Európsky platobný rozkaz

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Existuje možnosť vydať platobný rozkaz. Uplatňujú sa ustanovenia článkov 623 až 634 platného Občianskeho súdneho poriadku, t. j. prezidentského dekrétu č. 503/1985 v znení zmien.

1.1 Rozsah konania

Občianske a obchodné veci: spory, ktoré sa spravujú súkromným právom, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje, že patria do právomoci iných súdov (článok 1 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Peňažné pohľadávky alebo pohľadávky z cenných papierov, konkrétne pohľadávky zo šekov, zmeniek, vlastných zmeniek, pokiaľ sú pohľadávka a dlžná suma osvedčené verejnou alebo súkromnou listinou a pokiaľ sú tieto pohľadávky vyjadrené v eurách alebo inej zahraničnej mene (článok 623 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie, vo vzťahu k pohľadávke neexistuje horné ohraničenie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie konania o platobnom rozkaze je dobrovoľné, keďže veriteľ môže stále podať bežnú žalobu, ktorou sa začne konanie o určenie jeho nároku a následne sa vydá rozsudok o jeho nároku, na rozdiel od konania o platobnom rozkaze, pretože platobný rozkaz nie je rozsudkom, ale vykonateľným aktom (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku).

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Nie, platobný rozkaz nemožno vydať (a ak by bol vydaný, bol by neplatný), pokiaľ sa má doručiť osobe, ktorá má pobyt v zahraničí alebo ktorej pobyt je neznámy, pokiaľ táto osoba nemá zákonom ustanoveného zástupcu ad litem v Grécku (článok 624 Občianskeho súdneho poriadku). Miestom je miesto, kde sa dlžník fyzicky (corpore) nachádza v čase doručenia.

1.2 Príslušný súd

Súdny úradník je príslušný pre peňažné pohľadávky až do dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR) a sudca súdu prvého stupňa pre všetky ostatné peňažné pohľadávky. Miestna príslušnosť, konkrétne súd, ktorý je príslušný ratione loci, sa určuje na základe všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, konkrétne na základe ustanovení článkov 22 až 41 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe týchto ustanovení môže mať príslušnosť ratione loci napríklad súd (okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa) podľa miesta trvalého pobytu dlžníka alebo miesta vydania listiny preukazujúcej pohľadávku (napríklad šek) alebo miesta prijatia alebo splatenia vlastnej zmenky.

1.3 Formálne požiadavky

Návrh sa podáva:

A) ústne pred súdnym úradníkom vyhotovením relevantnej správy (článok 626 ods. 1 v spojení s článkom 215 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) bez toho, aby tým bola vylúčená možnosť podať písomný návrh; alebo

B) povinne v písomnej podobe sudcovi súdu prvého stupňa na základe písomnej žiadosti na podateľnu súdu prvého stupňa, pričom v ňom musí byť uvedené:

1. súd, ktorému sa návrh podáva (okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa);
2. druh právneho aktu, konkrétne „návrh na vydanie platobného rozkazu“;
3. meno, priezvisko, rodné meno a trvalý pobyt všetkých strán – veriteľa, dlžníka a/alebo ich právnych zástupcov, a ak sú právnickými osobami, ich obchodné meno a sídlo;
4. predmet právneho aktu vyjadrený jasným, presným, stručným a čitateľným spôsobom, napísaný v gréčtine, a pokiaľ obsahuje dokumenty v cudzom jazyku, napríklad faktúry v cudzom jazyku, treba priložiť ich úradný preklad;
5. dátum a podpis danej strany alebo jej zákonného alebo splnomocneného zástupcu a pri povinnom zastúpení advokátom podpis advokáta;
6. adresa, konkrétne uvedenie ulice a čísla domu, kancelárie alebo prevádzky strany, ktorá návrh podáva, a adresa jej zákonného alebo splnomocneného zástupcu;
7. žiadosť o vydanie platobného rozkazu; a
8. pohľadávka a presná suma vo forme peňazí alebo cenných papierov spolu s úrokom, ktorý je splatný vo vzťahu k žiadanej sume (článok 626 ods. 1 a 2 v spojení s článkami 118 a 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Nie, použitie štandardizovaného formulára nie je povinné.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Áno, ak sa návrh podá na súd prvého stupňa a zahŕňa pohľadávky s hodnotou vyššou ako dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR) alebo na okresný občiansky súd pre pohľadávky s hodnotou od dvanásťtisíc eur (12 000 EUR) do dvadsaťtisíc eur (20 000 EUR).

