Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Ako postupovať? - Poľsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Alternatívou k predloženiu veci súdu je jej postúpenie na mediačné konanie. Mediácia je mimosúdny (zmierovací) spôsob riešenia sporu za účasti nezávislej a kvalifikovanej osoby alebo inštitúcie (mediátora). Mediačné konanie je dobrovoľné (strana sporu môže kedykoľvek odoprieť súhlas s mediáciou a odstúpiť od nej) a dôverné (účastníci sú povinní zachovávať dôvernosť informácií získaných v priebehu mediácie) a mediátori sú nestranní a nezávislí (nie sú na strane niektorého z účastníkov konania a v zásade nenavrhujú riešenia sporu).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Vo všeobecnosti sa žaloba môže podať na súd kedykoľvek, pokiaľ sa v osobitných právnych predpisoch nestanovuje lehota na podanie. Strana, ktorá podá žalobu po uplynutí premlčacej lehoty nároku, však riskuje, že bude v konaní neúspešná, ak druhá strana podá námietku premlčania.

Podľa poľského práva sa uplatňujú premlčacie lehoty (terminy zawite). Osobitná povaha premlčacej lehoty znamená, že ak oprávnená strana nevykoná v rámci premlčacej lehoty osobitný úkon, právo strany na vykonanie tohto osobitného úkonu zanikne. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“, Kodeks postępowania cywilnego) neobsahuje žiadne všeobecné ustanovenie upravujúce premlčacie lehoty, ale tieto lehoty sa v ňom uvádzajú pri úprave konkrétnych situácií.

Zánik práva v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty je záväzný pre strany právneho vzťahu, súd alebo iný orgán, ktorý vyšetruje prípad. Orgán to zohľadní automaticky, a nie na návrh účastníka alebo na základe predloženia žalobného dôvodu. Premlčacia lehota sa môže obnoviť len za výnimočných okolností, ak nedodržanie lehoty nebolo zavinené stranou.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

S cieľom stanoviť, či súd na území daného členského štátu je príslušný na konanie v konkrétnej veci, sa musí určiť jeho právomoc.

Všeobecná právomoc všeobecných súdov v Poľsku na riešenie občianskoprávnych sporov na jeho území sa nazýva vnútroštátna právomoc a je upravená v Občianskom súdnom poriadku.

Prípady, ktorými sa má súd zaoberať, patria do vnútroštátnej právomoci, ak má žalovaný bydlisko alebo obvyklý pobyt alebo sídlo v Poľsku.

Okrem toho majú poľské súdy vnútroštátnu právomoc v týchto veciach:

• v manželských veciach (vnútroštátna právomoc je výlučná, ak sú obaja manželia poľskí občania a majú bydlisko a obvyklý pobyt v Poľskej republike),

• vo veciach týkajúcich sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi (vnútroštátna právomoc je výlučná, ak sú všetci účastníci konania poľskí občania a majú bydlisko a obvyklý pobyt v Poľsku),

• vo veciach týkajúcich sa výživného a súvisiacich s určením rodičovstva dieťaťa (podliehajú vnútroštátnej právomoci, ak je žalobca oprávnená strana, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt v Poľsku),

• vo veciach týkajúcich sa pracovného práva (veci, v ktorých je žalobca zamestnanec, podliehajú vnútroštátnej právomoci, ak sa práca zvyčajne vykonáva, vykonávala alebo mala vykonávať v Poľsku),

• vo veciach týkajúcich sa poistenia (veci týkajúce sa poistného vzťahu a podané proti poisťovateľovi patria do vnútroštátnej právomoci, ak má žalobca bydlisko v Poľsku alebo ak existuje iná skutočnosť určujúca miestnu príslušnosť Poľska),

• vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľov (veci, v ktorých je žalobcom spotrebiteľ podliehajú vnútroštátnej súdnej právomoci v prípade, že má spotrebiteľ bydlisko alebo obvyklý pobyt v Poľsku a podnikol kroky potrebné na uzavretie zmluvy v Poľsku; v takýchto veciach sa druhá strana zmluvy so spotrebiteľom považuje za subjekt s bydliskom alebo so sídlom v Poľsku, ak má podnik alebo pobočku v Poľsku a zmluva so spotrebiteľom bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti tohto podniku alebo pobočky).

