Procesné lehoty

Slovinsko
Autor obsahu
European Judicial Network
Európska justičná sieť (pre občianske a obchodné veci)

1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa slovinského procesného práva je lehota časové obdobie, ktoré je obmedzené dvoma časovými úsekmi – začiatkom a koncom lehoty – a v rámci ktorého je možné vykonať určitý procesný úkon a výnimočne úkon nie je možné vykonať.

Slovinské právo pozná rôzne lehoty:

  • hmotnoprávne a procesné lehoty: hmotnoprávne lehoty sú určené hmotným právom na uplatňovanie práv a delia sa na prekluzívne lehoty, po uplynutí ktorých právo podľa zákona zanikne a premlčacie lehoty, kedy sa už právo nemôže uplatniť, ak protistrana vznesie námietky. Procesné lehoty sú stanovené na vykonanie procesných úkonov;
  • zákonné a sudcovské lehoty: zákonné lehoty a ich trvanie sú priamo ustanovené zákonom, zatiaľ čo sudcovské lehoty stanovuje súd, ktorý zohľadní všetky okolnosti konkrétneho prípadu;
  • predĺžiteľné a nepredĺžiteľné lehoty: sudcovské lehoty možno predĺžiť, zatiaľ čo zákonné lehoty sa nesmú predĺžiť;
  • subjektívne a objektívne lehoty: subjektívne lehoty začínajú plynúť, keď sa oprávnená osoba dozvie o určitej udalosti alebo má príležitosť na vykonanie procesného úkonu, zatiaľ čo objektívne lehoty začínajú plynúť, keď sa vyskytne konkrétna objektívna okolnosť;
  • procesné prekluzívne a poriadkové lehoty: po uplynutí procesnej prekluzívnej lehoty už nie je možné účinne vykonať procesný úkon, na ktorý sa lehota vzťahuje, zatiaľ čo nedodržanie poriadkovej lehoty nemá priame právne dôsledky.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa nariadenia č. 1182/71 „pracovné dni“ znamenajú všetky dni okrem štátnych sviatkov, nedele a soboty. V zákone o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (Zakon o praznikih in dela prostih dnevih v Republiki Sloveniji; skrátene ZPDPD) sú určené ako dni pracovného pokoja v Slovinsku tieto štátne sviatky:

  • 1. január – Nový rok,
  • 8. február – Prešerenov deň, slovinský kultúrny sviatok,
  • 27. apríl – Deň odboja proti okupácii,
  • 1. a 2. máj – Sviatok práce,
  • 25. jún – Deň štátnosti,
  • 1. november – Sviatok všetkých svätých,
  • 26. december – Deň samostatnosti a jednoty.

Dni pracovného pokoja v Slovinsku zahŕňajú aj:

  • Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok,
  • 15. august – Nanebovzatie Panny Márie,
  • 31. október – Deň reformácie,
  • 25. december – Prvý sviatok vianočný.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Všeobecné pravidlá o procesných lehotách v slovinskom práve sú stanovené v zákone o občianskom súdnom konaní (Zakon o pravdnem postopku; skrátene: ZPP). Články 110 až 112 a 116 až 120 ZPP sú priamo uplatniteľné v občianskych súdnych konaniach a primerane v nesporových konaniach, exekučných a zabezpečovacích konaniach a v konaniach núteného vyrovnania alebo konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti alebo likvidácie podniku.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Slovinské právo pozná občianske počítanie lehôt, ktoré sa počítajú podľa dní. Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch. Ak je lehota vyjadrená v dňoch, deň doručenia súdneho dokumentu alebo deň udalosti, od ktorej lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v lehote. Prvým dňom lehoty je až prvý nasledujúci deň. Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca. Lehoty v týchto prípadoch začínajú plynúť v deň, keď nastala udalosť, od ktorej sa lehota počíta (napríklad, ak sa procesný úkon musí vykonať do jedného roka od doručenia dokumentu a doručenie sa uskutočnilo 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006). Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja definovaný ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň. Uvedené dni nemajú vplyv na začiatok a priebeh konania, pretože lehota plynie bez prerušenia aj počas týchto dní. Výnimkou z tohto pravidla sú súdne prázdniny (v období od 15. júla do 15. augusta), počas ktorých lehota nemôže začať plynúť; začína plynúť až v prvý deň po súdnych prázdninách.

