Dedičské právo

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Radou notárov EÚ (CNUE).

1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?

Nakladanie s majetkom po smrti osoby možno vykonať troma spôsobmi: a) prostredníctvom závetu — ktorý môže byť spoločný, známy ako unica carta (medzi manželmi) — alebo b) prostredníctvom tajného závetu, ktorý závetca alebo notár uložil na súde, alebo pri neexistencii týchto možností c) sa rozdelenie majetku vykoná podľa zákona (dedenie zo zákona).

V závete sa môže nakladať s celým majetkom alebo jeho časťou. Podľa zákona možno nakladať s akýmkoľvek majetkom, na ktorý sa nevzťahuje závet. Závety môžu obsahovať nakladanie s majetkom podľa univerzálnej sukcesie, keď mohol závetca odkázať všetok svoj majetok jednej alebo viacerým osobám (nazývaným dedičia), a nakladanie s majetkom podľa singulárnej sukcesie, keď závetca odkáže jednotlivé práva alebo veci osobám nazývaným odkazovníci.

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako

Notár vyhotoví záznam o zápise do pätnástich dní od dátumu spísania závetu a zapíše ho u riaditeľa verejného registra. Tajné závety môže závetca odoslať sudcovi súdu pre nesporové veci. Možno ich doručiť aj osobne notárovi, ktorý má štyri pracovné dni od dňa prevzatia na to, aby závet doručil súdu pre nesporové veci, kde ho uschová súdny tajomník.

3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?

V občianskom zákonníku sa odkazuje na povinný dedičský podiel. Ide o právo na dedičstvo, ktoré manžel po zosnulom zo zákona musí vyčleniť pre potomkov zosnulého. V súlade s oddielom 616 uvedeného zákonníka predstavuje povinný dedičský podiel vyčlenený pre deti – bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho, alebo boli adoptované, – jednu tretinu hodnoty dedičstva (1 – 4 deti) alebo polovicu hodnotu dedičstva (5 a viac detí).

4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?

Ak závet neexistuje, je neplatný, dedičia nechcú alebo nemôžu dediť, alebo princíp akrescencie nie je možné uplatniť, uskutoční sa dedenie zo zákona.

V takýchto situáciách dedičstvo pripadne zo zákona potomkom, predkom, príbuzným v bočnej línii, manželovi zosnulého alebo maltskej vláde. V tomto prípade sa postupuje podľa blízkosti príbuzenského vzťahu, ktorý sa určuje počtom pokolení. Ak po zosnulom neostali žiadne osoby oprávnené dediť, dedičstvo pripadne maltskej vláde.

V prípade dedenia zo zákona dedičstvo nepripadne osobe, ktorá podvodnými alebo násilnými prostriedkami zabránila zosnulému vyhotoviť závet, a preto sa považuje za neschopnú alebo nehodnú prijať dedičstvo.

5 Aký orgán je kompetentný:

5.1 v dedičských veciach?

Maltské súdy majú všeobecnú právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa dedičstva. Tribunál pre rozdelenia dedičstva má osobitnú právomoc v určitých špecifických prípadoch, keď dedičia nesúhlasia so spôsobom, akým sa má dedičstvo rozdeliť.

Vo všeobecnosti platí, že ak neexistujú žiadne nezhody alebo spory o dedičstve, dedičské konanie realizujú notári a právnici.

Každá zainteresovaná osoba sa môže obrátiť aj na súd pre nesporové veci a žiadať nariadenie otvorenia dedičstva vo svoj prospech.

5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?

Tajomník súdu a notári.

5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?

Tajomník súdu a notári.

5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?

Tajomník súdu a notári.

6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)

Dedenie sa začína, keď sa zainteresovaná osoba obráti na notára alebo právnika, a tento vo verejnom registri preskúma verejné závety a na súde tajné závety. Následne sa začne dedičské konanie, v rámci ktorého notár alebo právnik identifikuje dedičov a odkazovníkov, ak existujú, a oznámi im výsledky prieskumu. Majetok sa následne rozdelí v súlade so závetom závetcu. Ak zosnulý nezanechal žiadny závet, majetok sa rozdelí podľa ustanovení zákona.

