Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Swipe to change

Platobná neschopnosť

Luxembursko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Luxemburskom veľkovojvodstve je známych osem insolvenčných konaní.

Tri z nich sa týkajú iba obchodníkov (fyzických osôb a právnických osôb):

  1. Konkurzné konanie sa v Obchodnom zákonníku definuje ako konanie s cieľom zlikvidovať majetok obchodníka, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti a ktorý nie je schopný si zobrať úver.
  2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania podľa zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania predstavuje konanie, ktoré sa za istých podmienok začalo voči dlžníkovi spĺňajúcemu podmienky konkurzu. Ak sa dohoda s veriteľmi uskutoční vzdaním sa majetku, cieľom konania bude umožniť podobne ako v konkurznom konaní likvidáciu majetku obchodníka, ktorý sa majetku vzdal. Toto konanie sa však odlišuje od konkurzného konania, pretože sa obchodník vyhne účinkom vyvolaným konkurzným konaním.
  3. Konanie vo veci kontrolovaného riadenia je podľa vyhlášky Luxemburského veľkovojvodstva z 24. mája 1935 o kontrolovanom riadení konanie s cieľom reorganizovať obchody obchodníka, ktorý o to požiada. Z tohto konania možno však žiadať zisk, ak obchodník chce, aby sa jeho majetok riadne predal.

Okrem týchto konaní existuje v luxemburských právnych predpisoch konanie stanovené v článku 593 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodník môže za istých podmienok získať odklad platby.

  1. Štvrté konanie sa začína výlučne voči fyzickým osobám, ktoré nie sú obchodníkmi: ide o konanie o nadmernom zadĺžení podľa zákona z 8. januára 2013 o nadmernej zadĺženosti, cieľom ktorého je umožniť žiadateľovi ozdraviť svoju finančnú situáciu vypracovaním plánu splatenia svojich dlhov.

Navyše existujú špeciálne insolvenčné konania pre notárov, úverové inštitúcie, poisťovne, ako aj podniky kolektívneho investovania (tieto sú zamerané výlučne na istú profesijnú kategóriu alebo isté odvetvie činnosti, a nebudú predstavené v rámci tohto dokumentu).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurz

Konkurzné konanie začína buď na základe vyhlásenia dlžníka, alebo na základe oznámenia jedného alebo viacerých veriteľov, alebo z úradnej moci.

Vyhlásenie o konkurze musí predložiť obchodník v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach v mieste jeho bydliska alebo sídla. Vyhlásenie sa musí predložiť do jedného mesiaca od okamihu, keď sa splnili podmienky konkurzu.

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia obchodníka, ktorý je dlžníkom, rozhodnú pristúpiť k príkazu na konkurz, musia sa obrátiť na súdneho vykonávateľa, ktorý súdnym príkazom nariadi obchodníkovi, aby sa dostavil na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach do 8 dní (predvolanie s presným dátumom) na účely rozhodnutia o príkaze na konkurz.

Konkurzné konanie môže takisto začať z úradnej moci na základe informácií, ktoré súd získa. V takomto prípade musí súd prostredníctvom súdnej kancelárie predvolať úpadcu pred senát rady, aby bol vypočutý o svojej situácii.

Pred vyhlásením konkurzu obchodníka musí príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach (ďalej len „obchodný súd“) overiť, či dotknutá osoba alebo spoločnosť spĺňa tieto tri podmienky:

  • postavenie obchodníka: fyzická osoba, ktorá vykonáva ako obvyklé povolanie (hlavné alebo doplnkové) úkony považované zákonom za obchodné úkony (napríklad úkony uvedené v článku 2 Obchodného zákonníka), alebo právnická osoba založená podľa jednej z foriem spoločností podľa zmeneného zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach (napríklad: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo...) ;
  • zastavenie platieb: Pod zastavením platieb sa rozumie nezaplatenie niektorých likvidných a splatných dlhov (napríklad: mzdy, sociálne poistenie...), termínované alebo viazané dlhy a jednoducho prirodzené záväzky nestačia; a
  • úverová neschopnosť: obchodník už nie je schopný si zabezpečiť úver v bankách alebo u svojich dodávateľov alebo veriteľov.

Ak odmietnutie alebo neschopnosť zaplatiť jediný dlh (nezávisle od sumy), ktorý je istý, likvidný a splatný, v zásade stačí na vyhlásenie zastavenia platieb, samotný prechodný problém s hotovosťou nevedie ku konkurzu, pokiaľ si obchodník dokáže zabezpečiť potrebný úver, aby pokračoval vo svojich činnostiach a plnil svoje záväzky.

2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania

Právo predbežnej dohody s veriteľmi v prípade konkurzného konania sa vyhradzuje „neúspešnému dlžníkovi, ktorý koná v dobrej viere“. Tieto vlastnosti musí podľa okolností prípadu preskúmať súd.

Po predložení žiadosti obchodný súd poverí jedného zo svojich sudcov, aby preskúmal situáciu žiadateľa a vystavil správu.

Na základe tejto správy môže súd odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť odklad, aby obchodníkovi umožnil predložiť jeho veriteľom návrhy na dohodu.

3. Kontrolované riadenie

Obchodník, ktorý je dlžníkom, musí poslať odôvodnenú žiadosť na obchodný súd, v obvode ktorého má obchodník hlavné miesto podnikania alebo v prípade spoločnosti miesto sídla spoločnosti.