Udalosti, od ktorých lehoty začínajú plynúť, sú najčastejšie doručenie súdneho dokumentu, konanie protistrany alebo neprocesná udalosť.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Podľa slovinského práva sa dokumenty doručujú poštou, súdnym úradníkom, na súde alebo akýmkoľvek iným zákonom stanoveným spôsobom. Keď lehota začína plynúť od doručenia, spôsob doručenia dokumentov nemá vplyv na začiatok plynutia lehoty. Lehota začína plynúť, keď sa doručenie skutočne uskutoční, alebo ak sa považuje za uskutočnené v súlade so zákonom.

Doručovanie dokumentov sa riadi článkom 132 a nasl. ZPP. Článok rozlišuje neosobné (bežné) a osobné doručenie poštou a doručenie prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov, ktoré môžu byť takisto osobné alebo bežné.

V prípade neosobného doručenia dokumentov (články 140 a 141 ZPP) sa doručenie považuje za vykonané v deň, keď doručovateľ odovzdá dokumenty adresátovi doma alebo na pracovisku. Ak nie je možné nájsť adresáta doma, dokumenty sa môžu odovzdať dospelej osobe v jeho domácnosti. Ak doručovateľ doručí dokumenty na pracovisko adresáta, ktorý sa tam nenachádza v čase doručenia alebo ho doručovateľ nemôže zastihnúť z dôvodu pracovných postupov na pracovisku, doručenie sa považuje za vykonané, keď sa dokumenty odovzdajú osobe oprávnenej na prijatie pošty alebo osobe, ktorá je zamestnaná na tomto pracovisku. Ak adresát býva v ubytovacom zariadení a doručovateľ ho tam nemôže nájsť, dokumenty tam odovzdá osobe, ktorá je oprávnená prijímať poštu pre obyvateľov ubytovacieho zariadenia. Lehota začína plynúť deň po takomto doručení. Ak takéto doručenie nie je možné, doručovateľ uloží dokumenty v poštovej schránke na adrese bydliska. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď bol dokument uložený v poštovej schránke. Ak adresát nemá poštovú schránku alebo schránka nie je použiteľná, dokumenty sa môžu doručiť súdu, ktorý požiadal o doručenie alebo miestnemu poštovému úradu, pričom sa na vchodových dverách domu nechá oznámenie o doručení, v ktorom sa uvedie, kde je možné dokumenty získať. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď bolo oznámenie o doručení pripevnené k dverám. Poštový úrad uchováva dokumenty 30 dní. Ak si adresát nevyzdvihne dokumenty v tejto lehote, dokumenty sa vrátia súdu. Ak sa dokumenty musia doručiť právnickej osobe zapísanej v registri alebo samostatnému podnikateľovi a doručenie nie je možné na adrese sídla zapísanej v registri, doručenie sa uskutoční ponechaním dokumentov alebo oznámenia o doručení na adrese zapísanej v registri za predpokladu, že táto adresa skutočne existuje.

Osobné doručenie (články 142 a 143 ZPP) sa vykoná vtedy, keď sa doručenie týka žaloby, súdneho rozhodnutia, proti ktorému je prípustné odvolanie alebo mimoriadny opravný prostriedok, platobného rozkazu na súdny poplatok za podanie podľa článku 105a ZPP, výzvy na zmierovacie pojednávanie alebo prvé hlavné pojednávanie. Ostatné dokumenty sa osobne doručia len vtedy, ak to vyžaduje zákon, alebo ak to súd považuje za potrebné, z dôvodu, že dokumenty sú originály alebo z nejakého iného dôvodu vyžadujúceho väčšiu pozornosť. Lehota začína plynúť deň po takomto doručení. Lehota môže uplynúť v deň pracovného pokoja, čo znamená, že ak lehota uplynie v deň pracovného pokoja, nepredĺži sa na ďalší pracovný deň.

