Európsky platobný rozkaz

1 Existencia konania o vydaní platobného rozkazu

Konanie o platobnom rozkaze je zakotvené v článkoch 1014 až 1025 nového Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013.

1.1 Rozsah konania

1.1.1 Aké druhy nárokov sú oprávnené (napr. iba peňažné nároky, iba nároky vyplývajúce zo zmluvy atď.)?

Konanie o platobnom rozkaze sa vzťahuje na nesporné, vyrovnané a splatné pohľadávky, ktoré zodpovedajú záväzkom zaplatiť určitú peňažnú sumu na základe občianskoprávnej dohody vrátane dohôd medzi obchodníkom a zmluvným orgánom, ktoré sú stanovené v určitom dokumente alebo sú stanovené podľa zákona, nariadenia alebo iného dokumentu, ktoré strany uznali svojím podpisom alebo iným zákonom prípustným spôsobom. V rozsahu tejto časti nie sú zahrnuté pohľadávky uplatňované skupinou veriteľov v rámci konkurzného konania.

1.1.2 Existuje horná hranica hodnoty nároku?

Nie.

1.1.3 Je použitie tohto konania dobrovoľné alebo povinné?

Použitie konania o platobnom rozkaze je dobrovoľné a dotknutá strana môže podať návrh na súd podľa všeobecných ustanovení.

Konanie o platobnom rozkaze je osobitným konaním, ktoré je omnoho jednoduchšie ako konanie ustanovené na základe všeobecných právnych predpisov a ktoré veriteľovi umožňuje získať exekučný titul na základe podmienok, ktoré sa líšia od podmienok stanovených v Občianskom súdnom poriadku.

Navyše, pokiaľ je dlžníkova námietka voči platobnému rozkazu odôvodnená, súd môže veriteľov návrh zamietnuť konečným rozhodnutím.

Veriteľ môže podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov v prípade, ak súd zamietne návrh na vydanie platobného rozkazu, ak súd vydá platobný rozkaz vo vzťahu k časti nároku, a v takom prípade možno podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov na splnenie zostávajúcej časti dlhu, alebo ak bol platobný rozkaz zrušený.

1.1.4 Môže sa toto konanie použiť v prípade, ak odporca žije v inom členskom štáte alebo v tretej krajine?

Áno. V novom Občianskom súdnom poriadku sa v súvislosti s bydliskom dlžníka nerobí rozdiel, konanie o platobnom rozkaze sa uplatňuje bez ohľadu na to, či dlžník žije v inom členskom štáte, alebo tretej krajine.

1.2 Príslušný súd

Návrh na vydanie platobného rozkazu možno podať na súd, ktorý je príslušný rozhodovať vo veci samej na prvom stupni. Pri platobnom rozkaze súd z vlastnej iniciatívy skúma svoju príslušnosť.

Vzťahujú sa na toto konanie všeobecné ustanovenia o príslušnosti súdov (v takom prípade by sa mohol uviesť odkaz na tento dokument) alebo sa naň vzťahujú iné zásady?

Príslušnosť rozhodovať o návrhoch na vydanie platobného rozkazu sa spravuje podľa všeobecných ustanovení upravujúcich príslušnosť súdov.

Pohľadávky s určiteľnou peňažnou hodnotou do výšky 200 000 RON patria do právomoci okresných súdov. Pohľadávky s určiteľnou peňažnou hodnotou nad 200 000 RON patria do právomoci tribunálov.

Ustanovenie o právomoci v osobitnom konaní o platobných rozkazoch je doplnené všeobecnými ustanoveniami o právomoci v závislosti od hodnoty.

1.3 Formálne požiadavky

1.3.1 Je použitie štandardizovaného formulára povinné? (ak áno, kde je možné taký formulár získať?)

Neexistuje typický/štandardný formulár, no veriteľ – navrhovateľ musí splniť minimálne formálne požiadavky ustanovené pre návrh, ktoré zahŕňajú určité množstvo údajov, konkrétne: meno a bydlisko veriteľa alebo prípadne obchodné meno a sídlo, meno a bydlisko dlžníka (ak je fyzickou osobou) a obchodné meno a sídlo (ak je právnickou osobou), a prípadne číslo registrácie v obchodnom registri alebo registri právnických osôb, daňové identifikačné číslo a bankový účet, dlhovanú sumu, faktické a právne dôvody záväzku zaplatiť danú sumu, referenčné obdobie, dátum splatnosti platby a iné prvky, ktoré sú potrebné na určenie nároku.

Zároveň treba k návrhu priložiť zmluvu alebo inú listinu, ktorá by preukazovala výšku dlhovanej sumy, a dôkaz o doručení platobného rozkazu dlžníkovi. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu, veriteľ musí platobný rozkaz doručiť dlžníkovi prostredníctvom exekútora alebo doporučenou zásielkou s uvedeným obsahom a potvrdením o prijatí, pričom dlžník je povinný zaplatiť dlhovanú sumu do 15 dní od prijatia oznámenia. Týmto platobným príkazom sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty.

