Uždaryti

JAU VEIKIA PORTALO BETA VERSIJA!

Apsilankykite beta versijos Europos e. teisingumo portale ir išsakykite, ką apie jį manote!

 
 

Naršymo kelias

  • Pradžia
  • Teisė kreiptis į teismus aplinkosaugos klausimais

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - Cyprus

Šis puslapis išverstas mašininio vertimo priemone ir jo kokybė negali būti užtikrinta.

Šio vertimo kokybė: nepatikima

Ar šis vertimas Jums naudingas?


  1. Ústavné základy
  2. Súdnictvo
  3. #II
  4. Prístup k informáciám
  5. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti
  6. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu
  7. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti
  8. Aktívna legitimácia
  9. Právne zastúpenie
  10. Dôkazy
  11. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania
  12. O trovách
  13. Mechanizmy finančnej pomoci
  14. Včasnosť
  15. Ďalšie otázky
  16. Postavenie cudzincov
  17. Cezhraničné prípady

I. Ústavné základy

Cyperská ústava bola navrhnutá v päťdesiatych rokoch 1950. storočia ešte predtým, ako sa začalo hovoriť o právach v súvislosti so životným prostredím. V dôsledku toho v cyperskej ústave nie je ustanovenie, ktoré by sa týkalo výslovne životného prostredia, či už ide o povinnosť zo strany štátu alebo právo vo vzťahu k prírode alebo jednotlivcovi. Existuje však právo na život (článok 7), ktoré bolo judikatúrou vyložené ako právo na zdravé životné prostredie (vo veci obce Pyrga/Cyperská republika (1991) 4CLR). Keďže v ústave neexistuje ustanovenie, ktoré by sa týkalo životného prostredia, hlavnými ustanoveniami, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti v environmentálnych veciach, sú tie, ktoré sa uplatňujú všeobecne, pričom hlavné ustanovenia ústavy týkajúce sa prístupu k spravodlivosti sú vytýčené v článkoch 29 a 146. V článku 29 sa stanovuje, že každá osoba (vrátane cudzincov a právnických osôb) má právo, či už ako jednotlivec alebo spoločne s inými riešiť ktorýkoľvek príslušný orgán so svojou sťažnosťou pohotovo a dostať odpoveď do 30 dní. (Uvedené sa vzťahuje na sťažnosti adresované orgánom štátnej správy alebo iným verejným orgánom). V článku 146 sa stanovuje, kto sa môže na súde proti rozhodnutiu, aktu alebo opomenutiu verejného orgánu, čo sa vzťahuje vzhľadom na environmentálne otázky. Aby takéto právo vzniklo, musí mať navrhovateľ existujúci osobný a oprávnený záujem, na ktorý mali takéto rozhodnutie, takýto akt alebo takéto opomenutie verejného orgánu priamy dosah, a to spôsobom, ktorý je v rozpore s ústavou, s ktorýmkoľvek právnym predpisom, prípadne ktorý predstavuje zneužitie moci. Občania sa môžu odvolávať na ústavné právo na život a na jeho výklad. Strany v správnom alebo súdnom konaní sa môžu priamo odvolávať len na medzinárodné dohody, ktoré boli transponované do cyperského právneho poriadku. Aarhuský dohovor bol ratifikovaný a transponovaný v roku 2003 zákonom č. 33 (III)/2003. K princípom ústavy doposiaľ neexistuje žiadna judikatúra a takisto nie je známe akékoľvek citovanie princípov ústavy pred súdom.

II. Súdnictvo

Cyprus uplatňuje zásadu oddeľovania právomocí. Súdnu právomoc vykonávajú tieto nezávislé súdy:

Najvyšší súd Cyperskej republiky je príslušný v týchto oblastiach:

Odvolací súd

Najvyšší súd je príslušný vypočuť všetky odvolania voči rozsudkom súdov nižšieho stupňa v občianskoprávnych a trestných veciach a vydať k nim svoje rozhodnutie. Môže podľa svojho uváženia takéto rozsudky potvrdiť, pozmeniť, revokovať alebo nariadiť obnovu konania v danej veci.

Administratívne záležitosti

Najvyšší súd ako jediný správny súd v krajine má výlučnú právomoc rozhodovať o žiadnych odvolanie podané proti rozhodnutiu, aktu alebo opomenutia akéhokoľvek orgánu, úradu alebo akejkoľvek osoby konajúcich z akejkoľvek výkonnej alebo správnej moci z dôvodu, že porušuje ustanovenia ústavy alebo akéhokoľvek zákona alebo je navyše alebo zneužitia akejkoľvek právomoci zverenej takéhoto orgánu, úradu alebo akejkoľvek osoby.

Ústavné otázky

Najvyšší súd je príslušný rozhodnúť, či je zákon zlučiteľný s ustanoveniami ústavy alebo či medzi akýmikoľvek orgánmi alebo úradmi v republike existuje akýkoľvek konflikt v právomociach alebo problém s prerozdelením právomocí. Najvyšší súd je okrem toho príslušný vypočuť odvolanie prezidenta republiky v otázke, či zákon schválený poslaneckou snemovňou je v rozpore s akýmkoľvek ustanovením ústavy alebo je s ním nezlučiteľný.

Voľby

Najvyšší súd ako súd volebný má právomoc prijímať petície týkajúce sa výkladu a uplatňovania volebných zákonov a rozhodovať o nich.

