zákona o súdoch (Gerichtsverfassungsgesetz, GVG) môže generálny spolkový prokurátor na Spolkovom súdnom dvore prevziať zodpovednosť za trestné stíhanie iných trestných činov proti štátu. Je to známe ako „právo odňať vec“. Do rozsahu pôsobnosti generálneho spolkového prokurátora patrí aj stíhanie trestných činov podľa Zákonníka medzinárodného trestného práva (Völkerstrafgesetzbuch) a účasť na revíznych a odvolacích konaniach pred trestnými senátmi Spolkového súdneho dvora (Bundesgerichtshof).

Generálneho spolkového prokurátora nominuje spolkový minister spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa a vymenúva ho spolkový prezident. Nomináciu musí schváliť Bundesrat (horná snemovňa nemeckého parlamentu). Na prácu generálneho spolkového prokurátora dohliada spolkový minister spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa. Minister však nemôže vykonávať služobný dohľad nad prokurátormi spolkových krajín ani nemá voči nim žiadnu nariaďovaciu právomoc.

Sudcovia

Organizácia

Povolanie sudcov tak na spolkovej úrovni, ako aj na úrovni spolkových krajín upravuje nemecký zákon o sudcoch (Deutsches Richtergesetz, DriG). Ďalšia právna úprava vyplýva z príslušných zákonov na úrovni spolkových krajín.

Služobný dohľad nad sudcami v spolkových krajinách vykonávajú ministerstvá spravodlivosti príslušných spolkových krajín. Sudcovia na spolkovej úrovni s výnimkou sudcov Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) podliehajú dohľadu príslušného spolkového ministerstva.

Úlohy a povinnosti

Sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia (Berufsrichter und Laienrichter)

Sudcovia z povolania (Berufsrichter) pôsobia na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni krajinských súdov. Na úrovni spolkových krajín vykonávajú sudcovia svoju funkciu na okresnom súde (Amtsgericht), krajinskom súde (Landgericht) alebo na vyššom krajinskom súde (Oberlandesgericht). Väčšina sudcov pôsobí práve na úrovni spolkových krajín.

Spolkoví sudcovia (Bundesrichter) rozhodujú v konaniach prebiehajúcich na Spolkovom ústavnom súde (Bundesverfassungsgericht), Spolkovom súdnom dvore (Bundesgerichtshof), Spolkovom pracovnom súde (Bundesarbeitsgericht), Spolkovom finančnom súde (Bundesfinanzhof), Spolkovom sociálnom súde (Bundessozialgericht), Spolkovom správnom súde (Bundesverwaltungsgericht) a na Spolkovom patentovom súde (Bundespatentgericht).

Okrem sudcov z povolania sú na trestnom konaní prítomní aj prísediaci sudcovia (Laienrichter). Prísediacich sudcov vyzývajú na výkon tejto funkcie príslušné orgány a sudcovia za to nedostávajú žiadny plat. K vymenovaniu osoby do funkcie prísediaceho sudcu môže teoreticky dôjsť aj bez jej súhlasu, pričom osoba môže túto službu odmietnuť len vo výnimočných prípadoch. Prísediaci sudcovi sú prideľovaní na pojednávania okresných sudov a na pojednávania týkajúce sa trestných vecí a mladistvých v rámci krajinských súdov.

Prísediaci sudcovia majú v zásade rovnaké hlasovacie práva ako sudcovia z povolania. Znamená to teda, že sudcovia z povolania a prísediaci sudcovia spoločne rozhodujú o otázke viny odporcu, ako aj o treste.

Podľa § 36 ústavného zákona o súdoch (GVG) sú prísediaci sudcovia volení každých päť rokov. Funkciu prísediaceho sudcu môžu vykonávať len nemeckí štátni príslušníci (§ 31 GVG), pričom do tejto funkcie nemožno vymenovať osoby, ktoré (§ 33 GVG):

  • sú mladšie ako 25 rokov alebo staršie ako 70 rokov a osoby, ktorých vek by pri nástupe do funkcie prekročil 70 rokov,
  • nemajú trvalý pobyt v príslušnom okrese,
  • nie sú zdravotne spôsobilé na výkon tejto funkcie,
  • nie sú spôsobilé na výkon tejto funkcie z dôvodu nedostatočnej znalosti nemeckého jazyka,
  • sú v platobnej neschopnosti.