Návrh spolu s priloženými dokumentmi sa predkladajú ako kópie v počte podľa počtu strán a jedna kópia je určená súdu.

1.3.2 Je zastupovanie advokátom povinné?

Nie, zastupovanie advokátom nie je povinné, ale odporúča sa.

1.3.3 Ako podrobne musím opísať dôvod nároku?

Minimálne obsahové požiadavky podaného návrhu sú stanovené právnymi predpismi. Veriteľ – navrhovateľ musí uviesť: sumu, na ktorú si uplatňuje nárok, faktické a právne dôvody záväzku zaplatiť danú sumu a referenčné obdobie, dátum splatnosti platby a iné prvky, ktoré sú potrebné na určenie nároku.

Ak si strany nedohodli výšku úroku z omeškania, použije sa referenčná úroková sadzba stanovená Národnou bankou Rumunska. Referenčná úroková sadzba platná v prvý kalendárny deň daného polročného obdobia sa použije počas celého tohto obdobia. S nárokom sú spojené úroky a to takto:

• pre dohody uzatvorené medzi obchodníkmi – odo dňa, keď sa pohľadávka stala splatnou,
• pre dohody uzatvorené medzi obchodníkmi a zmluvným orgánom – nie je potrebné informovať dlžníka o tom, že pohľadávka je po lehote splatnosti: ak bol v dohode určený dátum splatnosti, odo dňa nasledujúceho po tomto dátume splatnosti, ak dátum splatnosti nebol určený v dohode: 30 dní po tom, ako dlžník prijal faktúru, alebo ak je to sporné, 30 dní po prijatí tovarov a služieb, alebo ak bol platobný rozkaz doručený predtým, ako boli prijaté tovary/služby, uplynutím 30-dňovej lehoty po prijatí tovarov/služieb, ak sa v právnych predpisoch alebo dohode stanovuje podstúpenie kontrolného postupu, ktorý umožní certifikáciu súladu dotknutých tovarov a služieb, a dlžník prijal faktúru alebo platobný rozkaz v deň kontroly alebo pred ním, uplynutím 30-dňovej lehoty od tohto dňa,
• v ostatných prípadoch odo dňa, keď bol dlžníkov dlh v súlade so zákonom vyhlásený za dlh po lehote splatnosti.

Veriteľ si môže uplatňovať nárok na náhradu škody pre všetky náklady, ktoré mu vznikli v spojitosti s vymáhaním pohľadávky v dôsledku toho, že si dlžník nesplnil svoje záväzky včas.

1.3.4 Je potrebné predložiť písomný dôkaz o spornom nároku? Ak áno, ktoré písomnosti je možné použiť ako dôkaz?

Áno, k návrhu treba priložiť dohodu alebo iný dokument preukazujúci dlhovanú sumu (faktúru, doklad o zaplatení, vlastnoručne vypísaný príjmový doklad a pod.). K návrhu treba priložiť dôkaz o doručení platobného rozkazu dlžníkovi, v opačnom prípade sa bude návrh považovať za neprípustný.

S cieľom rozhodnúť o nároku a v súlade s ustanoveniami o naliehavých otázkach súd predvolá strany, aby predložili vysvetlenia a vyjadrenia a aby trval na exekúcii sumy dlhovanej dlžníkom alebo aby podnietil strany k uzatvoreniu dohody o spôsobe zaplatenia. Predvolanie sa doručí dotknutej strane desať dní pred dňom pojednávania. Veriteľov návrh a listiny, ktoré spolu s ním predkladá, treba ako kópiu priložiť k predvolaniu dlžníka ako dôkaz o nároku. V predvolaní sa uvedie, že dlžník je povinný akúkoľvek námietku podať najmenej tri dni pred dňom pojednávania s tým, že ak žiadnu námietku nepodá, súd môže na základe okolností prípadu vyhodnotiť, že tým uznáva nároky veriteľa. Navrhovateľovi sa neoznamuje podanie námietky, ale o jeho obsahu sa dozvie zo spisu.

Ak veriteľ vyhlási, že prijal dlhovanú sumu, súd túto okolnosť zaznamená v konečnom rozhodnutí a konanie ukončí. Ak veriteľ a dlžník dosiahnu dohodu o splnení dlhu, súd túto skutočnosť zaznamená a urýchlene vydá rozhodnutie. Toto urýchlene vydané rozhodnutie je konečné a považuje sa za exekučný titul.

