Schließen

DIE BETAVERSION DES PORTALS IST JETZT ONLINE!

Besuchen Sie die Betaversion des Europäischen Justizportals und lassen Sie uns wissen, was Sie darüber denken!

 
 

Navigationsleiste

  • Home
  • Zugang zu Gerichten in Umweltangelegenheiten

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - Dánsko

Diese Seite wurde maschinell übersetzt. Für die Qualität kann keine Gewähr gegeben werden.

Die Qualität dieser Übersetzung wurde wie folgt bewertet: nicht zuverlässig

Finden Sie die Übersetzung nützlich?


  1. Ústavné základy
  2. Súdnictvo
  3. Prístup k informáciám
  4. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti
  5. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu
  6. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti
  7. Aktívna legitimácia
  8. Právne zastúpenie
  9. Dôkazy
  10. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania
  11. O trovách
  12. Mechanizmy finančnej pomoci
  13. Včasnosť
  14. Ďalšie otázky
  15. Postavenie cudzincov
  16. Cezhraničné prípady

I. Ústavné základy

Ústava Dánska z roku 1953 nestanovuje právo na čisté a zdravé životné prostredie. Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, z článku 63 ústavy vyplýva, že v akejkoľvek otázke týkajúcej sa obmedzenia pôsobnosti verejného orgánu možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ústava neurčuje, kto môže podať takéto návrhy na súdy. Toto je stanovené v požiadavkách na legitimáciu, ktoré súdy uplatňujú. Medzinárodné dohody sú súčasťou dánskeho práva iba vtedy, ak boli začlenené do stanov alebo iných oficiálnych ustanovení vnútroštátneho práva (dualistický prístup). To znamená, že na medzinárodné dohody sa nemožno odvolávať priamo pred súdmi alebo správnymi orgánmi. Možno sa však na ne odvolať ako na dôležité prvky pre výklad dánskeho práva. Okrem toho medzinárodné dohody, ktorých je EÚ zmluvnou stranou – napríklad Aarhuský dohovor –, môžu byť podľa práva EÚ priamo uplatniteľné v členských štátoch, ak sú tieto ustanovenia dostatočne jasné a presné. Za týchto okolností sú správne orgány a súdy povinné uplatňovať Aarhuský dohovor priamo.

II. Súdnictvo

Dánsko má systém všeobecných súdov, ktoré sa zaoberajú trestnými aj občianskoprávnymi vecami vrátane prípadov napadnutia rozhodnutí správneho charakteru. Neexistujú všeobecné správne súdy, Neexistujú všeobecné správne súdy, hoci podľa dánskej ústavy môžu byť zriadené. Všeobecný súdny systém pozostáva z 24 okresných súdov, dvoch vyšších súdov (Východný a Západný vyšší súd) a Najvyššieho súdu. Na základe reformy súdnictva z roku 2007 sa konanie vo všetkých veciach začína na okresných súdoch. Okresný súd však môže postúpiť zásadné otázky na príslušný vyšší súd. Osobitné zloženie súdov závisí od druhu veci, napr. či ide o trestnú alebo občiansku vec. Najvyšší súd pozostáva z predsedu a 15 sudcov Najvyššieho súdu. Súdne rozhodnutia vydáva spravidla minimálne päť sudcov. Východný vyšší súd pozostáva z predsedu a 56 sudcov, zatiaľ čo Západný vyšší súd pozostáva z predsedu a 36 sudcov. V konaniach na vyšších súdoch rozhodujú spravidla traja sudcovia. V trestných veciach môžu sudcov súdu dopĺňať prísediaci alebo poroty. V konaniach na okresných súdoch rozhoduje spravidla jeden sudca. V zložitejších alebo dôležitých občianskych a správnych veciach sa na prípade môžu zúčastňovať traja sudcovia. V trestných veciach môžu okresný súd dopĺňať dvaja prísediaci alebo šiesti členovia poroty. V správnych záležitostiach je úlohu súdov dohliadať na verejné orgány. Zahŕňa to súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho charakteru alebo opomenutí, t. j. otázky týkajúce sa právneho základu, právomoci, postupu a súladu so všeobecnými právnymi zásadami. Preskúmanie dôvodnosti alebo prvkov voľného uváženia v rámci rozhodnutí správneho charakteru sa v zásade nevylučuje, ale súdy vo všeobecnosti nie sú ochotné skúmať diskrečnú právomoc správnych orgánov. Neexistujú žiadne špecializované súdy pre veci týkajúce sa životného prostredia. Dánsko však má dlhú tradíciu špecializovaných správnych odvolacích orgánov alebo súdov, ktoré rozhodujú vo veci odvolaní proti rozhodnutiam správneho charakteru. V záležitostiach životného prostredia odvolaciemu senátu pre prírodu a životné prostredie (Natur og Miljøklagenævnet — http://www.nmkn.dk/) v správnych veciach zaoberá.Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.nmkn.dk/ Odvolací senát je z organizačného hľadiska súčasťou ministerstva pre životné prostredie, ale funguje nezávisle od pokynov ministra. Proti rozhodnutiam správneho charakteru, vydaným v rámci širokého rozsahu environmentálnych právnych predpisov vrátane zákona o ochrane životného prostredia, zákona o ochrane prírody a zákona o plánovaní, sa možno odvolať na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Príslušné právne predpisy určujú, kto môže podať opravný prostriedok a proti ktorým rozhodnutiam sa možno odvolať na senáte. Vo všeobecnosti existujú široké možnosti na odvolanie pre jednotlivcov, ako aj pre mimovládne organizácie.

