Platobná neschopnosť

Ak sa spoločnosť alebo podnikateľ dostane do finančných ťažkostí alebo nedokáže splácať svoje dlhy, je v každej krajine na riešenie takejto situácie k dispozícii osobitné konanie, ktoré sa vzťahuje na všetkých veriteľov (subjekty, ktorým dlžník dlží peniaze).


Insolvenčné konanie sa líši podľa jeho cieľa:

Spoločnosti

  • Ak sa spoločnosť dá zachrániť alebo podnikanie je životaschopné, dlhy môžu byť predmetom reštrukturalizácie (zvyčajne na základe dohody s veriteľmi). Účelom je ochrániť podnik a zachovať pracovné miesta.
  • Ak sa podnikanie nedá zachrániť, spoločnosť musí byť zlikvidovaná (dostane sa do konkurzu).

Podnikatelia

  • Zvyčajne môžu požiadať o konanie, ktorého súčasťou je nariadenie splátkového kalendára dlhov a vyrovnanie dlhov po uplynutí primeranej lehoty (zvyčajne 3 roky). Tým sa predíde osobnému bankrotu a podnikatelia môžu v budúcnosti založiť ďalšie podniky.

Vo všetkých prípadoch platí, že po formálnom začatí konania už veritelia nemôžu konať individuálne s cieľom opätovne si nárokovať splatenie dlhov voči nim. Tým sa zabezpečuje, aby mali všetci veritelia rovnaké podmienky a aby sa ochránil majetok dlžníka.

Aby veriteľom boli pohľadávky uhradené, musia preukázať svoje nároky, a to buď súdu, alebo orgánu zodpovednému za reorganizáciu alebo likvidáciu majetku dlžníka (zvyčajne správca alebo likvidátor). Za osobitných okolností to môže vykonať sám dlžník.

Cezhraničné insolvenčné konania (pravidlá EÚ)

Insolvenčné konania týkajúce sa spoločností alebo podnikateľov, ktorí majú pôsobnosť, majetok alebo záležitosti v niekoľkých krajinách, sa môžu riešiť podľa právnych predpisov EÚ – konkrétne Odkaz sa zobrazí v novom oknenariadenia 2015/848 (tu sa nachádza Odkaz sa zobrazí v novom oknezhrnutie, ako to funguje).

Formuláre podľa nariadenia 2015/848

Vnútroštátne konania

Podrobnejšie informácie na vnútroštátnej úrovni sa zobrazia, ak si zvolíte príslušnú štátnu vlajku.

Súvisiaci odkaz

Konkurzné registre


Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

Posledná aktualizácia: 18/01/2019

Platobná neschopnosť - Česká republika

OBSAH


Právny rámec

Základná úprava insolvenčného konania v Českej republike je zahrnutá v zákone č. 182/2006 Zb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon), pričom podporne sa uplatní zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.

Ďalším dôležitým predpisom je zákon č. 312/2006 Zb. o správcoch konkurznej podstaty, ktorý (popri úprave v insolvenčnom zákone) dotvára právny rámec profesie správcu konkurznej podstaty.

Aktuálne znenie týchto predpisov je možné nájsť na portáli verejnej správy: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://portal.gov.cz/app/zakony/.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie je možné začať proti fyzickým aj právnickým osobám bez ohľadu na to, či ide o podnikateľské subjekty.

Jednotlivé druhy insolvenčného konania (konkurz, reštrukturalizácia, oddlženie) sa líšia v tom, pre aké subjekty sú určené. Kým konkurz môže byť začatý voči všetkým subjektom, reštrukturalizácia je predovšetkým pre podnikateľov a oddlženie predovšetkým pre nepodnikateľské subjekty (podrobnejšie pozri nižšie).

Insolvenčné konanie nie je možné začať proti štátu, územnému samosprávnemu celku, politickým stranám a hnutiam v čase volieb a ďalším vybratým subjektom prevažne verejnoprávnej povahy. Osobitné pravidlá sa uplatnia v prípade finančných inštitúcií a poisťovní.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Stav úpadku alebo hroziaceho úpadku

Insolvenčné konanie je súdne konanie, predmetom ktorého je úpadok dlžníka alebo jeho hroziaci úpadok a spôsob jeho riešenia. Základným predpokladom je existencia úpadku alebo hroziaceho úpadku.

Dlžník je v úpadku, ak (kumulatívne podmienky):

  • má niekoľko veriteľov,
  • má nesplatené peňažné záväzky viac ako 30 dní po termíne splatnosti,
  • tieto záväzky nie je schopný plniť.

Predpokladá sa, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky predovšetkým vtedy, ak zastavil platby podstatnej časti svojich peňažných záväzkov, neplní ich dlhšie ako 3 mesiace po termíne splatnosti, prípadne nie je možné dosiahnuť uspokojenie niektorých zo splatných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už právnickou, alebo fyzickou osobou), je v úpadku aj vtedy, ak je predlžený. K predlženiu dochádza vtedy, keď má dlžník viacerých veriteľov a súčet jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku.

O hroziaci úpadok ide vtedy, ak vzhľadom na všetky okolnosti je možné dôvodne predpokladať, že dlžník nebude schopný riadne a včas splniť podstatnú časť svojich peňažných záväzkov.

Druhy insolvenčného konania

České právne predpisy rozlišujú tri základné spôsoby riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníka v insolvenčnom konaní:

  • konkurz,
  • reštrukturalizáciu,
  • oddlženie.

Insolvenčný zákon dáva na výber, ktorý z možných variantov riešenia úpadku bude pre konkrétneho dlžníka vhodný, pričom počíta nielen s likvidačnými postupmi (konkurz), ale aj s prvkom sanačným (reštrukturalizácia a oddlženie). Výber vhodného spôsobu riešenia úpadku dlžníka má byť pritom vedený záujmom o čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov.

Konkurz predstavuje všeobecný spôsob riešenia úpadku spočívajúci v tom, že na základe rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sa zistené pohľadávky veriteľov principiálne pomerne uspokoja z výnosu speňaženia majetkovej podstaty s tým, že neuspokojené pohľadávky alebo ich časti nezanikajú, ak sa v zákone nestanovuje inak. Tento spôsob riešenia úpadku sa použije vždy, keď nie je možné použiť reštrukturalizáciu alebo oddlženie, čiže postupy, ktoré sú voči dlžníkovi miernejšie, alebo sa počas konania zistí, že v takomto spôsobe riešenia úpadku nie je možné pokračovať.

Reštrukturalizáciou je možné riešiť úpadok alebo hroziaci úpadok dlžníka, ktorý je podnikateľom, pričom reštrukturalizácia sa týka jeho podniku. Spravidla sa predpokladá postupné uspokojovanie pohľadávok veriteľov za zachovania prevádzky dlžníkovho podniku, ktoré je zabezpečené opatreniami na ozdravenie hospodárenia tohto podniku podľa reorganizačného plánu schváleného insolvenčným súdom s priebežnou kontrolou jeho plnenia zo strany veriteľov.

Oddlženie je spôsobom riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku určeným pre dlžníkov, ktorí v zásade nemajú dlhy z podnikania a v prípade tých právnických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi. Tento spôsob riešenia úpadku vo väčšej miere zohľadňuje sociálne aspekty pred ekonomickými hľadiskami. Má umožniť dlžníkovi „nový začiatok“ a motivovať ho aktívne sa zapojiť do splácania svojho dlhu, a to aspoň do najnižšej predpokladanej výšky 30 % v prípade nezabezpečených veriteľov. V prípade zabezpečených veriteľov sa počíta s uspokojením zo zabezpečenia. Súčasne je cieľom znížiť aj náklady verejných rozpočtov na sanáciu osôb, ktoré sa ocitli v sociálnej kríze. Oddlženie je možné vykonať speňažením majetkovej podstaty, plnením splátkového kalendára alebo kombináciou týchto možností.

Kto je oprávnený podať insolvenčný návrh

Insolvenčné konanie je možné začať iba na návrh. Začína sa dňom, keď je insolvenčný návrh doručený na vecne príslušný súd. Insolvenčný návrh má oprávnenie podať dlžník alebo jeho veriteľ. Ak ide o insolvenčný návrh v prípade hroziaceho úpadku, môže insolvenčný návrh podať iba dlžník.

Dlžník, ktorý je podnikateľom (či už osobou fyzickou, alebo právnickou), má povinnosť podať insolvenčný návrh bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedel alebo sa pri dostatočnej starostlivosti mal dozvedieť o svojom úpadku.

Začatie konkurzu

Insolvenčný súd rozhodne o vyhlásení konkurzu samostatným rozhodnutím alebo toto rozhodnutie vo výnimočných prípadoch spojí s rozhodnutím o úpadku (a to za predpokladu, že dlžníkom je osoba, v prípade ktorej je vylúčená možnosť reštrukturalizácie alebo oddlženia). Účinky vyhlásenia konkurzu začínajú platiť okamihom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

Začatie reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia sa začína na základe rozhodnutia insolvenčného súdu, ktorý o jej povolení rozhoduje na návrh dlžníka alebo prihláseného veriteľa.

Podmienkou na povolenie reštrukturalizácie je, že (buď):

  • celkový ročný čistý obrat dlžníka za posledné účtovné obdobie predchádzajúce insolvenčnému návrhu dosiahol minimálne sumu 50 000 000 Kč, alebo
  • dlžník zamestnáva aspoň 50 zamestnancov v pracovnom pomere, alebo
  • dlžník spoločne s insolvenčným návrhom alebo najneskôr do rozhodnutia o úpadku predložil insolvenčnému súdu plán reštrukturalizácie prijatý aspoň polovicou všetkých zabezpečených veriteľov počítanou podľa výšky ich pohľadávok a aspoň polovicou všetkých nezabezpečených veriteľov počítanou podľa výšky pohľadávok.

Reštrukturalizácia nie je prípustná, ak je dlžníkom právnická osoba v likvidácii, obchodník s cennými papiermi alebo osoba oprávnená obchodovať na komoditnej burze na základe osobitného právneho predpisu.

Ak sú splnené zákonné podmienky, insolvenčný súd reštrukturalizáciu povolí; odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie reštrukturalizácie, a) ak je vzhľadom na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer, alebo b) ktorý znova podala osoba, o ktorej návrhu na povolenie reštrukturalizácie bolo už skôr rozhodnuté, alebo c) ktorý podal veriteľ, ak ho neschváli schôdza veriteľov. Odvolanie proti rozhodnutiu môže podať iba osoba, ktorá návrh podala.

Začatie oddlženia

Návrh na povolenie oddlženia podáva dlžník, a to na predpísanom formulári a prípadne spolu s insolvenčným návrhom (ak nebolo insolvenčné konanie začaté na návrh veriteľa).

Návrh na povolenie oddlženia a jeho prílohy musia predovšetkým obsahovať údaje o minulých a očakávaných budúcich príjmoch dlžníka, zoznam majetku a zoznam záväzkov. Ak sú v tomto prípade osoby ochotné dlžníkovi poskytnúť dar na účely splnenia oddlženia alebo mu v čase trvania oddlženia budú pravidelne platiť peňažné dávky, pripojí dlžník k návrhu na povolenie oddlženia aj písomnú darovaciu zmluvu alebo zmluvu o takýchto dávkach.

Ak sú splnené podmienky, insolvenčný súd rozhodne o povolení oddlženia. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia, ak s ohľadom na všetky okolnosti je možné dôvodne predpokladať, že sa ním sleduje nepoctivý zámer alebo že by nezabezpečení veritelia pri oddlžení dostali menej ako 30 % svojich pohľadávok, okrem prípadu, keď s nižším plnením súhlasia. Insolvenčný súd zamietne návrh na povolenie oddlženia aj vtedy, ak doterajšie výsledky konania dokazujú ľahostajný alebo nedbanlivý prístup dlžníka k plneniu povinností v insolvenčnom konaní. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu sa môže odvolať iba dlžník.

Kedy začínajú platiť účinky začiatku insolvenčného konania

Účinky začiatku insolvenčného konania nastávajú v okamihu zverejnenia vyhlásenia, ktorým sa oznamuje začatie insolvenčného konania, v insolvenčnom registri (pozri ďalej) a trvajú do skončenia insolvenčného konania, ak sa v prípade niektorého zo spôsobov riešenia úpadku zákonom nestanovuje inak.

Predbežné opatrenia pred vydaním rozhodnutia o úpadku

Predbežné opatrenie v čase do rozhodnutia o insolvenčnom návrhu môže insolvenčný súd nariadiť aj bez návrhu, ak sa v zákone nestanovuje inak. Navrhovateľ predbežného opatrenia, ktoré by insolvenčný súd mohol nariadiť aj bez návrhu, nemá povinnosť zložiť zábezpeku. Povinnosť zložiť zábezpeku ako navrhovateľ predbežného opatrenia nemá dlžník.

Takýmto predbežným opatrením môže insolvenčný súd okrem iného:

  • stanoviť predbežného správcu,
  • obmedziť niektorý z účinkov spojených so začatím insolvenčného konania,
  • uložiť niektorým navrhovateľom insolventnosti povinnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy vzniknutej dlžníkovi.

Insolvenčný register

Verejná dostupnosť informácií o insolvenčnom konaní sa zabezpečuje prostredníctvom insolvenčného registra, ktorý spravuje ministerstvo spravodlivosti. Ide o elektronický informačný systém verejnej správy dostupný na stránke Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://isir.justice.cz/.

Základnou úlohou insolvenčného registra je zabezpečiť maximálnu mieru verejnej dostupnosti informácií o insolvenčných konaniach a umožniť sledovanie ich priebehu. Prostredníctvom registra sú zverejňované rozhodnutia insolvenčného súdu vydané v insolvenčnom konaní a v incidenčných sporoch, podania, ktoré sa vkladajú do súdneho spisu, a ďalšie informácie, ak sa tak stanoví insolvenčným zákonom alebo ak o tom rozhodne insolvenčný súd.

Insolvenčný register je verejne dostupný (s výnimkou niektorých údajov) a každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho kópie a výpisy.

Okrem informačnej funkcie má insolvenčný register zásadný význam pri doručovaní písomností, pretože je nástrojom na doručovanie väčšiny súdnych rozhodnutí a iných písomností. V insolvenčnom registri sa začatie insolvenčného konania oznamuje vyhlásením v zásade do dvoch hodín od podania návrhu (resp. do dvoch hodín v rámci pracovného času súdu). Následne sa v insolvenčom registri zverejňujú všetky rozhodnutia súdu a ďalšie písomnosti. Každý tak má prehľad o insolvenčných konaniach vedených v Českej republike.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetková podstata

Ak insolvenčný návrh podal dlžník, do majetkovej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky spojené so začatím insolvenčného konania, ako aj majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania.

Ak insolvenčný návrh podal veriteľ, do majetkovej podstaty spadá majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky predbežného opatrenia, ktorým insolvenčný súd celkom alebo čiastočne obmedzil právo dlžníka nakladať s jeho majetkom, majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, keď nastali účinky rozhodnutia o úpadku dlžníka, a majetok, ktorý dlžník nadobudol v priebehu insolvenčného konania po tom, ako nastali účinky týchto rozhodnutí.

Ak je dlžník spoluvlastníkom vyššie uvedeného majetku, do majetkovej podstaty spadá podiel dlžníka na tomto majetku. Takýto majetok spadá do majetkovej podstaty aj vtedy, ak je v spoločnom vlastníctve dlžníka a jeho manželského partnera.

Majetok iných osôb ako dlžníka spadá do majetkovej podstaty, ak sa to stanovuje v zákone, predovšetkým vtedy, ak ide o plnenie z neúčinných (odporovateľných) právnych úkonov. Na účely speňaženia sa takýto majetok považuje za majetok dlžníka.

Ak nie je v zákone stanovené inak, majetkovú podstatu tvoria predovšetkým peňažné prostriedky, hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, súbor vecí a veci hromadné, vkladné knižky, vkladové listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere, obchodné podiely, dlžníkove peňažné aj nepeňažné pohľadávky vrátane podmienených pohľadávok a pohľadávok, ktoré zatiaľ nie sú splatné, dlžníkova mzda, plat, odmena za prácu a príjmy, ktoré dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, ďalšie práva a iné majetkové hodnoty, ak majú hodnotu oceniteľnú peniazmi. Majetkovú podstatu ďalej tvorí aj príslušenstvo, prírastky, plody a úžitky uvedeného majetku.

Ak sa v zákone nestanovuje inak, do majetkovej podstaty nepatrí majetok, ktorý nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Táto problematika je upravená v zákone č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Z vecí vo vlastníctve povinnej osoby sa výkon rozhodnutia nemôže vzťahovať na tie, ktoré povinná osoba nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb, svojich a svojej rodiny, alebo na plnenie svojich pracovných povinností, ako ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi pravidlami (predovšetkým bežné súčasti odevu, zvyčajné vybavenie domácnosti, snubný prsteň a iné predmety podobnej povahy, zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinná osoba potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesné postihnutie, hotovosť do sumy zodpovedajúcej dvojnásobku životného minima jednotlivca, zvieratá chované ako spoločník človeka). Veci slúžiace na podnikanie dlžníka však z majetkovej podstaty vylúčené nie sú. Ak v zákone nie je stanovené inak, do majetkovej podstaty nepatrí ani majetok, s ktorým je možné podľa osobitného právneho predpisu nakladať iba spôsobom, na ktorý bol určený (napríklad účelové dotácie a návratné formy výpomoci zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu územného samosprávneho celku alebo zo štátneho fondu).

Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania

Ak ide o majetok, ktorý dlžník nadobudol alebo mu pripadol po začatí insolvenčného konania, spravidla platí, že sa zahrnie do majetkovej podstaty. Podľa konkrétneho spôsobu riešenia úpadku sa to môže upraviť. S majetkom v majetkovej podstate môže dlžník nakladať iba v súlade s obmedzeniami podľa konkrétnej fázy insolvenčného konania a podľa spôsobu riešenia úpadku.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Úloha a postavenie správcu konkurznej podstaty

Hlavným poslaním správcu konkurznej podstaty je nakladanie s majetkovou podstatou dlžníka, riešenie incidenčných a ďalších sporov. Cieľom činností správcu konkurznej podstaty je dosiahnuť pomerné, rýchle, hospodárne a čo najvyššie uspokojenie veriteľov.

Správca konkurznej podstaty má povinnosť pri výkone funkcie postupovať svedomito a odborne, má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, ktoré je spravodlivé od neho požadovať, aby boli veritelia uspokojení v čo najvyššej miere. Má povinnosť dať pri výkone funkcie prednosť spoločnému záujmu veriteľov pred svojimi záujmami aj pred záujmami iných osôb.

V rámci konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s majetkovou podstatou. Správca konkurznej podstaty vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do majetkovej podstaty, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je aj speňaženie majetkovej podstaty.

V rámci reštrukturalizácie správca konkurznej podstaty predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou dlžníka s dispozičnými právami, pokračuje v zisťovaní majetkovej podstaty a v jej spisovaní, vedie incidenčné spory, zostavuje a dopĺňa zoznam veriteľov a podáva správy veriteľskému výboru. Na správcu konkurznej podstaty prechádza aj pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia správca konkurznej podstaty vykonáva spolu s insolvenčným súdom a veriteľmi dohľad nad dlžníkom a jeho činnosťou, speňažuje dlžníkov majetok alebo medzi veriteľov rozvrhuje jednotlivé mesačné platby podľa splátkového kalendára.

Postavenie dlžníka

V rámci konkurzu stráca dlžník oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj oprávnenie na výkon ďalších práv a plnenie povinností súvisiacich s majetkovou podstatou. Tieto oprávnenia prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Právne úkony v uvedených záležitostiach, ktoré dlžník vykonal po tom, ako oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou prešlo na správcu konkurznej podstaty, sú proti jeho veriteľom zo zákona neúčinné.

V rámci reštrukturalizácie zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Právne úkony, ktoré majú z hľadiska nakladania s majetkovou podstatou a jej správou zásadný význam, uskutočňuje dlžník s dispozičnými právami iba so súhlasom veriteľského výboru. Porušenie tejto povinnosti má za následok zodpovednosť dlžníka za škodu alebo inú ujmu, ktorú tým veriteľom alebo tretím osobám spôsobil; členovia štatutárneho orgánu dlžníka za takto spôsobenú škodu alebo inú ujmu ručia spoločne a nerozdielne. Za právne úkony, ktoré majú zásadný význam, sa považujú úkony, v dôsledku ktorých sa významne zmení hodnota majetkovej podstaty alebo postavenie veriteľov, prípadne miera uspokojenia veriteľov. Na správcu konkurznej podstaty prechádza pôsobnosť valného zhromaždenia alebo členskej schôdze dlžníka.

V rámci oddlženia takisto zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami. Dlžník je pod dohľadom insolvenčného súdu, správcu konkurznej podstaty a veriteľov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Všeobecná úprava započítania pohľadávok je súčasťou občianskeho zákonníka. Základným pravidlom je, že ak si strany navzájom dlžia plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich voči druhej strane vyhlásiť, že svoju pohľadávku započítava voči pohľadávke druhej strany. K započítaniu je možné pristúpiť, hneď ako strane vznikne právo požadovať uspokojenie vlastnej pohľadávky a plniť svoj vlastný dlh. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú; ak sa nekryjú úplne, pohľadávka sa započíta podobne ako pri splnení. Tieto účinky nastávajú v okamihu, keď sa obe pohľadávky stali oprávnenými na započítanie.

V rámci insolvenčných konaní platí, že započítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa je po rozhodnutí o úpadku prípustné, ak zákonné podmienky tohto započítania (podľa občianskeho zákonníka) boli splnené pred rozhodnutím o spôsobe riešenia úpadku, ak nie je v insolvenčnom zákone stanovené inak.

Započítanie v rámci insolvenčného konania nie je v prvom rade prípustné, ak sa dlžníkov veriteľ

  • v súvislosti so svojou započítateľnou pohľadávkou nestal prihláseným veriteľom alebo
  • získal započítateľnú pohľadávku neúčinným právnym úkonom, alebo
  • v čase nadobudnutia započítateľnej pohľadávky vedel o dlžníkovom úpadku, alebo
  • zatiaľ neuhradil splatnú pohľadávku dlžníka v rozsahu, v akom prevyšuje započítateľnú pohľadávku tohto veriteľa, alebo
  • v prípadoch stanovených predbežným opatrením insolvenčného súdu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Zmluvy o vzájomných plneniach

Ak je dlžník v okamihu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, prípadne oddlženia, zmluvnou stranou zmluvy o vzájomnom plnení vrátane zmluvy o budúcej zmluve, ktorá v čase vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, prípadne oddlženia ešte nebola celkom splnená ani dlžníkom, ani druhou stranou zmluvy, platí, že:

–          v rámci konkurzu alebo oddlženia správca konkurznej podstaty môže zmluvu splniť namiesto dlžníka a žiadať splnenie od druhej strany zmluvy nebo môže odmietnuť plnenie,

–          v rámci reštrukturalizácie to isté oprávnenie vykonáva dlžník s dispozičnými právami so súhlasom veriteľského výboru.

V rámci konkurzu alebo oddlženia platí, že ak sa správca konkurznej podstaty do 30 dní od vyhlásenia konkurzu alebo povolenia oddlženia nevyjadrí tak, že zmluvu splní, odmietol plnenie; dovtedy nemôže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. V rámci reštrukturalizácie platí, že dlžník s dispozičným právom, ktorý sa do 30 dní od povolenia reorganizácie nevyjadrí tak, že plnenie odmieta, musí zmluvu o vzájomnom plnení splniť

Ak má druhá zmluvná strana povinnosť plniť zmluvu ako prvá, môže svoje plnenie odmietnuť až dovtedy, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie; neplatí to, ak ide o zmluvu uzavretú druhým účastníkom po zverejnení rozhodnutia o úpadku,

Ak správca konkurznej podstaty, respektíve dlžník s dispozičnými právami, odmietne plnenie, môže druhá strana zmluvy uplatňovať náhradu tým spôsobenej škody prihláškou pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní od dňa odmietnutia plnenia. Pohľadávky druhej strany z pokračovania zmluvy po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami voči majetkovej podstate.

Druhá strana zmluvy sa môže domáhať vrátenia čiastočného plnenia, ku ktorému došlo pred rozhodnutím o úpadku, pretože za toto plnenie nedostala od dlžníka vzájomné plnenie.

Zmluvy s presne určeným časom plnenia

Ak bolo dohodnuté, že predmet plnenia, ktorý má trhovú cenu, bude dodaný v presne stanovenom čase alebo v presne určenej lehote, a ak nastane čas plnenia alebo uplynie táto lehota až po vyhlásení konkurzu, nie je možné požadovať splnenie záväzku, ale iba náhradu škody spôsobenej tým, že dlžník záväzok nesplnil. Škodou sa chápe rozdiel medzi dohodnutou cenou a trhovou cenou, ktorá sa platí ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu v mieste určenom zmluvou ako miesto plnenia. Druhá strana zmluvy môže uplatňovať náhradu škody ako veriteľ prihlásením pohľadávky, a to najneskôr do 30 dní od vyhlásenia konkurzu.

Zmluvy o výpožičke

Ak dlžník uzavrie zmluvu o výpožičke, je správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu oprávnený požadovať vrátenie veci aj pred skončením stanoveného času zapožičania.

Nájom, podnájom

Podrobnejšia úprava sa vzťahuje na nájomné zmluvy a zmluvy o podnájme. Okrem iného v tomto prípade platí, že správca konkurznej podstaty je po vyhlásení konkurzu oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu alebo zmluvu o podnájme uzavretú dlžníkom v lehote stanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na dobu určitú; výpovedná lehota však nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. Ustanovenia občianskeho zákonníka o tom, v ktorých prípadoch a za akých podmienok môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu týmto nie sú dotknuté.

Dlžníkove návrhy zmlúv pri konkurze, ktoré zatiaľ neprijala druhá strana

Vyhlásením konkurzu zanikajú, ak sa vzťahujú na majetkovú podstatu, doteraz neprijaté dlžníkove návrhy na uzavretie zmluvy a dlžníkove prijatie návrhov zmlúv, ak na ich základe zmluva už nevznikla. Návrhy zmlúv, ktoré dlžník v čase vyhlásenia konkurzu ešte neprijal, môže prijať iba správca konkurznej podstaty.

Výhrada vlastníctva

Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu vec predal s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na zmluve. Ak dlžník pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatniť vrátenie veci, ak správca konkurznej podstaty splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako ho na to predávajúci vyzval.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

So začatím insolvenčného konania sa spájajú tieto účinky:

  • pohľadávky a iné práva týkajúce sa majetkovej podstaty nemôžu byť uplatnené žalobou, ak je možné ich uplatniť prihláškou,
  • právo na uspokojenie zo zábezpeky, ktoré sa týka majetku vo vlastníctve dlžníka alebo majetku spadajúceho do majetkovej podstaty, je možné uplatniť a nanovo získať iba za podmienok stanovených insolvenčným zákonom, to platí aj pri zriadení sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach alebo exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré bolo navrhnuté po začiatku insolvenčného konania,
  • výkon rozhodnutia alebo exekúciu, ktoré by postihli majetok vo vlastníctve dlžníka, ako aj iný majetok, ktorý spadá do majetkovej podstaty, je možné nariadiť alebo začať, nie je možné ich však vykonať; v prípade pohľadávok voči majetkovej podstate a pohľadávok, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, je však možné vykonať rozhodnutie alebo exekúciu, ktoré by postihovali majetok spadajúci do majetkovej podstaty dlžníka, na základe rozhodnutia insolvenčného súdu a s obmedzeniami, ktoré toto rozhodnutie stanovuje,
  • nie je možné uplatniť existujúce právo na základe dohody veriteľa a dlžníka na výplatu zrážok zo mzdy alebo iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou alebo platom.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutím o úpadku sa prerušujú súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach a iných právach týkajúcich sa majetkovej podstaty, ktoré majú byť v insolvenčnom konaní uplatnené prihláškou alebo na ktoré sa v insolvenčnom konaní nazerá ako na prihlásené, prípadne o pohľadávkach, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Ak nie je stanovené inak, v týchto konaniach nie je možné pokračovať v čase, keď trvajú účinky rozhodnutia o úpadku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Zásady súvisiace s účasťou veriteľov

Insolvenčné konanie je založené okrem iného na nasledujúcich zásadách, ktoré sa týkajú účasti veriteľov:

  • insolvenčné konanie musí byť vedené tak, aby žiaden z účastníkov nebol nespravodlivo poškodený ani nedovolene zvýhodnený a aby sa dosiahlo rýchle, hospodárne a čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov,
  • veritelia, ktorí majú podľa zákona v princípe rovnaké alebo podobné postavenie, majú pri insolvenčnom konaní rovnocenné možnosti,
  • ak v zákone nie je stanovené inak, nie je možné práva veriteľa nadobudnuté v dobrej viere pred začiatkom insolvenčného konania obmedziť rozhodnutím insolvenčného súdu ani postupom správcu konkurznej podstaty,
  • veritelia majú povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k uspokojeniu ich pohľadávok mimo insolvenčného konania okrem prípadov, keď to dovoľuje zákon.

Veriteľské orgány

Veriteľské orgány sú:

  • schôdza veriteľov,
  • veriteľský výbor (alebo zástupca veriteľov).

Schôdza veriteľov má právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru a jeho náhradníkov (alebo zástupcu veriteľov). Schôdza veriteľov si môže vyhradiť čokoľvek, čo patrí do pôsobnosti veriteľských orgánov. Ak sa nestanoví veriteľský výbor ani zástupca veriteľov a ak v zákone nie je stanovené inak, schôdza veriteľov vykonáva aj ich pôsobnosť.

Ak je prihlásených viac ako 50 veriteľov, schôdza veriteľov má povinnosť stanoviť veriteľský výbor. V opačnom prípade postačí voľba zástupcu veriteľov.

Veriteľský výbor vykonáva pôsobnosť veriteľských orgánov s výnimkou vecí, ktoré patria do pôsobnosti schôdze veriteľov alebo ktoré si schôdza veriteľov vyhradila. Veriteľský výbor predovšetkým dozerá na činnosť správcu konkurznej podstaty a má oprávnenie podávať insolvenčnému súdu návrhy týkajúce sa priebehu insolvenčného konania. Veriteľský výbor chráni spoločný záujem veriteľov a v súčinnosti so správcom konkurznej podstaty prispieva k naplneniu účelu insolvenčného konania. Ustanovenia o veriteľskom výbore platia analogicky pre zástupcu veriteľov.

Skupiny veriteľov

Zákon rozlišuje zabezpečených a nezabezpečených veriteľov.

Zabezpečeným veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom spadajúcim do majetkovej podstaty, a to iba záložným právom, zádržným právom, obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky na zabezpečenie alebo analogickým právom podľa zahraničnej právnej úpravy.

Zabezpečení veritelia majú možnosť významne ovplyvňovať priebeh insolvenčného konania. Na prijatie uznesení o spôsobe riešenia úpadku (konkurzom alebo reštrukturalizáciou) dlžníka – podnikateľa, v prípade ktorého je podľa insolvenčného zákona prípustná reštrukturalizácia, musí na schôdzi veriteľov hlasovať najmenej polovica všetkých prítomných zabezpečených (a analogicky aj nezabezpečených) veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok, okrem prípadu, keby za ne hlasovalo aspoň 90 % všetkých prítomných veriteľov, počítané podľa výšky pohľadávok. Zabezpečený veriteľ má navyše možnosť vydávať osobe s dispozičnými právami pokyny pri správe predmetu zabezpečenia, ktorými je táto osoba viazaná, ak ich cieľom je náležitá správa. Správca konkurznej podstaty je takisto viazaný pokynmi zabezpečeného veriteľa smerujúcimi k speňaženiu predmetu zabezpečenia. Správca konkurznej podstaty môže tieto pokyny odmietnuť, ak je presvedčený, že predmet zabezpečenia je možné speňažiť výhodnejšie; v takom prípade požiada insolvenčný súd o ich preskúmanie v rámci dozornej činnosti. Speňažením veci, práva, pohľadávky alebo inej majetkovej hodnoty v insolvenčnom konaní zaniká zabezpečenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, a to aj v prípade, že nepodal prihlášku svojej pohľadávky.