Ak sa vyžaduje priame osobné doručenie, ktoré nie je možné, doručovateľ môže ponechať dokument v poštovej schránke alebo pripevniť na domové vchodové dvere oznámenie o dokumentoch, v ktorom je stanovená pätnásťdňová lehota pre adresáta na vyzdvihnutie dokumentov na miestnom poštovom úrade, keď sa o doručenie pokúsila pošta alebo na súde, ktorý si objednal doručenie. Doručenie sa považuje za uskutočnené, keď adresát prevezme dokumenty z poštového úradu alebo po plynutí pätnástich dní, ak adresát dokumenty neprevezme. Ak adresát neprevezme dokumenty, lehota začne plynúť deň od uskutočnenia doručenia alebo odkedy sa doručenie považuje za uskutočnené.

Elektronické doručovanie dokumentov sa môže vykonať prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov. Súdny informačný systém automaticky odošle dokumenty na adresu zaregistrovanú na doručovanie alebo do zabezpečenej elektronickej poštovej schránky prostredníctvom právnických alebo fyzických osôb, ktoré vykonávajú doručovanie dokumentov zabezpečenými elektronickými prostriedkami ako registrovanú činnosť na základe osobitného povolenia ministerstva spravodlivosti. Adresát musí prevziať dokumenty do 15 dní. Adresát prevezme dokumenty z informačného systému tak, že preukáže svoju totožnosť predpísaným spôsobom, podpíše dôkaz o elektronickom doručení a vráti ho odosielateľovi prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov. Doručenie sa považuje za uskutočnené v deň, keď adresát príjme elektronické dokumenty. Ak dokumenty neprevezme do 15 dní, doručenie sa považuje za uskutočnené po uplynutí tejto lehoty. Adresát musí mať možnosť oboznámiť sa s obsahom týchto dokumentov najmenej tri mesiace po uplynutí pätnásťdňovej lehoty po obdržaní elektronických dokumentov. Ak adresát neprevezme dokumenty, lehota začne plynúť deň po uskutočnení doručenia alebo odkedy sa doručenie považuje za uskutočnené. Je potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že elektronické doručovanie má zákonný právny základ, v občianskoprávnych a obchodných súdnych konaniach ešte nie je možné elektronické doručovanie okrem konaní vo veciach výkonu rozhodnutia, platobnej neschopnosti a katastra nehnuteľností. V súvislosti s využívaním elektronických operácií pozri tému „automatizované spracovanie“.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, deň doručenia súdneho dokumentu alebo deň udalosti, od ktorej lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v lehote; namiesto toho je prvým dňom lehoty deň po doručení súdneho dokumentu alebo deň po udalosti.

Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca. Lehoty v týchto prípadoch začínajú plynúť v deň, keď nastala udalosť, od ktorej sa lehota počíta (napríklad, ak sa procesný úkon musí vykonať do jedného roka od doručenia dokumentu a doručenie sa uskutočnilo 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Keď je lehota vyjadrená v dňoch, znamená to kalendárne dni. Lehoty plynú bez prerušenia vrátane sobôt, nedieľ a dní pracovného pokoja. Napríklad, ak sa rozsudok doručí v piatok, lehota na podanie odvolania začne plynúť v sobotu. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

Pri počítaní lehôt je potrebné uplatniť aj osobitné pravidlá uvedené v článku 83 zákona o súdoch (Zakon o sodiščih), v ktorom sú upravené súdne prázdniny. V období od 15. júla do 15. augusta súdy pojednávajú a rozhodujú len o naliehavých záležitostiach, ktoré sú ako také definované zákonom (súdne príkazy, starostlivosť a opatrovníctvo o deti, vyživovacie povinnosti atď.). S výnimkou naliehavých záležitostí procesné lehoty neplynú. Ak sa doručenie uskutočnilo počas súdnych prázdnin (napríklad 20. júla), procesná lehota začne plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni súdnych prázdnin, t. j. 16. augusta. Procesné lehoty nesmú takisto uplynúť počas súdnych prázdnin. Napríklad, ak sa doručenie uskutočnilo 10. júla, pätnásťdňová lehota uplynie 26. augusta. Plynutie lehôt sa preruší počas súdnych prázdnin.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

