Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Trovy konania - Rakúsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: taliančinalotyštinalitovčinamaďarčinamaltčina.

Táto stránka obsahuje informácie o trovách konania v Rakúsku.


Trovy konania

Regulačný rámec upravujúci poplatky v právnických profesiách

Advokáti

Podľa rakúskeho kódexu advokátov sa klient a právny zástupca v zásade môžu slobodne dohodnúť na odmene, ktorú má klient zaplatiť advokátovi za poskytnuté služby.

Odmena sa môže určiť podľa hodinovej sadzby alebo ako paušálny poplatok. Pri paušálnej odmene sa jednotlivé úkony a použitý čas nerátajú. Ak sa strany výslovne nedohodli na odmene, predpokladá sa, že sa dohodli na primeranej odmene podľa taríf poplatkov stanovených v zákone o sadzbách advokátov alebo podľa všeobecných kritérií pre honoráre advokátov.

V Občianskom súdnom poriadku (Zivilprozessordnung – „ZPO“) a zákone o sadzbách advokátov sa ustanovuje, že v občianskoprávnych konaniach musí súd určiť podiel nákladov, ktoré musí strana, ktorá spor prehrá, nahradiť druhej strane, pričom poplatky vychádzajú z hodnoty sporu, ako aj z dĺžky a povahy uskutočnených úkonov. Zákon o sadzbách advokátov je uplatniteľný na klientov len v prípade, ak sa na tom advokát a klient dohodnú.

V trestných konaniach musí v zásade každá osoba (obžalovaný/obvinený, súkromný prokurátor, súkromná osoba uplatňujúca si nárok), ktorá poverila advokáta zastupovaním, znášať vzniknuté náklady. Platí to aj v prípade, keď je obhajca vymenovaný ex offo, pokiaľ nie sú splnené predpoklady na poskytnutie právnej pomoci. Trovy sa spravidla líšia podľa druhu a zloženia príslušného súdu (napr. okresný súd, krajinský súd so samosudcom, senát zložený z laických sudcov, porota).

Exekútori

Odmena, ktorú dostáva súdny exekútor za svoju činnosť, je stanovená v zákone o exekučných poplatkoch (Vollzugsgebührengesetz). Zákon stanovuje predovšetkým exekučný poplatok, ktorý veriteľ uplatňujúci si nárok musí zaplatiť, keď podá návrh na exekúciu, spolu s paušálnym poplatkom stanoveným v zákone o súdnych poplatkoch (Gerichtsgebührengesetz – „GGG“).

Exekučný poplatok Odkaz sa zobrazí v novom okne§ 2 zákona o exekučných poplatkoch) je súčasťou trov exekučného konania. Na žiadosť veriteľa môže súd pri rozhodovaní o trovách konania určiť, že exekučný poplatok má uhradiť dlžník.

Exekútorovi prináleží aj odmena za prijatie platieb. Táto odmena sa môže odpočítať z vymáhanej sumy( Odkaz sa zobrazí v novom okne§ 11 zákona o exekučných poplatkoch).

Trovy konania

Trovy v občianskoprávnom konaní

Trovy pre strany sporu v občianskoprávnych konaniach

Súdne trovy, ktoré sa majú zaplatiť za úkony vykonané súdom, sa určujú buď ako paušálne poplatky (pevne stanovené poplatky) alebo ako sadzby vyjadrené v percentách (promile), teda ako sadzby z vymeriavacieho základu. Ich výška závisí od povahy veci, ako aj od hodnoty sporu (ktorá sa určuje podľa výšky nároku v peňažnom vyjadrení).

Kedy sa musia zaplatiť trovy v občianskoprávnom konaní?

Paušálne poplatky sa pri občianskoprávnom konaní na prvom stupni musia zaplatiť pri podaní návrhu na začatie konania. Poplatok je splatný len raz, bez ohľadu na to, či návrh obsahuje viac než jeden nárok alebo sa týka viac než jednej osoby a vzťahuje sa na celé konanie na prvom stupni. Ak sa obžaloba počas konania rozšíri, môžu tým vzniknúť aj ďalšie poplatky. Tieto sa majú zaplatiť pri predložení podaní.

