Sulje

UUSI BETA-VERSIO ON NYT KÄYTETTÄVISSÄ!

Tutustu Euroopan oikeusportaaliin uuteen beta-versioon ja anna siitä palautetta!

 
 

Navigointipolku

  • Etusivu
  • Muutoksenhaku- ja vireillepano-oikeus ympäristöasioissa

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - Česká republika

Tämän sivun teksti on konekäännös, eikä sen laatua voida taata.

Konekäännöksen arvioitu laatutaso: Heikko

Onko käännös mielestäsi hyödyllinen?


  1. Ústavné základy
  2. Súdnictvo
  3. Prístup k informáciám
  4. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti
  5. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu
  6. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti
  7. Aktívna legitimácia
  8. Právne zastúpenie
  9. Dôkazy
  10. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania
  11. O trovách
  12. Mechanizmy finančnej pomoci
  13. Včasnosť
  14. Ďalšie otázky
  15. Postavenie cudzincov
  16. Cezhraničné prípady

I. Ústavné základy

Charta základných práv, ktorá tvorí súčasť Ústavy Českej republiky (ďalej len „Charta“) je zakotvené právo žiť v priaznivom prostredí a právo na včasné a úplné informácie o životnom prostredí v jeho článku 35. Charta tiež zaručuje súvisiace právo na ochranu zdravia. Ďalej sa v nej stanovuje, že nikto nesmie pri výkone svojho práva ohroziť alebo poškodiť životné prostredie, prírodné zdroje, biodiverzitu a kultúrne pamiatky „nad mieru stanovenú zákonom.“ Článkom 7 českej ústavy sa stanovuje, že vláda je zodpovedná za „šetrné využívanie prírodných zdrojov a ochranu prírodného bohatstva“. Podľa článku 36 charty sa každý môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. Kto tvrdí, že jeho práva boli porušené rozhodnutím správneho orgánu, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené skúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty. V správnom alebo súdnom konaní sa osoby môžu odvolávať na ústavné právo na priaznivé životné prostredie. Avšak podľa článku 41 charty sa tohto práva možno domáhať len v medziach zákonov, ktorými sa tieto práva vykonávajú. Podľa článku 10 českej ústavy medzinárodné dohody, ktoré schválil parlament a ktoré sú záväzné pre Českú republiku, tvoria súčasť českého právneho poriadku a uplatňujú sa prednostne pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Judikatúrou českých súdov sa na účely priameho uplatňovania medzinárodných dohôd pridali ďalšie dve požiadavky: Musia byť „dostatočne špecifické“ a musia súkromným osobám „udeľovať osobitné práva“. České súdy vo väčšine svojich rozhodnutí dospeli k záveru, že ustanovenia Aarhuského dohovoru nie sú „priamo vykonateľné“, keďže nie sú „dostatočne špecifické“. Na druhej strane súdy v niektorých rozhodnutiach zdôraznili, že vnútroštátne právne predpisy sa musia vykladať v súlade s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z dohovoru.

II. Súdnictvo

České právo patrí do kontinentálneho právneho systému (občianskeho práva), ktorý je založený na kodifikovaných právnych predpisoch, ktoré prijíma Parlament. Súdne rozhodnutia sa nepovažujú za formálny prameň práva. Judikatúra najvyšších súdov (konkrétne Ústavného súdu) sa však často používa na účely výkladu a nižšie súdy ju dodržiavajú. Štruktúra občianskych a trestných súdov pozostáva v Českej republike zo 4 úrovní. Zahŕňa

  • okresné súdy,
  • krajské súdy (vrátane mestského súdu Prahy),
  • vyššie súdy a
  • Najvyšší súd.

Občianske súdy chránia súkromné práva a rozhodujú v občianskoprávnych veciach, ktoré upravuje občiansky súdny poriadok. Trestné súdy rozhodujú o vine a trestoch za trestné činy vymedzené v trestnom zákonníku, ktorý upravuje aj trestné konanie. Prokurátor má výlučné právo začať konanie na trestnom súde. Štruktúra správnych súdov pozostáva v Českej republike z 2 úrovní. Zahŕňa

  • krajské súdy (vrátane mestského súdu Prahy) a
  • Najvyšší správny súd.

Správne súdy chránia verejné práva jednotlivcov v konaniach, ktoré upravuje správny súdny poriadok. Skúmajú rozhodnutia správnych orgánov vrátane rozhodnutí o priestupkoch (prečinoch).

Ústavný súd Českej republiky je zodpovedný za ochranu ústavnosti vrátane ochrany základných práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy a charty. Ústavný súd má právomoc zrušiť predpisy, ak sú v rozpore s ústavným poriadkom. Takisto rozhoduje o ústavných sťažnostiach proti konečným rozhodnutiam verejných orgánov vo všetkých odvetviach práva, ktoré údajne porušujú základné práva a slobody. V Českej republike existujú osobitné správne orgány, ktoré rozhodujú v environmentálnych záležitostiach na správnej úrovni, napr. Česká inšpekcia životného prostredia. Na justičnej úrovni neexistujú žiadne orgány špecializované na ochranu životného prostredia. Spormi a trestnými činmi súvisiacimi so životným prostredím sa zaoberajú riadne občianskoprávne a trestné súdy. Oddelenia okresných súdov, ktoré sa vo všeobecnosti zameriavajú na správne veci, skúmajú v prvostupňovom konaní rozhodnutia správnych orgánov týkajúce sa životného prostredia. Rozsudky správnych súdov môže opätovne preskúmať Najvyšší správny súd, ktorý je špecializovaný súdny orgán v oblasti správneho súdnictva.

V Českej republike je len málo priestoru pre tzv. „forum shopping“ (účelový výber jurisdikcie), keďže vecná príslušnosť a miestna príslušnosť jednotlivých súdov sú stanovené zákonom. V správnom súdnictve sa nepripúšťa „forum shopping“ žiadneho druhu. V občianskoprávnych veciach môže žalobca niekedy ovplyvniť to, ktorý súd sa bude vecou zaoberať v prvostupňovom konaní (a následne ako odvolací súd) tým, ako označí súdny spor a predloží argumenty. V tej istej veci možno napríklad podať žalobu v rámci „susedského sporu“ (v ktorom by v prvostupňovom konaní rozhodoval okresný súd) alebo v rámci „konania na ochranu osobnosti“ (prvostupňovým súdom by bol krajský súd). Bez ohľadu na názov konania však vždy rozhodujú súdy, ktorý konkrétny súd má v danom prípade právomoc. V občianskoprávnych a trestných súdnych konaniach je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie. Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré okresné súdy prijali v prvostupňovom konaní, a vyššie súdy v odvolacom konaní preskúmavajú rozhodnutia, ktoré v prvostupňovom konaní prijali krajské súdy. Najdôležitejší mimoriadny opravný prostriedok v občianskoprávnych aj trestných konaniach je „dovolanie“, o ktorom rozhoduje výlučne Najvyšší súd. Ďalšími mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú žiadosti o nové súdne konanie (v občianskoprávnych aj trestných súdnych konaniach), žiadosti o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia (v občianskoprávnych veciach) a sťažnosť, ktorú môže v trestných veciach podať minister spravodlivosti alebo hlavný prokurátor na Najvyššom súde. Opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdov prvého stupňa v správnych veciach je podanie „kasačnej sťažnosti“ na Najvyššom správnom súde. Kasačná sťažnosť sa považuje za mimoriadny opravný prostriedok, pretože sa ňou neodkladá právny účinok prvostupňového rozhodnutia. Avšak, pokiaľ ide o frekvenciu jeho použitia a so zreteľom na to, že Najvyšší správny súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, má kasačná sťažnosť povahu riadneho opravného prostriedku. Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom v niektorých druhoch správneho súdneho konania je žiadosť o nové súdne konanie.

Správne súdy majú vo všeobecnosti len právomoc zrušiť správne rozhodnutia (kasačná právomoc). Existujú však výnimky z tohto pravidla. Súdy môžu pri preskúmaní rozhodnutí, ktorými sa ukladajú správne sankcie (pokuty), okrem zrušenia rozhodnutia aj zmierniť sankcie. Ak súd zrušuje rozhodnutie o zamietnutí informácií, môže správnemu orgánu nariadiť aj to, aby zverejnil informácie. Z právneho (legislatívneho) hľadiska sa súdne konania v environmentálnych záležitostiach nevyznačujú žiadnym špecifikom, ak nepočítame práva environmentálnych organizácií na účasť a aktívnu legitimáciu. V skutočnosti významná časť žalôb zo strany týchto organizácií predstavuje špecifikum správnych súdnych konaní v environmentálnych záležitostiach. V občianskoprávnych súdnych konaniach, v ktorých žalobca žiada súd o ochranu jeho práv porušovaných v dôsledku zásahov do životného prostredia, je zvyčajne ťažké zhromaždiť dôkazy. Podobne je to v prípade trestných činov týkajúcich sa poškodzovania životného prostredia. Okrem toho, „trestné činy proti životnému prostrediu“ sú v trestnom zákonníku opísané takým spôsobom, že sa prokurátorom len ťažko preukazuje splnenie všetkých podmienok na potrestanie páchateľa.

Neexistujú žiadne súdne postupy týkajúce sa environmentálnych záležitostí, ktoré by súdy mohli začať z vlastného podnetu (motu proprio). V správnych a trestných súdnych konaniach môžu súdy konať výlučne na základe žaloby alebo iného náležitého podnetu, nikdy nie z vlastnej iniciatívy. Súd môže začať občianskoprávne súdne konanie z vlastného podnetu za okolností a v prípadoch, ktoré sú výslovne vymedzené zákonom. Súdy môžu z vlastného podnetu začať napr. konania týkajúce sa starostlivosti o deti, zadržania osoby v zdravotníckom zariadení, právnej spôsobilosti osoby, vyhlásenia úmrtia osoby, dedičstva, existencie alebo neexistencie manželstva, atď.

III. Prístup k informáciám

Ak bola žiadosť o environmentálne informácie zamietnutá (alebo čiastočne zamietnutá), osoba, ktorá žiada o informácie, môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nadriadenému správnemu orgánu. To isté platí aj v prípade, ak žiadosť o informácie zostala bez odpovede alebo bola bez akéhokoľvek vysvetlenia poskytnutá iba časť požadovaných informácií. V takom prípade zákon predpokladá, že bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí informácií. Ak nadriadený správny orgán potvrdí rozhodnutie o zamietnutí informácií, je možné podať sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu na správnom súde. V prípade, ak sa odpoveď považuje za nesprávnu alebo neadekvátnu, je ešte možné predložiť vedúcemu príslušného orgánu všeobecnú sťažnosť na nesprávny úradný postup alebo znovu podať (spresniť) žiadosť. Rozhodnutie o zamietnutí informácií zahŕňa informácie o možnosti podať odvolanie nadriadenému správnemu orgánu. Rozhodnutie nadriadeného orgánu však nemusí zahŕňať informácie o možnosti namietať voči nemu na správnom súde.