V slovinskom práve nie sú lehoty vyjadrené v týždňoch. Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch. Soboty, nedele a ostatné dni pracovného pokoja nemajú vplyv na plynutie lehoty a lehota nemôže uplynúť v tento deň. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike (pozri bod 2), lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

Ustanovenia zákona o súdoch týkajúce sa lehôt počas súdnych prázdnin sú nedostatočné vzhľadom na lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch a pre ktoré článok 111 ods. 3 ZPP stanovuje, že lehoty uplynú v deň, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, kedy lehota začala plynúť. Súdne prázdniny nemajú vplyv na plynutie lehôt vyjadrených v rokoch. Podľa judikatúry lehoty vyjadrené v mesiacoch neplynú počas súdnych prázdnin a preto sa predĺžia o jeden mesiac (napríklad, trojmesačná procesná lehota, ktorá začína plynúť 20. júna, uplynie 20. septembra, trojmesačná lehota, ktorá by uplynula počas súdnych prázdnin, napríklad 5. augusta, sa predĺži o jeden mesiac a uplynie 5. septembra).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty, ktoré sú vyjadrené v mesiacoch alebo rokoch, uplynú na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s dňom, keď lehota začala plynúť. Ak takýto deň v poslednom mesiaci nie je, lehota uplynie v posledný deň tohto mesiaca (napríklad, ak sa určitý procesný úkon má vykonať do jedného roka od doručenia dokumentov a dokumenty boli doručené 25. apríla 2005, lehota uplynie 25. apríla 2006; ak sa určitý procesný úkon má vykonať do jedného mesiaca od doručenia, ktoré sa uskutočnilo 31. mája 2005, posledný deň lehoty je 30. jún 2005).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Lehoty nemôžu uplynúť v sobotu, nedeľu alebo v deň pracovného pokoja. Ak je posledný deň lehoty sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja určený ako taký zákonom o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja v Slovinskej republike, lehota uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predlžiť možno iba tie lehoty, ktoré sú určené súdom, takzvané sudcovské lehoty (článok 110 ZPP). Sudcovská lehotu môže predĺžiť súd na návrh účastníka konania, pokiaľ existujú oprávnené dôvody na jej predlženie. O predlženie lehoty sa musí požiadať pred jej uplynutím. Lehoty predpísané zákonom sú nepredĺžiteľné. Ustanovenie o nepredĺžiteľnej povahe zákonných lehôt má kogentný charakter.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastníci konania môžu podať odvolanie proti rozsudku alebo rozhodnutiu vydanému na prvom stupni v rámci všeobecnej odvolacej lehoty 30 dní odo dňa doručenia kópie rozsudku a do 15 dní po doručení kópie prvostupňového rozhodnutia súdu, pokiaľ ZPP (článok 333 alebo článok 363 ods. 2) neustanovuje inak.

Pre spory týkajúce sa zmeniek alebo šekov (článok 333 ZPP) je stanovená kratšia pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a osemdňová lehota v sporoch týkajúcich sa neoprávneného vstupu (článok 428 ZPP), nárokov s nízkou hodnotou (článok 458 ZPP), pre oznámenie odvolania v obchodných sporoch s nízkou hodnotou nároku a pre vydanie platobného rozkazu. Kratšia osemdňová lehota sa uplatňuje aj na podania opravných prostriedkov (odvolaní a námietok) v konaniach na vymáhanie a zabezpečenie nárokov [článok 9 zákona o vymáhaní a zabezpečení občianskoprávnych nárokov (Zakon o izvršbi in zavarovanju)].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súdy uskutočňujú pojednávania, ak sú predpísané zákonom alebo nevyhnutné v priebehu konaní (článok 113 ZPP). Pojednávanie je stretnutie na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase za účelom vykonania procesného úkonu. Súd môže odložiť pojednávanie na neskorší dátum, ak pre to existujú oprávnené dôvody (článok 115 ZPP).

