Ako vykonať súdne rozhodnutie

Česko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ide o presadenie splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom aj proti vôli osoby, ktorej bola povinnosť uložená. Ak si povinná osoba nesplní povinnosť dobrovoľne, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí, môže oprávnená osoba podať na súd alebo exekútorovi návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu.

Súd nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia s výnimkou titulov, ktoré sa vykonávajú v správnom alebo daňovom konaní. Oprávnená osoba sa tak v občianskych veciach môže v zásade vždy obrátiť na súd.

Oprávnená osoba sa takisto môže obrátiť na exekútora. Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou týchto rozhodnutí:

  • rozhodnutie o starostlivosti o maloleté deti,
  • rozhodnutie vo veciach ochrany pred domácim násilím,
  • rozhodnutie orgánov Európskej únie,
  • zahraničné rozhodnutie.

Návrh na exekúciu však možno podať, ak sa má exekúcia viesť podľa rozhodnutia o výživnom na maloleté deti alebo podľa cudzieho rozhodnutia, v prípade ktorého bolo vydané vyhlásenie o vykonateľnosti podľa priamo uplatniteľného predpisu Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy alebo sa rozhodlo o jeho uznaní.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom súdu je upravený v § 251 – 351a zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení. Na výkon rozhodnutí v rodinnoprávnych veciach sa však vzťahujú ustanovenia § 492 – 513 zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení.

Výkon rozhodnutí prostredníctvom exekútora je upravený predovšetkým v ustanoveniach § 35 – 73 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení. Súdny exekútor takisto postupuje podľa občianskeho súdneho poriadku, najmä pokiaľ ide o právnu úpravu jednotlivých spôsobov výkonu rozhodnutí.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Vo všeobecnosti platí, že pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinnej osoby (§ 252 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení). Výnimky z tohto pravidla sú ďalej stanovené v § 252 Občianskeho súdneho poriadku.

Podrobnosti o všeobecnom súde povinnej osoby pozri v „Základných pravidlách miestnej príslušnosti“ (oddiel 2.2.1 informačného listu „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? – Česká republika“).

Exekúciu môžu vykonávať súdy a súdom poverení exekútori. Vecne príslušným exekučným súdom je podľa § 45 zákona č. 120/2001 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok), v platnom znení, okresný súd. Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba miesto svojho trvalého pobytu, miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, sídlo a podobne. Problematika príslušnosti je podrobnejšie opísaná v uvedenom ustanovení exekučného poriadku.

Pre ďalšie podrobnosti pozri aj otázku „Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?“.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

Súdny výkon rozhodnutia

Konanie sa môže začať len na návrh oprávnenej osoby, pokiaľ povinná osoba dobrovoľne nesplní to, čo sa jej nariaďuje vo vykonateľnom rozhodnutí. Súd aj bez návrhu nariadi podľa zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, výkon niektorých predbežných opatrení, napr. vo veci ochrany pred domácim násilím.

Výkon rozhodnutia možno nariadiť len vtedy, ak rozhodnutie obsahuje označenie oprávnenej a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu povinnosti, na účely ktorej splnenia bol výkon rozhodnutia nariadený, a určenie lehoty na splnenie povinnosti. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v rozhodnutí je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak má podľa rozhodnutia splniť povinnosť viac povinných osôb a ide o deliteľné plnenie, platí, že splniť povinnosti, pokiaľ sa v rozhodnutí nestanoví inak, sa zaväzujú všetky povinné osoby rovnakým dielom.

Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia nemusí oprávnenú osobu zastupovať advokát.

V návrhu na výkon rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje zaplatenie peňažnej čiastky, je nutné označiť konkrétny spôsob výkonu rozhodnutia a ďalšie náležitosti stanovené zákonom. K návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné pripojiť rovnopis rozhodnutia s potvrdením o jeho vykonateľnosti. Toto potvrdenie k rozhodnutiu poskytne súd, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia nie je potrebné pripájať, ak sa návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

Vo vykonávacom konaní sa rozhoduje vždy formou uznesenia.