Odvolací senát pre prírodu a životné prostredie je „kombinovaný senát“ v tom zmysle, že zloženie senátu sa môže líšiť v závislosti od druhu prípadu. Nový senát má v podstate dve rôzne zloženia:

  1. laické zloženie pozostávajúce z predsedu (stály zamestnanec so sudcovskou kvalifikáciou), dvoch sudcov Najvyššieho súdu a siedmich členov, ktorých vymenúva Parlament, a
  2. odborné zloženie pozostávajúce z predsedu (stály zamestnanec so sudcovskou kvalifikáciou) a niekoľkých odborníkov – zvyčajne dvoch alebo štyroch.

Laický senát sa zaoberá najmä odvolaniami týkajúcimi sa územného plánovania a ochrany prírody, zatiaľ čo odborný senát sa zaoberá najmä odvolaniami súvisiacimi so znečistením a chemickými látkami. Senát má pomerne širokú mieru vlastného uváženia na delegovanie rozhodovacích právomocí predsedovi. V osobitných prípadoch možno uvedené dve zloženia senátu spojiť do jedného kombinovaného senátu. Je tiež možné, aby sa odvolacie konanie v mimoriadnych prípadoch postúpilo z laického na odborný senát a naopak. Ak chcete napadnúť rozhodnutie správneho charakteru vydané verejnými orgánmi, vo väčšine prípadov je možné si vybrať medzi odvolacím systémom správneho charakteru, t. j. obrátiť sa na odvolací senát pre prírodu a životné prostredie alebo na všeobecné súdy. Prístup k odvolaciemu senátu pre prírodu a životné prostredie je jednoduchý a lacný. Odvolanie sa podáva písomne príslušnému orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, a to do štyroch týždňov odo dňa, keď bolo rozhodnutie oznámené. Daný orgán je povinný preskúmať, či zmení rozhodnutie vzhľadom na odvolanie. Ak nie, postúpi odvolanie odvolaciemu senátu spolu s príslušnými informáciami. Malý poplatok (2012: 500 DKK) sa musí uhradiť. Poplatok bude vrátený, ak je odvolanie úplne alebo čiastočne úspešné. Neexistujú žiadne požiadavky týkajúce sa formulácie odvolania. Odvolací senát poskytne informácie potrebné na prijatie rozhodnutia vo veci. Pokiaľ to nie je výslovne obmedzené zákonom, odvolací senát môže vykonať úplné preskúmanie rozhodnutia správneho charakteru vrátane otázky zákonnosti, ako aj diskrečných otázok (dôvodnosť). Odvolací senát môže použiť kasačný prostriedok a vrátiť neplatné rozhodnutie danému orgánu alebo v prípade úplného preskúmania ho nahradiť novým rozhodnutím vo veci samej (zmena). Proti rozhodnutiu odvolacieho senátu možno podať návrh na súd obvykle do 6 mesiacov.

Podanie žaloby na súd je vo všeobecnosti zložitejšie než podanie na odvolací senát. Za normálnych okolností je potrebné využiť pomoc advokáta a súdne konanie môže byť oveľa drahšie. Súdy budú skúmať iba nároky a tvrdenia predložené účastníkmi konania. V občianskych a správnych veciach sa návrh na začatie konania podáva príslušnému (okresnému) súdu formou písomnej žiadosti. V právnych predpisoch sa zvyčajne stanovuje šesťmesačná lehota na napadnutie rozhodnutia správneho charakteru pred súdom. Súd informuje o podanom návrhu žalovaného, ktorý potom môže predložiť písomnú odpoveď. Súd je povinný navrhnúť urovnanie podľa článku 268 zákona o výkone spravodlivosti. Ak nedôjde k urovnaniu, súd stanoví dátumy ústnych konaní. Je možné povolávať aj svedkov a žiadať o znalecké posudky. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa možno odvolať na Východnom alebo Západnom vyššom súde. Súdy môžu zrušiť rozhodnutia správneho charakteru a vrátiť príslušné rozhodnutie danému orgánu (kasácia). Súdy takisto môžu nahradiť rozhodnutie správneho charakteru novým rozhodnutím, napr. udeliť alebo zamietnuť povolenie. Súdy však vo všeobecnosti nie sú príliš ochotné preskúmavať právomoci orgánov, ktoré majú skôr diskrečný charakter, a zvyčajne nevydajú nové rozhodnutie na základe zhodnotenia skutkovej podstaty prípadu. Neexistujú žiadne osobitosti súdnych konaní v záležitostiach životného prostredia. Súdy vo všeobecnosti vychádzajú z prednesenia prípadu jednotlivými stranami a nemôžu konať z vlastnej iniciatívy. Súdy však môžu rozhodnúť o začatí prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán. Grónsko a Faerské ostrovy, ktoré sú súčasťou Dánskeho kráľovstva, majú osobitné súdne systémy a pravidlá.

