Uždaryti

JAU VEIKIA PORTALO BETA VERSIJA!

Apsilankykite beta versijos Europos e. teisingumo portale ir išsakykite, ką apie jį manote!

 
 

Naršymo kelias

  • Pradžia
  • Teisė kreiptis į teismus aplinkosaugos klausimais

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - Maďarsko

Šis puslapis išverstas mašininio vertimo priemone ir jo kokybė negali būti užtikrinta.

Šio vertimo kokybė: nepatikima

Ar šis vertimas Jums naudingas?


  1. Ústavné základy
  2. Súdnictvo
  3. #II
  4. Prístup k informáciám
  5. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti
  6. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu
  7. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti
  8. Aktívna legitimácia
  9. Právne zastúpenie
  10. Dôkazy
  11. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania
  12. O trovách
  13. Mechanizmy finančnej pomoci
  14. Včasnosť
  15. Ďalšie otázky
  16. Postavenie cudzincov
  17. Cezhraničné prípady

I. Ústavné základy

Súčasťou maďarskej ústavy z roku 2011 je množstvo dôležitých odkazov týkajúcich sa životného prostredia. Podľa maďarskej ústavy má v prvom rade každý právo na zdravé životné prostredie, ale aj povinnosť napraviť všetky škody, ktoré na životnom prostredí spôsobil, či uhradiť náklady na nápravu týchto škôd (článok XXI). Ústava tiež ukladá štátu a všetkým osobám povinnosť chrániť, udržiavať a strážiť prírodne zdroje, najmä pôdu, lesy, vodu, biologickú diverzitu a kultúrne hodnoty, ktoré tvoria dokopy spoločné dedičstvo národa (článok P). V ústave sa tiež uvádza ako jeden z hlavných cieľov Maďarska udržateľný rozvoj (článok Q). Prístup k spravodlivosti sa upravuje všeobecne a zaručuje právo na opravný prostriedok proti každému právnemu alebo správnemu rozhodnutiu, ktorým sú dotknuté niekoho práva alebo zákonné nároky (článok XXVIII). Občania sa však pri správnych alebo súdnych konaniach nemôžu priamo dovolávať svojich svojich ústavných práv, pretože aby bolo možné použiť ústavné práva ako právny základ pre vznášanie nárokov, musia byť tieto práva podľa zaužívaného výkladu práva špecifikované v normách nižšej úrovne. Účastníci správneho alebo súdneho konania sa môžu opierať priamo o medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou je Maďarsko však nie je v skutočnosti potrebný, pretože akonáhle je Maďarsko viazané dohodou, je táto dohoda sa stala súčasťou vnútroštátneho právneho systému prostredníctvom vyhlásenia maďarskej normy. Existuje niekoľko príkladov, keď správne orgány a súdy uplatnili Aarhuský dohovor ako súčasť odôvodnení svojich rozhodnutí, informovanosť verejnej správy a súdnych orgánov o Aarhuskom dohovore je však stále pomerne nízka.

II. Súdnictvo

Súdny systém v Maďarsku spočíva na oddelení právomocí a je nezávislý od zákonodarnej aj výkonnej zložky moci. Súdna sústava má štyri stupne. Hierarchia súdov od najnižšieho po najvyšší je takáto: Okresné súdy (járásbíróság) [v Budapešti sú to okresné súdy hlavného mesta (kerületi bíróság)], krajské súdy (megyei törvényszék) [v Budapešti je to Súd hlavného mesta (Fővárosi Törvényszék)], regionálne súdy (táblabíróság) a Najvyšší súd (Kúria). Od 1. januára 2013 nezávislé správne a pracovné súdy (közigazgatási és munkaügyi bíróság) boli zriadené v Maďarsku. V Maďarsku je 111 okresných súdov, 20 krajských súdov, 5 regionálnych súdov a Najvyšší súd a ešte 20 správnych a pracovných súdov. Súdom v Maďarsku ukladá ústava povinnosť rozhodovať v právnych sporoch medzi súkromnými subjektmi (súkromnoprávne, obchodné alebo pracovnoprávne spory) alebo v sporoch medzi štátom a súkromnými subjektmi (spory v oblasti správneho a trestného práva). Základom súdneho systému je občianske právo a väčšinou sa v ňom uplatňuje vyšetrovací prístup, hoci význam kontradiktórnych prvkov narastá. V občianskoprávnych sporoch prvej inštancie rozhoduje väčšinou jeden sudca (egyesbíró) s výnimkou niekoľkých špecifických prípadov a prípadov pracovného práva, v ktorých rozhoduje senát zložený zo sudcu a dvoch prísediacich (ülnök). V trestnoprávnych konaniach rozhoduje jeden sudca položil alebo + 2 laikov lavice podľa ich závažnosti. Na vyšších druhostupňových súdoch rozhoduje senát zložený z troch alebo vo veľmi výnimočných prípadoch aj z piatich sudcov. Dôkazné bremeno pripadá v občianskoprávnych a správnych veciach žalobcovi a v trestnoprávnych veciach štátnemu zástupcovi, ktorý zastupuje obžalobu. V Maďarsku neexistujú osobitné súdy, ktoré by rozhodovali vo veciach týkajúcich sa životného prostredia. V týchto veciach teda rozhodujú buď správne alebo pracovné súdy alebo v závislosti od povahy právneho sporu bežné súkromnoprávne súdy. V maďarskom právnom systéme je možné si s určitými obmedzeniami zvoliť súdnu príslušnosť (tzv. „forum shopping“). Zatiaľ čo miera prístupu k súdu je stanovený zákonom, za určitých okolností si žalobca môže vybrať miesto, na ktorom zamestnanec začne konanie (napr. namiesto obracali na súd v mieste bydliska žalovaného, obráti na súd v mieste, kde škoda vznikla vo veci uplatňovania nárokov na náhradu škody). V súkromnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú majetku a platieb, sa zmluvné strany môžu dokonca dohodnúť, na akom súde sa budú ich právne spory prerokúvať, aj tu však platia isté obmedzenia. V súkromnoprávnych sporoch sa dá proti rozsudku vydanému v danej veci odvolať a napadnúť hmotnoprávnu aj procesnú zákonnosť rozhodnutia. Možnosť podať odvolanie proti procesným uzneseniam súdu (végzé) je obmedzená. Lehota na podanie odvolania je 15 dní od vyhlásenia príslušného súdneho rozhodnutia. Vo veciach správneho práva neexistuje možnosť odvolať sa proti prvostupňovému rozsudku. Odvolanie proti procesným uzneseniam súdu však podať možno. Je možné podať výnimočnú žiadosť o preskúmanie (felülvizsgálati kérelem) konečného rozsudku súdu na Najvyšší súd a napadnúť tak procesnú zákonnosť rozhodnutia. Lehota na predloženie tejto žiadosti je 60 dní od vyhlásenia konečného súdneho rozhodnutia. V správnych veciach majú súdy len kasačné práva (hatályon kívül helyezés), vo veľmi malom počte výnimočných prípadov majú však aj reformatívne práva (megváltoztatás). Tieto výnimky sa na veci týkajúce sa životného prostredia nevzťahujú: vo veciach týkajúcich sa životného prostredia súdy môžu teda len správne rozhodnutia zrušiť a nariadiť správnym orgánom, aby veci opätovne prejednali.

Veci týkajúce sa životného prostredia sú špecifické v mnohých ohľadoch:

  • V prvom rade väčšina vecí týkajúcich sa životného prostredia predstavuje spory v oblasti správneho práva, v ktorých je žalobcom súkromný subjekt a žalovanou stranou agentúra na ochranu životného prostredia
  • O takýchto veciach sa väčšinou rozhoduje na základe právneho zhodnotenia danej veci, cieľom ktorého je určiť, či je dané správne rozhodnutie v súlade s platnými právnymi predpismi
  • V druhom rade, do skupiny vecí, ktoré sa týkajú environmentálneho práva spadá len málo typov súkromnoprávnych vecí, napríklad veci týkajúce sa náhrady škôd na životnom prostredí
  • v takýchto veciach závisí rozhodnutie o danej veci často od znaleckých posudkov,
  • environmentálne MVO môžu podať na súd žalobu a žiadať súd, aby prikázal zastaviť znečisťovanie a zaviesť preventívne opatrenia
  • Takéto prípady sú však veľmi vzácne a vzhľadom na veľké dôkazné bremeno, ktoré leží na žalujúcej MVO, nie sú vôbec účinné
  • konštatuje sa len veľmi málo trestnoprávnych vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, a takmer žiadna z týchto vecí sa nekončí účinným trestom odňatia slobody

Súdy zvyčajne reagujú na návrh strán sporu, V niektorých prípadoch však môžu jednať ex officio. Ide o tieto:

  • rozhodovanie o nákladoch, ktoré ponesú strany sporu
  • Odročenie pojednávania
  • začatie konania o predbežnej otázke na Súdnom dvore EÚ
  • Začatie konania na Ústavnom súde s cieľom preskúmať ústavnosť nejakého zákona
  • Začatie konania na Najvyššom súde s cieľom preskúmať ústavnosť nejakého miestneho predpisu
  • získavanie dôkazov a odloženie účinnosti správneho rozhodnutia vo veciach prerokúvaných správnym súdom.