Funkciu prísediacich sudcov nemôžu vykonávať osoby, ktoré:

  • boli vyhlásené súdom za nespôsobilé na výkon verejnej funkcie alebo boli odsúdené na trest odňatia slobody na obdobie presahujúce šesť mesiacov za medzinárodný trestný čin, alebo
  • sú predmetom vyšetrovania v súvislosti so spáchaním trestného činu, čo by mohlo mať za následok, že budú vyhlásené za nespôsobilé na výkon verejnej funkcie (§ 32 GVG).

Prísediaci sudcovia majú nárok na náhradu ušlej mzdy, ktorej výšku upravuje zákon o súdnych odmenách a náhradách (Justizvergütungs- und -entschädigungsgesetz) (§ 55 GVG). Prísediaci sudcovia sú o svojich povinnostiach informovaní prostredníctvom informačných brožúr, ktoré vydávajú spolkové krajiny. Tieto brožúry sú dostupné aj na internete. Spolkové krajiny takisto ponúkajú možnosť odbornej prípravy prísediacich sudcov.

Súdni úradníci

Súdni úradníci (Rechtspfleger) sú zamestnancami nemeckej justície. Ako „druhý pilier tretej moci“ plnia predovšetkým úlohy v oblasti tzv. dobrovoľnej súdnej právomoci (okrem iného v súdnom potvrdení závetu, opatrovníckom konaní, vo veciach týkajúcich sa detí a adopcie, katastra nehnuteľností, obchodu, družstiev a partnerstiev, vo veciach týkajúcich sa registrácie združení, vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lodného registra atď.). Do rozsahu ich pôsobnosti okrem toho patrí aj viacero ďalších súdnych činností, ako je napríklad konanie o vydaní platobného rozkazu, právna pomoc, exekúcia, nútená dražba a nútená správa, konkurzné konanie, stanovenie výšky nákladov, výkon rozhodnutia o odsúdení, ako aj konanie na Spolkovom patentovom súde či medzinárodný právny poriadok.

Počet súdnych úradníkov na okresných súdoch v súčasnosti prevyšuje počet sudcov. Činnosti a povinnosti súdnych úradníkov upravuje zákon o súdnych úradníkoch (Rechtspflegergesetz, RPflG). Podobne ako sudcovia sú súdni úradníci pri plnení svojich úloh a prijímaní rozhodnutí nestranní a nezávislí, pričom sú viazaní len zákonom a právom. Proti ich rozhodnutiam možno spravidla podať opravné prostriedky prípustné podľa všeobecného platného procesného práva.

Databázy

K verejne prístupným internetovým webovým sídlam zameraným na súdne profesie patria:

Informácie sú dostupné aj na webových stránkach Nemeckého zväzu sudcov (Deutscher Richterbund) a Zväzu nemeckých súdnych úradníkov (Bund Deutscher Rechtspfleger).

Advokáti

V Nemecku pôsobí približne 166 000 advokátov. Musia absolvovať rovnaké právnické vzdelanie ako sudcovia a sú oprávnení poskytovať poradenstvo a zastupovať svojich klientov vo všetkých právnych otázkach. Môžu pritom pôsobiť tak v súdnom konaní, ako aj mimo neho, keďže podľa nemeckého práva neexistuje osobitná kategória advokátov pre zastupovanie pred súdmi. V zásade môžu advokáti zastupovať svojich klientov pred akýmkoľvek súdom v Nemecku. Jedinou výnimkou je prípad, keď by chceli klientov zastupovať v občianskoprávnom konaní na Spolkovom súdnom dvore, kde platia osobitné podmienky na vydanie povolenia. Existuje aj výnimka v prípade interných advokátov (Syndikusanwälte), t. j. advokátov zamestnaných inou osobou ako advokátom na účely poskytovania poradenstva svojmu zamestnávateľovi a jeho zastupovania v právnych záležitostiach. Interní advokáti nemôžu svojich zamestnávateľov zastupovať pred niektorými súdmi.