III. Prístup k informáciám

Proti rozhodnutiam o práve na prístup k informáciám o životnom prostredí sa možno odvolať na príslušnom orgáne; Vo väčšine prípadov je to odvolací senát pre prírodu a životné prostredie. Táto možnosť je aj v prípade, keď rozhodnutie prijala verejnoprávna spoločnosť a neexistuje žiadna iná odvolacia inštancia. Na súd možno podať aj odvolanie proti rozhodnutiam o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Zamietnutie žiadosti o informácie musí obsahovať aj informácie o možnostiach odvolania. Ak žiadate o informácie o životnom prostredí, rozhodnutie sa prijme do jedného mesiaca – v zložitejších otázkach do dvoch mesiacov. Odvolanie sa podáva na orgán, ktorý vydal rozhodnutie o prístupe k informáciám, a to v lehotách stanovených pre odvolania v príslušných právnych predpisoch. Daný orgán je všeobecne povinný prehodnotiť rozhodnutie a musí odvolanie do troch týždňov postúpiť na odvolací senát, ak na rozhodnutí trvá. Neexistujú žiadne požiadavky na formát alebo požiadavky povinného zástupcu. Odvolacie orgány alebo súdy musia mať prístup k sporným informáciám s cieľom určiť, či sa má návrhu vyhovieť alebo nie. Odvolací orgán a súdy potom môžu určiť, či sa informácie sprístupnia alebo nie.

IV. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti

Účasť verejnosti je povinnou požiadavkou v niektorých oblastiach environmentálneho rozhodovania v Dánsku. Patrí sem najmä systém dánskeho územného plánovania so systémom predchádzajúcich verejných konzultácií pred predložením návrhu plánu, ako aj proces verejnej konzultácie po zverejnení návrhu plánu podľa stavebného zákona. Postup posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) v prípade pozemných činností je začlenené do procesu plánovania, preto má podobný dvojnásobný proces verejných konzultácií. EIA pre činnosti na mori je regulovaný odvetvovými právnymi predpismi a zvyčajne nezahŕňa žiadne verejné konzultácie pred vypracovaním hodnotiacej správy, ale len verejné konzultácie po vypracovaní správy a pred prijatím rozhodnutia. Verejné konzultácie pred vydaním povolení sa môžu líšiť od jedného systému povolení k druhému. Vo väčšine prípadov nie je žiadna alebo len obmedzená predchádzajúca verejná konzultácia. Pokiaľ ide environmentálne povolenia alebo licencie, podľa zákona o ochrane životného prostredia sa požiadavka na povinné verejné konzultácie vzťahuje len na tie zariadenia, ktoré sú evidované ako inštalácie integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ). Rozhodnutia sa uverejňujú spolu s informáciami o možnostiach odvolania. Vo všeobecnosti sa proti rozhodnutiam prijatým na základe právnych predpisov v oblasti životného prostredia a výstavby možno odvolať na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Je stanovené v príslušných právnych predpisoch, proti ktorým rozhodnutiam sa možno odvolať na odvolacom senáte. Stanovuje sa tiež, kedy rozhodnutie nemôže byť predmetom správneho odvolania. Odvolanie proti rozhodnutiam správneho charakteru možno v súlade s dánskou ústavou podať na súd. Zvyčajne nie je stanovená požiadavka, aby správne odvolanie alebo iné opravné prostriedky museli byť vyčerpané pred predložením veci na súd. Dánska ústava v zásade neobmedzuje súdne preskúmanie vo veciach zákonnosti. V praxi však dánske súdy zvyčajne neskúmajú veci týkajúce sa diskrečných právomocí daného orgánu. Súdy skúmajú obmedzenia tejto diskrečnej právomoci, napríklad podľa zásady proporcionality. Preto súd preskúma, či rozhodnutie je nesprávne alebo neprimerané, ale nie, či je rozhodnutie vhodné. Súdy môžu preskúmať aj materiálne a technické zistenia a výpočty, ak sú to otázky, ktoré predložila niektorá zo strán. Súdy tak môžu prijať alebo zamietnuť tvrdenia, že posúdenie vplyvu na životné prostredie bolo nedostatočné. Je však nepravdepodobné, aby podrobne preskúmali viaceré technické aspekty. Preskúmanie zo strany odvolacieho senátu pre prírodu a životné prostredie je stanovené v príslušných právnych predpisoch. Vo väčšine prípadov odvolací senát vykonáva úplné preskúmanie vrátane diskrečných záležitostí. Rozsah preskúmania však môže byť výslovne obmedzený na otázky zákonnosti. Napríklad pokiaľ ide o územné plány, pri ktorých senát podľa stavebného zákona nemôže skúmať vhodnosť plánu. Územné plány a rozhodnutia o územnom rozdelení môže preskúmať tak odvolací senát pre prírodu a životné prostredie, ako aj súdy. Zatiaľ čo správne odvolanie proti územným plánom na odvolacom senáte sa obmedzuje na záležitosti týkajúce sa zákonnosti, inak je to v prípade správneho odvolania vo veci rozhodnutí o územnom rozdelení (vo forme povolení pre vidiecke oblasti), ktoré môže odvolací senát preskúmať v plnej miere. Proti územným plánom sa môže na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie odvolať veľmi široká skupina jednotlivcov, ako aj mimovládne organizácie (MVO). Skupiny jednotlivcov, ktoré sa môžu odvolať proti povoleniam pre vidiecke oblasti, sú v praxi zúžené na tie, ktoré sú osobne dotknuté. Proti takýmto rozhodnutiam sa môže odvolať široká skupina MVO. Hoci to zákon nestanovuje, je pravdepodobné, že tá istá skupina jednotlivcov a MVO majú aktívnu legitimáciu pred súdmi v týchto záležitostiach. Súdy budú s najväčšou pravdepodobnosťou skúmať iba zákonnosť územných plánov a rozhodnutí o územnom rozdelení.