Súdne príkazy

Najvyšší súd má výlučnú právomoc vydávať súdne príkazy habeas corpus (o prepustení z väzby) a ostatné súdne príkazy ukladajúce stranám vykonanie určitého opatrenia, upustenie od určitého konania alebo nápravu rozhodnutia (mandamus, zákaz, quo warranto a certiorari).

Admiralita

Najvyšší súd je príslušný vypočuť veci admirality a vydať k nim svoje rozhodnutie. Prvotná príslušnosť prislúcha jedinému sudcovi a o odvolaní voči jeho rozhodnutiu rozhoduje senát najvyššieho súdu.

Súdmi prvého stupňa sú: Okresné súdy, Porotné súdy, Rodinné súdy, Súd pre pracovnoprávne spory, Súd pre reguláciu nájmu, Vojenský súd.

Okresné súdy

Jurisdikcia v občianskoprávnych a trestných veciach

V každom zo šiestich miest na ostrove sa nachádza jeden okresný súd. Dva z nich (okresné súdy vo Famaguste a Kyrénii) prestali fungovať v roku 1974 a ich právomoc prebrali súdy v Nikózii a Larnake. Každý okresný súd je príslušný vypočuť a rozsúdiť všetky občianskoprávne žaloby, V prípade ktorých dôvod žaloby vznikol plne alebo čiastočne v rámci okresu, pre ktorý je daný súd príslušný, alebo v prípade, že sa bydlisko alebo sídlo odporcu nachádzalo v čase podávania žaloby v rámci oblasti príslušnosti daného súdu. Trestný čin môže prerokovávať predseda okresného súdu, služobne starší sudca okresného súdu alebo sudca okresného súdu ako samosudca alebo porotný súd.

Porotný súd

Porotný súd (v súčasnosti existujú štyri porotné súdy) je zložený z troch sudcov a je príslušný prerokovávať všetky trestné činy, ktoré sú trestné podľa trestného poriadku alebo akéhokoľvek iného zákona a má právomoc uložiť najvyšší trest stanovený príslušným zákonom.

Rodinné súdy

Rodinný súd (takéto súdy sú tri v krajine) je príslušný zaoberať sa návrhmi na zánik manželstva, ako aj záležitosťami týkajúcimi sa rodičovskej podpory, výživného, adopcie a majetkovými vzťahmi medzi manželmi za predpokladu, že strany majú bydlisko v Cyperskej republike.

Súd pre pracovnoprávne spory

Pracovný súd (v súčasnosti sú v krajine tri pracovné súdy) je príslušný prerokovávať žaloby zamestnancov z dôvodu neopodstatneného prepustenia zo zamestnania a žiadosti o odstupné. Je tvorený predsedom (ktorý je súdnym vykonávateľom) a dvomi laickými členmi zastupujúcimi zamestnávateľov a zamestnancov.

Súd pre reguláciu nájmu

Súd pre reguláciu nájmu (v súčasnosti sú v krajine tri súdy pre reguláciu nájmu) je príslušný prerokovávať všetky spory, ktoré vznikli pri uplatňovaní právnych predpisov v oblasti regulácie nájmu a ktoré zahŕňajú okrem iného platenie nájomného a žiadosti o znovuzískanie majetku. Je tvorený predsedom (ktorý je súdnym vykonávateľom) a dvomi laickými členmi zastupujúcimi nájomcov a prenajímateľov.

Vojenský súd

Vojenský súd je príslušný prerokovávať vojenské trestné činy podľa trestného poriadku a ostatné trestné činy spáchané členmi ozbrojených síl. Je tvorený predsedom (ktorý je súdnym vykonávateľom) a dvomi prísediacimi, ktorých vyberá Najvyššia justičná rada zo zoznamu vojenských dôstojníkov.