Žiadosť o environmentálne informácie sa môže podať ústne, písomne alebo v akejkoľvek inej technicky dostupnej forme. Žiadosť nesmie byť anonymná a požadované informácie musia byť zrejmé. Neexistujú žiadne ďalšie osobitné formálne požiadavky týkajúce sa žiadosti. Ak je žiadosť nezrozumiteľná alebo príliš všeobecná, žiadateľ poskytne na požiadanie daného orgánu doplňujúce materiály. Informácie sa poskytujú do 30 dní od prevzatia žiadosti alebo doplňujúcich materiálov. Túto lehotu možno zo závažných dôvodov predĺžiť najviac na 60 dní. Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí informácií sa musí predkladať písomne do 15 dní od prevzatia rozhodnutia. Ak rozhodnutie neobsahuje informácie o odvolaní, lehota na odvolanie je 90 dní. Lehota na podanie sťažnosti voči rozhodnutiu nadriadeného orgánu je 2 mesiace. Prítomnosť právneho zástupcu nie je povinná v žiadnej fáze procesu žiadania o informácie a odvolávania sa proti zamietnutiam

Súdy majú prístup k informáciám, ktorých dostupnosť je spochybnená v konaní pred nimi. Ak príslušný orgán nepredloží súdu takéto informácie z vlastnej iniciatívy, súd môže orgánu nariadiť, aby tak urobil.

Podľa „všeobecného“ zákona o slobode informácií súdy môžu orgánu nariadiť, aby zverejnil požadované informácie. Takéto ustanovenie sa však nenachádza v zákone o práve na prístup k environmentálnym informáciám, ktorý sa pri žiadostiach o environmentálne informácie uplatňuje prednostne. Nie je preto jasné, či súdy môžu nariadiť aj zverejnenie environmentálnych informácií. V praxi tak v niekoľkých prípadoch urobili.

IV. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti

V prípade väčšiny projektov s environmentálnymi vplyvmi musí investor získať viaceré samostatné povolenia. Český systém správnych postupov v environmentálnych záležitostiach (týkajúcich sa udeľovania povolení v súvislosti so životným prostredím) je preto značne roztrieštený. Povolenia sa najčastejšie vydávajú podľa

  • Zákona číslo 183/2006 Z. z. Stavebný zákon (keďže povolenie na využívanie pozemku je zvyčajne „hlavným“ alebo „základným“ rozhodnutím o možnosti realizovať projekt),
  • Zákona č. 114/1992 Z. z. – zákon o ochrane príro dy,
  • Zákona č. 254/2001 Z. z. – zákon o ochrane vody,
  • Zákona č. 86/2002 Z. z. – zákon o ochrane ovzdušia,
  • Zákona č. 76/2002 Z. z., teda zákona o IPKZ,
  • Zákona č. 44/1988 Z. z., banského zákona,
  • Zákona č. 258/2001 Z. z. – zákon o ochrane verejného zdravia,
  • Zákona č. 18/1997 Z. z. – atómový zákon.

Dokonca aj v prípadoch, keď je vydané „integrované povolenie“ podľa zákona č. 76/2002 Z. z., teda zákona o IPKZ, je v ňom zahrnutá len časť osobitných povolení, ktoré sa vyžadujú uvedenými zákonmi, pričom ostatné povolenia sa stále vydávajú samostatne.

V českom právnom systéme nie je posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA (upravené zákonom č. 100/2001 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) neoddeliteľnou súčasťou schvaľovacích postupov (udeľovania povolení) v oblasti územného rozvoja. Predstavuje samostatný proces, ktorý sa končí vydaním „stanoviska k EIA“. Toto „stanovisko k EIA“ nemá charakter záväzného povolenia (povolenie na realizáciu). Predstavuje povinný základ pre následné rozhodnutia (povolenia), v ktorých musí byť zohľadnené (ale nie nevyhnutne dodržané). Tieto charakteristiky systému správnych postupov v environmentálnych záležitostiach majú vplyv aj na pravidlá, ktorými sa upravuje možnosť účasti verejnosti. V jednotlivých konaniach

  • sa uplatňuje buď všeobecné vymedzenie účastníka podľa správneho poriadku (založené na zásade „dotknutých právnych záujmov“), alebo
  • existuje osobitné vymedzenie účastníkov (napr. dotknutí majitelia pozemkov v konaniach podľa stavebného zákona).

Okrem toho existuje viacero osobitných ustanovení, ktoré environmentálnym organizáciám umožňujú, aby sa zúčastnili správnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Z týchto ustanovení sa najčastejšie používa článok 70 zákona číslo 114/1992 Z. z. – zákon o ochrane prírody. Ustanovenia zákona o EIA (článok 23 bod 9), podľa ktorého sú environmentálne organizácie, ktorí boli aktívne zapojené do EIA, oprávnené konať ako účastníci následného povoľovacieho konania, sa v praxi využívajú zriedkavejšie.

Možnosť podať nadriadenému správnemu orgánu odvolanie proti správnym rozhodnutiam je všeobecnou zásadou českého správneho práva. Táto zásada sa uplatňuje vždy okrem výnimočných prípadov, keď akty nie sú vydané vo forme riadneho správneho rozhodnutia (napr. osvedčenia splnomocnených inšpektorov, ktoré za určitých podmienok môžu nahradiť stavebné povolenia). Takisto neexistuje odvolanie proti tzv. „opatreniam všeobecnej povahy“. Vo všeobecnosti platí, že predtým, ako správne rozhodnutie môže preskúmať súd, musia byť vyčerpané opravné prostriedky na nadriadenom správnom orgáne. Správne rozhodnutia v prvostupňovom konaní nemožno napadnúť na súde priamo. „Mimoriadne“ akty, proti ktorým neexistuje možnosť správneho odvolania, ale ktoré musia podliehať súdnemu preskúmaniu, ak môžu porušiť práva alebo povinnosti jednotlivca, sú výnimkou. Po druhé, „opatrenia všeobecnej povahy“ možno napadnúť na súde priamo po ich vydaní. Napokon, možnosť podať „žalobu vo verejnom záujme“ proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu za osobitných podmienok vymedzených zákonom predstavuje osobitnú výnimku. Podobne aj v prípade opomenutia (nezákonnej nečinnosti) správnych orgánov alebo v prípade iného „nezákonného konania“ správnych orgánov musia byť pred predložením veci správnemu súdu vyčerpané tie riadne správne opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Predtým, ako sa vec predloží súdu, nemusia byť vyčerpané mimoriadne opravné prostriedky.

Správne súdy vo všeobecnosti preskúmavajú materiálnu a procesnú zákonnosť správnych rozhodnutí, ktoré sú predmetom správneho konania. Porušenie procesných ustanovení týkajúcich sa správneho konania je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ak je pravdepodobné, že by mohlo spôsobiť materiálnu nezákonnosť sporného rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť založené na skutočnostiach, ktoré existovali v okamihu vydania správneho rozhodnutia. Za normálnych okolností sa súdy pri vydávaní svojich rozhodnutí opierajú o materiály získané v rámci správneho konania. Sú však oprávnené, ak to účastníci súdneho konania navrhnú, preskúmať správnosť takýchto materiálov, znovu prebrať alebo zmeniť dôkazy, ktoré sa v správnom konaní berú do úvahy. Súd zakaždým kontroluje, či správne orgány neprekročili rozsah svojich diskrečných právomocí. Rozsah súdneho preskúmania správnych rozhodnutí je v praxi obmedzený doktrínou o porušovaní práv, ktorá tvorí základ pre úpravu aktívnej legitimácie v správnych súdnych konaniach a ktorá má tiež vplyv na to, ktoré argumenty jednotlivých žalobcov sa považujú za prípustné. Toto sa týka najmä žalôb environmentálnych organizácií. Podľa platnej judikatúry českých súdov sa tieto organizácie môžu odvolávať len na porušenie svojich procesných práv v správnych konaniach, nie na materiálnu zákonnosť správnych rozhodnutí ako takých.

Podľa stavebného zákona sa plány využívania pozemku a územné plány vydávajú vo forme tzv. „opatrení všeobecnej povahy“ a existuje osobitný spôsob, akým ich možno napadnúť. „Opatrenie všeobecnej povahy“ je zákonom vymedzené ako záväzný akt, ktorý nie je ani právnym predpisom ani rozhodnutím. Niektoré akty podľa iných právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia, napr. pravidlá pre návštevníkov národných parkov podľa zákona o ochrane prírody alebo plány pre povodia podľa zákona o ochrane vody sú vydané v tejto forme, a preto podliehajú súdnemu preskúmaniu. Podľa zákona osoby, ktoré tvrdia, že ich práva boli porušené vydaním opatrenia všeobecnej povahy, majú aktívnu legitimáciu zažalovať dané oprávnenie na súde. Najvyšší správny súd však vypracoval reštriktívnu judikatúru, podľa ktorej len právo in rem, t. j. práva súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností, môžu byť porušené vydaním opatrenia všeobecnej povahy (konkrétne územného plánu). Na základe toho sa za oprávnených žalovať opatrenia všeobecnej povahy považujú len dotknutí majitelia pozemkov. Najvyšší správny súd tiež opakovane rozhodol, že environmentálne organizácie nie sú oprávnené žalovať územné plány (napriek tomu, že im bolo udelené oprávnenie žalovať pravidlá pre návštevníkov národných parkov. Do konca roka 2011 mal Najvyšší správny súd výlučnú právomoc preskúmavať opatrenia všeobecnej povahy bez akéhokoľvek ďalšieho opravného prostriedku. Od roku 2012 majú túto právomoc aj krajské súdy a proti ich rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť. Hlavné pravidlá dokazovania sú podobné ako v správnom súdnictve vo všeobecnosti:

  • Súdy preskúmajú materiálnu aj procesnú zákonnosť opatrení všeobecnej povahy,
  • V rámci tvrdení uvedených v žalobe a porušenia dotknutých práv žalobcu,
  • Súdy sú na základe návrhu účastníkov oprávnené preskúmať alebo zmeniť dôkazy, ktoré sa berú do úvahy pri procese vydávania opatrenia.

