Procesné lehoty

Rakúsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa rakúskych právnych predpisov existujú rôzne druhy lehôt.

Rozlišuje sa medzi procesnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých účastník konania alebo iná osoba zapojená do konania môže alebo musí uskutočniť konkrétne opatrenie na účely konania, a hmotnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých sa konkrétna udalosť musela uskutočniť s cieľom vytvoriť určité hmotnoprávne dôsledky podľa právneho systému [napr. lehota na podanie žaloby vo veci narušenia držby podľa § 454 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO) alebo lehota na oznámenie nájomcom podľa § 560 ZPO]. Dôležitá je skutočnosť, že čas, ktorý potrebuje poštová služba na doručenie, sa do procesnoprávnych lehôt nezaratúva, no zaratúva sa v prípade hmotnoprávnych lehôt. To napríklad znamená, že odvolanie sa považuje za podané včas, ak bolo odoslané v posledný deň procesnej lehoty na odvolanie (dátum poštovej pečiatky), dokonca aj vtedy, ak sa doručí na súd po lehote.

Rozlišuje sa tiež podľa toho, či je lehota určená priamo zákonom (napr. lehoty na podanie odvolaní) alebo sudcom v závislosti od požiadaviek individuálneho prípadu (napr. lehota na predloženie záruky na pokrytie nákladov). Rámcové lehoty, pre ktoré zákon stanovuje iba konkrétny rámec (minimálne alebo maximálne trvanie alebo približné trvanie, ako v § 257 ods. 1 ZPO pre dátum predbežného pojednávania), sú kombináciou oboch prípadov.

Absolútne lehoty sú určené dátumom, v ktorom sa končia (obvykle kalendárny deň), zatiaľ čo relatívne lehoty sú vymedzené trvaním; ich začiatok je určený udalosťou, od ktorej začína plynúť lehota.

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty.

Medzi zmeniteľnými a nezmeniteľnými lehotami sa rozlišuje v závislosti od toho, či návrat k pôvodnému stavu vecí je možný v prípade nedodržania lehoty. Zmeniteľnosť je všeobecným pravidlom. Vo výnimočných prípadoch, keď je návrat k pôvodnému stavu vecí zakázaný, lehota sa označuje za prekluzívnu alebo pevnú lehotu (Fallfrist). Príkladmi procesnoprávnych prekluzívnych lehôt sú absolútne lehoty na podanie návrhu na zrušenie alebo návrhu na obnovu konania (§ 534 ods. 3 ZPO).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dňami pracovného pokoja sú v Rakúsku soboty, nedele, Veľký piatok a štátne sviatky. Štátne sviatky v Rakúsku sú: 1. január (Nový rok), 6. január (sviatok Troch kráľov), Veľkonočný pondelok, 1. máj (štátny sviatok), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, sviatok Božieho tela, 15. august (Nanebovzatie Panny Márie), 26. október (Rakúsky národný deň), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 8. december (Nepoškvrnené počatie Panny Márie), 25. december (Boží hod vianočný) a 26. december (Sviatok svätého Štefana).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Väčšinu ustanovení týkajúcich sa lehôt možno nájsť v §§ 123 – 129 a §§ 140 – 143 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), v § 222 ZPO a v § 89 zákona o organizácii súdov (GOG).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Vo väčšine prípadov lehota začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota; inak začína plynúť oznámením rozhodnutia (§ 124 ZPO).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno, v rozpore so všeobecným pravidlom, podľa ktorého sa za čas doručenia v zásade považuje doručenie alebo oznámenie rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota, sa za čas doručenia elektronicky prenášaných súdnych oznámení a podaní podľa § 89a ods. 2 GOG považuje pracovný deň nasledujúci po doručení do elektronickej pošty príjemcu, pričom soboty sa nepovažujú za pracovné dni (§ 89d ods. 2 GOG).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Do výpočtu lehoty, ktorá sa stanovuje v dňoch, sa nezapočítava deň, na ktorý pripadol čas alebo udalosť, od ktorých sa odvíja začiatok lehoty.

Lehoty, ktoré sa určujú v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, sa končia uplynutím dňa v poslednom týždni alebo mesiaci, ktorý svojím názvom alebo číslom zodpovedá dňu, v ktorom sa lehota začala. Ak takýto deň v poslednom mesiaci neexistuje, lehota sa končí uplynutím posledného dňa daného mesiaca.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Pri lehotách, ktoré sa počítajú v dňoch, sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Vzhľadom na spôsob výpočtu lehôt v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch (pozri body 6 a 9) táto otázka pri daných lehotách nevzniká.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynú o polnoci v deň posledného týždňa alebo posledného mesiaca, ktorý svojím názvom alebo číslom zodpovedá začiatočnému dňu. Ak takýto deň v poslednom mesiaci danej lehoty neexistuje (ak sa napríklad jednomesačná lehota začína 31. januára), lehota uplynie v posledný deň daného mesiaca (v tomto prípade 28. alebo 29. februára). Soboty, nedele, dni štátneho sviatku alebo Veľký piatok nemajú vplyv na začiatok ani trvanie lehôt.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, lehoty, ktoré sa končia v sobotu, nedeľu, v deň štátneho sviatku alebo Veľkého piatku, uplynú v nasledujúci pracovný deň (ktorý nie je jedným z uvedených dní).