Ak sa návrh podá na okresný občiansky súd a zahŕňa pohľadávku do dvanásťtisíc eur (12 000 EUR), daná strana môže začať konanie alebo sa na súde brániť bez toho, aby bola zastúpená splnomocneným advokátom (článok 94 Občianskeho súdneho poriadku).

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa musí aspoň úplne stručne opísať druh právneho aktu, na ktorom je pohľadávka (dlh) založená, napríklad nároky vyplývajúce zo zmlúv o úvere, kúpnych zmlúv, lízingových pohľadávok alebo nevyplatených šekov. Druh zmluvy alebo právneho aktu vo všeobecnosti takisto predstavuje dôvod plnenia, pričom sa musí konkrétne uviesť čas jeho vzniku, napríklad čas, kedy mal dlžník zaplatiť požadovanú sumu a neurobil tak. V návrhu potom musí byť uvedený zoznam priložených dokumentov, z ktorých vyplýva druh a hodnota pohľadávky podľa toho, ako sú uvedené v návrhu.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Existenciu nároku na platobný rozkaz je možné dokazovať iba listinnými prostriedkami, keďže v tomto konaní nie je možné vypočúvať svedkov. Tieto listiny sa podávajú zároveň s návrhom a uchovávajú sa v podateľni súdu, pokiaľ neuplynie čas na ich odporovanie, tak aby o tom bola oboznámená strana, proti ktorej platobný rozkaz smeruje – dlžník. Ako dôkazy sa prijímajú všetky listiny (súkromné a verejné), ktoré majú podľa článkov 432 až 465 Občianskeho súdneho poriadku dôkaznú hodnotu, a to vrátane cenných papierov (napríklad šekov, vlastných zmeniek). Na týchto listinách musí byť jednoznačne uvedená spôsobilosť a údaje (celé meno) o veriteľovi – oprávnenom, a spôsobilosť a údaje o dlžníkovi, ako aj dôvody a hodnota pohľadávky.

Konkrétne sa každá listina, ktorá nie je verejná a na ktorej musí byť podľa článku 443 Občianskeho súdneho poriadku vlastnoručný podpis emitenta, aby mala dôkaznú hodnotu, považuje za súkromnú listinu a každá osoba, ktorá na seba prijíma záväzky vyplývajúce z tejto listiny, sa považuje za emitenta.

Každá listina, ktorá bola vyhotovená verejným činiteľom alebo osobou vykonávajúcou verejnú službu v náležitej forme, sa považuje za verejnú listinu (napríklad notársky overené listiny).

1.4 Zamietnutie žiadosti

Návrh sa zamietne v týchto prípadoch:

A) ak nie sú splnené právne požiadavky na vydanie platobného rozkazu, a teda pohľadávka, jej hodnota, dlžník alebo oprávnený sa včas a jednoznačne nepreukážu na základe priložených dokumentov; alebo

B) ak navrhovateľ nepredloží vysvetlenie, ktoré od neho sudca požaduje, alebo sa odmietne podriadiť odporúčaniam na vypĺňanie alebo opravu svojho návrhu alebo na osvedčenie pravosti podpisov na doložených súkromných listinách (články 628 a 627 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže príslušný sudca si môže od navrhovateľa vyžiadať ďalšie podrobnosti, dokumenty a opravy, ak tomu navrhovateľ nevyhovie, návrh sa z tohto dôvodu zamietne.

Zamietnutie sa vyznačí na konci návrhu a stručne sa uvedie dôvod zamietnutia. To znamená, že príslušný sudca nevydá rozsudok, a preto táto poznámka o zamietnutí nemôže byť napadnutá odvolaním. Navrhovateľ – veriteľ, samozrejme, stále môže podať bežnú žalobu vo vzťahu k svojej pohľadávke (pozri vyššie – bod 1.1.3) alebo podať nový návrh na vydanie platobného rozkazu (článok 628 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

1.5 Odvolanie

Ak sa návrh na vydanie platobného rozkazu zamietne, neexistuje právo odvolať sa proti tomu.

1.6 Podanie odporu

Ak sa návrh na vydanie platobného rozkazu prijme a vydá sa platobný rozkaz, dlžník, proti ktorému platobný rozkaz smeruje, môže proti nemu podať odpor do pätnástich (15) pracovných dní od doručenia platobného rozkazu (článok 632 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Odpor možno podať aj pred doručením platobného rozkazu.