Občianskoprávne a trestnoprávne konania sú vedené na prvom stupni na okresných príp. porotných súdoch a v druhom stupni (v prípade odvolania sa voči rozsudku Súdu prvého stupňa) na Najvyššom súde. V administratívnych veciach je však Najvyšší súd jediným súdom, čiže súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom. Pre veci týkajúce sa životného prostredia nie je zriadený žiadny osobitný súd. Pre veci verejnej environmentálnej zodpovednosti bol však zákonom o environmentálnej zodpovednosti č. 189 (I)/2007 zriadený úrad životného prostredia, aby rozhodoval o správnych pokutách a ostatných opatreniach na odstraňovanie škôd napáchaných na chránených druhoch a v chránených biotopoch, na vodných zdrojoch a pôde. Účelový výber právomoci (tzv. forum shopping) nie je za bežných okolností možný. V niektorých prípadoch sa strana môže rozhodnúť, či podá žalobu napr. na okresný súd alebo na súd pre pracovnoprávne spory v závislosti od úrovne požadovanej náhrady škody (vyššia na okresnom súde je však oveľa zdĺhavejšie), ale za bežných okolností by sa mali konania začínať na správnom súde a právo mesto. Pokiaľ ide o škody spôsobené porušením právnych predpisov v oblasti životného prostredia, návrh sa môže podať na okresnom súde okresu, v rámci ktorého bola škoda spôsobená. V trestnoprávnych veciach môže návrh podať aj generálny prokurátor na základe konkrétneho právneho predpisu v oblasti životného prostredia (napr. ochrana prírody) alebo na základe novo uzákoneného právneho predpisu týkajúceho sa trestných činov v oblasti životného prostredia. Súdy nerozlišujú medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami. O odvolaniach v občianskych a trestnoprávnych konaniach rozhodujú v poslednom stupni senáty zložené z troch sudcov, Ktoré môžu podľa svojho uváženia rozsudky súdov nižšieho stupňa potvrdiť, pozmeniť, revokovať alebo nariadiť obnovu konania v danej veci. Generálny prokurátor však môže z dôvodu verejného záujmu navrhnúť mimoriadny opravný prostriedok, ako napr. nolle prosequi (odstúpenie od ďalšieho stíhania v trestnej veci, príkaz zastaviť súdne konanie), alebo odporučiť udelenie milosti. Najvyšší súd, zasadajúci ako správny súd, nemá právomoc vec posudzovať. Môže preskúmať zákonnosť napadnutého aktu alebo rozhodnutia, ale nezaoberá sa podstatou veci. V tomto ohľade má Najvyšší súd podobnú právomoc ako „Cour de cassation“ (kasačný súd). Môže čiastočne alebo úplne zrušiť správne opatrenie a vrátiť vec orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Orgán je rozhodnutím súdu viazaný. V zásade podlieha väčšina environmentálnych vecí postupu v rámci správneho konania. Niektoré environmentálne záležitosti však riešia súdy príslušné v trestnoprávnych alebo občianskych veciach, napr. v prípade zákona o trestných činoch v oblasti životného prostredia č. 22 (I)/2012 alebo zákona o environmentálnej zodpovednosti č. 189(1)/2007. V trestnoprávnych veciach má každý právo oznámiť spáchanie trestného činu (napr. zneužitia právomoci zo strany určitých orgánov) prokurátorovi. Takéto osoby sa môžu zúčastňovať na konaniach a svedčiť na nich. Prostriedky právnej nápravy voči súdnym rozhodnutiam má len prokurátor a obvinený. Na to, aby sťažovateľ opravný prostriedok, musí mať oprávnený záujem vymedzený v článku 146 ústavy. Toto právo sa musí uplatniť do 75 dní od upovedomenia o udalosti, ktorá je predmetom sťažnosti. V troch nových právnych predpisoch je uznané právo mimovládnych organizácií podávať sťažnosti voči určitým administratívnym aktom. Týmito právnymi predpismi sú zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (č. 140/(I)/2005), zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ) č. 56 (I)/2003 a č. 15 (I)/2006 a zákon o environmentálnej zodpovednosti č. 189/(I)/2007. Súd v administratívnych konaniach môže z vlastného popudu preskúmať veci všeobecného záujmu, ako napr. lehotu, exekutívnu povahu aktu, právomoc orgánu, oprávnený záujem. Súd nemôže z vlastného popudu preskúmavať ústavné otázky a porušovanie základných práv. Takéto ústavné otázky musia byť predmetom osobitných konaní.

III. Prístup k informáciám

Podľa článku 10 písm. i) zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí č. 119 (I)/2004 je možné odvolanie na nadriadený orgán (napr. formou listu) do 30 dní, konkrétne ministrovi príslušného rezortu, ktorý neposkytol odpoveď alebo poskytol neadekvátnu odpoveď. Toto nebráni tomu, aby navrhovateľ uplatnil svoje ústavné práva (článok 146 ústavy) alebo aby požiadal o poskytnutie stanoviska ombudsmana. Zamietnutie žiadosti o informácie musí byť odôvodnené a poskytnuté v písomnej forme (článok 8 ods. 8 príslušného právneho predpisu) a musia v ňom byť zahrnuté informácie o súdnych opravných prostriedkoch stanovených v článkoch 10 a 11. O prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia môže požiadať ktokoľvek formou listu a nemusí pritom preukázať žiadny zvláštny záujem. Osoby, ktoré majú v záujme využiť svoje právo na opravný prostriedok voči zamietnutiam, majú opäť možnosť využiť jednoduchý postup. Takýto postup môže zahŕňať odvolanie na nadriadený orgán, konkrétne ministrovi príslušného rezortu, ktorý zamietol žiadosť o prístup k informáciám. Ak sa navrhovateľ rozhodne obrátiť na súd, mal by tak urobiť do 75 dní od zamietnutia prístupu k informáciám a musí tiež preukázať, že konkrétne procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú, sú ustanovenia článku 10 príslušného právneho predpisu. Podmienky stanovené v článku 146 ústavy musia byť takisto splnené, t. j. navrhovateľ by mal preukázať osobný a oprávnený záujem. Administratívny spis obsahujúci všetky informácie sa predloží súdu a sudca ho pred samotným prijatím rozhodnutia preskúma. Súd má právomoc a zodpovednosť regulovať predkladanie dôkazov v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa riadneho výkonu jeho právomocí podľa uvedeného článku a má právomoc predvolať si kohokoľvek za svedka alebo vyžiadať od kohokoľvek dokumenty potrebné nato, aby mohol v príslušnej veci dospieť k spravodlivému rozhodnutiu.