III. Prístup k informáciám

Prístup k informáciám sa upravuje vo všeobecnosti, ale aj konkrétne, pokiaľ ide o prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Opravné prostriedky v prípade odopretia odpovede či poskytnutia protiprávnej/nedostatočnej odpovede na žiadosť o informácie o životnom prostredí však k dispozícii nie sú. Osoby, ktoré o informácie požiadali, sa môžu vo veci odmietnutia prístupu k informáciám alebo poskytnutia nedostatočných informácií obrátiť na súkromnoprávny súd, a to do 30 dní od vyhlásenia odopretia alebo od uplynutia zákonnej lehoty na poskytnutie informácií (15 dní). Ak je žaloba opodstatnená, súd môže subjektu, ktorý dané informácie zadržiava, prikázať, aby údaje zverejnil. Sťažnosti týkajúce sa prístupu k informáciám možno podať Štátnemu úradu pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám (Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság), ktorý je nezávislým správnym orgánom. Tento úrad môže, v prípade, že je sťažnosť odôvodnená, vyzvať príslušný orgán, aby napravil protizákonný stav. Ak príslušný orgán nápravu nezjedná, môže proti nemu úrad pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám začať súdne konanie. Zamietnutie žiadosti o informácie musí obsahovať aj poučenie o dostupných nápravných prostriedkoch. Osoby, ktoré chcú podať sťažnosť na to, že ich žiadosť o poskytnutie informácií bola zamietnutá alebo im bola poskytnutá nesprávna/nedostatočná odpoveď, musia postupovať podľa nižšie uvedených pravidiel:

  • musia zaistiť, aby ich žaloba na súd bola podaná (odoslaná) do 30 dní od zamietnutia prístupu k informáciám, atď.
  • alebo musia podať sťažnosť úradu pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám, termín na predloženie takejto sťažnosti však nie je stanovený
  • Žaloba podaná na súd musí zodpovedať všeobecným požiadavkám na súd, neexistujú žiadne osobitné požiadavky.
  • nie je povinné nechať sa zastupovať na súde
  • uplatňuje sa obrátené dôkazné bremeno, t. z. subjekt, ktorý je držiteľom informácií musí dokázať, že k odmietnutiu existovali nejaké dôvody atď.
  • Súdne konanie prebieha ex lege zrýchlenou cestou
  • Žalobca, ktorý sa informácií dožaduje, nemusí platiť žiadny súdny poplatok

K informáciám, ktorých poskytnutie je predmetom sporu, súdy nemajú prístup. Sudca musí preto o žalobe týkajúcej sa slobodného prístupu k informáciám rozhodnúť prakticky bez toho, aby sa s danými informáciami zoznámil. Súdy sú teda v takýchto veciach závislé od argumentov, ktoré predložia strany sporu. Ak má žalobca svoj nárok dobre podložený, súdy môžu nariadiť, aby boli príslušné informácie zverejnené.

IV. Prístup k spravodlivosti za účasti verejnosti

Pre správne konania, ktoré sa týkajú životného prostredia, neexistuje v Maďarsku osobitný procesný režim. Väčšinou sa o nich rozhoduje vo všeobecných správnych konaniach, ktoré sa uplatňujú univerzálne na takmer všetky typy správnych vecí. Niektoré zákony však k všeobecným pravidlám správnych konaní pridávajú určité procesné kroky alebo požiadavky. Ide buď o zákony o životnom prostredí, ktoré upravujú činnosť v určitých odvetviach (napr. zákon o nakladaní s odpadom) alebo o horizontálne zákony o životnom prostredí (napr. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Pre správne konania týkajúce sa životného prostredia sú typické mnohé črty a podrobné a špecifické pravidlá. Sú to:

  • o takmer všetkých veciach rozhodujú regionálne inšpektoráty pre životné prostredie, ochranu prírody a vodné hospodárstvo (környezetvédelmi, természetvédelmi és vízügyi felügyelőség), len v niekoľkých výnimočných prípadoch rozhodujú úradníci (jegyző)
  • V Maďarsku je len 10 regionálnych environmentálnych agentúr a ich územná príslušnosť nezodpovedá zvyčajnému územnému členeniu krajiny (Maďarsko je rozdelené do 19 žúp a 1 územie hlavného mesta), ale povodiam veľkých riek a spádovým oblastiam
  • environmentálne agentúry majú svojich vlastných interných odborníkov, v rozhodovaní sa teda neopierajú o posudky externých odborníkov
  • Niektoré environmentálne postupy budú trvať dlhšie než všeobecné 30-dňovú lehotu pre bežné správne konanie, napr. proces posudzovania vplyvov na životné prostredie môže trvať 3 mesiace
  • V mnohých veciach týkajúcich sa životného prostredia sa miesto bežných správnych poplatkov (illeték) platia špeciálne poplatky (díj) a takéto poplatky môžu byť v najviac sledovaných veciach pomerne vysoké (EIA a IPPC)
  • veci, ktoré sa týkajú životného prostredia, ale o ktorých nerozhodujú inšpektoráty životného prostredia, spadajú do pôsobnosti mnohých štátnych agentúr alebo osobitných útvarov štátnych úradov (napr. odbor lesníctva, odbor dopravy, banský úrad atď.)
  • v prípade správnych vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, býva zvyčajne zaručená väčšia účasť verejnosti a väčšia otvorenosť ako v bežných správnych veciach, čo sa môže prejaviť v podobe verejných oznámení k danej veci, verejných pojednávaní, či dokonca priznaním aktívnej legitimácie mimovládnym organizáciám

Proti správnym rozhodnutiam je možné sa odvolať na nadriadenom orgáne. Výnimkou sú prvostupňové rozhodnutia, ktoré vydal vedúci ústredného správneho orgánu alebo minister. V takýchto prípadoch je možné tieto rozhodnutia napadnúť priamo na súde. V iných prípadoch nie je možné sa v správnych rozhodnutiach v prvom stupni obracať priamo na súd: pred postúpením žaloby na súd sa musia, s výnimkou prípadov uvedených vyššie, vyčerpať riadne možnosti odvolania. Vo veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia, súdy skúmajú procesnú aj hmotnoprávnu zákonnosť rozhodnutí, t. z. nielen to, či je obsah rozhodnutia v súlade s právnou úpravou, ale aj to, či bolo rozhodnutie prijaté riadne podľa zákona. Súdy sa zameriavajú aj na pozadie správnych rozhodnutí a kontrolujú, či boli podklady, z ktorých rozhodnutie vzniklo, riadne vypracované. Najvýznamnejším príkladom sú v tomto smere veci týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), v prípade ktorých súdy skúmajú, či bola dokumentácia EIA vypracovaná vedecky overiteľným spôsobom a do svojho rozhodovania zapájajú externých odborníkov. Územné plány sa prijímajú v podobe obecných predpisov (rendelet) a uznesení (határozat) a možnosť odvolať sa proti nim na súde je obmedzená. Ústavný súd preskúmava ústavnosť miestnych predpisov, ich súlad s ostatnými normami vyššej úrovne skúma Najvyšší súd a uznesenia miestnych rád skúmajú bežné súdy. Na začatie takýchto konaní však môžu dať podnet len župné štátne úrady (megyei kormányhivatal). Konania na bežnom súde prebiehajú v takýchto veciach rovnako ako v prípade bežných správnych vecí.

Súdy môžu preskúmať rozhodnutia o overovaní EIA rovnako ako bežné správne rozhodnutia. Aktívna legitimácia sa v takýchto prípadoch priznáva navrhovateľovi projektu, subjektu, ktorý EIA pripravuje, všetkým fyzickým osobám, ktorých práva a oprávnené záujmy sú dotknuté (osobám, ktoré v dotknutej oblasti plánovaného rozvoja vlastnia nehnuteľnosť alebo disponujú zapísaným právom k nej) a každej registrovanej environmentálnej MVO, ktorá v dotknutej oblasti pôsobí. V takýchto prípadoch rozhodujú bežné súdy s príslušnosťou pre správne veci, neplatia žiadne osobitné procesné pravidlá a tieto súdy môžu len zrušiť rozhodnutie o overovaní.

Určenie rozsahu rozhodnutí o EIA nemá podobu samostatného meritórneho správneho rozhodnutia; Preto ho nie je možné súdne preskúmať. Akékoľvek pochybnosti o správnosti otázok, ktoré sa posudzovali v procese EIA, alebo v súvislosti s otázkami, ktoré počas procesu EIA neboli posúdené, je potrebné uviesť v odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu v procese EIA, ktorým sa udelí alebo odoprie ekologické povolenie pred vydaním súhlasu so stavbou.

Meritórne rozhodnutia v procese EIA majú podobu tzv. ekologických povolení (környezetvédelmi engedély). Proti týmto prvostupňovým rozhodnutiam sa možno odvolať a druhostupňové rozhodnutia môže preskúmať súd (od 1. januára 2013 správny a pracovný súd). Aktívna legitimácia sa v takýchto prípadoch priznáva navrhovateľovi projektu, subjektu, ktorý EIA pripravuje, všetkým fyzickým osobám, ktorých práva a oprávnené záujmy sú dotknuté (osobám, ktoré v dotknutej oblasti plánovaného rozvoja vlastnia nehnuteľnosť alebo disponujú zapísaným právom k nej) a každej registrovanej environmentálnej MVO, ktorá v dotknutej oblasti pôsobí. Zapojiť do súdneho konania externých odborníkov nie je povinné, v praxi je to však potrebné, pretože sudca nie je schopný rozhodovať v takých komplikovaných záležitostiach, ako je správnosť zistení EIA. Súdy skúmajú procesnú aj hmotnoprávnu zákonnosť ekologického povolenia, t. z. či boli počas správneho (EAI) postupu dodržané odvetvové predpisy v oblasti životného prostredia aj správneho práva procesného. Súdy sa tiež zameriavajú na pozadie rozhodnutia EIA a overujú vecné a technické zistenia a výpočty v štúdii vplyvov na životné prostredie.