Vypočutia sa pri tomto type správnych súdnych konaní uskutočňujú častejšie ako pri iných typoch.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“):

V českom právnom systéme nie je EIA neoddeliteľnou súčasťou postupov povoľovania realizácie (udeľovanie povolení); udeľovanie povolení závisí od samostatného procesu, ktorý má tieto hlavné charakteristiky:

  • EIA ako také je v plnej miere prístupné verejnosti,
  • správa EIA (dokumentácia) je dostupná a každý má právo predložiť k nej v stanovenej lehote pripomienky,
  • „stanovisko k EIA“ musí existovať predtým, ako sa vydajú ďalšie rozhodnutia (povolenia), ale nemusí byť dodržané (musí sa len „zohľadniť“),
  • Tento proces sa končí vydaním „stanoviska k EIA“, ktoré nemá povahu záväzného povolenia (povolenia na realizáciu), ale považuje sa za „znalecký posudok“ (aj keď ho vydáva ministerstvo životného prostredia alebo regionálny správny orgán).

V dôsledku toho podľa judikatúry českých súdov ani rozhodnutia o predbežnom overovaní a vymedzení rozsahu pôsobnosti v rámci EIA (ktoré sú podľa českého zákona o EIA zjednotené do jedného rozhodnutia), ani konečné „stanovisko k EIA“ súdy nemôžu preskúmať „nezávislo“ alebo „priamo“. Ako rozhodol Najvyšší správny súd, predmetom súdneho preskúmania sú len spolu s (alebo v rámci ich rozsahu) následným povolením alebo povoleniami, napr. s povolením na využívanie pozemku, povoleniami vydanými podľa zákona o ochrane prírody, ochrane vody, banského zákona atď. na základe tohto prístupu treba preskúmať, sa povolenia vydané podľa osobitných právnych predpisov pri projekte, ktorý bol predmetom EIA za „rozhodnutia EIA“ („povolenia realizácie“ v zmysle smernice o EIA). Súdy môžu tieto rozhodnutia preskúmať za všeobecných podmienok preskúmania správnych rozhodnutí. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby majú:

a) osoby, ktoré tvrdia, že ich práva boli porušené Rozhodnutím, ktorým „sa tvoria, menia, rušia alebo ukladajú ich práva alebo povinnosti“, a

b) ostatným účastníkom správnych konaní na vydanie správneho rozhodnutia, ktorí tvrdia, že ich práva boli v týchto konaniach porušené, čo by mohlo spôsobiť nezákonnosť daného rozhodnutia (aktívna legitimácia environmentálnych organizácií podať žalobu je odvodená od tohto ustanovenia).

Okrem toho podľa nedávnej zmeny zákona o EIA (prijatej v decembru 2009) environmentálne organizácie, ktoré predložili pripomienky počas konania EIA, majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o rozhodnutí o povolení realizácie, ktorým sa schvaľuje projekt, na ktorý bolo predtým vydané stanovisko k EIA. Environmentálne organizácie majú aktívnu legitimáciu aj v prípadoch, keď sa správneho konania o povolení realizácie nezúčastnili. Toto osobitné ustanovenie však neumožňuje priamo podať žalobu na základe rozhodnutia o predbežnom overovaní a vymedzení rozsahu pôsobnosti v rámci EIA alebo na základe stanoviska k EIA. Okrem toho sa zatiaľ v praxi nepoužilo, keďže zúčastnené environmentálne organizácie môžu využívať všeobecné pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie. Z toho vyplýva, že konkrétne pre environmentálne organizácie existuje viac „spôsobov“, ako získať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o povoleniach realizácie pre projekt, ktorý je predmetom EIA, na súde:

Ak environmentálna organizácia vyjadrí pripomienky k správe EIA (dokumentácii) v lehote na verejné konzultácie v rámci postupu EIA, môže získať status účastníka konania o povolení realizácie (a následne potom, ako účastník, podať žalobu proti konečnému povoleniu), alebo, teoreticky, podať žalobu proti takémuto rozhodnutiu aj bez toho, aby vystupovala ako účastník správneho konania.

b) environmentálne organizácie však môžu získať status účastníka konania o povolení realizácie (bez ohľadu na to, či projekt je predmetom EIA) aj podľa ustanovení niektorých ďalších právnych predpisov. Z článku 70 zákona o ochrane prírody je najčastejšie používaným.

Pokiaľ ide o jednotlivcov, účasť na EIA nie je ani potrebná, ani z nej nevyplývajú žiadne osobitné práva, pokiaľ ide o účasť v následných správnych konaniach alebo prístup k súdom. Pokiaľ ide o obe tieto možnosti, je potrebné, aby povolením realizácie boli priamo dotknuté ich práva (ak sa osobitným právnym predpisom nevyžadujú ešte prísnejšie podmienky).

Krajské súdy predstavujú jurisdikciu, v rámci ktorej možno napadnúť všetky správne rozhodnutia vrátane povolení na realizáciu vydaných na základe EIA (s možnosťou podať kasačnú sťažnosť proti ich rozhodnutiu na Najvyššom správnom súde). Vypočutia sa neuskutočnia, ak súdy odmietnu žalobu ako neprípustnú, alebo ak zrušia povolenia na realizáciu z dôvodu procesných chýb alebo ak sú nedostatočne odôvodnené (neoveriteľné). Súdny dvor sa okrem toho účastníkov zvyčajne pýta, či súhlasia s tým, aby sa vo veci rozhodlo bez vypočutia a v mnohých prípadoch (väčšinou) s tým účastníci súhlasia. Súdy preskúmajú materiálnu aj procesnú zákonnosť povolení na realizáciu. Pravidlá dokazovania sú rovnaké ako v správnom súdnictve vo všeobecnosti. Súdy sú na základe návrhu účastníkov oprávnené preskúmať alebo zmeniť dôkazy, ktoré sa berú do úvahy v správnom konaní. Spolu s konečným povolením na realizáciu sa preskúma aj materiálna a procesná zákonnosť stanoviska k EIA a/alebo rozhodnutia o predbežnom overovaní a vymedzení rozsahu pôsobnosti v rámci EIA. Súd na základe návrhu žalobcu tiež teoreticky overuje materiály a technické zistenia, na ktorých je založené stanovisko k EIA a následne povolenie na realizáciu, s cieľom uistiť sa, že si tieto zistenia a závery a zdôvodnenia správnych orgánov jasne neodporujú. V praxi sa však súdy často zdráhajú urobiť tak, najmä v prípade žalôb environmentálnych organizácií. V prípadoch súdneho preskúmania povolení na realizáciu projektov, ktoré sú predmetom EIA, sa uplatňujú všeobecné podmienky pre súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania. Napríklad žalobca, ktorý žiada o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania, musí preukázať, že

  • vykonanie rozhodnutia by mu spôsobilo ujmu „neporovnateľne závažnejšiu“ ako tá, ktorá by vznikla iným osobám v dôsledku udelenia súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania (v porovnaní s podmienkou, že žalobca musí preukázať „nenapraviteľnú ujmu“, ktorá platila do konca roka 2011), a
  • vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Len jedno osobitné pravidlo sa týka žaloby, ktorú by environmentálna organizácia podala proti povoleniu na realizáciu podľa osobitného ustanovenia zákona o EIA (bez toho, aby sa organizácia predtým zúčastnila správneho konania). Pri tomto druhu žaloby súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania (v podobe odkladného účinku vzťahujúceho sa na povolenie na realizáciu) nie je k dispozícii.

Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ)

Súdy môžu preskúmať konečné rozhodnutia o IPKZ (integrované povolenie) vydané podľa zákona č. 76/2002 Z. z. (zákon o IPKZ) na základe všeobecných podmienok súdneho preskúmania správnych aktov. Aktívna legitimácia na podanie žaloby o rozhodnutiach o IPKZ („integrované povolenia“) sa preto poskytuje

a) osoby, ktoré tvrdia, že ich práva boli porušené rozhodnutím o IPKZ, ktorým „sa tvoria, menia, rušia alebo ukladajú ich práva alebo povinnosti“, a

b) ostatným účastníkom správnych konaní na vydanie rozhodnutia o IPKZ, ktorí tvrdia, že ich práva boli v týchto konaniach porušené, čo by mohlo spôsobiť nezákonnosť daného rozhodnutia (aktívna legitimácia environmentálnych organizácií podať žalobu je odvodená od tohto ustanovenia).

Environmentálne organizácie majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti rozhodnutiu o IPKZ, ak spĺňajú podmienky písm. b), t. j. ak boli účastníkom správnych konaní týkajúcich sa IPKZ (ukončených vydaním povolenia IPKZ). Na to, aby organizácia mohla byť účastníkom takého konania, musí príslušnému správnemu orgánu oznámiť, že sa chce zúčastniť konania, a to v lehote 8 dní od uverejnenia informácií o žiadosti o vydanie rozhodnutia o IPKZ prostredníctvom verejného oznámenia. Takisto, environmentálna organizácia, ktorá predložila pripomienky v procese EIA, ktorý konaní o IPKZ, by pravdepodobne mohla rozhodnutie o IPKZ žalovať, aj keď sa táto organizácia tohto konania nezúčastnila. Neexistuje však žiadna judikatúra, ktorou by sa to dalo preukázať. Z formálneho hľadiska na účely aktívnej legitimácie na žalovanie rozhodnutia o IPKZ na súde nie je nevyhnutné aktívne sa v rámci konania o IPKZ zúčastniť fázy verejných konzultácií. Ak jednotlivec alebo environmentálna organizácia spĺňajú kritériá na to, aby mohli byť účastníkom správnych konaní o IPKZ, môžu podať správne odvolanie proti rozhodnutiu o IPKZ a v dôsledku toho sú aktívne legitimované podať žalobu proti konečnému rozhodnutiu, aj keď sa správneho konania o IPKZ aktívne nezúčastnili. Ak ale účastník nie je aktívny, jeho šanca uspieť s odvolaním a/alebo žalobou je nižšia, keďže sa mu bude ťažšie tvrdiť, že jeho práva boli v konaní a vydaním rozhodnutia o IPKZ porušené.