IV. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti

Na účasť verejnosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia neexistujú žiadne osobitné postupy, ale v niekoľkých sektorálnych právnych predpisoch (napr. územné plánovanie, IPKZ, EIA) sa stanovujú podmienky verejného oznamovania, predkladania pripomienok a verejnej účasti na rokovaniach prístupných verejnosti. Ak nie je konkrétnym zákonom stanovené inak, za bežných okolností neexistuje žiadny nadradený správny orgán, na ktorý treba podať odvolanie voči správnym rozhodnutiam. Odvolania voči správnym rozhodnutiam prvého stupňa sa môžu podávať a aj sa podávajú priamo súdu, hoci bežne sa v praxi predkladajú najskôr buď zodpovednému ministrovi alebo ombudsmanovi, príp. obom. Ak je tak stanovené zákonom, správne rozhodnutia môžu byť predmetom preskúmania zo strany vyššieho orgánu. Ak navrhovateľ využije toto právo, lehota na podanie odvolania sa pozastavuje až do skončenia príslušného administratívneho postupu. Ak to v zákone nie je inak stanovené, navrhovateľ musí podať svoje odvolanie priamo na súd. Ak je v zákone stanovené odvolanie na nadriadený orgán, navrhovateľ sa môže rozhodnúť, že si počká na výsledok a až potom podá odvolanie. Podanie odvolania ombudsmanovi sa nepovažuje za odvolanie na nadriadený orgán a jeho výsledok nie je predmetom preskúmania zo strany súdu. Lehota na podanie sa nepozastavuje, pokiaľ nie je známy výsledok rozhodnutia ombudsmana. Zákonnosť aktov alebo opomenutí akéhokoľvek orgánu, úradu alebo akejkoľvek osoby konajúcich z akejkoľvek výkonnej alebo správnej moci sa preskúma a príslušné rozhodnutia sa buď zrušia (čiastočne alebo úplne) alebo potvrdia. Najvyšší súd sa nemôže zaoberať vecnou stránkou skúmaného rozhodnutia a rozhodnúť v danej veci sám. Súd nemôže preskúmavať vedeckú stránku technickej povahy, môže preskúmať len to, či správny orgán prijatím daného rozhodnutia konal správne z hľadiska ústavnosti a zákonnosti a či tým neprekročil alebo nezneužil svoju právomoc.

Územné plány a iné rozhodnutia vymedzujúce využívanie priestranstiev/priestorov môžu byť predmetom skúmania zo strany súdu na základe odvolania strany s oprávneným záujmom, ako sa stanovuje v článku 146 ústavy, v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo v zákone o IPKZ. Dvor audítorov preskúmava, či správny orgán konal správne, a má právomoc a zodpovednosť regulovať predkladanie dôkazov v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa riadneho výkonu jeho právomocí podľa uvedeného článku 146, ako aj predvolanie akúkoľvek osobu o poskytnutie dôkazov alebo predložiť dokumenty s cieľom umožniť Súdnemu dvoru dospieť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Vypočutie má verejný charakter. Každá strana predkladá svoju vec písomne a môže si so súhlasom súdu zavolať svedkov alebo predkladať dôkazy (ak je to potrebné) na podporu svojej veci. Navrhovateľ, odporca a zainteresované strany sa môžu ako jediní zúčastňovať vypočutia. Súdy skúmajú procesnú a materiálnu zákonnosť rozhodnutí.

V zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nie sú žiadne osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí o začatí alebo nezačatí posudzovania vplyvov na životné prostredie. Mimovládne organizácie však môžu podľa článku 25 ods. 1 písm. c) podávať odvolania s odkazom na článok 146 ústavy, ak nie sú spokojné s environmentálnym povolením, ktoré udelil útvar životného prostredia. V právnych predpisoch nie sú žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa súdneho alebo iného preskúmania rozhodnutí o stanovení rozsahu (scoping), ktoré by tak či onak boli súčasťou celého postupu a nepredstavovali by konečné rozhodnutie. Ako prípravné akty nemôžu byť napadnuté samostatne, ale môžu byť preskúmané ako súčasť konečného rozhodnutia. Rozhodnutia/povolenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie môžu byť preskúmané pred súdom v rámci ustanovení článku 146 ústavy a článku 25 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Účasť na verejných konzultáciách nie je podmienkou na získanie aktívnej legitimácie pred súdmi. Legitimácia sa odvodzuje na základe oprávneného záujmu príslušnej strany. Pre postupy posudzovania vplyvov na životné prostredie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vydávanie súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Takéto opravné prostriedky sa veľmi zriedka poskytujú súkromným osobám (hoci v rámci bežných súdnych postupov sú k dispozícii) a za bežných okolností len za predpokladu zloženia vysokej kaucie súdu. Z procedurálneho hľadiska súd môže kedykoľvek vydať predbežný príkaz na zdržanie sa určitého konania bez ohľadu na jeho dôvodnosť, spravodlivosti, ak sa to v tomto prípade vyžaduje z dôvodu naliehavosti alebo iných osobitných okolností uskutoční bez oznámenia a za príslušných podmienok môže byť považované za vhodné za daných okolností: Zjavná nezákonnosť a nenapraviteľná škoda sú nevyhnutnými predpokladmi na prijatie takéhoto predbežného rozhodnutia, ktoré sa prijíma bez ohľadu na vecnú podstatu veci, ktorá je predmetom hlavného odvolania.

Preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa IPKZ je možné v rámci bežných konaní dostupných osobám, ktoré spĺňajú článok 146 ústavy, alebo mimovládnym organizáciám, ktoré spĺňajú požiadavky článku 9c ods. 1 zákona o IPKZ. Legitimácia pred súdom v konaniach týkajúcich sa IPKZ nezávisí od účasti na verejných konzultáciách, ale odvodzuje sa z oprávneného záujmu príslušnej strany. V ostatných ohľadoch je preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa IPKZ rovnaké ako v prípade rozhodnutí v nadväznosti na posudzovanie vplyvu na životné prostredie.

V. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu

Hoci príslušná smernica EÚ (č. 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti) bola do cyperských štátnych predpisov transponovaná (zákon č. 189 (I) z roku 2007), nateraz neexistuje všeobecný režim občianskoprávnej zodpovednosti v súvislosti so životným prostredím a tento zákon ešte nebol preverený ani pred súdom. K opatreniam v rámci tohto zákona patrí uloženie „administratívnej pokuty“ na účely „obnovenia prírody“ vo výške do 200,000 EUR a dodatočnej pokuty vo výške do 5 000 EUR za každý deň, ktorý pokračuje porušovanie. Žaloby voči jednotlivcom je možné tiež podávať zo strany jednotlivcov/právnických osôb na základe všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti z dôvodu konania, akým je obťažovanie alebo pochybenie. Je možné domáhať sa tak náhrady škody, ako aj opravných prostriedkov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Žaloby voči štátnym orgánom sa môžu podávať priamo Najvyššiemu súdu podľa článku 146 ústavy za predpokladu, príslušné orgány, voči ktorým sa žaloba podáva, konajú na základe administratívnej, a nie regulačnej spôsobilosti. V rámci žalôb sa môže žiadať o zrušenie nejakého aktu a náhradu škody alebo v prípade opomenutia o príkaz mandamus (na vykonanie určitého opatrenia) a náhradu škody, ak k nej došlo. Ak je rozhodnuté v prospech navrhovateľa, príslušná strana môže podať na okresný súd žalobu o náhradu škody. Príslušným orgánom podľa zákona o environmentálnej zodpovednosti (č. 189/(I)/2007) je útvar životného prostredia (článok 2), pokiaľ minister poľnohospodárstva, prírodných zdrojov a životného prostredia nerozhodne o poverení iného orgánu alebo ďalšieho príslušného orgánu v závislosti od situácie a vzniknutej škody. Žiadosť o prijatie opatrení môže podať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti životného prostredia (článok 14 písm. i) zákona), ktoré by mohli byť ovplyvnené, alebo majú oprávnený záujem. Takúto žiadosť však nie je možné podať v prípade budúcej škody. Žiadosť sa predkladá útvaru životného prostredia spolu so všetkými podkladmi potrebnými na opodstatnenie sťažnosti. Podľa článku 17 zákona o environmentálnej zodpovednosti sa súdne preskúmavanie rozhodnutí prijatých príslušnými orgánmi riadi požiadavkami stanovenými v článku 146 ústavy. Odvolania podávané podľa článku 146 sa týkajú buď proti zlyhaniu príslušného orgánu prijať opatrenia na základe žiadosti o konanie, alebo neprimeranosti opatrení prijatých v záujme obnovenia biotopu/biotopov alebo druhu/druhov.

VI. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti

Ďalšími prostriedkami v environmentálnych záležitostiach sú podania buď na ombudsmana alebo komisára pre životné prostredie, hoci ani jeden z týchto orgánov nemá výkonnú právomoc, takže ani priaznivý posudok z ich strany nemusí byť vždy zárukou dosiahnutia nápravy. Úrad ombudsmana bol zriadený v roku 1992 s cieľom ochraňovať práva občanov dotknutých rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo nie sú v súlade s riadnym výkonom správnej moci. Vyšetrovaním ani inšpekciou zo strany ombudsmana sa nepozastavuje žiaden postup ani lehota platná v rámci návrhu na začatie konania alebo v rámci odvolania na nadriadený orgán. Na ombudsmana sa môže odvolať ktokoľvek v republike vrátane osôb bez cyperského občianstva a mimovládnych organizácií. Rozhodnutie ombusmana však nemá pre správne orgány záväzný dosah. Takéto rozhodnutie sa často rešpektuje, nie však vždy, predovšetkým ak zahŕňa odporúčania na zbúranie nezákonnej stavby alebo odobranie stavebného povolenia. Komisára pre životné prostredie menuje prezident a komisár sa mu aj zodpovedá. Komisár môže príslušným ministerstvám predkladať návrhy a odporúčania týkajúce sa uplatňovania environmentálnej politiky a environmentálnych právnych predpisov. V konkrétnych prípadoch, keď dochádza k závažným vplyvom na životné prostredie alebo očividnému porušovaniu, komisár môže iniciovať vyšetrovanie a inšpekciu údajných porušení a odporučiť riešenie. Okrem toho môže poskytnúť usmernenie k prešetreniu pre príslušný útvar ministerstva a požiadať o predloženie správy. Všetci občania vrátane mimovládnych organizácií sa môžu obrátiť na komisára pre životné prostredie, hoci jeho odporúčania nie sú pre žiadny orgán záväzné. Úlohou prokurátorov generálnej prokuratúry je pripravovať procesné materiály a v prípade trestných činov podávať návrhy na začatie konania na súd. V závislosti od druhu trestného činu zohráva v trestnom stíhaní aktívnu úlohu oddelenie inšpekcie podnikov ministerstva práce alebo lesníci príslušného revíru. Súkromnú žalobu síce zákon umožňuje (nie konkrétne len pre trestné činy voči životnému prostrediu), v praxi sa však tento spôsob používa zriedka. K mechanizmom riešenia sťažností patria:

Podanie sťažnosti ombudsmanovi alebo komisárovi pre životné prostredie

Podanie sťažnosti ministrovi zodpovednému za konanie/rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to buď formou formálneho odvolania na nadriadený orgán alebo menej formálnym spôsobom

Podanie sťažnosti miestnemu orgánu.