Aby obchodník mohol využiť kontrolované riadenie, musí stratiť schopnosť zobrať si úver alebo úplne plniť svoje záväzky. Navyše cieľom žiadosti musí byť buď reorganizácia obchodov dlžníka, alebo riadny predaj jeho majetku. Podľa judikatúry sa vyžaduje, aby obchodník, ktorý je dlžníkom, konal v dobrej viere. V tomto prípade má súd diskrečnú právomoc, aby podľa skutočností a okolností prípadu posúdil, či dobrá viera vyžadovaná zákonom na získanie tohto prospechu existuje alebo neexistuje.

4. Nadmerné zadĺženie

Situácia nadmerného zadĺženia fyzických osôb je charakteristická zjavnou neschopnosťou dlžníka s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve čeliť všetkým svojim splatným dlhom iným ako podnikateľským a dlhom, ktoré budú splatné, ako aj záväzkom za ručenie alebo solidárnu úhradu dlhu živnostníka alebo spoločnosti, pokiaľ nebol vecne alebo právne jej riadiacim pracovníkom.

Konanie vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov obsahuje tieto 3 fázy:

  • fáza dohodnutého vysporiadania, ktorá sa vo veci nadmerného zadĺženia koná pred mediačnou komisiou,
  • fáza súdneho vyrovnania, ktorá sa koná pred zmierovacím sudcom v mieste bydliska dlžníka vo finančnej núdzi,
  • fáza osobnej obnovy nazývanej „občiansky konkurz“, ktorý sa koná pred zmierovacím sudcom dlžníka vo finančnej núdzi.

Je potrebné poznamenať, že fázu nazývanú osobná obnova, ktorá je druhotná v porovnaní s dvomi ďalšími fázami konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov, možno vyhlásiť len vtedy, ak sa dlžník vo finančnej núdzi nachádza v situácii, ktorú nemožno napraviť a ktorú charakterizuje skutočnosť, že nemožno zaviesť:

  • opatrenia plánu dohodnutého vysporiadania alebo
  • opatrenia navrhnuté mediačnou komisiou v rámci dohodnutého vysporiadania a
  • opatrenia stanovené v rámci konania o súdnom vyrovnaní.

Ešte je potrebné poznamenať, že žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov sa musia predložiť predsedovi mediačnej komisie.

Formulár týkajúci sa prijatia žiadosti o začatie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov možno stiahnuť na internetovej adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

Veritelia dlžníka vo finančnej núdzi sú okrem toho v prípade nadmerného zadĺženia povinní prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Formulár týkajúci sa prihlásenia pohľadávok možno stiahnuť na tejto internetovej adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa úpadca v plnom rozsahu zbavuje správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý môže získať po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu.

Zbavenie sa týka celého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu. Cieľom tohto mechanizmu je chrániť záujmy veriteľov existujúcich v rámci konkurznej podstaty.

Vo všeobecnosti sa správca pohybuje v priestoroch úpadcu, aby zostavil inventarizáciu majetku, ktorý sa tam nachádza. V tejto súvislosti musí správca dbať na roztriedenie na majetok, ktorý patrí in fine úpadcovi, a majetok, na ktorý si môžu uplatniť rôzne vecné práva tretie osoby.

Správca musí ďalej dbať na to, aby v rámci predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku čo najlepšie predal príslušný majetok úpadcu v záujme konkurzného konania. Na prevod tohto majetku musí mať správca súdne povolenie od súdu. Hnuteľný a nehnuteľný majetok sa musí predať vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom. Majetok sa musí pripísať na bankový účet s názvom insolvenčného konania.

2. Nadmerné zadĺženie

Sudca dbá na zostavenie bilancie hospodárskej a sociálnej situácie dlžníka, na overenie pohľadávok a ohodnotenie stavu aktív a pasív.

Po rozhodnutí o začatí konania osobnej obnovy a o existencii majetku na likvidáciu sudca pristúpi k súdnej likvidácii majetku dlžníka.

Zmierovací sudca rozhodne o prípadných pripomienkach týkajúcich sa pohľadávok a vyhlási likvidáciu osobného majetku dlžníka. Vylúčené sú iba hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Súdna likvidácia majetku dlžníka vo finančnej núdzi sa v rámci konania osobnej obnovy uskutočňuje v súlade s cieľom zákona, to znamená obnovou finančnej situácie dlžníka, pričom sa jemu a jeho domácnosti umožní viesť život v súlade s ľudskou dôstojnosťou.

Práva a povinnosti dlžníka týkajúce sa jeho majetku vykonáva počas celého obdobia likvidácie sudcom menovaný likvidátor.

Likvidátor má 6 mesiacov na predaj majetku dlžníka mimosúdnou cestou alebo na uskutočnenie núteného predaja.

Účinky konania osobnej obnovy:

  1. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania;
  2. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku nie je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  3. dlžník nevlastní nič iné ako hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  4. majetok tvorí len majetok bez trhovej hodnoty alebo náklady na predaj majetku by boli zjavne neprimerané vzhľadom na jeho trhovú hodnotu: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku.

Cieľom ukončenia konania z dôvodu nedostatku majetku je vymazanie všetkých dlhov dlžníka iných ako podnikateľských.

Výnimku z vymazania však tvoria dlhy dlžníka, ktoré majú iný ako podnikateľský charakter:

  • dlhy, ktoré ručiteľ alebo spoludlžník zaplatil namiesto dlžníka;
  • dlhy uvedené v článku 46 zákona, a to dlhy na výživnom s bežným termínom a peňažné náhrady priznané obetiam úmyselných násilných trestných činov za spôsobenú ujmu na zdraví.