Na získanie aktívnej legitimácie pred súdom vo veciach týkajúcich sa EIA nie je potrebné zúčastniť sa postupu EIA, je však potrebné splniť podmienky aktívnej legitimácie a pred podaním žaloby na súd vyčerpať správne opravné prostriedky. Nie je však nutné, aby žalobu na súd podal subjekt, ktorý vyčerpal správne opravné prostriedky. Jedinou podmienkou je, že na súde možno napadnúť len rozhodnutia IPKZ vydané v druhom stupni. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania je v súdnych veciach týkajúcich sa EIA možný. Na tento typ konania sa však nevzťahujú žiadne osobitné pravidlá odlišné od všeobecných pravidiel platných pre súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania. Podmienky, ktoré je potrebné splniť, sú uvedené nižšie v oddiele X.

Meritórne rozhodnutia v procese IPKZ majú podobu tzv. jednotného ekologického povolenia (egységes környezethasználati engedély). Proti týmto prvostupňovým rozhodnutiam sa možno odvolať a druhostupňové rozhodnutia môže preskúmať súd. Aktívna legitimácia sa v takýchto prípadoch priznáva navrhovateľovi projektu, subjektu, prípravu dokumentácie IPKZ, všetkým fyzickým osobám, ktorých práva a oprávnené záujmy sú dotknuté (osobám, ktoré nehnuteľností alebo zapísaným právom k nehnuteľnosti v dotknutej oblasti plánovaného rozvoja) a každej registrovanej environmentálnej MVO, ktorá v dotknutej oblasti pôsobí. Zapojiť do súdneho konania externých odborníkov nie je povinné, v praxi je to však potrebné, pretože sudca nie je schopný ro zhodovať v takých komplikovaných záležitostiach, ako je správnosť zistení IPKZ. Súdy skúmajú procesnú aj hmotnoprávnu zákonnosť jednotného ekologického povolenia k prevádzke, t. z. či boli počas správneho (IPKZ) postupu dodržané odvetvové predpisy v oblasti životného prostredia aj správneho práva procesného. Súdy sa tiež zameriavajú na pozadie rozhodnutia IPKZ a overujú vecné a technické zistenia a výpočty v dokumentácii IPKZ.

Na získanie aktívnej legitimácie pred súdom vo veciach týkajúcich sa IPKZ nie je potrebné zúčastniť sa postupu IPKZ, je však potrebné splniť podmienky aktívnej legitimácie a pred podaním žaloby na súd vyčerpať správne opravné prostriedky. Nie je však nutné, aby žalobu na súd podal subjekt, ktorý vyčerpal správne opravné prostriedky. Jedinou podmienkou je, že na súde možno napadnúť len rozhodnutia IPKZ vydané v druhom stupni. Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania je v súdnych veciach týkajúcich sa IPKZ možný. Na tento typ konania sa však nevzťahujú žiadne osobitné pravidlá odlišné od všeobecných pravidiel platných pre súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania. Podmienky, ktoré je potrebné splniť, sú rovnaké ako v prípade súdnych vecí, ktoré sa týkajú EIA.

V. Prístup k spravodlivosti proti konaniu alebo opomenutiu

Existuje viacero možností, ako podať proti fyzickej alebo právnickej osobe žalobu priamo na súd. V prvom rade, ak obvinený spôsobil žalobcovi škodu, žalobca môže požadovať riadnu náhradu škody v súlade so súkromným právom. V rámci tejto skupiny môže žalobca, ktorému nejaká škoda potenciálne hrozí, požadovať, aby súd obvinenému prikázal vzniku škody zabrániť. V prípade, že obvinený prevádzkuje nebezpečné zariadenie (veszélyes üzem) alebo vykonáva nebezpečnú činnosť (čo je každá činnosť, životné prostredie ako zdroj alebo cieľ emisie), dôkazné bremeno sa presúva na obvineného a musí dokázať, že škoda bola dôsledkom unpreventable vonkajšie príčiny (objektívne alebo objektívna zodpovednosť). Po druhé, ak obvinený obťažuje žalobcu svojim vplyvom na životné prostredie, napr. výparmi, hlukom alebo inou záťažou, možno priamu žalobu formulovať ako žalobu za obťažovanie (birtokvédelmi kereset). Táto možnosť sa najčastejšie využíva v situáciách, keď sú žalobca a obvinený susedmi a bývajú blízko seba. Po tretie, žaloby na ochranu osobnosti (személyiségvédelmi kereset) je možné podať proti tým osobám, ktoré poškodzujú niečiu integritu, vrátane zdravia, dobrých životných podmienok, práva na život a práva na domov. A napokon, zákon o ochrane životného prostredia a zákon o ochrane prírody poskytujú environmentálnym a/alebo iným MVO na ochranu prírody legálnu možnosť podať na súde žalobu proti osobám, ktoré znečisťujú životné prostredie alebo poškodzujú prírodné hodnoty. O takýchto veciach rozhodujú bežné súkromnoprávne súdy a žalobcovia môžu požadovať, aby súd obvinenému prikázal zastaviť znečisťovanie/poškodzovanie prírody a zaviesť preventívne opatrenia s cieľom zabrániť znečisteniu/poškodeniu.

Žalobu proti štátnym orgánom možno podať v dvoch prípadoch:

  • Ak je štátny orgán znečisťovateľom, vzťahujú sa na tento orgán rovnaké pravidlá ako na ostatných znečisťovateľov
  • Ak štátny orgán postupoval nesprávne v rozhodovacom konaní (buď z hľadiska procesného alebo pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci) a chyba dosiahne istú úroveň (je výnimočná, zámerná alebo vznikla v dôsledku veľkej nedbanlivosti), o náhradu škody od štátneho správneho orgánu môžu žiadať tí, ktorým takáto škoda vznikla

Vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti za životné prostredie sú v Maďarsku príslušnými orgánmi krajské inšpektoráty pre životné prostredie, ochranu prírody a vodné hospodárstvo (környezetvédelmi, természetvédelmi és vízügyi felügyelőség). Týmto agentúram možno predložiť žiadosť o opatrenie v oblasti zodpovednosti za životné prostredie a to prostredníctvom bežných komunikačných prostriedkov napr. poštou, elektronickou poštou, telefonicky, faxom alebo osobne v pracovných hodinách na asistenčnom pracovisku danej agentúry. Žiadosť o opatrenie musí byť v súlade so zvyčajnými požiadavkami na takéto žiadosti, musí napr. obsahovať meno a adresu žiadateľa, opis veci a jasnú výzvu na prijatie opatrenia. Na základe zákona o ochrane životného prostredia sú oprávnené podať takúto žiadosť aj environmentálne MVO. Súdny prieskum rozhodnutí, ktoré prijali environmentálne agentúry vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti za životné prostredie, sa líši v závislosti od povahy rozhodnutia. Ak sa rozhodnutie týka zodpovednosti za životné prostredie ako takej, pravidlá súdneho prieskumu sú rovnaké ako v prípade bežných správnych rozhodnutí, pretože aj environmentálna agentúra musí v takýchto záležitostiach prijať formálne rozhodnutie a na veci týkajúce sa zodpovednosti sa nevzťahuje osobitný procesný režim. V prípade, že je rozhodnutie environmentálnej agentúry vlastne reakciou na žiadosť o opatrenie, nedá sa súdnou cestou preskúmať. Takéto rozhodnutia sú skôr reakciami na žiadosti; Komisia podľa zákona o ochrane životného prostredia aj environmentálnych agentúr len povahu verejnej sťažnosti. A keďže k verejným sťažnostiam nie je potrebné prijímať formálne správne rozhodnutia, neexistuje ani rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť na súde. Zodpovednosť za životné prostredie presadzuje najmä štátna správa, ktorá využíva svoju právomoc prijímať vo veciach týkajúcich zodpovednosti správne rozhodnutia. Súkromné subjekty môžu presadzovať zodpovednosť za životné prostredie len s veľkými obmedzeniami. Môžu ju presadzovať len environmentálne MVO a takéto MVO môžu podať žalobu na súd proti znečisťovateľom alebo tým osobám, ktoré ničia prírodné hodnoty. O takýchto veciach rozhodujú bežné súkromnoprávne súdy a žalobcovia môžu požadovať, aby súd obvinenému prikázal zastaviť znečisťovanie/poškodzovanie prírody a zaviesť preventívne opatrenia s cieľom zabrániť znečisteniu/poškodeniu.

VI. Iné prostriedky prístupu k spravodlivosti

Ak vznikne problém týkajúci sa životného prostredia, existujú okrem opatrení správnych orgánov a žalôb podaných na súd aj iné opravné prostriedky. Niektoré z nich riešia vecné problémy spojené so životným prostredím (napr. znečistenie), zatiaľ čo ostatnými sa riešia prípady nesprávneho úradného postupu vo veciach životného prostredia. Ide o tieto:

  • generálny prokurátor (ügyész): Generálni prokurátori majú dva typy právomocí, ktoré im umožňujú reagovať na oba typy problémov: znečistenie aj nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o znečistenie, prokurátor je podľa zákona o ochrane životného prostredia oprávnený podať žalobu na znečisťovateľa a žiadať, aby zastavil činnosť, ktorá vedie k znečisteniu, alebo prikázať znečisťovateľovi, aby zaplatil náhradu škody. Podľa občianskeho súdneho poriadku môže generálny prokurátor začať súdne konanie aj vtedy, ak osoby, ktoré sú inak na to oprávnené, nie sú schopné domáhať sa svojich práv, s výnimkou prípadov, keď presadzovanie práv vyžaduje osobné podanie žaloby. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, generálny prokurátor sa môže v rámci svojej právomoci v oblasti ochrany verejného záujmu odvolať (felhívás) proti konečnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek z verejných orgánov, o ktorom nerozhoduje súd a ktoré je podľa štátneho zástupcu protiprávne. Odvolanie sa musí podať do jedného roka a adresátom je orgán, ktorý je nadriadený orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Ak odvolanie neuspeje, prokurátor sa môže vo veci nezákonného rozhodnutia obrátiť na súd.
  • Úrad ombudsmana (Alapvető Jogok Biztosa): Ombudsman môže prešetrovať konania alebo opomenutia verejných orgánov a ak niektorý z týchto orgánov poškodzuje alebo ohrozuje základné práva občanov, môže prijať príslušné opatrenia. Týmito opatreniami môžu byť: odporúčanie pre orgán, ktorý je nadriadeným orgánom, ktorého sa prešetrovanie týka, podnet generálnemu prokurátorovi, podnet Štátnemu úradu pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám, podnet ústavnému súdu alebo môže ombudsman pôsobiť ako amicus curiae vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde.
  • Zástupca ombudsmana (Alapvető Jogok pre budúce generácie a jövő biztosának nemzedékek érdekeinek védelmét ellátó helyettese): Pôvodne to bola nezávislá funkcia ombudsmana pre oblasť životného prostredia. Od 1. januáru 2012 sa však jedná o funkciu zástupcu. Medzi právomoci zástupcu ombudsmana patrí: dohliadať na presadzovanie záujmov budúcich generácií, pravidelne informovať ombudsmana o svojich postrehoch, upozorňovať ombudsmana na hroziacu nezákonnosť, ktorá by ovplyvnila väčšiu skupinu ľudí, dávať podnet k začatiu vyšetrovaní ombudsmanom, zúčastňovať sa na takýchto vyšetrovaniach a navrhovať postúpenie veci na ústavný súd.
  • Vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám (Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság): Tento úrad prijíma sťažnosti vo veciach slobodného prístupu k informáciám v tých prípadoch, keď bola žiadosť o slobodný prístup k informáciám zamietnutá. Tento orgán môže, v prípade, že je sťažnosť odôvodnená, vyzvať príslušný orgán, ktorý žiadosť zamietol, aby napravil protizákonný stav. Ak príslušný orgán nápravu nezjedná, môže proti nemu úrad pre ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám začať súdne konanie.
  • Národné kontaktné miesto OECD: Ak spôsobila ekologický problém nejaká nadnárodná spoločnosť, je možné uplatniť Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré obsahujú aj celý rad ustanovení týkajúcich sa životného prostredia. V takom prípade je možné sťažnosť predložiť na maďarskom národnom kontaktnom mieste, ktoré je zriadené v rámci odboru pre medzinárodné a európske veci na ministerstve národného hospodárstva (Nemzetgazdasági Minisztérium). Kontaktné miesto zorganizuje stretnutie obidvoch dotknutých strán a pokúsi sa medzi nimi dosiahnuť dohodu a prípad uzavrie stanoviskom.

Súkromné trestné stíhanie je dostupné len vo veľmi obmedzenej miere pri niektorých typoch prípadov a vo vzťahu k trestným činom spáchaným proti osobe, ale nie proti životnému prostrediu. Jeden z takýchto prípadov však môže byť relevantný z hľadiska životného prostredia: Ide o prípady urážky na cti (defamácie). V týchto veciach zastupuje obžalobu súkromná osoba, ktorej sa ohováranie (urážka na cti) dotklo či ju poškodilo. Takéto veci môžu byť z hľadiska životného prostredia relevantné, ak sa začne konanie proti ekologickým aktivistom alebo MVO v rámci strategickej žaloby proti účasti verejnosti (Strategic Lawsuit Against Public Participation – SLAPP).

V prípade nesprávneho úradného postupu (neprimerané správne opatrenie, opomenutie či nečinnosť správneho orgánu) je k dispozícii viacero opravných prostriedkov, napríklad:

  • sťažnosť ombudsmanovi (pozri vyššie)
  • sťažnosť generálnemu prokurátorovi (pozri vyššie)
  • sťažnosť Štátnemu úradu na ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám (pozri vyššie)
  • v prípade, že príslušný správny orgán vo veci nekoná, nadriadený orgán ho na základe žiadosti, ktorú predloží dotknutá strana sporu, vyzve, aby konal. Ak príslušný správny orgán ani potom nekoná, nadriadený orgán môže poveriť iný orgán s rovnakou právomocou, aby vydal v danej veci riadne rozhodnutie. Ak ani výzva generálneho prokurátora ukončiť nečinnosť neviedla k požadovanému výsledku, generálny prokurátor môže začať konanie na súde.

VII. Aktívna legitimácia


Aktívna legitimácia

Správne konanie

Súdne konanie

Jednotlivci

Aktívnu legitimáciu majú fyzické osoby, ktorých práva alebo oprávnené záujmy sú príslušnou vecou dotknuté. Ak to stanovuje zákon, ide o fyzické osoby, ktoré v oblasti vplyvu danej činnosti alebo zariadenia vlastnia nehnuteľnosť, alebo ktorých práva k tejto nehnuteľnosti sú úradne zaevidované.

V súdnom konaní môže mať aktívnu legitimáciu každý, kto má práva a povinnosti. Ide však len o spôsobilosť k aktívnej legitimácii. Aktívnu legitimáciu majú v skutočnosti tie osoby, ktorých práva a oprávnené záujmy sú dotknuté. Dôkazom toho môže byť napríklad to, že daná osoba preukáže, že sa zúčastnila správneho konania, ktoré v danej veci predchádzalo súdnemu konaniu.

MVO

Zo zákona možno priznať právnu legitimáciu MVO, ktorých činnosť sa zameriava na ochranu niektorého zo základných práv alebo na presadzovanie verejného záujmu. Environmentálne MVO majú právnu legitimáciu v správnych konaniach týkajúcich sa životného prostredia, ak pôsobia v oblasti vplyvu danej činnosti alebo zariadenia.

MVO majú aktívnu legitimáciu vo veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia, v dvoch rôznych situáciách:

v konaniach začatých proti správnym rozhodnutiam majú aktívnu legitimáciu tie environmentálne MVO, ktoré pôsobia v oblasti vplyvu danej činnosti alebo zariadenia.

b) environmentálne MVO môžu podať žalobu proti znečisťovateľom a môžu požiadať súd, aby znečisťovateľovi nariadil činnosť, alebo zaviesť preventívne opatrenia zo strany znečisťovateľa.

Iné právnické osoby

Ostatné právnické osoby alebo organizácie, ktoré nemajú právnu subjektivitu, majú aktívnu legitimáciu, ak sú príslušnou vecou dotknuté ich práva alebo oprávnené záujmy.

Ostatné právnické osoby alebo organizácie, ktoré nemajú právnu subjektivitu, majú aktívnu legitimáciu, ak sú príslušnou vecou dotknuté ich práva alebo oprávnené záujmy.

Ad hoc skupiny

Neregistrované skupiny ad-hoc nemajú aktívnu legitimáciu.

Neregistrované skupiny ad-hoc nemajú aktívnu legitimáciu.

Zahraničné MVO

Vo všeobecnosti, vzhľadom na to, že zahraničné MVO nepôsobia na území Maďarska, nemajú aktívnu legitimáciu v konaniach, v ktorých ju inak MVO registrované v Maďarsku majú. Za zvláštnych okolností a na základe reciprocity s ostatnými krajinami alebo v prípadoch posudzovania vplyvov na životné prostredie v cezhraničnom kontexte zahraničné MVO majú aktívnu legitimáciu.

Vo všeobecnosti, vzhľadom na to, že zahraničné MVO nepôsobia na území Maďarska, nemajú aktívnu legitimáciu v konaniach, v ktorých ju inak MVO registrované v Maďarsku majú. Za zvláštnych okolností a na základe reciprocity s ostatnými krajinami alebo v prípadoch posudzovania vplyvov na životné prostredie v cezhraničnom kontexte zahraničné MVO majú aktívnu legitimáciu.

Všetky ostatné

Orgány, ktorých úlohy sú danou vecou dotknuté, ale ktoré sa rozhodovania v danej veci nezúčastnili, môžu mať aktívnu legitimáciu.

Orgány, ktorých úlohy sú danou vecou dotknuté, ale ktoré sa rozhodovania v danej veci nezúčastnili, môžu mať aktívnu legitimáciu.

Pre fyzické osoby nie sú v odvetvových právnych predpisoch týkajúcich sa životného prostredia stanovené výrazne odlišné postupy. Procesy EIA a IPKZ sú zvyčajne otvorenejšie a to vzhľadom na skutočnosť, že aktívnu legitimáciu má každý, kto žije, či má sídlo v oblasti vplyvu plánovaného alebo prevádzkovaného zariadenia/činnosti. V konaniach týkajúcich sa výstavby ciest a jadrovej energetiky je však aktívna legitimácia fyzických osôb obmedzenejšia. Ako už bolo uvedené vyššie, MVO majú privilégium aktívnej legitimácie v správnych konaniach, ktoré sa týkajú životného prostredia. Najvyšší súd charakterizuje tieto konania ako konania, v ktorých je rozhodovacím či spolurozhodovacím orgánom krajská environmentálna agentúra. V cezhraničných veciach sa na zahraničné fyzické osoby a MVO vzťahuje osobitný režim aktívnej legitimácie, ktorý vyplýva z Dohovoru Espoo. Tento dohovor zaručuje, že osoby dotknuté plánovanou činnosťou v inej krajine majú rovnakú aktívnu legitimáciu ako dotknuté osoby v Maďarsku.

V Maďarsku neexistuje skutočné actio popularis, teda možnosť, aby každý mohol podať žalobu na súd proti správnemu rozhodnutiu alebo proti konaniu či opomenutiu inej osoby bez toho, aby vysvetlil, aký má v danej veci právny záujem. V minulosti bolo možné využiť inštitút actio popularis proti akémukoľvek normativnemu aktu na Ústavnom súde. od 2012. januára 1 (vstup novej maďarskej ústavy do platnosti) je to však možné len v tých prípadoch, keď bolo osoba dotknutá vykonávaním neústavnej normy.