Ak súd po preverení nároku na základe podaní a vyjadrení strán zistí, že nároky veriteľa sú oprávnené, vydá platobný rozkaz, v ktorom uvedie výšku sumy, ktorú treba zaplatiť, a termín splatnosti. Ak súd po preskúmaní dôkazov zistí, že iba časť nárokov veriteľa je oprávnená, vydá platobný rozkaz iba v rozsahu tejto časti, pričom takisto určí termín splatnosti. V takom prípade môže veriteľ podať žalobu podľa všeobecných právnych predpisov s cieľom zaviazať dlžníka na zaplatenie zostávajúcej časti nároku. Termín splatnosti bude najmenej 10 a najviac 30 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Sudca neurčí iný termín splatnosti, pokiaľ sa na tom strany nedohodnú. Platobný rozkaz sa odovzdá prítomným stranám alebo sa každej strane čo najskôr doručí v súlade s právnymi predpismi.

Ak dlžník nenamieta proti návrhu podaním námietky, platobný rozkaz sa vydá najneskôr do 45 dní odo dňa podania návrhu. Táto lehota nezahŕňa čas potrebný na doručovanie písomností a meškanie spôsobené veriteľom, a to vrátane toho, ktoré bolo spôsobené úpravou a doplnením návrhu.

1.4 Zamietnutie žiadosti

Ak dlžník namieta proti návrhu, súd posúdi, či je návrh oprávnený na základe dokumentov v spise a vysvetlení a vyjadrení predložených stranami. Ak je obrana dlžníka oprávnená, súd návrh veriteľa zamietne rozhodnutím. Ak si argumenty na obranu dlžníka vo veci samej vyžadujú vykonávanie ďalších dôkazov než tých, ktoré už existujú, a predmetné dôkazy by boli prípustné podľa obvyklého postupu, súd návrh veriteľa na vydanie platobného rozkazu rozhodnutím zamietne. Následne môže veriteľ podať žalobu podľa všeobecne uplatniteľných právnych predpisov.

1.5 Odvolanie

Dlžník môže podať žalobu o neplatnosť platobného rozkazu do desiatich dní odo dňa, keď mu bol platobný rozkaz odovzdaný alebo doručený. V rovnakej lehote môže takisto veriteľ podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa návrh na vydanie platobného rozkazu zamieta alebo čiastočne zamieta. Dôvodom žaloby o neplatnosť môže byť iba nesúlad s požiadavkami na vydanie platobného rozkazu a prípadne príčiny, na základe ktorých záväzok po vydaní platobného rozkazu zaniká. O žalobe o neplatnosť rozhoduje súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a to v senáte zloženom z dvoch sudcov. Žaloba o neplatnosť nemá na výkon rozhodnutia odkladný účinok. Odkladný účinok však možno priznať na žiadosť dlžníka, no iba po zložení zábezpeky, ktorej výšku stanoví súd. Ak súd žalobe o neplatnosť vyhovie v celom rozsahu alebo čiastočne, v celom rozsahu alebo čiastočne zruší platobný rozkaz a prípadne vydá konečné rozhodnutie.

Ak žalobu o neplatnosť podal veriteľ a príslušný súd jej vyhovel, súd vydá konečné rozhodnutie, ktorým zároveň vydá platobný rozkaz.

Rozhodnutie, ktorým sa žaloba o neplatnosť zamieta, je konečné.

1.6 Podanie odporu

–

1.7 Účinok podania odporu

–

1.8 Účinok nepodania odporu

1.8.1 Čo je potrebné urobiť, aby sa dosiahlo vykonateľné rozhodnutie?

Platobný rozkaz je vykonateľný aj po napadnutí žalobou o neplatnosť a predbežne nadobúda účinok právoplatne rozhodnutej veci (res judicata) až do vydania rozhodnutia o žalobe o neplatnosť. Žaloba o neplatnosť nemá na výkon rozhodnutia odkladný účinok. Odkladný účinok však možno priznať na žiadosť dlžníka, no iba po zložení zábezpeky, ktorej výšku stanoví súd. Platobný rozkaz sa stáva konečným, ak zo strany dlžníka nebola podaná žaloba o neplatnosť alebo ak bola zamietnutá. Ak príslušný súd vyhovie žalobe o neplatnosť podanej veriteľom, vydá konečné rozhodnutie, ktorým zároveň vydá platobný rozkaz.

Dotknutá strana môže namietať proti výkonu platobného rozkazu prostredníctvom zvykového práva. Námietka môže smerovať iba proti nedostatkom v súvislosti s postupom pri výkone platobného rozkazu a príčinám, na základe ktorých zanikol záväzok, ktorý vznikol po tom, ako sa platobný rozkaz stal konečným.

1.8.2 Je toto rozhodnutie konečné alebo existuje ešte možnosť, aby sa odporca odvolal proti tomuto rozhodnutiu?

Pozri odpoveď na otázku 1.8.1.