Dlhy uvedené v článku 46 zákona sa však môžu vymazať, pokiaľ dotknutý veriteľ odsúhlasil odklad, splátkový kalendár alebo vymazanie predmetných dlhov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu je úpadca v plnom rozsahu zbavený správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý mu môže pripadnúť.

Od vynesenia tohto rozsudku sa správa jeho majetku zverí správcovi.

Ak je úpadcom právnická osoba, konkurzná podstata bude obsahovať všetky aktíva a pasíva spoločnosti bez ohľadu na práva, ktoré ako také majú spoločníci.

Správcovia sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré ponúknu čo najviac záruk z hľadiska zmyslu a vierohodnosti ich riadenia.

Prakticky sudcovia príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach vyberú správcov nachádzajúcich sa na zozname advokátov. V prípadoch, keď si to vyžaduje záujem konkurzu, však súd môže takisto menovať notárov alebo účtovných znalcov/audítorov spoločností.

Vo veci konkurzu rozhoduje podobne ako v ostatných konaniach týkajúcich sa obchodníkov obchodný súd.

Obchodný súd vynesie rozsudok o vyhlásení konkurzu, určí dátum zastavenia platieb, menuje jednotlivých účastníkov (konkurzného sudcu, správcu), stanoví dátum prihlásenia pohľadávok a dátum uzatvorenia zápisnice o overení pohľadávok a vyhlási uzatvorenie konkurzného konania.

Správu majetku zverí súd určenému správcovi, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku dlžníka a rozdelenie výnosu z predaja medzi jednotlivých veriteľov, pričom dodrží pravidlá prednostných práv a vecných zabezpečovacích práv.

Konkurzný sudca je zodpovedný za dohliadanie na operácie, riadenie a likvidáciu konkurzu. Na pojednávaní vystaví správu o všetkých pripomienkach, ktoré by mohli vzniknúť, a nariadi potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie a uchovanie majetku konkurznej podstaty. Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu.

Od vyhlásenia konkurzu je obchodník úpadca zbavený správy svojho majetku a už nemôže vykonávať platbu, operácie a iné úkony týkajúce sa majetku.

2. Nadmerné zadĺženie

Pokiaľ ide o povinnosti dlžníka a účinok začatia konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov jeho majetku, je potrebné poznamenať, že dlžník je povinný plniť podmienky dobrého správania.

Počas obdobia dobrého správania je dlžník povinný:

  • spolupracovať s orgánmi a subjektmi zúčastnenými v rámci konania a samovoľne oznámiť všetky informácie o svojom majetku, svojich príjmoch, dlhoch a zmenách, ktoré nastali v jeho situácii;
  • vykonávať pokiaľ možno platenú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam;
  • nezhoršovať svoju platobnú neschopnosť a konať lojálne, aby sa jeho dlh znížil;
  • neuprednostniť veriteľa s výnimkou veriteľov výživného s bežnou lehotou, prenajímateľov v prípade nájomného za byt s bežnou lehotou zodpovedajúci základným potrebám dlžníka, dodávateľov služieb a produktov nevyhnutných pre dôstojný život a veriteľov v prípade exekučného konania proti dlžníkovi z dôvodu platby náhrady škody priznanej na základe úmyselných násilných trestných činov ujmy na zdraví;
  • dodržiavať záväzky prijaté v rámci konania.

V rámci súdneho konania existuje fáza dohodnutého vysporiadania dlhov a fáza súdneho vysporiadania dlhov.

Fáza dohodnutého vysporiadania dlhov prebieha pred mediačnou komisiou. Mediačná komisia sa skladá z členov, ktorých menuje minister, má predsedu a tajomníka a zasadá najmenej jedenkrát za štvrťrok. Aby kandidáti mohli byť prijatí do mediačnej komisie, musia okrem iného predložiť výpis z registra trestov a po vymenovaní sú zo zákona povinní informovať ministra o všetkých trestných stíhaniach alebo odsudzujúcich rozsudkoch vynesených proti nim, aby sa pristúpilo k ich nahradeniu. Členovia mediačnej komisie dostávajú náhradu vo výške 10 eur za každé zasadnutie a predseda dostáva náhradu vo výške 20 eur za zasadnutie.

Mediačná komisia rozhodne najmä o schválení žiadostí o začatie konania a o prípustnosti prihlásenia pohľadávok a schváli alebo zmení návrhy plánov dohodnutého vysporiadania, ktoré jej v prípade nadmerného zadĺženia predloží po súdnom konaní informačná a poradenská služba pre veci nadmerného zadĺženia, ďalej len „služba“.

Ak do šiestich mesiacov od rozhodnutia komisie o prípustnosti zainteresované strany neprijali navrhovaný plán, komisia vystaví zápisnicu o neplnení záväzkov a skonštatuje neúspešné konanie o dohodnutom vysporiadaní. Do dvoch mesiacov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri môže dlžník začať konanie o súdnom vyrovnaní pred zmierovacím sudcom v mieste svojho bydliska. Ak dlžník nepodá odvolanie do stanoveného termínu, môže začať nové konanie o kolektívnom vyrovnaní dlhov len po uplynutí lehoty dvoch rokov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri.

V prípade vyhlásenia fázy súdneho vyrovnania budú účastníci predvolaní pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže žiadať, aby účastníci predložili všetky dokumenty a informácie, ktoré umožnia zostaviť majetok dlžníka (aktíva a pasíva).

