Nariadenie Brusel I (prepracované znenie) - Litva

Obnoviť Uložiť vo formáte PDF

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

Článok 65 ods. 3 – Informácie o tom, ako možno podľa vnútroštátneho právneho poriadku stanoviť účinky rozsudkov uvedené v článku 65 ods. 2 nariadenia

1. Všeobecný opis oznámenia o pribratí tretej osoby do konania:

Podľa ustanovení článkov 46 a 47 litovského občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas) tretie osoby môžu, alebo naopak nemajú možnosť predložiť nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu.

Tretie osoby predkladajúce nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu môžu vstúpiť do konania len na vlastný podnet. Takéto tretie osoby sú nezávislými účastníkmi vo veci a nestoja na strane žalobcu ani žalovaného. Tretie osoby predkladajúce nezávislý nárok môžu vstúpiť do konania až do začiatku zhrnutia.

Tretie osoby, ktoré nepredložia nezávislý nárok týkajúci sa predmetu sporu, môžu vstúpiť do konania na strane žalobcu alebo žalovaného až do začiatku zhrnutia, pokiaľ rozhodnutie vo veci môže mať účinok na ich práva alebo povinnosti. Možno ich takisto pribrať do konania na základe odôvodnenej žiadosti účastníkov alebo na podnet súdu.

Tretím osobám sa oznámia informácie o danej veci a vyzvú sa, aby vstúpili do konania pred litovským súdom, prostredníctvom predvolania alebo oznámenia, pričom sa im zašle aj kópia žaloby. Podľa článku 133 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku sú účastníci konania v danej veci (vrátane tretích osôb) prostredníctvom predvolania alebo oznámenia informovaní o dátume a mieste súdneho pojednávania alebo o jednotlivých procesných opatreniach. Je však povinnosťou súdu, a nie účastníkov, informovať tretie osoby o danej veci. Účastníci vo svojom podaní iba uvedú, že je potrebné pribrať do konania ďalšie osoby.

Tretie osoby predkladajúce nezávislé nároky majú všetky práva a povinnosti rovnaké ako žalobca.

Tretie osoby, ktoré nepredkladajú nezávislé nároky, majú rovnaké procesné práva (vrátane práva na náhradu nákladov) a povinnosti ako účastník, nemajú však právo zmeniť dôvod a predmet nároku, zvýšiť alebo znížiť výšku nároku, odvolať nárok, uznať nárok ani uzavrieť súdny zmier. Rovnako nemajú právo požadovať výkon súdneho rozsudku. Tretie osoby, ktoré nepredkladajú nezávislé nároky, nesmú konať v rozpore so záujmami účastníka, na ktorého strane boli do konania pribraté.

2. Hlavné účinky rozsudkov na osoby, ktoré dostali oznámenie o pribratí tretej osoby do konania:

Účasť tretích osôb predkladajúcich nezávislý nárok umožňuje vydať rozhodnutie vo viacerých súvisiacich sporoch týkajúcich sa rovnakého predmetu v rámci jednej veci, pričom v takomto prípade nemožno proti tretím osobám, ktoré predložili nezávislé nároky, začať žiadne ďalšie konanie (zároveň ani tieto tretie osoby nemôžu začať žiadne ďalšie konanie proti tomu istému žalovanému), pretože spor medzi uvedenými účastníkmi v danej konkrétnej veci sa považuje za vyriešený. V prípade, že určitá osoba bola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania predložením nezávislého nároku, ale táto osoba do konania nevstúpila, v budúcnosti sa proti tejto osobe môže začať samostatné konanie v súvislosti s tou istou vecou. Prvé rozhodnutie však nemôže mať účinok na práva a povinnosti osoby, ktorá nevstúpila do konania ako tretia osoba.