Podľa stavebného zákona sa na senáte pre prírodu a životné prostredie možno odvolať proti rozhodnutiam o tom, či je potrebné vykonať EIA alebo nie, a proti rozhodnutiam o skríningu (overovanie posúdenia vplyvov na životné prostredie). Proti takýmto rozhodnutiam sa môže odvolať široká skupina jednotlivcov a MVO. K prístupu na odvolanie nie je nevyhnutná účasť na procesoch verejných konzultácií. Rozhodnutie o skríningu EIA sa považuje za vec zákonnosti, ktorú môže byť preskúmať odvolací senát. Rozhodnutia o skríningu EIA môžu byť takisto predložené súdom. Súdy preskúmajú zákonnosť rozhodnutí, ale je nepravdepodobné, že by podrobne skúmali technické záležitosti. V dánskom systéme EIA neexistujú žiadne rozhodnutia o vymedzení rozsahu EIA, a v dôsledku toho ani osobitný prístup k správnemu odvolaniu v takýchto záležitostiach. Ak príslušné orgány žiadajú od developera určité informácie, takéto rozhodnutie môže byť v zmysle stavebného zákona predmetom odvolania z dôvodu zákonnosti. Inak otázky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti EIA môžu byť preskúmané ako súčasť odvolania vo veci EIA ako takého. Konečné rozhodnutie vo veciach EIA v Dánsku sa zvyčajne delí na dve časti:

  1. prijatie usmernenia k mestskému územnému plánu, ku ktorej sa pripája správa o vplyve na životné prostredie, a
  2. povolenie EIA.

Proti obidvom rozhodnutiam sa možno odvolať na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Plánovací dokument a správa môžu byť predmetom odvolania z dôvodu zákonnosti, zatiaľ čo proti EIA sa možno odvolať v plnom rozsahu, vrátane práva na vlastné uváženie a primeranosti podľa stavebného zákona. Odvolací senát bude do určitej miery skúmať vecné a technické zistenia a výpočty. Ak sa správa o EIA považuje za nedostatočnú (obsahujúcu viac než len nepodstatné chyby), bude odmietnutá a vrátená príslušným orgánom. Rozhodnutia o EIA môžu byť takisto predložené súdom. Súdy pravdepodobne nebudú veľmi ochotné skúmať technické záležitosti a právo orgánov na vlastné uváženie. Ak sa proti rozhodnutiam o EIA odvolá na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie alebo na odvolacích súdoch, odvolanie zvyčajne nemá za následok prerušenie alebo zastavenie vykonávania projektu. Odvolací senát však môže rozhodnúť, že sa odvolaním pozastavuje povolenie na projekt alebo plán. Neexistujú žiadne formálne alebo procesné požiadavky pre takéto rozhodnutie – je to senát, ktorý posudzuje, či odkladný účinok by bol vhodný alebo nie. Ak rozhodnutie o EIA preskúmal súd, je tiež možné, aby súd priznal odkladný účinok. Súdy však nie sú príliš ochotné priznať odkladný účinok alebo vydať súdny príkaz na zdržanie sa konania a môžu požadovať zaisťovací vklad od žiadateľa. Proti environmentálnym povoleniam alebo licenciám vrátane rozhodnutí alebo povolení IPKZ sa možno podľa zákona o ochrane životného prostredia odvolať na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Tieto môžu byť predmetom odvolania zo strany osôb, ktoré sú jednotlivo a významne poškodené, ako aj zo strany mimovládnych organizácií, najmä MVO, ktoré zabezpečujú ochranu prírody a životného prostredia podľa zákona o ochrane životného prostredia. Nie je požiadavkou, aby sa zúčastnili na verejnej konzultácii o zariadeniach IPKZ. Pre jednotlivcov je rozhodujúce, či majú individuálny a značný záujem alebo nie. Odvolacia komisia skúma rozhodnutia v plnom rozsahu vrátane procesných otázok, ako aj vecných otázok a práva na vlastné uváženie. Rada v zložení expertov sa bude usilovať overiť vecné a techni cké zistenia a výpočty. Súd môže preskúmať aj environmentálne povolenia alebo rozhodnutia o IPKZ. Súdy však pravdepodobne nebudú skúmať technické otázky a otázky týkajúce sa právomoci. Ak je podané odvolanie proti environmentálnemu povoleniu, odvolanie nemá za následok prerušenie alebo zastavenie vykonávania povolenej činnosti. Odvolací senát pre prírodu a životné prostredie však môže rozhodnúť, že rozhodnutie sa na základe odvolania pozastaví. V tomto smere neexistujú žiadne procesné požiadavky.

V. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu

Žaloby voči fyzickým osobám alebo právnickým osobám v záležitostiach životného prostredia, ktoré sú podané na súd, obvykle vychádzajú zo súkromného práva, napríklad pokiaľ ide o zodpovednosť alebo rušivé účinky. Žaloby súvisiace s nedodržaním verejnoprávnych povinností môže súdu predložiť len príslušný orgán. V tomto druhom prípade existuje niekoľko výnimiek. Stavebný zákon výslovne umožňuje súkromnú žalobu v prípade nedodržania ustanovení v miestnom územnom pláne. Pokiaľ ide o neplnenie verejnoprávnych povinností zo strany samotných verejných orgánov vrátane štátnych orgánov, vo všeobecnosti sa usudzuje, že žaloby možno podávať na súdy na základe dánskej ústavy. Žaloba musí byť opodstatnená a dostatočne jasná a presná. Je takisto nevyhnutné preukázať dostatočný právny záujem na žalobe. Niekoľko osobitných pravidiel sa vzťahuje na environmentálnu zodpovednosť vo forme verejnoprávnych záväzkov vyplývajúcich z vykonávania smernice EÚ o environmentálnej zodpovednosti. Sú to zvyčajne miestne orgány (obce), ktoré prvotne určujú, či došlo k environmentálnym škodám, ako sú vymedzené v smernici. Vec sa potom postúpi ministerstvu životného prostredia (Agentúre pre ochranu životného prostredia). Súkromná osoba alebo mimovládna organizácia však môže požiadať ministerstvo, aby prijalo opatrenia, ak sa domnieva, že došlo k poškodeniu životného prostredia v zmysle zákona o environmentálnych škodách. Takúto žiadosť môže predložiť skupina osôb a/alebo mimovládne organizácie, ktoré majú prístup k správnemu odvolaniu. K žiadosti treba pripojiť príslušné informácie. Proti rozhodnutiam prijatým na základe takýchto žiadostí sa podľa zákona o environmentálnych škodách možno odvolať do štyroch týždňov na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Všetky osoby, ktoré sú osobne a významne poškodené, môžu podať odvolanie spolu s celoštátnymi a miestnymi MVO, ktoré zabezpečujú ochranu prírody a životného prostredia. Rozhodnutie môže byť do 12 mesiacov predložené aj na súd. Neexistujú žiadne osobitné podmienky na preskúmanie takýchto rozhodnutí.