Aktívnu legitimáciu majú aj ďalšie inštitúcie:

  • Ombudsman: Ombudsman môže byť vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde, amicus curiae.
  • generálny prokurátor: Generálny prokurátor je podľa zákona o ochrane životného prostredia oprávnený podať žalobu na znečisťovateľa a žiadať, aby zastavil činnosť, ktorá vedie k znečisteniu, alebo prikázať znečisťovateľovi, aby zaplatil náhradu škody. Podľa občianskeho súdneho poriadku môže generálny prokurátor tiež začať súdne konanie, ak osoby, ktoré sú inak na to oprávnené, nie sú schopné domáhať sa svojich práv, s výnimkou prípadov, keď presadzovanie práv vyžaduje osobné podanie žaloby.
  • Štátny úrad na ochranu údajov a slobodný prístup k informáciám: Tento úrad môže podať žalobu proti subjektom, ktoré protiprávne neposkytujú informácie verejného záujmu a odmietajú konať v súlade s výzvou, ktorú predtým tento úrad vydal.

Pravidlá EIA a IPKZ platia pre aktívnu legitimáciu fyzických osôb/MVO a prístup k spravodlivosti len v prípade konaní o povolenie v rámci procesu EAI alebo IPKZ. Vo všeobecnosti, vo veciach týkajúcich sa životného prostredia (napr. limity emisií do ovzdušia, limitné hodnoty emisií hluku, povolenia na nakladanie s odpadom atď.) sa uplatňujú všeobecné pravidlá pre aktívnu legitimáciu, t. j. pravidlá uvedené v tabuľke vyššie.

VIII. Právne zastúpenie

Úlohou právnikov je pomáhať fyzickým a právnickým osobám pri presadzovaní ich práv. Sú súčasťou širšieho systému, ktorého zložky (prokurátori, súdna moc atď.) presadzujú právny štát. Právnikmi môžu byť advokáti, ktorí majú na základe zmluvy oprávnenie zastupovať klientov alebo právnici, ktorí sú zamestnancami štátnych orgánov. Právnici, ktorí sú zamestnaní v štátnych správnych orgánoch pôsobiacich v oblasti životného prostredia na ministerstve rozvoja vidieka (to je de facto maďarské ministerstvo životného prostredia) uplatňujú právne predpisy oblasti životného prostredia každý deň. Takýchto právnikov je v Maďarsku 50 až 100. Súkromní advokáti, ktorí zastupujú fyzické alebo právnické osoby, musia uplatňovať predpisy v oblasti životného prostredia hneď, ako si to životné alebo prevádzkové potreby ich klientov vyžiadajú. Počet takýchto právnikov sa nedá určiť. Špecializovaní právnici v oblasti životného prostredia, ktorí chránia verejný záujem, zastupujú klientov v konaniach proti znečišťovateľom, v ktorých presadzujú zodpovednosť za životné prostredie alebo v konaniach proti štátnej správe s cieľom zabrániť realizácii projektov, ktoré by mohli byť pre životné prostredie škodlivé. Takýchto právnikov je v Maďarsku 5 až 10. Využitie služieb právneho zástupcu nie je vo väčšine súdnych konaní ani v súdnych veciach týkajúcich sa životného prostredia povinné. Existuje niekoľko málo výnimiek, keď je právne zastupovanie povinné a to v týchto prípadoch:

  • odvolacie konania na krajských súdoch
  • konania o nápravných opatreniach na Najvyššom súde
  • akékoľvek konanie na župných súdoch s výnimkou vecí, keď peňažná hodnota sporu nepresahuje 100 000 EUR, vecí týkajúcich sa náhrady za nesprávny úradný postup, vecí súvisiacich s médiami a tlačou, vecí, ktorých predmetom je ochrana osobnosti a vecí prerokúvaných správnym súdom

Rada právnikov sa špecializuje na veci týkajúce sa životného prostredia, avšak v rôznej miere. Len málo veľkých právnických firiem uvádza, že ich portfólio zahŕňa aj právne predpisy v oblasti životného prostredia. Väčšinou sa jedná o najväčšie firmy v krajine. Niektorí advokáti pracujú pre spoločnosti, ktorých činnosť pravidelne zahŕňa vykonávanie práva týkajúceho sa životného prostredia, mená týchto advokátov však nie sú známe. Niekoľko advokátov pohľadávku v očiach verejnosti, ktoré sú expertmi v oblasti životného prostredia (napr. pri prípadoch, ktoré verejnosť ostro sleduje, ako je ten, v ktorom má žalovaný podnik eventuálne predstavujúcej 2010 October únik červeného kalu), ale to sa javí skôr ako jednorazové opatrenia, ktoré neboli podporené všeobecným portfólia týchto advokátov. Napokon existuje niekoľko MVO, ktoré sa špecializujú na právo životného prostredia – buď zamestnávajú právnikov, ktorí sa venujú veciam týkajúcich sa životného prostredia za (3 – 4 MVO) alebo majú zamestnancov, ktorí poskytujú právnu pomoc vo verejnom záujme vo veciach týkajúcich sa životného prostredia (1 – 2 MVO).

Existuje viacero databáz, pomocou ktorých ľudia môžu nájsť právnikov, ktorí sa zameriavajú na veci týkajúce sa životného prostredia. V prípade obchodných záležitostí napr. žiadosť o povolenie, sťažnosť proti sankcii z titulu porušenia predpisov na ochranu životného prostredia atď. existuje niekoľko internetových databáz, ktoré umožňujú vyhľadať v celej krajine dostupných advokátov podľa špecializácie. Toto vyhľadávanie je možné doplniť o prehľadávanie webových lokalít s právnou tematikou, na ktorých je možné nájsť významných právnikov, ktorí sa zaoberajú oblasťou životného prostredia. V prípade vecí verejného záujmu je možné nájsť právnikov, ktorí sa zaoberajú vecami týkajúcimi sa životného prostredia buď priamo na internete alebo prostredníctvom environmentálnych MVO, ktoré je potrebné kontaktovať. MVO majú určite informácie o dostupnosti právnych kancelárií, ktoré vo verejnom záujme riešia veci týkajúce sa životného prostredia a majú na tieto kancelárie aj kontaktné údaje. Napokon, pri hľadaní právnej pomoci je k dispozícii aj webová lokalita, ktorú prevádzkuje služba právnej pomoci ministerstva verejnej správy a spravodlivosti, na ktorej je možné prehľadávať databázu právnikov a MVO, ktoré poskytujú právnu pomoc. V tejto databáze sa však nedá vyhľadávať pomocou špecializácie.

IX. Dôkazy

Na súdne konania vo veciach týkajúcich sa životného prostredia sa nevzťahuje iná úprava ako na bežné občianskoprávne či správne veci. To znamená, že podľa procesných pravidiel musia predložiť dôkazy tie strany, v ktorých záujme je niečo dokázať. Najčastejšie to je žalobca. V Maďarsku sa uplatňuje systém voľného hodnotenia dôkazov, t. z. žiadny dôkaz nemá vopred určená váhu a dôkaz v akejkoľvek podobe (svedok, odborný posudok, návšteva daného miesta, dokumenty, predmety) môže v súdnom konaní slúžiť ako argument. Vo veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia, však býva najpresvedčivejším dôkazom odborný posudok.

V súlade s pravidlom voľného hodnotenia dôkazov nemá žiadny dôkaz vopred vymedzenú hodnotu, t. z. každý argument možno dokázať akoukoľvek vhodnou formou dôkazu. Sudca nie je viazaný žiadnym typom dôkazov, musí však akceptovať zistenia obsiahnuté v tzv. verejných dokumentoch (közokirat), ktoré v rámci svojich právomocí vydali príslušné orgány. Súd môže predložený dôkaz voľne hodnotiť v spojení s ďalšími dôkazmi. Ak je odborný posudok neúplný, nejasný alebo vnútorne rozporný či v rozpore s iným odborným posudkom, príslušný znalec musí objasniť pôvodný posudok, súd však môže vymenovať aj iného odborníka. Strany konania môžu voľne predkladať nové dôkazy, sú však viazané niekoľkými pravidlami:

  • dôkaz musí byť predložený včas, t. z., že nemôže viesť k neprimeraným prieťahom v konaní
  • Súd je povinný dôkaz odmietnuť, ak bol daný dôkaz poskytnutý s neodôvodneným omeškaním alebo v rozpore so zásadou vedenia súdneho sporu v dobrej viere
  • náklady na dokazovanie musia niesť osoby, ktoré dali podnet k dôkazu, konečné rozdelenie úhrady nákladov sa však môže zmeniť použitím zásady „porazený platí“

Súd väčšinou nedáva podnety na dokazovanie, keďže úlohou súdu je rozhodovať o právnom spore a nie odhaľovať konečnú pravdu. Súd však musí na cielenú otázku strán sporu poskytnúť informácie o tom, ktorej časti ich argumentácie ešte chýba dostatočná dôkazná opora. Navyše, vo výnimočných prípadoch súd môže vo veciach prerokúvaných správnymi súdmi napr. keď považuje správny akt za neplatný, dať podnet k predkladaniu dôkazov sám, aby toto konštatovanie odôvodnil.

Ak sú pri nejakej relevantnej téme potrebné zvláštne znalosti, ktoré sudca nemá (v podstate môže ísť o akúkoľvek otázku neprávnej povahy), musí byť do dokazovania zapojený znalec. V takom prípade môžu strany sporu požiadať súd, aby poveril vypracovan ím odborného posudku súdneho znalca, ktorý je zapísaný do zoznamu znalcov ministerstva verejnej správy a spravodlivosti. Ak takýto znalec nie je k dispozícii, súd môže poveriť akúkoľvek osobu, ktorá má potrebné znalosti. Strany sporu môžu tak isto poveriť znalcov a predložiť súdu vlastný znalecký posudok. Váha takýchto dôkazov je však v procese rozhodovania súdu o niečo menšia ako váha znaleckého posudku úradne povereného súdneho znalca. Najnovšia judikatúra Najvyššieho súdu však uznáva, že tieto vlastné odborné posudky nepredstavujú len vyjadrenie názorov jednotlivých strán sporu, ale sú súčasťou nazhromaždených dôkazov.