VII. Aktívna legitimácia

Aktívna legitimácia

Administratívne výdavky Postup

Προσφυγή (ιεραρχική)

Súdne konanie

Προσφυγή (διοικητική)

Podanie sťažnosti ombudsmanovi alebo komisárovi pre životné prostredie

Jednotlivci

Len voči im určeným rozhodnutiam

Musia preukázať oprávnený záujem uvedený v článku 146 ústavy alebo v sektorálnych právnych predpisoch.

Akákoľvek osoba s oprávneným záujmom, ktorej sa rozhodnutie dotýka, občan alebo iný subjekt

MVO

Musia preukázať verejný záujem.

Musia preukázať aktívnu legitimáciu, ktorá je uznaná len v prípade, že je stanovená zákonom, konkrétne zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 2005, zákonom o IPKZ v znení jeho zmien podľa zákona č. 15 (I)/2006 alebo zákonom o environmentálnej zodpovednosti č. 189 (I)/2007.

Musia preukázať pochybenie buď zo strany orgánu verejnej moci alebo miestneho orgánu, aj ak ide o veľmi malú spojitosť s mimovládnou organizáciou.

Iné právnické osoby

Miestne orgány, ktoré sú priamo dotknuté alebo ktoré konajú v mene verejného záujmu ich obyvateľov.

Podľa článku 146 ústavy v zmysle judikatúry.

Ad hoc skupiny

Napr. občianske skupiny. Musia preukázať odôvodnený záujem.

Ako skupina nemajú aktívnu legitimáciu, ale členovia skupiny ako jednotlivci majú aktívnu legitimáciu za predpokladu, že spĺňajú článok 146 ústavy.

Musia preukázať pochybenie buď zo strany orgánu verejnej moci alebo miestneho orgánu, ktoré sa ich dotýka.

Zahraničné MVO

Neexistuje konkrétne ustanovenie. Pravdepodobná akceptácia v prípade, že preukážu buď globálny záujem v danej veci, alebo vplyvy presahujú hranice Cypru.

Nemajú aktívnu legitimáciu, dokonca ani podľa sektorálnych právnych predpisov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o IPKZ), pretože tieto predpisy odkazujú osobitne na mimovládne organizácie, na ktoré sa vzťahujú cyperské právne predpisy.

Neexistuje dôvod na to, aby sa nemohli sťažovať na cyperský správny akt, ktorý sa dotkol ich predmetu záujmu.

Strany musia rozlišovať medzi odvolaniami na nadriadený orgán a postupom v rámci správneho konania. Hierarchickú kontrolu vykonáva dozorný úradník alebo riaditeľ nad svojimi podriadenými. V právnych predpisoch sú ustanovenia o správnom konaní o posúdení vykonávacích predpisov zo strany vyšších správnych orgánov (odvolanie na nadriadený orgán). Takýto postup však nie je konečný, nemá dôkazný účinok a nie je prekážkou podaniu odvolania na Najvyšší súd. Súd opakovane uviedol, že v cyperskom právnom systéme neexistuje možnosť podania žaloby vo verejnom záujme (actio popularis). Prokurátori generálnej prokuratúry podávajú návrhy na začatie konania vo veci trestných činov podľa Trestného poriadku, a rovnako po doručení údajov z príslušného útvaru/ministerstva vo veci trestných činov podľa zákona týkajúceho sa trestných činov v oblasti životného prostredia č. 22 (I) 2012. Okrem toho môže generálny prokurátor za určitých okolností vystupovať ako amicus curiae. Ombudsman a komisár pre životné prostredie nemajú právomoc podávať žaloby. Zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (článok 25 písm. i)) a zákone o IPKZ (článok 9 písm. c)) a zákone o environmentálnej zodpovednosti (článok 17) sa v súvislosti s environmentálnymi mimovládnymi organizáciami konkrétne stanovuje locus standi potrebný na splnenie požiadaviek ústavy týkajúcich sa prístupu k súdnym konaniam voči individuálnym administratívnym aktom.

VIII. Právne zastúpenie

Zastupovanie právnym zástupcom nie je povinné. Navrhovateľ sa môže zastupovať sám, ale vzhľadom na to, že správne právo je komplexné a riadi sa existujúcou judikatúrou, takýto postup je skôr nepravdepodobný. Právnici na Cypre môžu riešiť akúkoľvek právnu vec a nešpecializujú sa len na vyhranené oblasti práva. Zoznam registrovaných právnych zástupcov vedie cyperská advokátska komora a každý mesiac sa aktualizuje. Na environmentálne záležitosti sa nešpecializujú žiadne právnické firmy (a teda nie je uverejnený ani žiadny zoznam takýchto firiem). Osoba majúca záujem iniciovať konanie vo veci týkajúcej sa životného prostredia by si mala prednostne zvoliť právneho zástupcu so skúsenosťami v ústavnom/správnom práve, keďže toto konanie bude s najväčšou pravdepodobnosťou vedené na základe článku 146 ústavy. Vzhľadom na skutočnosť, že Cyprus nie je veľkou krajinou, informácie je možné jednoducho získať na základe ústneho odporučenia. V krajine nepôsobia žiadne mimovládne organizácie, ktoré by poskytovali verejné poradenstvo vo veci životného prostredia.