VI. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti

Okrem možnosti odvolať sa na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie a súdoch je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho charakteru aj u ombudsmana. Okrem toho otázky právomoci týkajúce sa dohľadu miestnych a regionálnych orgánov môžu byť podané na štátny orgán dohľadu. Napokon, ak sa osoba alebo MVO domnieva, že porušením právnych predpisov v oblasti životného prostredia došlo k trestnému činu, je možné informovať o tejto záležitosti políciu/verejného prokurátora. Ombudsman môže podávať podnety z vlastnej iniciatívy alebo reagovať na sťažnosti, ktoré mu boli predložené podľa zákona o ombudsmanovi. Je na ombudsmanovi, aby určil, či by určitá sťažnosť mala viesť k ďalšiemu vyšetrovaniu. Predpokladom je, že možnosti na správne odvolanie boli vyčerpané ešte pred podaním podnetu ombudsmanovi. Ombudsman nemôže prijímať rozhodnutia s právne záväzným účinkom. Môže vzniesť kritiku a odporúčania pre príslušné orgány. Štátny orgán dohľadu môže prijímať sťažnosti týkajúce sa miestnych a regionálnych orgánov, ale iba vtedy, keď neexistujú žiadne možnosti na správne odvolanie podľa zákona o miestnej samospráve. Štátny orgán dohľadu rozhodne, či by určitá sťažnosť mala viesť k ďalšiemu vyšetrovaniu. Orgán dohľadu môže preskúmať zákonnosť aktov alebo prípady opomenutia. Dozorný orgán môže vydať smerodajné stanovisko, nemôže však nahradiť dané rozhodnutie. Môže ale zrušiť alebo pozastaviť jasne nezákonné rozhodnutia. Verejný prokurátor rozhodne, či existuje základ pre začatie trestného konania pred súdom. V Dánsku nie je žiadna špecializovaná prokuratúra pre záležitosti životného prostredia. Vo všeobecnosti existuje pomerne malý počet environmentálnych trestných prípadov v Dánsku a úroveň sankcií (pokuty alebo odňatie slobody) je pomerne nízka. Vo všeobecnosti neexistujú žiadne možnosti na súkromné trestné stíhanie v záležitostiach životného prostredia. Musí to byť konkrétne stanovené v zákone. Administratívna nečinnosť alebo opomenutia môžu v zásade byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo štátnemu orgánu dohľadu, alebo oznámené prokurátorovi. Administratívnu nečinnosť alebo opomenutia možno podľa všetkého napadnúť aj súdne. Ak nebolo prijaté žiadne rozhodnutie správneho charakteru, vo všeobecnosti nie je možné podať odvolanie v rámci správneho odvolacieho systému s výnimkou prípadu, keď nečinnosť možno považovať za rozhodnutie.

VII. Aktívna legitimácia

Všeobecným pojmom týkajúcim sa legitimácie alebo prístupu k spravodlivosti v Dánsku je pojem „právny záujem“. Vo vzťahu k súdnym konaniam pojem právny záujem nie je vymedzený v právnych predpisoch, ale veľmi často sa vykladá v zmysle mať dostatočný individuálny a veľký záujem. V Dánsku neexistuje actio popularis, ktoré by poskytovalo každému prístup k súdom. V environmentálnych právnych predpisoch sa stanovuje, kto má prístup k odvolaniu na odvolací senát pre prírodu a životné prostredie. Do určitej miery sa uznáva, že skupiny osôb a mimovládne organizácie, ktoré majú právo na odvolanie, sa zvyčajne tiež považujú za subjekty majúce dostatočný právny záujem podať návrh na súd. Toto sa však určuje od prípadu k prípadu. Pravidlá týkajúce sa toho, kto má prístup k odvolaniu, sa líšia podľa oblastí. Pre jednotlivcov to môže siahať od postavenia iba ako adresát (napr. zákon o ochrane prírody), až po postavenie osoby, ktorá je jednotlivo a významne poškodená (napr. zákon o ochrane prírody), resp. po postavenie širšej skupiny občanov (stavebný zákon). Pre mimovládne organizácie existuje všeobecnejší dôvod v dôsledku uplatňovania Aarhuského dohovoru. Prístup MVO k odvolaniu sa neobmedzuje iba na rozhodnutia o EIA a IPKZ, ale sa uplatňuje viac v právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Vo všeobecnosti celoštátne MVO, ktorých hlavným cieľom je ochrana prírody a životného prostredia alebo rekreačné záujmy, majú prístup k správnemu odvolaniu v záležitostiach životného prostredia. Miestne organizácie majú vo všeobecnosti tiež prístup k správnemu odvolaniu, medzi jednotlivými oblasťami sú však určité odchýlky. Môže to zahŕňať aj ad hoc skupiny. V prípade zahraničných MVO sa v právnych predpisoch výslovne neuvádza, že by mali prístup k správnemu odvolaniu. Severský dohovor na ochranu životného prostredia z roku 1974 výslovne uznáva zásadu nediskriminácie a priznáva osobám zo severských krajín, ktoré sú poškodené rozhodnutím podľa dánskeho zákona o ochrane životného prostredia, prístup k správnemu odvolaniu za rovnakých podmienok. Táto zásada nediskriminácie sa podľa všetkého uplatňuje aj v iných situáciách. Či sa zahraničné MVO môžu odvolať, bude najpravdepodobnejšie závisieť od toho, či je možné konštatovať, že predmetná mimovládna organizácia je poškodená daným rozhodnutím. Určitý orgán má za bežných podmienok prístup k správnemu odvolaniu iba vtedy, ak to stanovuje zákon. Pokiaľ ide o prístup k súdom, ten bude závisieť od toho, či daný orgán má dostatočný právny záujem. Verejný prokurátor má právomoc začať trestné konanie a predkladať trestné veci na súdy.