Na základe predložených informácií sudca stanoví plán oživenia, ktorý bude zahŕňať opatrenia umožňujúce dlžníkovi čeliť jeho záväzkom.

Sudca stanoví plán oživenia na obdobie maximálneho trvania sedem rokov a môže ho vyhlásiť za neplatný v určitých prípadoch (najmä ak dlžník nedodrží povinnosti, ktoré sú mu uložené v pláne oživenia).

3. Kontrolované riadenie

V rámci konania o kontrolovanom riadení dlžník stráca svoju rozhodovaciu právomoc v prospech audítorov, ktorí boli poverení inventarizáciou a zostavením buď plánu reorganizácie, alebo plánu predaja a rozdelenia majetku. Dlžníkovi sa zakazuje zasahovať takým spôsobom, ktorým by narušil plnenie úloh audítorov menovaných v rámci tohto konania.

4. Dohoda s veriteľmi

Počas konania o dohode s veriteľmi dlžník nemôže majetok scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu. Poverený sudca vykoná inventarizáciu a analýzu stavu podniku a ak to bude potrebné, môže požiadať o pomoc znalcov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Jednotlivé vyššie uvedené konania nepredstavujú koniec prednostných práv veriteľov okrem prípadu konania o dohode s veriteľmi.

1. Dohoda s veriteľmi

Účasť na hlasovaní o dohode s veriteľmi navyše spôsobuje stratu postavenia prednostných veriteľov pred veriteľmi využívajúcimi vecné zabezpečovacie práva (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

2. Konkurz

„Pokiaľ ide o konkurz, z judikatúry vyplýva, že od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu sa už žiadne zákonné, súdne ani dohodnuté započítanie nemôže uskutočniť, dokonca ani medzi existujúcimi pohľadávkami, ak doteraz stratili jednu z vlastností likvidity, splatnosti a vymeniteľnosti. Ak rozsudok o vyhlásení konkurzu môže byť prekážkou v zákonnom započítaní, nemožno z toho usúdiť, že sa tak deje absolútne a retroaktívne. Rozsudkom o vyhlásení konkurzu nie je dotknuté zákonné započítanie, pokiaľ sa splnili príslušné podmienky pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd rozhodol, že „podozrivé obdobie nebráni tomuto typu započítania. Zákonné započítanie sa vykoná napriek zastaveniu platieb. Nepredstavuje úkon dlžníka a vykoná sa bez jeho vedomia; Článok 445 Obchodného zákonníka sa naň nevzťahuje. “

Pokiaľ ide o súdne započítanie, toto nemožno vyhlásiť po začatí kolektívneho konania. Môže sa však vykonať počas podozrivého obdobia za podmienky, že rozsudok, ktorým sa o ňom rozhodlo, nadobudol právoplatnosť (lehota na podanie opravných prostriedkov uplynula). V tomto prípade účinok započítania nastáva len odo dňa vynesenia rozsudku.

Pokiaľ ide o dohodnuté započítanie, toto samozrejme nemôže nastať po začatí kolektívneho konania. Navyše nemôže nastať počas podozrivého obdobia, lebo sa podľa článku 445 Obchodného zákonníka považuje za nezvyčajný spôsob platby, na základe ktorého môže nastať strata práva. [1]“

Je však potrebné poznamenať, že podľa zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách existujú špeciálne výnimky z vyššie opísaných pravidiel, pokiaľ ide napríklad o dohody o započítaní uzatvorené prípadne medzi stranami ku dňu začatia insolvenčného konania (alebo dokonca po začatí konania (pozri článok 18 a nasl. zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách).

3. Kontrolované riadenie

Pokiaľ ide o kontrolované riadenie, dohodu s veriteľmi a odklad platieb, takéto započítania nie sú možné, ak nastali v okamihu, keď dlžník stratil možnosť slobodne nakladať so svojimi právami a svojím majetkom.


[1] „Započítanie ako záruka pohľadávky u dlžníka v konkurze“, Pierre HURT, J.T. 2010, s. 30

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Jedna z prvých ťažkostí, s ktorou sa správca stretne po začatí konkurzného konania, sú prebiehajúce zmluvy uzatvorené pred vyhlásením konkurzu. Mimo pracovných zmlúv, ktorých platnosť v plnom rozsahu končí ku dňu vyhlásenia konkurzu (článok 12-1 Zákonníka práce), sa zvyčajne pripúšťa, že prebiehajúce zmluvy platia dovtedy, kým ich nevypovie správca.

Správca musí zvážiť dotknuté záujmy a rozhodnúť, či je dôvod, aby tieto zmluvy dočasne pokračovali alebo nie. V prípade zmluvných ustanovení o vypovedaní zmluvy v prípade konkurzu jednej zo strán treba rozhodnúť, či správca poprie uplatniteľnosť týchto ustanovení alebo nie (s vedomím skutočnosti, že platnosť týchto ustanovení možno rozporovať; napríklad v Belgicku sa tieto ustanovenia považujú za neplatné v prípade obchodného prenájmu).

V každom prípade prislúcha v zásade správcovi, aby rozhodol medzi plnením a vypovedaním zmlúv. V prípade námietky druhej zmluvnej strany, ktorá žiada automatické vypovedanie zmluvy z dôvodu konkurzu, správca sa vystavuje súdnemu konaniu s neistým výsledkom a vzniku ďalších výdavkov na náklady konkurzného konania [1].