Krajské súdy predstavujú jurisdikciu, v rámci ktorej možno napadnúť rozhodnutia o IPKZ (s možnosťou podať kasačnú sťažnosť proti ich rozhodnutiu na Najvyššom správnom súde). Vypočutia sa neuskutočnia, ak súdy odmietnu žalobu ako neprípustnú, alebo ak zrušia povolenia na realizáciu z dôvodu procesných chýb alebo ak sú nedostatočne odôvodnené (neoveriteľné). Súdny dvor sa okrem toho účastníkov zvyčajne pýta, či súhlasia s tým, aby sa vo veci rozhodlo bez vypočutia a v mnohých prípadoch s tým účastníci súhlasia. Súdy preskúmajú materiálnu aj procesnú zákonnosť rozhodnutí o IPKZ. Pravidlá dokazovania sú rovnaké ako v správnom súdnictve vo všeobecnosti. Súdy sú na základe návrhu účastníkov oprávnené preskúmať alebo zmeniť dôkazy, ktoré sa berú do úvahy v správnom konaní IPKZ. Súd na základe návrhu žalobcu tiež teoreticky overuje materiály a technické zistenia, na ktorých je založené rozhodnutie o IPKZ, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné uistiť sa, že si tieto zistenia a závery a zdôvodnenia rozhodnutia o IPKZ jasne neodporujú. V praxi sa však súdy často zdráhajú urobiť tak, najmä v prípade žalôb environmentálnych organizácií. V prípadoch, keď súd preskúmava rozhodnutia o IPKZ, uplatňujú sa všeobecné podmienky súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania. Žalobca, ktorý žiada o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania, musí preukázať, že

  • vykonanie rozhodnutia by mu spôsobilo ujmu „neporovnateľne závažnejšiu“ ako tá, ktorá by vznikla iným osobám v dôsledku udelenia súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania (do konca roku 2011 platila podmienka „nenapraviteľnej ujmy“), a
  • vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

V. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu

Žaloby proti súkromným osobám alebo právnym subjektom možno podať priamo na občianskych súdoch (v rámci rozsahu pôsobnosti občianskeho súdnictva) vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa súkromných práv a povinností vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany ústavného práva na priaznivé životné prostredie. Osoby sa môžu odvolávať na toto ústavné právo len v rámci rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, ktorými sa takéto práva vykonávajú. Znamená to tiež, že v žalobách proti súkromným osobám alebo právnym subjektom predložených občianskym súdom žalobca musí uviesť a preukázať, že obvinená osoba porušila osobitnú povinnosť stanovenú zákonom a že tým došlo k porušeniu práv žalobcu. Typické žaloby proti súkromným osobám alebo právnym subjektom, ktoré sa týkajú environmentálnych záležitostí (právo na priaznivé životné prostredie), zahŕňajú

  • „susedské spory“, v rámci ktorých žalobca žiada, aby súd odporcovi nariadil, aby prestal susedov „nadmieru“ obťažovať alebo „vážne ohrozovať ich práva“ (napr. hlukom, emisiami atď.). Súd môže odporcovi len nariadiť, aby v takýchto prípadoch ukončil protizákonnú činnosť, a to bez toho aby ďalej spresnil, ako sa má tento cieľ dosiahnuť;
  • „právne kroky na ochranu osobnosti a/alebo súkromia“, ktorými žalobca žiada o ochranu pred protizákonnými zásahmi do jeho súkromnej sféry (osobnosť), ktorá zahŕňa aj telo, zdravie a kvalitu životného prostredia. Žaloba sa môže zamerať na ukončenie protizákonných zásahov do súkromnej sféry, odstránenie výsledkov týchto zásahov alebo primerané odškodnenie;
  • konanie týkajúce sa žiadosti o peňažnú náhradu za poškodenie životného prostredia, ktoré malo pre žalobcu za následok aj peňažnú stratu;
  • „preventívne konanie“, v rámci ktorého žalobca žiada, aby súd odporcovi nariadil, aby prijal opatrenia na ochranu pred poškodením (napr.) prírodného prostredia.

Vo všeobecnosti nie je možné podať žaloby proti súkromným osobám alebo právnym subjektom priamo na správny súd. Výnimku predstavuje situácia, keď fyzická alebo právnická osoba koná ako správny orgán (napr. ak oprávnený inšpektor vydáva osvedčenie, ktorým sa za určitých podmienok môže nahradiť stavebné povolenie). Takisto nie je možné podávať žaloby proti súkromným osobám alebo právnym subjektom priamo na trestných súdoch.

Ak štátny orgán vystupuje ako zástupca štátu v oblasti súkromného práva (obchodné činnosti atď.), tento istý druh žalôb sa môže predkladať na občianskoprávnych súdoch proti štátu rovnako ako proti súkromným osobám alebo právnym subjektom. V oblasti správneho súdnictva sa môžu žaloby proti rozhodnutiam štátnych orgánov (správne orgány) v environmentálnych záležitostiach podávať za určitých podmienok. Všeobecne platí, že až na niekoľko výnimiek je možné požiadať súd len o zrušenie rozhodnutia (miernejšie administratívne sankcie, príkaz zverejniť informácie). Okrem toho, osoba, ktorá vyčerpala správne opatrenia na ochranu pred nezákonným opomenutím (nečinnosť) správneho orgánu, ktorým sa porušujú jej práva, môže požiadať, aby súd správnemu orgánu, aby vydal „rozhodnutie o podstate veci“. V tejto súvislosti je však dôležité „medzery“ v tomto nariadení (podľa výkladu českých správnych súdov), v dôsledku čoho dochádza k záveru, že nie je možné požiadať, aby orgán mohol začať samotný postup preskúmania (z úradnej moci), ak je povinný urobiť tak zo zákona (napríklad ak je projekt postavené alebo prevádzkuje bez potrebných povolení). Súdy v takýchto prípadoch opakovane zamietli žaloby dotknutých susedov. Takisto neexistuje žiadne nariadenie týkajúce sa aktívnej legitimácie environmentálnych organizácií žalovať správne orgány v prípade nezákonného opomenutia. By sa dal použiť iný druh správneho konania tzv. „žaloba proti protiprávnym zásahom správnych orgánov“ – v takýchto prípadoch. Právna úprava tohto druhu žalôb sa od roku 2012 zmenila. Podľa súčasného znenia každá osoba, tvrdiac, že jeho alebo jej práva boli porušené „protiprávnym zásahom, pokyn alebo výkon“ zo strany správneho orgánu, môže súd požiadať, aby orgánu zakázať pokračovanie v zásahu, nariadiť orgánu, aby odstránil výsledky takéhoto zásahu, alebo len vyhlásiť, že je nezákonné.

V oblasti ekologickej zodpovednosti existujú dva hlavné príslušné orgány: Český inšpektorát životného prostredia a ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia vykonáva právomoci ústredného správneho orgánu na celom úseku ochrany životného prostredia vrátane poškodzovania životného prostredia; inšpektorát prijíma podania a žiadosti o konanie a je oprávnený ukladať preventívne alebo nápravné opatrenia vzťahujúce sa na environmentálne škody a sankcie. Konanie o uložení preventívnych alebo nápravných opatrení vzťahujúcich sa na environmentálne škody môže inšpektorát začať z úradnej moci alebo na základe žiadosti. Takúto žiadosť však môžu podať len osoby, ktoré sú alebo pravdepodobne budú postihnuté takýmto poškodením životného prostredia (ako majitelia pozemkov); environmentálne organizácie sa vo všeobecnosti nepovažujú za postihnuté, hoci chránia životné prostredie. Environmentálne organizácie a široká verejnosť môžu podať len písomné podanie, v ktorom inšpektorát žiadajú o začatie konania z úradnej moci; o tom, či začne konanie alebo nie, však rozhoduje inšpektorát.

Účastníci konaní týkajúcich sa environmentálnej zodpovednosti môžu podať žalobu na správny súd, akonáhle je správne rozhodnutie konečné. Znamená to, že najskôr musí byť vyčerpaný riadny správny opravný prostriedok, čiže odvolanie na Ministerstvo životného prostredia. Hoci environmentálne organizácie nemôžu začať samotné konanie, môžu sa stať účastníkom konania, ktoré začne inšpektorát na základe zákona o ochrane prírody. V takýchto prípadoch tiež môžu podať žalobu proti rozhodnutiu inšpektorátu. Žalobu môžu podať aj osoby, ktorých práva boli porušené v dôsledku správneho rozhodnutia. V prípadoch, keď nie je podaná žiadna žiadosť o konanie a inšpektorát by dokonca nezačal konanie z úradnej moci, organizácie na ochranu životného prostredia alebo ktokoľvek zo širokej verejnosti môže požiadať ministerstvo o nápravu. Ak tak však neurobí samotné ministerstvo, súdy nemôžu pasívnemu orgánu nariadiť, aby konal (začal konanie) a environmentálnu zodpovednosť nie je možné presadzovať prostredníctvom správneho konania. Environmentálnu zodpovednosť je možné presadzovať prostredníctvom súkromných nárokov. Môže však existovať ešte jeden druh presadzovania environmentálnej zodpovednosti, a to v prípade, keď sa vydá rozhodnutie o preventívnych alebo nápravných opatreniach, ale nedodržiava sa. Podľa českých právnych predpisov rozhodnutie o uložení nefinančných povinností (napríklad rozhodnutie o uložení preventívnych alebo nápravných opatrení v súvislosti s environmentálnymi škodami) vo všeobecnosti presadzuje správny orgán, ktorý ho vydal, Aby zabezpečil, že sa toto rozhodnutie dodržiava a že sa plnia uložené povinnosti. V prípade, že sa uvedené rozhodnutie nedodržiava, príslušný orgán môže osobe, ktorej bola uložená povinnosť, uložiť pokuty, alebo môže zaistiť, aby uložené povinnosti splnila iná osoba na náklady osoby, ktorej bola povinnosť uložená. Okrem toho, osoba splnomocnená rozhodnutím môže vykonať rozhodnutie uložením nefinančných povinností (t. j. osoba, ktorej bola uložená povinnosť, by mala konať alebo sa zdržať konania v mene oprávnenej osoby). Táto druhá možnosť by sa mala uplatňovať v situáciách, ak by poškodenie životného prostredia postihlo majetok inej osoby, než zodpovednej osoby.