Hnuteľný aj nehnuteľný majetok sa môže predať, ak s tým súhlasia všetci dedičia, pričom výnosy sa rozdelia medzi dedičov podľa podielov uvedených v závete.

V prípade sporu súvisiacim napríklad s pravosťou závetu alebo rozdelením dedičstva, sa dedič môže obrátiť na prvú komoru občianskeho súdu alebo na tribunál pre rozdelenie dedičstva.

7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?

Dedičské konanie sa začína dňom smrti alebo dňom, keď sa rozsudok, ktorým sa vyhlasuje osoba za mŕtvu, stane právoplatným (res iudicata).

Žiadna osoba nie je povinná prijať dedičstvo. Prijatie môže byť výslovné alebo konkludentné. O konkludentné prijatie dedičstva ide vtedy, ak dedič vykoná akýkoľvek úkon, z ktorého je zrejmý jeho zámer prijať dedičstvo. Výslovné prijatie dedičstva znamená, že dedič prijatie dedičstva vyhlásí vo verejnej aleo sukromnej listine. Konkludentné odmietnutie dedičstva nie je možné.

V prípade odkazu má odkazovník odo dňa smrti závetcu právo požadovať od dediča, aby mu predmet odkazu vydal.

8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?

Áno, dedičia sú zodpovední za dlhy zosnulého v pomere a spôsobom, ktoré určil závetca. Ak závetca po smrti nezanechá závet alebo ak neurčí pomer rozdelenia dlhov, dedičia splatia dlhy v pomere, ktorý zodpovedá ich dedičskému podielu. Každý dedič osobne ručí za dlhy vyplývajúce z dedičstva.

Ak má niektorý z dedičov v držbe majetok zaťažený hypotékou, ručí v súvislosti s takýmto majetkom za celý dlh. Ak z dôvodu ručenia za hypotekárny úver dedič zaplatil viac ako je jeho podiel na spoločnom dlhu, má právo na kompenzáciu od ostatných dedičov do výšky ich dedičských podielov.

9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?

Dedičské právo neukladá dedičom povinnosť zaregistrovať zdedený nehnuteľný majetok. Podľa zákona o prevode a prechode vlastníckych práv práva (Duty on Documents and Transfers Act) však osoby, ktoré dedia nehnuteľný majetok, musia zapísať vyhlásenie pre prípad smrti (causa mortis) vo verejnom registri. Toto vyhlásenie obsahuje v podstate dátum, informácie o zosnulom a jeho dedičovi/odkazovníkovi, dátum a miesto smrti, opis zdedeného majetku, dôvod prevodu vlastníckeho práva, hodnotu nehnuteľného majetku, miesto vyhotovenia vyhlásenia a podpisy osoby, ktorá robí vyhlásenie, a verejného notára.

9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?

Vymenovanie správcu nie je povinné.

9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?

Dedič alebo vykonávateľ závetu.

9.3 Aké sú právomoci správcu?

Správca alebo vykonávateľ závetu vyhotoví súpis dedičstva. Táto osoba vykonáva práva spojené s dedičstvom, zaoberá sa súdnymi nárokmi podanými proti dedičstvu, spravuje z titulu uschovávateľa peňažné prostriedky tvoriace súčasť dedičstva alebo sumy získané z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku a podáva správy dotknutým osobám.

10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?

Vo všeoecnosti platí, že na účely preukázania postavenia a práv oprávneného dediča sa nevystavujú žiadne doklady, pretože dedičstvo prechádza po smrti poručiteľa na dedičov automaticky. Zainteresovaná osoba sa však môže obrátiť na súd pre nesporové veci a dožadovať sa vo svoj prospech začatia dedičského konania

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.