Ak sa obžaloba rozšíri v priebehu ústneho pojednávania, poplatky sa stávajú splatnými začatím zápisu do protokolu. V prípade konania na druhom alebo treťom stupni je poplatok splatný pri podaní návrhu na odvolanie (§ 2 bod 1 zákona o súdnych poplatkoch – „GGG“). Na rozdiel od toho pri nesporových konaniach sa niekedy platí poplatok za rozhodnutie namiesto poplatku za uplatnený nárok.

Trovy v trestnom konaní

Trovy pre strany sporu v trestnom konaní

Iba pri podaní súkromnej žaloby sa má platiť poplatok podľa položky 13 sadzobníka v zákone o súdnych poplatkoch (GGG).

Kedy sa musia zaplatiť trovy v trestnom konaní?

Pevne stanovené poplatky sa musia zaplatiť na začiatku konania.

Trovy v konaniach pred Ústavným súdom

Trovy strán sporu v konaniach pred Ústavným súdom
Poplatok je podľa § 17a bodu 1 zákona o ústavnom súde (Verfassungsgerichtshofgesetz –„VFGG“) 220 EUR.
Kedy sa musia zaplatiť trovy konania pred Ústavným súdom?
Pevne stanovené poplatky sa musia zaplatiť na začiatku konania.

Informácie, ktoré musia právni zástupcovia poskytnúť

Práva a povinnosti strán

Vo všeobecnosti je advokát povinný informovať svojho klienta, ako sa počítajú trovy konania a aké náklady môžu klientovi vzniknúť. V tejto súvislosti sa v § 50 ods. 2 usmernení k výkonu profesie právneho zástupcu a dohľadu nad plnením povinností advokátov (Richtlinien für die Ausübung des Rechtsanwaltsberufs und für die Überwachung der Pflichten des Rechtsanwalts – „RL-BA“) odporúča, aby advokát pri prijímaní nového mandátu informoval svojho klienta o tom, na základe čoho sa bude odmena účtovať a o jeho nároku na priebežné vyúčtovanie.

Pokiaľ sa strany nedohodli na paušálnej odmene, má klient právo požadovať v primeraných intervaloch priebežné vyúčtovanie alebo výkaz dovtedy poskytnutých služieb, alebo času stráveného na veci (ak bolo dohodnuté vyúčtovanie podľa hodinových sadzieb).

Rovnako by sa mal dohodnúť začiatok a frekvencia priebežného vyúčtovania ešte pred najatím právnika.

Stanovovanie súdnych trov – právne základy

Kde sa možno informovať o  predpisoch určujúcich súdne trovy v Rakúsku?

Zákonné predpisy o úhradách trov pri sporovom občianskoprávnom konaní (vrátane obchodných vecí) sú uvedené v § 40 až 55 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozeßordnung„ZPO“). V rodinných záležitostiach, najmä pri rozvode po vzájomnej dohode, sa spory o opatrovnícke právo, právo styku a nároky na výživné riešia v nesporových konaniach. Nesporové konania podliehajú iným pravidlám zodpovednosti za náhradu trov. Všeobecné pravidlá sú ustanovené v § 78 zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz – „AußStrG“). Výnimky z týchto všeobecných pravidiel platia okrem iného pre konania o opatrovníckom práve, práve styku a nárokoch na výživné pre maloletých. Náhradu trov v trestnom konaní upravujú ustanovenia § 380 až 395 Trestného poriadku (Strafprozeßordnung – „StPO“).

Prehľad poplatkov, na ktoré majú advokáti nárok, je dostupný v online informačnej brožúre na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneRakúskej advokátskej komory (Österreichischer Rechtsanwaltskammertag). Všeobecné informácie sú dostupné aj cez domovskú stránku Odkaz sa zobrazí v novom okneHELP – Služby pre Rakúsko cez link: Leben in Österreich > Zivilrecht > Zivilverfahren.

Webová stránka Odkaz sa zobrazí v novom okneHELP – Služby pre Rakúsko obsahuje všeobecné informácie o súdnych poplatkoch. Texty zákonov (zákon o súdnych poplatkoch, tarify poplatkov) si možno stiahnuť cez link k  Odkaz sa zobrazí v novom oknespolkovému právnemu informačnému systému na domovskej stránke úradu spolkového kancelára.

V akých jazykoch sú k dispozícii informácie o trovách v Rakúsku?

V nemčine.

Kde sa možno informovať o mediácii/zmierovacom konaní?