[1] Zdroje: „Kolektívne konania v Luxembursku“, Yvette HAMILIUS a Brice HELLINCKX (autori 3. kapitoly), vydavateľstvo Larcier 2014, s. 86

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

1. Konanie o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení

V prípade konania o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení sú úkony núteného výkonu proti obchodníkovi a jeho majetku pozastavené. Naopak žiadne ustanovenie zákona platné v Luxemburskom veľkovojvodstve nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Vo všetkých týchto konaniach už dlžník nemôže slobodne nakladať so svojím majetkom. „Od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu až do uzatvorenia sa nemôže právoplatne podať žiadna žaloba proti samotnému úpadcovi, pokiaľ ide o dotknutý zbavený majetok. “ (Lux., 12. január 1935, odsek 14, s. 27) „Nezabezpečení veritelia a veritelia, ktorí majú všeobecné výsady, nie sú počas konkurzu oprávnení predvolať úpadcu ani správcu a žiadať pre nich odsudzujúci rozsudok, môžu však konať len prostredníctvom prihlásenia pohľadávky alebo žalobou o schválenie ich pohľadávky“. (Kasačný súd, 13. november 1997, odsek 30, s. 265)

V niektorých prípadoch však úkony týkajúce sa disponovania možno vykonať aj na základe ručenia osoby, ktorú poveril Obchodný súd (v prípade odkladu platby alebo kontrolovaného riadenia).

Navyše rozsudkom o vyhlásení konkurzu sa nesplatné dlhy stávajú splatnými a plynutie úrokov sa prerušuje.

2. Nadmerné zadĺženie

V prípade kolektívneho vysporiadania dlhov vedie rozhodnutie komisie o schválení žiadosti dlžníka v plnom rozsahu k pozastaveniu exekučných opatrení týkajúcich sa majetku dlžníka s výnimkou dlhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, k pozastaveniu plynutia úrokov a k splatnosti nesplatných dlhov.

V prípade neúspešnej fázy dohodnutého vysporiadania môže zmierovací sudca, pred ktorým sa koná fáza súdneho vysporiadania, pozastaviť exekučné opatrenia za rovnakých podmienok, ako sa uvádzajú vyššie.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Súdne konania, ktoré prebiehajú v okamihu začatia insolvenčného konania, právoplatne pokračujú prostredníctvom správcu qualitate qua. Žiadateľ alebo žiadatelia týchto súdnych konaní však musia regulovať konanie za účasti správcu, ktorý jediný má právomoc právoplatne zastupovať dlžníka úpadcu.

V prípade odsudzujúceho rozsudku dlžníka získa veriteľ alebo veritelia, ktorí začali spor pred začatím konkurzného konania dlžníka, právo, ktoré si môžu uplatniť v rámci likvidácie alebo konkurzu. Nútený výkon tohto práva však nie je možný, pokiaľ bol rozsudkom o vyhlásení konkurzu dlžník zbavený správy celého svojho majetku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

1. Konkurz

Uverejnením informácie o konkurze v jednom alebo viacerých denníkoch distribuovaných v Luxembursku sú veritelia informovaní o konkurze ich dlžníka. Vtedy sú povinní prihlásiť v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach svoje pohľadávky so svojimi právami v lehote určenej v rozsudku o vyhlásení konkurzu. Súdny tajomník zaznamená stav a vystaví potvrdenie.

Prihlásenia pohľadávok musia byť podpísané a musí sa v nich uvádzať okrem iného priezvisko, meno, povolanie a bydlisko veriteľov, ako aj suma a príčiny pohľadávky a záruky, prípadne súvisiace práva. Následne sa jednotlivé prihlásené pohľadávky overia za prítomnosti správcu, dlžníka úpadcu a konkurzného sudcu.

V rámci tohto konania možno v prípade námietok predvolať veriteľov, aby sa vyjadrili k podrobnostiam týkajúcim sa ich pohľadávky, a to k odôvodneniu alebo presnej sume v prípade sporných posúdení.

Ak správca zistil existenciu majetku, ktorý možno rozdeliť medzi veriteľov, zvolá ich na zasadnutie predloženia účtov, počas ktorého môžu veritelia zaujať stanovisko v súvislosti s návrhom na rozdelenie.

V prípade nedostatočného majetku sa vyhlási ukončenie konkurzu.

Ak správca neplní svoje povinnosti k spokojnosti veriteľov, veritelia môžu predložiť svoje sťažnosti konkurznému sudcovi, ktorý v prípade potreby môže pristúpiť k nahradeniu správcu.

2. Kontrolované riadenie

V rámci kontrolovaného riadenia musia audítori poslať veriteľom podrobnosti týkajúce sa návrhu na reorganizáciu, prípadne na predaj majetku.

V takomto prípade bude možné veriteľov predvolať, aby uplatnili svoje pripomienky. Do pätnástich dní od informovania veriteľov, musia veritelia upovedomiť kanceláriu súdu o svojom súhlase alebo nesúhlase s návrhom, ktorý možno zrealizovať, len ak súhlasí viac ako polovica veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu pasív.

3. Dohoda s veriteľmi

V rámci dohody s veriteľmi sa zvolá zhromaždenie veriteľov, aby prerokovali návrhy na dohodu stanovené povereným sudcom. Veritelia musia v tomto prípade prihlásiť svoje pohľadávky a okrem iného musia vyhlásiť, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhmi na dohodu.