VI. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti

Okrem účasti na správnych konaniach a napadnutia rozhodnutí na správnych súdoch existuje niekoľko ďalších opravných prostriedkov, ktoré môžu využiť účastníci správnych konaní aj široká verejnosť. Konkrétne:

  • návrhy príslušným orgánom na začatie konania z úradnej moci vrátane návrhov na prijatie opatrení proti nečinnosti podriadeného orgánu,
  • mimoriadne administratívne opravné prostriedky [t. j. administratívne preskúmanie platných rozhodnutí, nové konanie (súdne preskúmanie)],
  • podania ombudsmanovi, trestné oznámenie polícii alebo prokuratúre a návrhy prokurátorovi a ombudsmanovi podať žalobu vo verejnom záujme (actio popularis).

Tieto opravné prostriedky sú však vo všeobecnosti pomerne slabé. Formálne nezačínajú žiadne konania. Je na príslušných orgánoch, aby rozhodli, či konanie začnú alebo nie, zatiaľ čo osoba podávajúca návrh má iba právo byť informovaná o krokoch nadväzujúcich na podanie návrhu.

V Českej republike je jeden všeobecný ombudsman, ktorý sa zaoberá všetkými prípadmi, keď správne orgány konajú alebo opomínajú konať v rozpore so zákonom, zásadami demokratického štátu alebo zásadami dobrej správy vecí verejných; Týka sa to aj prípadov v oblasti životného prostredia. Ombudsman môže vyšetrovanie začať z úradnej moci. Okrem toho môže ktokoľvek ombudsmanovi podať návrh (sú stanovené osobitné podmienky týkajúce sa toho, kedy môže ombudsman rozhodnúť, že sa návrhom nebude zaoberať, napr. ak je porušenie staršie ako 1 rok). Aj keď ombudsman dospeje k záveru, že správny orgán porušil zákon, môže iba odporučiť, aby príslušný orgán prijal nápravné opatrenia, nemôže však uložiť povinnosť. Ak sa odporúčanie nevykoná, ombudsman sa môže obrátiť na nadriadený orgán alebo vládu a informovať širokú verejnosť.

Nikto však nemôže podať súkromnú trestnú žalobu. Všetky trestné činy stíha štát (ktorý zastupujú prokurátori), ktokoľvek však môže orgány zodpovedné za stíhanie (polícii alebo prokuratúre) informovať, ak má podozrenie zo spáchania trestného činu. Následne môže byť len informovaný o opatreniach prijatých na základe tohto oznámenia. Poškodené osoby (osoby, ktoré utrpeli zranenie, stratu majetku alebo morálnu či inú ujmu v dôsledku spáchaného trestného činu) majú procesné práva a môžu ovplyvniť trestné konanie (napr. môžu podať sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania).

Ombudsman aj generálny prokurátor môžu predložiť „žalobu vo verejnom záujme“ proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu, ak „zistia“ (generálny prokurátor) alebo „preukážu“ (ombudsman), že je to v dôležitom verejnom záujme.

Hlavné mechanizmy vybavovania sťažností týkajúcich sa neprimeraných administratívnych opatrení, administratívnej nečinnosti alebo opomenutia, možno zhrnúť takto:

  • podania ombudsmanovi
  • Žaloba proti nečinnosti (je k dispozícii iba v prípadoch, v ktorých správne konanie prebieha, ale príslušný orgán odmieta vydať rozhodnutie)
  • sťažnosť na nevhodné správanie úradníka alebo opatrenia správneho orgánu (takéto sťažnosti však v prvom rade vybavuje ten istý orgán, ktorý je predmetom sťažnosti len v prípade, ak nebola riadne vybavená, je možné obrátiť sa na nadriadený správny orgán),
  • v najvážnejších prípadoch oznámenie orgánom zodpovedným za stíhanie (polícia alebo prokuratúra)
Neexistujú žiadne iné inštitúcie alebo orgány, ktoré majú právomoc pri poskytovaní prístupu k spravodlivosti v environmentálnych záležitostiach, okrem tých, ktoré sú opísané vyššie., t. j.:
  • správnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za verejnú správu týkajúcu sa špecifických environmentálnych alebo s tým súvisiacich oblastí,
  • súdy,
  • ombudsmana a
  • prokuratúry.

VII. Aktívna legitimácia

Aktívna legitimácia

Správne konanie

Súdne konanie

Jednotlivci

„možné priame poškodenie práv“

poškodzovanie práva

MVO

ochrana verejných záujmov

poškodzovanie práva/ochrany verejných záujmov (osobitné súdne konania podľa zákona o EIA)

Iné právne subjekty (vrátane obcí)

„možné priame poškodenie práv“

poškodzovanie práva

Ad hoc skupiny

len konzultačný postup EIA a prijímanie územných plánov – pripomienky môžu podávať všetci

žiadna možnosť

Zahraničné MVO

poškodzovanie práva

Všetky ostatné (organizácie zamestnávateľov a obchodných komôr – IPKZ, generálny prokurátor a ombudsman konanie vo verejnom záujme),

„možné priame poškodenie práv“

poškodzovanie práva/ochrana verejných záujmov (generálny prokurátor a ombudsman)

V správnych konaniach predstavuje základné pravidlo „aktívnej legitimácie“ (právo byť účastníkom konania) koncepcia „práv alebo povinností, ktoré sú prípadne dotknuté“ daným rozhodnutím. Táto koncepcia je všeobecne vyjadrená v článku 27 zákona č. 500/2004 Zb. správneho poriadku, podľa ktorého osoby, „ktorých práva alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté správnym rozhodnutím“, sa považujú za účastníkov správnych konaní (okrem osôb, ktoré podali žiadosť o povolenie (žiadatelia), osobami, ktorým rozhodnutie vytvárajú, zrušiť alebo zmeniť ich práva a povinnosti, a osobami, ktorým bolo postavenie účastníka je stanovené osobitným aktom]. Toto všeobecné pravidlo je zmenené niektorými sektorovými aktmi:

a) v prípade ochrany životného prostredia je najdôležitejším aktom zákon číslo 183/2006 Z. z., stavebný zákon. Tento zákon obsahuje samostatné vymedzenia účastníkov správnych konaní na vydanie povolení na využívanie pozemku a stavebných povolení. Podľa týchto vymedzení majú postavenie účastníka konania len tie fyzické osoby alebo právne subjekty, ktorých vlastnícke alebo iné vecné práva môžu byť povolením priamo dotknuté.

b) Podobná je úprava účastníkov správnych konaní podľa zákona č. 44/1988 Z. z. Banského zákona.

c) v niektorých iných konaniach týkajúcich sa životného prostredia je žiadateľ jedinou osobou s právami účastníka. Takáto situácia napríklad existuje, pokiaľ ide o „hlukové výnimky“ rozhodnutia, ktorými sa povoľuje, aby prevádzkovateľ zdroja hluku, ktorý prekračuje maximálne limity, pokračoval v činnosti na obmedzené časové obdobie (s možnosťou opakovaného predĺženia). Ďalšími príkladmi sú povolenia vydané podľa zákona č. 18/1997 Z. z., atómového zákona.

d) na druhej strane, konzultačné postupy EIA (ktoré sa neukončia záväzným povolením) a postupy prijímania územných plánov sú otvorené a ktokoľvek ich môže pripomienkovať; Ide takisto o jediné konania, ktorých sa môžu zúčastniť skupiny ad hoc.

Environmentálne organizácie môžu získať postavenie účastníka správnych konaní týkajúcich sa životného prostredia podľa viacerých konkrétnych zákonov vrátane zákona o ochrane prírody, zákona o EIA a zákona o IPKZ, zákona o ochrane vody a niektorých ďalších zákonov. Environmentálne organizácie, ktoré spĺňajú požiadavky týchto zákonov, majú právo stať sa účastníkmi všetkých konaní, v ktorých sú ovplyvnené záujmy chránené podľa týchto zákonov (najmä konania podľa stavebného zákona). Judikatúra potvrdzuje, že dôvodom tejto možnosti je, že by sa týmto organizáciám malo umožniť presadzovať verejný záujem na ochrane životného prostredia a jeho konkrétnych zložiek v postavení účastníka konania. Avšak v prípadoch, keď zákon výslovne stanovuje, že jediným účastníkom konania je žiadateľ, sa účastníkmi nemôžu stať ani environmentálne organizácie.

Obce majú právo byť účastníkmi správnych konaní podľa rovnakých zásad ako iné právne subjekty (podľa koncepcie „možného priameho poškodenia práv“). V rámci IPKZ môžu organizácie zamestnávateľov a obchodné komory získať postavenie účastníka za podobných podmienok ako environmentálne organizácie; Usudzuje sa však, že obhajujú svoje záujmy a záujmy svojich členov. Na úrovni súdnych konaní je bezvýhradne prevládajúcou koncepciou aktívnej legitimácie pre všetky kategórie subjektov poškodenie práva. Všeobecným ustanovením o aktívnej legitimácii v správnom súdnictve (článok 65 zákona číslo 150/2002 Z. z., zákona o správnom súdnictve) sa stanovuje, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o správnych rozhodnutiach sa udeľuje

a) osoby, ktoré tvrdia, že ich práva boli porušené Rozhodnutím, ktorým „sa tvoria, menia, rušia alebo ukladajú ich práva alebo povinnosti“, a

b) ostatným účastníkom správnych konaní na vydanie správneho rozhodnutia, ktorí tvrdia, že ich práva boli v týchto konaniach porušené, čo by mohlo spôsobiť nezákonnosť daného rozhodnutia (aktívna legitimácia environmentálnych organizácií podať žalobu je odvodená od tohto ustanovenia).

Vo väčšine prípadov je aktívna legitimácia podať žalobu v súdnom konaní úzko spojená s postavením účastníka príslušného správneho konania. S výnimkou niekoľkých možností tzv. „žalôb vo verejnom záujme“ preto neexistuje osobitná úprava práv aktívnej legitimácie pre špecifickú právnu oblasť alebo subjekty. Zároveň je škála subjektov s aktívnou legitimáciou v danej oblasti silne ovplyvnená škálou účastníkov príslušných správnych konaní. Napríklad, keďže podľa stavebného zákona sú účastníkmi správnych konaní (okrem investora, obce a prípadne mimovládnych organizácií) len „susedia“ (osoby, ktorých vlastnícke práva sú postihnuté), len tieto osoby môžu mať aktívnu legitimáciu žalovať konečné rozhodnutie vydané podľa stavebného zákona. V prípadoch, keď je žiadateľ jediným účastníkom správneho konania, má ako jediný aktívnu legitimáciu žalovať rozhodnutie na súde. Podľa platnej judikatúry českých súdov sa environmentálne organizácie môžu odvolávať len na porušenie svojich procesných práv v správnych konaniach, nie na materiálnu zákonnosť správnych rozhodnutí ako takých. Je to dôsledok prísneho uplatňovania koncepcie porušenia práva; Napriek tomu, že dôvodom ich účasti na správnych konaniach je ochrana verejného záujmu, znamená to, že tieto organizácie môžu súd požiadať, aby preskúmal:

  • či mohli nazrieť do všetkých dokumentov týkajúcich sa environmentálneho povolenia,
  • či mali dosť času na to, aby mohli tieto dokumenty preskúmať a vyjadriť svoje stanovisko,
  • či boli pozvané na verejné vypočutia atď.