Zoznam mediátorov (vedený ministerstvom spravodlivosti) je k dispozícii na vlastnej Odkaz sa zobrazí v novom oknewebovej stránke dostupnej z webovej stránky ministerstva spravodlivosti.

Pokiaľ ide o nápravné súdnictvo v trestných veciach, informácie o mimosúdnej náprave (mediácii medzi obžalovaným a postihnutým) sú dostupné na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneNový začiatok (aj v angličtine).

Kde možno nájsť ďalšie informácie o trovách konania?

Online informácie o trovách konania

Všeobecné informácie o rakúskom justičnom systéme, o trovách a o spolkovom ministerstve spravodlivosti sa nachádzajú na oficiálnej webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknerakúskej justície, ako aj na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneHELP – Služby pre Rakúsko, ktorá poskytuje informácie zrozumiteľné pre čitateľov.

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový právny informačný systém ponúka doslovné znenia nasledujúcich zákonov:

  • zákon o súdnych poplatkoch (GGG),
  • zákon o nárokoch na odmeny (GebAB),
  • kódex advokátov (Rechtsanwaltsordnung – „RAO“),
  • zákon o sadzbách advokátov (Rechtsanwaltstarifgesetz – „RATG“).

Znenie všeobecných kritérií pre honoráre (Allgemeinen Honorar-Kriterien – „AHK“) je dostupné na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom okneRakúskej advokátskej komory.

Kde možno nájsť informácie o priemernej dĺžke trvania jednotlivých druhov konaní?

So žiadosťou o tieto informácie sa obráťte priamo na rakúske ministerstvo spravodlivosti.

Kde možno nájsť informácie o priemerných celkových trovách jednotlivých druhov konania?

Súdne trovy splatné za jednotlivé druhy konaní sa stanovujú vopred (zákon o súdnych poplatkoch) a môžu sa zmeniť, ak sa hodnota sporu zmení smerom nahor alebo nadol.

Trovy, ktoré má uhradiť strana v občianskom konaní, ktorá spor prehrá, strane, ktorá spor vyhrá (odmeny advokátom, odmeny znalcom, náklady na tlmočenie, resp. preklady) určí súd podľa zákona o sadzbách advokátov (pokiaľ ide o odmeny advokátom) a zákona o nárokoch na odmeny (pokiaľ ide o odmeny znalcom, náklady na tlmočenie, resp. preklady). Tieto náklady vychádzajú prevažne z vynaložených výdavkov a času stráveného na prípade. Preto nie je možné vopred stanoviť konkrétnu sumu.

V zásade sa môže výška odmeny, ktorú má klient zaplatiť advokátovi, stanoviť dohodou medzi nimi.

Daň z pridanej hodnoty

Kde možno nájsť informácie o dani z pridanej hodnoty? Aké vysoké sú sadzby?

Výkony advokátov podliehajú dani z pridanej hodnoty. Sadzba tejto dane v Rakúsku je 20 %. Podobne ako ostatné výdavky, aj táto daň sa musí zaplatiť advokátovi osobitne, ako sa ustanovuje v § 16 zákona o sadzbách advokátov a v § 17 všeobecných kritérií pre honoráre. Daň z obratu nie je zahrnutá v tarifách poplatkov ustanovených v zákone o sadzbách advokátov, ani vo všeobecných kritériách pre honoráre.

Právna pomoc v konaní

Uplatniteľná hranica príjmov v občianskoprávnych veciach

Právna pomoc nevychádza zo zákonom stanovených hraníc príjmov. V občianskoprávnych veciach (a v obchodných veciach) sa právna pomoc riadi rakúskym občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahujú primerane aj na nesporové konania. Rozhodnutia o poskytovaní právnej pomoci prijíma súd, ktorý vo veci koná na prvom stupni.

Právna pomoc sa poskytne účastníkovi konania len vtedy, keď jeho príjem, finančné podmienky a vyživovacie povinnosti sú také, že si nemôže dovoliť uhradiť trovy súdneho konania bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na výšku finančných prostriedkov na obživu potrebných na vedenie skromného spôsobu života. Právna pomoc sa neposkytne, ak konanie alebo obhajoba sú preukázateľne bezdôvodné alebo nemajú žiadne vyhliadky na úspech. Súd v každom jednotlivom prípade rozhodne, ktoré z ďalej uvedených nárokov sa majú priznať.