Súd pri vydaní rozhodnutia v určitej veci nemôže zároveň rozhodnúť o právach a povinnostiach tretej osoby, ktorá nepredložila nezávislý nárok, vo vzťahu k účastníkovi, s ktorým daná osoba má hmotnoprávny vzťah. Preto teda rozsudok súdu v určitej veci týkajúcej sa aj tretích osôb, ktoré nepredložili nezávislý nárok, nevylučuje možnosť začatia konania proti tretej osobe, ktorej sa týkala pôvodná vec a ktorá nepredložila nezávislý nárok. V takomto prípade má však prvý rozsudok súdu platnosť prejudiciálneho rozhodnutia, čo znamená, že v prípade začatia ďalšieho konania (napr. žaloba o sľub odškodnenia) medzi tými istými účastníkmi nie je potrebné zohľadniť okolnosti stanovené v právoplatnom rozsudku v prvom konaní (článok 182 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku).

Ak určitá osoba nebola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania, či už pri predložení, alebo nepredložení nezávislého nároku, alebo ak určitá osoba bola o danej možnosti informovaná, ale nevstúpila do konania, pričom v rozsudku súdu sa rozhodlo o hmotnoprávnych právach a povinnostiach tejto osoby, môže to predstavovať dôvod na opätovné začatie danej veci. Ak určitá osoba nevstúpila do konania, predmetné súdne rozhodnutie zvyčajne nemá pre túto osobu platnosť prejudiciálneho rozhodnutia.

3. Vyplýva z právneho posúdenia v rámci hlavného konania nejaký záväzný účinok?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

4. Vyplýva zo zistených skutočností, proti ktorým tretia osoba nemala možnosť podať námietku v rámci hlavného konania napríklad preto, že ich účastníci nenapadli, nejaký záväzný účinok?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

5. Vyplývajú z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania príslušné účinky bez ohľadu na to, či tretia osoba vstúpila alebo nevstúpila do hlavného konania?

Nie. Rozsudok súdu v prvom (hlavnom) konaní nemôže mať účinok na práva a povinnosti osoby, ktorá bola informovaná, ale nevstúpila do konania ako tretia osoba. Ak určitá osoba nebola informovaná o možnosti vstúpiť ako tretia osoba do prebiehajúceho súdneho konania, či už pri predložení, alebo nepredložení nezávislého nároku, alebo ak určitá osoba bola o danej možnosti informovaná, ale nevstúpila do konania, pričom v rozsudku súdu sa rozhodlo o hmotnoprávnych právach a povinnostiach tejto osoby, môže to predstavovať dôvod na opätovné začatie danej veci.

6. Vyplýva z oznámenia o pribratí tretej osoby do konania účinok na vzťah medzi treťou osobou a namietateľom oznamujúceho účastníka?

Pozri odpoveď na otázku č. 2.

Článok 75 písm. a) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa majú podať návrhy podľa článku 36 ods. 2, článku 45 ods. 4 a článku 47 ods. 1

V Litve: litovský odvolací súd (Lietuvos apeliacinis teismas).

Článok 75 písm. b) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vo veci návrhu na zamietnutie výkonu podľa článku 49 ods. 2

V Litve: litovský odvolací súd (Lietuvos apeliacinis teismas).

Článok 75 písm. c) – názvy a kontaktné údaje súdov, na ktoré sa má podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok podľa článku 50

V Litve: opravný prostriedok v rámci kasácie pred litovským najvyšším súdom (Lietuvos Aukščiausiasis Teismas).

Článok 75 písm. d) – jazyky prijateľné pre preklady osvedčení týkajúcich sa rozsudkov, verejných listín a súdnych zmierov

Neuplatňuje sa.

Článok 76 ods. 1 písm. a) – kritériá právomoci uvedené v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 2 nariadenia

V Litve: článok 783 ods. 3, článok 787 a článok 789 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas).

Článok 76 ods. 1 písm. b) – pravidlá týkajúce sa oznámení o pribratí tretej osoby do konania uvedené v článku 65 nariadenia

V Litve: články 46 a 47 litovského občianskeho súdneho poriadku (Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas).

Článok 76 ods. 1 písm. c) – dohovory uvedené v článku 69 nariadenia

  • Dohoda o právnej pomoci a právnych vzťahoch medzi Litovskou republikou, Estónskou republikou a Lotyšskou republikou, podpísaná v Tallinne 11. novembra 1992,
  • Dohoda medzi Litovskou republikou a Poľskou republikou o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Varšave 26. januára 1993.

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 27/02/2019