Podľa prísneho výkladu doktríny sa však nemôžu odvolávať na to, že sa daným rozhodnutím porušujú požiadavky právnych predpisov v oblasti životného prostredia (napr. limity emisií alebo ustanovenia, ktoré zakazujú určité činnosti v chránených oblastiach), keďže to nesúvisí so žiadnym z ich „osobných práv“. Tento prístup je ďalej podporovaný judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sa právne subjekty vrátane environmentálnych organizácií nemôžu odvolávať na právo na priaznivé životné prostredie, keďže toto právo „samozrejme“ prináleží len fyzickým osobám. Na druhej strane existujú aj rozhodnutia, v ktorých sa súdy de facto zaoberali vecnými námietkami mimovládnych organizácií.

V žiadnej oblasti práva v Českej republike neexistuje action popularis (v tom zmysle, že by mal ktokoľvek aktívnu legitimáciu zažalovať niektoré druhy rozhodnutí). Zákon o správnom súdnictve obsahuje ustanovenie, podľa ktorého „žalobu vo verejnom záujme“ môže podať

  • generálny prokurátor
  • Ombudsman
  • iný verejný orgán, ktorý je na to oprávnený osobitným zákonom
  • osoba, ktorá je na to výslovne oprávnená osobitným zákonom.

Generálny prokurátor a ombudsman môžu predložiť „žalobu vo verejnom záujme“ proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu, ak „zistia“ (generálny prokurátor) alebo „preukážu“ (ombudsman), že je to v dôležitom verejnom záujme. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by dával právo podať žalobu vo verejnom záujme alebo akýkoľvek iný druh správnej žaloby akémukoľvek inému verejnému orgánu. Pokiaľ ide o iné osoby, jediným špecifickým druhom aktívnej legitimácie podať „žalobu vo verejnom záujme“, ktorý v českom práve existuje (od decembra 2009), je súčasťou zákona o EIA. Podľa článku 23 paragrafu 10 tohto zákona environmentálne organizácie alebo obce, ktoré predložili pripomienky v rámci konania o EIA, majú aktívnu legitimáciu napadnúť povolenie na realizáciu, ktorým sa schvaľuje projekt, pre ktorý bolo vydané stanovisko k EIA. Ak sa rozhodnú podať žalobu podľa tohto ustanovenia, nemusia sa nevyhnutne zúčastniť správneho konania týkajúceho sa povolenia na realizáciu ako účastníci. Teoreticky sa koncepcia poškodenia práva neuplatňuje ani v tomto prípade a environmentálne organizácie by mali nepochybne právo napadnúť aj materiálnu nezákonnosť sporného rozhodnutia. Na druhej strane, ak by sa podal tento druh žaloby, nedal by sa uplatniť súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania. V praxi sa ešte nikto nepokúsil túto možnosť využiť.

Environmentálne organizácie doteraz najčastejšie využívali ustanovenie zákona o ochrane prírody a len ako druhú a tretiu možnosť ustanovenia zákonov o EIA a IPKZ. Ako už bolo opísané vyššie, existuje viacero spôsobov, najmä pre environmentálne organizácie, ako sa stať účastníkom správnych konaní, a tak aj (nepriamo) získať aktívnu legitimáciu žalovať správne rozhodnutia v environmentálnych záležitostiach na súdoch. Fyzické osoby väčšinou odvodzujú svoju aktívnu legitimáciu od postavenia „priamo dotknutého suseda“ (pokiaľ ide o rozhodnutia vydané podľa stavebného zákona) alebo „osoby, ktorej práva alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté správnym rozhodnutím“, pokiaľ ide o väčšinu ostatných rozhodnutí.

VIII. Právne zastúpenie

Právne zastúpenie právnym zástupcom je povinné v súdnych konaniach pred Najvyšším správnym súdom, Najvyšším súdom a Ústavným súdom bez ohľadu na povahu prerokúvanej veci vrátane prípadov v oblasti životného prostredia. Fyzické osoby, ktoré samy majú právnické vzdelanie zodpovedajúce vzdelaniu potrebnému na to, aby sa mohli stať právnym zástupcom, alebo právnické osoby, ktorých zamestnanec alebo člen má takéto vzdelávanie, nemusia byť právne zastúpené iným právnym zástupcom s výnimkou konaní pred ústavným súdom. Pred inými súdmi nie je povinné mať právneho zástupcu (zastúpenie). Každý sa môže rozhodnúť byť právne zastúpený advokátom alebo inou osobou, ktorá môže vykonávať právne úkony. Aj mimovládne environmentálne organizácie tak môžu zastupovať účastníkov konania v prípadoch z oblasti životného prostredia. Súdy však môžu zakázať reprezentatívne zastupovať v prípade, že v jednotlivých prípadoch opakovane (toto sa týka len administratívnych súdnych postupov). V Českej republike existuje viacero právnych poradenských centier, ktoré prevádzkujú mimovládne environmentálne organizácie. Tieto centrá poskytujú bezplatnú právnu pomoc každému, kto sa na ne obráti v environmentálnych záležitostiach. Vo všeobecnosti svojim klientom ponúkajú vysvetlenie právnych ustanovení, ktoré sa týkajú ich žiadosti o informácie, navrhujú riešenia, vyjadrujú sa k ich podnetom alebo poskytujú poradenstvo v súvislosti s právnymi postupmi. Česká advokátska komora uverejňuje a aktualizuje zoznam všetkých právnych zástupcov na internete vrátane ich špecializácie. Nie je však veľa tých, ktorí sa zameriavajú na právo v oblasti životného prostredia.

IX. Dôkazy

V správnych záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia sa vo veľkej väčšine prípadov rozhoduje výlučne na základe administratívnych spisov a prípadne iných úradných dokumentov. Každý účastník však môže predložiť dôkazy na podporu žaloby. V občianskoprávnych veciach je absolútne nevyhnutné predložiť dostatok dôkazov na podporu žaloby. Vo všeobecnosti nesie dôkazné bremeno žiadateľ; buď preukáže, že sú jeho tvrdenia odôvodnené, alebo prehrá spor. Súd hodnotí dôkazy v súlade so zásadou nezávislého posudzovania všetkých dôkazov. Súd nie je viazaný žiadnym právnym predpisom, pokiaľ ide o to, ktorým dôkazom by sa mala dať prednosť alebo prisúdiť vyššia vierohodnosť; je úlohou súdu, aby všetky dôkazy starostlivo posúdil. V rozhodnutí vo veci samej súd musí dôkladne odôvodniť, na ktorých dôkazoch je rozhodnutie založené, ktoré vzal do úvahy, ktoré uprednostnil a prečo. Ak tak neurobí, vyšší súd dané rozhodnutie pravdepodobne zruší. Všetci účastníci môžu predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd však nemusí vziať do úvahy všetky návrhy. V takom prípade súd musí v rozhodnutí vo veci zdôvodniť, prečo ich nezohľadnil. Poskytovanie dôkazov nie je úlohou súdov; súdy zvyčajne len žiadajú o znalecké posudky, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd však môže jednému z účastníkov naznačiť, že keďže podľa všetkého nedokáže niesť dôkazné bremeno, mal by predložiť ďalšie dôkazy, inak pravdepodobne spor prehrá. Okrem toho na žiadosť jednej zo strán súd môže požadovať dôkazy od druhej strany alebo aj tretích osôb. Samotní účastníci môžu predložiť znalecké posudky, ktoré budú mať rovnakú váhu a vierohodnosť ako znalecký posudok, o ktorý požiadal súd. Účastníci si môžu vybrať odborníka z oficiálneho zoznamu odborníkov, požiadať ho o stanovisko a zaplatiť za jeho služby. V prípade, keď každý účastník predkladá svoj vlastný znalecký posudok a tieto posudky sú protichodné, súd požiada o ďalší znalecký posudok. Znalecké posudky nie sú pre sudcov formálne záväzné. V prevažnej väčšine prípadov ich však súd bude rešpektovať. Ak existujú pochybnosti o dôveryhodnosti alebo kvalite znaleckého posudku, súd požiada ďalšieho odborníka o preskúmanie predchádzajúceho znaleckého posudku.

Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého X.

Podanie odvolania nadriadenému správnemu orgánu má odkladný účinok. Len v zriedkavých prípadoch, a vo všeobecnosti nie v environmentálnych záležitostiach, odvolanie nemá odkladný účinok a rozhodnutie sa môže predbežne vykonávať. Podanie žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu vo všeobecnosti nemá odkladný účinok. Súd však môže priznať v súlade s článkom 73 ods. 2 zákona o správnom súdnictve na žiadosť navrhovateľa, ale iba za týchto podmienok

  • vykonanie rozhodnutia by žiadateľovi spôsobilo ujmu „neporovnateľne závažnejšiu“ ako tá, ktorá by vznikla iným osobám v dôsledku udelenia súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania
  • vydanie súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Akonáhle nadriadený správny orgán rozhodnutie schváli, môže sa vykonať bez ohľadu na to, či proti nemu bola podaná žaloba. Len vtedy, keď súd žalobe prizná odkladný účinok alebo vydá predbežné opatrenie, osoba splnomocnená rozhodnutím musí zastaviť jeho vykonávanie. Okrem udeľovania odkladného účinku žalobe môžu správne súdy ďalej vydať predbežné opatrenie na základe článku 38 zákona o správnom súdnictve v prípade, že je potrebná dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi. Musí existovať hrozba „vážnej“ ujmy, pričom nie je nevyhnutné, aby sa táto hrozba vzťahovala osobne na navrhovateľa. Súd môže stranám sporu alebo dokonca tretej osobe nariadiť, aby niečo vykonali, zdržali sa niečoho alebo niečo znášali. Je však veľmi zriedkavé, aby správne súdy vydávali predbežné opatrenia. V občianskoprávnych veciach sa to stáva oveľa častejšie. V občianskoprávnych súdnych konaniach môže súd na žiadosť jednej zo strán uložiť príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, „ak je potrebné predbežne zmeniť podmienky zmluvných strán, alebo ak existuje riziko, že by výkon (následného) rozhodnutia súdu mohol byť ohrozený“ (článok 74 kódexu občianskeho súdnictva). Súd môže uplatňovať súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov s vecami či zákonmi alebo konkrétnych transakcií.