Odbornými posudkami (spracovanými z poverenia strán sporu aj z úradnej moci) súd nie je viazaný a môže sa od nich odchýliť. Presvedčovacia sila týchto posudkov však pramení z toho, že sú riadne podložené a každé odchýlenie sa od týchto zistení musí súd odôvodniť – buď odkazom na dokázané skutočnosti alebo odkazom iné odborné posudky. V opačnom prípade hrozí, že nadriadený súd zruší jeho rozsudok z dôvodu, že proces dokazovania riadne neprebehol.

Súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého X.

Ak je proti nejakému správnemu rozhodnutiu podané odvolanie, toto odvolanie má automaticky odkladný účinok a práva, ktoré sa týmto rozhodnutím priznávajú, nemožno uplatňovať. Rozhodovacím orgánom na prvom stupni, však môže svoje rozhodnutie vyhlásiť za okamžite vykonateľné, ak je to potrebné na zabránenie alebo odstránenie život ohrozujúcej situácii alebo veľmi škodlivé, ak národnej bezpečnosti, národnej obrany a verejného poriadku vyžaduje, alebo ďalej právom umožňuje, okrem iného v oblasti životného prostredia, ochrany prírody, verejného zdravia, ochrany historických pamiatok alebo ochrany pôdy atď. dôvod. Žaloba podaná na súd proti konečnému správnemu rozhodnutiu nemá automatický odkladný účinok. V návrhu alebo neskôr počas pojednávania na súde však môže byť súdu predložená žiadosť, aby odložil vykonateľnosť napadnutého správneho rozhodnutia. Keď súd dostane takúto žiadosť, musí o odložení vykonateľnosti rozhodnúť do 8 dní. Kritériá, ktoré sa musia zohľadniť pri rozhodovaní sú: či je možné navrátenie do pôvodného stavu, či neodloženie vykonateľnosti rozhodnutia nespôsobí väčšie škody ako jeho odloženie.

Žiadosť o vydanie súdneho príkazu sa nedá podať pred hlavným návrhom (kereset), ale len spolu s ním alebo po ňom. Súdny príkaz možno vydať, ak je ním potrebné zamedziť bezprostrednej hrozbe škody, zachovať pôvodný stav, ktorý viedol k súdnemu sporu, chrániť práva žalobcu a ak škoda spôsobená týmto opatrením nie je väčšia ako jeho prínosy. Súd môže vydanie súdneho príkazu podmieniť požiadavkou, aby sa strana, ktorá ho navrhla, zaviazala uhradiť škody, ktoré v jeho dôsledku vzniknú. Súd musí o vydaní súdneho príkazu rozhodnúť v zrýchlenom konaní. Proti rozhodnutiu súdu o súdnom príkaze sa nemožno odvolať.

XI. O trovách

Na začatie súdneho konania musí žalobca zaplatiť súdny poplatok (illeték). Neskôr, počas konania musia byť náklady na dokazovanie uhradené vopred (depozit na súde) tou stranou, ktorá ku dokazovaniu dáva podnet. Ak musí svedok (-yňa) na vypočúvanie cestovať, náklady na jeho/jej cestu bude znášať strana, ktorá jeho/jej vypočutie požadovala a preplatí mu/jej ich. Osoby, ktoré podávajú odvolanie, musia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie (fellebbezési illeték). Počas súdneho procesu znáša každá strana náklady na honorár svojho advokáta. Po vydaní rozsudku musí nakoniec strana, ktorá spor prehrá, uhradiť náklady víťaznej strane.

Zvyčajný súdny poplatok pri napadnutí správneho rozhodnutia je 100 EUR. V súkromnoprávnych veciach závisí súdny poplatok od tzv. peňažnej hodnoty daného sporu, napr. požadovanej výšky odškodného od žalovaného. Súdny poplatok predstavuje 6 % z tejto hodnoty, avšak najmenej 50 EUR a najviac 5 000 EUR. Keďže nebolo podané odvolanie na správnom súde, nemusí platiť žiadny súdny poplatok v takýchto prípadoch. V súkromnoprávnych veciach je odvolanie 8 % z hodnoty veci, avšak najmenej 50 EUR a najviac 8 350 EUR. Ak je podaný návrh na mimoriadny opravný prostriedok, súdny poplatok predstavuje 10 % hodnoty veci, avšak najmenej 165 EUR a najviac 11 670 EUR.

Vo veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia sa môžu ďalšie typy nákladov pohybovať v uvedených nižšie rozmedziach, ktoré vychádzajú z bežnej praxe:

  • cestovné náklady svedkov: 50 EUR na 10
  • náhrada ušlej mzdy/ušlého zisku svedka: 100 EUR na 50
  • Náklady na návštevu súdu na mieste: NEUVÁDZA SA
  • Znalecký posudok: ohodnotenie nehnuteľnosti v rámci veci, ktorej sa týka náhrada škody: 200 až 1 000 EUR, sledovanie ochrany prírody v teréne: správa o zdravotnom stave vo veci týkajúcej sa ochrany osobnosti: 200 až 800 EUR, sledovanie ochrany prírody v teréne: na monitorovanie kvality ovzdušia alebo emisií hluku vo veci týkajúcej sa životného prostredia: 1000 až 4 000 EUR, sledovanie ochrany prírody v teréne: 4 000 EUR do roku 8000; študovanie rozsiahlych materiálov, napr. dokumentácie o vplyvoch na životné prostredie (környezeti hatástanulmány): 2 000 EUR na 1000
  • honorár advokátov závisí od dohody medzi stranou konania a advokátom a využívajú sa trhové ceny, ale sadzba za hodinu práce sa môže pohybovať od 40 do 15 EUR; možno však použiť metódu podmienečného honorára, pričom za prijateľný podiel sa považuje 200 – 40 % z čiastky, ktorá sa na súdnom konaní získa

Návrh na súdny príkaz je bezplatný, súd však môže vydanie súdneho príkazu podmieniť platbou zábezpeky alebo záväzkom uhradiť škody, ktoré vzniknú v dôsledku jeho vydania. Táto čiastka môže – najmä v prípadoch, ktoré verejnosť ostro sleduje, ako sú veci týkajúce sa EIA pri veľkých projektoch infraštruktúry – predstavovať až 4 000 EUR za deň.

V rozsudku sa musí uviesť, kto bude znášať súdne trovy. Strana, ktorá prehrá spor, musí znášať náklady strany, ktorá vyhrala, a to až na výnimočné prípady, napr. ak:

  • obvinený (-á) nedal podnet ku konaniu a na prvom vypočutí uznal (-a) svoje povinnosti, v tom prípade nesie náklady žalujúca strana
  • neúspešné strany konajú s neodôvodneným omeškaním alebo nedodržiavajú lehoty či ich konanie vedie k iným zbytočným nákladom, znášajú príslušné náklady tieto strany
  • niekto podá žalobu na súd, hoci by sa dohoda dala dosiahnuť prostredníctvom mediácie, môže mu byť uložená povinnosť, aby znášal náklady bez ohľadu na to, či v súdnom spore uspel (-a) alebo nie
  • je víťazstvo v súdnom spore čiastočné, súd rozdelí náklady pomerne k ziskom a stratám každej zo strán
  • Ak je tento pomer približne vyrovnaný, súd môže prikázať, aby každá strana znášala svoje vlastné náklady
  • Ak je do veci zapojený amicus curiae a jeho strana zvíťazí, jeho náklady hradí strana, ktorá prehrala, ak však amicus curiae prehrá, nesie amicus curiae len tie náklady, ktoré vznikli jeho účasťou v konaní.

XII. Mechanizmy finančnej pomoci

Oslobodiť od poplatkov je možné dvoma spôsobmi: pri prvom z nich sa rozhodnutie súdu nevyžaduje, pri druhom áno. Pri spôsobe, pri ktorom sa súdne rozhodnutie vyžaduje, závisia niektoré možnosti oslobodenia od typu prerokúvanej veci a iné od typu žalobcov.

Pokiaľ ide o oslobodenie od poplatkov, ktoré vymedzuje zákon, je možné začať mnoho konaní bez toho, aby bol uhradený súdny poplatok, avšak len jeden z týchto typov je relevantný v súvislosti so životným prostredím: veci v súvislosti s presadzovaním slobodného prístupu k informáciám. Pri ostatných typoch vecí nie je potrebné uhradiť súdny poplatok vopred, dodatočne ho ale musí uhradiť strana, ktorá spor prehr á. Medzi takéto veci, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska životného prostredia, patria:

  • veci, ktoré sa týkajú náhrady škody v prípadoch, keď bola osoba, ktorá utrpela ujmu, ohrozená na živote, bola ohrozená jej integrita či zdravie
  • veci, ktoré sa týkajú ochrany osobných práv
  • veci, ktoré sa týkajú náhrady škody, vedené proti verejným orgánom
  • veci, ktoré sa týkajú odvolania sa proti administratívnym rozhodnutiam, ktoré sú prerokúvané na správnom súde

Napokon, pri niektorých veciach sa náklady na konanie (költségfeljegyzési jog) hradia nie vopred, ale až keď sa konanie skončí. V súvislosti so životným prostredím sú spomedzi týchto vecí relevantné tie, ktoré sa týkajú náhrady za škodu spôsobenú ťažbou. Toto oslobodenie sa vzťahuje aj na náklady na dokazovanie, na ktoré dal podnet žalovaný správny orgán vo veciach, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde.