Zabezpečení veritelia sa uspokojujú zo 100 % výnosu speňaženia po odčítaní sumy pridajúcej na odmenu správcu a nákladov na správu a speňaženie, a to kedykoľvek v priebehu konania. Rešpektuje sa pritom čas vzniku zabezpečenia.

Nezabezpečení sú všetci ostatní veritelia. Ich postavenie v insolvenčnom konaní je slabšie a očakávaná výška uspokojenia pohľadávok vyplývajúca zo štatistických údajov je spravidla podstatne nižšia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca konkurznej podstaty môže používať majetok v majetkovej podstate v rámci konkurzu. V tomto prípade naň prechádza oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s majetkovou podstatou. Správca konkurznej podstaty vykonáva predovšetkým práva akcionára súvisiace s akciami zahrnutými do majetkovej podstaty, rozhoduje o obchodnom tajomstve a inej mlčanlivosti, vystupuje voči dlžníkovým zamestnancom ako zamestnávateľ, zabezpečuje fungovanie dlžníkovho podniku, vedenie účtovníctva a plnenie daňových povinností. Jeho úlohou je aj speňaženie majetkovej podstaty.

V rámci reštrukturalizácie a oddlženia tieto práva, hoci s významným obmedzením, zostávajú dlžníkovi.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky proti majetkovej podstate a pohľadávky, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň, môžu byť kedykoľvek uhradené v plnej výške po rozhodnutí o úpadku.

Rozlišujú sa:

  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória (predovšetkým náhrada hotovostných výdavkov a odmena predbežného správcu, likvidátora dlžníka a členov veriteľského výboru, pohľadávky veriteľov z úverového financovania);
  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku (predovšetkým hotovostné výdavky a odmena správcu konkurznej podstaty, dane, poplatky, clá, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti a poistné na verejné zdravotné poistenie);
  • pohľadávky postavené na úroveň pohľadávok proti majetkovej podstate (predovšetkým pracovnoprávne pohľadávky dlžníkových zamestnancov, pohľadávky veriteľov na výživnom zo zákona).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Prihlasovanie pohľadávok

Veritelia podávajú prihlášky pohľadávok na insolvenčnom súde na predpísanom formulári od začatia insolvenčného konania až do uplynutia lehoty stanovenej v rozhodnutí o úpadku. Prihlášky, ktoré sa podajú neskôr, insolvenčný súd neberie do úvahy, a týmto spôsobom uplatnené pohľadávky sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú. Prihlasujú sa aj pohľadávky, ktoré už boli uplatnené na súde, ako aj pohľadávky vykonateľné vrátane tých, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Veriteľ, ktorý podal prihlášku pohľadávky alebo ktorý sa považuje za veriteľa prihláseného, môže kedykoľvek v priebehu insolvenčného konania stiahnuť prihlášku pohľadávky.

Prihláška pohľadávky musí obsahovať dôvod vzniku a výšku prihlasovanej pohľadávky. Pohľadávku je nevyhnutné vždy vyčísliť v peniazoch aj vtedy, ak ide o nepeňažnú pohľadávku. K prihláške pohľadávky je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ v prihláške odvoláva. Vykonateľnosť pohľadávky sa preukazuje verejnou listinou.

Prihláška pohľadávky má na plynutie lehoty na premlčanie alebo na zánik práva rovnaké účinky ako žaloba alebo iné uplatnenie práva na súde, a to odo dňa, kedy bola doručená na insolvenčný súd.

Za správnosť údajov uvedených v prihláške pohľadávky zodpovedá veriteľ. Insolvenčný súd na návrh správcu konkurznej podstaty môže sankcionovať nadhodnotenie výšky prihlásenej pohľadávky (o viac ako 100 %) uložením povinnosti zaplatiť v prospech majetkovej podstaty sumu, ktorú stanoví s ohľadom na všetky okolnosti prihlásenia a preskúmania pohľadávky, najviac však sumu, o ktorú prihlásená suma prevyšovala rozsah, v ktorom bola zistená.

Na veriteľovo právo na uspokojenie prihlásenej pohľadávky zo zabezpečenia sa neberie ohľad, ak bola prihlásená v inom poradí, ako mala byť, alebo ak pred jej preskúmaním vyjde najavo, že miera jej zabezpečenia bola nadhodnotená o viac ako 100 %. Aj v tomto prípade môže byť veriteľ insolvenčným súdom penalizovaný uložením povinnosti zaplatiť finančnú (peňažnú) sumu, a to v prospech zabezpečených veriteľov, ktorí už prihlásili pohľadávku so zabezpečením, ktoré sa viaže k rovnakému majetku. Jej výšku insolvenčný súd určí s ohľadom na všetky okolnosti uplatnenia a preskúmania práva na uspokojenie zo zabezpečenia, maximálne však do výšky, o ktorú hodnota zabezpečenia uvedená v prihláške prevýšila hodnotu zisteného zabezpečenia.

Prieskum prihlásených pohľadávok

Podané prihlášky pohľadávok najskôr preskúma správca konkurznej podstaty. Ten ich posudzuje predovšetkým podľa priložených dokladov a podľa účtovníctva dlžníka alebo jeho evidencie vedenej podľa osobitného právneho predpisu. Ďalej správca konkurznej podstaty vyzve dlžníka, aby sa k prihláseným pohľadávkam vyjadril. V prípade potreby pohľadávky preverí, pričom využije súčinnosť orgánov, ktoré sú povinné mu ju poskytnúť.

Ak má prihláška pohľadávky nedostatky alebo je neúplná, správca konkurznej podstaty vyzve veriteľa, aby ju opravil alebo doplnil do 15 dní, ak nestanoví dlhšiu lehotu. Súčasne ho poučí o tom, ako je opravu alebo doplnenie potrebné vykonať. Prihlášky pohľadávok, ktoré neboli včas a riadne doplnené alebo opravené, predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu na rozhodnutie o tom, že sa na prihlášku pohľadávky nebude prihliadať, o čom musí byť veriteľ poučený.

Správca konkurznej podstaty vytvorí zoznam prihlásených pohľadávok. Zabezpečení veritelia sa v zozname uvádzajú osobitne. V prípade pohľadávok, ktoré správca konkurznej podstaty popiera, to výslovne uvedie. V prípade každého veriteľa musia byť uvedené údaje potrebné na jeho identifikáciu a údaje na posúdenie dôvodu vzniku, výšky a poradia jeho pohľadávky; v prípade zabezpečených veriteľov sa navyše uvádza dôvod a spôsob zabezpečenia.

Zoznam prihlásených pohľadávok zverejní insolvenčný súd v insolvenčnom registri pred dňom, uskutočnenia prieskumného pojednávania. Insolvenčný súd ďalej bez zbytočného odkladu zverejní v insolvenčnom registri každú zmenu zoznamu prihlásených pohľadávok.

Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa potom uskutoční na prieskumnom pojednávaní nariadenom insolvenčným súdom. Termín a miesto prieskumného pojednávania určí insolvenčný súd v rozhodnutí o úpadku. Veriteľ môže až do skončenia prieskumného pojednávania, ak jeho pohľadávka nie je zistená alebo účinne popretá, meniť výšku prihlasovanej pohľadávky. Nemôže však meniť príčinu vzniku prihlasovanej pohľadávky ani jej poradie.

Popretie pohľadávky

Pravosť, výšku a poradie všetkých prihlásených pohľadávok môže poprieť a) správca konkurznej podstaty, b) dlžník, c) prihlásený veriteľ.

Popretie pohľadávky veriteľa zo strany iného priameho veriteľa musí mať rovnaké formálne prvky ako žaloba podľa Občianskeho súdneho poriadku a musí z neho byť zrejmé, či popiera pravosť, výšku alebo poradie pohľadávky. Podáva sa na predpísanom formulári.

Insolvenčný zákon rozoznáva tieto druhy popretia:

  • popretie pravosti pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka nevznikla alebo že už celkom zanikla, alebo že je celkom premlčaná,
  • popretie výšky pohľadávky – namieta sa, že dlžníkov záväzok je nižší ako prihlásená suma (ten, kto popiera výšku pohľadávky, musí súčasne uviesť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky),
  • popretie poradia pohľadávky – namieta sa, že pohľadávka má menej výhodné poradie, ako je poradie uvedené v prihláške pohľadávky, alebo sa popiera právo na uspokojenie pohľadávky zo zabezpečenia (ten, kto popiera poradie pohľadávky, musí súčasne uviesť, v akom poradí má byť pohľadávka uspokojená).

Ak jeden prihlásený veriteľ poprie pohľadávku iného prihláseného veriteľa, stávajú sa z týchto veriteľov účastníci incidenčného sporu. Správca konkurznej podstaty, ktorý chce pomôcť niektorej zo strán incidenčného sporu, ktorého sa nezúčastňuje, má k dispozícii nástroj vedľajšieho účastníctva.

O otázke pravosti, výške a poradí popretých pohľadávok rozhodne insolvenčný súd.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

K speňaženiu majetkovej podstaty dochádza v rámci konkurzu. Rozumie sa tým prevedenie všetkého majetku, ktorý do nej spadá, na peniaze na pomerné uspokojenie veriteľov. Speňaženie majetkovej podstaty uskutočňuje správca konkurznej podstaty, je k nemu však možné prikročiť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu a po prvej schôdzi veriteľov. Výnimku predstavujú veci bezprostredne ohrozené skazou alebo znehodnotením; výnimku aj z iných dôvodov môže povoliť aj insolvenčný súd. Speňažením majetkovej podstaty zanikajú účinky nariadenia výkonu rozhodnutia alebo exekúcie a ostatné nedostatky spôsobované speňažovaným majetkom, ak nie je v zákone stanovené inak.

Majetkovú podstatu je možné speňažiť

  • verejnou dražbou,
  • predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia,
  • predajom majetku mimo dražby.

Ak dosiahnutý výnos zo speňaženia majetkovej podstaty nestačí na upokojenie všetkých pohľadávok, uspokojí sa najskôr odmena a hotovostné výdavky správcu konkurznej podstaty, potom pohľadávky veriteľov vzniknuté počas trvania moratória, pohľadávky veriteľov z úverového financovania, náklady spojené s udržiavaní a správou majetkovej podstaty, pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka a potom pohľadávky veriteľov na výživnom a na náhradu škody na zdraví. Ostatné požiadavky sa uspokoja pomerne.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Na základe toho vydá insolvenčný súd rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. Pred rozvrhom sa uspokoja doteraz nezaplatené pohľadávky, ktoré sa uspokoja kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, a to

  • pohľadávky proti majetkovej podstate – hotovostné výdavky a odmena správcu konkurznej podstaty, náklady spojené s udržiavaní a správou majetkovej podstaty dlžníka, dane, poplatky, clá, poistné na sociálne zabezpečenie, príspevok na štátnu politiku zamestnanosti a poistné na verejné zdravotné poistenie a pod.,
  • pohľadávky, ktoré sú postavené na rovnakú úroveň – pracovnoprávne pohľadávky zamestnancov dlžníka, pohľadávky veriteľov na náhradu škody spôsobenej na zdraví, pohľadávky štátu a pod.,
  • zabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzu

V závere speňaženia majetkovej podstaty správca konkurznej podstaty predloží insolvenčnému súdu konečnú správu. Konečná správa správcu konkurznej podstaty musí obsahovať celkovú charakteristiku jeho činnosti s vyčíslením jej finančných výsledkov. Výsledkom konečnej správy správcu konkurznej podstaty musí byť vyčíslenie sumy, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov, a označenie týchto veriteľov s údajom o výške ich podielov na tejto sume. Súčasne s konečnou správou predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu aj vyúčtovanie svojej odmeny a výdavkov.

Insolvenčný súd preskúma konečnú správu správcu konkurznej podstaty a jeho vyúčtovanie a odstráni po vypočutí správcu konkurznej podstaty chyby a nezrovnalosti, ktoré sa v nej nachádzajú. O konečnej správe správcu konkurznej podstaty po úprave informuje insolvenčný súd účastníkov konania tak, že ju zverejní vyhlásením. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení konečnej správy predloží správca konkurznej podstaty insolvenčnému súdu návrh rozvrhového uznesenia, v ktorom uvedie, koľko má byť vyplatené na každú pohľadávku uvedenú v upravenom zozname prihlásených pohľadávok. Insolvenčný súd potom vydá rozvrhové uznesenie, v ktorom určí sumy, ktoré sa majú vyplatiť veriteľom. Všetci veritelia zahrnutí do rozvrhu sa uspokoja pomerne s ohľadom na výšku ich pohľadávky tak, ako bola zistená. V rozvrhovom uznesení určí insolvenčný súd správcovi konkurznej podstaty lehotu na jeho splnenie. Lehota nesmie byť dlhšia ako 2 mesiace od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Konkurzné konanie sa ukončí tak, že po prijatí správy správcu konkurznej podstaty o splnení rozvrhového uznesenia, insolvenčný súd rozhodne o zrušení konkurzu. Súd rozhodne o zrušení konkurzu aj v niektorých ďalších prípadoch stanovených zákonom, napr. v prípade, že majetok úpadcu vôbec nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Insolvenčné konanie končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konkurz zrušuje.

Ukončenie reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie reštrukturalizačného plánu alebo jeho dôležitých častí. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Reštrukturalizácia sa môže skončiť aj rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz, čo sa stáva v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa týkajú predovšetkým problémov pri schvaľovaní a dodržiavaní reštrukturalizačného plánu. O zmene reštrukturalizácie na konkurz nemôže insolvenčný súd rozhodnúť, ak bol v dôležitých bodoch splnený plán reštrukturalizácie. Proti rozhodnutiu súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz sa môže odvolať dlžník, navrhovateľ reštrukturalizácie, správca konkurznej podstaty a veriteľský výbor. Rozhodnutím insolvenčného súdu o zmene reštrukturalizácie na konkurz začínajú platiť účinky spojené s vyhlásením konkurzu, ak insolvenčný súd vo svojom rozhodnutí neurčí podmienky tejto premeny inak.

Ukončenie oddlženia

Oddlženie končí rozhodnutím insolvenčného súdu, ktorým súd vezme na vedomie splnenie oddlženia. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak dlžník riadne a včas splní všetky povinnosti podľa schváleného spôsobu oddlženia, insolvenčný súd vydá na návrh dlžníka uznesenie, ktorým dlžníka oslobodí od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, k akom dovtedy neboli uspokojené.

Oddlženie môže skončiť aj tak, že súd tento postup zruší a súčasne rozhodne o riešení dlžníkovho úpadku konkurzom, k čomu dochádza v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na neplnenie podmienok oddlženia zo strany dlžníka.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade konkurzu na majetok fyzickej osoby (kedykoľvek po zrušení konkurzu) alebo právnickej osoby (do okamihu jej zániku na základe vymazania z verejného registra) môže po zrušení konkurzu dôjsť k nariadeniu exekúcie alebo výkonu rozhodnutia z dôvodu zistenej pohľadávky nepopretej dlžníkom a neuspokojenej v priebehu konkurzného konania. Pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia je potrebné predložiť iba prieskumný list a protokol o preskúmaní predmetnej pohľadávky v rámci konkurzného konania. Toto právo sa premlčí desať rokov od zrušenia konkurzu, premlčacia lehota začína dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

V prípade reštrukturalizácie platí, že po skončení účinnosti reštrukturalizačného plánu je možné proti dlžníkovi nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na vymoženie pohľadávky stanovenej v reštrukturalizačnom pláne. Ak však bola táto pohľadávka popretá, je možné výkon rozhodnutia alebo exekúciu viesť iba v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia insolvenčného súdu o zistení tejto pohľadávky; toto rozhodnutie musí byť k návrhu priložené.

V prípade oddlženia platí, že po skončení oddlženia a priznaní oslobodenia od platenia zostávajúcich pohľadávok nie je možné uplatniť zvyšné pohľadávky veriteľov výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. V tomto prípade je nepodstatné, či bol veriteľ počas oddlženia uspokojený čiastočne alebo či vôbec neprihlásil svoju pohľadávku do insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady – zahŕňajú predovšetkým odmenu a hotovostné výdavky správcu konkurznej podstaty – by sa mali kryť z majetkovej podstaty, t. j. mal by ich znášať dlžník.

Keďže majetková podstata nie vždy stačí na pokrytie nákladov, insolvenčný súd môže pred rozhodnutím o insolvenčnom návrhu nariadiť navrhovateľovi insolvenčného konania, aby v stanovenej lehote zaplatil zálohu na náklady insolvenčného konania, ak je to nevyhnutné na krytie nákladov a prostriedky nie je možné zabezpečiť inak; platí to aj vtedy, keď je zrejmé, že dlžník nemá žiaden majetok. V zákone je stanovená horná hranica možnej výšky zálohy. Ak je navrhovateľov insolvenčného konania niekoľko, majú povinnosť zaplatiť zálohu spoločne a nerozdielne.

Ak majetková podstata nepostačuje na uhradenie nákladov, hradí sa zvyšná časť zo zálohy na náklady insolvenčného konania, t. j. na účet navrhovateľa.

Ak na uhradenie nákladov nestačí ani záloha, náklady zaplatí štát. V osobitnom právnom predpise sa stanovuje horná hranica výšky nákladov, ktoré hradí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Neúčinné sú právne úkony, ktorými dlžník kráti možnosť uspokojenia veriteľov alebo zvýhodňuje niektorých veriteľov na úkor iných. Za právny úkon sa považuje aj opomenutie zo strany dlžníka. Medzi týmito neúčinnými úkonmi sa rozlišujú tri kategórie: a) právne úkony bez primeraného vzájomného plnenia, b) zvýhodňujúce právne úkony, v dôsledku ktorých niektorý veriteľ dosiahne vyššie uspokojenie na úkor ostatných veriteľov než uspokojenie, ktoré by mu prislúchalo v konkurze, c) právne úkony, ktorými dlžník úmyselne krátil uspokojenie veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy alebo jej s ohľadom na všetky okolnosti musel byť známy.

Neúčinnosť dlžníkových právnych úkonov sa stanovuje rozhodnutím insolvenčného súdu o žalobe správcu konkurznej podstaty, ktorou sa odporuje dlžníkovým právnym úkonom (odporovacia žaloba). Správca konkurznej podstaty môže podať odporovaciu žalobu v lehote do 1 roka odo dňa, kedy nastali účinky rozhodnutia o úpadku. Ak ju nepodá v tejto lehote, nárok odporcu zanikne. Dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov spadá do majetkovej podstaty nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vyhovené odporovacej žalobe.

Neúčinnosťou právneho úkonu nie je dotknutá jeho platnosť; v insolvenčnom konaní však dlžníkove plnenie z neúčinných právnych úkonov spadá do majetkovej podstaty. Ak nie je možné do majetkovej podstaty vydať pôvodné dlžníkove plnenie z neúčinného právneho úkonu, musí byť poskytnutá rovnocenná náhrada.

Pre insolvenčný súd nie je záväzné rozhodnutie iného súdu ani iného orgánu, ktorým sa v priebehu insolvenčného konania rozhodlo o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka, ani inou formou takéhoto rozhodnutia. V priebehu insolvenčného konania posúdi neplatnosť takéhoto konania iba insolvenčný súd, a to buď ako predbežnú otázku, alebo v incidenčnom spore, ktorého predmetom je táto otázka. Žalobu v tomto spore môžu podať účastníci insolvenčného konania s výnimkou dlžníka (okrem dlžníka s dispozičnými právami), správca konkurznej podstaty a štátne zastupiteľstvo (prokuratúra). Žalobcom alebo žalovaným musí byť vždy správca konkurznej podstaty. Ak sa právoplatným rozhodnutím potvrdí neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka, musí byť majetkový prospech získaný plnením vydaný naspäť do majetkovej podstaty.

Ak bola neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku alebo záväzkov dlžníka potvrdená rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred začatím insolvenčného konania, považuje sa právny úkon, ktorého sa rozhodnutie týka, za neplatný aj v insolvenčnom konaní.

Osobitné pravidlá týkajúce sa niektorých kategórií pohľadávok

Pre nasledujúce kategórie pohľadávok sa uplatnia osobitné pravidlá:

  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ak vznikli po začatí insolvenčného konania alebo po vyhlásení moratória,
  • pohľadávky proti majetkovej podstate, ak vznikli po rozhodnutí o úpadku,
  • pohľadávky postavené na úroveň pohľadávok proti majetkovej podstate,
  • podriadené pohľadávky,
  • pohľadávky spoločníkov alebo členov dlžníka vyplývajúce z ich účasti v spoločnosti alebo v družstve.

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 21/08/2018

Platobná neschopnosť - Estónsko

OBSAH


V estónskych právnych predpisoch sa stanovujú tri druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie, reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu. Konkurzné konania sa riadia zákonom o konkurze, predpisy týkajúce sa reorganizácie sú stanovené v zákone o reorganizácii a predpisy týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu sú stanovené v zákone o reštrukturalizácii a ochrane dlhu. Tieto zákony sú dostupné v estónčine a angličtine v úradnej elektronickej publikácii Riigi Teataja (úradný vestník).

Cieľom konkurzného konania je uspokojiť pohľadávky veriteľov z majetku dlžníka prostredníctvom prevodu majetku dlžníka alebo obnovou podniku dlžníka. Ak je dlžník fyzická osoba, má možnosť oslobodiť sa od svojich záväzkov prostredníctvom konkurzného konania. V priebehu konkurzného konania sa stanoví príčina platobnej neschopnosti dlžníka.

Cieľom reorganizačného konania je zohľadniť záujmy podnikov, veriteľov a tretích strán a chrániť ich práva v priebehu reorganizácie podniku. Reorganizácia podniku znamená uplatnenie súboru opatrení, aby podnik prekonal hospodárske ťažkosti, obnovil likviditu, zlepšil ziskovosť a zabezpečil udržateľné riadenie svojej činnosti.

Cieľom konania vo veci reštrukturalizácie dlhu je uľahčiť reštrukturalizáciu dlhov fyzickej osoby, ktorá má problémy s platobnou schopnosťou (dlžník), aby dokázala prekonať problémy s platobnou schopnosťou a vyhla sa konkurznému konaniu. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu umožňuje dlžníkovi reštrukturalizovať finančné záväzky (osobné dlhy) formou predĺženia termínu splatnosti záväzku, splácaním záväzku v splátkach alebo znížením záväzku.

Konkurzné konanie patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní. Konkurzné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Podľa estónskych právnych predpisov fyzická osoba je človek, zatiaľ čo právnická osoba je právny subjekt založený podľa právnych predpisov. Právnická osoba je buď právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve alebo právnická osoba pôsobiaca vo verejnom práve. „Právnická osoba pôsobiaca v súkromnom práve“ znamená právnickú osobu založenú v súkromnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby. Právnickými osobami pôsobiacimi v súkromnom práve sú verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, súkromné akciové spoločnosti, verejné akciové spoločnosti, obchodné združenia, nadácie a neziskové združenia. Medzi právnické osoby pôsobiace vo verejnom práve patrí štát, miestne orgány verejnej správy a ďalšie právnické osoby založené vo verejnom záujme podľa zákona, ktorý sa týka tohto typu právnickej osoby.

1. Konkurzné konanie

Konkurzné konanie možno začať proti právnickým aj fyzickým osobám bez ohľadu na to, či fyzická osoba podniká. Štát a miestny orgán nemôžu byť úpadcom.

2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie sa môže začať len v prípade právnickej osoby pôsobiacej v súkromnom práve.

3. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa môže začať v prípade fyzických osôb, ktoré majú problémy s platobnou schopnosťou, bez ohľadu na to, či podnikajú. O reštrukturalizáciu dlhu môže požiadať dlžník s miestom pobytu v Estónsku, ktorého pobyt v Estónsku trval v čase predloženia návrhu na reštrukturalizáciu dlhu prinajmenšom dva roky.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurzné konanie

Konkurz znamená platobnú neschopnosť dlžníka potvrdenú rozhodnutím súdu. Prvým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je teda skutočnosť, že dlžník je v platobnej neschopnosti.

Dlžník je v platobnej neschopnosti, ak nedokáže uspokojiť pohľadávky veriteľov a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je takisto v platobnej neschopnosti, ak majetok dlžníka nedokáže pokryť jeho záväzky a vzhľadom na finančnú situáciu dlžníka táto neschopnosť nie je dočasná. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, súd konkurz vyhlási aj v prípade, ak je pravdepodobné, že k platobnej neschopnosti dôjde v budúcnosti. Keď dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, považuje sa za platobne neschopného.

Druhým hlavným predpokladom na začatie konkurzného konania je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu; tento návrh môže podať dlžník alebo veriteľ.

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, dlžník musí v návrhu odôvodniť svoju platobnú neschopnosť. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá veriteľ, veriteľ musí v návrhu doložiť platobnú neschopnosť dlžníka a dokázať existenciu pohľadávky.

Od veriteľa, ktorý podal návrh, môže súd požadovať, aby zaplatil súdom stanovenú sumu peňazí ako súdny vklad, ktorý slúži na pokrytie výdavkov a odmeny dočasného správcu, ak je dôvod predpokladať, že konkurzná podstata nepostačuje na ich pokrytie. Ak veriteľ vklad nezaplatí, konanie sa ukončí.

Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom, ak sa v návrhu neuvádza, že navrhovateľ má voči dlžníkovi pohľadávku, ak v návrhu nie je doložená platobná neschopnosť dlžníka alebo ak je návrh na vyhlásenie konkurzu založený na pohľadávke, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie alebo plán reštrukturalizácie dlhu. Súd odmietne prijať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade, ak existujú akékoľvek iné dôvody stanovené v občianskom súdnom poriadku.

Súd ukončí konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu.

Súd vyhlási konkurz súdnym rozhodnutím (rozhodnutie o konkurze). V rozhodnutí o konkurze musí byť stanovený čas vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konanie sa začína vyhlásením konkurzu.

If the court has declared bankruptcy, it will publish a notice to this effect (bankruptcy notice) without delay in the official publication Ametlikud Teadaanded (Official Announcements).

Rozhodnutie o konkurze je okamžite vykonateľné. Vykonanie rozhodnutia o konkurze nemožno zastaviť ani odložiť na neskôr a zákonom stanovený spôsob alebo postup vykonania rozhodnutia o konkurze nemožno zmeniť. Ak vyšší súd zruší rozhodnutie o konkurze, nemá to vplyv na platnosť právnych úkonov vykonaných správcom alebo vo vzťahu k správcovi. Dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh, sa môžu odvolať proti rozhodnutiu o konkurze v lehote 15 dní od uverejnenia oznámenia o vyhlásení konkurzu. Dlžník a navrhovateľ konkurzu sa môžu odvolať na Najvyšší súd proti rozhodnutiu okresného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu. Správca nesmie podať odvolanie v mene dlžníka ani ho nesmie zastupovať pri vypočutí odvolania.

Konkurzné konanie v Estónsku trvá pomerne dlho. Konanie, ktoré končí zrušením bez vyhlásenia konkurzu, trvá priemerne 94 dní v prípade právnických osôb a 85 dní v prípade fyzických osôb. V prípade právnických osôb trvá priemerne 462 dní, kým sa podarí odsúhlasiť návrh rozdelenia, na základe ktorého sa vôbec môžu vykonať platby veriteľom; v prípade fyzických osôb to trvá priemerne 455 dní. Konkurzné konanie, ktoré končí vyrovnaním, trvá priemerne 340 dní v prípade právnických osôb a 352 dní v prípade fyzických osôb. Najdlhšie trvajú konkurzné konania, ktoré sa ukončia zrušením po vyhlásení konkurzu, priemerne je to 745 dní v prípade právnických osôb a 709 dní v prípade fyzických osôb. Celé konanie, t. j. od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až do ukončenia konkurzného konania, trvá priemerne 270 – 280 dní.[1]

Ak sa má v rámci konkurzného konania uverejniť oznámenie alebo procesný dokument, toto oznámenie alebo procesný dokument sa musí uverejniť v Ametlikud Teadaanded. Súd môže v Ametlikud Teadaanded uverejniť oznámenie o čase a mieste konania vypočutia návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd bezodkladne uverejní oznámenie o rozhodnutí o konkurze, ktorým sa vyhlasuje konkurz dlžníka (oznámenie o konkurze), v Ametlikud Teadaanded.

Pred vyhlásením konkurzu a začatím konkurzného konania sa uskutoční tzv. predbežné konanie. Ak súd rozhodne o prijatí návrhu na vyhlásenie konkurzu, vymenuje dočasného správcu. Súd môže po zohľadnení finančnej situácie dlžníka odmietnuť vymenovať dočasného správcu a vyhlásiť konkurz na dlžníka. Ak súd nevymenuje dočasného správcu, konanie nebude pokračovať na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu a konanie sa ukončí. Dočasný správca určí rozsah majetku dlžníka vrátane záväzkov dlžníka a exekučných konaní vzťahujúcich sa na majetok dlžníka a overí, či majetok dlžníka postačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním. Dočasný správca posúdi platobnú schopnosť a finančnú situáciu dlžníka a možnosti dlžníka pokračovať v podnikateľskej činnosti a ak je dlžník právnická osoba, posúdi aj možnosti obnovy dlžníka, zabezpečí ochranu majetku dlžníka atď. Na základe činností dočasného správcu musí byť možné stanoviť, či sa má návrh na vyhlásenie konkurzu prijať alebo odmietnuť.

2. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie podniku sa začína tak, že podnik predloží príslušný návrh.

Súd začne reorganizačné konanie, ak návrh na reorganizáciu spĺňa požiadavky stanovené v občianskom súdnom poriadku a v zákone o reorganizácii a ak podnik poskytne podložené tvrdenie, že:

  1. je pravdepodobné, že sa v budúcnosti stane platobne neschopným;
  2. podnik potrebuje reorganizáciu;
  3. je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

Reorganizačné konanie sa nezačne, ak:

  1. na podnik bolo vyhlásené konkurzné konanie;
  2. súd prijal rozhodnutie o povinnom zrušení podniku alebo sa vykonáva dodatková likvidácia;
  3. od ukončenia reorganizačného konania podniku uplynuli menej ako dva roky.

Ak podnik žiada o reorganizáciu obchodnej činnosti, súd môže takisto odmietnuť prijať príslušný návrh, ak podnik neposkytol podložené tvrdenie, že podnik potrebuje reorganizáciu a že je pravdepodobné, že po reorganizácii bude možné podnik riadiť udržateľným spôsobom.

Účinnosť reorganizačného konania možno posúdiť na základe schválenia plánu reorganizácie; priemerne to trvá pol roka od podania návrhu na reorganizáciu.[2] Navyše treba zohľadniť aj čas na vykonanie plánu reorganizácie a na dosiahnutie samotných výsledkov; v prípade rôznych reorganizačných konaní to trvá rôzne dlho.

Keď súd rozhodne o začatí reorganizačného konania a vydá rozhodnutie o reorganizácii, reorganizačný poradca bezodkladne pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii, v ktorom ich informuje o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov.

V rámci reorganizačného konania prebieha predbežné konanie, ktoré sa začína podaním návrhu na reorganizáciu a trvá až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania. Počas tohto obdobia súd pozastaví exekučné konanie, ktoré prebieha na majetok podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď exekučné konanie prebieha s cieľom uspokojiť pohľadávku, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti; výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči podniku, sa pozastaví až do schválenia plánu reorganizácie; súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok; na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ, súd odloží prijatie všetkých rozhodnutí vo veci začatia konkurzného konania až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania. Súd vymenuje reorganizačného poradcu až do ukončenia reorganizačného konania.

3. Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu umožňuje dlžníkovi, aby reštrukturalizoval svoje finančné záväzky. O dlžníkovi sa predpokladá, že má problémy s platobnou schopnosťou, ak nedokáže plniť svoje záväzky v čase ich splatnosti alebo ak je pravdepodobné, že ich nedokáže plniť.

Ak dlžník chce začať konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu, podá na súd príslušný návrh, ku ktorému musí okrem iného priložiť plán reštrukturalizácie dlhu, v ktorom uvedie záväzky, ktoré sa majú reštrukturalizovať, spôsob ich reštrukturalizácie, ako aj termín vykonania reštrukturalizačného plánu. Skôr než dlžník podá na súd návrh na reštrukturalizáciu dlhu, musí prijať potrebné kroky na mimosúdnu reštrukturalizáciu dlhu.

Súd pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak sú splnené požiadavky stanovené v občianskom súdnom poriadku a v zákone o reštrukturalizácii a ochrane dlhu. Rozhodnutie o prípustnosti návrhu sa oznámi dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Rozhodnutie sa uverejní aj v Ametlikud Teadaanded.

Súd nepripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak:

  1. na dlžníka bol vyhlásený konkurz;
  2. počas obdobia desiatich rokov predchádzajúcich podaniu návrhu súd vyhovel návrhu na reštrukturalizáciu dlhu od daného dlžníka alebo návrhu daného dlžníka na oslobodenie od dlhov v konkurznom konaní;
  3. dlžník nemá žiadne problémy s platobnou schopnosťou alebo ich zjavne dokáže vyriešiť aj bez reštrukturalizácie dlhov okrem iného prostredníctvom predaja majetku na účely zaplatenia svojich dlhov v rozsahu, ktorý možno od dlžníka v primeranej miere očakávať;
  4. návrh alebo jeho prílohy nespĺňajú právne požiadavky.

Súd môže odmietnuť pripustiť návrh na reštrukturalizáciu dlhu, ak:

  1. je nepravdepodobné, že bude schválený dlžníkom navrhnutý plán reštrukturalizácie dlhu alebo že sa tento plán dodrží, pričom sa okrem iného zohľadní platobná schopnosť dlžníka za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na reštrukturalizáciu dlhu a schopnosť dlžníka vykonávať primerane ziskovú činnosť počas obdobia platnosti plánu reštrukturalizácie dlhu s ohľadom na vek, profesiu a vzdelanie dlžníka;
  2. skôr než dlžník podal na súd návrh na reštrukturalizáciu dlhu, neprijal potrebné kroky na mimosúdnu reštrukturalizáciu dlhu;
  3. dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch;
  4. dlžník odmietne prísahou potvrdiť pravdivosť predložených informácií alebo predložiť dodatočné informácie požadované súdom;
  5. dlžník bol odsúdený za trestný čin týkajúci sa konkurzného alebo exekučného konania, daňový trestný čin alebo osobitný trestný čin týkajúci sa obchodných spoločností, pričom informácie o odsúdení neboli vymazané z databázy registra trestov;
  6. počas obdobia troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu alebo po podaní návrhu dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil nesprávne alebo neúplné informácie o svojej finančnej situácii, aby získal pomoc alebo iné výhody od štátu, miestneho orgánu alebo nadácie, alebo na účely daňového úniku;
  7. dlžník zjavne úmyselne uzavrel transakcie, ktoré poškodili veriteľov.

Ak po posúdení návrhu dlžníka súd rozhodne o začatí konania vo veci reštrukturalizácie dlhu, súd oznámi rozhodnutie o prípustnosti návrhu dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Rozhodnutie sa uverejní aj v Ametlikud Teadaanded.

V rámci konania vo veci reštrukturalizácie dlhu sa obdobie od podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu nazýva tzv. predbežné konanie. Ak sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, výpočet úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktorá časom narastá, pokiaľ ide o pohľadávku voči dlžníkovi, sa pozastaví až do schválenia reštrukturalizačného plánu alebo do ukončenia konania. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na pohľadávky, ktoré dlžník nechce reštrukturalizovať. Ak sa návrh pripustí, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Všetky dohody, ktoré umožňujú veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu alebo schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu, sú neplatné. Keď sa návrh pripustí, súd pozastaví exekučné konanie (alebo nútenú exekúciu) na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu alebo do ukončenia konania. Súd môže pozastaviť aj súdne konanie, ktoré zahŕňa finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, ak v tejto veci ešte súd neprijal rozsudok; zrušiť opatrenia na zabezpečenie činnosti vrátane zaistenia bankového účtu a zakázať veriteľom vykonávať práva vyplývajúce zo zábezpeky, ktorú im poskytol dlžník, vrátane práv vyplývajúcich z predaja zálohu záložného práva alebo zo žiadosti o takýto predaj.


[1] Prieskum účinnosti insolvenčného konania (19. marec 2013) vykonaný spoločnosťou AS Pricewaterhouse Coopers Advisors, zadaný estónskym úradom vlády, Fondom rozumných rozhodnutí, partner: ministerstvo spravodlivosti, s. 7.

[2] Tamže, s. 8.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Po vyhlásení konkurzu sa majetok dlžníka stáva konkurznou podstatou a právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prechádza na konkurzného správcu.

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Majetok, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa riadi podľa exekučného poriadku. V právnych predpisoch sa predpisuje neúplný zoznam predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie. Hlavným cieľom katalógu predmetov, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie, je zabezpečenie minimálnej sociálnej ochrany dlžníka. Zákaz predaja vecí, na ktoré sa nevzťahuje zaistenie, vyplýva aj z toho, že je potrebné chrániť ďalšie základné práva: právo slobodne si zvoliť oblasť činnosti, povolanie a pracovné zaradenie, právo podnikať, právo na vzdelanie, sloboda náboženstva, ochrana súkromného a rodinného života atď. Zaistenie určitých predmetov je navyše v rozpore s prijatými zásadami morálky.

Podľa estónskych právnych predpisov sa obmedzenia uplatňujú aj na zaistenie príjmu a hlavným cieľom je zaručiť, aby dlžník mal minimálne finančné prostriedky na zabezpečenie svojho živobytia a živobytia svojich nezaopatrených rodinných príslušníkov v súlade s podmienkami konania vedeného voči dlžníkovi. Existujú dva typy obmedzení: časť, na ktorú sa nevzťahuje zaistenie a ktorá musí byť naďalej k dispozícii dlžníkovi, a tzv. sociálne dávky, z ktorých prvé zabezpečujú, že dlžník si zachová minimálne finančné prostriedky na živobytie, a v rámci druhých sa uvádza zoznam splatných súm ad hoc na ochranu určitého práva, ktoré sa nemusia použiť na pokrytie žiadneho iného záväzku. Za určitých podmienok však možno čiastočne zaistiť aj sociálne dávky.

Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak majetok zostáva v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Po vyhlásení konkurzu môže len správca prijať plnenie záväzku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty a ktorý je splatný dlžníkovi. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka, tento záväzok sa považuje za splnený, len ak sa majetok prevedený na účely splnenia záväzku zadrží v konkurznej podstate alebo ak sa v dôsledku tohto prevodu zvýši hodnota konkurznej podstaty. Ak sa záväzok splnil v prospech dlžníka pred uverejnením oznámenia o konkurze, tento záväzok sa považuje za splnený, ak osoba, ktorá splnila záväzok, v čase splnenia záväzku nevedela o vyhlásení konkurzu a ani nebolo potrebné, aby o tom vedela.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Po vyhlásení konkurzu dlžník, ktorý je fyzickou osobou, stráca právo uzatvárať transakcie týkajúce sa konkurznej podstaty a dlžník, ktorý je právnickou osobou, stráca právo uzatvárať všetky transakcie.

Dlžník poskytuje súdu, správcovi a konkurznému výboru informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s konkurzným konaním, predovšetkým o majetku dlžníka vrátane záväzkov a o obchodných a odborných činnostiach. Dlžník je povinný poskytnúť správcovi súvahu a inventúrny súpis majetku dlžníka vrátane záväzkov ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Súd môže dlžníka požiadať, aby na súde prísahou potvrdil, že informácie predložené súdu o jeho majetku, dlhoch a obchodných a odborných činnostiach sú podľa jeho najlepšieho vedomia správne.

Dlžník musí dočasnému správcovi a správcovi poskytnúť pomoc pri výkone ich úloh.

Po vyhlásení konkurzu a pred zložením prísahy dlžník nesmie bez povolenia súdu opustiť Estónsko.

V prípade nedodržania súdneho príkazu alebo s cieľom zabezpečiť plnenie záväzku stanoveného právnymi predpismi môže súd uložiť pokutu, prikázať predvedenie alebo zadržanie dlžníka.

Dlžník má právo preskúmať dokumentáciu správcu a súdny spis vo veci konkurzu. Správca môže v odôvodnených prípadoch odmietnuť žiadosť dlžníka o preskúmanie dokumentu, ktorý je súčasťou dokumentácie správcu, ak by to poškodilo vykonávanie konkurzného konania.

Konkurzný správca

  • Konkurzný správca vstupuje do transakcií, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a vykonáva aj iné úkony. Práva a povinnosti vyplývajúce z konania správcu patria dlžníkovi. Správca sa namiesto dlžníka v súlade so svojimi úlohami zúčastňuje súdu ako zúčastnená strana sporov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty.
  • Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. V konkurznom konaní dlžníka, ktorý je právnickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou vykonávať a uzatvárať všetky právne úkony. V prípade konkurzu dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, môže správca s konkurznou podstatou uzatvárať len také transakcie a vykonávať len také právne úkony, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa konkurzného konania a na vykonanie úlohy správcu.
  • Správca chráni práva a záujmy všetkých veriteľov a dlžníka a zabezpečuje zákonnosť, rýchly priebeh a finančnú primeranosť konkurzného konania. Správca musí vykonávať svoje povinnosti so starostlivosťou, ktorú možno očakávať od horlivého a čestného správcu, a zohľadňuje záujmy všetkých veriteľov a dlžníka.
  • Správca stanovuje pohľadávky veriteľov, spravuje konkurznú podstatu, organizuje jej vytvorenie, predaj a uspokojenie pohľadávok veriteľov z konkurznej podstaty; zisťuje príčiny platobnej neschopnosti dlžníka a čas kedy vznikla; v prípade potreby zabezpečuje pokračovanie obchodných činností dlžníka; v prípade potreby vykonáva likvidáciu dlžníka, ktorý je právnickou osobou; v prípadoch, ktoré predpisujú právne predpisy, poskytuje informácie veriteľom a dlžníkovi; podáva správu o svojich činnostiach a poskytuje informácie o konkurznom konaní súdu, dozornému úradníkovi a konkurznému výboru; vykonáva ďalšie povinnosti stanovené zákonom. Ak platobnú neschopnosť dlžníka spôsobila vážna chyba riadenia, správca je povinný nárokovať si náhradu škody od osoby zodpovednej za túto chybu, a to ihneď po tom, ako sa preukáže dostatok dôvodov na uplatnenie nároku. Okrem práv správcu stanovených zákonom disponuje správca aj právami dočasného správcu.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

V estónskom konkurznom konaní je povolené započítanie pohľadávok. Pre započítanie pohľadávok v konkurznom konaní platia tieto podmienky:

1. Pohľadávky, ktoré sa majú započítať, musia byť finančné záväzky alebo iné záväzky rovnakého druhu.

2. Započítanie sa musí vykonať v čase, keď veriteľ už má právo splniť si svoj záväzok a aj záväzok dlžníka už je splatný.

3. Veriteľ musí dlžníkovi predložiť vyhlásenie o započítaní, skôr ako sa súdu predloží konečný návrh rozdelenia, a toto vyhlásenie nesmie byť podmienečné ani sa v ňom nesmie stanovovať termín.

4. Právo veriteľa na započítanie pohľadávky voči pohľadávke dlžníka musí vzniknúť pred vyhlásením konkurzu.

Ak bola pohľadávka dlžníka podmienená odkladacou podmienkou alebo ak ešte v čase vyhlásenia konkurzu nebola splatná alebo ak sa netýka plnenia záväzkov rovnakého druhu, takúto pohľadávku možno započítať len po splnení odkladacej podmienky, až keď sa pohľadávka dlžníka stane splatnou alebo keď sa záväzky stanú záväzkami rovnakého druhu. Započítanie nie je povolené, ak sa pohľadávka stane splatnou alebo ak splnenie odkladacej podmienky pohľadávky dlžníka nastane skôr, ako by veriteľ mohol započítať svoju pohľadávku.

Ak už uplynula lehota platnosti pohľadávky veriteľa, veriteľ môže aj tak započítať túto pohľadávku, ak právo na započítanie vzniklo pred uplynutím lehoty platnosti pohľadávky. Veriteľ môže takisto započítať pohľadávku vyplývajúcu z toho, že dlžník nedodržal zmluvu v dôsledku toho, že správca po vyhlásení konkurzu odstúpil od záväzku dlžníka. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a veriteľ v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnil svoj záväzok, veriteľ môže vykonať započítanie, pokiaľ ide o finančný záväzok dlžníka zodpovedajúci danej časti záväzku veriteľa, ktorú už veriteľ splnil. Ak dlžník je prenajímateľom obytných alebo obchodných priestorov a nájomca obytných alebo obchodných priestorov pred vyhlásením konkurzu vopred zaplatil dlžníkovi nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory, predstavuje to pohľadávku voči dlžníkovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si ju môže započítať voči pohľadávke, ktorú voči nemu má dlžník, a nájomca obytných alebo obchodných priestorov si môže započítať aj pohľadávku za náhradu škody spôsobenú predčasným vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy.

Pohľadávku získanú postúpením možno v konkurznom konaní započítať, len ak k postúpeniu pohľadávky došlo najneskôr tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a dlžník bol o tom v danej lehote písomne informovaný. Pohľadávku voči dlžníkovi získanú postúpením nemožno započítať, ak k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu troch rokov predchádzajúcich vymenovaniu dočasného správcu a dlžník bol v tom čase platobne neschopný a osoba, ktorá získala pohľadávku, vedela v čase postúpenia o platobnej neschopnosti alebo o nej mala vedieť.

Medzi pohľadávky, ktoré nemožno započítať, patria pohľadávky na výživné, pohľadávky na náhradu za škodu spôsobenú na zdraví alebo za smrť osoby a pohľadávky vyplývajúce z nezákonného a úmyselného spôsobenia škody, ktoré má druhá strana voči strane požadujúcej započítanie; pohľadávky druhej strany, na ktoré podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku; zaistená pohľadávka voči pohľadávke danej strany voči druhej strane, ak strana požadujúca započítanie získala pohľadávku po zaistení alebo ak jej pohľadávka nadobudla splatnosť po zaistení a neskôr ako zaistená pohľadávka; pohľadávka, voči ktorej môže druhá strana vzniesť námietky, alebo pohľadávka druhej strany, ktorej započítanie nie je povolené z iných dôvodov vyplývajúcich zo zákona.

Započítania pohľadávok v prípade reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nie sú regulované samostatne, a tak sa na nich uplatňuje všeobecný postup podľa zákona o záväzkoch.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurzné konanie

Správca má právo splniť nesplnený záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavrel dlžník, a požadovať od druhej strany, aby splnila svoje záväzky, alebo odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. Správca nemôže odstúpiť od záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy, ak je záväzok zabezpečený predbežným oznámením zapísaným do katastra nehnuteľností. Ak správca pokračuje v plnení záväzku dlžníka alebo oznámi, že má v úmysle splniť záväzok, druhá zmluvná strana musí pokračovať v plnení svojich záväzkov. V takomto prípade správca stráca právo odmietnuť plnenie záväzku dlžníka. Ak správca požaduje od druhej zmluvnej strany, aby dodržiavala zmluvu, druhá strana môže správcu požiadať, aby zabezpečil plnenie záväzku dlžníka. Druhá strana môže odmietnuť splniť svoj záväzok, odstúpiť od zmluvy alebo zrušiť zmluvu, až pokým správca nezabezpečí plnenie záväzku dlžníka. Konsolidovaný záväzok je pohľadávka druhej strany voči dlžníkovi, ktorá vyplynula z plnenia záväzku potom, ako správca požiadal druhú stranu, aby splnila svoj záväzok. Ak správca odstúpil od záväzku dlžníka po vyhlásení konkurzu, druhá zmluvná strana môže uplatniť pohľadávku vyplývajúcu z nedodržania zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní. Ak možno predmet zmluvného záväzku deliť a druhá strana v čase vyhlásenia konkurzu už čiastočne splnila svoj záväzok, druhá strana môže požadovať splnenie finančného záväzku dlžníka v miere zodpovedajúcej podielu záväzku druhej strany, ktorý bol splnený, iba ako veriteľ v konkurznom konaní.

V právnych predpisoch sa stanovujú aj osobitné prípady týkajúce sa určitých druhov zmlúv:

1.    Ak dlžník predal hnuteľný majetok s výhradou práva vlastníctva pred vyhlásením konkurzu a previedol držbu hnuteľného majetku na kupujúceho, kupujúci má právo požadovať dodržanie kúpnej zmluvy. V takom prípade správca nemôže odstúpiť od záväzkov dlžníka vyplývajúcich z kúpnej zmluvy.

2.    Konkurz prenajímateľa obytných alebo obchodných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných alebo obchodných priestorov, pokiaľ sa v zmluve nestanovuje inak. Ak sa v zmluve o nájme obytných alebo obchodných priestorov stanovuje, že konkurz je dôvod na vypovedanie zmluvy, správca môže zmluvu zrušiť v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Konkurz prenajímateľa obytných priestorov nie je dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme obytných priestorov. Ak bolo nájomné za nehnuteľnosť alebo priestory zaplatené dlžníkovi vopred pred vyhlásením konkurzu, nájomca obytných alebo obchodných priestorov môže z dôvodu bezdôvodného obohatenia započítať túto pohľadávku voči pohľadávke dlžníka voči nájomcovi obytných alebo obchodných priestorov.

3.    V prípade konkurzu nájomcu obytných alebo obchodných priestorov prenajímateľ obytných alebo obchodných priestorov môže vypovedať zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov len v súlade so všeobecným postupom a zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov nemožno zrušiť z dôvodu omeškania platby nájomného, ak sa omeškanie týka platby nájomného, ktoré malo byť zaplatené pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca má právo zrušiť zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov, ktorú uzavrel dlžník, v rámci výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca, prípadne v kratšej lehote, ak sa to predpisuje v zmluve. Ak v čase vyhlásenia konkurzu nehnuteľný majetok alebo priestory neboli prevedené do držby dlžníka, správca aj druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy môže druhá strana požadovať náhradu za straty spôsobené predčasným vypovedaním zmluvy ako veriteľ v konkurznom konaní alebo formou započítania pohľadávky.

4.    Postup platný pre zmluvu o nájme obytných alebo obchodných priestorov sa uplatňuje aj na lízingové zmluvy uzavreté dlžníkom.

Správca má právo rozhodnúť o pokračovaní alebo vypovedaní zmluvy, ale ak druhá strana navrhne, aby správca prijal toto rozhodnutie, správca musí bezodkladne, ale najneskôr do siedmich dní, oznámiť, či bude plniť záväzok dlžníka alebo od neho odstúpi. Na žiadosť správcu môže súd túto lehotu predĺžiť. Ak správca v stanovenej lehote neoznámi, či bude záväzok plniť alebo od neho odstúpi, správca nemá právo požadovať od druhej strany dodržanie zmluvy, skôr ako správca splní záväzok dlžníka.

Niektoré zmluvy uzavreté dlžníkom môžu byť spätne vymáhateľné. Súd napríklad zruší zmluvy, ktoré boli uzavreté v období od vymenovania dočasného správcu do vyhlásenia konkurzu. Ďalšia podmienka spätného vymáhania (okrem časovej podmienky) sa týka toho, či v dôsledku zmluvy došlo k poškodeniu záujmov veriteľov. Ak nedošlo k poškodeniu záujmov veriteľov a ak by sa v dôsledku spätného vymáhania nezvýšila hodnota konkurznej podstaty, vykonanie spätného vymáhania by nemalo zmysel.

Vo všeobecnosti ide o dlžníka v konkurze alebo jeho správcu, ktorý nemá právo vykonávať zmeny v zmluvách. Zmluvy však možno zmeniť, ak sa po vyhlásení konkurzu dohodne vyrovnanie. V tomto prípade možno na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľmi znížiť dlhy alebo predĺžiť lehotu ich splatnosti. Rovnaký výsledok možno dosiahnuť aj prostredníctvom reorganizačného konania alebo konania vo veci reštrukturalizácie dlhu. V zákone o konkurze, v zákone o reorganizácii a v zákone o reštrukturalizácii dlhu sa neuvádzajú ustanovenia, ktoré by sa osobitne týkali postúpenia pohľadávok alebo prevzatia záväzkov, a preto sa uplatňuje všeobecný postup stanovený v zákone o záväzkoch.

Reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

V rámci reorganizačného konania je povolená reštrukturalizácia zmlúv. Všetky dohody, ktoré umožňujú veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade začatia reorganizačného konania alebo schválenia plánu reorganizácie, sú neplatné. Pohľadávku vyplývajúcu z pracovnej zmluvy alebo z transakcie s derivátmi nemožno reštrukturalizovať v pláne reorganizácie.

Ak sa návrh na reštrukturalizáciu dlhu schváli, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Dohoda, ktorá umožňuje veriteľovi vypovedať zmluvu v prípade podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu alebo schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu, je neplatná. Záväzky vyplývajúce z pokračujúcej zmluvy, ktoré vzniknú alebo sú splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, možno reštrukturalizovať v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu. V reštrukturalizačnom pláne možno stanoviť, že po schválení reštrukturalizačného plánu sa vypovedá zmluva o úvere alebo iná pokračujúca zmluva, ktorú dlžník uzavrel pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu a ktorá dlžníkovi ukladá finančné záväzky splatné po podaní návrhu na reštrukturalizáciu dlhu. Vypovedanie zmluvy má rovnaké následky ako mimoriadne zrušenie zmluvy v dôsledku okolností na strane dlžníka. Záväzky dlžníka vyplývajúce z vypovedania zmluvy možno reštrukturalizovať vopred v rámci reštrukturalizačného plánu. Ak treba reštrukturalizovať záväzky vyplývajúce z lízingovej zmluvy, prenajímateľ, ktorý je veriteľom, môže mimoriadne zrušiť zmluvu v lehote jedného týždňa od schválenia reštrukturalizačného plánu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v konkurznom konaní. Veritelia musia správcovi oznámiť všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Ak sa vyhlási konkurz, exekučné konanie začaté voči dlžníkovi sa musí ukončiť a veriteľ musí predložiť pohľadávku konkurznému správcovi.

V rámci reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu nemôžu počas platnosti plánu reorganizácie, resp. plánu reštrukturalizácie dlhu začať nové konanie len tí veritelia, ktorých pohľadávok sa týka daný plán. V prípade reorganizácie sa exekučné konanie pozastaví, s výnimkou exekučného konania na účely splnenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo pohľadávky na zaplatenie vyživovacej povinnosti. V konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu môže súd pozastaviť exekučné konanie ako opatrenie predbežnej právnej ochrany, a to aj pred posúdením alebo podaním návrhu. Súd pripustením návrhu pozastaví exekučné konanie (alebo nútenú exekúciu) na účely obstarania peňazí z majetku dlžníka až do schválenia plánu reštrukturalizácie dlhu alebo do ukončenia konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

V sporoch o konkurznú podstatu alebo o majetok, ktorý môže byť začlenený do konkurznej podstaty, sa právo byť účastníkom súdneho konania namiesto dlžníka prevádza na správcu. Ak sa v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, vypočúva žaloba alebo ľubovoľný iný návrh týkajúci sa konkurznej podstaty, ktorý podal dlžník voči inej osobe, alebo ak je dlžník účastníkom súdneho konania ako tretia strana, správca môže v súlade so svojimi úlohami vstúpiť do takéhoto konania namiesto dlžníka. Ak správca vie o takomto konaní, ale nevstupuje doňho, dlžník môže pokračovať ako žalobca, navrhovateľ alebo tretia strana.

Ak v rámci súdneho konania, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, existuje voči dlžníkovi pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom, ale ešte vo veci tejto pohľadávky nebol prijatý žiadny rozsudok, súd v rámci konania k danej žalobe o tejto pohľadávke nerozhodne. Súd opätovne začne konanie na základe návrhu žalobcu, ak vyšší súd zruší platnosť rozhodnutia o konkurze a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu nadobudne účinnosť alebo ak sa konkurzné konanie skončí zrušením po vyhlásení konkurzu.

Ak bola v súdnom konaní, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu, voči dlžníkovi uplatnená pohľadávka na vylúčenie predmetu z konkurznej podstaty, súd o tejto pohľadávke rozhodne. V takom prípade konkurzný správca môže vstúpiť do konania namiesto dlžníka. Správca má práva a povinnosti dlžníka ako obvineného. Ak správca nevstúpi do konania, konanie môže na žiadosť navrhovateľa pokračovať.

Ak voči dlžníkovi existuje pohľadávka zabezpečená vlastníckym právom v rámci súdneho konania, v ktorom sa možno odvolať proti prijatému rozsudku, správca v mene dlžníka môže po vyhlásení konkurzu podať odvolanie. Dlžník môže podať odvolanie so súhlasom správcu.

Ak bol proti dlžníkovi súdne napadnutý administratívny nástroj, lehota na napadnutie tohto administratívneho nástroja sa pozastavuje.

Reorganizačné konanie a konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, súd pozastaví súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom v tejto veci ešte nebol prijatý žiadny rozsudok, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Účasť veriteľov na konkurznom konaní

Veriteľ zastupuje svoju pohľadávku v konkurznom konaní. Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v Ametlikud Teadaanded. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). Veritelia musia obhájiť svoje pohľadávky na valnom zhromaždení veriteľov (zasadnutie na obhajobu pohľadávok). Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim na zasadnutí na obhajobu pohľadávok nenamieta správca ani žiadny veriteľ. Pohľadávku a jej poradie prijaté na zasadnutí na obhajobu pohľadávok už nemožno neskôr napadnúť.

Okrem toho, že jednotliví veritelia zastupujú svoje pohľadávky a zodpovedajú za ich obhajobu, veritelia sa podieľajú aj na priebehu konkurzného konania prostredníctvom valného zhromaždenia veriteľov. Valné zhromaždenie veriteľov má právomoc schváliť správcu a zvoliť konkurzný výbor, rozhodnúť o pokračovaní alebo zániku podniku dlžníka, rozhodnúť o zániku dlžníka, ak je dlžník právnická osoba, dohodnúť vyrovnanie, rozhodnúť v rozsahu určenom právnymi predpismi o otázkach súvisiacich s predajom konkurznej podstaty, obhajovať pohľadávky, riešiť sťažnosti podané na činnosti správcu, rozhodnúť o odmeňovaní členov konkurzného výboru a riešiť ďalšie otázky, ktoré podľa právnych predpisov patria do právomoci valného zhromaždenia veriteľov. Ak sa valné zhromaždenie veriteľov rozhodne zvoliť konkurzný výbor, je úlohou konkurzného výboru okrem iného chrániť záujmy všetkých veriteľov v konkurznom konaní.

Účasť veriteľov na reorganizačnom konaní

Reorganizačný poradca bezodkladne informuje veriteľov o začatí reorganizačného konania a o veľkosti pohľadávok, ktoré majú voči podniku podľa zoznamu dlhov. Na tento účel reorganizačný poradca pošle veriteľom oznámenie o reorganizácii. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa ma reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie, nesúhlasí s informáciami uvedenými v oznámení o reorganizácii, veriteľ v lehote stanovenej v oznámení o reorganizácii predloží reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Ak reorganizačný poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Reorganizačný poradca svoje tvrdenia odôvodní. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

Účasť veriteľov na konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa týka veriteľov, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi sú splatné v čase podania návrhu na reštrukturalizáciu dlhu. Rozhodnutie o pripustení návrhu na reštrukturalizáciu prijíma súd, ktorý v prípade potreby môže takisto vypočuť stanovisko veriteľa a požiadať o doplňujúce informácie alebo dokumenty. Rozhodnutie o prípustnosti návrhu sa oznámi dlžníkovi a všetkým veriteľom, ktorých pohľadávky chce dlžník reštrukturalizovať. Ak sa návrh pripustí, veriteľ na základe porušenia finančného záväzku, ku ktorému došlo pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu dlhu, nemôže vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s dlžníkom a z ktorej vyplývajú pohľadávky, ktoré chce dlžník reštrukturalizovať, a z týchto dôvodov nesmie ani odmietnuť splniť svoje záväzky. Po doručení reštrukturalizačného plánu veriteľovi mu súd poskytne lehotu v trvaní aspoň dvoch týždňov, ale najviac štyroch týždňov od doručenia reštrukturalizačného plánu, aby vyjadril svoje stanovisko súdu alebo poradcovi. Veriteľ vyjadrí svoje stanovisko k tomu, či súhlasí s informáciami od dlžníka o pohľadávke a zaistení, s dlžníkovým výpočtom dlhu a s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník. Ak veriteľ nesúhlasí s reštrukturalizáciou dlhu spôsobom, ktorý požaduje dlžník, veriteľ musí uviesť, či by súhlasil s reštrukturalizáciou dlhu iným spôsobom. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s informáciami, ktoré dlžník uvedie v zozname dlhov, veriteľ v lehote stanovenej súdom oznámi súdu alebo poradcovi (ak tak stanoví súd), v akom ohľade nesúhlasí s pohľadávkou, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s veľkosťou pohľadávky. Ak dlžník alebo poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Majetok dlžníka sa stáva konkurznou podstatou na základe rozhodnutia o konkurze a použije sa ako majetok určený na uspokojenie pohľadávok veriteľov a na vedenie konkurzného konania. Konkurzná podstata je majetok dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj opätovne získaný a vymožený majetok a majetok, ktorý dlžník získal počas konkurzného konania. Majetok dlžníka, na ktorý podľa zákona nemožno uplatniť platobnú pohľadávku, sa nezahrnie do konkurznej podstaty.

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Pred vyhlásením konkurzu môže súd dlžníkovi zakázať nakladať s majetkom alebo jeho podielmi bez súhlasu dočasného správcu.

Po vydaní rozhodnutia o konkurze musí správca bezodkladne prevziať majetok dlžníka do svojej držby a začať spravovať konkurznú podstatu. Správca musí do konkurznej podstaty opätovne získať majetok dlžníka, ktorý je v držbe tretej strany, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Správa konkurznej podstaty zahŕňa vykonávanie úkonov s konkurznou podstatou, ktoré sú potrebné na zachovanie konkurznej podstaty a vedenie konkurzného konania, ako aj riadenie činností dlžníka, ak je dlžník právnickou osobou, alebo organizovanie obchodných činností dlžníka, ak dlžník vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V rámci konkurzného konania dlžníka, ktorý je právnickou osobou, má správca také práva a povinnosti správnej rady alebo orgánu zastupujúceho správnu radu právnickej osoby, ktoré nie sú v rozpore s cieľom konkurzného konania. Zodpovednosť správcu je rovnaká ako zodpovednosť člena riadiaceho orgánu.

Správca môže uzavrieť transakciu s konkurznou podstatou v hotovosti len s povolením súdu. Správca nesmie vykonávať platby veriteľom v hotovosti na základe pomerného rozdelenia. Správca môže uzavrieť transakcie s mimoriadnym významom z hľadiska konkurzného konania len so súhlasom konkurzného výboru. Medzi transakcie s mimoriadnym významom patrí predovšetkým prijímanie pôžičiek a v prípade podniku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, všetky transakcie, ktoré sú mimo rámca riadnych obchodných činností podniku. Správca nesmie v rámci konkurznej podstaty a na účet konkurznej podstaty uzavrieť žiadne transakcie sám so sebou ani s príbuznými osobami, ani uzavrieť iné transakcie podobného charakteru, transakcie zahŕňajúce konflikt záujmov a nesmie ani žiadať o náhradu nákladov súvisiacich s takýmito transakciami.