V Rakúsku môže právna pomoc zahŕňať:

  • dočasné odpustenie úhrady súdnych poplatkov, odmien svedkom, znalcom a tlmočníkom, resp. prekladateľom, náklady nevyhnutných verejných oznámení, náklady správcu majetku a všetkých prípadných hotovostných úhrad, ktoré vykonal súdom určený zákonný zástupca alebo advokát.
  • zastupovanie advokátom.

Do troch rokov po skončení konania môže byť strana prijímajúca právnu pomoc požiadaná, aby čiastočne alebo v plnom rozsahu uhradila náklady právnej pomoci, keď sa jeho finančná situácia primerane zmení a bude v stave ich uhradiť bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho živobytie.

Uplatniteľná hranica príjmov v trestnom konaní pre obžalovaných/obvinených a pre obete trestných činov

Neexistujú žiadne pevne stanovené hranice na určenie, či obžalovaný alebo obeť/súkromná osoba uplatňujúca si nárok spĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Hlavným kritériom je v tomto prípade príjem vyšší než minimálna mzda alebo nižší než náklady na primerané živobytie.

Životné minimum sa pravidelne prehodnocuje a jej aktuálna výška je uverejnená na webovej stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknerakúskej justície.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci obetiam trestných činov

Pokiaľ nie je nárok na právnu pomoc v konaní (Prozessbegleitung) v zmysle § 66 ods. 2 rakúskeho trestného poriadku, súkromný navrhovateľ má nárok na právnu pomoc, ak

  • zastúpenie advokátom si nemôže dovoliť bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na jeho nevyhnutnú obživu (pozri k tomu vyššie uvedené údaje k nákladom na živobytie) a
  • zastúpenie advokátom je v záujme výkonu spravodlivosti, najmä v záujme náležitého vymáhania nárokov s cieľom predísť ďalšiemu občianskoprávnemu konaniu.

Podmienky poskytnutia právnej pomoci pre obžalovaných/obvinených

Predpokladom na poskytnutie právnej pomoci je, že táto – odhliadnuc od splnenia finančných predpokladov – je v záujme výkonu spravodlivosti, predovšetkým v záujme náležitej obhajoby.

V záujme výkonu spravodlivosti je pridelenie obhajcu v každom prípade odôvodnené, keď ide o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 61 ods. 1 Trestného poriadku (pozri k tomu ďalej):

  • ak je obžalovaný/obvinený slepý, hluchý, nemý alebo akokoľvek inak postihnutý; alebo ak súdny jazyk nie je dostatočne zrozumiteľný,
  • pri odvolacom konaní,
  • ak sú s prípadom spojené zložité vecné a právne okolnosti.

V prípade povinnej obhajoby musí obžalovaného/obvineného zastupovať obhajca. Podľa § 61 ods. 1 Trestného poriadku je obhajoba povinná v týchto prípadoch uvedených v zákone:

  • pokiaľ sa osoba nachádza vo vyšetrovacej väzbe,
  • počas celého konania, ak ide o umiestnenie obžalovaného v ústave pre duševne postihnutých páchateľov,
  • ak sa súdny proces týka umiestnenia obžalovaného v ústave pre závislých páchateľov, ktorí potrebujú odvykaciu liečbu, alebo umiestnenia v ústave pre nebezpečných recidivistov,
  • ak súdny proces prebieha pred porotou alebo senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde,
  • ak súdny proces prebieha pred samosudcom na krajinskom súde, ak za trestný čin hrozí trest odňatia slobody na viac než tri roky okrem prípadov vlámania podľa § 129 bodov 1 až 3 Trestného poriadku a prechovávania podľa § 164 ods. 4 Trestného poriadku,
  • v odvolacom konaní proti rozsudku senátu zloženého z laických sudcov alebo poroty,
  • pri výkone žiadosti o obnovu trestného konania a pri jej verejnom prerokúvaní.