Do výlučnej právomoci poľských súdov patria aj:

veci týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnosti a držby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Poľsku; veci týkajúce sa prenájmu (najem or dzierżawa) a iných vzťahov týkajúcich sa užívania takejto nehnuteľnosti (okrem vecí týkajúcich sa nájomného a iných dlžných súm súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti alebo s úžitkami z nehnuteľnosti); iné prípady, v ktorých sa rozhodnutie súdu týka vecných práv, držby alebo užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Poľsku;

veci zániku právnickej osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá nie je právnická osoba, ako aj prípady anulovania alebo zrušenia uznesení ich riadiacich orgánov, ak má právnická osoba alebo organizačná zložka, ktorá nie je právnická osoba, sídlo v Poľsku.

Okrem toho, ak sa na konanie začaté na základe pôvodnej žaloby vzťahuje vnútroštátna právomoc, táto právomoc sa vzťahuje aj na protinávrh.

Strany určitého právneho vzťahu sa môžu písomne dohodnúť, že záležitostí týkajúce sa majetkových práv, ktoré vyplývajú alebo môžu vyplynúť zo vzťahu, podliehajú právomoci poľských súdov.

To, či existuje vnútroštátna právomoc, súd posudzuje automaticky v každej fáze konania.

Ak súd zistí, že vnútroštátna právomoc neexistuje, žalobu alebo návrh zamietne.

Neexistencia vnútroštátnej právomoci je dôvodom neplatnosti konania.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

S cieľom stanoviť, ktorý okresný súd (sąd rejonowy) alebo krajský súd (sąd okręgowy) je príslušný na konanie vo veci, sa musí vziať do úvahy miestna príslušnosť súdu. Podľa poľského práva sa rozlišuje všeobecná miestna príslušnosť, alternatívna miestna príslušnosť a výlučná miestna príslušnosť.

a) Všeobecná miestna príslušnosť

Vo všeobecnosti sa žaloby musia podať na súd prvého stupňa s miestnou príslušnosťou podľa miesta bydliska žalovaného (podľa občianskeho zákonníka je bydliskom fyzickej osoby obec/mesto, v ktorom sa osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam natrvalo). Ak žalovaný nemá bydlisko v Poľsku, miestna príslušnosť sa určí podľa miesta jeho pobytu, a ak miesto jeho pobytu nie je známe alebo sa nachádza mimo územia Poľska – podľa posledného známeho bydliska žalovaného v Poľsku. Žaloby proti štátnej pokladnici sa musia podať na súde, ktorý je príslušný podľa sídla organizačnej jednotky štátu, ktorej sa nárok týka. Žaloby proti právnickej osobe alebo inému subjektu, ktorý nie je fyzická osoba, sa musia podať na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia sídla tohto subjektu.

b) Alternatívna miestna príslušnosť

Na základe právnych predpisov o alternatívnej miestnej príslušnosti môžu žalobcovia – na základe svojho uváženia – podať žalobu buď na všeobecnom súde, alebo na inom súde, ktorý je uvedený v právnych predpisoch ako príslušný súd. V poľskom občianskoprávnom konaní je ustanovená alternatívna územná príslušnosť vo veciach:

nároku na výživné a určenia rodičovstva dieťaťa; majetkového nároku proti podnikateľským subjektom;

týkajúcich sa sporov vyplývajúcich zo zmlúv; nároku na odškodnenie; na zaplatenie dlžnej sumy za zastupovanie (poplatok splatný advokátovi); nároku vyplývajúceho z nájmu (najem or dzierżawa) nehnuteľnosti; vo veciach týkajúcich sa vlastnej zmenky alebo šeku.