Správca môže začať s predajom konkurznej podstaty po prvom valnom zhromaždení veriteľov, pokiaľ veritelia na zasadnutí nerozhodli inak. Ak sa dlžník odvolal proti rozhodnutiu o konkurze, majetok dlžníka nemožno predať bez jeho súhlasu, kým okresný súd nevypočuje podané odvolanie. Tieto obmedzenia sa neuplatňujú na predaj majetku, ktorý veľmi rýchlo podlieha skaze, jeho hodnota rýchlo klesá alebo jeho skladovanie alebo uchovávanie je veľmi nákladovo náročné. Ak podnik dlžníka pokračuje v činnosti, majetok nemožno predať, ak by to bránilo v pokračovaní činnosti podniku. V prípade podania návrhu na vyrovnanie majetok nemožno predať pred vyrovnaním, pokiaľ valné zhromaždenie veriteľov nerozhodne, že ho možno predať bez ohľadu na návrh na vyrovnanie. Konkurzná podstata sa predá formou aukcie v súlade s postupom stanoveným v exekučnom poriadku.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pohľadávky uplatnené voči konkurznej podstate dlžníka

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi pred vyhlásením konkurzu, treba uplatniť voči konkurznej podstate dlžníka bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné, pokiaľ sa v právnych predpisoch neustanovuje inak. Ak veriteľ podal zodpovedajúcu pohľadávku na súd, ale ešte nebolo prijaté súdne rozhodnutie, súd pozastaví konanie vo veci danej žaloby a veriteľ si musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu. Ak veriteľ podal pohľadávku na súd a súd prijal rozsudok, ktorý nadobudol účinnosť, veriteľ si aj v takomto prípade musí uplatniť pohľadávku u konkurzného správcu, ale táto pohľadávka sa už považuje za obhájenú. Ak by dlžník mohol napadnúť súdne rozhodnutie, môže to urobiť konkurzný správca.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania

Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia v konkurznom konaní uplatniť svoje pohľadávky voči dlžníkovi iba v súlade s postupom stanoveným v zákone o konkurze. Pohľadávky možno uplatniť len u konkurzného správcu a uplatniť možno len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzného konania Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzného konania, nemožno uplatniť pred ukončením konkurzného konania. Treba si uvedomiť, že v prípade právnických osôb ukončenie konkurzného konania vo väčšine prípadov zahŕňa likvidáciu právnickej osoby, a preto po ukončení konkurzného konania už neexistuje subjekt, voči ktorému by bolo možné uplatniť pohľadávky. Preto treba byť opatrný a zohľadniť toto riziko pri uzatváraní transakcií s právnickými osobami v konkurze. Pohľadávky voči fyzickej osobe, ktoré vznikli počas konkurzného konania, možno uplatniť po konkurznom konaní v súlade so všeobecným postupom. Záväzky súvisiace s náhradou škody spôsobenej počas konkurzného konania protiprávnym činom dlžníka, ktorý je právnickou osobou, sú konsolidované záväzky, a preto ich dlžník môže byť povinný splniť počas konkurzného konania v súlade so všeobecným postupom. Pokiaľ ide o splnenie záväzkov, na konkurznú podstatu môže prebiehať aj exekučné konanie.

Môže vzniknúť aj situácia, že dlžník po vyhlásení konkurzu nakladá s predmetom patriacim do konkurznej podstaty. Takéto nakladanie je neplatné, pretože vyhlásením konkurzu sa právo spravovať majetok a nakladať s ním prevádza na konkurzného správcu. Ak však dlžník napriek tomu nakladá s majetkom, majetok prevedený inou stranou na základe dispozičného práva sa vráti danej strane, ak sa majetok zadrží v konkurznej podstate, alebo sa poskytne náhrada, ak v dôsledku prevodu došlo k zvýšeniu hodnoty konkurznej podstaty. Ak dlžník nakladal s predmetom v deň vyhlásenia konkurzu, predpokladá sa, že k nakladaniu došlo po vyhlásení konkurzu. Ak dlžník nakladal so svojimi budúcimi pohľadávkami pred vyhlásením konkurzu, toto nakladanie sa po vyhlásení konkurzu stáva neplatným, pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí reorganizačného konania a konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Počas lehoty platnosti plánu reorganizácie nemožno podať žalobný nárok na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje plán reorganizácie. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Počas lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu nemožno podať žalobný nárok ani návrh v konaní o návrhu na základe pohľadávky, na ktorú sa uplatňuje reštrukturalizačný plán. Žalobné nároky možno podať na iné pohľadávky. Schválenie reštrukturalizačného plánu neobmedzuje právo veriteľa napadnúť v súdnom konaní pohľadávky nepripustené do reštrukturalizačného plánu. Veriteľ môže v súdnom konaní napadnúť aj veľkosť pohľadávky v rozsahu rovnajúcom sa veľkosti neprijatého podielu.

Ak dlžník podá návrh na reorganizáciu alebo návrh na reštrukturalizáciu dlhu, pozastaví sa tým premlčacia lehota, pokiaľ ide o pohľadávky voči dlžníkovi. Po podaní návrhu na reorganizáciu súd, na ktorom sa koná vypočutie v príslušnej veci, môže na základe návrhu podniku a so súhlasom reorganizačného poradcu, ktorý je priložený k návrhu, pozastaviť súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči podniku, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania okrem prípadu, keď sa pohľadávka uplatňuje na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo ide o pohľadávku na zaplatenie vyživovacej povinnosti, pričom súd v tejto veci ešte neprijal žiadny rozsudok. Keď sa pripustí návrh na reštrukturalizáciu dlhu, súd pozastaví súdne konanie zahŕňajúce finančnú pohľadávku voči dlžníkovi, pričom v tejto veci ešte nebol prijatý žiadny rozsudok, až do schválenia plánu reorganizácie alebo do ukončenia reorganizačného konania.

Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku tejto osoby. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku tejto osoby.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v konkurznom konaní

Veritelia sú povinní oznámiť správcovi všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, bez ohľadu na dôvody alebo dátumy splatnosti pohľadávok, a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia o konkurze v Ametlikud Teadaanded. Po vyhlásení konkurzu sa všetky pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi považujú za splatné. Správcovi treba pohľadávku oznámiť písomným oznámením (dôkaz o pohľadávke). V dôkaze o pohľadávke sa uvádza obsah, základ a veľkosť pohľadávky a to, či je pohľadávka zaistená záložným právom. K dôkazu o pohľadávke sa priložia dokumenty potvrdzujúce okolnosti uvedené v dôkaze o pohľadávke. Správca je povinný overiť, či sú uplatnené pohľadávky odôvodnené a či existujú zaisťovacie práva na zaistenie pohľadávok. Veritelia a aj dlžník môžu pred zasadnutím na obhajobu pohľadávok predložiť správcovi písomné námietky voči pohľadávkam alebo zaisťovacím právam na zaistenie pohľadávok.

Pohľadávky treba obhájiť na valnom zhromaždení veriteľov (zasadnutie na obhajobu pohľadávok). Práva zaistenia sa obhajujú spolu s pohľadávkami, ktoré zaisťujú. Na zasadnutí na obhajobu pohľadávok sa pohľadávky vypočujú v poradí, v ktorom boli uplatnené. Pohľadávka, jej poradie a právo zaistenia zaisťujúce pohľadávku sa považujú za prijaté, ak proti nim na zasadnutí na obhajobu pohľadávok nenamieta správca ani žiadny veriteľ alebo ak správca alebo veriteľ, ktorý podal námietku, na zasadnutí na obhajobu pohľadávok od tejto námietky upustí. Správca je povinný na zasadnutí na obhajobu pohľadávok namietať proti pohľadávke alebo proti právu zaistenia, ak existujú dôvody na podanie námietky. Na zasadnutí na obhajobu pohľadávok sa za prijaté bez obhajoby považujú pohľadávky uspokojené súdnym alebo rozhodcovským rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, práva zaistenia pripustené súdnym alebo rozhodcovským rozhodnutím, ktoré nadobudlo účinnosť, a práva zaistenia zapísané v katastri nehnuteľností, registri plavidiel, obchodnom registri záložných práv alebo v Estónskom centrálnom registri cenných papierov. Vytvorí sa zoznam prijatých pohľadávok.

V zápisnici zo zasadnutia na obhajobu pohľadávok sa uvedie, či sa jednotlivá pohľadávka alebo jednotlivé zaisťovacie právo zaisťujúce pohľadávku pripustilo alebo nepripustilo a kto vzniesol námietku proti pohľadávke, jej poradie alebo zaisťovacie právo zaisťujúce pohľadávku. V zápisnici sa uvedie aj to, kto upustil od vznesenej námietky. Ak sa pohľadávka veriteľa nepripustila a veriteľ nepodal na súd návrh, aby bola pohľadávka pripustená, alebo súd takýto návrh zamietol, na námietky tohto veriteľa proti pohľadávkam iného veriteľa sa neprihliada. Ak proti pohľadávke iného veriteľa neboli podané žiadne iné námietky, táto pohľadávka sa považuje za prijatú. Pohľadávku a jej poradie prijaté na zasadnutí na obhajobu pohľadávok už nemožno neskôr napadnúť.

Predpisy, ktorými sa riadi uplatnenie, overenie a pripustenie pohľadávok v reorganizačnom konaní a v konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu

V reorganizačnom konaní dlžník predloží zoznam dlhov, v ktorom uvedie všetky pohľadávky, ktoré voči nemu existujú, ako aj príslušných veriteľov. Samotní veritelia teda neuplatňujú svoje pohľadávky. Veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať podľa plánu reorganizácie a ktorý nesúhlasí s veľkosťou svojej pohľadávky v reorganizačnom konaní, môže predložiť reorganizačnému poradcovi písomný návrh, v ktorom uvedie, s čím nesúhlasí, pokiaľ ide o pohľadávku v oznámení o reorganizácii, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s výškou pohľadávky. Dlžník môže vzniesť námietku proti tvrdeniam veriteľa, ale dlžník musí svoje stanoviská odôvodniť. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii a rozsahu zaistenia.

V konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu dlžník predloží plán reštrukturalizácie dlhu, v ktorom uvedie záväzky, ktoré sa majú reštrukturalizovať, a spôsob reštrukturalizácie, ktorý požaduje dlžník. Podobne ako v prípade reorganizačného konania samotní veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky. Ak veriteľ, ktorého pohľadávka sa má reštrukturalizovať, nesúhlasí s informáciami, ktoré dlžník uvedie v zozname dlhov, veriteľ v lehote stanovenej súdom oznámi súdu alebo poradcovi (ak tak stanoví súd), v akom ohľade nesúhlasí s pohľadávkou, a predloží aj dôkazy dokladujúce tieto okolnosti. Ak v stanovenej lehote veriteľ návrh nepredloží, znamená to, že súhlasí s veľkosťou pohľadávky. Ak dlžník alebo poradca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v návrhu veriteľa, urýchlene predloží návrh spolu s dôkazmi na súd a uvedie, prečo nesúhlasí s informáciami uvedenými v návrhu. Na základe predložených tvrdení a dôkazov súd rozhodne o veľkosti veriteľovej primárnej a sekundárnej pohľadávky a o existencii zaistenia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Uplatňuje sa zásada, že všetci veritelia sa posudzujú rovnako. Platia však určité výnimky, ktoré niektorým veriteľom poskytujú prednostné právo.

Skôr ako sa na základe pomerného rozdelenia vyplatia peniaze, z konkurznej podstaty sa vykonajú platby súvisiace s konkurzným konaním v tomto poradí:

1. pohľadávky vyplývajúce z následkov vylúčenia alebo vymáhania majetku;

2. vyživovacia povinnosť splatná dlžníkovi a jeho nezaopatreným rodinným príslušníkom;

3. konsolidované záväzky;

4. náklady a výdavky, ktoré vznikli v rámci konkurzného konania.

Po vykonaní týchto platieb sa pohľadávky veriteľov uspokoja v tomto poradí:

1. pripustené pohľadávky zaistené záložným právom;

2. ostatné pripustené pohľadávky, ktoré boli uplatnené v stanovenej lehote;

3. ostatné pohľadávky, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, ale boli pripustené.

Zodpovednosť tretích strán za záväzky dlžníka je možná v prípade solidárnych dlžníkov V takom prípade solidárny dlžník ručí veriteľovi bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka. Ak solidárny dlžník splatí časť dlhu, ktorý veriteľ takisto uplatnil voči dlžníkovi, táto časť sa od pohľadávky odpočíta.

Záväzok dlžníka možno takisto previesť na tretiu osobu na základe právnych predpisov. Ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, t. j. na zamestnávateľa bol vyhlásený konkurz alebo konkurzné konanie sa skončilo zrušením, zamestnancovi sa vyplatí náhrada za všetky mzdy a odmeny, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, za všetky náhrady mzdy za dovolenku, ktoré mu neboli vyplatené, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného, a za všetky príspevky, ktoré mu neboli poskytnuté, keď došlo k zrušeniu pracovnej zmluvy, skôr ako bol zamestnávateľ vyhlásený za platobne neschopného alebo potom. Ak je zamestnávateľ platobne neschopný, veriteľom v konkurznom konaní, pokiaľ ide o poistné v prípade nezamestnanosti, ktoré nebolo odvedené v stanovenej lehote splatnosti, je štát.

V reorganizačnom konaní a konaní vo veci reštrukturalizácie dlhu nemožno hovoriť o konkurznej podstate a pohľadávky sa uspokojujú podľa plánu reorganizácie alebo podľa plánu reštrukturalizácie dlhu. Plán reorganizácie neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, od plnenia záväzku danej osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku podniku, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti podniku len v rozsahu, v ktorom podnik zodpovedá za plnenie záväzku podľa plánu reorganizácie. Schválenie reštrukturalizačného plánu neoslobodzuje osobu, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, od plnenia záväzku danej osoby. Ak osoba, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie záväzku dlžníka, splnila svoj záväzok, táto osoba má regresné právo proti dlžníkovi len v rozsahu, v ktorom dlžník zodpovedá za plnenie záväzku podľa reštrukturalizačného plánu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ukončenie konkurzného konania a účinky ukončenia

Konkurzné konanie končí zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu, zrušením konkurzného konania, keď prestanú existovať dôvody na konkurz, so súhlasom veriteľov, po schválení záverečnej správy, po schválení vyrovnania alebo z iných dôvodov stanovených zákonom.

Súd ukončí konanie zrušením rozhodnutím bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka nepostačuje na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním a ak nie je možné vymôcť alebo opätovne získať majetok ani uplatniť pohľadávku voči členovi riadiaceho orgánu. Súd môže takisto ukončiť konanie zrušením bez vyhlásenia konkurzu, bez ohľadu na platobnú neschopnosť dlžníka, ak majetok dlžníka tvoria najmä pohľadávky na vymáhanie alebo pohľadávky voči tretím stranám, pričom nie je pravdepodobné, že dôjde k uspokojeniu týchto pohľadávok. Súd neukončí konanie zrušením, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana prevedie sumu určenú súdom ako vklad na zaplatenie nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním na účet určený na tento účel. Ak konkurzné konanie dlžníka, ktorý je právnickou osobou, skončí zrušením, dočasný správca vykoná likvidáciu právnickej osoby v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o ukončení konania bez likvidačného konania. Ak v čase zrušenia konkurzného konania dlžník má nejaký majetok, najprv sa z neho zaplatí odmena dočasného správcu a potrebné výdavky.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak prestanú existovať dôvody na konkurzné konanie, pokiaľ dlžník dokáže, že nie je platobne neschopný alebo že nie je pravdepodobné, že sa stane platobne neschopným, ak sa konkurz vyhlásil, pretože bolo pravdepodobné, že sa dlžník v budúcnosti stane platobne neschopným. Ak sa konkurzné konanie ukončí, pretože prestali existovať dôvody na konkurzné konanie, právnická osoba sa nezruší.

Súd ukončí konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, ak všetci veritelia, ktorí uplatnili svoje pohľadávky v stanovenej lehote, súhlasia s ukončením konania. Ak je dlžník, ktorý je právnickou osobou, trvale platobne neschopný, súd rozhodne o likvidácii dlžníka, ktorý je právnickou osobou, rozhodnutím o ukončení konania.

Konkurzné konanie končí schválením záverečnej správy, keď správca predloží záverečnú správu konkurznému výboru a súdu. Správca v záverečnej správe uvedie informácie o konkurznej podstate a peniazoch, ktoré získal jej predajom, o platbách, pohľadávkach pripustených veriteľmi, podaných a ešte nepodaných žalobných návrhoch atď. Veritelia môžu na súd podať námietky proti záverečnej správe. Súd rozhodne o schválení záverečnej správy a ukončení konkurzného konania. Súd odmietne schváliť záverečnú správu a formou rozhodnutia ju vráti správcovi, aby mohlo konkurzné konanie pokračovať, ak sa v záverečnej správe zistí, že v konkurznom konaní došlo k porušeniu práv dlžníka alebo veriteľov.

Konkurzné konanie sa môže skončiť aj vyhlásením vyrovnania. Vyrovnanie je dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi o zaplatení dlhov a zahŕňa zníženie dlhov alebo predĺženie lehoty splatnosti. K vyrovnaniu môžno pristúpiť v konkurznom konaní na návrh dlžníka alebo správcu po vyhlásení konkurzu. Valné zhromaždenie veriteľov prijme uznesenie o vyrovnaní. Súd rozhodne o schválení vyrovnania. Súd ukončí konkurzné konanie formou rozhodnutia, ktorým schváli vyrovnanie.

Ak sa konkurzné konanie neukončí v priebehu dvoch rokov od vyhlásenia konkurzu, správca je povinný predkladať konkurznému výboru a súdu správu každých šesť mesiacov až do ukončenia konkurzného konania. Správca v tejto správe uvedie dôvody, prečo sa konkurzné konanie ešte neukončilo, a poskytne informácie o predanej a nepredanej konkurznej podstate a o spravovaní konkurznej podstaty. Súd po ukončení konkurzného konania správcu uvoľní, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak. Súd môže odmietnuť uvoľniť správcu, ak v čase ukončenia konkurzného konania sa ešte v plnej miere nepredala konkurzná podstata, ak ešte majú prísť peniaze za konkurznú podstatu, ak ešte neboli vypočuté žalobné návrhy predložené správcom alebo ak má správca v úmysle podať žalobný návrh alebo je povinný ho podať. V takom prípade bude správca naďalej vykonávať svoje úlohy aj po ukončení konkurzného konania. Ak po ukončení konkurzného konania a uvoľnení správcu pribudnú peniaze do konkurznej podstaty, ak sú k dispozícii sumy peňazí vložené pri rozdelení alebo ak je zjavné, že konkurzná podstata zahŕňa predmety, ktoré sa nezohľadnili pri príprave návrhu rozdelenia, súd z vlastnej iniciatívy alebo na návrh správcu alebo veriteľa prijme rozhodnutie o následnom rozdelení.

Ukončenie reorganizačného konania a účinky ukončenia

Reorganizačné konanie sa skončí, keď sa ukončí pred dátumom splatnosti, keď dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie stanovená v tomto pláne. Keď sa plán reorganizácie vykoná pred dátumom splatnosti, reorganizačné konanie sa skončí, ak podnik pred uplynutím lehoty na vykonanie plánu reorganizácie splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe plánu reorganizácie.

Reorganizačné konanie možno ukončiť pred dátumom splatnosti len pred schválením plánu reorganizácie. Súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, ak podnik poruší povinnosť spolupracovať alebo nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov reorganizačného poradcu alebo znalca, ak sa neschváli plán reorganizácie, ak podnik predloží návrh v tomto zmysle, ak prestanú existovať dôvody na začatie reorganizačného konania, ak sa premrhá majetok podniku alebo ak sa poškodia záujmy veriteľov, ak sa plán reorganizácie nepredloží do dátumu splatnosti alebo ak je pohľadávka nejednoznačná. Ak súd ukončí reorganizačné konanie pred dátumom splatnosti, všetky následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať.

Keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, reorganizačné konanie sa ukončí.

Reorganizačné konanie sa môže skončiť aj zrušením plánu reorganizácie. Plán reorganizácie sa zruší, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, ak podnik predloží návrh na zrušenie plánu reorganizácie alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Ak dôjde k zrušeniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať.

Ukončenie konania vo veci reštrukturalizácie dlhu a účinky ukončenia

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu sa skončí, keď je odmietnutý alebo zamietnutý návrh na reštrukturalizáciu dlhu, keď dôjde k zrušeniu plánu reštrukturalizácie dlhu, keď sa konanie ukončí alebo keď uplynie lehota na vykonanie plánu reštrukturalizácie dlhu stanovená v tomto pláne. Keď sa reštrukturalizačný plán vykoná pred dátumom splatnosti, konanie sa skončí, ak dlžník pred uplynutím lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu splní všetky záväzky, ktoré prijal na základe reštrukturalizačného plánu.

Súd zruší reštrukturalizačný plán na základe návrhu dlžníka a v prípade, ak je na dlžníka vyhlásený konkurz. Súd môže zrušiť reštrukturalizačný plán, ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov poradcu alebo znalca. Ak dôjde k zrušeniu reštrukturalizačného plánu, následky prijatia návrhu na reštrukturalizáciu dlhu retroaktívne prestanú existovať.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Práva veriteľov po ukončení konkurzného konania

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu uplatniť pohľadávky, ktoré bolo možné uplatniť, ale počas konkurzného konania neboli uplatnené, a pohľadávky, ktoré boli podané, ale neboli uspokojené alebo voči nim dlžník podal námietku. V takom prípade sa za obdobie konkurzného konania nepočítajú úroky a úroky z omeškania.

Ak dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oslobodený od svojich záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, znamená to, že zanikajú pohľadávky veriteľov v konkurznom konaní voči dlžníkovi vrátane pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, ktorí neuplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, okrem záväzkov, ktoré sa týkajú náhrady škôd úmyselne spôsobených nezákonným konaním alebo zaplatenia vyživovacej povinnosti na dieťa alebo rodiča.

Po ukončení konkurzného konania veritelia môžu voči dlžníkovi takisto uplatniť pohľadávky vyplývajúce z konsolidovaných záväzkov, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. Pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzného konania a ktoré nebolo možné uplatniť v konkurznom konaní, možno takisto uplatniť voči dlžníkovi podľa všeobecného postupu. V takom prípade sa premlčacia lehota začína od ukončenia konkurzného konania. V rozsahu, v ktorom pohľadávka veriteľa pripustená v konkurznom konaní nebola uspokojená v konkurznom konaní, predstavuje rozhodnutie exekučný nástroj, pokiaľ dlžník nevzniesol voči pohľadávke námietku alebo súd pripustil pohľadávku veriteľa.

Práva veriteľov po ukončení reorganizačného konania

Ak sa reorganizačné konanie ukončí, keď uplynie lehota na vykonanie plánu reorganizácie, veriteľ môže vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa plánu reorganizácie len v rozsahu, ktorý bol dohodnutý v pláne reorganizácie, ale nebol splnený podľa tohto plánu.

Ak dôjde k zrušeniu alebo k predčasnému vypovedaniu plánu reorganizácie, následky začatia reorganizačného konania retroaktívne prestanú existovať. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Práva veriteľov po ukončení konania vo veci reštrukturalizácie dlhu

Ak je návrh odmietnutý alebo zamietnutý alebo ak dôjde k ukončeniu konania, všetky následky pripustenia návrhu retroaktívne prestanú existovať. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.

Po uplynutí lehoty na vykonanie reštrukturalizačného plánu môže veriteľ vymáhať pohľadávku reštrukturalizovanú podľa reštrukturalizačného plánu len v rozsahu, ktorý bol dohodnutý v reštrukturalizačnom pláne, ale nebol splnený podľa tohto plánu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurzné konanie

Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu uspokojený alebo ak sa konkurzné konanie skončí vyrovnaním, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním sa vyplatia z konkurznej podstaty. Ak súd zamietne alebo odmietne veriteľov návrh na vyhlásenie konkurzu alebo ak sa konanie ukončí, pretože veriteľ stiahne návrh na vyhlásenie konkurzu, náklady a výdavky súvisiace s konkurzným konaním refunduje veriteľ. V prípade zrušenia konkurzného konania súd rozhodne o rozdelení nákladov a výdavkov súvisiacich s konkurzným konaním podľa príslušných okolností.

Ak sa konanie začaté na základe návrhu dlžníka ukončí zrušením bez vyhlásenia konkurzu a majetok dlžníka nepostačuje na vykonanie požadovaných platieb, súd nariadi dlžníkovi, aby zaplatil refundovateľné výdavky a odmenu dočasného správcu, ale môže nariadiť aj refundáciu zo štátnych finančných prostriedkov. Refundácia odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov nesmie v žiadnom prípade prekročiť 397 EUR (vrátane zákonom predpísaných daní, okrem dane z pridanej hodnoty). Súd nenariadi refundáciu odmeny a výdavkov dočasného správcu zo štátnych finančných prostriedkov, ak dlžník, veriteľ alebo tretia strana previedla sumu stanovenú súdom ako vklad na pokrytie refundovateľných výdavkov a odmeny dočasného správcu na účet určený na tento účel.

Reorganizačné konanie

Keď sa začne reorganizačné konanie, súd určí lehotu, v ktorej musí podnik previesť sumu stanovenú súdom na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie prvotných výdavkov a prvotnej odmeny reorganizačného poradcu. Ak podnik túto sumu nezaplatí, súd ukončí reorganizačné konanie. O sume refundovateľných výdavkov a odmene reorganizačného poradcu rozhodne súd pri uvoľnení reorganizačného poradcu alebo pri schválení plánu reorganizácie na základe správy o činnostiach a výdavkoch reorganizačného poradcu.

Ak súd zapojí do reorganizačného konania znalcov, majú právo na refundáciu potrebných a odôvodnených výdavkov súvisiacich s výkonom povinností a na odmenu za plnenie svojich úloh. O sume refundovateľných výdavkov a odmene znalca rozhodne súd pri uvoľnení znalca na základe správy o činnostiach a výdavkoch znalca, ktorú predloží v lehote stanovenej súdom. Pri stanovovaní výšky odmeny znalca môže súd vypočuť aj podnik.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Náklady a výdavky súvisiace s konaním vo veci reštrukturalizácie dlhu hradí dlžník. Procesné výdavky veriteľov hradia samotní veritelia. Súd môže dlžníkovi nariadiť, aby uhradil procesné výdavky veriteľov, ak dlžník vedome predložil neopodstatnený návrh na reštrukturalizáciu dlhu alebo inak spôsobil procesné výdavky veriteľom tým, že vedome predložil nesprávne informácie alebo vedome predložil neopodstatnený návrh alebo námietku. Štát dlžníkovi neposkytne žiadnu procesnú pomoc za to, že platí štátny poplatok. Ak sa plán reštrukturalizácie dlhu vykoná, dlžník nemusí refundovať výdavky spojené s procesnou pomocou poskytnutou štátom. Ak sa vymenuje poradca alebo znalec, súd stanoví sumu, ktorú dlžník musí previesť na účet určený na tento účel ako vklad na pokrytie odmeny a výdavkov poradcu alebo znalca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurzné konanie

Po vyhlásení konkurzu sa právo dlžníka spravovať konkurznú podstatu a nakladať s ňou prevádza na konkurzného správcu. Po vyhlásení konkurzu je neplatné akékoľvek nakladanie dlžníka s predmetmi patriacimi do konkurznej podstaty. Dlžník, ktorý je fyzickou osobou, môže nakladať s konkurznou podstatou so súhlasom správcu. Akékoľvek nakladanie s konkurznou podstatou bez súhlasu správcu je neplatné.

Súd prostredníctvom postupu vymáhania zruší všetky transakcie a iné úkony dlžníka, ktoré boli uzavreté alebo vykonané pred vyhlásením konkurzu a ktoré poškodzujú záujmy veriteľov. Ak bola v období od vymenovania dočasného správcu do vyhlásenia konkurzu uzavretá vymáhateľná transakcia alebo bol vykonaný akýkoľvek iný vymáhateľný úkon, predpokladá sa, že táto transakcia a tento úkon poškodzujú záujmy veriteľov.

Dlžník, veriteľ alebo správca môžu od súdu požadovať zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov, ak je toto uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo ak bol pri jeho prijatí porušený postup stanovený právnymi predpismi, alebo ak je právo na napadnutie uznesenia priamo predpísané v právnych predpisoch. Zrušenie uznesenia o valnom zhromaždení veriteľov možno požadovať aj v prípade, ak uznesenie poškodzuje spoločné záujmy veriteľov.

Ak sa začalo konanie na oslobodenie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, od záväzkov, na žiadosť veriteľa môže súd zrušiť platnosť rozhodnutia o oslobodení dlžníka od záväzkov, ktoré nesplnil počas konkurzného konania, v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia, ak vyjde najavo, že dlžník úmyselne porušil svoje povinnosti počas konania na oslobodenie dlžníka od záväzkov, a tak vecne zabránil uspokojeniu pohľadávok veriteľov.

Ak sa dlžník a veritelia po vyhlásení konkurzu dohodnú na vyrovnaní, súd môže vyrovnanie zrušiť, ak dlžník neplní záväzky vyplývajúce z vyrovnania, ak je odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania alebo keď je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti vyrovnania zjavné, že dlžník nedokáže plniť podmienky vyrovnania. Zrušenie vyrovnania má vplyv na všetkých veriteľov, ktorí sa podieľali na vyrovnaní, a tak chráni všeobecné zhromaždenie veriteľov.

Reorganizačné konanie

Súd zruší platnosť plánu reorganizácie, ak bol podnik odsúdený za priestupok týkajúci sa konkurzu alebo za trestný čin týkajúci sa exekučného konania po schválení plánu reorganizácie, ak podnik vo významnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z plánu reorganizácie, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti plánu reorganizácie zjavné, že podnik nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci plánu reorganizácie, na základe návrhu reorganizačného poradcu, ak sa neuhradí poplatok za vykonávanie dohľadu alebo ak podnik neposkytuje reorganizačnému poradcovi pomoc počas výkonu dozornej povinnosti alebo mu neposkytuje informácie, ktoré reorganizačný poradca potrebuje na vykonávanie dohľadu, alebo na základe návrhu podniku alebo ak je na podnik vyhlásený konkurz. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci plánu reorganizácie, sa voči podniku obnoví v pôvodnej výške a treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania plánu reorganizácie.