IX. Dôkazy

Environmentálne záležitosti sa posudzujú v rámci všeobecných pravidiel vzťahujúcich sa na odvolania voči ministerstvám, takže odpovede uvedené ďalej sa vzťahujú na dôkazy pri všetkých odvolaniach v rámci správneho konania podaných na Najvyšší súd. Na Najvyššom súde sa konanie vedie na základe písomných podaní a správny orgán, voči ktorému bolo podané odvolanie, musí na účely preskúmania súdu poskytnúť úplnú dokumentáciu týkajúcu sa danej veci. Táto dokumentácia je hlavným dôkazovým materiálom. Navyše podľa pravidla č. 11 rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu z roku 1962 má súd právomoc predvolať si kohokoľvek za svedka alebo vyžiadať od kohokoľvek dokumenty potrebné nato, aby mohol v príslušnej veci dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Podľa Supreme Court Rules 1962, článku 18 Civil Procedure Rules, sú uplatniteľné aj v prípade administratívnych konaní, ale v prípade, že to považuje za nevyhnutné v záujme splnenia svojho poslania stanoveného ústavou, sa Najvyšší súd sa môže čiastočne alebo aj úplne odkloniť od týchto predpisov a pravidiel týkajúcich sa vykonávania dôkazov. Navrhovateľ musí síce preukázať svoje tvrdenie, váha dôkazov sa však neposudzuje tak, ako je tomu v prípade občianskoprávnych alebo trestnoprávnych konaní. Z povolenia súdu môžu strany predkladať nové dôkazy a súd si môže na vlastný podnet vyžiadať ďalšie dôkazy prostredníctvom predvolania alebo predloženia dokumentácie. Bežným postupom na Najvyššom súde je predloženie dôkazov v písomnej forme. Znalecký posudok, ak to však byť pripevnená. Stanovisko znalcov nie je pre sudcov záväzné.

Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého X.

Odvolanie nemá za následok automatický odkladný účinok a nie je ani možné jednoducho požiadať o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania. Takýto súdny príkaz môže byť vydaný v rámci odvolania voči platnosti rozhodnutia alebo opatrenia. Žiadosť o pozastavenie účinnosti rozhodnutia je možné podať v prípade, že navrhovateľ si žiada o nárok na náhradu nenapraviteľnej škody a zjavnej nezákonnosti. V občianskoprávnych konaniach je možné požadovať vydanie predbežného príkazu. Ak účinnosť rozhodnutia nie je pozastavená, toto rozhodnutie sa uplatňuje. Pokiaľ sa neustanovuje inak v sektorových právnych predpisoch, neexistuje všeobecné ustanovenie týkajúce sa vydávania takýchto súdnych príkazov v záležitostiach životného prostredia. O súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania je možné žiadať v rámci bežného súdneho konania. Žiadostiam zo strany jednotlivcov alebo skupín súd vyhovie len veľmi zriedka a aj to len po zložení vysokých finančných súm pre prípad škôd vzniknutých druhej strane. Súdne príkazy ukladajúce povinnosť zdržať sa určitého konania je možné jednoduchšie získať ministerstvám usilujúcim sa o zabránenie protiprávnym činom (napr. v snahe zabrániť jednotlivcovi zbúrať zákonom chránený objekt). Voči rozhodnutiu o zamietnutí vydania súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania existuje opravný prostriedok, ktorý sa podáva na najvyšší súd v rámci jeho príslušnosti v občianskoprávnych veciach alebo jeho príslušnosti ako odvolacieho súdu.

XI. O trovách

Hlavným nákladom pri súdnych konaniach sú honoráre pre právneho zástupcu. Každé podanie musí byť navyše opatrené kolkom (súdne poplatky). Pri občianskoprávnych konaniach súdne poplatky závisia od výšky nárokovanej škody. V prípadoch pojednávaných na prvom stupni súd v priemere priznáva právnemu zástupcovi honorár vo výške 1 400 EUR a náklady na kolky predstavujú 100 EUR. V prípadoch pojednávaných na druhom stupni predstavujú náklady na kolky približne 120 EUR, zatiaľ čo pri občianskoprávnych odvolaniach sa náklady na kolky odvíjajú od výšky nárokovanej škody. Odmeny za znalecké správy/posudky sa pohybujú od 500 EUR vyššie v závislosti od správy/posudku, ktoré sa majú vypracovať, pričom k tejto odmene je potrebné pripočítať poplatok za každý deň, kedy sa znalec dostaví pred súd. Keďže často dochádza k odročeniam, znalec si môže účtovať viacej dní, kedy bol predvolaný súdom, a prípad sa odročil. Pokiaľ ide o čas strávený na súde, neexistujú žiadne štandardizované poplatky za takéto dni. Ak nie je medzi právnym zástupcom a klientom zmluvne dohodnuté inak, uplatňujú sa minimálne poplatky. Minimálny honorár pre právneho zástupcu podľa sadzobníka poplatkov predstavuje 1 700 EUR v prípade žalôb podaných v prvom stupni na Najvyšší súd a viac ako 2 200 EUR v prípade odvolania. Väčšina právnych zástupcov si účtuje honoráre vyššie ako stanovené minimum. Nie všetky náklady je možné získať späť. Hlavným nákladom je skladanie veľmi vysokých finančných súm pre prípad škôd vzniknutých druhej strane, ktoré stanovuje súd a ktoré sa musia uložiť na súde v hotovosti alebo vo forme bankovej záruky. Zásada, že náklady konania nesie strana, ktorá spor prehrala, sa uplatňuje vo väčšine prípadov, avšak je na uvážení súdu, či v plnej miere, prípadne, či si každá strana bude niesť svoje náklady, toto však nie je vopred známe.