Žaloby o výživné a určenie rodičovstva dieťaťa a súvisiace nároky možno podať na súde podľa miesta bydliska oprávnenej osoby. Žaloby o majetkový nárok proti podnikateľskému subjektu sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia ústredia alebo pobočky, ak nárok súvisí s činnosťami ústredia alebo pobočky. Žaloby o uzavretie zmluvy, určenie jej obsahu, zmenu zmluvy a určenie existencie zmluvy, plnenie, ukončenie alebo zrušenie zmluvy, ako aj o náhradu škody z dôvodu neplnenia alebo chybného plnenia zmluvy sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta plnenia zmluvy. V prípade akýchkoľvek pochybností sa musí miesto plnenia zmluvy potvrdiť dokumentom. Žaloby týkajúce sa nároku na odškodnenie sa môžu podať na súde, v ktorého obvode došlo k udalosti, ktorá spôsobila škodu. Žaloby o zaplatenie dlžnej sumy za zastupovanie sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta, v ktorom sa právny zástupca zaoberal prípadom. Žaloby o nárok vyplývajúci z nájmu nehnuteľnosti (najem or dzierżawa) sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Žaloby proti strane, ktorej záväzok vyplýva z vlastnej zmenky alebo zo šeku sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta platby. Ak je na základe vlastnej zmenky alebo šeku viazaných viacero strán, je možné ich žalovať spoločne na súde príslušnom podľa miesta platby alebo na všeobecnom súde príjemcu alebo emitenta zmenky alebo šeku.

c) Výlučná miestna príslušnosť

Ustanovenia upravujúce výlučnú miestnu príslušnosť sú povinné. V niektorých kategóriách vecí vylučujú možnosť podania žaloby na všeobecnom súde, ako aj na súde s alternatívnou právomocou a takisto možnosť postúpiť prípad na riešenie inému súdu na základe dohody o voľbe právomoci. V prípade výlučnej právomoci je iba jeden súd spomedzi súdov na tej istej úrovni príslušný konať v konkrétnej veci. V závislosti od druhu veci to je konkrétny okresný alebo krajský súd.

Žaloby o určenie vlastníctva alebo iné vecné práva k nehnuteľnosti, ako aj žaloby o držbu nehnuteľnosti sa môžu podať iba na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia nehnuteľnosti. Ak je predmetom sporu vecné bremeno k pozemku, príslušnosť sa určuje podľa umiestnenia zaťaženého majetku. Uvedená právomoc sa vzťahuje na osobné nároky týkajúce sa vecných práv a práv uplatňovaných spoločne s týmito nárokmi proti tomu istému žalovanému. Žaloby týkajúce sa dedenia, povinného dedičského podielu, ako aj odkazov, pokynov alebo iných ustanovení závetu sa môžu podať len na súde príslušnom podľa posledného miesta obvyklého bydliska závetcu, a ak nemožno určiť obvyklý pobyt závetcu v Poľsku, môžu sa podať na súde príslušnom podľa umiestnenia dedičstva alebo jeho časti. Žaloby týkajúce sa členstva v družstve, partnerstve, spoločnosti alebo združení sa môžu podať iba na súde príslušnom podľa umiestnenia ich sídla. Žaloby týkajúce sa manželského vzťahu sa môžu podať iba na súde v obvode posledného bydliska manželov, ak aspoň jeden z nich má stále bydlisko alebo obvyklý pobyt v tomto obvode. Ak sa to nedá určiť na tomto základe, súdom s výlučnou právomocou je súd, ktorý je príslušný podľa bydliska žalovaného, a ak sa to nedá určiť ani na tomto základe – súd príslušný podľa bydliska žalobcu. Žaloby týkajúce sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojiteľom a osvojencom sa môžu podať výlučne na súde príslušnom podľa bydliska žalobcu za predpokladu, že neexistuje dôvod na podanie žaloby podľa ustanovení o všeobecnej právomoci.