Následne môžu ešte veritelia počas pojednávania o schválení dohody s veriteľmi uplatniť svoje pripomienky. Môžu takisto podať odvolanie proti rozsudku, ktorým sa schválila dohoda s veriteľmi, ak neboli zvolaní na zhromaždenie veriteľov alebo ak hlasovali proti návrhom na dohodu.

4. Nadmerné zadĺženie

V prvom rade sú veritelia počas fázy dohodnutého vysporiadania povinní prihlásiť svoju pohľadávku v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Následne sa veritelia môžu aktívne zúčastniť na prijímaní návrhu dohodnutého vysporiadania, ktorý prijíma vyššie spomenutá služba.

V prípade nadmerného zadĺženia potom mediačná komisia zvolá veriteľov a predstaví im návrhy vypracované v rámci dohodnutého vysporiadania. Aby sa návrh mohol považovať za prijatý, musí najmenej šesťdesiat percent veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú šesťdesiat percent podstaty pohľadávok, uviesť, či súhlasia s návrhom dohodnutého vysporiadania. Mlčanie veriteľov sa považuje za súhlas.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správcovia konkurznej podstaty zastupujú úpadcu ako aj jeho veriteľov; z tejto dvojitej pozície sú nielen poverení spravovať majetok konkurznej podstaty, ale sú ako navrhovatelia alebo odporcovia oprávnení sledovať všetky činnosti, cieľom ktorých je zachovať majetok, ktorý má slúžiť veriteľom ako záloha, ako aj obnoviť majetok a zvyšovať jeho hodnotu vo všeobecnom záujme veriteľov. (Odvolací súd, 2. júl 1880, odsek 2, s. 49)

Správca vykoná činnosti súvisiace so spoločnou zálohou veriteľov, ktorá predstavuje majetok úpadcu, to znamená činnosti, ktoré vedú k obnove, ochrane alebo likvidácii tohto majetku. (Odvolací súd, 25. február 2015, odsek 37, s. 483)

Pokiaľ ide o prebiehajúce zmluvy po vyhlásení konkurzu, správca musí rozhodnúť, či je vhodné ich vypovedať alebo bude lepšie, pokiaľ umožnia uvoľniť aktíva, pokračovať v ich plnení s cieľom neskoršieho vyrovnania pasív úpadcu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky nezávisle od povahy pohľadávky a od skutočnosti, či využijú prednostné právo alebo nie. Od tohto postupu sa však oslobodzujú pohľadávky konkurznej podstaty, teda tie, ktoré vznikli po začatí a v záujme insolvenčného konania (napr.: poplatky na správcu, splatné nájomné po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu a i.).

Pokiaľ ide o pohľadávky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a ktoré vyplývajú z riadenia konkurzu, prípadne z pokračovania niektorých činností podniku v konkurze, tieto sa vyplácajú ako prvé pred rozdelením zvyšku majetku medzi veriteľov. Pohľadávky konkurznej podstaty sa v každom prípade vyplácajú prioritne pred ostatnými veriteľmi.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

1. Konkurz

V rámci konkurzného konania sa rozsudok o vyhlásení konkurzu zverejní rôznymi spôsobmi (tlač, zápis na obchodnom súde), aby sa veritelia dlžníka úpadcu mohli oboznámiť so situáciou a vyjadriť sa (článok 472 Obchodného zákonníka).

Vtedy musia veritelia prihlásiť svoju pohľadávku v kancelárii obchodného súdu a predložiť listinné dôkazy (článok 496 Obchodného zákonníka).

Príslušný formulár umožňujúci veriteľom prihlásiť túto pohľadávku sa nachádza online na tejto adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/declaration-creance.html.

Pohľadávky overí správca poverený likvidáciou konkurzu a môže proti nim vznieť námietky (článok 500 Obchodného zákonníka).

Akákoľvek prihlásená pohľadávka, proti ktorej sa vznesie námietka, sa musí vrátiť na súd.

Ak však existujú námietky, ktoré z vecného dôvodu neprislúchajú okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach, musia sa vrátiť príslušnému sudcovi na rozhodnutie vo veci samej a na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach, aby rozhodol podľa článku 504, do akej sumy sa môže spochybnený veriteľ zúčastniť na rokovaní o dohode s veriteľmi. (Článok 502).

2. Dohoda s veriteľmi

V prípade dohody s veriteľmi dlžník, ktorý predkladá žiadosť o dohodu s veriteľmi, musí vo svojej žiadosti uviesť totožnosť a bydlisko svojich veriteľov, ako aj sumu ich pohľadávok (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886).

Veritelia budú informovaní doporučeným listom (článok 8 zákona zo 14. apríla 1886). Týmto listom budú vyzvaní, aby sa zúčastnili na zhromaždení veriteľov vo veci dohody.

Zvolanie sa takisto zverejní v tlači.

Na zhromaždení veriteľov oznámia veritelia výšku svojich pohľadávok.

Ako sa uvádza vyššie, účasť na hlasovaní spôsobí stratu postavenia prednostných pohľadávok pred pohľadávkami zabezpečenými vecnou zábezpekou (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

3. Odklad výkonu rozhodnutia

V prípade odkladu výkonu rozhodnutia musí dlžník takisto pripojiť zoznam obsahujúci mená svojich veriteľov, sumu ich pohľadávok a ich bydlisko.

Veritelia budú zvolaní doporučeným listom (článok 596 Obchodného zákonníka) a prostredníctvom tlače.