VIII. Právne zastúpenie

Právne zastúpenie v správnych alebo súdnych konaniach v záležitostiach životného prostredia nie je povinné. V správnom konaní o odvolaní má odvolací senát (alebo orgán) povinnosť zabezpečiť, aby boli k dispozícii informácie potrebné pre rozhodovanie. Nie je nutné použiť pomoc advokáta v správnom konaní o odvolaní, aj keď kvalifikovaný právnik môže poskytnúť cennú pomoc. Súdy budú v súdnom konaní skúmať iba nároky a tvrdenia predložené účastníkmi konania. Vo väčšine prípadov sa odporúča hľadať kvalifikované právne poradenstvo pred predložením veci na súd a tiež dať sa zastupovať advokátom. Odporúčaným riešením pri súdnych prípadoch je požiadať o poradenstvo právne firmy, ktoré sú buď špecializované, alebo majú špecifické odborné znalosti v otázkach životného prostredia. Neexistujú žiadne MVO, ktoré sa špecializujú na poskytovanie poradenstva pre súkromné osoby, pokiaľ ide o správne odvolania alebo súdne konania v záležitostiach životného prostredia. Niektoré mimovládne organizácie majú významné odborné znalosti v oblasti životného prostredia – najčastejšie v správnom odvolacom konaní, napr. Dánsky spolok ochrany prírody. Iba málo súdnych prípadov životného prostredia iniciovali MVO.

IX. Dôkazy

V občianskoprávnych súdnych prípadoch je podnet na zhromažďovanie a predkladanie dôkazov vecou účastníkov konania. Účastníci konania môžu predvolať svedkov a požiadať o znalecké posudky. Dôkazy sa obvykle predkladajú počas hlavného pojednávania, ale môže sa tak stať aj pred súdnym pojednávaním; závisí to od súhlasu súdu. Súd môže pred súdnym pojednávaním požiadať strany, aby predložili vyhlásenie o dôkazoch, ktoré budú predložené v danej veci. Súd môže povoliť aj dodatočné dôkazy. Neexistujú žiadne obmedzenia, aké druhy dôkazov možno predložiť. Súd však zamietne irelevantné dôkazy. Ak niektorá strana požiada o stanovisko znalca, musí podať návrh na otázky, ktoré sa budú klásť. Protistrana dostane príležitosť vyjadriť sa k návrhu a súd následne schvaľuje otázky. Súd nemôže sám žiadať dôkazy. Môže však vyzvať strany, aby bližšie vysvetlili veci, ktoré považuje za dôležité v danom prípade, alebo vyzvať strany, aby predložili dôkazy. Na základe súdneho pojednávania a predložených dôkazov súd určí okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre daný prípad. Súd posudzuje predložené dôkazy voľne. Stanoviská znalcov nie sú pre súd záväzné.

Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého X.

Odvolanie na súd nemá odkladný účinok na platnosť rozhodnutia správneho charakteru v zmysle článku 63 dánskej ústavy. Súd však môže za určitých okolností priznať odkladný účinok alebo uložiť zdržanie sa určitého konania. Súdy vo všeobecnosti nie sú príliš ochotné udeľovať odkladný účinok a môžu v určitých prípadoch požadovať zaisťovací vklad na prípadné náklady spojené s pozastavením rozhodnutia, a tým aj projektu. Je možné požiadať o súdny príkaz, ktorým sa zabráni prijatiu opatrení v občianskych (súkromných) žalobách podľa článku 641 zákona o výkone spravodlivosti. Proti rozhodnutiu súdu o odkladnom účinku alebo proti súdnemu príkazu sa možno odvolať na vyššom súde. Súd porovná verejný záujem súvisiaci s pozastavením rozhodnutia na jednej strane a povahu a rozsah škody utrpenej odvolateľmi na strane druhej. Pokiaľ ide o správne odvolania na odvolací senát pre prírodu a životné prostredie, tieto sa môžu líšiť podľa toho, do akej miery majú správne odvolania odkladný účinok. Vo všeobecnosti odvolanie proti zákazu alebo príkazu pozastaví príslušné rozhodnutie, zatiaľ čo odvolanie týkajúce sa povolenia alebo plánu dané rozhodnutie nepozastaví. Odvolací senát pre prírodu a životné prostredie však môže rozhodnúť inak, ak bolo predložené odvolanie.