V správnych prípadoch neexistuje žiadna lehota, v rámci ktorej musí byť žiadosť o odkladný účinok alebo predbežné opatrenie podaná, pokiaľ je dodržaná lehota na podanie žaloby. V občianskoprávnych veciach je možné najskôr požiadať o predbežné opatrenie a žalobu podať o nejaký čas neskôr. V správnych veciach nie je možné podať na Najvyššom správnom súde odvolanie proti predbežným rozhodnutiam, ktoré sú tiež rozhodnutiami o odkladnom účinku alebo predbežnom opatrení. Súd môže kedykoľvek prehodnotiť svoje rozhodnutie o odkladnom účinku alebo predbežnom opatrení a preto je možné podať žiadosť o takéto prehodnotenie. V občianskoprávnych veciach je vždy možné podať na vyššom súde odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení; odvolanie však nemá odkladný účinok.

XI. O trovách

Vo všeobecnosti nie sú s účasťou na správnych konaniach v environmentálnych záležitostiach spojené žiadne trovy; spoplatnená je len súdna fáza. Trovy sú spojené priamo s úkonmi žiadateľa na súde, a to:

  • poplatok na začatie súdneho konania
  • poplatok za odvolanie alebo kasačnú sťažnosť
  • Poplatok za žiadosť o odkladný účinok alebo súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania.

Všetky tieto poplatky musí uhradiť žiadateľ/odvolateľ. Okrem toho existujú náklady spojené s inými osobami než súdom, ako sú znalcovia, tlmočníci, svedkovia atď., a náklady samotných účastníkov konania.

Súdne poplatky pre jednotlivé druhy správnych súdnych konaní vychádzajú z paušálnej sumy bez ohľadu na hodnotu veci. Poplatok za súdne konanie, ktorým sa má preskúmať správne rozhodnutie, je 3000 CZK (okolo 125 EUR); Rovnaký poplatok sa uplatňuje pri kasačnej sťažnosti. Poplatok za žalobu proti územnému plánu je 5000 CZK (okolo 200 EUR). Ak sa v občianskoprávnom súdnom konaní žiada o nápravu, ako pri žiadostiach o náhradu škôd v súvislosti so znečistením alebo zničením životného prostredia, systém výpočtu poplatkov je vo všeobecnosti založený na hodnote veci. Táto zásada sa uplatňuje, ak je nárok peňažnej povahy; v sporoch, ktoré zahŕňajú nepeňažné nároky, platia na výpočet poplatkov osobitné pravidlá. Poplatok za kasačnú sťažnosť je 5000 CZK (približne 200 EUR). Poplatok za odvolanie v občianskoprávnych veciach je rovnaký ako na súdne konanie v tej istej veci. Náklady na znalecké posudky sa môžu líšiť; Môžu sa pohybovať od 100 do 4 500 EUR. Vo veľkej väčšine správnych prípadov sa však rozhoduje výlučne na základe administratívnych spisov a prípadne iných úradných dokumentov. Na druhej strane, v občianskoprávnych veciach je potrebné zabezpečiť dostatok dôkazov na podporu žaloby, a znalecké posudky sú preto často nevyhnutné. Napríklad v prípadoch, v ktorých žalobcovia žiadajú súdy, aby majiteľom ciest nariadili, aby prijali opatrenia na zníženie hluku spôsobeného premávkou a prekračovaním hlukových limitov, sa náklady na expertízu (posudok) môžu pohybovať od 1900 do 4 200 EUR. Teoreticky, v niektorých iných prípadoch, ako sú prípady týkajúce sa chemického znečistenia pôdy, môžu byť náklady na expertízu oveľa vyššie.

Odmeny právnym zástupcom sa tiež môžu výrazne líšiť. Zvyčajne je hodinová sadzba dohodnutá s klientom a môže sa pohybovať od 20 do 200 EUR; Existujú však aj iné možnosti stanovenia poplatku, ako je poplatok za úplné zastúpenie alebo poplatok vypočítaný na základe sadzobníka právnych zástupcov (právne záväzné stanovy). Od 1. septembra 2011 sa na žiadosť o súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania (predtým bola bezplatná) uplatňuje poplatok vo výške 1000 CZK (približne 40 EUR); za náhradu škody sa však nevyžaduje žiadna záloha. Na druhej strane, každý, kto v občianskoprávnych veciach súd žiada, aby uložil povinnosť zdržať sa určitého konania, je povinný zaplatiť zálohu vo výške 10000 CZK (približne 360 EUR) na pokrytie náhrady za škodu alebo inú stratu, ktorá by mohla vzniknúť súdnym príkazom ukladajúcim povinnosť zdržať sa určitého konania; Takisto je povinný poplatok vo výške 1000 CZK (približne 40 EUR).

Ako všeobecné pravidlo platí, že trovy hradí strana, ktorá spor prehrá: neúspešná strana je povinná zaplatiť náklady úspešnej strany, ako aj náklady na znalecké posudky a svedectvá. Svedectvá sú však v správnom súdnictve zriedkavé, keďže súdy vo svojich rozhodnutiach väčšinou vychádzajú z administratívnych spisov a dôkazov, ktoré sú v nich zhromaždené. Okrem toho existuje ustálená judikatúra správnych súdov, podľa ktorej náklady na právne zastupovanie nie sú oprávnenými nákladmi pre správny orgán, keďže tieto orgány majú mať svojich vlastných zamestnancov právnikov, ktorí ich môžu v spore zastupovať. Za osobitných okolností (závisí to od zváženia súdu) môže súd dokonca rozhodnúť, že každý z účastníkov musí znášať vlastné trovy konania.

XII. Mechanizmy finančnej pomoci

Súdy v občianskoprávnom aj správnom súdnictve môžu zmierniť náklady konania tým, že žiadateľa oslobodia od súdnych poplatkov, ak žiadateľ preukáže, že je to pre neho nevyhnutné. Táto možnosť sa dá využiť na všetkých stupňoch konania vrátane odvolania. Správne súdy schvaľujú čiastočné oslobodenie o poplatkov, ak žiadateľ preukáže, že nemá prostriedky na zaplatenie poplatku v plnej výške; úplné oslobodenie od poplatkov možno schváliť len za osobitných okolností. Civilní sudcovia môžu udeliť úplné alebo čiastočné odpustenie súdnych poplatkov, ak žiadateľ preukáže nedostatok finančných prostriedkov a samotné súdne konanie nie je svojvoľné ani nie je takmer určite bez šance na úspech.

Judikatúra v prípadoch v oblasti životného prostredia toto pravidlo ďalej spresnila tak, že mimovládnym organizáciám sa poplatky nemôžu odpúšťať opakovane; ak MVO chce chrániť životné prostredie pred súdom, musí na to získať základné prostriedky, a „neprevádzať ich na štát“. Civilní sudcovia môžu udeliť úplné alebo čiastočné odpustenie súdnych poplatkov, ak žiadateľ preukáže nedostatok finančných prostriedkov a samotné súdne konanie nie je svojvoľné ani nie je takmer určite bez šance na úspech. Za osobitných okolností (závisí to od zváženia súdu) môže súd dokonca rozhodnúť, že každý z účastníkov musí znášať vlastné trovy konania. Pokiaľ ide o ďalšie možnosti finančnej pomoci, účastník súdneho sporu môže súd požiadať, aby mu pridelil právneho zástupcu a zároveň ho oslobodil od povinnosti zaplatiť za právnu pomoc (úplne alebo čiastočne). Podmienky tohto oslobodenia sú rovnaké ako pri súdnych poplatkoch; Do úvahy sa berie finančná situácia žiadateľ a. Okrem toho je tiež možné požiadať Českú advokátsku komoru o vymenovanie právneho zástupcu, ktorý bude poskytovať bezplatnú právnu pomoc (zvyčajne iba pre jeden alebo niekoľko úkonov, nie na úplné zastúpenie vo veci). Okrem finančnej situácie je podmienkou, že nebolo možné využiť vyššie uvedené možnosti vymenovania právneho zástupcu. Tento systém Českej advokátskej komory sa môže teoreticky používať už v štádiu správnych konaní. Z toho vyplýva, že strana si nemôže vybrať svojho právneho zástupcu a potom súd požiadať o odpustenie nákladov na právne zastúpenie. Oficiálne je odpustenie týchto nákladov vždy spojené s vymenovaním zástupcu súdom (alebo advokátskou komorou).

Spravidla len advokáti môžu poskytovať právnu pomoc ako platenú službu a takisto len advokát môže byť vymenovaný za zástupcu účastníka, ktorý žiada o bezplatnú právnu pomoc. Na druhej strane, pred súdom alebo správnym orgánom môže účastníka zastupovať niekto iný ako advokát. V praxi MVO často poskytujú základnú bezplatnú právnu pomoc (ako poradenské centrá) v oblastiach ich špecializácie a niekedy aj zastupujú účastníkov na súde. Právna pomoc sa využíva pomerne často vo veciach týkajúcich sa životného prostredia a ich výskyt sa podľa všetkého neustále zvyšuje. Existujú právnické firmy, ktoré poskytujú právnu pomoc pro bono; len nemnohé z nich sa však špecializujú na environmentálne záležitosti. Približne 30 advokátov a právnických firiem je zapojených do projektu mimovládnej organizácie Pro bono aliance s názvom „Pro bono centrum“, ktorá sa zameriava na zabezpečenie právnej pomoci pro bono. Táto právna pomoc sa poskytuje klientom MVO v environmentálnych záležitostiach a samotným neziskovým organizáciám v takých oblastiach, ako je pracovné právo, dane alebo iné právne problémy týkajúce sa ich neziskových funkcií.

Vo všeobecnosti právnické fakulty neschvaľujú právne kliniky. Jednu právnu kliniku prevádzkuje právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, pričom klinika funguje ako poradenské centrum pre ľudí, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie služieb advokáta. Okrem toho ELSA (Európske združenie študentov práva) Praha prevádzkovala projekt právnej kliniky fungujúcej za podobných podmienok (nedostatok finančných prostriedkov). Väčšina ich agendy sa však týka občianskoprávnych, a nie environmentálnych vecí. V Českej republike existuje viacero právnych poradenských centier, ktoré prevádzkujú mimovládne environmentálne organizácie. Tieto centrá poskytujú bezplatnú právnu pomoc každému, kto sa na ne obráti v environmentálnych záležitostiach; Vo všeobecnosti svojim klientom ponúkajú vysvetlenie právnych ustanovení, ktoré sa týkajú ich žiadosti o informácie, navrhujú riešenia, vyjadrujú sa k ich podnetom alebo poskytujú poradenstvo v súvislosti s právnymi postupmi.