XII. Mechanizmy finančnej pomoci

Pre environmentálne záležitosti neexistuje ustanovenie o osobitnom zaobchádzaní. V environmentálnych konaniach nemôžu súdy v žiadnom prípade udeliť výnimky z nákladov na konanie a kolky, poplatkov za podanie žaloby/odvolania atď. Právna pomoc je dostupná pri trestnoprávnych konaniach pre obvinených s obmedzenými prostriedkami a predovšetkým sa poskytuje pre žiadateľov o azyl a cudzincov, ktorým hrozí vyhostenie z krajiny z dôvodu obvinenia z trestného činu. Dobrovoľníckym organizáciám sa pomoc neposkytuje, A to platí aj pre bezplatnú právnu pomoc. Na Cypre neexistujú žiadne kancelárie právneho poradenstva, ktoré by sa zaoberali či už prípadmi týkajúcimi sa životného prostredia alebo inými prípadmi. Neexistujú ani žiadne organizácie či právnici, ktorí by sa venovali environmentálnemu právu vo verejnom záujme.

XIII. Včasnosť

Podľa článku 29 cyperskej ústavy by ktokoľvek, kto sa obráti na verejný orgán, mal dostať odpoveď do 30 dní. Touto odpoveďou je však často iba jednoduché potvrdenie o prijatí, ktorým je navrhovateľ informovaný o dodatočnom čase potrebnom na poskytnutie úplnej odpovede. V takomto prípade by sa navrhovateľ mohol priamo obrátiť na súd, čo je však veľmi nezvyčajným postupom v prípade, že omeškanie odpovede alebo absencia odpovede nemajú za následok závažné finančné dôsledky. Strany podávajúce návrh na začatie konania voči akejkoľvek správnej záležitosti podľa článku 146 ústavy (nemusí ísť nevyhnutne len o environmentálnu záležitosť) tak musia urobiť do 75 dní odo dňa, keď sa dozvedeli o rozhodnutí, akte alebo opomenutí, ktoré/ktorý je predmetom ich sťažnosti. Ak je zákonom stanovená povinnosť uverejniť takéto rozhodnutie alebo takýto akt v úradnom vestníku, 75 – dňová lehota začína plynúť dňom takéhoto uverejnenia. V environmentálnych, ako ani v iných veciach nie je súdu stanovená žiadna lehota na prijatie rozhodnutia. Postup v environmentálnej veci bude zaobchádzať ako v akejkoľvek inej. Priemerná dĺžka konania je 16 mesiacov v prípade konaní prvého stupňa. Pokiaľ ide o odvolania, tieto trvajú oveľa dlhšie a najčastejšie až niekoľko rokov. Podľa usmernenia o konaniach z roku 1986 musia byť rozsudky okresných súdov vydané v lehote do šiestich mesiacov od záverečného pojednávania. Pre Najvyšší súd podľa všetkého žiadne lehoty neexistujú. V praxi trvajú všetky konania veľmi dlho (s výnimkou súdnych konaní týkajúcich sa regulácie nájmov a rodinných súdov týkajúcich sa záujmov neplnoletých detí). Ak súd nižšieho stupňa nevydá rozsudok do šiestich mesiacov, musí poskytnúť vysvetlenie. Z dôvodu súdnych prieťahov už boli voči Cyperskej republike podané žaloby na Európsky súd pre ľudské práva s tým výsledkom, že takéto prieťahy sú samy osebe upieraním práva na spravodlivosť.

XIV. Ďalšie otázky

Rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa životného prostredia možno napadnúť na základe zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (č. 140/(I)/2005), zákona o IPKZ (č. 56 (I)/2003 a č. 15 (I)/2006 a zákona o environmentálnej zodpovednosti (č. 189/(I)/2007) a potom iba na konci procesu v uverejnenom rozhodnutí. Jediným informačným zdrojom verejnosti, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti v environmentálnych záležitostiach, sú správy v novinách. Alternatívne riešenie sporov je na Cypre síce k dispozícii, ale v prvom rade v právnych veciach týkajúcich sa občianskoprávnych a rodinných sporov.

XV. Postavenie cudzincov

Xvi.transboundary prípady

V oblasti projektov s cezhraničným dosahom Cyprus ratifikoval Dohovor o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich hranice štátov z Espoo a uplatňuje súvisiace ustanovenia dohovoru vo vzťahu k prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 14/09/2016