Výkon rozhodnutia súd nariaďuje väčšinou bez vypočutia povinnej osoby.

Súdne konania v Českej republike podliehajú súdnemu poplatku (pozri zákon č. 549/1991 Zb., o súdnych poplatkoch, v platnom znení). V odôvodnených prípadoch sa v zákone pripúšťa oslobodenie od súdnych poplatkov.

Exekučné konanie

Exekučné konanie vedie exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnená osoba. Úkony exekútora sa považujú za úkony exekučného súdu.

Exekučné konanie sa začína na základe návrhu oprávnenej osoby alebo osoby, ktorá preukáže, že na ňu prešlo alebo bolo presunuté právo z rozhodnutia. Začína sa dňom, keď tento návrh dostane exekútor. Exekútor môže začať zisťovať a zaisťovať majetok povinnej osoby najskôr po tom, ako mu súd vydá poverenie a nariadi exekúciu.

Exekučný návrh musí obsahovať:

  • označenie exekútora, ktorý má exekúciu viesť, s uvedením jeho sídla (zoznam exekútorov je dostupný na webových stránkach Exekútorskej komory Českej republiky; exekútori nemajú miestne vymedzenú pôsobnosť – každý exekútor môže pôsobiť na celom území Českej republiky),
  • označenie veci, ktorej sa návrh týka, a jej účel,
  • označenie účastníkov, t. j. oprávnenej osoby, resp. osoby, ktorej z rozhodnutia vyplýva právo, a povinnej osoby, v prípade fyzických osôb meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu účastníkov, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a prípadne rodné číslo alebo dátum narodenia účastníkov, alebo v prípade právnických osôb obchodnú firmu alebo názov, sídlo a identifikačné číslo,
  • presné označenie exekučného titulu,
  • uvedenie povinnosti, ktorá sa má exekúciou vymôcť, a údaj o tom, či a prípadne v akom rozsahu povinná osoba vymáhanú povinnosť splnila,
  • prípadne označenie dôkazov, na ktoré sa oprávnená osoba odvoláva,
  • podpis.

K návrhu na exekúciu je potrebné pripojiť originál alebo úradne overenú kópiu exekučného titulu s potvrdením o jeho vykonateľnosti alebo rovnopis notárskeho zápisu so súhlasom s vykonateľnosťou s výnimkou prípadov, keď exekučný titul vydal exekučný súd. Potvrdenie o vykonateľnosti poskytne k exekučnému titulu orgán, ktorý ho vydal, v prípade zmierov a dohôd orgán, ktorý ich schválil.

3.2 Hlavné podmienky

Výkon rozhodnutia (exekúciu) je možné nariadiť na základe exekučného titulu, ak nebola dobrovoľne splnená uložená povinnosť.

Exekučným titulom je:

  • vykonateľné rozhodnutie súdu alebo exekútora, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
  • vykonateľné rozhodnutie súdu a iného orgánu činného v trestnom konaní, pokiaľ sa ním priznáva právo, zaväzuje sa k povinnosti alebo sa postihuje majetok,
  • vykonateľný rozhodcovský nález (pozn. Najvyšší súd ČR opakovane judikoval, že rozhodcovské nálezy vydané v režime Newyorského dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí môžu slúžiť ako titul pre súdny výkon rozhodnutia, a to bez osobitného konania, nemožno ich však použiť ako spôsobilý exekučný titul (pozri uznesenie z 12.6.2018, sp. zn. 20 Cdo 1754/2018; uznesenie zo 16.8.2017, sp. zn. 20 Cdo 5882/2016 a uznesenie z 3.11.2016, sp. zn. 20 Cdo 1165/2016);
  • notársky zápis so súhlasom s vykonateľnosťou spísaný podľa osobitného právneho predpisu,
  • vykonateľné rozhodnutie a iný exekučný titul orgánu verejnej moci,
  • iné vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery a listiny, ktorých výkon je prípustný zo zákona.