Okrem toho, ak je odôvodnená príslušnosť viacerých súdov alebo ak je žaloba podaná proti viacerým stranám, pre ktoré sú podľa právnych predpisov o všeobecnej právomoci príslušné rôzne súdy, žalobca si môže zvoliť spomedzi týchto súdov. To isté platí, ak sa nehnuteľnosť, ktorej umiestnenie je základom pre určenie súdnej právomoci, nachádza vo viacerých súdnych obvodoch. V prípade, že príslušný súd nemôže konať vo veci alebo podniknúť ďalšie kroky z dôvodu prekážky, jeho nadriadený súd na neverejnom zasadnutí určí iný súd. Ak podľa ustanovení OSP nie je možné určiť miestnu príslušnosť na základe okolností prípadu, najvyšší súd (Sąd Najwyższy) určí na neverejnom zasadnutí súd, na ktorý sa má podať žaloba. Strany sa môžu písomne dohodnúť, že už existujúci spor alebo akékoľvek spory, ktoré môžu vyplynúť z uvedeného právneho vzťahu v budúcnosti, predložia súdu prvého stupňa, ktorý nie je miestne príslušný podľa zákona. Tento súd bude mať výlučnú právomoc, pokiaľ sa strany nedohodnú inak alebo pokiaľ žalobca nepodá žalobu v elektronickom konaní o platobnom rozkaze (elektroniczne postępowanie upominawcze, EPU). Strany môžu prostredníctvom písomnej dohody takisto obmedziť právo žalobcu vybrať si spomedzi viacerých súdov príslušných pre takéto spory. Strany však nesmú zmeniť výlučnú právomoc.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Vecná príslušnosť všeobecných súdov (sądy powszechne) Poľskej republiky je upravená v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku.

V občianskoprávnom konaní sú súdy prvého stupňa okresné súdy a krajské súdy a súdy druhého stupňa sú krajské súdy a odvolacie súdy (sądy apelacyjne).

Občianskoprávne veci v zásade v prvom stupni riešia okresné súdy, pokiaľ nie je právomoc vyhradená pre krajské súdy. Do právomoci krajských súdov ako súdov prvého stupňa patria veci týkajúce sa:

• nemajetkových práv (a majetkových nárokov uplatňovaných spoločne s týmito právami) okrem prípadov určenia alebo spochybnenia rodičovstva dieťaťa, neplatnosti uznania otcovstva a zrušenia osvojenia,

• ochrany autorských práv a súvisiacich práv, ako aj prípady týkajúce sa vynálezov, úžitkových modelov, priemyselných dizajnov, ochranných známok, geografických označení a topografií integrovaných obvodov a prípady ochrany iných práv duševného vlastníctva,

• nárokov podľa tlačového zákona,

• majetkových práv, ak hodnota predmetu sporu presahuje 75 000 PLN (okrem prípadov výživného, prípadov porušenia vlastníckych práv, prípadov rozdelenia majetku manželov, zosúladenia obsahu katastra nehnuteľností s aktuálnym právnym stavom a prípadov skúmaných v elektronickom konaní o platobnom rozkaze),

• vydania rozsudku namiesto uznesenia o rozdelení družstva,

• zrušenia, neplatnosti alebo preukázania neexistencie uznesení riadiacich orgánov právnických osôb alebo organizačných jednotiek, ktoré nie sú právnické osoby, ale ktorým bola zákonom udelená právna subjektivita,

• predchádzania nekalej súťaži a boja proti nej,

• náhrady za škodu spôsobenú vydaním protiprávneho právoplatného rozsudku.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

V občianskom súdnom konaní strany a ich riadiace orgány alebo zákonní zástupcovia môžu v zásade konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom splnomocnených zástupcov.

V OSP sa však stanovuje povinné zastúpenie advokátom v určitých situáciách. V konaniach na najvyššom súde musia byť účastníci zastúpení advokátmi (adwokat) alebo právnymi zástupcami (radca prawny). Vo veciach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva musia byť účastníci takisto zastúpení patentovými zástupcami. Požiadavka na zastúpenie sa vzťahuje aj na procesné úkony uskutočnené na súde nižšieho stupňa, ktoré súvisia s konaním na najvyššom súde. Požiadavka na zastúpenie sa neuplatňuje, ak sa konanie týka žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, o vymenovanie advokáta alebo právneho zástupcu alebo ak účastník, jeho riadiaci orgán alebo štatutárny zástupca alebo právny zástupca je sudca, prokurátor, notár alebo profesor práva alebo držiteľ postdoktorandského titulu v odbore právo (doktor habilitowany nauk prawnych), ako aj v prípade, že strana, jej riadiaci orgán alebo štatutárny zástupca je advokát alebo právny zástupca alebo poradca generálnej prokuratúry štátnej pokladnice ( Prokuratoria Generalna Skarbu Państwa).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Žaloby sa musia podať na príslušnom súde.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Podania musia byť predložené súdu v poľštine alebo s priloženým prekladom do poľštiny. Žaloba musí mať písomnú podobu. Výnimkou je situácia (týkajúca sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia), v ktorej zamestnanec alebo poistená osoba konajúca bez advokáta alebo právneho zástupcu môže žalobu, obsah opravných prostriedkov a iných podaní podať ústne do zápisnice na príslušnom súde.