Na zasadnutí, na ktoré budú pozvaní, musia oznámiť výšku svojich pohľadávok (článok 597 Obchodného zákonníka).

4. Kontrolované riadenie

V prípade kontrolovaného riadenia neexistuje postup prihlásenia pohľadávky a postup schválenia. V žiadosti predloženej súdu dlžník uvedie totožnosť svojich veriteľov.

Súd neskôr oboznámi veriteľov o pláne reorganizácie alebo predaja majetku, ktorý zostavili súdom určení audítori.

5. Konanie o nadmernom zadĺžení:

V prípade nadmerného zadĺženia musia veritelia dlžníka vo finančnej núdzi do jedného mesiaca po zverejnení stanoviska o kolektívnom vysporiadaní dlhov v registri prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia.

Pohľadávka sa musí prihlásiť v súlade s článkom 6 a článkom 7 nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva zo 17. januára 2014 o vykonávaní zákona z 8. januára 2013 o nadmernom zadĺžení.

Vzor oznámenia majú k dispozícii.

Mediačná komisia analyzuje prípustnosť prihlásenia pohľadávok.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Základná zásada, ktorá prevažuje nad konkurzným právom, spočíva v tom, že každý veriteľ musí dostať rovnaký podiel v pomere k výške svojej pohľadávky.

Niektorí veritelia využívajúci zábezpeku alebo prednostné právo sa vyplácajú prednostne.

Prednostní veritelia sa zoradia podľa zákonného poradia v súlade s verejným poriadkom (prenajímatelia nehnuteľností, hypotekárny veriteľ, záložný veriteľ obchodného podniku a hlavne štátna pokladnica v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti sa správca odvoláva na články 2096 až 2098, článok 2101 a článok 2102 Občianskeho zákonníka.

Správca musí overiť jednotlivé prípady a odvolať sa na zákonné ustanovenia a judikatúru.

Čisté aktíva sa rozdelia v prospech nezabezpečených veriteľov pomerným podielom v súlade s článkom 561 prvým pododsekom Obchodného zákonníka.

Ak správca pozná výšku odmien stanovenú súdom, zoradil prednostných veriteľov a pozná sumu, ktorá sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, zostaví návrh na rozdelenie majetku a predloží ho najprv konkurznému sudcovi. Podľa článku 533 Obchodného zákonníka správca vyzve doporučeným listom všetkých veriteľov na predloženie účtov a k predvolaniu pripojí kópiu návrhu na rozdelenie majetku.

Úpadcu musí vyzvať súdny vykonávateľ, ak ho nevyzve súdny vykonávateľ, musí sa tak vykonať na základe uverejnenia informácie v denníku v Luxembursku.

Ak žiadny veriteľ nevznesie námietky voči predloženým účtom správcu, správca predloží zápisnicu o predložení účtov vystavenú na základe návrhu na rozdelenie majetku na podpis konkurznému sudcovi a súdnemu tajomníkovi.

Po predložení účtov správca vyplatí veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

1. Konkurz

V prípade konkurzu môže po uskutočnení platieb správca podať žiadosť o ukončenie konania, po ktorej sa vynesie rozsudok o ukončení konania a na základe neho, ako hovorí názov, sa konkurzné konanie ukončí.

Podľa článku 536 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do siedmich rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konania pre nedostatok majetku.

Podľa článku 586 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý úplne uhradil všetky dlžné sumy a ich úroky a poplatky, môže získať zahladenie na základe žiadosti predloženej v tejto súvislosti na Najvyššom súde.

2. Dohoda s veriteľmi, odklad platby, kontrolované riadenie

V prípade dohody s veriteľmi, odkladu platby, kontrolovaného riadenia sa konanie ukonči na základe rozhodnutia, ktorým súd schváli požadované opatrenie.

Súd môže uložiť dlžníkovi úpadcovi občiansko-právne sankcie a trestné sankcie.

Ak súd zistí, že konkurz vyplynul zo závažného pochybenia spôsobeného úpadcom, môže rozhodnúť o zákaze vykonávať obchodnú činnosť, a to priamu alebo prostredníctvom inej osoby. Tento zákaz takisto zahŕňa zákaz vykonávať funkciu, z ktorej vyplýva rozhodovacia právomoc v spoločnosti.

Medzi iné občiansko-právne sankcie patrí, pokiaľ ide o konkurz obchodných spoločností, možnosť rozšíriť konkurz na vedúcich predstaviteľov spoločnosti, ako aj možnosť konať podľa článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť) a podľa článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach.

Trestné sankcie (v prípade úpadku) možno takisto uložiť úpadcovi.

Pokiaľ ide o dohodu s veriteľmi, ten, kto takúto dohodu využil, je v prípade zlepšenia majetkovej situácie povinný vyplatiť svojich veriteľov (článok 25 zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania).

Dohoda nemá účinok v súvislosti s týmito dlhmi:

  • dane a iné verejné náklady;
  • pohľadávky zabezpečené prednostným právami, hypotékami alebo záložnými právami;
  • splatné pohľadávky z dôvodu výživného.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania veritelia získajú v prípade existencie majetku celú sumu alebo časť sumy svojej pohľadávky podľa podmienok o rozdelení stanovených v rozsudku o ukončení konania.

Ak úpadca nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do 7 rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konkurzného konania.

Veritelia by takisto mohli podať žalobu na základe článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka za všeobecnú zodpovednosť vedúcich predstaviteľov úpadcu alebo žalobu založenú na článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach (zodpovednosť členov správnej rady a konateľov v rámci výkonu ich mandátu).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Trovy týkajúce sa príkazu na konkurz tvoria súčasť výdavkov konkurznej podstaty.