Ak exekučný titul neobsahuje určenie lehoty na splnenie povinnosti, má sa za to, že povinnosti uložené v exekučnom titule je potrebné splniť do troch dní, a pokiaľ ide o vypratanie bytu, do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Súdny výkon rozhodnutia

Pre nariaďovanie a uskutočňovanie výkonu rozhodnutia, pre činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia a pre vyhlásenie o majetku je príslušný všeobecný súd povinnej osoby, pokiaľ sa ustanovením § 252 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, nestanovuje inak.

Výkon rozhodnutia je možné nariadiť len v takom rozsahu, aký navrhla oprávnená osoba a aký podľa rozhodnutia stačí na jej uspokojenie (§ 263 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Súd zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že by výnos, ktorý by sa dosiahol, nepostačoval ani na pokrytie nákladov na výkon rozhodnutia (§ 264 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Exekučné konanie

Exekútor uskutočňuje výkon rozhodnutia na základe poverenia súdu s výnimkou rozhodnutí uvedených vyššie (bod č. 1).

Exekútor, ktorý prijal exekučný návrh, požiada exekučný súd najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu o poverenie a nariadenie exekúcie. Súd vydá poverenie do pätnástich dní, ak sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady. Pokiaľ nie sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vedenie exekúcie, súd dá exekútorovi pokyn, aby exekučný návrh čiastočne alebo úplne odmietol alebo zamietol, alebo aby exekučné konanie zastavil. Tento pokyn je pre exekútora záväzný.

Vecne príslušným exekučným súdom je okresný súd.

Miestne príslušným exekučným súdom je súd, v ktorého obvode má povinná osoba, pokiaľ ide o fyzickú osobu, miesto svojho trvalého pobytu, prípadne miesto pobytu na území Českej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Ak je povinná osoba právnickou osobou, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má povinná osoba sídlo. Ak povinná osoba, ktorá je fyzickou osobou, nemá v Českej republike miesto trvalého bydliska alebo miesto takéhoto pobytu alebo ak povinná osoba, ktorá je právnickou osobou, nemá v Českej republike sídlo, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode má povinná osoba majetok.

Niektoré odchýlky v miestnej príslušnosti vyplývajú zo zákona č. 292/2013 Zb., o osobitných súdnych konaniach, v platnom znení, napr. z ustanovení § 511.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Výkonom rozhodnutí (exekúciou) môžu byť postihnuté hnuteľné aj nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty s niektorými výnimkami.

Výkonom rozhodnutí nesmú byť podľa § 321 – 322 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, postihnuté najmä:

  • veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutí;
  • veci vo vlastníctve povinnej osoby, ktoré táto osoba nutne potrebuje na uspokojenie svojich hmotných potrieb alebo hmotných potrieb svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh, ako aj iné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (ide predovšetkým o bežné súčasti odevu, obvyklé vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje v súvislosti so svojou chorobou alebo telesným postihnutím, peniaze v hotovosti do čiastky zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca podľa osobitného právneho predpisu, zvieratá, v prípade ktorých nie je hospodársky účinok hlavným účelom chovu a ktoré slúžia človeku ako jeho spoločník);
  • ak je povinná osoba podnikateľ, veci v jej vlastníctve, ktoré nevyhnutné potrebuje na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti (to neplatí, ak sú tieto veci viazané záložným právom a ide o vymáhanie pohľadávky oprávnenej osoby, ktorá je týmto záložným právom zaistená);
  • technické prostriedky, na ktorých sa podľa osobitného právneho predpisu vedie evidencia investičných nástrojov alebo sa uchovávajú dokumenty týkajúce sa údajov v tejto evidencii, a ďalej technické prostriedky slúžiace na poskytovanie údajov o vlastníkoch investičných nástrojov podľa osobitného právneho predpisu;
  • veci, ktoré povinná osoba získala ako substitučný majetok (to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok).