XIII. Včasnosť

Vo všeobecnosti sú správne orgány povinné vydať administratívne rozhodnutia v lehote 60 dní, pričom toto obdobie možno predĺžiť až na 30 dní. Ak správny orgán nedodrží uvedené lehoty, je možné predložiť nadriadenému orgánu žiadosť, aby prijal opatrenia proti nečinnosti podriadeného orgánu. Následne je možné podať žalobu a požiadať súd, aby správnemu orgánu uložil povinnosť vydať rozhodnutie vo veci samej. Nie je však pravdepodobné, že by meškajúcemu správnemu orgánu bola udelená akákoľvek sankcia. V prípade, ak účastníkovi konania v dôsledku protiprávnej nečinnosti správneho orgánu vznikne overiteľná škoda, je možné žiadať na súdoch o náhradu. Aj keď sa ale poškodenej osobe udelí náhrada, vo väčšine prípadov sa od zodpovedných osôb nepožaduje žiadna náprava.

Účastníci správneho konania musia napadnúť rozhodnutie pred súdmi do 2 mesiacov odvtedy, ako im bolo doručené konečné správne rozhodnutie (ktoré je rozhodnutím nadriadeného orgánu o odvolaní proti „prvostupňovému rozhodnutiu“). V prípadoch týkajúcich sa niektorých veľkých projektov infraštruktúry je lehota 1 mesiac. Žalobu proti „opatreniam všeobecnej povahy“, ako sú územné plány, treba podať do 3 rokov odvtedy, ako nadobudli účinnosť. Žalobu vo veciach protiprávnej nečinnosti správnych orgánov treba podať v lehote 1 roka. V občianskoprávnych záležitostiach životného prostredia (napríklad v prípade prevencie hluku pohľadávky, pohľadávky atď.) vo všeobecnosti nie sú stanovené lehoty s výnimkou žaloby o náhradu škody, ktorá sa musí podať do 3 rokov od momentu, keď bola škoda príčinách a súčasne 2 rokov od momentu, keď navrhovateľ dozvedel o škode a zodpovedná osoba.

Vo všeobecnosti neexistujú žiadne osobitné lehoty, v ktorých majú súdy vydať rozsudky. Konania v občianskoprávnom a správnom súdnictve (na jednej úrovni) môžu trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. V mnohých prípadoch už Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o tom, že Česká republika musí účastníkom zaplatiť náhradu za porušenie ich práv na spravodlivé súdne konanie v dôsledku dĺžky súdneho konania. V spojení s tým, že je ťažké a v mnohých prípadoch nemožné získať súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania alebo odkladný účinok žaloby, táto skutočnosť vedie k záveru, že ochranu nemožno považovať za „včasnú“ a „účinnú“. Osobitná lehota na vydanie konečného súdneho rozhodnutia je stanovená len v prípadoch tzv. „opatrení všeobecnej povahy“, ako sú územné plány alebo osobitné akty týkajúce sa niektorých aspektov rozvoja projektov dopravnej infraštruktúry, v prípade ktorých zákon o správnom súdnictve stanovuje lehotu 90 dní. Rovnaká lehota sa uplatňuje na rozhodnutia o správnych súdnych konaniach týkajúcich sa niektorých veľkých projektov infraštruktúry. Predbežné rozhodnutia o odkladnom účinku žaloby alebo súdnom príkaze ukladajúcom povinnosť zdržať sa určitého konania sa musia vydať do 7 dní v správnych veciach a 30 dní v občianskoprávnych veciach (táto lehota sa však často prekračuje). Nie sú stanovené žiadne sankcie pre súdy, ktoré odkladajú vydanie rozhodnutia. Predsedovi dotknutého súdu sa môže podať sťažnosť na meškanie, alebo sa môže nadriadenému súdu (alebo inému senátu najvyšších súdov) predložiť žiadosť, aby stanovil lehotu, v ktorej by zodpovedný sudca vykonal určité úkony. Hoci v právnych predpisoch vo všeobecnosti nie sú stanovené žiadne lehoty, je povinnosťou súdu vydať rozhodnutie v primeranej lehote. Ak sa rozhodnutie nevydá, ide o prípad tzv. „nesprávneho úradného postupu“. V takýchto prípadoch je možné požadovať náhradu alebo finančné zadosťučinenie za bezdôvodné oneskorenie spôsobené súdmi.

XIV. Ďalšie otázky

Pre všetky druhy projektov, ktoré majú vplyvy na životné prostredie, je typické, že investori musia pred začatím operácií získať viaceré osobitné povolenia. Povolenia na využívanie pozemku a stavebné povolenia možno považovať za „hlavné rozhodnutia“ pri väčšine investícií a práve tieto povolenia aj verejnosť zvyčajne napáda. V praxi sú však napádané aj ďalšie správne rozhodnutia, ako sú rozhodnutia o IPKZ alebo výnimky z ochrany prírody a krajiny. V zásade je nutné, aby sa dotknutá verejnosť zúčastnila príslušného správneho konania na to, aby získala aktívnu legitimáciu pred súdmi; Vo všeobecnosti možno napadnúť len konečné správne rozhodnutie. Informácie o prístupe k spravodlivosti poskytujú hlavne mimovládne organizácie, ktoré verejnosti poskytujú právne poradenstvo v oblasti ochrany životného prostredia. Informácie týkajúce sa možných opravných prostriedkov (ako napríklad právo na odvolanie sa, právo podať žalobu, lehoty) sa musia uviesť v každom správnom rozhodnutí, ako aj v každom rozhodnutí súdu. Platné právne predpisy sú verejne dostupné a verejnosť preto môže mať prístup k príslušným zákonom a iným právnym predpisom.

V environmentálnych záležitostiach nie je k dispozícii systém alternatívneho riešenia sporov. Jedinou alternatívou súdneho konania je rozhodcovské konanie, ktoré je však prípustné len v majetkových sporoch. Mediácia sa v environmentálnych záležitostiach nevyužíva prakticky nikdy.

XV. Postavenie cudzincov

V procesných právnych predpisoch je stanovené, že všetci účastníci súdneho konania musia mať rovnaké práva a musí sa s nimi zaobchádzať rovnakým spôsobom a súdy sú povinné to zaručiť. Podobné zásady sa uplatňujú v správnych konaniach, kde sú správne orgány povinné konať nestranne a zaobchádzať s účastníkmi rovnako. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na jazyk a krajinu pôvodu a možno ich považovať za všeobecné protidiskriminačné ustanovenia. V súdnych konaniach majú všetci účastníci nárok konať vo svojom materinskom jazyku. Každý, kto nehovorí českým jazykom, môže požiadať o tlmočníka; Toto právo zaručuje priamo Charta základných práv a slobôd. V súdnych konaniach znáša náklady na preklad štát na rozdiel od správnych konaní, pri ktorých znáša náklady na preklad sám účastník, ktorý nehovorí daným jazykom.

XVI. Cezhraničné prípady

V prípade, že sa projekt s možným vplyvom na životné prostredie posudzuje v susednej krajine, môžu sa českí občania a MVO zúčastniť EIA. Ministerstvo životného prostredia musí uverejniť všetky informácie od krajiny, v ktorej sa posudzovanie vykonáva, a každý má právo predložiť pripomienky. Tieto pripomienky sa zasielajú do krajiny, v ktorej sa vykonáva posudzovanie, spolu so stanoviskom ministerstva a príslušných správnych orgánov. Účasť na iných typoch konaní v susedných krajinách nie je v českých právnych predpisoch upravená a musí byť založená na právnych predpisoch dotyčnej krajiny. Neexistuje žiadne osobitné ustanovenie o možnosti účasti verejnosti alebo MVO postihnutej krajiny v českých správnych konaniach. Iba tie osoby, vrátane cudzincov, ktoré preukážu, že spĺňajú jednu z podmienok stanovených zákonom, sa môžu stať účastníkmi predmetných správnych konaní. Jednotlivci musia preto preukázať, že ich práva môžu byť daným rozhodnutím porušené. Zahraničné MVO by mali mať možnosť zúčastniť sa následných správnych konaní na základe ich účasti na EIA. Neexistuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa účasti zahraničných MVO, avšak v súlade s výkladom právnych predpisov o EIA zodpovedajúcim európskym pravidlám by mali mať rovnaké práva ako české MVO. Žiadne procesné pomoc (napr. právna pomoc, žiadosť o nápravné súdne nariadenie, nariadenie predbežného opatrenia a právne poradenstvo pro bono sú vo všeobecnosti dostupné v takýchto prípadoch. Na druhej strane české právne predpisy obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa dotknutých štátov. Zákon o EIA priznáva každému „dotknutému štátu“, ktorého „územie môže byť postihnuté významným environmentálnym vplyvom projektu“ možnosť začať cezhraničné posudzovacie konanie. Podobne sú správne orgány povinné informovať dotknuté štáty o príslušných IPKZ, umožniť im, aby predložili svoje pripomienky a v prípade potreby s nimi diskutovať. Teoreticky by tiež mali mať možnosť dotknutých štátov zúčastniť sa na následných správnych konaniach, ako je konanie povolením na využívanie pozemku a stavebného povolenia, na základe vyššie uvedeného všeobecného pravidla, podľa ktorého každý, koho práva alebo povinnosti by mohli byť priamo dotknuté výsledkom správneho konania sa môžu zúčastniť. Takýto prípad však zatiaľ nikdy nenastal a je neisté, či by české orgány uznali účasť dotknutého štátu alebo nie. V prípade, že je napadnuté rozhodnutie českých správnych orgánov, vždy je nutné podať žalobu na českých súdoch. V občianskoprávnych veciach, ako je nárok na náhradu škody, je však možné, že má odporca bydlisko v zahraničí. V takýchto prípadoch, nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). V súlade s týmto nariadením je napríklad možné vybrať si, či zažalovať niekoho v štáte jeho bydliska (článok 2) alebo v štáte, kde došlo k poistnej udalosti (článok 5 ods. 3).

Súvisiace odkazy


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 14/09/2016