Bezplatné súdne konanie

V trestných konaniach majú obete násilných činov, nebezpečného vyhrážania alebo sexuálne motivovaných trestných činov, ako aj ich manželky/manželia, životné družky/druhovia, najbližší príbuzní, brat alebo sestra danej osoby, ktorých smrť by mohla byť spôsobená trestným činom, alebo ďalší príbuzní, ktorí boli svedkami trestného činu, nárok na bezplatnú psychosociálnu alebo právnu pomoc v konaní s cieľom chrániť práva obetí v trestnom konaní. Psychosociálna pomoc v konaní zahŕňa prípravu poškodeného na konanie a emočnú záťaž spojenú s konaním. Psychosociálnu alebo právnu pomoc v konaní poskytujú organizácie pomoci obetiam, ktoré zmluvne poverilo ministerstvo spravodlivosti podľa § 66 ods. 2 Trestného poriadku.

V nesporových konaniach sa neplatia žiadne poplatky za konania o ustanovení správcu majetku, ani v konaniach o opatrovníckom práve alebo práve styku. Poplatky sa takisto neplatia za konania podľa zákona o umiestnení do ústavu (Unterbringungsgesetz) a zákona o domácej starostlivosti (Heimaufenthaltsgesetz). Právna pomoc sa môže poskytnúť v podobe dočasného odpustenia poplatkov v prípade nízkeho príjmu a nedostatku majetku. Rozsah udelenej výnimky závisí od žiadosti a od uváženia súdu.

Kedy je strana, ktorá spor prehrala, povinná nahradiť trovy druhej strane?

Sporové konanie

Trovy v občianskoprávnych konaniach (vrátane obchodných vecí) upravuje rakúsky občiansky súdny poriadok (ZPO). V ZPO sa ustanovuje, že na začiatku musí každý účastník konania zaplatiť vzniknuté náklady úmerne jeho účasti na konaní. Ak súd vo veci rozhodne, vydá aj rozhodnutie o trovách konania. Uplatňuje sa pritom zásada úspešnosti. Strana, ktorá spor prehrá v každom bode obžaloby, musí druhej strane nahradiť všetky poplatky a náklady nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivosti alebo obhajoby, spojené so súdnym konaním. Ak strany čiastočne vyhrajú a čiastočne prehrajú, musia sa trovy navzájom započítať alebo úmerne rozdeliť.

V určitých prípadoch je z dôvodu spravodlivosti odôvodnené upustenie od zásady úspešnosti:

  • v prípade neúspechu len v nepatrnej časti, ak v súvislosti so zamietnutou časťou obžaloby nevznikli žiadne mimoriadne náklady,
  • ak výšku nároku určia znalci alebo sa určí rozhodnutím súdu, ako aj v prípade vzájomného započítania,
  • ak konanie obžalovaného nebolo dôvodom na vznesenie obžaloby a pohľadávku priznal pri prvej príležitosti a
  • ak dôvod na automatické zrušenie súdneho konania alebo jeho vyhlásenie za neplatné možno pripísať jednej zo strán konania, od tejto strany sa môže požadovať, aby uhradila všetky trovy konania.

Nesporové konania

O rodinných záležitostiach (výživné, právo styku, opatrovnícke právo a rozvod na základe vzájomnej dohody) sa rozhoduje v nesporových konaniach. Všeobecné pravidlo o trovách nesporového konania sa uvádza v § 78 zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz – AußerStrG). Pri mnohých konaniach sa však uplatňuje výnimka z tohto pravidla. Aj tu sa uplatňuje zásada úspešnosti, ale môže sa od nej upustiť z dôvodov spravodlivosti. Tieto dôvody sú omnoho početnejšie než dôvody podľa Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, keď sa nenárokuje žiadna náhrada škody, sa musia hotovostné výdavky (napr. odmeny znalcom) vyrovnať primerane podľa podielu na spornej záležitosti. Ak podiel nie je možné určiť, strany znášajú tieto výdavky rovnakým dielom.

Podrobné informácie o rôznych druhoch konaní (konania o výživnom, práve styku a opatrovníckom práve a rozvodové konania):

  • Pri rozvodovom konaní treba rozlišovať medzi sporovým konaním a rozvodovým konaním po vzájomnej dohode.

Sporové rozvodové konanie: v tomto prípade platia osobitné ustanovenia rakúskeho občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadna zo strán nie je uznaná vinnou z rozpadu manželstva, trovy si musia navzájom započítať. Ak je dôvodom pre rozvod rozpad spoločnej domácnosti manželov a ak rozsudok obsahuje rozhodnutie o zodpovednosti za tento rozpad, trovy druhej strany musí zaplatiť ten z manželov, ktorý je uznaný vinným.