V elektronickom konaní o platobnom rozkaze sa môže podanie predložiť aj prostredníctvom systému prenosu údajov.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Žaloba sa musí podať na úradných formulároch len vtedy, ak sa to stanovuje osobitným ustanovením. Existujú dve situácie, keď sa musí žaloba podať na úradnom formulári: ak je žalobca poskytovateľ služieb alebo predajca a uplatňuje si nároky na základe zmluvy týkajúcej sa konkrétneho predmetu (poskytovania poštových a telekomunikačných služieb; hromadnej prepravy osôb a batožiny; dodávky elektrickej energie, plynu a vykurovacieho oleja; dodávky vody a odstránenia odpadovej vody; likvidácie odpadu a dodávky tepelnej energie), a v skrátenom konaní (postępowanie uproszczone).

Žaloba musí byť v písomnej forme. Výnimkou z tohto pravidla je konanie v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, v ktorom zamestnanec alebo poistená osoba konajúca bez advokáta alebo právneho zástupcu môže podať žalobu ústne do zápisnice na príslušnom súde.

V žalobe sa musí:

  • uviesť názov súdu, ktorému je predložená; mená strán, ich zákonných zástupcov a právnych zástupcov,
  • špecifikovať typ podania,
  • uviesť hodnota predmetu sporu alebo odvolania, ak vecná príslušnosť súdu, výška poplatku alebo prípustnosť opravného prostriedku závisí od tejto hodnoty a konkrétna peňažná suma nie je predmetom sporu,
  • špecifikovať predmet sporu,
  • špecifikovať bydlisko alebo sídlo a adresa strán, ich zákonných zástupcov a právnych zástupcov,
  • uviesť číslo PESEL (univerzálny elektronický systém evidencie obyvateľstva) žalobcu alebo daňové identifikačné číslo (NIP) žalobcu, ak je žalobca fyzická osoba, ktorá je povinná mať takéto číslo alebo má toto číslo bez toho, aby ho bola povinná mať; alebo uviesť číslo žalobcu v národnom súdnom registri (KRS) a v prípade neexistencie čísla KRS – číslo žalobcu v inom príslušnom registri alebo zázname, alebo ak žalobca nie je fyzická osoba a nie je povinný byť zapísaný v príslušnom registri alebo zázname, ale je povinný mať daňové identifikačné číslo (NIP), žaloba musí obsahovať NIP žalobcu,
  • uviesť predmet návrhu alebo vyhlásenia a dôkazy podporujúce uvedené okolnosti,
  • presne špecifikovať nárok a vo veciach týkajúcich sa majetkových práv aj určiť hodnota predmetu sporu, pokiaľ predmetom sporu nie je uvedená peňažná suma,
  • uviesť opis skutkových okolností odôvodňujúcich nárok a v prípade potreby odôvodňujúcich aj príslušnosť súdu,
  • uviesť, či sa strany pokúsili o mediáciu alebo iné spôsoby mimosúdneho riešenia sporu, a v prípade, že sa nepokúsili, dôvody, prečo to neurobili,
  • nachádzať podpis strany alebo jej zákonného zástupcu alebo právneho zástupcu,
  • uviesť zoznam príloh.

K žalobe sa musia priložiť tieto dokumenty:

  • splnomocnenie advokáta alebo jeho overená kópia (ak žalobu podáva právny zástupca),
  • kópie žaloby a jej príloh, ktoré sa majú doručiť účastníkom konania, a ak originály príloh neboli predložené súdu, jednu kópiu z každej do súdneho spisu (v elektronickom konaní o platobnom rozkaze je potrebné elektronicky overené kópie príloh priložiť k žalobe podanej prostredníctvom systému prenosu údajov).

