Európsky príkaz na zablokovanie účtov

---

Článok 50 ods. 1 písm. a) – Súdy príslušné vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Okresný súd Praha 1 (podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch).

Článok 50 ods. 1 písm. b) – Orgán určený za príslušný získať informácie účtoch

Na získanie informácií o účte je príslušný Okresný súd Praha 1 (podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch).

Článok 50 ods. 1 písm. c) – Spôsoby získavania informácií o účtoch

Ide o povinnosť bezodplatne na žiadosť informovať súd o skutočnostiach, ktoré sú podstatné pre konanie a rozhodnutie podľa § 128 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov.

Článok 50 ods. 1 písm. d) – Súdy, na ktoré sa môže podať odvolanie proti zamietnutiu vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov

Odvolanie sa podáva prostredníctvom súdu, proti ktorého rozhodnutiu je namierené [§ 204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov]. Vecnú príslušnosť majú krajské súdy (krajské soudy). Miestnu príslušnosť má krajský súd, do ktorého obvodu patrí okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vzhľadom na miestnu príslušnosť Okresného súdu Praha 1 v prvom stupni podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch má miestnu príslušnosť Mestský súd v Prahe (Městský soud v Praze).

Článok 50 ods. 1 písm. e) – Orgány určené za príslušné na prijímanie, zasielanie a doručovanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a iných písomností

Okresný súd Praha 1 (podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch).

Článok 50 ods. 1 písm. f) – Orgán príslušný vykonať európsky príkaz na zablokovanie účtov

Okresný súd Praha 1 (podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch).

Článok 50 ods. 1 písm. g) – Rozsah, v akom možno zablokovať spoločné a držiteľské účty 

Spoločný účet možno zablokovať len v súvislosti s podielom na peňažných prostriedkoch, ktorý patrí dlžníkovi [§ 311a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov]. Pritom platí, že pokiaľ je účet zriadený pre viacero osôb, ich podiely na peňažných prostriedkoch sa považujú za rovnaké [§ 2663 zákona č. 89/2012 Zb. Občiansky zákonník (občanský zákoník) v znení neskorších predpisov].

Článok 50 ods. 1 písm. h) – Normy vzťahujúce sa na sumy vylúčené zo zaistenia

Tieto pravidlá sa stanovujú v § 304a, 304b, 310 a v § 317 až 319 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Zo zablokovania prostriedkov na účte sú vylúčené napr. peňažné prostriedky, ktoré sú určené na výplatu miezd, mzdových náhrad a ďalších plnení, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu. Rovnako sú vylúčené peňažné prostriedky do výšky dvojnásobku životného minima, peňažné dávky sociálneho zabezpečenia a dávky pomoci v hmotnej núdzi.

V prípade peňažných prostriedkov, ktoré sú určené na výplatu miezd, mzdových náhrad a ďalších plnení, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu, platí, že povinný (t. j. dlžník) musí finančnej inštitúcii (v ktorej je daný účet vedený) predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza účel platby, výška celkovej sumy, ktorá sa má takto vyplatiť, a predovšetkým mená všetkých zamestnancov vrátane presnej výšky príslušného plnenia, ktoré sa im má vyplatiť. Podpis povinného na vyhlásení musí byť úradne overený. Vzhľadom na to, že ide o procesný úkon povinného, musí byť na strane povinného (právnickej osoby) podpísaný osobou, ktorá je v mene tejto právnickej osoby oprávnená konať pred súdom, ako sa stanovuje v § 21 Občianskeho súdneho poriadku. Finančná inštitúcia nemá povinnosť ani oprávnenie uvedené vyhlásenie preskúmať, rovnako ako nepreskúmava, či sa vyplatené prostriedky skutočne použili na daný účel. Vykoná vyplatenie pohľadávok zamestnancov povinného podľa stavu peňažných prostriedkov na účte (vrátane prostriedkov, ktoré boli prijaté na účet dodatočne v prípade, že by výška pôvodných prostriedkov na vyplatenie nepostačovala). To sa vzťahuje aj na peňažné prostriedky do výšky dvojnásobku životného minima. Aj v tomto prípade finančná inštitúcia vykoná na základe žiadosti povinného vyplatenie prostriedkov samostatne, bez zásahu zo strany súdu (v prípade, že povinný zašle žiadosť súdu, ten o nej nijakým spôsobom nerozhoduje, ale zašle ju finančnej inštitúcii, aby na jej základe splnila príslušnú povinnosť). Preskúmanie účelu použitých vyplatených prostriedkov sa v takýchto prípadoch nevykonáva, finančná inštitúcia iba súdu oznámi, že uvedenú sumu povinnému vyplatila. Je však potrebné postupovať tak, aby sa o tejto skutočnosti dozvedela aj oprávnená osoba, ktorá by inak mohla mať dôvodné pochybnosti, či pri neúplnom vyplatení vymáhanej pohľadávky postupovala finančná inštitúcia v súlade s nariadením súdu. Pokiaľ však nie je oprávnená osoba týmto vyplatením nijakým spôsobom dotknutá, nie je potrebné ju informovať. V ostatných prípadoch sú tieto sumy vylúčené ex lege (napr. v prípade sociálnych dávok alebo pohľadávok autorov a ďalších pôvodcov).