Rozvod po vzájomnej dohode: pre rozvod po vzájomnej dohode platia pravidlá nesporového konania. V tomto prípade podajú manželia na súde dva rovnaké návrhy. Keďže nejde o sporové konanie, nepriznávajú sa žiadne trovy konania. Hotovostné výdavky znášajú strany rovnakým dielom.

  • Konania o opatrovníckom práve a práve styku sú takisto nesporovými konaniami. V zmysle ustanovenia o výnimkách (§ 107 ods. 3 AußerStrG) sa pri týchto konaniach nepriznávajú žiadne trovy.
  • V ďalšom ustanovení o výnimkách (§ 101 ods. 2 AußerStrG) sa určuje, že v konaniach týkajúcich sa nároku na výživné na neplnoleté dieťa sa nepriznáva žiadna náhrada trov konania.

Trestné konanie

Osoba, ktorú v trestnom konaní zastupuje obhajca alebo iný zástupca, musí znášať aj trovy súvisiace s týmto zastupovaním, dokonca aj v prípade, ak jej bol advokát pridelený ex offo (§ 393 ods. 1 StPO).

V prípade uznania viny musí obžalovaný v zásade uhradiť aj trovy trestného konania (§ 389 ods. 1 StPO). V trestnom konaní môžu podľa Odkaz sa zobrazí v novom okne§ 381 ods. 1 StPO vzniknúť tieto náklady:

  • paušálny poplatok ako podiel na nákladoch konania, ktoré nie sú bližšie špecifikované, vrátane nákladov na vyšetrovanie a vykonanie príkazov prokuratúry alebo nevyhnutné úradné úkony súdu a ktoré sa podľa ods. 3 cit. ust. určujú v týchto medziach: v konaní pred porotou na krajinskom súde od 500 EUR do 10 000 EUR, v konaní pred senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde od 250 do 5 000 EUR, v konaní pred samosudcom na krajinskom súde od 150 do 3 000 EUR a v konaní na okresnom súde od 50 do 1 000 EUR,
  • odmeny pre znalcov a v zásade aj pre tlmočníkov,
  • poplatky za informácie, stanoviská alebo odborné posudky úradov,
  • náklady na prevoz obžalovaného/obvineného z iného štátu a cestovné náklady svedkov pozvaných zo zahraničia,
  • náklady súvisiace s príkazom zakazujúcim nakladanie s majetkom, náklady na informácie o bankových účtoch, zhabanie listov, informácie o telekomunikačných údajoch, zachytávanie správ,
  • náklady spojené s výkonom trestného rozsudku s výnimkou nákladov na výkon trestu odňatia slobody,
  • súdne poplatky spojené s trestným konaním,
  • náklady na obhajcu alebo iných zástupcov,
  • paušálny poplatok ako podiel na nákladoch na právnu pomoc v konaní až do výšky 1 000 EUR.

S výnimkou nákladov uvedených v bode 3 a v bodoch 7 až 9 štát uhradí náklady vopred. Pri rozhodovaní o paušálnom poplatku uvedenom v ods. 1 bode 9 súd berie do úvahy ekonomickú situáciu povinného. Náklady na prizvanie tlmočníka sa neberú do úvahy, pokiaľ neboli nevyhnutné z dôvodu, že obžalovaný nedostatočne rozumie súdnej reči alebo v dôsledku postihnutia nie je schopný dorozumieť sa so súdom.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku sa pri vymáhaní rozhodnutia súdu o trovách konania musí brať do úvahy skutočnosť, či tým nebude ohrozená schopnosť odsúdenej osoby hradiť svoje každodenné životné náklady a náklady svojej rodiny, ako aj splniť svoju povinnosť platiť odškodnenie. Súd môže vyhlásiť trovy za nevymáhateľné v prípade, keď trovy nemožno vymáhať z dôvodu, že odsúdená osoba je v hmotnej núdzi. Ak súd predpokladá, že v budúcnosti bude možné trovy vymôcť, ale v súčasnosti vymáhateľné nie sú, ekonomická situácia príslušnej osoby sa po určitom čase opäť preskúma. Zákonom stanovená premlčacia lehota na vymáhanie trov je päť rokov odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia v konaní. Ak súd rozhodne, že odsúdená osoba musí znášať trovy konania a neskôr sa zistí, že nie je schopná ich zaplatiť, orgány zodpovedné za vymáhanie trov konania môžu predĺžiť lehotu na ich zaplatenie, povoliť ich splácanie v splátkach alebo znížiť trovy.