Činnosť advokátov sa riadi ustanoveniami spolkového zákona o advokácii (Bundesrechtsanwaltsordnung, BRAO). Výkon advokácie upravujú okrem toho v rámci jej samosprávy ďalšie profesijné pravidlá, a to etický kódex pre advokátov (Berufsordnung der Rechtsanwälte, BORA) a etický kódex pre špecializovaných advokátov (Fachanwaltsordnung, FAO). Odmenu advokátov upravuje zákon o odmene advokátov (Rechtsanwaltsvergütungsgesetz, RVG).

Advokáti môžu byť členmi jednej z 27 krajinských advokátskych komôr (Rechtsanwaltskammern) alebo advokátskej komory Spolkového súdneho dvora. Advokátske komory zodpovedajú za prijímanie do právnickej profesie. Okrem iného sú zodpovedné aj za monitorovanie dodržiavania profesijných povinností zo strany advokátov.

Databázy

Podrobné informácie o advokátskej profesii sú dostupné na webovom sídle Spolkovej advokátskej komory (Bundesrechtsanwaltskammer, BRAK). Nemecké združenie advokátov (Deutscher Anwaltverein, DAV), ktoré predstavuje najväčšie nezávislé združenie nemeckých advokátov, takisto poskytuje širokú škálu informácií o advokátskej profesii (dostupných aj v anglickom a francúzskom jazyku).

Pomoc pri hľadaní advokátov poskytujú tieto stránky: nemecký oficiálny zoznam advokátov (Bundesweites Amtliches Anwaltsverzeichnis), v ktorom sú uvedení všetci nemeckí advokáti (obsah v nemeckom a anglickom jazyku), a informačná kancelária nemeckých advokátov (Deutsche Anwaltauskunft).

Patentoví zástupcovia

V Nemecku pôsobí približne 3 500 patentových zástupcov. Patentoví zástupcovia musia mať ukončené vysokoškolské vzdelanie prírodovedeckého alebo technického zamerania a dodatočné právnické vzdelanie. Do rozsahu pôsobnosti ich činností patrí poskytovanie právneho poradenstva a zastupovanie klientov v konaniach týkajúcich sa práv priemyselného vlastníctva (najmä pokiaľ ide o patenty, úžitkové vzory, ochranné známky a dizajny) s osobitným zameraním na ich registráciu a kontrolu. Svojich klientov sú oprávnení zastupovať pred Nemeckým úradom pre patenty a ochranné známky, Spolkovým patentovým súdom a v osobitných prípadoch aj pred Spolkovým súdnym dvorom. Na krajinských a vyšších krajinských súdoch sú však patentoví zástupcovia oprávnení predložiť len stanovisko vo veci svojho klienta a nesmú sami podať obžalobu.

Činnosť patentových zástupcov upravujú ustanovenia zákona o patentových zástupcoch (Patentanwaltsordnung, PAO). Patentoví zástupcovia sú združení v Komore patentových zástupcov (Patentanwaltskammer).

Databázy

Informácie o tejto profesii možno nájsť na webovom sídle Komory patentových zástupcov. Je tu možné nájsť aj nemecký oficiálny zoznam patentových zástupcov (Bundesweites Amtliches Patentanwaltsverzeichnis).

Notári

V Nemecku aktuálne pôsobí takmer 7 000 notárov. Notári musia absolvovať v zásade rovnaké právnické vzdelanie ako sudcovia. Notári poskytujú nezávislé, nestranné a objektívne poradenstvo a podporu pri dôležitých právnych úkonoch a pri výkone preventívnej spravodlivosti. Dôležitou súčasťou notárskej činnosti je aj osvedčovanie právnych úkonov.

Vzhľadom na federálne usporiadanie existujú v Nemecku rôzne kategórie notárov. Vo väčšine spolkových krajín vykonávajú notári svoju činnosť ako hlavnú zárobkovú činnosť [tzv. nezávislý notársky úrad (Nurnotariat)]. V niektorých spolkových krajinách však notári vykonávajú svoju činnosť popri vykonávaní advokátskej činnosti [tzv. advokáti-notári (Anwaltsnotariat)]. Vo všetkých prípadoch menujú notárov justičné orgány príslušnej spolkovej krajiny (Landesjustizverwaltung), ktoré nad nimi zároveň vykonávajú dohľad.