Niektorí žalobcovia sú od súdnych poplatkov oslobodení, okrem iných je to maďarský štát, obce, MVO (združenia a nadácie, ak v predchádzajúcom roku nevykázali príjem z hospodárskej činnosti), neziskové spoločnosti a EÚ a jej inštitúcie.

Súd môže svojim rozhodnutím priznať štyri typy oslobodenia od poplatkov:

  • v prípade prehry v súdnom spore, povolenie uhradiť poplatok dodatočne (illetékfeljegyzési jog): Toto povolenie sa použije, keby úhrada súdneho poplatku vopred predstavovala vzhľadom na majetok a príjmy dotknutej osoby neprimeranú záťaž, a to najmä v prípadoch, keď výška súdneho poplatku presahuje 25 % ročného príjmu danej osoby na hlavu pred zdanením
  • povolenie uhradiť náklady konania dodatočne (költségfeljegyzési jog)
  • úplné odpustenie všetkých nákladov konania okrem nákladov druhej strany v prípade prehry (teljes költségmentesség)
  • čiastočné odpustenie niektorých nákladov konania okrem nákladov druhej strany v prípade prehry (részleges költségmentesség)

Posledné 3 typoch oslobodenia sú podrobne vymedzené podmienky, pričom sa zohľadňujú majetkové a príjmové pomery osôb, ktoré o tieto typy oslobodenia žiadajú.

Vo veciach týkajúcich sa životného prostredia je právna pomoc k dispozícii, neposkytuje sa však žiadna jej špeciálna forma. Fyzické osoby ako aj MVO môžu využiť právnu pomoc dvoch typov: mimosúdnu právnu pomoc a pomoc pri súdnom konaní. Právnu pomoc možno poskytnúť v občianskoprávnych aj trestných konaniach, dá sa využiť aj mimosúdne právne poradenstvo a pomoc pri príprave dokumentov. Právna pomoc sa však neposkytuje pri zakladaní MVO.

Pri mimosúdnom konaní možno príjemcovi poskytnúť právne poradenstvo, pomoc s prípravou dokumentov a pomoc s prístupom k spisu v danej veci. V rámci pomoci pri súdnom konaní možno príjemcovi poskytnúť advokáta pre danú vec. Podmienkou pre poskytnutie právnej pomoci je, aby čistý mesačný príjem žiadateľa nepresahoval tzv. minimálny starobný dôchodok (öregségi nyugdíj mindenkori legkisebb összege, t. j yugdíjminimum) a aby žiadateľ nemal žiadny majetok. MVO pôsobiace ako organizácie, ktoré hája verejný záujem (közhasznú), môžu využiť právnu pomoc pri súdnom konaní, ktoré sa začalo na ochranu verejného záujmu, a to na základe výslovného nároku, ktorý je stanovený v zákone (takýmito konaniami sú veci proti znečisťovateľom podľa zákona o ochrane životného prostredia).

Právna pomoc v prvom rade pokrýva náklady advokáta, ktorý poskytuje v danej veci právnu pomoc, prípadne náklady právneho poradcu, ak je právna pomoc potrebná, ale neprebieha žiadne súdne konanie. Zatiaľ čo na právne zastúpenie na súde sa právna pomoc vzťahuje v celom rozsahu, v prípade poskytovania mimosúdnej právnej pomoci je počet odpracovaných hodín, ktoré príslušný právny odborník na danej veci strávi, obmedzený rozhodnutím príslušného orgánu právnej pomoci.

Poskytovatelia právnej pomoci musia byť zaregistrovaní v štátnej službe právnej pomoci a musia so štátnou agentúrou uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb, v ktorej sa podrobne vymedzuje ich funkcia a povinnosti. O registráciu ako právni poradcovia môžu požiadať:

  • Advokáti
  • Advokátske kancelárie
  • Právnici z Európskej únie pracujúci trvalo v Maďarsku
  • MVO, ktoré sa zaoberajú ochranou (ľudských alebo základných) práv
  • orgány samosprávy etnických menšín
  • univerzity poskytujúce právne vzdelanie

Právna pomoc (napr. MVO) môžu požiadať o registráciu v prípade, že má kancelárskych priestorov vhodných na uspokojovanie klientov a podpísal zmluvu o poskytovaní služieb s zástupcom stanoviť jasný termín, ktorý umožňuje zástupcu, ktorý bude poskytovať právne služby v mene a na základe pokynov organizácie ovzdušia. Využitie právnej pomoci vo veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia je ojedinelé. V prvom rade je to preto, že právnu pomoc možno využiť len v prípade vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, vo fáze súdneho konania, pričom o mnohých veciach, ktoré sa týkajú životného prostredia, sa rozhoduje na úrovni štátnej správy, bez toho, aby došlo k súdnemu konaniu. V druhom rade preto, že na právo v oblasti životného prostredia sa špecializuje len malé právnikov či organizácií poskytujúcich právnu pomoc (MVO, univerzity atď.). V treťom rade preto, že možnosť využiť právnu pomoc nie je v občianskej spoločnosti príliš veľmi známa.

Je možné požiadať o právnu pomoc pro bono poskytovanú právnymi firmami. Do činnosti tohto druhu sa totiž zapája stále viac takýchto firiem, v Maďarsku predovšetkým v rámci iniciatívy PILNET (pôvodne známej ako PILI). Tieto právne firmy však neposkytujú špecializovanú právnu pomoc v oblasti životného prostredia.

V Maďarsku nepôsobia žiadne právne kliniky, ktoré by sa zameriavali na životné prostredie, len sieť právnych kliník pôsobiacich v oblasti slobodného prístupu k informáciám (Freedom of Information Legal Clinic network), ktorú prevádzkuje a koordinuje organizácia Open Society Justice Initiative. Súčasťou tejto siete je niekoľko MVO, ktoré na klinikách ponúkajú právne vzdelanie vo veciach týkajúcich sa životného prostredia alebo s ním súvisiacich veciach týkajúcich sa slobodného prístupu k informáciám, napr. EMLA (vo veciach týkajúcich sa životného prostredia) a Energia Klub (vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, ktoré súvisia s energetikou). V súčasnosti nie sú verejnosti k dispozícii a slúžia len študentom právnickej fakulty univerzity ELTE s cieľom obohatiť ich mimoškolské aktivity. V Maďarsku pôsobí niekoľko organizácií, ktoré hája verejný záujem v oblasti práva životného prostredia.

Najvýznamnejšími z nich sú EMLA a Reflex. Právnici, ktorí sa venujú verejne prospešným otázkam v oblasti životného prostredia, pracujú pre MVO, ako sú napr. LMCS alebo Nimfea. Tieto organizácie sú k dispozícii verejnosti a pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci či právnej pomoci s nízkymi nákladmi vo veciach týkajúcich sa životného prostredia sa riadia vlastnými zásadami. Kontakty na ne sú k dispozícii na internete a v MVO zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia.

Xiii.timeliness

Správne orgány sú podľa zákona o správnom konaní povinné vydať rozhodnutie do 30 dní od prijatia žiadosti. V prípadoch, keď je potrebné vydať dané rozhodnutie, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo značným škodám, musí sa vydať v zrýchlenom konaní. Vedúci príslušného správneho orgánu môže pred uplynutím uvedenej 30-dňovej lehoty predĺžiť konanie o ďalších 30 dní. Ak príslušný orgán nedodrží stanovenú lehotu, musí žiadateľovi vrátiť správny poplatok, a ak je omeškanie dvakrát také dlhé ako lehota na vydanie rozhodnutia stanovená zákonom, musí žiadateľovi vyplatiť dvojnásobok tohto poplatku.

Súdy musia preštudovať predložené dokumenty do 30 dní a musia prijať náležité opatrenia, napr. nariadiť žalobcovi, aby dokumenty, ktoré predložil, doplnil. To sa týka aj návrhov na začatie súdneho konania. Počas týchto 30 dní je potrebné aj stanoviť, kedy sa bude konať prvé zasadnutie, pričom jeho dátum je potrebné účastníkom konania oznámiť najmenej s 15 dňovým predstihom. Prvé zasadnutie súdu sa musí konať do 4 mesiacov od príchodu podanie na súd, ale najneskôr do 9 mesiacov. Následné zasadnutia by sa mali konať do 4 mesiacov od predchádzajúceho zasadnutia. Súd môže stanoviť lehotu, aby sa strany konania prihlásili a tá je zvyčajne 15 dní. Zápis zo zasadnutia súdu (jegyzőkönyv) musia súdy spracovať hneď, alebo ak sa zasadnutie nahrávalo, do 8 dní od konania zasadnutia. Zápis v tlačenej podobe sa musí stranám konania poslať do 15 dní. Strany konania môžu najneskôr 8 dní pred konaním zasadnutia spolu súd požiadať, aby bolo konanie odročené. Ak sa strany dohodnú na prerušení konania, daná vec sa po 6 mesiacoch ukončí, ak niektorá strana nevyzve súd, aby opätovne začal konanie. Proti rozsudkom v prvom stupni je možné odvolať sa na nadriadenom súde do 15 dní od vyhlásenia rozsudku, zatiaľ čo návrh na mimoriadny opravný prostriedok (felülvizsgálati kérelem) je možné podať na Najvyšší súd (Kúria) do 60 dní od vydania konečného rozsudku.