Keďže ide o výdavky, ktoré vznikli v záujme konkurzného konania, tieto výdavky sa vyplácajú spolu s majetkom úpadcu pred tým, než správca pristúpi k rozdeleniu zvyšku majetku jednotlivým veriteľom.

Podľa zákona z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch sa v článku 1 a článku 2 stanovujú jednotlivé výdavky, ktoré môžu vyplynúť z náležitostí insolvenčného konania, ako aj poradie ich vyplácania v prípade nedostatočného majetku.

Príslušný okresný súd určí odmenu pre správcu na základe nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva z 18. júla 2003.

Prináleží správcovi, aby predložil príslušnému okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach informácie o výdavkoch a odmenách na základe pokrytého majetku.

V článku 536-1 druhom pododseku Obchodného zákonníka sa stanovuje, že výdavkami a odmenami v prípade ukončenia konkurzov pre nedostatok majetku sa bude ďalej zaoberať úrad pre správu registrácie (Administration de l’Enregistrement) podľa podmienok stanovených v zákone z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

1. Konkurz

V rozsudku o vyhlásení konkurzu sa môže stanoviť obdobie zastavenia platieb úpadcu k skoršiemu dátumu, než je dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu. Tento dátum však nemôže byť skorší ako 6 mesiacov pred vynesením rozsudku.

Na účely zachovania záujmov veriteľov obdobie medzi zastavením platieb a vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa kvalifikuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony, ktoré sa vykonajú v tomto období a ktoré by mohli poškodzovať práva veriteľov, sú neplatné a neúčinné. Patrí sem hlavne:

  • akýkoľvek úkon týkajúci sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by úpadca previedol bezplatne alebo za úhradu, ak je predajná cena zjavne príliš nízka v porovnaní s hodnotou daného majetku;
  • akákoľvek uskutočnená platba v hotovosti, prevodom, predajom, zápočtom alebo iným spôsobom za dlhy, ktoré by ešte neboli splatné;
  • akákoľvek platba uskutočnená inak ako v hotovosti alebo prostredníctvom obchodných zmeniek za splatné dlhy;
  • akákoľvek hypotéka alebo všetky iné vecné práva, ktoré odsúhlasí dlžník za zmluvné dlhy pred zastavením platieb.

Pokiaľ ide o iné úkony, naopak zásada neplatnosti nie je automatická.

Niektoré platby uskutočnené úpadcom za splatné dlhy a všetky iné úkony za úhradu vykonané počas podozrivého obdobia sa môžu vyhlásiť za neplatné, ak sa preukáže, že tretie osoby, ktoré prijali platby alebo rokovali s úpadcom, mali vedomosť o jeho stave zastavenia platieb.

Ak veriteľ vie, že jeho dlžník nie je schopný čeliť svojim záväzkom, nesmie sa pokúšať o uprednostnenie na úkor kolektívneho záujmu veriteľov.

Hypotekárne práva a prednostné práva, ktoré sa právoplatne nadobudli, možno zapísať do dňa vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu. Naopak, zápisy vykonané do 10 dní pred obdobím zastavenia platieb alebo neskôr možno vyhlásiť za neplatné, ak uplynula lehota viac ako 15 dní medzi dátumom úkonu zakladajúcim hypotéku a dátumom zápisu.

Nakoniec, všetky úkony alebo platby uskutočnené podvodom voči veriteľom, to znamená také, ktoré dlžník vykonal s vedomím ujmy spôsobenej veriteľovi (t. j. znížením hodnoty konkurznej podstaty, nedodržaním poradia pohľadávok a i.), sa považujú za neplatné bez ohľadu na dátum vykonania.

Pojem podozrivého obdobia sa neuplatňuje na zmluvy o finančných zárukách, ako aj na prípady budúcich pohľadávok postúpených subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou.

2. Dohoda s veriteľmi

Počas konania dlžník nemôže na účely získania dohody s veriteľmi scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu.

3. Kontrolované riadenie

Od vynesenia rozhodnutia, ktorým sa menuje poverený sudca na účely vykonania inventarizácie podniku, obchodník nemôže, pod hrozbou neplatnosti, scudziť, zakladať záložné alebo hypotekárne právo, zaviazať sa alebo prijať kapitálový majetok bez písomného povolenia povereného sudcu.

Ešte je potrebné poznamenať, že v zákone o kontrolovanom riadení sa stanovujú trestné sankcie pre obchodníka, ktorý by skryl časť svojho majetku alebo neprimerane uviedol výšku svojich pasív, alebo ktorý by nechal zasiahnuť veriteľov, u ktorých by suma pohľadávok bola neprimerane vysoká.

4. Nadmerné zadĺženie

Sudca môže prípadne ustanoviť osoby zodpovedné za pomoc pri vypracovaní sociálneho, vzdelávacieho plánu alebo plánu riadenia financií na účely dohľadu, aby časť príjmov dlžníka, ktorá nie je určená na splatenie dlhov, bola použitá na tie účely, na ktoré je určená.

Pri plnení svojich úloh sú tieto osoby oprávnené prijať akékoľvek opatrenie s cieľom zamedziť, aby sa táto časť príjmu odklonila od pôvodného cieľa alebo aby sa poškodili záujmy domácnosti dlžníka.

Posledná aktualizácia: 29/10/2019

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.