XI. O trovách

Pre správne odvolania na odvolací senát pre prírodu a životné prostredie je od 1. augustu 2012 stanovený všeobecný poplatok 500 DKK. Osobitný poplatok 3.000 DKK pre mimovládne organizácie a iné právnické osoby, zavedený s účinnosťou od 1. januára 2011, bol v roku 2012 zrušený. Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru v marci 2012 konštatoval, že poplatok 3.000 DKK je v rozpore s článkom 9 ods. 4 dohovoru. Správny poplatok za odvolanie sa vráti, ak odvolateľ bol v odvolaní v celom rozsahu alebo čiastočne úspešný. S výnimkou prípadného právneho zástupcu neexistujú žiadne ďalšie trovy pre súkromné subjekty v správnom odvolaní. V súdnych sporoch súdne poplatky v roku 2012 zahŕňali štandardný poplatok 500 DKK na podanie žaloby na Súd prvého stupňa – pozri www.domstol.dk. V prípade, že hodnota sporu prevyšuje 50.000 DKK, platí sa dodatočný poplatok vo výške 1,2 % hodnoty nad 50.000 DKK, pričom maximálny poplatok je 75.000 DKK na podanie veci na súd. Ak sa prípad dostane na súdne pojednávanie, v prípadoch s hodnotou prevyšujúcou 50.000 DKK sa platí dodatočný poplatok: 750 DKK + 1,2 % hodnoty nad 50.000 DKK. V prípade, že je vo veci podané odvolanie, vypočíta sa nový poplatok na základe hodnoty veci v danom čase, vrátane štandardného poplatku 750 DKK na vyšších súdoch a 1.500 DKK na Najvyššom súde. Väčšina súdnych prípadov týkajúcich sa napadnutia rozhodnutí správneho charakteru nebude mať hodnotu prevyšujúcu 50.000 DKK a súdny poplatok bude úmerne tomu nízky. Odhliadnuc od súdnych poplatkov musia strany uhradiť aj ďalšie náklady, napr. znalecké posudky, ako aj honoráre právnych zástupcov. Jedny aj druhé môžu byť drahé. Je ťažké odhadnúť odmeny pre znalcov a honoráre právnych zástupcov – minimálny poplatok 1.500 – 2.000 DKK za hodinu môže byť primeraný (2012). Pre jednotlivé druhy prípadov môžu byť určené štandardné poplatky. V niektorých situáciách môže súd žiadať zaisťovací vklad na pokrytie možných nákladov. Ak sa vydá príkaz na zdržanie sa konania, môže sa žiadať zaisťovací vklad potrebný na pokrytie možných nákladov oneskorenia projektu. Zaisťovací vklad určuje súd od prípadu k prípadu. Vo všeobecnosti sa zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“ vzťahuje na súdne konania podľa článku 312 zákona o výkone spravodlivosti. Súd bude v každom prípade určovať náklady, ktoré uhrádza neúspešná strana, na základe odhadu nákladov na znalecké posudky a právnikov. Ak ste prehrali súdny spor vedený voči verejnému orgánu, riskujete aj úhradu súdnych trov tohto orgánu. Súd však môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že neúspešná strana nenesie náhradu trov konania protistrany. Takýto prípad by mohol nastať, keď protistranou je verejný orgán alebo veľký podnik. Veľmi to však závisí od konkrétnych okolností a existuje niekoľko príkladov súkromných žalobcov, ktorí sú zaviazaní na náhradu trov konania verejných orgánov (až niekoľko sto tisíc DKK).

XII. Mechanizmy finančnej pomoci

Súdy nemôžu oslobodzovať od súdnych poplatkov. Súdne poplatky sa však neuplatňujú, ak sa žalobcovi prizná „bezplatný proces“ alebo ak má poistenie a spĺňa určité kritériá pre maximálny príjem. O „bezplatný proces“ (alebo právnu pomoc) je možné požiadať podľa zákona o výkone spravodlivosti. Zvyčajne budete musieť splniť určité kritériá týkajúce sa maximálneho príjmu (v roku 1.1.2012: 289.000 pre jedného príjmu a 368.000 pre dvojicu). Okrem toho musí byť váš prípad primerane odôvodnený. Čo je ešte dôležitejšie v záležitostiach životného prostredia, je možné, že sa „bezplatný proces“ udelí na základe osobitných okolností ako jediného dôvodu. Toto môže byť splnené v prípadoch týkajúcich sa zásadných záležitostí alebo záležitostí všeobecného verejného záujmu. Jednotlivci, ako aj skupiny alebo organizácie môžu požiadať o „bezplatný proces“ na základe osobitných okolností. Právnu pomoc pro bono môžu poskytnúť „právne kliniky“ alebo právnické firmy. Bežne sa to však nevzťahuje na záležitosti životného prostredia. V Dánsku nie sú žiadne právnické organizácie či právnici s pôsobnosťou vo verejnom záujme v oblasti environmentálneho práva, od ktorých môže verejnosť dostať právne poradenstvo ako také.