Okrem toho môže žaloba obsahovať: návrhy na ochranné opatrenia, na vyhlásenie rozsudku za ihneď vykonateľný a na prerokovanie prípadu v neprítomnosti žalobcu; návrhy týkajúce sa prípravy pojednávania (a najmä návrhy na: predvolanie svedkov a súdom menovaných znalcov, ktorých uviedol žalobca, aby sa zúčastnili pojednávania; vykonanie vizuálnej kontroly; pokyn pre žalovaného, aby na účely pojednávania poskytol dokument, ktorý má k dispozícií a ktorý je potrebný na vykonanie dôkazov, alebo predmet vizuálnej kontroly; vyžiadanie poskytnutia dôkazov, ktoré majú k dispozícií iné súdy, úrady alebo tretie strany, na pojednávanie).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne konanie je v zásade spojené s nákladmi. Trovy konania zahŕňajú poplatky a výdavky.

Povinnosť zaplatiť súdne trovy znáša strana, ktorá predloží súdu podanie (vrátane žaloby), ktoré podlieha poplatku alebo ktoré je spojené so vznikom výdavkov. V prípade nezaplatenia splatného poplatku súd vyzve účastníka, aby ho zaplatil do jedného týždňa, v opačnom prípade vráti podanie (ak podanie predložila strana, ktorá má bydlisko alebo sídlo v zahraničí a nemá zástupcu v Poľsku, lehota na zaplatenie poplatku je minimálne jeden mesiac). Po uplynutí lehoty bez zaplatenia poplatku súd vráti podanie strane. Vrátené podanie nemá žiadne účinky, ktoré podľa zákona vyplývajú z podania podaného na súde.

Ak sa osobitným ustanovením stanovuje, že podanie sa môže podať iba prostredníctvom systému prenosu údajov (postup EPU), podanie sa podáva spolu so zaplatením poplatku.

Podania podané advokátom, právnym zástupcom alebo patentovým zástupcom (ak podliehajú pevne stanovenému poplatku alebo poplatku, ktorý je pomernou čiastkou vypočítanou na základe hodnoty predmetu sporu uvedenej stranou), za ktoré neboli riadne zaplatené poplatky, súd vráti strane bez toho, aby ju vyzval na zaplatenie poplatku (článok 1302 OSP). Strana môže uhradiť splatný poplatok do jedného týždňa. Ak sa poplatok zaplatí v požadovanej výške, podanie má právne účinky odo dňa, keď bolo pôvodne podané. Podanie takéto účinky nemá, ak ho súd opäť vráti z toho istého dôvodu.

Otázky týkajúce sa odmien advokátov alebo právnych zástupcov (napríklad lehoty na zaplatenie) by mali byť upravené v dohode medzi klientom a právnym zástupcom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Fyzické osoby aj právnické osoby môžu požiadať o právnu pomoc – právneho zástupcu vymenovaného súdom, ktorý sa bude zaoberať prípadom (pełnomocnik z urzędu).

Fyzické osoby môžu požiadať o vymenovanie advokáta alebo právneho zástupcu, ak predložia vyhlásenie o tom, že by nemohli zaplatiť odmenu advokáta alebo právneho poradcu bez toho, aby spôsobili ťažkosti sebe alebo svojej rodine.

Právnické osoby (alebo iné organizačné jednotky, ktoré sú zo zákona oprávnené byť účastníkom konania) môžu požiadať o vymenovanie advokáta alebo právneho poradcu, ak preukážu, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie odmien advokáta alebo právneho poradcu.

Súd vyhovie žiadosti, ak usúdi, že účasť advokáta alebo právneho poradcu je vo veci potrebná.

Otázka oslobodenia od platenia trov a pridelenia súdom vymenovaného právneho zástupcu v cezhraničných sporoch je upravená v zákone zo 17. decembra 2004 o práve na právnu pomoc v občianskoprávnych konaniach vedených v členských štátoch Európskej únie a o práve na právnu pomoc s cieľom vyriešiť spor zmierom pred začatím konania.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú po jej podaní na súde. V občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje osvedčenie potvrdzujúce, že vec bola riadne podaná na súde.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Informácie o plánovaných alebo uskutočnených úkonoch v konaní je možné získať z kancelárie služieb zákazníkom (Biuro Obsługi Interesanta, BOI) príslušného súdu. Informácie o nadchádzajúcich zasadnutiach súdu môžete získať, ak zavoláte do kancelárie služieb zákazníkom na telefónne číslo uvedené na webovom sídle súdu a uvediete číslo spisu.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 27/04/2018