Typická dĺžka konania vo veciach týkajúcich sa životného prostredia je:

  • vo veciach, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde a ktoré sa týkajú správnych rozhodnutí v súvislosti s projektmi menšieho rozsahu: 1,5 až 2 rokov
  • vo veciach, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde a ktoré sa týkajú správnych rozhodnutí v súvislosti s projektmi väčšieho rozsahu: 2 až 5 rokov
  • V súkromnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú škody na životnom prostredí alebo prírode: 2 až 3 roky pri rozhodnutiach v prvom stupni, 1 až 2 roky pri rozhodnutiach v druhom stupni, teda celkom 3 až 5 rokov
  • V súkromnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú náhrady škody na životnom prostredí: 1,5 až 2 roky pri rozhodnutiach v prvom stupni, 1 až 2 roky pri rozhodnutiach v druhom stupni, teda celkom 2,5 až 4 rokov

Zákon nestanovuje súdom žiadnu lehotu na vydanie rozsudku. V dôsledku toho, ak súdy vydajú rozsudok za neprimerane dlhú dobu, nehrozí im žiadna sankcia. V rámci správy súdnictva však za kontrolu dodržiavania procesných lehôt súdmi zodpovedá národná justičná kancelária (Országos Bírósági Hivatal) a predsedovia súdov.

XIV. Ďalšie otázky

Rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa životného prostredia bývajú napadnuté v rôznych fázach konania v závislosti od toho, aké osoby sú danou vecou dotknuté. Súkromné fyzické osoby väčšinou reagujú potom, keď v životnom prostredí nastane nejaká zmena, t. z. chcú sa zapojiť do konania potom, ako sa vydá rozhodnutie a keď začnú byť zmeny na príslušnom mieste viditeľné. Naopak environmentálne MVO, ktoré majú nezávislých zamestnancov, ktorí sledujú vývoj v rozhodovaní, sa väčšinou zapájajú už vo fáze povoľovania, teda predtým, než sa v danej veci vydá konečné rozhodnutie. Existujú však aj opačné príklady, najmä v procesoch EIA a IPPC, do ktorých sa – vďaka prísnejším požiadavkám na otvorenosť – zapájajú včas aj súkromné fyzické osoby.

Zrozumiteľné alebo ľahko pochopiteľné informácie o prístupe k právnej ochrane vo veciach týkajúcich sa životného prostredia sa v Maďarsku verejnosti neposkytujú. Celkovo je povedomie občanov v Maďarsku o prístupe k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa životného prostredia alebo vo všeobecnosti nízke. Čiastočne to možno pripísať veľmi nízkej úrovni programov budovania kapacít, ktoré vykonáva vláda, a tomu, že vo vládnej politike majú tieto otázky len malú prioritu, a to nepretržite už niekoľko desaťročí. Na webových lokalitách vlády sa nachádza len málo sporadických informácií o Aarhuskom dohovore, ktoré nie sú doplnené o praktické informácie pre verejnosť, aby sa zaistil skutočný prístup k spravodlivosti.

V Maďarsku je možné riešiť spory strán týkajúce sa súkromnoprávnych vecí mimosúdnym urovnaním sporov a to formou mediácie. Mediácia sa v Maďarsku riadi zvyčajnými štandardnými pravidlami mediácie prijatými na medzinárodnej úrovni. Procesu mediácie sa môžu na žiadosť strán mediácie či s ich súhlasom zúčastniť odborníci alebo tretie strany. Mediácia sa končí podpísaním dohody, ak strany, či jedna z nich požadujú jej ukončenie alebo do 4 mesiacov od začiatku procesu. Mediácia nie je pred začatím súdneho konania povinná. Musí sa však uviesť v žalobe, ktorou sa začína súdne konanie. Od júla 2012 možno ako zvláštnu príležitosť využiť mediáciu na súde, ktorú na spoločnú žiadosť strán vedie súdny úradník (bírósági titkár). Zákony neumožňujú mediáciu medzi súkromnými stranami a správnymi úradmi, v správnych veciach týkajúcich sa životného prostredia sa teda mediácia neuplatňuje. Medzi súkromnými stranami (vrátane MVO) je ale mediácia vo veciach týkajúcich sa životného prostredia k dispozícii. Takmer sa však nepoužíva, možno preto, že o tejto právnej možnosti chýba povedomie alebo preto, že na metódy mimosúdneho urovnania sporov sa nenazerá s dôverou.

XV. Postavenie cudzincov

Maďarská ústava (Alaptörvény), ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012, obsahuje v kapitole Sloboda a zodpovednosť článok XV ods. 2, v ktorom sa stanovuje, že Maďarsko zabezpečuje základné práva všetkým bez toho, aby robilo rozdiely na základe – okrem iného – jazyka, národnosti či iného statusu. Maďarský zákon o správnom konaní (Ket.), článok 2.1 stanovuje, že strany správneho konania majú právo na rovnaké zaobchádzanie a o ich veciach sa musí rozhodovať bez neprimeraného rozlišovania alebo zaujatosti. Zaujímavé je, že v občianskom súdnom poriadku (Pp.) žiadne takéto ustanovenie nie je. Predpokladá sa však, že súdy rozhodujú nezaujato. Hoci jazykom súdneho konania je maďarčina, podľa občianskeho súdneho poriadku nikomu nesmie vzniknúť ujma na základe toho, že tento jazyk neovláda. Podľa medzinárodných dohôd môže každá osoba pri súdnom konaní používať svoj jazyk. Ak to výkon týchto práv vyžaduje, súd musí do konania zapojiť tlmočníka. Ak výkon týchto práv zaručených medzinárodnými dohodami vyžaduje zapojenie tlmočníka, náklady na jeho služby nesie štát a hradí ich vopred. V ostatných prípadoch sú náklady na služby tlmočníka súčasťou nákladov na daný spor, ktoré s výnimkou vyššie uvedených prípadov znáša strana, ktorá spor prehrá.

VI. Cezhraničné prípady

Správne veci, ktoré sa týkajú otázok životného prostredia v inej krajine, upravuje v súlade s Dohovorom z Espoo výnos o EIA. V dohovore sa rozlišujú dva typy konaní: Keď je daná krajina dotknutou krajinou alebo keď je krajinou pôvodu (vplyvov na životné prostredie). V tomto kontexte sú relevantné prípady, keď je Maďarsko krajinou pôvodu. V takýchto prípadoch informuje krajská agentúra na ochranu životného prostredia žiadateľa a ministerstvo životného prostredia, ktoré vec oznámi ministerstvu životného prostredia dotknutej krajiny. Konanie ďalej prebieha na základe postupu stanoveného oboma krajinami. Niektoré jeho prvky sú však povinné:

  • Ak o to dotknutá krajina požiada, použije sa proces cezhraničného posudzovania vplyvov na životné prostredie
  • žiadateľ musí spracovať v jazyku dotknutej krajiny alebo v angličtine medzinárodnú kapitolu a neodborný súhrn správy o environmentálnom vplyve
  • medzi obidvoma krajinami sa začnú konzultácie
  • dotknutá krajina ako aj jej verejnosť môžu vzniesť pripomienky
  • rozhodnutie environmentálnej agentúry sa musí oznámiť dotknutej krajine

Dotknutú verejnosť nepoužíva žiadny osobitný pojem a aj v cezhraničných prípadoch v zákone o ochrane životného prostredia sa článok 4.21 hovorí len to, že dotknutými osobami a organizáciami sú postihnuté štáty, ktoré žijú a pôsobia v oblasti vplyvu. Na základe tejto skutočnosti ako aj na základe pravidiel aktívnej legitimácie stanovených v zákone o správnom konaní možno vyvodiť záver, že aktívnu legitimáciu používa aj verejnosť z iných krajín a to v vzhľadom na to, že:

  • cudzí štátni príslušníci môžu byť v akomkoľvek type veci dotknutí rovnako ako maďarskí občania; nerobí sa žiadny rozdiel medzi stranami na základe miesta ich pobytu či bydliska
  • cezhraničné MVO (MVO registrované v zahraničí) môžu mať aktívnu legitimáciu len vo veciach, pri ktorých takúto možnosť ustanovujú medzinárodné dohody a v oblasti životného prostredia Dohovor z Espoo. Tento dohovor zaručuje, že krajina pôvodu musí verejnosti z oblastí, ktorých sa projekt pravdepodobne dotkne, umožniť účasť na konaniach, ktoré sú rovnocenné s konaniami, ktorých sa môže zúčastniť verejnosť v krajine pôvodu; Inak povedané, ak má v Maďarsku nejaká MVO v danej veci aktívnu legitimáciu, potom bude mať aktívnu legitimáciu aj zahraničná MVO, ak do jej oblasti pôsobnosti spadá aj dotknutá oblasť na druhej strane hranice, t.j. mimo územia Maďarska.

Pri súdnom konaní má cudzí štátny príslušník alebo MVO tie isté procesné práva ako miestni občania alebo miestne registrované MVO, a to len s niekoľko málo výnimkami. Napr. nárok na bezplatný súdny spor majú len občania Maďarska, občania EÚ alebo občania tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v EÚ. Túto možnosť napríklad nemôžu využívať občania Srbska a Ukrajiny a do júlu 2013 ju nemohli využívať ani občania Chorvátska. Žalobcom z iných krajín môže súd na žiadosť žalovanej strany uložiť povinnosť zaplatiť depozit, z ktorého sa dajú v prípade, že v spore prehrajú, pokryť náklady na spor.

Vo veciach, ktoré sa prerokúvajú na správnom súde (t.j. vo veciach, v ktorých je na súde napadnutá procesná alebo hmotnoprávna zákonnosť príslušného správneho rozhodnutia), rozhodujú výlučne maďarské súdy. V občianskoprávnych veciach sa žaloba na maďarskom súde podáva zvyčajne na základe pravidiel miestnej príslušnosti stanovených v občianskom súdnom poriadku. Napriek tomu podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach deliktov a osobe, ktorá spôsobila škodu možno žalovať nielen v krajine svojho bydliska, ak tejto škode (vrátane škody na životnom prostredí) došlo alebo môže dôjsť v inom členskom štáte EÚ, čo môže typicky nastať v cezhraničných prípadov environmentálnych škôd.

Súvisiace odkazy


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 14/09/2016