Konanie vo veci reštrukturalizácie dlhu

Súd zruší platnosť reštrukturalizačného plánu na základe návrhu dlžníka alebo ak je na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak dlžník vo významnej miere nesplní záväzky vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu, ak je po uplynutí aspoň polovice lehoty platnosti reštrukturalizačného plánu zjavné, že dlžník nedokáže plniť záväzky, na ktoré sa podujal v rámci tohto plánu, ak dlžník nemá problémy s platobnou schopnosťou, prípadne tieto problémy prekonal a reštrukturalizácia pohľadávok veriteľov už z hľadiska veriteľov nie je spravodlivá, pretože okolnosti sa významne zmenili, ak dlžník úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti predložil vecne nesprávne alebo neúplné informácie o svojom majetku, príjme, svojich veriteľoch alebo záväzkoch, ak dlžník vykonal platby veriteľom, ktoré sa neuvádzajú v reštrukturalizačnom pláne, a tak vo významnej miere poškodil záujmy ostatných veriteľov, ak dlžník neposkytuje pomoc súdu alebo poradcovi počas výkonu dozornej povinnosti alebo neposkytuje informácie potrebné na vykonávanie dohľadu alebo ak dlžník nezaplatí sumu stanovenú súdom ako vklad. Právo pohľadávky veriteľa, ktorého pohľadávka bola reštrukturalizovaná v rámci reštrukturalizačného plánu, sa voči dlžníkovi obnoví v pôvodnej výške. Treba prihliadať aj na výnosy veriteľa počas vykonávania reštrukturalizačného plánu.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 06/02/2018

Platobná neschopnosť - Grécko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodníkom a združeniam osôb s právnou subjektivitou, ktoré sledujú ekonomický cieľ.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa má otvoriť konanie, návrh na jeho začatie musí podať sám dlžník, veriteľ s právnym záujmom alebo generálny prokurátor na súde prvého stupňa (eisangeléas protodikón), ak sa konanie týka verejného záujmu. Podmienky na začatie konania: a) ak návrh podal veriteľ, dlžník musí byť v situácii, kedy pozastavil platby, b) ak návrh podal dlžník, postačí, ak je pravdepodobné, že nie je schopný splácať svoje dlhy. Súd určí dátum zastavenia platieb, ktorý nesmie byť stanovený viac než dva roky pred dňom uverejnenia rozsudku. Predsedajúci sudca môže na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá má právny záujem, nariadiť akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za potrebné, aby sa zabránilo akejkoľvek zmene stavu majetku dlžníka, ktorá by poškodila veriteľov. Takéto opatrenie sa prestane uplatňovať automaticky vo chvíli, keď bude vynesený rozsudok o vyhlásení platobnej neschopnosti.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Do konkurznej podstaty (ptocheutikí periousía) patrí všetok majetok vo vlastníctve dlžníka bez ohľadu na to, kde sa nachádza, ku dňu, keď sa vyhlási platobná neschopnosť. Jej súčasťou nie je a) akýkoľvek nepostihnuteľný majetok, t. j. veci, ktoré sú celkom nevyhnutné ako základné existenčné minimum dlžníka a jeho rodiny, a veci, ktoré dlžník potrebuje na výkon práce na účely obživy, alebo b) akýkoľvek majetok, ktorý je vyňatý na základe osobitných ustanovení práva. Súčasť konkurznej podstaty netvorí ani majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení platobnej neschopnosti.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Dlžník s účinnosťou od vyhlásenia platobnej neschopnosti automaticky stráca právo hospodáriť so svojím majetkom, t. j. spravovať ho a nakladať s ním. Akékoľvek hospodárenie dlžníka s majetkom bez súhlasu správcu (sýndikos) je nevykonateľné. Majetok spravuje správca. Dlžník môže svoj majetok spravovať len vo výnimočných prípadoch stanovených právom. Vymenovaný správca musí byť právnik, ktorý má aspoň päť rokov praxe. Na činnosť správcu dozerá sudca spravodajca (eisigitís dikastís). Niektoré z úkonov správcu si vyžadujú povolenie súdu, ktorý sa zaoberá platobnou neschopnosťou (ďalej len „insolvenčný súd“, ptocheutikó dikastírio). Insolvenčný súd slúži ako najvyšší orgán dohľadu zodpovedný za riadenie insolvenčného konania.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Vyhlásenie platobnej neschopnosti nemá vplyv na právo veriteľa vzniesť nárok na započítanie pohľadávok voči protipohľadávke dlžníka za predpokladu, že podmienky na započítanie pohľadávok boli splnené ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti. Akýkoľvek zákaz započítania pohľadávok sa vzťahuje aj na platobnú neschopnosť.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Všetky dvojstranné zmluvy, ktoré sú v platnosti k dátumu vyhlásenia platobnej neschopnosti a ktorých je dlžník zmluvnou stranou, ostanú účinné, pokiaľ sa v zákone o konkurznom konaní nestanovuje inak. Správca má na základe povolenia udeleného sudcom‑ spravodajcom právo plniť každú platnú zmluvu a požadovať ich plnenie protistranami. Všetky zmluvy trvalého charakteru ostávajú v platnosti, pokiaľ to právne predpisy nestanovujú inak. Všetky finančné zmluvy sú vyňaté. Ustanovenia insolvenčného práva nemajú vplyv na právo ukončiť zmluvu v súlade s právom alebo zmluvou. Vyhlásenie o platobnej neschopnosti poskytuje základ na ukončenie zmlúv osobnej povahy, ktorých je dlžník zmluvnou stranou. Správca môže previesť zmluvný vzťah, ktorého je dlžník protistranou, na tretiu stranu. Pracovnoprávny vzťah sa ukončí po vyhlásení platobnej neschopnosti.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Po vyhlásení platobnej neschopnosti sa automaticky pozastavia všetky konania jednotlivých veriteľov proti dlžníkovi s cieľom uspokojiť alebo splniť pohľadávky v rámci platobnej neschopnosti bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa zabezpečených veriteľov, na ktorých sa pozastavenie nevzťahuje do výšky zábezpeky v konkurznej podstate. Pozastavenie na niekoľko mesiacov sa však môže použiť pri tých veriteľoch, ktorí musia spĺňať určité podmienky. Konkrétnejšie, po vyhlásení platobnej neschopnosti sa zakazujú tieto úkony: pokračovanie vo výkone, podávanie žalôb na zabezpečenie vykonania alebo vyhlásenia, pokračovanie v týchto súdnych sporoch, podávanie odvolaní alebo pojednávanie vo veci odvolaní a vydávanie aktov správnej alebo daňovej povahy alebo ich výkon na aktívach konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V každom súdnom konaní prebiehajúcom ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti bude pokračovať správca, ak je dlžník v týchto súdnych konaniach v postavení veriteľa. Ak je v nich dlžníkom, súdne konania sa pozastavia a pokračuje sa podľa postupu na podávanie a overovanie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v registri úpadcov (grammatéas ton ptocheúseon). Všetci veritelia bez ohľadu na prednostné postavenie alebo zabezpečenie vrátane veriteľov, ktorých pohľadávky sú podmienečné, sa stretávajú na zasadnutiach veriteľov (synéleusi ton pistotón). Prvé zasadnutie sa zvolá rozsudkom, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť. Na zasadnutí sa môže zvoliť trojčlenný výbor veriteľov (epitropí pistotón), ktorý potom môže vymenovať spoločného zástupcu všetkých členov. Trojčlenný výbor veriteľov bude monitorovať priebeh insolvenčného konania.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Po dokončení inventarizácie dlžníkovho hnuteľného a nehnuteľného majetku sa správca môže poradiť so sudcom‑ spravodajcom a požiadať o povolenie predať tovar alebo hnuteľné položky, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, ale len s cieľom pokryť súčasné potreby. Až po dokončení overovania veriteľov a za predpokladu, že sa neprijme ani neschváli nijaký plán reorganizácie, alebo v prípade, že sa zruší prijatý alebo schválený plán, môže správca pristúpiť k likvidácii majetku dlžníka a rozdeliť výnos veriteľom tým, že predá buď celý podnik, alebo jeho jednotlivé aktíva. S nehnuteľným majetkom dlžníka možno nakladať len s povolením insolvenčného súdu, ktoré sa udelí v reakcii na žiadosť správcu a na základe správy vypracovanej sudcom‑ spravodajcom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia dlžníka môžu prihlásiť svoje pohľadávky a predložiť doklady do registra úpadcov bez ohľadu na to, či sú ich pohľadávky prednostné, a bez ohľadu na to, či sú zabezpečené kolaterálom. Veritelia zapojení do insolvenčného konania sú tí veritelia, ktorí ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti mali zmluvnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá už bola vytvorená a môže sa vymáhať prostredníctvom súdu. Nijakú pohľadávku vytvorenú po začatí insolvenčného konania už nemožno prihlásiť. Od konkurznej podstaty sa po vydaní rozhodnutia o jej likvidácii vopred odpočítajú súdne trovy správcu, náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou konkurznej podstaty a odmena a akékoľvek pohľadávky správcu voči samotnej konkurznej podstate (omadiká pistómata) a uspokoja sa prednostne pred veriteľmi dlžníka.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Pohľadávky sa musia prihlásiť písomne v registri úpadcov a musí sa uviesť typ, príčina, dátum vzniku atď., a to do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia rozsudku, ktorým sa vyhlasuje platobná neschopnosť, vo Vestníku procesných oznámení právnickej komory (Deltío Dikastikón Dimosieúseon tou Tameíou Nomikón). Ak táto lehota‑ na prihlasovanie uplynie, veriteľ môže ešte podať oznámenie o námietke (anakopí) a požiadať, aby jeho pohľadávku overil insolvenčný súd. Pre overenie platí toto: a) vykonáva ho správca v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu tri dni po uplynutí lehoty‑ určenej na prihlasovanie pohľadávok; b) veriteľ, ktorého pohľadávka sa overuje, sa na tomto procese môže zúčastniť buď osobne, alebo prostredníctvom riadne splnomocnenej tretej strany; c) overenie sa vykoná porovnaním dokumentov veriteľa s účtovnými knihami a dokumentmi dlžníka; d) sudca‑ spravodajca vypracuje správu o overení veriteľov; e) v prípade pochybností sudca‑ spravodajca rozhodne, či sa má pohľadávka uznať, a môže ju predbežne uznať; f) námietky počas overovania môže vzniesť dlžník, správca a veritelia, ktorých pohľadávky už boli prijaté. Neexistuje nijaké vyhradené webové sídlo, na ktorom by sa nachádzali osobitné formuláre pre uvedený postup. Osobitné formuláre však poskytuje register úpadcov na súde prvého stupňa (protodikeío).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Správca po prijatí rozhodnutia o likvidácii konkurznej podstaty bez zbytočného odkladu vypracuje zoznam veriteľov a predloží ho sudcovi‑ spravodajcovi. Sudca spravodajca vyhlási zoznam za vykonateľný a nechá ho zverejniť vo svojom úrade. Pri rozdeľovaní sa zohľadnia tieto všeobecné zásady o prednosti: i) pohľadávky vyplývajúce zo všetkých druhov financovania poskytnutého s cieľom zachovať fungovanie obchodnej činnosti dlžníka; ii) pohľadávky za lekársku starostlivosť a výdavky na pohreb dlžníka; iii) pohľadávky za poskytnutie potrebných potravín; iv) pohľadávky zamestnancov súvisiace ich zamestnaním, poplatky za právne služby; v) pohľadávky poľnohospodárov; vi) pohľadávky gréckeho štátu a miestnych orgánov; vii) pohľadávky záručného fondu (synengyitikó) a osobitné prednostné práva veriteľov, t. j. prednostné pohľadávky pred špecifickým hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom dlžníka alebo pred peňažnou sumou. Ak sa v prípade výnosov z likvidácie majetku alebo peňažnej sumy prednostné práva prekrývajú, uplatnia sa mutatis mutandis zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Plán reorganizácie môže insolvenčnému súdu predložiť dlžník a správca. Tento plán musí obsahovať informácie o finančnej spôsobilosti dlžníka a navrhovanom uspokojovaní veriteľov, opis opatrení, ktoré sa majú prijať, napríklad organizačné zmeny a obchodné plány, vytvorenie práv a celkové poradie všetkých veriteľov atď. Insolvenčný súd automaticky plán predbežne preskúma do 20 dní od jeho predloženia a môže ho zamietnuť na základe konkrétnych dôvodov stanovených v práve. Ak súd plán nezamietne, stanoví veriteľom lehotu‑ najmenej tri mesiace na prijatie plánu alebo na jeho zamietnutie a dátum, keď sa majú veritelia stretnúť. Rokovanie a hlasovanie o pláne sa uskutoční v prítomnosti sudcu‑ spravodajcu. Na prijatie plánu sa vyžaduje špeciálna väčšina. Keď veritelia prijmú plán reorganizácie, predloží sa súdu na ratifikáciu. Plán sa po vynesení právoplatného rozsudku o schválení plánu stane záväzným pre všetkých veriteľov, bez ohľadu na ich poradie a bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky prihlásili. Insolvenčné konania sa skončia. Veritelia môžu podávať návrhy na súdne konania individuálne.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po vyhlásení ukončenia platobnej neschopnosti sa zruší zbavenie majetku dlžníka, dlžník sa znovu ujme správy svojho majetku a veritelia môžu podávať žaloby individuálne. Konkrétne, po likvidácii majetku sa skončí insolvenčné konanie a správca do jedného mesiaca predloží svoju správu.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky spojené s insolvenčným konaním sa zaúčtujú na úkor konkurznej podstaty.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Všetky akty dlžníka v období od zastavenia platieb po vyhlásenie platobnej neschopnosti (tzv. podozrivé obdobie, ýpopti períodos), ktoré sú škodlivé pre väčšinu veriteľov sa môžu zrušiť (akty podliehajúce možnosti zrušenia, práxeis dynitikís anáklisis) alebo sa musia zrušiť (akty podliehajúce povinnému zrušeniu, práxeis ypochreotikís anáklisis) v súlade s podmienkami stanovenými v insolvenčnom práve. Žalobu o zrušenie môže insolvenčnému súdu podať správca alebo, ak sú splnené určité podmienky, veriteľ. Každý, kto nadobudol nejakú časť majetku dlžníka na základe zrušeného aktu, musí túto časť vrátiť do konkurznej podstaty.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 13/02/2018

Platobná neschopnosť - Španielsko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie, tzv. concurso de acreedores (konkurz veriteľov), sa vzťahuje rovnako na dlžníka podľa občianskeho práva, ako aj podnikateľa bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Zákonom č. 25/2015 z 28. júla 2015 sa zaviedli špecifikácie insolvenčného konania pre prípady, v ktorých je dlžníkom fyzická osoba, najmä s cieľom umožniť, aby bol dlžník počas konania oslobodený od nevyrovnaných dlhov.

Za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú osobu (vrátane maloletých osôb alebo osôb nespôsobilých na právne úkony), alebo o právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Právnické osoby sa môžu vyhlásiť za insolventné, aj keď sú v likvidácii. Nezáleží na tom, či sú súčasťou skupiny spoločností, keďže za insolventné možno vyhlásiť jednu alebo viacero spoločností, ktoré tvoria túto skupinu, ale nie skupinu samu osebe.

Insolvenčné konanie sa môže vyhlásiť v súvislosti s dedičstvom, pokiaľ nebolo prijaté bezpodmienečne.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

2.1. Podmienky na vyhlásenie insolvenčného konania:

V zákone sa stanovujú určité subjektívne a objektívne podmienky, ktoré musia byť splnené na účely vyhlásenia insolvenčného konania:

A) Subjektívna podmienka: za insolventného môže byť vyhlásený každý dlžník, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, podnikateľa alebo spotrebiteľa, hoci v zákone sa stanovujú určité špecifikácie týkajúce sa druhu dotknutého dlžníka, najmä v prípade obchodných spoločností alebo spotrebiteľov.

Orgány, ktoré predstavujú územnú organizáciu štátu, subjekty verejného sektora a iné verejnoprávne subjekty nemožno vyhlásiť za insolventné.

B) Objektívna podmienka: platobná neschopnosť dlžníka, ktorou sa rozumie neschopnosť riadne splácať svoje splatné peňažné záväzky.

2.2. Strany, ktoré môžu podať návrh na začatie konania

Požiadavky na podanie návrhu na začatie insolvenčného konania sa líšia podľa toho, či návrh podáva dlžník alebo veritelia.

Ak návrh na začatie insolvenčného konania podá dlžník (dobrovoľný konkurz), musí súdu odôvodniť, že sa v súčasnosti nachádza v situácii platobnej neschopnosti alebo mu takáto situácia hrozí, t. j. že nemôže riadne splácať svoje záväzky. Ak je platobná neschopnosť aktuálna, dlžník musí podať návrh na insolvenčné konanie do dvoch mesiacov od chvíle, keď sa o svojej platobnej neschopnosti dozvie, alebo od chvíle, keď sa o nej mal dozvedieť.

V tomto dvojmesačnom období však dlžník môže podľa zákona súdu oznámiť, že rokuje o uzatvorení dohody s veriteľmi o refinancovaní dlhu. V takom prípade sa lehota počas rokovaní pozastaví a veritelia nemôžu začať samostatné vykonávacie konanie voči majetku, ktorý dlžník potrebuje na tri mesiace svojej činnosti. Ak sa dlžníci nedohodnú s veriteľmi, po uplynutí tejto lehoty musia dlžníci do jedného mesiaca podať návrh na insolvenčné konanie.

K návrhu musia dlžníci predložiť určité dokumenty, ako je napríklad správa o ich hospodárskej činnosti, inventúra majetku, zoznam veriteľov s úverovými zárukami, zoznam zamestnancov a ich účty, ak ich dlžníci musia viesť.

Dlžníci, ktorými môžu byť fyzické alebo právnické osoby, musia podať návrh na insolvenčné konanie v prípade, keď sú v stave aktuálnej platobnej neschopnosti, ktorou sa rozumie situácia, keď osoba nemôže riadne splácať svoje záväzky. Na druhej strane, ak hrozí platobná neschopnosť (ešte neexistuje, ale očakáva sa), dlžníci majú jednoducho nárok podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Podanie návrhu obchodnému súdu (juzgado de lo mercantil) musí byť v súlade s určitými povinnými požiadavkami stanovenými v článku 6 ods. 2 zákona o konkurze (Ley Concursal): správa o finančnej a právnej histórii dlžníka; informácia o tom, či vykonáva nejakú hospodársku činnosť; ak ide o právnickú osobu, musí uviesť svojich akcionárov, správcov alebo likvidátorov a štatutárneho audítora; inventúra majetku a práv s príslušnými informáciami na ich identifikáciu; abecedný zoznam veriteľov s uvedenou adresou, výškou a dobou splatnosti pohľadávok a existujúcimi zárukami; v prípade potreby zoznam zamestnancov; ak má dlžník povinnosť viesť účtovníctvo, musí predložiť účtovné knihy; a ak patrí do skupiny spoločností, musí túto skutočnosť uviesť a predložiť konsolidovanú účtovnú závierku skupiny.

Dlžníci majú povinnosť spolupracovať so sudcom povereným insolvenčným konaním a so správcami nielen pasívne podriaďovaním sa požiadavkám, ktoré sa im kladú, ale aj aktívne prostredníctvom oznamovania všetkých dôležitých informácií. Táto povinnosť sa týka aj povinnosti dostaviť sa (pred súd a pred správcov), spolupracovať a informovať. Tieto povinnosti sa vzťahujú na dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby a štatutárni alebo faktickí zástupcovia právnických osôb, bez ohľadu na to, či túto úlohu plnia v súčasnosti alebo v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nesplnenie tejto povinnosti vedie k predpokladu úmyselného pochybenia alebo hrubej nedbanlivosti na účely vyhlásenia, že je insolventnosť trestná (v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje oddiel o trestnej zodpovednosti; t. j. z dôvodu schválenia škodlivej dohody alebo začatia likvidačného konania).

Dlžníka možno vyhlásiť za zodpovedného za platobnú neschopnosť a pokutovať ho. Jedným z účelov insolvenčného konania je analyzovať príčiny platobnej neschopnosti a najmä to, či k nej prispelo správanie dlžníka či iných osôb, ktoré sú s ním spojené priamo alebo nepriamo, alebo ju zhoršilo. To znamená objasniť príslušné záväzky s použitím tabuľky sankcií uvedenej v článkoch 172 a 172a zákona o konkurze.

2.3. Začatie konania a čas jeho začatia:

Sudca musí preskúmať predloženú dokumentáciu a v prípade, ak je platobná neschopnosť alebo bezprostredne hroziaca platobná neschopnosť odôvodnená, musí dlžníka vyhlásiť za insolventného ku dňu podania návrhu alebo od nasledujúceho dňa. Ak predložená dokumentácia nie je úplná, sudca môže povoliť jedno obdobie trvajúce päť dní na jej doplnenie.

Insolvenčné konanie môže takisto navrhnúť ktorýkoľvek veriteľ, pričom v takom prípade ide o tzv. nútený konkurz (concurso necesario). Veritelia, ktorí podajú návrh na vyhlásenie konkurzu, musia doložiť, že sa dlžník nachádza v situácii platobnej neschopnosti, a musia predložiť dôkaz, že voči dlžníkovi bol vystavený exekučný titul, v ktorom sa uvádza, že na splatenie dlhu nebol získaný dostatočný majetok, alebo musia doložiť určité skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť, napríklad: dlžník vo všeobecnosti prestal uhrádzať záväzky; existencia rozsiahleho zablokovania majetku dlžníka; náhle skrývanie alebo likvidácia majetku; alebo neuhradenie určitých dlhov (daní, sociálneho zabezpečenia, nárokov pracovníkov).

Ak insolvenčné konanie navrhne veriteľ, súd si predvolá dlžníka a umožní mu, aby sa proti vyhláseniu konkurzu bránil. V takýchto prípadoch sudca zvolá pojednávanie, na ktorom strany sporu môžu s určitými obmedzeniami predkladať dôkazy, a sudca musí rozhodnúť, či je dlžník v súčasnosti insolventný, a v prípade potreby musí vyhlásiť konkurz. Konanie sa začne aj vtedy, keď dlžník prijme vyhlásenie konkurzu, nenamieta proti nemu alebo keď sa nedostaví na pojednávanie.

Dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii platobnej neschopnosti alebo ktorým bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a ktorých záväzky sa odhadujú najviac na päť miliónov eur, môžu požiadať o postup na uzatvorenie dohody o mimosúdnom vyrovnaní. Tento postup môžu využiť aj právnické osoby, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 231 zákona o konkurze.

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť okamžite po jeho vydaní, a to aj v prípade podania odvolania.

2.4. Zverejnenie vyhlásenia konkurzu:

Vyhlásenie konkurzu sa musí zverejniť, pokiaľ možno prostredníctvom elektronických médií, a výťah z rozhodnutia sa musí uverejniť v štátnom úradnom vestníku, hoci sudca môže nariadiť, aby sa zverejnil vo viacerých médiách, ak to považuje za nevyhnutné.

2.5. Predbežné opatrenia:

Na žiadosť osoby, ktorá podala návrh na insolvenčné konanie, a v náležitých prípadoch po poskytnutí záruky na krytie prípadných záväzkov, keď sudca prijme návrh, môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa s majetkom dlžníka nemohlo nakladať, a to spôsobom stanoveným v rámci všeobecného procesného práva.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

3.1. Majetok, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty

Všetok majetok a práva, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu, sú súčasťou konkurznej podstaty alebo „majetku, ktorého sa týka konanie“, ako aj všetok majetok a práva, ktoré dlžník nadobudol alebo ktoré získal späť v priebehu konania. Výnimku predstavuje majetok, ktorý sa v právnom poriadku označuje ako majetok, na ktorý sa nevzťahuje zablokovanie.

Veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty prostredníctvom opatrení, ktoré umožňujú odvetvové právne predpisy.

V prípade insolvenčného konania s dlžníkmi, ktorými sú fyzické osoby v manželskom zväzku, ich samostatné aktíva budú súčasťou majetku, ktorého sa týka konanie, a v prípade, ak majú dohodu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súčasťou konkurznej podstaty bude aj spoločný majetok manželov, ak je tento majetok potrebný na krytie dlžníkových záväzkov.

Dlžník počas insolvenčného konania nemusí prerušiť svoju činnosť a môže pokračovať v prevádzke svojej spoločnosti, a to v súlade s dohodou týkajúcou sa povolenia alebo pozastavenia jeho právomocí. Vo všeobecnosti je povolenie správcov potrebné na účely správy majetku alebo nakladania s ním v prípadoch dohľadu nad právomocami dlžníka, je však možné povoliť určité konanie všeobecnej povahy, ak predstavuje súčasť bežných činností spoločnosti. V zásade platí, že až do schválenia dohody s veriteľmi alebo do začiatku likvidačného konania nemožno bez povolenia sudcu zaťažiť majetok s cieľom financovať insolventnú spoločnosť. V nasledujúcej časti sa vysvetľujú opatrenia na pozastavenie právomocí dlžníka alebo dohľad na nimi.

Polovica financovania prostredníctvom nového hotovostného príjmu v kontexte refinancovania sa považuje za pohľadávku voči konkurznej podstate.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

4.1. Právomoci dlžníka

Východiskom je v podstate rozdiel medzi dobrovoľným a núteným konkurzom (článok 22). V prvom prípade dlžník naďalej spravuje svoj majetok a nakladá s ním a podlieha dohľadu správcu, pričom potrebuje povolenie alebo súhlas správcu. V prípade núteného konkurzu sú právomoci dlžníka spravovať svoj majetok a nakladať s ním pozastavené a dlžníka nahrádza správca. Účelom právnej úpravy nie je trestať dlžníka, ale skôr ochrániť majetok a zabezpečiť výsledok konania.

Kritériom však je pokračovanie hospodárskej činnosti dlžníka. Z tohto dôvodu sa v článku 44 správcovi povoľuje, aby vytvoril prehľad činností, ktoré sú pre svoju povahu a množstvo oslobodené od nevyhnutnej kontroly. Tento systém je pružný, lebo sudca môže formou odôvodneného rozhodnutia nariadiť pozastavenie právomocí v prípade dobrovoľného konkurzu a v prípade núteného konkurzu nariadiť obyčajný dohľad v rámci mechanizmu získania povolenia alebo súhlasu, pričom uvedie riziká, ktorým sa týmto rozhodnutím chce vyhnúť, a výhody, ktoré sa ním dosiahnu.

Podobne sa na žiadosť správcu môže pôvodná dohoda o obmedzení alebo výmene právomocí neskôr upraviť, a to aj formou odôvodneného rozhodnutia a po vypočutí dlžníka (zmena nie je automatická), pričom platí požiadavka, že táto zmena sa musí zverejniť rovnakým spôsobom ako pôvodné vyhlásenie konkurzu.

Hneď po ukončení konania sa skončí aj obmedzenie právomocí. V opačnom prípade sa predlžuje, až kým sa schváli dohoda s veriteľmi, v ktorej sa môžu ustanoviť opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce právomoci dlžníka. Ak sa insolvenčné konanie skončí núteným predajom majetku úpadcu, začatie tejto fázy znamená pozastavenie právomocí dlžníka.

Vo všeobecnosti platí, že cieľom zákona o konkurze je zabezpečiť, že majetok dlžníka, ktorého sa týka insolvenčné konanie, ostane nezmenený. V určitých prípadoch je však možné časť majetku dlžníka predať počas insolvenčného konania s povolením sudcu, čo v určitých prípadoch nie je potrebné. Možný je aj predaj výrobných jednotiek počas insolvenčného konania, a to spôsobom stanoveným v článku 146a.

Ako výnimka zo všeobecného pravidla pokračovať v činnosti dlžníka sa stanovuje, že na žiadosť správcu a po vypočutí dlžníka a zástupcov pracovníkov sa môžu zatvoriť kancelárie dlžníka alebo pozastaviť jeho činnosť. Pokiaľ tento postup zahŕňa hromadné ukončenie, zmenu alebo pozastavenie pracovných zmlúv, sudca musí konať podľa osobitných pravidiel.

V zákone sa stanovujú aj osobitné povinnosti týkajúce sa účtov dlžníka a účinky insolvenčného konania na riadiace orgány insolventných právnických osôb sa regulujú samostatne.

4.2. Vymenovanie a právomoci správcov:

Správca je potrebná osoba alebo orgán, ktorý pomáha sudcovi a ktorý je poverený riadením insolvenčného konania. Po vyhlásení insolvenčného konania sudca nariadi druhú fázu konania, ktorej súčasťou je všetko, čo sa týka vymenovania, právomocí a povinností správcu a ustanovení, ktorými sa správca riadi.

Správca sa vyberá spomedzi fyzických a právnických osôb dobrovoľne registrovaných vo verejnom insolvenčnom registri (Registro Público Concursal) v súlade s podmienkami stanovenými zákonom. Na tieto účely sa rozlišuje medzi insolvenčným konaním malého, stredného a veľkého rozsahu. Prvé vymenovanie zo zoznamu má formu žrebu a ďalší výber prebieha striedavo okrem veľkých konaní, v ktorých sudca môže vymenovať správcu, ktorého považuje za najvhodnejšieho, pričom uvedie dôvody a riadi sa kritériami stanovenými zákonom. V prípade insolvenčného konania, ktoré sa týka úverových inštitúcií sudca musí vymenovať správcu zo zoznamu navrhnutého Fondom pre riadnu reštrukturalizáciu bánk (Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria). Sudca musí vymenovať správcov zo zoznamu, ktorý navrhla Národná komisia pre trhy s cennými papiermi (Comisión Nacional del Mercado de Valores), v prípade, keď ide o konanie týkajúce sa inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad táto komisia, alebo zo zoznamu navrhnutého Konzorciom pre poistné kompenzácie (Consorcio de Compensación de Seguros) v prípade poisťovní.

Obyčajne sa vymenúva iba jeden správca. Vo výnimočných prípadoch môže sudca v insolvenčnom konaní, ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu, ako druhého správcu vymenovať veriteľa, ktorým je verejná správa alebo verejnoprávny subjekt, ktoré sú spojené s danou verejnou správou alebo sa jej zodpovedajú.

Článok 33 zákona o konkurze obsahuje podrobné vysvetlenie povinností správcov, ktoré sa rozdeľujú na tieto kategórie: povinnosti procesnej povahy, povinnosti týkajúce sa dlžníka alebo jeho riadiacich orgánov; povinnosti týkajúce sa pracovných otázok, povinnosti súvisiace s právami veriteľov, povinnosti súvisiace s podávaním správ a hodnotením, povinnosti súvisiace so speňažením alebo s likvidáciou majetku a tajomnícke úlohy. Ich najdôležitejšou úlohou je podať správu podľa článku 75, ku ktorej musia priložiť návrh inventúry majetku a zoznam veriteľov.

Odmeny správcov určuje sudca podľa sadzobníka stanoveného v kráľovskej vyhláške č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004.

Vymenovaný správca musí prijať túto úlohu a sudca ho môže zamietnuť alebo odvolať v prípade, ak na to existuje oprávnená príčina. Správcovia takisto môžu vymenovať delegovaných asistentov, ktorý im v ich úlohách pomáhajú.

4.3. Konkurzný sudca

Právomoc viesť pojednávania v insolvenčných konaniach náleží oblasti obchodného súdnictva ako špecializovanej časti občianskoprávneho súdnictva. Sudca vyhlasuje a vedie insolvenčné konanie. V článku 86b organického zákona č. 6/1985 z 1. júla 1985 o justícii (Ley Orgánica del Poder Judicial) sa stanovuje prehľad právomocí sudcov obchodných súdov najmä vrátane všetkých otázok, ktoré vznikajú v oblasti insolvenčných konaní.

V rámci vyhlásenia konkurzu alebo predtým v zabezpečovacom opatrení, môže sudca obmedziť základné práva dlžníka. Tieto obmedzenia môžu zahŕňať: a) zadržanie poštovej alebo telefonickej komunikácie; b) povinnosť zdržiavať sa v rovnakej oblasti, ako je jeho adresa, s možnosťou domáceho väzenia a c) vstup do miesta pobytu a jeho prehliadka. Ak je dlžníkom právnická osoba, tieto opatrenia sa môžu prijať aj v súvislosti so všetkými alebo niektorými z jej súčasných riaditeľov alebo likvidátorov a s osobami, ktoré tieto úlohy vykonávali v predchádzajúcich dvoch rokoch.

V článku 8 zákona o konkurze sa konkurznému sudcovi udeľuje „výlučná a vylučujúca“ právomoc nad súborom vecí, ktoré sa týkajú vo všeobecnosti všetkých opatrení, ktoré sú namierené na majetok dlžníka alebo ktoré sú s ním v priamom vzťahu. Sudca má takisto právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa hromadného zrušenia pracovných zmlúv, keď sa zamestnávateľ vyhlási za insolventného, a prerokúvať žaloby týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti proti riaditeľom alebo likvidátorom insolventnej spoločnosti.