Oprávnená osoba môže vždy navrhnúť postihnutie aj vyššie uvedených vecí, pokiaľ tieto veci získala povinná osoba, ktorá úmyselným trestným činom spôsobila škodu, z majetkového prospechu získaného týmto trestným činom, pokiaľ je oprávnená osoba týmto trestným činom poškodená.

Výkonu rozhodnutí ďalej nepodliehajú:

  • pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, pokiaľ sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo opravu budovy,
  • peňažné dávky sociálnej starostlivosti, dávky pomoci v hmotnej núdzi, z dávok štátnej sociálnej podpory príspevok na bývanie a jednorázovo vyplácané dávky štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti,
  • pohľadávky, ktoré povinná osoba nadobudla ako substitučný majetok, to neplatí, ak má povinná osoba právo s vecou voľne disponovať alebo ak ide o výkon rozhodnutia, ktorým sa vymáhajú dlhy poručiteľa alebo dlhy súvisiace s nutnou správou vecí získaných ako substitučný majetok,
  • pohľadávky fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, ktoré vznikli pri ich podnikateľskej činnosti, podliehajú výkonu rozhodnutí len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami,
  • pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinnou osobou autor, len dvomi pätinami, ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok, podliehajú výkonu rozhodnutia tromi pätinami (to platí rovnako pre pohľadávky z práv výkonných umelcov a z práv pôvodcov predmetov priemyselného vlastníctva).

Tento zoznam predstavuje základné obmedzenie pre postihovanie majetku výkonom rozhodnutia či exekúciou. Občiansky súdny poriadok obsahuje niektoré ďalšie špecifické obmedzenia, napr. v § 267b.

Spôsob postihnutia spoločného majetku manželov je zakotvený v § 262a ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení, a v § 42 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Výkon rozhodnutia týkajúceho sa majetku patriaceho do spoločného majetku manželov možno nariadiť aj v prípade, ak ide o vymoženie dlhu, ktorý vznikol počas trvania manželstva alebo pred uzavretím manželstva len jednému z manželov. Za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje aj majetok, ktorý netvorí súčasť spoločného majetku manželov len preto, že rozhodnutím súdu bol spoločný majetok manželov zrušený alebo bol zúžený jeho existujúci rozsah, alebo bol zmluvou zúžený rozsah spoločného majetku manželov, že sa dohodlo na režime oddelených majetkov alebo že bol zmluvou vymedzený vznik spoločného majetku ku dňu zániku manželstva.

Výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu manžela povinnej osoby, prikázaním pohľadávky manžela povinnej osoby z účtu v peňažnom ústave, prikázaním inej peňažnej pohľadávky manžela povinnej osoby alebo postihnutím iných majetkových práv manžela povinnej osoby možno nariadiť, len ak ide o vymoženie dlhu, ktorý patrí do spoločného majetku manželov.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Súdny výkon rozhodnutia:

Zaplatenie peňažnej čiastky možno vykonať zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, správou nehnuteľnej veci, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu a zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľné veci (§ 258 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, uskutočnením prác a činností (§ 258 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Výkon rozhodnutí predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí, hromadných vecí a súborov vecí, prikázaním založenej peňažnej pohľadávky a postihnutím iných založených majetkových práv (§ 258 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Po zapísaní exekúcie do registra začatých exekúcií exekútor posúdi, akým spôsobom sa exekúcia vykoná, a vydá alebo zruší exekučný príkaz týkajúci sa majetku, ktorý má byť exekúciou postihnutý. Pod exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov stanovených v zákone č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení. Exekútor je povinný v exekučnom príkaze zvoliť taký spôsob exekúcie, ktorý nie je očividne nevhodný, a to najmä vzhľadom na nepomer výšky dlhov povinnej osoby a ceny predmetu, z ktorého sa má dosiahnuť splnenie dlhu povinnej osoby.

Exekúciu, ktorou sa ukladá zaplatenie peňažnej čiastky, možno vykonať zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, postihnutím závodu, zriadením exekútorského záložného práva na nehnuteľné veci, správou nehnuteľnej veci, pozastavením vodičského oprávnenia.