Článok 50 ods. 1 písm. i) – Poplatky, ak ich účtujú banky, za vykonávanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov alebo za poskytovanie informácií o účtoch, a informácie o účastníkovi, ktorý je povinný tieto poplatky platiť

Áno. Banky majú v prípade vykonávania rovnocenných vnútroštátnych príkazov oprávnenie účtovať poplatky podľa svojho sadzobníka poplatkov. Sadzobník bankových poplatkov sa stanovuje dohodou medzi dlžníkom a bankou podľa zákonnej úpravy, pričom existujú zákonné obmedzenia toho, na čom sa banka a dlžník môžu dohodnúť.

Banky majú oprávnenie účtovať poplatky aj za poskytovanie informácií, pokiaľ sa tak dohodnú s klientom, a to v závislosti od konkrétneho sadzobníka, pričom za predbežnú aj konečnú úhradu týchto poplatkov je zodpovedný vlastník účtu.

Článok 50 ods. 1 písm. j) – Sadzobník poplatkov alebo iný súbor noriem, ktorým sa určujú príslušné poplatky, ktoré si účtuje orgán alebo iný subjekt, ktorý sa podieľa na vybavovaní alebo výkone príkazu na zablokovanie

Súdne poplatky sú upravené zákonom č. 549/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzby poplatkov za súdne konanie sa stanovujú ako fixná suma alebo percentuálny podiel pri poplatkoch, ktorých základ sa vyjadruje peňažnou sumou. Percentný poplatok sa vypočíta ako súčin základu poplatku a sadzby poplatku. Jednotlivé sadzby sa stanovujú v sadzobníku, ktorý je prílohou k zákonu. Zákon sa uplatňuje v prípade konaní v prvom stupni, ako aj v rámci konaní o opravných prostriedkoch.

Poplatok sa stáva splatným pri vzniku platobnej povinnosti, t. j. napríklad podaním návrhu na začatie konania.

V prípade bankových poplatkov sa sadzobník stanovuje dohodou medzi dlžníkom a bankou podľa zákonnej úpravy, pričom existujú zákonné obmedzenia toho, na čom sa banka a dlžník môžu dohodnúť.

Sadzobník bankových poplatkov sa stanovuje dohodou medzi dlžníkom a bankou podľa zákonnej úpravy, pričom existujú zákonné obmedzenia toho, na čom sa banka a dlžník môžu dohodnúť.

Článok 50 ods. 1 písm. k) – poradie, ak je stanovené, pre rovnocenné vnútroštátne príkazy

V prípade rovnocenných vnútroštátnych príkazov sa v rámci vnútroštátneho práva nestanovuje poradie.

Článok 50 ods. 1 písm. l) – Súdy alebo orgán výkonu príslušný vo veci opravných prostriedkov

Pre rozhodnutia podľa článku 33 ods. 1 a článku 34 ods. 1 alebo 2 je príslušný Okresný súd Praha 1 (podľa § 37 zákona č. 6/2002 Zb. o súdoch a sudcoch).

Článok 50 ods. 1 písm. m) – Súdy, na ktoré sa má podať odvolanie, prípadná lehota na podanie takéhoto odvolania

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu je namierené, a to do 15 dní od doručenia písomného rozhodnutia [§ 204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov].

Článok 50 ods. 1 písm. n) – Súdne poplatky

Súdne poplatky sú upravené zákonom č. 549/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzby poplatkov za súdne konanie sa stanovujú ako fixná suma alebo percentuálny podiel pri poplatkoch, ktorých základ sa vyjadruje peňažnou sumou. Percentný poplatok sa vypočíta ako súčin základu poplatku a sadzby poplatku. Jednotlivé sadzby sa stanovujú v sadzobníku, ktorý je prílohou k zákonu. Zákon sa uplatňuje v prípade konaní v prvom stupni, ako aj v rámci konaní o opravných prostriedkoch.

Poplatok sa stáva splatným pri vzniku platobnej povinnosti, t. j. napríklad podaním návrhu na začatie konania.

 Článok 50 ods. 1 písm. o) – Jazyky prijateľné pre preklady písomností

Česká republika uznáva ako prijateľný cudzí jazyk slovenčinu.