Súd môže takisto predĺžiť lehotu, ktorú stanovil pre účastníka konania na vykonanie procesného úkonu (sudcovskú lehotu), ak existujú oprávnené dôvody na jej predĺženie a účastník požiadal o predĺženie lehoty pred jej uplynutím.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Podľa slovinského práva nie je možné predĺžiť lehotu z dôvodu, že účastník konania má bydlisko na určitom mieste alebo v určitej oblasti.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Zmeškanie lehoty zvyčajne znamená stratu práva. Účastník konania stratí právo podať opravný prostriedok (premlčanie) a opravný prostriedok podaný neskoro sa zamietne. Súd zamietne návrh, ktorý účastník konania v stanovenej lehote nezmení alebo nedoplní.

Ak dôjde k zmeškaniu lehoty, návrh účastníka konania sa môže považovať za stiahnutý (napríklad v prípade, keď účastník nezaplatí súdny poplatok v zákonom stanovenej lehote, považuje sa to za späťvzatie jeho návrhu a konanie sa preruší; to isté platí, keď ani jeden z účastníkov nepožiada o pokračovanie konania do štyroch mesiacov od jeho prerušenia).

Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie, v niektorých prípadoch sa to považuje za späťvzatie žaloby (napríklad, ak sa na prvom pojednávaní nezúčastní ani jeden účastník, žaloba sa považuje za stiahnutú žalobcom).

Zmeškanie lehoty môže mať takisto následky pre účastníka konania v dokazovacom konaní. Zmeškanie lehoty na zaplatenie preddavku na vykonanie navrhovaných dôkazov znamená, že na tieto dôkazy sa nebude prihliadať.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak účastník konania zmešká lehotu na určitý procesný úkon, ktorý má za následok premlčanie (znamená to, že účastník stráca právo na vykonanie procesného úkonu), súd môže vyhovieť žiadosti účastníka o vykonanie úkonu neskôr (t. j. obnovenie predchádzajúceho stavu; články 116 až 121 ZPP).

Podmienky pre obnovenie predchádzajúceho stavu sú tieto:

  • účastník konania zmeškal lehotu z oprávneného dôvodu, ktorý posúdi súd vzhľadom na všetky okolností prípadu,
  • premlčanie vzniklo z dôvodu zmeškania lehoty,
  • účastník konania podal návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu na súde, na ktorom sa mal procesný úkon vykonať do 15 dní od zániku dôvodu, ktorý spôsobil, že účastník nedodržal lehotu; ak sa účastník dozvedel o zmeškanej lehote neskôr, potom do 15 dní odkedy sa o tom dozvedel; vo všetkých prípadoch do troch mesiacov alebo 30 dní v obchodných sporoch odo dňa zmeškania lehoty,
  • nevykonaný procesný úkon sa vykoná súčasne s podaním návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu.

Podanie návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu vo všeobecnosti neovplyvňuje priebeh konania, ale súd môže rozhodnúť o pozastavení konania, až kým rozhodnutie o návrhu nadobudne právoplatnosť. Po včasnom doručení návrhu na obnovenie predchádzajúceho stavu súd vo všeobecnosti uskutoční pojednávanie, na ktorom rozhodne o návrhu. Ak sa povolí obnovenie predchádzajúceho stavu, konanie sa vráti do stavu pred zmeškaním lehoty a rozhodnutia vydané súdom z dôvodu omeškania sa zrušia.

Súvisiace odkazy

http://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

http://www.sodisce.si/

https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs

http://www.pisrs.si/Pis.web/

Posledná aktualizácia: 24/02/2021

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.