Súdom príslušným ratione loci a ratione materiae je súd, okresný občiansky súd alebo súd prvého stupňa, ktorý vydal platobný rozkaz.

Odpor sa prejedná (článok 632 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) v súlade s ustanoveniami článkov 643, 649 a 650 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa vzťahujú osobitné konania o dlhových nástrojoch a nájomných sporoch, v spojení s ustanoveniami o bežnom konaní, ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami o uvedených osobitné konaniach [článok 591 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku].

Odpor, ktorý treba doručiť v rámci uvedenej lehoty pätnástich (15) pracovných dní a ktorý je inak neprípustný, sa musí doručiť buď advokátovi, ktorý podpísal návrh na vydanie platobného rozkazu, alebo na adresu osoby, proti ktorej platobný rozkaz smeruje, ako je uvedená v platobnom rozkaze, pokiaľ nebola prostredníctvom právneho nástroja oznámená zmena adresy [článok 632 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku].

1.7 Účinok podania odporu

Podanie odporu nemá vo vzťahu k výkonu platobného rozkazu odkladný účinok, platobný rozkaz je priamo vykonateľným aktom (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku). Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, však môže prostredníctvom konania o dočasných opatreniach stanoveného v článku 686 Občianskeho súdneho poriadku po podaní návrhu od osoby, proti ktorej platobný rozkaz smeruje, nariadiť odklad, a to so zárukou, bez záruky alebo podmienečne, až pokiaľ nie je vydaný rozsudok, ktorým sa rozhoduje o odpore, ktorý mal byť podaný.

Podmienkami na to, aby sa návrhu na odklad výkonu platobného rozkazu vyhovelo, sú: a) podanie odporu v stanovenej lehote a b) domnienka o úspechu aspoň jedného z dôvodov odporu.

Rozsudkom, ktorým sa nariaďuje odklad, platobný rozkaz stráca svoju vykonateľnú povahu a oslabuje sa jeho vykonateľnosť ako právneho aktu.

1.8 Účinok nepodania odporu

Ak sa odpor nepodá v stanovenej lehote (do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu), strana, v ktorej prospech bol vydaný platobný rozkaz, môže opätovne doručiť platobný rozkaz dlžníkovi, ktorý má následne druhú príležitosť podať odpor. Konkrétne môže dlžník podať odpor do desiatich pracovných dní odo dňa posledného doručenia. V tomto prípade sa nenariaďuje uvedený odklad (pozri bod 1.7).

Ak sa zmešká aj táto lehota desiatich dní, platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatne rozhodnutej veci (res judicata), čo znamená, že nielen platobný rozkaz, ale aj samotný nárok sa stane právoplatným na základe faktických a právnych dôvodov uvedených v platobnom rozkaze.

Účinky právoplatne rozhodnutej veci (res judicata) v prípade platobného rozkazu, proti ktorému nebol v stanovenej lehote podaný odpor, možno zvrátiť iba využitím mimoriadneho opravného prostriedku – obnovy konania. Ten možno podať na základe veľmi úzko vymedzených, najmä formálnych dôvodov (článok 633 ods. 2 a článok 544 Občianskeho súdneho poriadku) na súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a v lehote stanovenej v článku 544 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku.

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Platobný rozkaz je právnym nástrojom, ktorý je vykonateľný odo dňa jeho vydania (článok 631 Občianskeho súdneho poriadku). Nie sú teda potrebné žiadne ďalšie úkony, aby sa stal vykonateľný, a preto ak nebol nariadený odklad výkonu, začne sa konanie o jeho výkone, ktoré v skratke prebieha takto:

K pôvodnému platobnému rozkazu sa pridá exekučný príkaz, konkrétne sa na začiatok textu platobného rozkazu vloží spojenie „V mene gréckeho ľudu“ a na jeho koniec sa vloží spojenie „Toto rozhodnutie je povinný vykonať každý exekútor atď.“, vyhotoví sa jeho úradná kópia (exekučný príkaz) a dlžníkovi sa následne doručí výzva na zaplatenie sumy uvedenej v platobnom rozkaze.

Ak sa však platobný rozkaz nedoručí v lehote dvoch (2) mesiacov od jeho vydania, stráca účinnosť (článok 630 A Občianskeho súdneho poriadku).

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Rozsudok, ktorým sa rozhoduje o odpore, nie je konečný, ale podlieha všetkým opravným prostriedkom.