XIII. Včasnosť

Vo všeobecnosti neexistujú žiadne časové obmedzenia pre verejné orgány na vydanie rozhodnutia. Všeobecným pravidlom je, že rozhodnutie sa prijme v primeranom čase. Pevne stanovené lehoty platia pre žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí, ako aj pre iné žiadosti o prístup k informáciám. Neexistujú žiadne formálne sankcie voči správnym orgánom za oneskorené vydávanie rozhodnutí. Možno však podať sťažnosť ombudsmanovi, alebo ak ide o miestne a regionálne orgány, štátnym orgánom dohľadu. V súdnych konaniach platia rôzne lehoty najmä pre účastníkov konania. Po podaní žaloby sa za bežných podmienok určuje pre odporcu lehota štyroch týždňov na predloženie vyjadrenia. Žalobca a následne aj odporca majú druhú možnosť predložiť svoje vyjadrenia, spravidla každý do štyroch týždňov. Po tomto sa môže začať hlavné súdne pojednávanie. V tejto fáze neexistujú žiadne formálne lehoty. Rozhodnutie súdu sa vydá čo najskôr po skončení súdneho pojednávania – na okresných súdoch a Najvyššom súde odvolanie zvyčajne do štyroch týždňov, podľa článku 219 zákona o výkone spravodlivosti. Konanie na občianskom okresnom súde a vyššom súde môže často trvať až jeden rok alebo viac. Na Najvyššom súde trvá konanie v priemere približne dva roky. Trestné prípady budú zvyčajne rozhodnuté do niekoľkých mesiacov od začatia súdneho konania. Zložitejšie trestné veci vrátane niektorých prípadov týkajúcich sa životného prostredia si môžu vyžiadať dlhší čas. Okrem toho môže prokurátor potrebovať určitý čas na rozhodnutie, či predložiť vec na súd, ako aj na vyšetrenie prípadu.

XIV. Ďalšie otázky

Verejnosť sa proti väčšine rozhodnutí správneho charakteru v oblasti životného prostredia odvoláva v rámci správneho odvolacieho systému, t. j. odvolaním sa na odvolacom senáte pre prírodu a životné prostredie. Takmer všetky rozhodnutia správneho charakteru sa verejne oznamujú spolu s informáciami o tom, ako podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Bol predložený návrh na vytvorenie ľahko dostupných a zrozumiteľných elektronických prístupových bodov na správne odvolania v záležitostiach životného prostredia. Niektoré usmernenia sú už dostupné na http://www.nmkn.dk/ vrátane formulára sťažností.Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.nmkn.dk/ Relatívne málo rozhodnutí správneho charakteru v oblasti životného prostredia je napadnutých súdne. Väčšinu občianskych súdnych prípadov tvoria prípady proti rozhodnutiam odvolacieho senátu pre prírodu a životné prostredie. Alternatívne riešenie sporov v záležitostiach životného prostredia nie je v Dánsku bežné. V občianskych veciach sú prvostupňové súdy zvyčajne povinné hľadať zmier medzi stranami sporu podľa článku 268 zákona o výkone spravodlivosti. Účastníci konania však môžu požiadať súd o určenie mediátora s cieľom dospieť k mimosúdnej dohode podľa článku 272 zákona o výkone spravodlivosti. Výdavky znášajú strany sporu. Ak sa dosiahne dohoda, súdne konanie možno zrušiť. Iné druhy alternatívneho riešenia sporov v záležitostiach životného prostredia nie sú formálne upravené.

XV. Postavenie cudzincov

Antidiskriminačné klauzuly týkajúce sa jazyka alebo krajiny pôvodu nie sú obsiahnuté v procesných predpisoch – okrem Severského dohovoru o ochrane životného prostredia a Severského dohovoru o jazykoch. Jazykom súdu v Dánsku je dánsky, podľa článku 149 zákona o výkone spravodlivosti. Preklad dokumentov do dánčiny je zvyčajne potrebný s výnimkou prípadu, keď obidve strany aj súd akceptujú pôvodný jazyk. Dokumenty v severských jazykoch sú zvyčajne akceptované bez prekladu. Preklad v občianskych súdnych konaniach štát zvyčajne nezabezpečuje ani neplatí. V trestných veciach preklad zabezpečuje a hradí štát podľa obežníka č. 104/1989.

XVI. Cezhraničné prípady

Projekty, plány alebo programy, ktoré môžu mať cezhraničné vplyvy na životné prostredie v iných krajinách, podliehajú dodatočnému konzultačnému postupu s krajinami, ktoré môžu byť ovplyvnené. V takýchto prípadoch sa orgány príslušných krajín upovedomia v súlade s Dohovorom z Espoo a zákonom o environmentálnom posudzovaní plánov a programov. Konzultácie s dotknutou verejnosťou v príslušných krajinách potom závisí od orgánov danej krajiny. V dánskych právnych predpisoch neexistujú žiadne ustanovenia pre priame konzultácie s verejnosťou v iných krajinách. Verejnosť v iných krajinách však nie je vylúčená z účasti na verejných konzultáciách v Dánsku. Prístup k odvolaciemu senátu pre prírodu a životné prostredie ani k súdom nie je obmedzený na dánskych občanov, ale vo všeobecnosti závisí od toho, či má daná osoba dostatočný právny záujem. Zahraničné MVO obvykle nemajú prístup k správnemu odvolaniu ani aktívnu legitimáciu pred súdmi, pokiaľ nepreukážu dostatočný právny záujem. Severského dohovoru o ochrane životného prostredia sa v článku 3 stanovuje, že každá osoba, ktorá je poškodená rušivými účinkami environmentálne škodlivých činností v inom (severskom) štáte, má rovnaké právo spochybniť prípustnosť takýchto činností pred orgánmi alebo súdmi ako občania danej krajiny.

Súvisiace odkazy


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 14/09/2016