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Povinné lehoty v odvolacom konaní sa prerušujú od 15. júla do 17. augusta a od 24. decembra do 6. januára. Ak sa jedno z týchto období začína počas povinnej lehoty alebo začiatok povinnej lehoty pripadá na jedno z týchto období, lehota sa predlžuje o celé toto obdobie, resp. o zvyšné obdobie, keď sa začína.

To sa neuplatňuje v určitých osobitných konaniach, najmä v sporoch týkajúcich sa narušenia držby, pohľadávok na výživné, vymáhania pohľadávok a ochranných opatrení, ani pri lehotách na podanie odvolaní proti kontumačným rozsudkom.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehoty na odvolanie v zásade závisia od druhu rozhodnutia (rozsudok alebo uznesenie) a od veci samej. V sporových občianskoprávnych veciach je lehota na odvolanie proti rozhodnutiu (Rekurs) obvykle 14 dní, zatiaľ čo lehota na odvolanie proti rozsudku (Berufung) sú štyri týždne.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napr. lehoty na podanie odvolaní).

Všetky lehoty sa môžu skrátiť pod podmienkou doloženej dohody medzi účastníkmi konania. Súd môže na požiadanie jedného z účastníkov konania skrátiť lehotu, za predpokladu, že môže preukázať, že kratšia lehota sa požaduje, aby sa predišlo riziku závažných strát, a druhý účastník je bez ťažkostí schopný začať procesnoprávne opatrenie požadované skrátenou lehotou (§ 129 ZPO).

Lehota sa môže na požiadanie predĺžiť, ak účastník konania, ktorý má prospech z predĺženia lehoty, má neodvrátiteľné alebo veľmi vážne dôvody na to, že nemôže včas prijať procesnoprávne opatrenie, a najmä že by utrpel nenapraviteľnú ujmu, ak by sa lehota nepredĺžila (§ 128 ods. 2 ZPO). Lehoty sa nemôžu predĺžiť na základe dohody medzi účastníkmi konania (§ 128 ods. 1 ZPO).

Predvolania sa v zásade vydávajú na konkrétny termín, preto nevzniká otázka, čo sa týka zmeny lehoty na predvolanie či špeciálnej lehoty.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, lebo v tomto prípade je dôležité, aby sa procesnoprávne kroky vo vzťahu k rakúskemu súdu uskutočnili načas.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti sa účastníkovi konania, ktorý neuskutoční procesnoprávny krok načas, neumožní uskutočniť daný krok (prekluzívny účinok, § 144 ZPO). Existujú výnimky, ako sú § 289 ods. 2 ZPO (ktorým sa upravuje nedostavenie sa na zabezpečenie dôkazov) a § 491 ZPO (ktorým sa upravujú dôsledky nedostavenia sa na pojednávanie vo veci odvolania).

Procesnoprávne kroky prijaté neskoro sa zvyčajne zamietajú zo zákona, ale v niektorých prípadoch sa požaduje návrh (odporcu).

Niekedy má nečinnosť okrem obvyklých dôsledkov aj osobitné dôsledky. Tieto dôsledky sa značne líšia. Najvýznamnejším osobitným dôsledkom nedodržania lehoty účastníkom v občianskom konaní je, že druhý účastník môže za určitých okolností požiadať o rozsudok pre zmeškanie (§§ 396 a 442 ZPO). K ďalším príkladom patria: ak sa nedostavia na súd obaja účastníci konania, konanie sa prerušuje najmenej na tri mesiace (§ 170 ZPO), a ak by sa v konaní v manželských veciach nedostavil na súd navrhovateľ, žaloba sa na návrh odporcu môže vyhlásiť za vzatú späť, ale nie zrušenú (§ 460 bod 5 ZPO).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Na zvrátenie dôsledkov vyplývajúcich z nedodržania lehoty alebo termínu sú k dispozícii tieto prostriedky nápravy:

obnova predchádzajúceho stavu vecí (§ 146 a nasl. ZPO):

obnovu predchádzajúceho stavu vecí je možné použiť na zvrátenie dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo nedodržania lehoty na procesnoprávny akt, keď účastník konania alebo jeho zástupca nedodržali lehotu v dôsledku nepredvídanej alebo neodvratnej udalosti a účastník konania alebo jeho zástupca neboli zodpovední alebo boli zodpovední iba v malej miere (mierna nedbanlivosť). Návrh na tento prostriedok nápravy sa musí podať do 14 dní od odstránenia prekážky,

námietky (§§ 397a a 442a ZPO):

námietky sú zákonný prostriedok nápravy používaný na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 396 alebo § 442 ZPO. Námietky sa musia v zásade podať súdu, ktorý rozhoduje vo veci, vo forme predbežnej žaloby do 14 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie (nepredĺžiteľná lehota),

odvolanie (§ 461 a nasl. ZPO):

odvolanie sa môže podať proti rozsudku pre zmeškanie, najmä z dôvodu, že nedošlo k nedodržaniu lehoty, keďže existuje jeden z dôvodov neplatnosti, ktoré sú uvedené v § 477 ods. 1 bodoch 4 a 5 ZPO (nesprávne doručenie alebo nezastupovanie účastníka v konaní). Odvolanie pre neplatnosť sa však nepodáva z dôvodu, že účastník konania nedodržal lehotu, ale – rovnako ako všetky odvolania – z dôvodu chyby súdu, v dôsledku ktorej zrejme došlo k nedodržaniu lehoty.

Posledná aktualizácia: 05/06/2023

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.