Spôsob exekúcie, ktorou sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej čiastky, sa riadi povahou uloženej povinnosti. Takúto exekúciu možno uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením spoločnej veci, vykonaním prác a činností.

Exekúciu predajom zálohy možno v prípade zaistenej pohľadávky uskutočniť predajom založených hnuteľných a nehnuteľných vecí.

Zákaz disponovania majetkom sa upravuje v § 44a a § 47 ods. 5 zákona č. 120/2001 Zb., exekučného poriadku, v platnom znení. Ak exekútor nerozhodol inak, povinná osoba nesmie po doručení oznámenia o začatí exekúcie disponovať svojím majetkom vrátane nehnuteľností a majetku patriaceho do spoločného majetku manželov, s výnimkou bežnej obchodnej a prevádzkovej činnosti, uspokojovania svojich základných životných potrieb a základných životných potrieb osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a udržiavania a správy majetku. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný. Právny úkon sa však považuje za platný, ak námietku o neplatnosti nevznesie exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ s cieľom zaistiť uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Právne účinky vznesenia námietky o neplatnosti nastávajú od účinnosti právneho úkonu, ak exekučný príkaz alebo iný prejav vôle exekútora, oprávnenej osoby alebo prihláseného veriteľa dostanú všetci účastníci právneho úkonu, voči ktorému exekútor, oprávnená osoba alebo prihlásený veriteľ vzniesli námietku o neplatnosti.

Povinná osoba nesmie previesť majetok, ktorý je postihnutý exekučným príkazom, na inú osobu, zaťažiť ho ani ním inak disponovať. Právny úkon, ktorým povinná osoba porušila túto povinnosť, je neplatný.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Opatrenia trvajú do zastavenia exekúcie, vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a nákladov na exekúciu a pod. Zákaz disponovania majetkom sa ukončuje rozhodnutím, ak povinná osoba zloží u exekútora čiastku vo výške vymáhanej pohľadávky, nákladov na exekúciu a nákladov oprávnenej osoby.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Opravné prostriedky pri súdnom výkone rozhodnutia:

Pri súdnom výkone rozhodnutia je možné podať odvolanie podľa všeobecných ustanovení občianskeho súdneho poriadku o opravných prostriedkoch. Povinná osoba musí podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak osoba, ktorá je na to oprávnená, podá včas prípustné odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť dovtedy, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (pozri aj § 254 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení).

Pri výkone rozhodnutia nie je zo zákonne stanovených dôvodov možné prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nie je možné ani podať žalobu na obnovenie výkonu rozhodnutia. Je však možné podať žalobu z dôvodu zmätočnosti, ale iba v prípade, že sa touto žalobou napáda právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa zamietlo odvolanie alebo ktorým sa zastavilo odvolacie konanie, ako aj právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odvolania alebo dovolaní z dôvodu oneskorenia (pozri aj § 229 ods. 4 a § 254 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení).

Právo na majetok, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenej osobe návrhom na vylúčenie majetku z výkonu rozhodnutia podľa § 267 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Právo na majetok, ktorý patrí do spoločného majetku manželov alebo sa na účely nariadenia výkonu rozhodnutia považuje za majetok patriaci do spoločného majetku povinnej osoby a jej manžela, ale vymáhanú pohľadávku nie je možné z tohto majetku uspokojiť, možno rovnako uplatniť takýmto návrhom (§ 267 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Návrh je potrebný aj na uplatnenie popretia pravosti, výšky, skupiny alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených do rozvrhu výťažku alebo inak uspokojovaných pri výkone rozhodnutia spôsobmi postihnutia majetku uvedenými v zákone (§ 267a Občianskeho súdneho poriadku) voči veriteľovi.

Proti niektorým súdnym uzneseniam môže účastník podať námietky. Ide napríklad o námietky povinnej osoby týkajúce sa súpisu majetku, námietky voči záznamu o výkone správy závodu alebo námietky voči príklepu.