V prípade prejudiciálnych rozhodnutí a výlučne na účely konkurzu sa právomoci sudcu týkajú aj administratívnych a sociálnych otázok, ktoré priamo súvisia s insolvenčným konaním.

V zákone o konkurze sa stanovujú pravidlá týkajúce sa medzinárodnej súdnej právomoci a miestnej príslušnosti a osobitné pravidlá priebehu konania, ktoré sa majú dodržiavať a ktoré majú prednosť nad pravidlami stanovenými vo všeobecnom súdnom poriadku.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Po začatí insolvenčného konania nesmie dochádzať k započítaniu pohľadávok alebo dlhov dlžníka. Započítanie pohľadávok je však povolené v prípade, ak boli požiadavky na započítanie splnené pred vyhlásením konkurzu, a to aj vtedy, keď bolo rozhodnutie vydané neskôr. Tieto požiadavky sa uvádzajú vo všeobecnosti v článku 1196 Občianskeho zákonníka (Código Civil) (reciprocita pohľadávok, jednotnosť dlhov a skutočnosť, že sú splatné).

Insolvenčné konania so zahraničným prvkom sú z tohto pravidla vyňaté v prípade, ak právo uplatniteľné na vzájomnú pohľadávku dlžníka umožňuje započítanie v situáciách platobnej neschopnosti.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

6.1. Účinky na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka:

Zákonom o konkurze sa upravujú účinky insolvenčného konania na zmluvy uzatvorené medzi dlžníkom a tretími stranami, ktoré sa mali začať plniť pred vyhlásením konkurzu. Otázka sa posudzuje s ohľadom na dvojstranné zmluvy, keď jednostranné zmluvy rozhodujú o uznaní pohľadávok veriteľov, ktorí sú treťou stranou, alebo požiadavky o zahrnutie ich pohľadávok do majetku, na ktorý sa vzťahuje konanie, ako sa uvádza v článku 61. Zmluvy uzatvorené s verejnou správou sa riadia osobitným správnym právom.

Ako všeobecná zásada sa v článku 61 ods. 2 ustanovuje, že vyhlásenie konkurzu samo osebe nemá vplyv na zmluvy so vzájomnými záväzkami, ktoré čakajú na plnenie dlžníkom alebo inou zmluvnou stranou. Záväzky dlžníka sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Všetky kompenzácie vyplývajúce z vypovedania zmluvy sa takisto považujú za pohľadávku voči konkurznej podstate.

V zákone, ktorý posilňuje platnosť týchto zmlúv, sa za neplatnú považuje každá klauzula, ktorou sa ustanovuje právomoc zrušiť alebo vypovedať zmluvu výlučne z dôvodu, že jedna zo strán bola vyhlásená za insolventnú.

Ak je to v záujme insolvenčného konania, správca (v prípade pozastavenia) alebo dlžník (v prípade dohľadu) môže požiadať o ukončenie zmluvy konkurzným sudcom. V takýchto prípadoch musí sudca predvolať dlžníka, správcu a druhú zmluvnú stranu, aby sa dostavili na súd. Ak subjekty, ktoré sa dostavili na súd, dosiahnu dohodu, sudca vydá príkaz, ktorým sa ukončuje zmluva. V opačnom prípade sa spor bude posudzovať prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania a sudca bude rozhodovať o všetkom, čo súvisí s vrátením platieb a kompenzáciou, ktoré sa zaúčtujú voči konkurznej podstate a ktoré môžu byť významné, pokiaľ ide o vysokú sumu.

6.2. Vypovedanie z dôvodu porušenia zmluvy

V súlade s článkom 62 vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na vypovedanie dvojstrannej zmluvy z dôvodu následného porušenia akoukoľvek stranou. V prípade pokračujúceho plnenia zmlúv sa právomoc vypovedať zmluvu môže využiť aj vtedy, keď k jej porušeniu došlo pred vyhlásením konkurzu. I keď však existujú dôvody na vypovedanie zmluvy, sudca s ohľadom na záujmy insolvenčného konania môže nariadiť splnenie zmluvy, pričom splatné sumy alebo platby, ktoré musí dlžník realizovať, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate.

Žaloba o ukončenie zmlúv sa musí podať konkurznému sudcovi prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Po potvrdení žiadosti (a teda po schválení ukončenia zmluvy) všetky nesplatené záväzky prestanú byť platné. Pokiaľ ide o splatné záväzky, do insolvenčného konania sa zahrnú pohľadávky veriteľov, ktorí splnili svoje zmluvné záväzky, ak dlžník zmluvu porušil pred vyhlásením konkurzu; ak k porušeniu došlo po vyhlásení konkurzu, pohľadávky zmluvných strán, ktoré splnili svoje záväzky, sa zaúčtujú voči konkurznej podstate. Pohľadávky budú zahŕňať akúkoľvek náhradu škody (článok 62 ods. 4).

V článku 64 zákona sa uvádzajú osobitné ustanovenia, ktorými sa upravujú účinky na pracovné zmluvy, a v ďalšom článku sa upravujú účinky na zmluvy vyššieho manažmentu.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

7.1. Zákaz nových určovacích rozsudkov

Sudcovia občianskych a pracovných súdov nemôžu prijímať žaloby, ktoré by mal prerokúvať konkurzný sudca (v podstate žaloby zamerané voči majetku dlžníka).

Ak by bola niektorá z týchto žalôb omylom prijatá, nariadi sa ukončenie všetkých konaní a akékoľvek prijaté rozhodnutie sa bude považovať za neplatné. Sudcovia obchodného súdu sa tiež musia vyhýbať prijatiu žalôb podaných po začatí insolvenčného konania až do ich ukončenia, pokiaľ sa tieto žaloby týkajú pohľadávok súvisiacich s podnikovými záväzkami voči riaditeľom insolventných kapitálových spoločností, ktorí porušili svoje povinnosti, ak existujú dôvody pre likvidáciu.

7.2. Účinky vyhlásenia konkurzu na vykonávacie a vymáhacie konanie voči majetku dlžníka:

Vo všeobecnosti platí, že po začatí insolvenčného konania sa nesmie začať súdne alebo mimosúdne vykonávacie konanie, ani voči majetku dlžníka nesmú pokračovať nijaké správne konania či konania na vymáhanie daní. Postihom za porušenie tohto zákazu bude vyhlásenie tejto žaloby za neplatnú. Pravidlom sa stanovujú dve výnimky, pri ktorých vykonávanie môže pokračovať aj napriek vyhláseniu konkurzu a až do schválenia plánu likvidácie: a) správne vykonávacie konania, pri ktorých boli vydané zaisťovacie príkazy a b) pracovnoprávne vykonávacie konania týkajúce sa zablokovania majetku patriaceho dlžníkovi ešte pred vyhlásením konkurzu, a to za predpokladu, že zablokovaný majetok nie je nevyhnutný na pokračovanie podnikania alebo profesijnej činnosti dlžníka.

Pokiaľ ide o prebiehajúce vykonávacie konania, v článku 55 ods. 2 sa stanovuje, že prebiehajúce žaloby sa musia pozastaviť odo dňa vyhlásenia konkurzu, hoci príslušné pohľadávky sa môžu spracovať v rámci insolvenčného konania.

Existujú osobitné pravidlá na vymáhanie kolaterálu, ktoré sa uvádzajú v ďalšej časti, keďže sa týkajú riešenia účinkov na určité pohľadávky.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

8.1. Účinky na určovacie konanie prebiehajúce v čase vyhlásenia konkurzu

Určovacie konanie týkajúce sa dlžníka, ktoré prebiehajú v čase vyhlásenia konkurzu, pokračuje až do vynesenia právoplatného rozsudku, hoci napriek tomu sa konania právnických osôb, ktoré vzniesli nárok na náhradu škody proti svojim riaditeľom, likvidátorom alebo audítorom, pripoja k insolvenčnému konaniu a ich konanie bude pokračovať.

Rozhodcovské konanie: rozhodcovské zmluvy týkajúce sa dlžníka sa počas insolvenčného konania stávajú neplatnými (článok 52). Po vyhlásení konkurzu je preto zakázané začínať rozhodcovské konanie. Prebiehajúce rozhodcovské konania pokračujú až do vynesenia právoplatného rozhodcovského rozsudku.

8.2. Právo dlžníka na podanie žaloby (článok 54):

V zákone sa stanovuje oprávnenosť dlžníka na podanie žaloby podľa právomocí, ktoré si zachoval. Vo všeobecnosti platí, ak je dlžník pod správou, správca má právo podávať žaloby neosobnej povahy; ak je dlžník pod dohľadom, má právo podávať žaloby s náležitým povolením správcu, pokiaľ majú žaloby vplyv na majetok dlžníka. V prípade dohľadu, ak sa správca domnieva, že podanie žaloby je vhodné v záujme insolvenčného konania a dlžník žalobu nepodá, sudca môže správcovi povoliť žalobu podať.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

9.1. Účasť veriteľov na insolvenčnom konaní

Veritelia môžu podať sudcovi návrh na insolvenčné konanie a dlžník môže predložiť námietky proti tomuto návrhu. V takom prípade sa uskutoční vypočutie a sudca vydá rozhodnutie vo forme uznesenia. Ak insolvenčné konanie začne sudca, takéto konanie sa považuje za tzv. nútený konkurz, čo zvyčajne znamená, že dlžník je vylúčený zo správy svojho majetku a z nakladania s ním a v tejto funkcii ho nahrádza správca.

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí. Toto oznámenie musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Veritelia sa takisto zúčastňujú vo fáze dohody a likvidácie. Vo fáze dohody môžu predložiť návrh dohody a takisto môžu ponúknuť, že budú dodržiavať včasný návrh dohody predložený dlžníkom. V každom prípade budú predvolaní na stretnutie veriteľov, kde sa bude o tejto dohode diskutovať a hlasovať o jej schválení. Na to je potrebná účasť väčšiny, ako sa stanovuje v článku 124 zákona o konkurze. Tento proces sa môže uskutočniť aj písomne, ak je počet veriteľov vyšší ako tristo.

Niektorí veritelia môžu vzniesť námietky voči schváleniu dohody (veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí veriteľov, alebo tí, ktorí boli protiprávne pripravení o svoje právo hlasovať) a po jej schválení môžu veritelia požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z dohody.

Veritelia vo fáze likvidácie môžu predložiť pripomienky k plánu likvidácie, ktorý predložil správca, a k záverečnej správe, a to ešte pred vyhlásením insolvenčného konania za ukončené.

Vo fáze klasifikácie majú veritelia postavenie zainteresovanej strany a môžu predkladať pripomienky k správe správcu a k stanovisku generálnej prokuratúry, hoci nemôžu v súlade so zákonom predkladať nezávislé nároky na klasifikáciu.

A napokon, pokiaľ ide o skončenie insolvenčného konania, veritelia môžu predkladať aj pripomienky, v ktorých namietajú proti skončeniu v určitých prípadoch.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

10.1. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty v úvodnej fáze

Vzhľadom na to, že insolvenčným konaním sa neprerušuje činnosť dlžníka, po vyhlásení konkurzu môže dlžník naďalej nakladať so svojím majetkom v súlade s ustanoveným mechanizmom dohľadu: ak je dlžník pod dohľadom, vzťahuje sa naň potreba získať povolenie alebo súhlas správcu, a ak je pod správou, za nakladanie s jeho majetkom zodpovedá správca.

V zásade platí, že až do chvíle, než bude schválená dohoda alebo než sa začne fáza likvidácie, sa s majetkom konkurznej podstaty nesmie nakladať ani sa nesmie zadlžiť bez povolenia sudcu. To sa netýka: a) predaja majetku, ktorý správca považuje za nevyhnutný na zaručenie životaschopnosti spoločnosti alebo požiadaviek na hotovosť vyžadovaných v záujme konania; b) predaja majetku, ktorý nie je potrebný na pokračovanie činnosti dlžníka so zárukou, že cena v podstatnej miere zodpovedá hodnote priradenej majetku v súpise a c) scudzenia majetku, ktorý je nevyhnutný na pokračovanie činnosti dlžníka.

V poslednom uvedenom prípade, ak dlžník nie je vylúčený zo správy svojho majetku a nakladania s ním, správca môže vopred určiť opatrenia alebo operácie podstatné pre podnikanie alebo obchodovanie spoločnosti, ktoré môže dlžník vykonávať sám v závislosti od ich povahy a množstva. Dlžník takisto môže vykonávať tieto činnosti od vyhlásenia konkurzu do chvíle, keď správca prevezme svoje povinnosti.

10.2. Nakladanie s majetkom konkurznej podstaty vo fáze likvidácie:

Proces likvidácie tvoria dve hlavné fázy:

a) Riadenie operácií súvisiacich s likvidáciou v súlade s plánom, ktorý zostavil správca, ktorý podlieha pripomienkovaniu dlžníka, veriteľov a zástupcov zamestnancov a ktorý podlieha schváleniu súdom. Cieľom zákona je vždy, keď je to možné, chrániť spoločnosť a na tento účel sa v ňom stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek. Proti plánu je možné vzniesť námietky pred sudcom a operácie súvisiace s likvidáciou sa musia vykonať podľa ustanovení plánu. Ak plán nebol schválený, v zákone sa stanovujú štandardné pravidlá.

b) Vyplatenie veriteľov s podmienkou, že platby sa môžu začať, hoci sa ešte neskončili operácie súvisiace s likvidáciou.

Treba však uviesť, že nie všetky operácie súvisiace s likvidáciou sa uskutočňujú v tejto fáze konania. Určitý majetok sa môže speňažiť počas úvodnej fázy na iné účely, než je vyplatenie veriteľov, ako napríklad v týchto prípadoch: majetok, na ktorý sa vzťahuje konanie, sa môže zachovať s cieľom udržovať hospodársku činnosť dlžníka; veritelia s prednostným právom na lode alebo lietadlá, môžu tento majetok oddeliť od konkurznej podstaty v rámci opatrení, na ktoré majú nárok podľa osobitných právnych predpisov; a napokon, určité v prípade vykonávacích konaní, ktoré začali individuálni prednostní veritelia pred insolvenčným konaním, sa môže pokračovať, ako aj v prípade správnych vykonávacích konaní, pri ktorých boli zaisťovacie príkazy vydané pred vyhlásením konkurzu.

Predaj majetku počas likvidácie prebieha v zásade so značnou voľnosťou v súlade s ustanoveniami plánu likvidácie, ktorý schválil sudca. Správca môže prijať špecializovaný subjekt na predaj určitého majetku, zvyčajne na úkor svojej vlastnej odmeny. V dôsledku reformy, ktorá bola zavedená zákonom č. 9/2015 z 25. mája 2015, sa však stanovila kogentná právna norma, a to najmä pokiaľ ide o majetok a práva, na ktoré sa vzťahujú prednostné nároky. Vo veciach, na ktoré sa nevzťahuje plán, sa uplatňujú pravidlá nakladania s majetkom v jednotlivých opatreniach na presadzovanie práva v občianskoprávnych konaniach. Obyčajne sa majetok predáva prostredníctvom systému priameho predaja, pričom určité propagačné záruky závisia od povahy dotknutého majetku. Povolené je aj pridelenie týkajúce sa vyplatenia alebo smerujúce k vyplateniu neverejných veriteľov.

V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá na predaj výrobných jednotiek počas všetkých fáz insolvenčného konania (ktorý sa riadi zásadou ochrany spoločnosti), a to tak, že s jednou kúpnou zmluvou sa prevedie všetok majetok, a osobitné pravidlá na prevod záväzkov dotknutej činnosti.

V zásade platí, že predaj výrobných jednotiek znamená prevod všetkých zmlúv, ktoré sú vnútorne spojené s činnosťou, ale nie prevzatie dlhov spred insolvenčného konania, okrem prípadov, keď sú kupujúci spojení s dlžníkom alebo keď sa uplatňujú pracovnoprávne pravidlá na prevod podniku. V takých prípadoch môže sudca udeliť súhlas s tým, aby kupujúci nepreberal sumu miezd alebo náhrady škôd, ktoré sa mali vyplatiť pred scudzením a aby bola táto suma krytá záručným mzdovým fondom (Fondo de Garantía Salarial). V záujme zabezpečenia prežitia spoločnosti môže nový nadobúdateľ a pracovníci uzavrieť dohody o zmene kolektívnych pracovných podmienok.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Po začatí insolvenčného konania sa pohľadávky všetkých veriteľov, či už ide o nezabezpečené, alebo o prednostné pohľadávky, a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a domicil, započítajú medzi záväzky dlžníka. Cieľom je na základe zásad par condicio creditorum a na základe súladu so zákonom o dividendách (ley del dividendo) poskytnúť všetkým nárokom rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s overenou platobnou neschopnosťou dlžníka a s vyrovnaním všetkých jeho dlhov (články 49 a 76).

Existuje pôvodný zásadný rozdiel medzi konkurznými veriteľmi a veriteľmi, ktorých sa insolvenčné konanie netýka: veritelia konkurznej podstaty.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sa opisujú v článku 84 ods. 2 zákona o konkurze s obmedzeným zoznamom, čo znamená, že pohľadávky, ktoré nie sú na tomto zozname, sa považujú za konkurzné pohľadávky. V zásade a v prevažnej väčšine prípadov platí, že ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, v dôsledku konania alebo pokračovania činnosti dlžníka, alebo ide o pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku mimozmluvnej zodpovednosti. Patria sem však aj iné prípady, ako sú napríklad mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce pred vyhlásením konkurzu, ktorých výška neprevyšuje dvojnásobok zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy, a pohľadávky na výživné dlžníka alebo ľudí, voči ktorým má zo zákona vyživovaciu povinnosť.

V ostatných prípadoch tieto pohľadávky vyplývajú z rozhodnutí vydaných počas konania; napríklad pri určovaní následkov opatrení na zrušenie úkonov alebo v dôsledku ukončenia zmlúv.

Polovicu sumy pohľadávok vyplývajúcich z nového hotovostného príjmu priznaného v rámci zmluvy o refinancovaní za podmienok stanovených v článku 71a alebo štvrtého doplňujúceho ustanovenia možno považovať aj za pohľadávky voči konkurznej podstate.

V prípade likvidačného konania pohľadávky priznané dlžníkovi v kontexte dohody a v súlade s ustanoveniami článku 100 ods. 5 predstavujú aj pohľadávky voči konkurznej podstate.

Pohľadávky voči konkurznej podstate sú vopred odpočítateľné. To znamená, že majú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a nevzťahuje sa na ne pozastavenie prírastku úrokov.

Mzdové pohľadávky za posledných 30 dní práce sa musia uhradiť okamžite. Zvyšok pohľadávok voči konkurznej podstate sa vypláca podľa toho, keď sa stanú splatnými, správca však toto pravidlo môže zmeniť, ak je to potrebné v záujme insolvenčného konania a ak existuje dostatok majetku na vyplatenie všetkých pohľadávok voči konkurznej podstate.

V zákone sa však stanovujú osobitné pravidlá (článok 176a) pre prípady, v ktorých dlžníkov majetok podľa všetkého nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate. V takých prípadoch je nevyhnutné ukončiť insolvenčné konanie. Ak to správca predvída, musí informovať sudcu a prejsť k vyplateniu pohľadávok voči konkurznej podstate podľa určitého poradia stanoveného v článku 176a ods. 2.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Po začatí insolvenčného konania sa veriteľom poskytne jeden mesiac od uverejnenia vyhlásenia v štátnom úradnom vestníku na vznesenie svojich nárokov a správca musí informovať každého veriteľa uvedeného v dokumentácii dlžníka o povinnosti oznámiť svoje nároky. Na toto oznámenie neexistuje nijaký osobitný formulár. Toto obdobie sa nijako nelíši od obdobia pre veriteľov s domicilom v zahraničí, hoci sa uplatňujú ustanovenia článkov 53 a 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

Oznámenie pohľadávok musí byť písomné a adresované správcovi a musí sa v ňom určiť nárok s použitím potrebných informácií o výške nároku, dátumov, kedy vznikol a kedy bol splatný, opisu a predpokladanej klasifikácie a v prípade odvolania sa na prednostné právo sa musia uviesť podrobné informácie o majetku alebo právach podliehajúcich platbe a o ich registrácii. Priložiť sa musí aj doplňujúca dokumentácia. Toto oznamovanie sa môže uskutočniť elektronicky.

Správca musí rozhodnúť o začlenení alebo vylúčení každého nároku a jeho výšky, ako aj o jeho klasifikácii, v rámci zoznamu veriteľov, ktorý priložia k svojej správe. Veritelia, ktorí budú nespokojní s klasifikáciou alebo výškou nároku, alebo veritelia, ktorí neboli začlenení, môžu proti správe podať námietky do desiatich dní prostredníctvom podania návrhu na vedľajšie insolvenčné konanie, v ktorom sudca vydá rozsudok. Pred predložením správy (v období desiatich dní pred jej predložením) správca pošle elektronické oznámenie veriteľom, ktorých adresy má, a informuje ich o návrhu zoznamu veriteľov a inventúry majetku. Veritelia, ktorí sú nespokojní, môžu správcovi napísať s cieľom napraviť všetky chyby alebo poskytnúť akékoľvek ďalšie potrebné informácie.

Ak veritelia neoznámia svoje pohľadávky včas, stále ich do zoznamu môže zapísať správca alebo sudca pri rozhodovaní o námietkach proti zoznamu veriteľov, budú však mať podriadený štatút. Platí však, že pohľadávky podľa článku 86 ods. 3, pohľadávky vyplývajúce z dokumentácie dlžníka, pohľadávky zaznamenané vo vykonateľnom titule, pohľadávky zabezpečené kolaterálom zapísané vo verejnom registri, pohľadávky, ktoré sú zaznamenané iným spôsobom v rámci insolvenčného konania alebo iného súdneho konania, a pohľadávky, pri ktorých je potrebné overenie verejnej správy, nie sú z týchto dôvodov podriadené a klasifikujú sa náležitým spôsobom.

Pohľadávky, ktoré nespĺňajú ani tieto kritériá na začlenenie do zoznamu a ktoré boli oznámené po uplynutí lehoty, prichádzajú o akúkoľvek pravdepodobnosť, že budú uhradené v rámci insolvenčného konania.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

V zákone sa konkurzné pohľadávky rozdeľujú na tri kategórie (článok 89): prednostné, nezabezpečené a podriadené. Prednostné pohľadávky sa ďalej rozdeľujú na osobitné a všeobecné a potom na jednotlivé triedy spôsobom uvedeným v novom článku 94 ods. 2. Klasifikácia pohľadávok v zákone o konkurze funguje na základe automatického prístupu. Kategória nezabezpečených pohľadávok je zvyšková: všetky pohľadávky, ktoré nepatria do dvoch ďalších kategórií prednostných alebo podriadených pohľadávok, sú nezabezpečené.

A) Medzi osobitne uprednostnené pohľadávky (článok 90) patria:

1. Pohľadávky zabezpečené hypotekárnym úverom na nehnuteľnosť, záložným listom alebo registrovaným záložným právom na majetok alebo práva zaťažené hypotékou alebo založené.

2. Pohľadávky zabezpečené založením príjmu zo zaťaženého majetku.

3. Pohľadávky z úverov na dlhodobý majetok vrátane pohľadávok pracovníkov voči objektom, ktoré vyrobili, pokiaľ sú vlastníctvom alebo v majetku dlžníka.

4. Pohľadávky na platby finančného lízingu alebo zakúpenie na splátky za hnuteľný alebo nehnuteľný majetok v prospech prenajímateľov alebo predávajúcich a v náležitých prípadoch v prospech finančných podporovateľov, za majetok prenajatý alebo predaný s výhradou vlastníctva, so zákazom nakladania s majetkom alebo s podmienkou kľúčovej povahy v prípade neplatenia.

5. Pohľadávky, ktoré sú zaručené cennými papiermi vyjadrenými v účtovných zápisoch, na zaťažené cenné papiere.

6. Pohľadávky, ktoré sú zabezpečené založením ustanoveným úradne osvedčenou listinou, na zastavený majetok alebo práva, ktoré sú vo vlastníctve veriteľa alebo tretej strany. V prípade zabezpečených pohľadávok stačí, aby boli zaznamenané v úradne osvedčenej a datovanej listine, aby tým získali prednosť pred zastaveným majetkom. Záložné právo, ktorým sa zabezpečujú budúce pohľadávky, poskytuje osobitnú prednosť iba pohľadávkam, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a pohľadávkam, ktoré vznikli po ňom, ak sa podľa článku 68 navrátia alebo ak bolo záložné právo zaznamenané vo verejnom registri pred vyhlásením konkurzu.

Osobitná prednosť má vplyv iba na časť pohľadávky, ktorá neprevyšuje hodnotu príslušnej záruky zaznamenanej v zozname veriteľov. Suma pohľadávky, ktorá prevyšuje hodnotu uznanú na účely osobitnej prednosti, sa klasifikuje v súlade s jej povahou.

A) Medzi všeobecne uprednostnené pohľadávky (článok 91) patria:

1. Mzdové pohľadávky, ktoré nemajú osobitnú prednosť, v hodnote, ktorá je výsledkom vynásobenia trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy počtom dní, za ktoré nebola vyplatená mzda; náhrada vyplývajúca z ukončenia zmlúv v hodnote zodpovedajúcej zákonnému minimu vypočítanému na základe maximálne trojnásobku zaručenej všeobecnej minimálnej mzdy; náhrada vyplývajúca z pracovných úrazov a chorôb z povolania, na ktorú vznikol nárok pred vyhlásením konkurzu.

2. Sumy zodpovedajúce zrážkovej dani a zrážkam na sociálne zabezpečenie, ktoré dlžník dlhuje v súlade s právnym záväzkom.

3. Pohľadávky fyzických osôb vyplývajúce zo slobodného povolania a pohľadávky, ktoré zodpovedajú autorom za prevod práv za využívanie diel podliehajúcich ochrane duševného vlastníctva, ktoré vznikli v období šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

4. Daňové pohľadávky a ďalšie verejnoprávne pohľadávky, ako aj pohľadávky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, ktoré nemajú osobitnú prednosť. Toto prednostné právo sa môže uplatniť až do výšky 50 % celkových pohľadávok daňového orgánu a do výšky celkových pohľadávok systému sociálneho zabezpečenia.

5. Pohľadávky vzniknuté na základe mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti.

6. Pohľadávky vyplývajúce z nového hotovostného príjmu priznaného v kontexte zmluvy o refinancovaní, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 71 ods. 6 a vo výške, ktorá nebola uznaná ako pohľadávka voči konkurznej podstate.

7. Až 50 % sumy pohľadávok veriteľa, ktorý podal návrh na insolvenčné konanie, ktoré sa nepovažujú za podriadené.

C) Podriadené pohľadávky sa uvádzajú v článku 92:

1. Pohľadávky, ktoré, hoci boli oznámené neskoro, sa uvádzajú v zozname veriteľov vypracovanom správcom, a pohľadávky, ktoré neboli oznámené alebo boli oznámení neskoro a sú uvedené v zozname na základe následnej komunikácie alebo ktoré do zoznamu nechal zapísať sudca v rámci rozhodnutia o námietkach voči zoznamu. Pohľadávky podľa článku 86 ods. 3, pohľadávky vyplývajúce z dokumentácie dlžníka, pohľadávky zaznamenané vo vykonateľnom titule, pohľadávky zabezpečené kolaterálom zapísané vo verejnom registri, pohľadávky, ktoré sú zaznamenané iným spôsobom v rámci insolvenčného konania alebo iného súdneho konania, a pohľadávky, pri ktorých je potrebné overenie verejnej správy, nie sú z týchto dôvodov podriadené a klasifikujú sa náležitým spôsobom.

2. Pohľadávky, ktoré sú na základe zmluvnej dohody podriadené všetkým ostatným pohľadávkam voči dlžníkovi.

3. Pohľadávky za príplatky a úroky akéhokoľvek druhu vrátane úrokov z omeškania, s výnimkou pohľadávok zodpovedajúcich pohľadávkam s kolaterálom, ktoré podliehajú obmedzeniu príslušnej záruky.

4. Pohľadávky za pokuty a iné peňažné sankcie.

5. Pohľadávky v držbe akýchkoľvek osôb s osobitným vzťahom k dlžníkovi, ako sa uvádza v ďalšom článku, okrem pohľadávok uvedených v článku 91 ods. 1, keď dlžníkom je fyzická osoba, a pohľadávky, ktoré nevyplývajú z pôžičiek alebo podobných mechanizmov financovania, ktoré sú v držbe akcionárov uvedených v článku 93 ods. 2 body 1 a 3, ktorí spĺňajú podmienky kapitálovej účasti uvedenej v danom článku. Pohľadávky na výživné, ktoré vznikli a nadobudli splatnosť pred vyhlásením konkurzu, sú z tohto pravidla vyňaté a považujú sa za nezabezpečené pohľadávky.

6. Pohľadávky vyplývajúce z opatrení na zrušenie úkonov v prospech osoby, ktorá konala v zlej viere v rámci napadnutého aktu.

7. Pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv so vzájomnými záväzkami uvedené v článkoch 61, 62, 68 a 69, ak sudca na základe správy od správcu zistí, že veriteľ opakovanie bránil plneniu zmluvy na úkor záujmov insolvenčného konania.

13.1. Úhrada pohľadávok

Úhrada pohľadávok s osobitnou prednosťou sa účtuje voči majetku a právam, ktorých sa týka konanie, bez ohľadu na to, či sa na ne vzťahuje mechanizmus individuálneho alebo kolektívneho vykonávania. Pre tieto pohľadávky platia osobitné pravidlá, ktoré poverujú správcu vyplatiť ich z konkurznej podstaty bez speňaženia konkrétneho majetku, čím sa uvoľní vecné bremeno. Takisto je možné majetok predať bez ukončenia záložného práva a s tým, že nadobúdateľ prevezme záväzky dlžníka. V prípade predaja tohto majetku sa v zákone stanovujú osobitné pravidlá v článku 155.

Pohľadávky so všeobecnou prednosťou sa vyplácajú v súlade s ich poradím a na základe pomernej výšky v rámci každej kategórie. Potom sa uhradia nezabezpečené pohľadávky, hoci poradie platieb môže zmeniť sudca na žiadosť správcu a za určitých podmienok (článok 157). Nezabezpečené pohľadávky sa vyplácajú na základe pomernej výšky a podľa likvidity majetku konkurznej podstaty.

Podriadené pohľadávky sa vyplácajú ako posledné a v súlade s poradím uvedeným v článku 92.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

14.1. Reorganizačné konanie

Reorganizačné konanie“ môže označovať dve odlišné situácie: dohoda veriteľov ako spôsob riešenia insolvenčného konania a možnosť, aby dlžník predišiel insolvenčnému konaniu prostredníctvom dohody s veriteľmi o reorganizácii alebo reštrukturalizácii dlhu. Obidve situácie upravuje zákon o konkurze.

A) Dohoda veriteľov

Po úvodnej fáze insolvenčného konania, keď bol konečne určený majetok a záväzky, ktorých sa týka konanie, existujú dve možné riešenia: dohoda veriteľov alebo likvidácia. Dosiahnutie dohody veriteľov má prednosť, keďže v zákone sa stanovuje, že fáza dohody sa musí začať vždy, pokiaľ dlžník nepožiadal o likvidačné konanie.

Dlžník a veritelia, ktorí držia viac než pätinu jeho záväzkov, môžu po dokončení úvodnej fázy predložiť návrh dohody. Dlžník má povolenie predložiť včasný návrh dohody, hoci niektorí dlžníci sú z tejto možnosti vyňatí (dlžníci usvedčení z určitých trestných činov a dlžníci, ktorí nepredkladajú ročnú účtovnú závierku, keď majú povinnosť tak robiť).