Ak je odsúdená osoba povinná na základe rozhodnutia trestného súdu zaplatiť aspoň čiastočnú náhradu súkromnej osobe uplatňujúcej si nárok, musí uhradiť aj trovy trestného konania, ktoré tejto súkromnej osobe vznikli.

Podľa § 393a Trestného poriadku môže osoba zbavená obžaloby požiadať spolkový štát o príspevok na úhradu nákladov na svoju obhajobu. Tieto náklady zahŕňajú nevyhnutné a skutočne vynaložené hotovostné výdavky, ako aj paušálny poplatok súvisiaci s nákladmi na obhajcu. Paušálna suma sa určí so zreteľom na rozsah a zložitosť obhajoby a rozsah nevyhnutných alebo účelne poskytnutých služieb obhajcov a nemôže presiahnuť nasledujúce sumy: 5 000 EUR za konanie pred porotou na krajinskom súde, 2 500 EUR za konanie pred senátom zloženým z laických sudcov na krajinskom súde, 1 500 EUR za konanie pred samosudcom na krajinskom súde súdoch a 450 EUR za konanie na okresnom súde.

Ak trestné stíhanie začne súkromný prokurátor alebo sa začalo na žiadosť súkromnej osoby uplatňujúcej si nárok podľa § 72 Trestného poriadku (subsidiárne stíhanie) a obžalovaný je zbavený viny, tento súkromný prokurátor alebo súkromná osoba uplatňujúca si nárok sú povinní zaplatiť všetky náklady súvisiace s obžalobou a prípadným ďalším konaním. Ak trestné stíhanie skončí zamietnutím veci (odvrátenie obžaloby) podľa § 198 až 209 Trestného poriadku, súkromná osoba uplatňujúca si nárok nemusí platiť trovy konania.

Odmeny znalcov

V občianskych konaniach v sporných veciach (ako aj v obchodných veciach) sa odmeny znalcov započítajú alebo rozdelia úmerne k miere úspechu danej strany v konaní (§ 43 ods. 1 ZPO).

V sporových rozvodových konaniach, ak nie je vynesené rozhodnutie o zavinení, si hotovostné výdavky musia strany navzájom započítať. Ak jedna strana zaplatila viac než polovicu hotovostných výdavkov, druhá strana jej musí uhradiť rozdiel. Ak je v rozsudku o rozvode jedna strana uznaná vinnou, táto strana musí nahradiť odmeny znalcov druhej strany.

Odmeny znalcov, ktoré boli pôvodne zaplatené z úradných zdrojov, musia súdu nahradiť strany konania, ktoré ich spôsobili alebo v záujme ktorých boli úradné kroky podniknuté, a to pri nasledujúcich konaniach: pri rozvodoch po vzájomnej dohode, konaniach o opatrovníckom práve a práve styku a konaniach týkajúcich sa nárokov na výživné pre neplnoleté deti. Ak sa povinnosť nahradiť trovy konania týka niekoľkých osôb, tieto sú za ich úhradu zodpovedné spoločne podľa § 1 bodu 5 zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtliches Einbringungsgesetz – GEG) v spojení s § 2 ods. 1 GEG.

Výšku odmien znalcov upravuje zákon o nárokoch na odmeny (Gebührenanspruchsgesetz – „GebAG“). Táto výška závisí v jednotlivých prípadoch od obsahu a rozsahu znaleckého posudku požadovaného súdom.

V prípade trestných konaní tvoria odmeny znalcov súčasť trov konania (§ 381 ods. 1 Trestného poriadku), ktoré podľa § 389 ods. 1 trestného poriadku musí zaplatiť odsúdená osoba. Odmeny znalcov určuje súd alebo prokurátor a platí ich spolkový štát.

Odmeny prekladateľov a tlmočníkov

Predchádzajúce vysvetlenie platí aj na odmeny prekladateľov a tlmočníkov.

Súvisiace dokumenty

Správa Rakúska k štúdii o transparentnosti trovPDF(829 Kb)en

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okne§ 32 zákona o súdnych poplatkoch (GGG).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 16/05/2018