Povinná osoba môže ďalej v rámci vykonávacieho a exekučného konania podať návrh na odklad výkonu rozhodnutia (exekúcie) alebo návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) sú upravené v občianskom súdnom poriadku aj exekučnom poriadku (predovšetkým v § 266, § 268 a § 269 zákona 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v platnom znení, a ustanoveniach § 54, § 55 a § 55a zákona č. 120/2001 Zb., exekučný poriadok, v platnom znení).

Opravné prostriedky v exekučnom konaní:

Proti rozhodnutiam exekútora sa možno odvolať v prípadoch, keď to umožňuje exekučný poriadok (pozri § 55c).

Proti rozhodnutiu exekútora o návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu možno podať návrh na vylúčenie veci podľa § 267 Občianskeho súdneho poriadku na exekučnom súde do 30 dní od doručenia rozhodnutia exekútora, ktorým nevyhovel, a to aj čiastočne, návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu. Od podania návrhu na vyškrtnutie veci zo súpisu do uplynutia tejto lehoty a počas konania o žalobe nie je možné zapísané hnuteľné veci predať.

Proti príkazu na úhradu nákladov na konanie môže účastník podať námietky do 8 dní od doručenia príkazu.

V prípade návrhu na odklad alebo zastavenie exekúcie pozri časť „Opravné prostriedky pri súdnom výkone rozhodnutia“.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Po nariadení exekúcie (§ 44 a nasl. exekučného poriadku) sa zákaz disponovania majetkom nevzťahuje na bežnú obchodnú a prevádzkovú činnosť povinnej osoby, uspokojovania základných životných potrieb povinnej osoby a osôb, voči ktorým má povinná osoba vyživovaciu povinnosť, a na udržiavanie a správu majetku. Povinná osoba môže ďalej exekútorovi navrhnúť, aby sa zákaz disponovania nevzťahoval na časť jej majetku. Pri tomto návrhu musí povinná osoba preukázať, že jej zostávajúci majetok zjavne a bez pochybností stačí na uhradenie vymáhanej pohľadávky vrátane nákladov oprávnenej osoby a nákladov na exekúciu.

Povinná osoba má ďalej možnosť, aby v reakcii na výzvu súdneho exekútora, ktorá musí obsahovať poučenie o lehote na zaplatenie a o prípadných dôsledkoch nezaplatenia, zaplatila vymáhanú pohľadávku aj zálohu na znížené náklady. Splnením vymáhaného nároku a uhradením zálohy zaniká zákaz disponovania majetkom (§ 44a ods. 1 a § 46 ods. 6 exekučného poriadku). Exekútor v opačnom prípade vykoná exekúciu.

Povinná osoba je chránená predovšetkým v situácii, keď má dôjsť k vyprataniu bytu alebo inej nehnuteľnosti, v ktorej žije, a to podľa ustanovenia § 65 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 37/1992 Zb., o rokovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, v znení neskorších noviel, z 23. decembra 1991. Ak totiž vykonávateľ pri vypratávaní nehnuteľnej veci, stavby, bytu alebo miestnosti zistí, že osoba, ktorá má nehnuteľnosť vypratať, je z dôvodu choroby pripútaná na lôžko alebo že ide o ženu v šestonedelí alebo vo vyššom štádiu tehotenstva a že by vykonanie vypratania mohlo vážne ohroziť zdravotný stav takejto osoby, nie je uskutočnenie výkonu prípustné. Ak sa nepredloží potvrdenie od lekára alebo ak existuje pochybnosť o správnosti takéhoto potvrdenia, vykonávateľ požiada o vyjadrenie odborného lekára.

Niektoré veci dlžníka podľa občianskeho súdneho poriadku nemôžu byť postihnuté, pozri aj otázku „Aký druh majetku môže byť predmetom exekúcie?“

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.

Your-Europe

Posledná aktualizácia: 28/03/2022

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.