Cieľom včasného návrhu dohody je dosiahnuť, že dlžník a jeho veritelia dospejú k dohode rýchlo a bez vyčerpania všetkých fáz insolvenčného konania. Na spracovanie návrhu ho musí podpísať určitý percentuálny podiel veriteľov. Po predložení návrhu ho musí vyhodnotiť správca a zvyšok veriteľov ho môže podpísať, ak dosiahnu požadovanú väčšinu, sudca vydá rozsudok, ktorým schváli dohodu.

Bežné spracovanie fázy dohody sa začína rozhodnutím súdu, ktorým sa ukončuje úvodná fáza. V tomto rozhodnutí sudca stanoví dátum stretnutia veriteľov, hoci ak počet veriteľov prekročí tristo, proces môže prebiehať písomne. Od tejto chvíle sa začína obdobie, v ktorom dlžník a veritelia predložia svoje návrhy dohody, ktorá musí mať základný minimálny obsah. Ak splnia všetky podmienky, sudca prijme návrhy a tieto návrhy sa pošlú na vyhodnotenie správcovi.

Stretnutiu veriteľov predsedá sudca, a pokiaľ sa má stretnutie považovať za právoplatné, musia sa naň dostaviť veritelia, ktorí predstavujú viac ako polovicu nezabezpečených pohľadávok. Povinnosť zúčastniť sa majú dlžník a správca. Na stretnutí sa rokuje o návrhoch dohody a hlasuje sa o nich a v záujme ich schválenia musia získať väčšinu hlasov stanovenú v článku 124 zákona, podľa ich obsahu. Sudca potom vynesie rozsudok, ktorým schváli návrh prijatý na stretnutí, a správca a veritelia, ktorí sa nezúčastnili na stretnutí alebo boli pripravení o svoje právo vzniesť námietku voči návrhu, môžu využiť predchádzajúci postup.

Dohoda nadobúda platnosť odo dňa rozsudku, ktorým bola schválená, a od tejto chvíle sa končí účinky insolvenčného konania a nahrádzajú ich účinky stanovené v dohode. Skončí sa aj úloha správcu. Dohoda zaväzuje dlžníka a nezabezpečených a podriadených veriteľov, ako aj prednostných veriteľov, ktorí hlasovali za jej prijatie. Môže byť záväzná aj pre prednostných veriteľov, čo závisí od väčšiny dosiahnutej pri schvaľovaní. Po vykonaní dohody sudca túto skutočnosť vyhlási a nariadi ukončiť insolvenčné konanie.

Ak dohoda nebola dodržaná, akýkoľvek veriteľ môže požiadať sudcu o vyhlásenie o nesplnení povinnosti.

B) Reorganizácia dlhu prostredníctvom zmlúv o refinancovaní s cieľom zabrániť insolvenčnému konaniu

Zo skúseností získaných v čase od uverejnenia zákona o konkurze vyplýva, že insolvenčné konanie nefunguje ako prostriedok na dosiahnutie kontinuity činností na základe dohodnutého riešenia. Komisia vo svojom odporúčaní z 12. marca 2014 týkajúcom sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti naliehala na členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie insolvenčným konaniam prostredníctvom dohôd o refinancovaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľmi. Španielsky zákonodarca v posledných reformách zákona o konkurzoch zaviedol v tejto oblasti štyri druhy opatrení: a) vytvorenie systému predchádzajúcej komunikácie, aby dlžník mohol informovať sudcu obchodného súdu, že začal rokovania so svojimi veriteľmi s cieľom dospieť k dohode o refinancovaní, čím sa odloží povinnosť podať návrh na insolvenčné konanie a umožní sa odklad individuálneho výkonu v určitých prípadoch a na určité obdobie; b) vytvorenie ochranných mechanizmov na ochranu dohôd o refinancovaní proti opatreniam na zrušenie úkonov; c) vytvorenie oficiálneho postupu schvaľovania pre dohody o refinancovaní s cieľom posilniť ich účinky a d) motivačné opatrenia na účely konverzie dlhu na vlastné imanie. V tejto časti sa zameriavame na úpravu súdneho schvaľovania dohôd o refinancovaní, ktorá sa nachádza vo štvrtom doplňujúcom ustanovení zákona o konkurze.

Dohody o refinancovaní podpísané veriteľmi, ktoré predstavujú aspoň 51 % finančných záväzkov, môže schváliť súd. V zákone sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa výpočtu percentuálnych podielov finančných záväzkov a pravidlá týkajúce sa syndikovaných úverov.

Tento proces zahŕňa predloženie žiadosti zo strany dlžníka alebo veriteľov, ktorá sa doplní osvedčením od audítora, ktorým sa potvrdzuje účasť väčšiny potrebnej v každom prípade, podľa úrovne požadovanej ochrany, s minimálne 51 % finančných záväzkov. Sudca preskúma predloženú žiadosť a ak je prijatá, vydá uznesenie, ktorým vyhlási odklad jednotlivých výkonov v priebehu schvaľovania.

Po zverejnení uznesenia o schválení začne plynúť 15 dňová lehota, aby finanční veritelia, ktorí s dohodou nesúhlasia, mohli vzniesť voči nemu námietky. Jediným dôvodom námietok je buď nesplnenie povinnosti týkajúcej sa formálnych požiadaviek, alebo neprimeranosť požadovanej obete. Námietky sa spracúvajú v rámci vedľajšieho insolvenčného konania, ktoré sa týka dlžníka a zvyšku veriteľov, ktorí sú zmluvnou stranou, a proti vydanému rozsudku sa nemožno odvolať. Takisto sa výslovne stanovuje, že v súvislosti s účinkami súdom schválenej dohody, ktoré sa uplatňujú od prvého dňa po uverejnení rozsudku v štátnom úradnom vestníku, sudca môže uznesením zrušiť akékoľvek zablokovanie vykonávané prostredníctvom individuálnych vykonávacích konaní týkajúcich sa dlhov, na ktoré sa vzťahuje dohoda o refinancovaní.

Účinky súdneho schválenia sa netýkajú iba rozšírenia účinkov dohodnutého rozšírenia smerom od zásady relativity zmlúv. Celkový účinok predstavuje ochranu proti opatreniam na zrušenie úkonov, ale rozšírenie účinkov na veriteľov, ktorí s dohodou nesúhlasia, bude závisieť od percentuálneho podielu súhlasných hlasov. A tak: a) ochrana veriteľov kolaterálom sa odstraňuje; b) účinky dohody sa upravia na základe väčšinového hlasovania pri jej schvaľovaní a v súvislosti s tým, či je pohľadávka účinne krytá kolaterálom.

Veritelia s finančnými pohľadávkami, ktorí dohodu nepodpísali, ktorých sa však dotýka schválenie súdom, si zachovajú svoje práva nad veriteľmi, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovední s dlžníkom, a nad zárukami alebo ručiteľmi, ktorí sa nesmú opierať o prijatie dohody o refinancovaní alebo o účinky schválenia súdom. Pokiaľ ide o finančných veriteľov, ktorí dohodu podpísali, zachovanie jej účinkov na záruky alebo ručiteľov bude závisieť od toho, čo sa dohodlo v ich príslušných právnych vzťahoch.

Každý veriteľ, bez ohľadu na to, či dohodu podpísal, môže požiadať o vyhlásenie o nesplnení povinnosti sudcu, ktorý dohodu schválil, a to prostredníctvom vedľajšieho insolvenčného konania. Proti rozsudku sa nie je možné odvolať. Ak dôjde k vyhláseniu o nesplnení povinnosti, veritelia môžu požadovať insolvenčné konanie alebo začať individuálne vykonávacie konanie.

Pokiaľ sa práva vyplývajúce z kolaterálu vykonávajú na pohľadávky dotknuté dohodou a ak sa nedohodlo inak, veriteľ môže za určitých podmienok prevziať do držby získané sumy.

14.2. Vyňatie dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby, z nesplatených pohľadávok

Zákonom č. 25/2015 z 28. júla 2015 sa do zákona o konkurze (v novom článku 178a) zaviedol mechanizmus tzv. druhej príležitosti.

Týmto ustanovením sa vynímajú fyzické osoby z pôsobnosti všeobecného pravidla článku 178 ods. 2, podľa ktorého v prípadoch ukončenia insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo pre nedostatočný majetok krytý konaním, dlžníci, ktorými sú fyzické osoby, nesú zodpovednosť za uhradenie zvyšných pohľadávok.

Na to, aby dlžník mohol túto výnimku uplatniť, musel v minulosti konať v dobrej viere, na čo sa vzťahujú tieto požiadavky:

1. platobná neschopnosť nebola vyhlásená za zavinenú;

2. dlžník nebol v priebehu desiatich rokov predchádzajúcich vyhláseniu konkurzu právoplatne odsúdený za spáchanie majetkovej trestnej činnosti, podvodu alebo trestnej činnosti tzv. bielych golierov, pozmeňovania, zločinov proti daňovým orgánom a systému sociálneho zabezpečenia alebo proti právam pracovníkov;

3. splnením požiadaviek stanovených v článku 231 dlžník uzatvoril alebo sa aspoň pokúsil uzatvoriť dohodu o mimosúdnom vyrovnaní;

4. dlžník úplne vyrovnal pohľadávky voči konkurznej podstate a prednostné konkurzné pohľadávky a ak sa nepokúsil dosiahnuť najprv dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, aspoň 25 % sumy nezabezpečených konkurzných pohľadávok;

5. ako alternatívna možnosť k predchádzajúcemu bodu:

i) dlžník sa podvolí splátkovému kalendáru;

ii) dlžník neporušil povinnosť spolupracovať so sudcom a správcom;

iii) dlžník v posledných desiatich rokoch nevyužil túto výnimku;

iv) dlžník v priebehu štyroch rokov pred vyhlásením konkurzu neodmietol nijakú ponuku na zamestnanie primeranú k jeho schopnostiam;

v) dlžník vyjadril súhlas, pri uplatňovaní výnimky z nesplatených pohľadávok, že jeho prístup k výnimke bude zaznamenaný v osobitnom oddiele verejného insolvenčného registra, a to na obdobie piatich rokov.

Na udelenie tejto výnimky je potrebné, aby sa konanie začalo na žiadosť dlžníka a aby sa na ňom zúčastnil správca a veritelia, ktorí sú stranami konania. Dlžník musí predložiť splátkový kalendár pre pohľadávky, ktoré sú vylúčené z výnimky a ktoré sa musia splatiť najviac do piatich rokov.

Po uplynutí obdobia určeného na splnenie splátkového kalendára, ak nedošlo k zrušeniu výnimky, konkurzný sudca na žiadosť dlžníka vydá uznesenie, ktorým s konečnou platnosťou udelí výnimku pre pohľadávky, ktoré neboli zaplatené počas insolvenčného konania. Sudca v závislosti od okolností prípadu a na základe vypočutia veriteľov takisto môže nariadiť konečnú výnimku týkajúcu sa nesplatených pohľadávok dlžníkov, ktorí nesplnili splátkový kalendár v plnej miere, vyčlenili naň však aspoň polovicu svojich príjmov (ktoré sa nepovažovali za nezablokovateľné) za päť rokov od predbežného udelenia výnimky alebo štvrtinu tohto príjmu, ak dlžník spĺňa podmienky stanovené v právnych predpisoch na ochranu hypotekárnych dlžníkov, ktorým chýbajú prostriedky, a to s ohľadom na príjem rodinnej jednotky a najmä s ohľadom situáciu zraniteľných rodín.

Výnimka sa dotkne všetkých nezabezpečených a podriadených pohľadávok, ktoré neboli ku dňu ukončenia insolvenčného konania splatené, okrem verejnoprávnych pohľadávok a pohľadávok na výživné. Pokiaľ ide o pohľadávky s osobitnou prednosťou, výnimky sa dotkne časti týchto pohľadávok, ktoré nebolo možné vyrovnať vykonaním kolaterálu.

Výnimku možno odvolať na žiadosť konkurzného veriteľa, ak sa v priebehu piatich rokov od jej udelenia potvrdí existencia nezverejneného príjmu, majetku alebo práv, ktoré patria dlžníkovi.

Zrušenie možno uplatniť aj vtedy, ak počas obdobia určeného na dodržanie splátkového kalendára: a) dlžník sa bude nachádzať v jednej zo situácií, ktoré v súlade s ustanoveniami článku 178a ods. 3 bránia udeleniu výnimky týkajúcej sa nesplatených pohľadávok; b) v prípade potreby povinnosť uhradiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje, nebola dodržaná v súlade s obsahom splátkového kalendára; alebo c) dlžníkova finančná situácia sa podstatne zlepšila z dôvodu dedičstva, odkazu majetku v závete alebo daru, alebo výhry v hazardných hrách, v takej miere, že by mohol zaplatiť všetky nevyrovnané dlhy bez toho, aby tým bola poškodená jeho vyživovacia povinnosť.

Ak sudca nariadi zrušenie výnimky, veritelia znovu získajú nárok podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať pohľadávky, ktoré ostali nezaplatené pri ukončení insolvenčného konania.

14.3. Ukončenie insolvenčného konania

Dôvody na ukončenie insolvenčného konania sa uvádzajú v článku 176 zákona o konkurze. V podstate sa insolvenčné konania ukončujú z týchto dôvodov:

a) vyhlásenie konkurzu zrušil provinčný súd (Audiencia Provincial);

b) vyhlásil sa súlad s dohodou;

c) potvrdilo sa, že majetok, na ktorý sa vzťahovalo konanie, nestačí na vyplatenie pohľadávok voči konkurznej podstate;

d) potvrdila sa úhrada všetkých uznaných pohľadávok alebo úplné uspokojenie veriteľov inými prostriedkami;

e) po skončení úvodnej fázy všetci veritelia zanechali konanie alebo stiahli návrh na konanie.

Ukončenie musí schváliť sudca a dotknuté strany majú k dispozícii postup na vznesenie námietok proti ukončeniu. Zákon obsahuje osobitné ustanovenia pre prípad ukončenia insolvenčného konania z dôvodu nedostatočného majetku dlžníka, pokiaľ ide o úhradu pohľadávok voči konkurznej podstate. Nedostatočný objem majetku sa môže potvrdiť podaním návrhu na konanie zo strany dlžníka, pričom v takomto prípade sudca vyhlási insolvenčné konanie a jeho ukončenie v tom istom rozhodnutí zároveň.

Vyhlásením ukončenia insolvenčného konania sa skončia všetky obmedzenia právomocí dlžníka. Ak je dlžníkom fyzická osoba, v zákone sa stanovujú osobitné pravidlá pre dlžníka, ktorý môže využiť výnimku z platenia pohľadávok, ktoré neboli vyrovnané v priebehu insolvenčného konania. Požiadavky týkajúce sa tejto výnimky sa stanovujú v článku 178a. Dlžník musí konať v dobrej viere a musí spĺňať určité podmienky. O túto výnimku musí požiadať sám dlžník a správca aj veritelia môžu podať úradnú sťažnosť. Výnimku možno v určitých prípadoch zrušiť, ako napríklad vtedy, keď dlžník zlepší svoju finančnú situáciu alebo keď nedodržiava splátkový kalendár, ku ktorému sa zaviazal s cieľom platiť dlhy, na ktoré sa výnimka nevzťahuje.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V prípade ukončenia insolvenčného konania právnických osôb z dôvodu likvidácie, prichádzajú tieto osoby o svoju právnu subjektivitu.

Ak sa ukončenie uskutoční z dôvodu vykonávania dohody, veriteľom sa ich pohľadávky uhradia v súlade s ustanoveniami. Prednostní veritelia, ktorí nepodpísali dohodu veriteľov, môžu za určitých podmienok pokračovať v individuálnom vykonávacom konaní, alebo môžu začať nové konanie.

Počas vykonávania dohody veriteľov je takisto možné, aby dlžník prišiel o svoju právnu subjektivitu prostredníctvom procesu štrukturálnej zmeny, čo vedie k prevzatiu záväzkov novou spoločnosťou alebo nadobúdajúcou spoločnosťou.

V prípade, ak sú dlžníkmi fyzické osoby, ukončenie insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného množstva majetku znamená, že veritelia môžu začať individuálne vykonávacie konanie voči dlžníkovi, pokiaľ nebol vyňatý spod nesplatených pohľadávok spôsobom uvedeným v článku 178a.

15.1. Opätovné začatie insolvenčného konania

Ak bolo vyhlásenie konkurzu vydané v prípade dlžníka, ktorým je fyzická osoba, do piatich rokov od ukončenia predchádzajúceho insolvenčného konania z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, sa nové konanie bude považovať za opätovné začatie predchádzajúceho konania.

V prípade dlžníkov, ktorými sú právnické osoby, opätovné začatie insolvenčného konania, ktoré bolo ukončené z dôvodu likvidácie alebo nedostatočného majetku, vyhlási rovnaký súd, ktorý prerokúval prvé konanie, spracovanie prebehne v rámci rovnakého konania a skráti sa na fázu likvidácie majetku a práv, ktoré sa objavili neskôr.

V priebehu roka odo dňa rozhodnutia, ktorým sa ukončilo insolvenčné konanie z dôvodu nedostatočného majetku, môžu veritelia podať návrh na opätovné začatie konania na účely vymáhania, pričom uvedú konkrétne opatrenia, ktoré sa majú začať, alebo písomne poskytnú príslušné skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku klasifikácii platobnej neschopnosti ako zavinenej, okrem prípadu, keď bol vynesený rozsudok o klasifikácii v rámci ukončeného insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Podľa článku 84 ods. 2 bodu 2 zákona o konkurze sa všetky právne výdavky potrebné na podanie návrhu na insolvenčné konanie a na ich vykonanie považujú za pohľadávky voči konkurznej podstate. To konkrétne zahŕňa všetky pohľadávky vyplývajúce z trov konania a iných výdavkov potrebných na podanie návrhu na vyhlásenie insolvenčného konania, prijatie zabezpečovacích opatrení, uverejnenie rozhodnutí stanovených v tomto zákone a účasť a zastupovanie dlžníka a správcu počas celého insolvenčného konania a vedľajších konaní, ak je ich účasť zo zákona povinná alebo ak je v záujme konkurznej podstaty, a to až do chvíle, keď vstúpi do platnosti dohoda, alebo inak do ukončenia insolvenčného konania, okrem pohľadávok vyplývajúcich z odvolania proti rozhodnutiam súdu, ak bolo odvolanie úplne alebo čiastočne zamietnuté s výslovným príkazom uhradiť trovy konania.

Ako pohľadávky voči konkurznej podstate sem podľa článku 84 ods. 2 bodu 3 patria trovy konania a iné výdavky vyplývajúce z účasti a zastupovania dlžníka, správcu alebo oprávnených veriteľov na konaniach, ktoré v záujme konkurznej podstaty pokračujú alebo boli začaté v súlade s obsahom tohto zákona, okrem ustanovení týkajúcich sa prípadov späťvzatia žaloby, prijatia, urovnania alebo samostatnej obhajoby dlžníka, a v náležitých prípadoch až do výšky kvantitatívnych limitov stanovených v zákone.

V prípadoch ukončenie insolvenčného konania z dôvodu nedostatočnosti konkurznej podstaty sa pohľadávky týkajúce sa trov konania iných výdavkov uhradia pred zvyškom pohľadávok voči konkurznej podstate, s výnimkou pohľadávok zamestnancov a pohľadávok na výživné (článok 176a ods. 2).

Poplatky správcu sa nárokujú voči konkurznej podstate a určuje ich sudca v súlade so zákonne schváleným sadzobníkom. V súčasnosti sa stále uplatňuje sadzobník schválený kráľovskou vyhláškou č. 1860/2004 zo 6. septembra 2004. V článku 34 sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa ich určovania a účinnosti.

V zákone sa ustanovuje možnosť vymenovať delegovaných asistentov, ktorí pomáhajú správcovi, a ich odmeny hradí správca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právna úprava opatrení na zrušenie úkonov v insolvenčnom konaní sa nachádza v článkoch 71 až 73 zákona o konkurze. Tieto ustanovenia prešli niekoľkými zmenami, najmä pokiaľ ide o povahu „ochranných mechanizmov“ dohôd o refinancovaní.

Článok 71 obsahuje právny systém pre úkony súvisiace so spätným získavaním založený na všeobecnej klauzule, ktorou sa všetky činy dlžníka, ktoré sú „škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania“, vyhlasujú za „zrušiteľné“ bez ohľadu na to, či v nich bol „úmysel uviesť do omylu“. V záujme zabezpečenia účinkov zrušenia sa ustanovuje konkrétna lehota: dva roky do dátumu vyhlásenia konkurzu.

A) Lehota na zrušenie

V zákone bola zvolená konkrétna lehota na zrušenie: dva roky pred dátumom vyhlásenia konkurzu.

B) Koncepcia „hospodárskej škody“

Opatrenia, ktoré dlžník vykonal počas tzv. podozrivého obdobia, je možné zrušiť, ak sú škodlivé pre majetok, ktorý je predmetom konania. Hospodársku škodu musí uspokojivo dokázať strana, ktorá podala sťažnosť. Vzhľadom na ťažkosti, ktoré bývajú pri dokazovaní škodlivých úkonov, však zákon o konkurze uľahčuje podávanie žalôb prostredníctvom vytvorenia súboru domnienok. Podobne ako v iných oblastiach práva, domnienky môžu byť nevyvrátiteľné alebo vyvrátiteľné. A tak: a) hospodárska škoda sa považuje za nevyvrátiteľnú v dvoch prípadoch: i) pri riešení voľného nakladania s majetkom, okrem darov na používanie, a ii) pri riešení platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu, pokiaľ nie sú zabezpečené kolaterálom, a v takom prípade domnienka pripúšťa dôkaz opaku; b) hospodárska škoda sa považuje za vyvrátiteľnú v troch prípadoch: i) pri riešení scudzenia majetku za protihodnotu osobám so špeciálnym vzťahom s konkurzným dlžníkom; ii) pri riešení vzniku poplatkov na majetok v prospech už existujúcich záväzkov alebo v prospech nových záväzkov, ktoré vznikli, aby nahradili predchádzajúce záväzky, a iii) v prípade platieb a iných úkonov na urovnanie záväzkov zabezpečených kolaterálom, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení konkurzu.

C) Postup

Procesná spôsobilosť podávať žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov v rámci insolvenčného konania spočíva na správcovi. V záujme ochrany veriteľov proti nečinnosti správcov sa však v zákone stanovuje doplnková alebo sekundárna procesná spôsobilosť veriteľov, ktorí písomne vyzvali správcu na podanie žiadosti o opatrenia na zrušenie úkonov, ak v lehote dvoch mesiacov odo dňa žiadosti správca nekoná. Zákon obsahuje pravidlá zamerané na to, aby sa zabezpečilo, že správcovia budú účinne plniť úlohu zabezpečovať, že nedôjde k scudzeniu majetku, ktorý je predmetom konania. V prípade žalôb proti dohodám o refinancovaní má procesnú spôsobilosť výlučne správca, čím sa vylučuje akákoľvek doplnková procesná spôsobilosť.

V záujme ochrany dohôd o refinancovaní sa uplatňujú osobitné pravidlá vyplývajúce z posledných legislatívnych zmien, ktorými sa vymedzili ochranné mechanizmy, v dôsledku ktorých sú tieto dohody (schválené za určitých podmienok) odolné proti opatreniam na zrušenie úkonov (článok 71a).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 29/03/2019

Platobná neschopnosť - Francúzsko

Please note that the original language version of this page French has been amended recently. The language version you are now viewing is currently being prepared by our translators.

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Každá osoba vykonávajúca obchodnú alebo remeselnú činnosť, každý poľnohospodár, akákoľvek iná fyzická osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť vrátane slobodného povolania podliehajúceho zákonnej alebo právnej regulácii, alebo ktorej titul je predmetom ochrany, a každý súkromnoprávny subjekt, môžu byť predmetom konania v oblasti ochrany (procédure de sauvegarde), súdneho vyrovnania (redressement judiciaire) alebo súdnej likvidácie (liquidation judiciaire).

Samostatne zárobkovo činná osoba môže využiť začatie insolvenčného konania.

Iba osoba vykonávajúca hospodársku činnosť môže využiť začatie konania v oblasti ochrany. V prípade súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie môže osoba prestať vykonávať hospodársku činnosť už v čase začatia konania.

K súkromným právnickým osobám, ktoré môžu byť predmetom insolvenčného konania, patria obchodné spoločnosti, občianske spoločnosti, zoskupenia hospodárskych záujmov, združenia, odborové zväzy alebo zamestnanecké rady.

Súkromnoprávne zoskupenia bez právnej subjektivity, ako sú spoločné podniky alebo vznikajúce spoločnosti, nemôžu využiť začatie insolvenčného konania.

Vylúčené sú aj všetky verejnoprávne právnické osoby.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník môže využiť zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany, ak jeho účty potvrdil audítor alebo boli vypracované účtovníkom a ak má viac ako 20 zamestnancov alebo jeho obrat bez daní presahuje 3 milióny EUR, alebo jeho celková bilančná suma presahuje 1,5 milióna EUR. Zrýchlené konanie v oblasti ochrany alebo zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany môže takisto začať dlžník, ktorý zostavil konsolidovanú účtovnú závierku.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konanie v oblasti ochrany sa začne vtedy, ak má dlžník neprekonateľné ťažkosti, ale ešte sa nedostal do platobnej neschopnosti.

Súdne vyrovnanie sa začne vtedy, ak dlžník nie je schopný splniť svoje súčasné záväzky prostredníctvom svojich dostupných finančných prostriedkov a prestal uhrádzať platby.

Cieľom súdneho vyrovnania je umožniť zachovanie podnikateľskej činnosti a pracovných miest, ako aj zúčtovanie záväzkov. O začatie tohto konania musí požiadať podnikateľ do 45 dní od ukončenia platieb.

Súdna likvidácia sa začne vtedy, keď podnik prestal uhrádzať platby a keď je zjavne nemožné dospieť k súdnemu vyrovnaniu.

Len dlžník má možnosť požiadať o začatie konania v oblasti ochrany.

Na rozdiel od toho môže o súdne vyrovnanie, ako aj o súdnu likvidáciu požiadať nielen dlžník, ale aj veriteľ alebo prokurátor, a to pod podmienkou, že ešte neprebieha zmierovacie konanie (predbežné insolvenčné konanie).

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinnosť nultou hodinou v deň jeho vydania.

Rozhodnutie o začatí konania sa oznámi dlžníkovi do ôsmich dní od jeho dátumu a oznámi sa insolvenčným správcom a prokuratúre, a to aj v ostatných členských štátoch, v ktorých má dlžník svoje sídlo.

Rozsudok nadobúda účinnosť okamžite vo vzťahu ku všetkým.

Do 15 dní odo dňa jeho vydania sa rozhodnutie o začatí konania zapisuje do obchodného registra a do registra spoločností, do zoznamu povolaní alebo do osobitného registra vedeného v registri súdu prvej inštancie.

Výpis z rozsudku sa vkladá do úradného vestníka civilných a obchodných oznamov Bodacc (Bulletin officiel des annonces civiles et commerciales) a do zoznamu právnych oznámení v mieste sídla alebo obchodnej adresy dlžníka.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Existuje aj zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany sa môže začať na žiadosť dlžníka, ktorý vstúpil do zmierovacieho konania a ktorý predložil dôkaz o tom, že vypracoval návrh plánu na zabezpečenie pokračovania v podnikateľskej činnosti.

Skutočnosť, že dlžník prestal platiť, nepredstavuje prekážku na začatie zrýchleného konania v oblasti ochrany za predpokladu, že táto situácia nepredchádza dátum žiadosti o začatie zmierovacieho konania o viac ako 45 dní.

Zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany sa môže začať za rovnakých podmienok ako skrátené konanie v oblasti ochrany, a ak z účtov dlžníka vyplýva, že jeho zadlženie umožňuje prijatie plánu výhradne veriteľmi, ktorí sú členmi výboru pre úverové inštitúcie.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa vzťahuje na všetok majetok dlžníka.

Ak je dlžníkom individuálny podnikateľ, týka sa to aj jeho osobného majetku.

Hlavné bydlisko individuálneho podnikateľa vykonávajúceho obchodnú, priemyselnú, remeselnú alebo poľnohospodársku činnosť alebo slobodné povolanie je však oslobodené od zákonného zabavenia oprávnenými veriteľmi.

Ďalšie zastavané a nezastavané nehnuteľnosti, ktoré sa nepoužívajú na podnikateľské účely, môžu byť predmetom vyhlásenia o nezabaviteľnosti. Toto vyhlásenie, ktoré musí byť notársky overené a zverejnené, sa vzťahuje len na oprávnených veriteľov, ktorých nároky vznikajú po jeho uverejnení.

Nezabaviteľnosť hlavného bydliska dlžníka oprávnenými veriteľmi slúži na ochranu dlžníka a jeho rodiny.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Odčlenenie dlžníka

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

V prípade začatia konania vo veci ochrany alebo súdneho vyrovnania nie je dlžník zbavený vlastníctva a pokračuje v riadení svojho podniku.

V rámci ochrany správca konkurznej podstaty dohliada alebo pomáha dlžníkovi pri riadení podniku podľa úlohy vymedzenej súdom.

V rámci súdneho vyrovnania správca konkurznej podstaty pomáha dlžníkovi pri riadení alebo ho vykonáva sám, a to celkovo alebo čiastočne, namiesto dlžníka.

Súdna likvidácia

V prípade začatia súdnej likvidácie je dlžník zbavený správy podniku a disponovania s jeho aktívami. Jeho práva a opatrenia týkajúce sa podnikateľského majetku uplatňuje likvidátor. Likvidátor teda zabezpečuje správu jeho aktív.

Insolvenční správcovia

Insolvenční správcovia sú zástupcovia vymenovaní súdom, ktorí sú pod dohľadom prokuratúry a sú členmi regulovaných profesií.

Títo špecializovaní odborníci musia byť zapísaní do vnútroštátnych zoznamov a musia spĺňať prísne podmienky týkajúce sa spôsobilosti a dobrého charakteru.

Medzi nich môžu byť ustanovené aj osoby, ktoré nie sú zapísané v týchto zoznamoch, ale majú osobitné skúsenosti alebo kvalifikáciu v danej veci.

Insolvenčných správcov vymenúva súd pri začatí konania.

Insolvenční správcovia môžu po splnení podmienok spoločného práva uplatňovať svoju občianskoprávnu zodpovednosť.

Odmeny správcov sú určené váhami stanovenými vo vyhláške; ich odmenu podľa týchto sadzieb účtuje sudca dlžníkovi.

Právomoci insolvenčných správcov a dlžníka

Správca konkurznej podstaty

Súd, ktorý začal konanie v oblasti ochrany alebo súdne vyrovnanie, vymenuje správcu konkurznej podstaty, ktorého môže navrhnúť dlžník v rámci konania v oblasti ochrany alebo prokuratúra.

Jeho vymenovanie nie je povinné, ak má dlžník menej ako 20 zamestnancov a jeho obrat bez daní nepresahuje 3 milióny EUR.

V prípade zrýchleného konania v oblasti ochrany alebo zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je vždy povinné vymenovať správcu konkurznej podstaty.

V rámci ochrany správca konkurznej podstaty dohliada alebo pomáha dlžníkovi pri riadení podniku podľa úlohy vymedzenej súdom.

V rámci súdneho vyrovnania pomáha dlžníkovi pri riadení alebo ho namiesto dlžníka vykonáva sám, a to celkovo alebo čiastočne.

Správca konkurznej podstaty musí prijať alebo nechať dlžníka prijať opatrenia nevyhnutné na zachovanie práv podniku voči jeho dlžníkom a opatrenia nevyhnutné na zachovanie výrobnej kapacity.