Ustanovenia týkajúce sa notárskej činnosti sú uvedené v spolkovom zákone o notároch (Bundesnotarordnung, BNotO). Poplatky za jednotlivé notárske úkony upravuje vyhláška o odmenách a náhradách notárov (Kostenordnung, KostO).

Notári sú členmi príslušných regionálnych notárskych komôr.

Databázy

Podrobné informácie o rôznych témach týkajúcich sa notárskej činnosti sú dostupné na webovom sídle Spolkovej notárskej komory (Bundesnotarkammer). Pomoc pri vyhľadaní notára poskytne aj zoznam notárov (Verzeichnis der Notare), ktorý sa takisto nachádza na tomto webovom sídle. Obsah je dostupný v nemeckom, anglickom, francúzskom a španielskom jazyku.

Ostatné právnické profesie

Právnické profesie vymedzené v zákone o právnej službe (Rechtsdienstleistungsgesetz, RDG)

Zákon o právnej službe umožňuje exekútorom, dôchodkovým poradcom a ďalším poskytovateľom právnych služieb špecializujúcim sa na cudzie právo poskytovať mimosúdne právne služby. Exekútori a dôchodkoví poradcovia sú v určitých prípadoch navyše oprávnení zastupovať svojho klienta pred súdom. Aby to mohli urobiť, musia byť zaregistrovaní (schválenie sa získa podaním žiadosti na súd). Zoznam všetkých registrovaných osôb je uverejnený v registri právnych služieb.

Neexistuje žiadna zákonná požiadavka, na základe ktorej by títo poskytovatelia právnych služieb museli byť združení v komorách alebo osobitných profesijných združeniach. Niektorí exekútori a dôchodkoví poradcovia sú členmi profesijných organizácií, pričom k najväčším z nich patria Spolkový zväz nemeckých exekútorských úradov (Bundesverband Deutscher Inkassounternehmen), Spolkový zväz nemeckých právnych poradcov/poskytovateľov právnych služieb (Bundesverband Deutscher Rechtsbeistände/Rechtsdienstleister) a Spolkový zväz dôchodkových poradcov (Bundesverband der Rentenberater).

Databázy

Do registra právnych služieb, ktorý obsahuje zoznam poskytovateľov právnych služieb a súdov príslušných pre registráciu, možno nahliadnuť prostredníctvom nemeckého justičného portálu. Množstvo ďalších informácií je dostupných na webových sídlach týchto organizácií: Spolkový zväz nemeckých exekútorských úradovSpolkový zväz nemeckých právnych poradcov/poskytovateľov právnych služiebSpolkový zväz dôchodkových poradcov.

Organizácie poskytujúce bezplatné právne služby

V Nemecku poskytuje bezplatné právne poradenstvo [v súlade s § 6 a § 8 zákona o právnej službe (Rechtsdienstleistungsgesetz)] množstvo dobročinných združení. Medzi najvýznamnejšie združenia poskytujúce takéto poradenstvo patria:

Súvisiace odkazy

Justičný portál spolkovej vlády a spolkových krajín

Informácie o súdoch a prokuratúrach, spolkovom ministerstve spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa

Spolkové ministerstvo spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa

Ministerstvo spravodlivosti v Hamburgu

Ministerstvo spravodlivosti v Berlíne

Ministerstvo spravodlivosti v Bavorsku

Nemecký zväz sudcov

Spolková advokátska komora

Nemecký oficiálny zoznam advokátov

Nemecké združenie advokátov

Informačná kancelária nemeckých advokátov

Komora patentových zástupcov

Zoznam notárov

Spolková notárska komora

Register právnych služieb

Spolkový zväz pre blaho pracovníkov

Caritas

Diakonie

Centrálna dobročinná organizácia Židov v Nemecku

Nemecký Červený kríž

Paritné dobročinné združenie

Posledná aktualizácia: 10/01/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.