Správca konkurznej podstaty disponuje osobitnými právomocami, ako napríklad podpisovať bankové účty dlžníka, ktorému bolo zakázané vydávať šeky, požadovať pokračovanie súčasných zmlúv a pristúpiť k nevyhnutným prepúšťaniam zamestnancov.

Konkurzný správca

Súd je povinný vymenovať konkurzného správcu v každom kolektívnom konaní.

Jeho úlohou je zastupovať veriteľov a ich kolektívne záujmy.

Zostavuje zoznam prihlásených pohľadávok vrátane mzdových spolu so svojimi návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu, ktorý zasiela konkurznému sudcovi.

Likvidátor

Súd určí likvidátora v rozhodnutí o súdnej likvidácii.

Likvidátor musí overiť pohľadávky a pristúpiť k realizácii aktív dlžníka s cieľom rozdeliť zvyšné aktíva medzi veriteľov.

Pristupuje k prepúšťaniu zamestnancov a môže sa rozhodnúť o pokračovaní súčasných zmlúv.

Zastupuje dlžníka, ktorému bolo odňaté právo nakladať s majetkom, a teda vykonáva väčšinu jeho práv a opatrení týkajúcich sa majetku počas konania súdnej likvidácie. Na druhej strane však nesmie vykonávať nemajetkové práva dlžníka.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Započítanie pohľadávok je spôsob vyrovnania vzájomných záväzkov do výšky najnižšej sumy.

Môže sa zrealizovať len medzi dvoma osobami so symetricky vzájomnými pohľadávkami a dlhmi.

Započítaním pohľadávok sa tak dosiahne obojsmerná platba vzájomných pohľadávok.

Dlžníkovi sa v zásade zakazuje zaplatiť akúkoľvek pohľadávku, ktorá vznikla pred vydaním rozhodnutia o začatí konania o ochrane alebo súdnom vyrovnaní.

Zákaz platenia predchádzajúcich pohľadávok sa však zruší, aby sa súvisiace pohľadávky mohli uhradiť započítaním. Za súvisiace pohľadávky sa považujú vzájomné pohľadávky, ktoré vznikli alebo vyplývajú z plnenia alebo neplnenia tej istej zmluvy.

Ak po vydaní rozhodnutia o začatí konania vznikne pohľadávka súvisiaca s predchádzajúcou pohľadávkou, môže sa zaplatiť započítaním predchádzajúcej pohľadávky za predpokladu, že bola táto pohľadávka prihlásená.

Vzájomné pohľadávky sa považujú za súvisiace, keď vznikli alebo vyplývajú z plnenia alebo neplnenia tej istej zmluvy alebo zmluvného celku.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Postup pokračovania v súčasných zmluvách

Začatie insolvenčného konania nespochybňuje existenciu súčasných zmlúv medzi dlžníkom a jeho zmluvnými partnermi (dodávateľmi, zákazníkmi) v deň začatia konania.

Súčasná zmluva je zmluva, ktorá existuje a prebieha v čase začatia konania, zmluva, ktorá sa má vykonať postupne a ktorá k tomuto dátumu ešte neuplynula, alebo zmluva, ktorá sa má vykonať okamžite a ktorá ešte nebola vykonaná, ale už bola uzatvorená.

Zmluvný partner súčasnej zmluvy bude mať prednosť a bude vyplatený prednostne pred ostatnými veriteľmi.

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Zmluva a priori automaticky pokračuje; správca konkurznej podstaty má možnosť vychádzajúcu z verejného poriadku, ktorá mu umožňuje požadovať pokračovanie v zmluve pod podmienkou, že sa zaplatí plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté.

V prípade nevymenovania správcu konkurznej podstaty má dlžník možnosť požiadať o plnenie súčasných zmlúv po získaní súhlasu konkurzného správcu.

Pokračujúca zmluva sa vykonáva bežným spôsobom v súlade so zmluvnými ustanoveniami.

Správca konkurznej podstaty má možnosť ukončiť zmluvu z dôvodu očakávaného neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, ak zistí, že nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na plnenie svojich záväzkov.

Súčasná zmluva sa automaticky ukončí, ak si správca konkurznej podstaty po uplynutí lehoty jedného mesiaca výslovne nevyžiadal plnenie súčasnej zmluvy.

To isté platí v prípade nezaplatenia a súhlasu zmluvného partnera s pokračovaním v zmluvných vzťahoch.

Správca konkurznej podstaty môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil vypovedanie súčasnej zmluvy, ak je jej ukončenie nevyhnutné na ochranu alebo vyrovnanie dlžníka, a to pod podmienkou, že sa neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Súdna likvidácia

Všetky platné zmluvy sú v zásade zachované.

Len likvidátor má možnosť požadovať plnenie súčasných zmlúv, a to zabezpečením plnenia, ktoré bolo dlžníkovi prisľúbené.

Súčasná zmluva sa automaticky ukončí, ak si po uplynutí lehoty jedného mesiaca likvidátor výslovne nevyžiadal plnenie súčasnej zmluvy.

To isté platí, ak sa plnenie dlžníka týka zaplatenia peňažnej sumy v deň, keď je zmluvný partner informovaný o rozhodnutí likvidátora nepokračovať ďalej v zmluve, ako aj v prípade neuhradenia platby.

Likvidátor má okrem toho možnosť ukončiť zmluvu z dôvodu očakávaného neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, ak zistí, že nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na plnenie svojich záväzkov.

Ak je plnenie iné ako vyplatenie peňažnej sumy, likvidátor môže takisto požiadať konkurzného sudcu, aby vyhlásil ukončenie zmluvy, ak je to potrebné pre likvidačné operácie a ak sa tým neprimeraným spôsobom nenarušia záujmy zmluvného partnera.

Priradenie súčasných zmlúv

V prípade súdneho vyrovnania, ak sa v pláne vyrovnania ustanovuje predaj podniku tretej strane, súd môže nariadiť odstúpenie zmlúv, ktoré sú prospešné pre podnikanie (nájomné zmluvy, zmluvy o dodávkach, franchisingové zmluvy, lízing, prevádzkové licencie).

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

V prípade insolvenčného konania sú veritelia povinní vymáhať svoje práva voči dlžníkovi výlučne v rámci insolvenčného konania a nemôžu podať voči dlžníkovi individuálnu žalobu o zaplatenie.

Rozhodnutie o ukončení súdnej likvidácie z dôvodu nedostatočných aktív nevedie k tomu, že veritelia získajú nárok na individuálne konanie voči dlžníkovi.

Existujú výnimky z tohto pravidla:

– v prípade konaní týkajúcich sa majetku nadobudnutého postúpením počas konania súdnej likvidácie,

– ak má pohľadávka svoj pôvod v trestnom čine, z ktorého bol obvinený dlžník, alebo ak sa týka práv týkajúcich sa osoby veriteľa,

– ak má pohľadávka svoj pôvod v podvodných praktikách spáchaných na úkor organizácií sociálneho zabezpečenia. Podvodný pôvod pohľadávky sa určuje buď rozhodnutím súdu, alebo sankciou, ktorú uložila organizácia sociálneho zabezpečenia.

Veritelia si takisto vymáhajú právo na individuálne konanie v týchto prípadoch:

– dlžník vyhlásil osobný bankrot,

– dlžník bol uznaný vinným z bankrotu,

– ak sa na dlžníka vo vzťahu k akémukoľvek jeho majetku alebo právnickej osobe, ktorú riadil, vzťahovalo predchádzajúce konanie súdnej likvidácie, ktoré bolo ukončené z dôvodu nedostatku majetku, a to menej ako päť rokov pred začatím konania, ktoré sa na neho vzťahuje, a to aj v prípade dlžníka, ktorý počas piatich rokov pred týmto dátumom využil vymazanie dlhu,

– konanie sa začalo ako územné konanie v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

Okrem toho v prípade podvodu voči jednému alebo viacerým veriteľom súd povolí obnovenie individuálneho konania každého veriteľa voči dlžníkovi. Súd vydáva svoje rozhodnutie počas ukončenia konania po vypočutí alebo riadnom predvolaní dlžníka, likvidátora a dozorných orgánov. Na základe žiadosti ktorejkoľvek zainteresovanej strany to môže následne ustanoviť za rovnakých podmienok.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania prerušuje alebo zakazuje opatrenia začaté proti dlžníkovi, ktorého cieľom je získať zaplatenie peňažnej sumy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nevyplatenia peňažných súm.

Vykonávacie konanie a ochranné opatrenia sa takisto prerušujú.

Žaloba veriteľov pred začatím kolektívneho konania sa prerušuje alebo ruší.

Týka sa to teda všetkých predchádzajúcich veriteľov, bez ohľadu na to, či majú zábezpeky, alebo nie.

Prerušenie a zákaz sa vzťahujú na všetky insolvenčné konania.

Prebiehajúce konania sa prerušia, kým veriteľ nepristúpi k prihláseniu svojej pohľadávky.

Potom sa znova automaticky obnovia, ale už len s cieľom potvrdiť pohľadávku a stanoviť jej výšku, s výnimkou odsúdenia dlžníka.

Súdne konania a iné ako uvedené exekučné konania pokračujú aj počas obdobia pozorovania voči dlžníkovi po preskúmaní konkurzným správcom a voči správcovi konkurznej podstaty, ak je jeho úlohou pomáhať alebo zastupovať dlžníka, alebo po obnovení konania z iniciatívy konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

S cieľom prijať plán na ochranu prebiehajú konzultácie s veriteľmi o podmienkach splácania alebo odpustenia dlhu.

Návrhy postúpi správca konkurznej podstaty konkurznému správcovi, ktorý zastupuje veriteľov.

Konkurzný správca jednotlivo alebo kolektívne prijíma dohodu s každým veriteľom, ktorý prihlásil svoju pohľadávku.

Konkurzný správca nie je povinný konzultovať s veriteľmi, pre ktorých sa návrhom plánu platobné podmienky nemenia alebo pre ktorých sa v návrhu plánu stanoví platba v hotovosti v plnej výške hneď po prijatí plánu alebo prijatí pohľadávok.

Výbory veriteľov

Ak má dlžník viac ako 150 zamestnancov a jeho obrat presahuje 20 miliónov EUR, zriadi sa výbor veriteľov, ktorí budú mať možnosť poskytnúť svoje stanovisko k návrhom plánu na vyrovnanie záväzkov.

Výbory veriteľov zvolávajú rôzne kategórie veriteľov na osobitných stretnutiach s cieľom predložiť im návrhy, o ktorých budú môcť diskutovať a o ktorých budú spoločne rozhodovať, t. j. menšiny sa budú musieť riadiť rozhodnutím väčšiny.

Existuje výbor úverových inštitúcií, ktorý sa skladá z finančných spoločností a úverových a podobných inštitúcií, a výbor zložený z hlavných dodávateľov tovarov alebo služieb. V prípade existencie držiteľov dlhopisov sa zvolá valné zhromaždenie všetkých veriteľov vlastniacich dlhopisy vydané vo Francúzsku alebo v zahraničí s cieľom prerokovať návrh plánu prijatého výbormi veriteľov.

Skôr ako súd môže prijať svoje rozhodnutie, musí správca konkurznej podstaty konzultovať s výbormi veriteľov, pokiaľ ide o návrh plánu a jeho hlasovanie.

Tam, kde existujú výbory veriteľov, každý veriteľ, ktorý je členom výboru, môže predložiť alternatívne návrhy k návrhu plánu, ktorý predložil dlžník.

Plán návrhu preto môže pochádzať od dlžníka alebo v prípade súdneho vyrovnania od správcu so súhlasom dlžníka, ale takisto môže byť výsledkom iniciatívy veriteľov, ktorí sú členmi týchto výborov. Plán prijatý výbormi a plán podporený dlžníkom alebo správcom, ak je samostatný, môže byť súdu predložený súčasne.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti ochrany je povinné zriadiť výbory veriteľov – výbor pre úverové inštitúcie a výbor dodávateľov tovarov a služieb – a prípadne aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

S veriteľmi, ktorí nie sú členmi výboru, sa takisto konzultuje individuálne.

Zrýchlené finančné ochranné konanie

V prípade začatia zrýchleného konania v oblasti finančnej ochrany je povinné zriadiť len výbor pre úverové inštitúcie, prípadne aj valné zhromaždenie držiteľov dlhopisov.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vydaním rozhodnutia o začatí konania, musia byť prihlásené, a to bez ohľadu na ich povahu alebo charakter: obchodné, občianske, administratívne (štátna pokladnica, dôchodkové inštitúcie a organizácie sociálneho zabezpečenia) alebo trestné (pokuty). Nie je dôležité, či je pohľadávka nezabezpečená alebo prednostná, splatná alebo budúca, istá alebo podmienená.

Pohľadávky, ktoré vznikli riadne po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania alebo výmenou za plnenia poskytnuté dlžníkovi za jeho podnikateľskú činnosť, sa vyplácajú v deň ich splatnosti.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Všetci veritelia, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodnutím o začatí konania, sú povinní prihlásiť svoje pohľadávky konkurznému správcovi v prípade konania v oblasti ochrany alebo súdneho vyrovnania, alebo likvidátorovi v prípade likvidácie.

Lehota na prihlásenie sú dva mesiace od právneho zverejnenia rozhodnutia o začatí konania.

Dlžník si môže takisto sám prihlásiť pohľadávku jedného zo svojich veriteľov za rovnakých podmienok.

Toto prihlásenie sa týka aj niektorých pohľadávok, ktoré vznikli po začatí konania, teda tých, ktoré nemôžu využívať výhodu prednostného vyplatenia v prospech pohľadávok prospešných pre podnik alebo tých, ktoré súvisia s požiadavkami tohto konania.

V prihlásenej pohľadávke sa musí uviesť výška súm s aktuálnou a budúcou splatnosťou, dátumy splatnosti, povaha preferencie alebo existujúcej zábezpeky a pravidlá pre výpočet úroku.

Na prihlásenie pohľadávky nie je stanovená nijaká osobitná forma. Prihlásenie musí samo osebe jednoznačne vyjadriť želanie veriteľa vyplatiť jeho pohľadávku, uviesť stav pohľadávky a zúčastniť sa na konaní.

Po prijatí pripomienok dlžníka konkurzný správca zostaví zoznam prihlásených pohľadávok s návrhmi na prijatie, zamietnutie alebo postúpenie príslušnému súdu.

Tento zoznam sa postúpi konkurznému sudcovi a oznamuje správcovi konkurznej podstaty.

Pred prijatím alebo zamietnutím pohľadávky konkurzný sudca overí jej existenciu, výšku a povahu podľa dôkazov poskytnutých autorom prihlásenia a prípadne podľa dôkazov, ktoré poskytol konkurzný správca a tí, ktorí boli vypočutí.

Veritelia, ktorí sa neprihlásili k svojim pohľadávkam v stanovených lehotách, sú vylúčení, a preto sa nemôžu zúčastniť na vyplácaní dividend alebo si nárokovať dividendy v prípade prijatia plánu alebo realizácie aktív dlžníka, pokiaľ konkurzný sudca nerozhodne o ich vylúčení z preklúzie.

V prípade zrušenia preklúzie sa po svojej žiadosti môžu zúčastniť na rozdelení.

Zrýchlené konanie v oblasti ochrany a zrýchlené konanie v oblasti finančnej ochrany

Dlžník vypracuje zoznam pohľadávok každého veriteľa, ktorý sa zúčastnil na zmierovacom konaní, ktoré musí byť predmetom prihlásenia pohľadávok. Zoznam je potvrdený audítorom dlžníka a uložený v registri súdu.

Konkurzný správca odovzdá každému veriteľovi výpis zo zoznamu, ktorý sa týka jeho pohľadávky.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Prednostný veriteľ využíva záruku, ktorá mu zabezpečuje prednosť platby pred ostatnými, bežnými nezabezpečeným veriteľmi svojho dlžníka v prípade začatia kolektívneho konania voči dlžníkovi.

Veriteľ môže byť prednostný:

– pretože vlastní záruku poskytnutú jeho dlžníkom alebo ju získal na základe rozhodnutia súdu, alebo

– pretože mu zákon udeľuje prednosť na základe jeho kvality.

Prednostní veritelia si nie sú všetci rovní. Ak medzi sebou súťažia viacerí prednostní veritelia, sú vyplácaní v poradí stanovenom zákonom, ale vždy ešte pred nezabezpečenými veriteľmi.

Nezabezpečení veritelia sa platia z ostatných aktív dlžníka po zaplatení prednostných veriteľov. Distribúcia sa vykonáva pomerne.

Prednostné poradia

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Predajná cena nehnuteľností medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  2. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, realizácie majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
  3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  4. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  5. pohľadávky zaručené všeobecnou preferenciou zamestnancov: vyplácanie odmeny za šesť mesiacov práce pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  6. pohľadávky zaručené osobitnou preferenciou alebo hypotékou;
  7. nezabezpečené pohľadávky.

Predajná cena hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
  2. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  3. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady týkajúce sa uchovávania, realizácie majetku a rozdelenia výnosov medzi veriteľmi (náklady na inventár a reklamu, odmeny zástupcov vymenovaných súdom atď.);
  4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. uprednostňovanie verejných financií;
  7. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
  8. pohľadávky zaručené inými všeobecnými hnuteľnými zábezpekami;
  9. nezabezpečené pohľadávky.

Súdna likvidácia

Predajná cena nehnuteľností medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  2. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventúru a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
  3. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu: využívajú veritelia, ktorí zabezpečia nový prísun hotovosti alebo dodajú nové tovary alebo služby s cieľom zabezpečiť pokračovanie podnikania a jeho prežitie;
  4. pohľadávky zaručené osobitnými nehnuteľnými zábezpekami;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. nezabezpečené pohľadávky.

Predajná cena hnuteľného majetku medzi veriteľmi sa uskutočňuje v tomto poradí:

  1. pohľadávky zaručené osobitnou hnuteľnou zábezpekou so záložným právom;
  2. najprednostnejšie mzdové pohľadávky: vyplatenie odmeny za posledných šesťdesiat pracovných dní pred vydaním rozhodnutia o začatí konania;
  3. náklady na súd, ktoré náležite vzniknú po vydaní rozhodnutia o začatí konania na účely vedenia konania: náklady na inventúru a reklamu, odmeňovanie konkurzných správcov;
  4. pohľadávky zaručené uprednostnením zmierovacieho postupu;
  5. uprednostňovanie pohľadávok vzniknutých po vydaní rozhodnutia o začatí konania: pohľadávky vzniknuté na účely vedenia konania alebo predbežného zachovania podnikateľskej činnosti alebo pohľadávky vzniknuté výmenou za plnenia dodané dlžníkovi počas vykonávania podnikateľskej činnosti alebo vykonávaním súčasnej zmluvy zachovanej likvidátorom, alebo pohľadávky vzniknuté pre každodenné potreby dlžníka, ktorý je fyzickou osobou;
  6. pohľadávky zaručené hypotékou na hnuteľný majetok alebo pohľadávky zaručené záložným právom na materiál a vybavenie;
  7. uprednostňovanie verejných financií;
  8. pohľadávka zaručená osobitnou hnuteľnou zábezpekou bez záložného práva;
  9. ostatné výsady v oblasti hnuteľného majetku (článok 2331 Občianskeho zákonníka) a všeobecné mzdové výsady;
  10. nezabezpečené pohľadávky.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konanie v oblasti ochrany a súdne vyrovnanie

Postupy v oblasti ochrany a súdneho vyrovnania boli zavedené na účely ochrany podnikania, zachovania podnikateľskej činnosti a pracovných miest a vyrovnania záväzkov prostredníctvom plánu. Plán ochrany alebo súdneho vyrovnania sa môže prijať len vtedy, ak sú splnené uvedené podmienky.

Dlžník v prípade ochrany alebo správca v prípade súdneho vyrovnania vypracuje návrh plánu, ak existuje reálna možnosť na záchranu podniku. Skladá sa z troch častí:

– z ekonomickej a finančnej časti, ktorá určuje vyhliadky na oživenie podnikania na základe možností a metód v oblasti činností, stavu trhu a dostupných finančných prostriedkov,

– z vymedzenia podmienok uhradenia záväzkov a prípadných záruk, ktoré musí podnikateľ poskytnúť na zabezpečenie svojej realizácie,

– zo sociálnej časti, v ktorej stanoví a odôvodní úroveň a vyhliadky zamestnanosti, ako aj sociálne podmienky plánované pre pokračovanie v podnikaní. V prípade, že sa v návrhu ustanovuje prepúšťanie z ekonomických dôvodov, pripomenie opatrenia, ktoré už boli prijaté, a vymedzí opatrenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom uľahčiť rekvalifikáciu a odškodnenie zamestnancov, ktorých pracovné miesta sú ohrozené.

V pláne sa uvádzajú všetky záväzky, ktoré prijali osoby zodpovedné za jeho realizáciu a ktoré sú nevyhnutné na ozdravenie podniku.

Súd potom rozhodne o návrhu plánu, ktorý mu predložil dlžník alebo veriteľ.

Rozhodnutie súdu o pláne na ochranu alebo súdne vyrovnanie, či o pláne odstúpenia predstavuje súdne rozhodnutie. Plán má aj zmluvný aspekt, ak boli zriadené výbory veriteľov.

Trvanie plánu nesmie presiahnuť desať rokov, v prípade poľnohospodárov pätnásť rokov.

Súd určí správcu konkurznej podstaty alebo konkurzného správcu za kontrolóra, aby dohliadal na vykonávanie plánu počas jeho trvania.

Prijatím plánu sa končí obdobie pozorovania. Dlžník nadobudne kontrolu nad svojimi aktívami a môže opäť spravovať svoj podnik, s výhradou opatrení, ktoré mu súd ustanovil v pláne.

Dlžník musí dodržiavať všetky aspekty ustanovení v pláne.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

Zmena na súdnu likvidáciu

Súdna likvidácia sa môže vyhlásiť počas alebo po uplynutí obdobia pozorovania, ktoré sa začalo uznesením o ochrane či uznesením o súdnom vyrovnaní.

Súd musí vyhlásiť súdnu likvidáciu hneď, ako sa preukáže, že pokračovanie podnikania nie je možné, alebo ak nebolo možné prijať nijaký plán odstúpenia v rámci súdneho vyrovnania.

Ukončenie povinností dlžníka fyzickej osoby v rámci súdnej likvidácie

Odčlenenie dlžníka začína plynúť dňom vyhlásenia súdnej likvidácie až do ukončenia likvidácie. Dlžník potom obnoví svoje práva a môže opäť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Dokončenie vykonávania plánu o ochrane alebo súdnom vyrovnaní neumožňuje veriteľom, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, aby konali proti dlžníkovi.

Výslovne sa ustanovuje, že jednotlivé konania sa môžu výnimočne obnoviť len v prípade ukončenia súdnej likvidácie z dôvodu nedostatku aktív.

Čas, keď sa insolvenčné konanie považuje za uzavreté

Obdobie pozorovania je obdobie od dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorým sa začalo konanie, do dňa vyhlásenia rozsudku o prijatí plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, alebo ktorým sa vyhlasuje súdna likvidácia.

V rámci postupu ochrany, ako aj v rámci postupu súdneho vyrovnania sa pokračuje v obchodnej činnosti počas obdobia pozorovania a dlžník v zásade riadi činnosť svojho podniku s určitými obmedzeniami.

Ak existuje reálna možnosť, že podnik je schopný sa zachrániť, obdobie pozorovania sa skončí vypracovaním plánu na ochranu alebo na súdne vyrovnanie.

Prijatie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie umožňuje dlžníkovi získať späť kontrolu nad svojou činnosťou, no nepredstavuje ukončenie konania.

Konanie sa skončí, keď konkurzný sudca schváli správu správcu konkurznej podstaty a konkurzného správcu o ukončení misie. Predseda súdu potom vydá nariadenie na ukončenie konania, pričom ide o opatrenie súdnej správy, ktoré nie je možné odvolať.

V súdnom konaní je teda konanie ukončené po vydaní nariadenia o ukončení.

Účinky konania sa však nekončia vydaním uznesenia o ukončení konania, pretože plán na ochranu alebo súdne vyrovnanie stále prebieha.

Dlžník musí dodržiavať všetky aspekty ustanovení obsiahnutých v pláne.

Ak tak neurobí, v prípade nesplnenia záväzkov alebo zastavenia platieb, ku ktorému dôjde počas realizácie plánu na ochranu alebo súdne vyrovnanie, dlžníkovi hrozí riziko zrušenia plánu a obnovenia konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady a výdavky vzniknuté v konaní uhrádza podnik, na ktorý sa insolvenčné konanie vzťahuje.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Ak súd začne konanie vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie, za dátum ukončenia platieb dlžníka sa v zásade považuje dátum rozhodnutia o začatí konania.

Súd však môže stanoviť za dátum ukončenia platieb dátum 18 mesiacov pred dátumom začatia insolvenčného konania.

Obdobie odo dňa ukončenia platieb do dňa začatia konania vo veci súdneho vyrovnania alebo súdnej likvidácie sa v tomto prípade označuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony vykonané dlžníkom počas podozrivého obdobia, ktoré sa zdajú byť podvodné, sa rušia.

Návrh o určenie neplatnosti úkonov vykonaných počas podozrivého obdobia patrí do výlučnej právomoci príslušného súdu pre dané konanie.

Žalobu môže podať iba správca konkurznej podstaty, konkurzný správca, likvidátor a prokuratúra.

Veritelia môžu podať žalobu jednotlivo alebo kolektívne prostredníctvom konkurzného správcu o nevymáhateľnosť právnych úkonov dlžníka.

Zákon je neplatný vo vzťahu ku všetkým a spätne zrušený.

Existuje dvanásť prípadov záväznej neplatnosti, ktoré sa týkajú neštandardných úkonov:

  • všetky úkony, ktoré prenášajú vlastníctvo hnuteľného alebo nehnuteľného majetku bez poplatku,
  • každá zámenná zmluva, v ktorej povinnosti dlžníka značne presahujú záväzky druhej strany,
  • akákoľvek platba, bez ohľadu na spôsob, akou bola vykonaná, za dlhy, ktoré nie sú splatné v deň platby,
  • akékoľvek vyplatenie splatných dlhov uskutočnené inak ako v hotovosti, vo forme obchodných zmeniek, bankových prevodov, dokladov o kúpe alebo akékoľvek iné formy platby, ktoré sú bežne akceptované v obchodných vzťahoch,
  • akákoľvek záloha alebo akýkoľvek príkaz na sumy uhradené na základe záložného práva na majetok, ak neexistuje právoplatný súdny rozsudok,
  • akákoľvek zmluvná hypotéka, akákoľvek právna hypotéka, ako aj zákonná hypotéka manželov a akékoľvek záložné právo alebo záložné právo na majetok dlžníka za dlhy, ktoré boli urobené v minulosti,
  • akékoľvek ochranné opatrenie, pokiaľ zápis alebo exekučný príkaz nepredchádza dňu ukončenia platby,
  • akékoľvek povolenie a uplatnenie opcií zamestnancami podniku,
  • akýkoľvek prevod tovaru alebo práv v poručníckom fonde, pokiaľ sa tento prevod neuskutočnil ako záruka za zmluvne dohodnutý dlh,
  • akýkoľvek dodatok k fiduciárnej dohode, ktorý ovplyvňuje práva alebo aktíva, ktoré už boli prevedené v poručníckom fonde na zabezpečenie dlhov, ktoré už boli zmluvne dohodnuté pred týmto dodatkom,
  • ak je dlžník individuálnym podnikateľom s ručením obmedzeným, akékoľvek postúpenie alebo zmena postúpenia majetku podliehajúceho vyplateniu príjmu, ktorý nie je priradený k podnikateľskej činnosti, vedúce k vyčerpaniu aktív, na ktoré sa vzťahuje konanie v prospech iného majetku tohto podnikateľa,
  • notárske vyhlásenie o nezabaviteľnosti vyhotovené dlžníkom.

Tieto akty musia byť zrušené súdom, či už strany konali v dobrej viere, alebo v zlej viere.

Súd môže okrem iného zrušiť akty, ktorými sa bezplatne prevedie vlastnícke právo k hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku a vyhlásenie o nezabaviteľnosti vykonané počas šiestich mesiacov pred dňom zániku platieb. Tieto prípady podliehajú dobrovoľnému zrušeniu.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 13/02/2018

Platobná neschopnosť - Chorvátsko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predkonkurzné konanie a konkurzné konanie možno začať proti právnickým osobám, ako aj voči aktívam individuálneho dlžníka, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Individuálny dlžník na účely zákona o konkurze (Stečajni zakon) – „SZ“) je fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (Zakon o porezu na dohodak) alebo fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov právnických osôb podľa ustanovení zákona o dani z príjmov právnických osôb (Zakon o porezu na dobit).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie sa môže začať, ak súd konštatuje existenciu bezprostrednej platobnej neschopnosti, t. j. súd dospeje k záveru, že dlžník nebude schopný splniť svoje existujúce záväzky v deň ich splatnosti.

Platobná neschopnosť sa považuje za bezprostrednú, ak okolnosti, kvôli ktorým je dlžník považovaný za platobne neschopného, ešte nenastali a ak:

− v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou (Financijska agencija) má dlžník jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, pre ktoré existoval platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez akéhokoľvek ďalšieho schválenia zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov, alebo

− dlžník mešká viac ako 30 dní s vyplatením miezd zamestnancom podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom, alebo

− dlžník nezaplatí do 30 dní príspevky a dane z miezd uvedených v predchádzajúcom pododseku, počnúc dňom, kedy sa od neho požadovalo vyplatenie miezd zamestnancom.

b) Konkurzné konanie možno začať, ak súd konštatuje existenciu dôvodov na vyhlásenie konkurzu, t. j. platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Platobná neschopnosť existuje, ak dlžník sústavne nie je schopný vyrovnať svoje nevyrovnané finančné záväzky. Skutočnosť, že dlžník vyrovnal alebo môže byť schopný úplne alebo čiastočne vyrovnať pohľadávky niektorých veriteľov, neznamená, že dlžník je solventný.

Dlžník sa považuje za insolventného:

− ak v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou má jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, ktoré sú viac ako 60 dní po termíne splatnosti, pre ktoré existuje platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez ďalšieho súhlasu zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov;

− ak nevyplatil svojim zamestnancom tri po sebe nasledujúce mzdy podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom.

Nadmerné zadlženie sa považuje za existujúce, ak majetok dlžníka ako právnickej osoby už nepokrýva jeho existujúce záväzky.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní zahŕňa konkurzná podstata celkový majetok vo vlastníctve dlžníka pri začatí konkurzného konania a majetok nadobudnutý dlžníkom počas konkurzného konania. Konkurzná podstata sa používa na vyrovnanie nákladov na konkurzné konanie, pohľadávok veriteľov dlžníka a pohľadávok, ktorých vyrovnanie bolo zabezpečené určitými právami na majetok dlžníka.

Voľné používanie majetku z konkurznej podstaty osobami predtým oprávnenými zastupovať dlžníka podľa zákona alebo individuálnym dlžníkom po začatí konkurzného konania nemá žiadne právne účinky s výnimkou používania, ktoré sa riadi všeobecnými pravidlami dodržiavajúcimi zásadu dôvery vo verejné registre. Protiplnenie sa vráti protistrane z konkurznej podstaty, ak zvýšilo hodnotu konkurznej podstaty.

Ak individuálny dlžník nadobudol dedičstvo alebo odkaz pred začatím konkurzného konania alebo počas neho, iba dlžník je oprávnený prijať dedičstvo alebo odkaz alebo sa ich zriecť.

Ak dlžník vytvorí spoluvlastníctvo alebo akýkoľvek iný právny vzťah alebo partnerstvo s treťou osobou, rozdelenie majetku sa uskutočňuje mimo konkurzného konania. Na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu sa môže požiadať o samostatné vyrovnanie z podielu dlžníka.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

a) Predkonkurzné konanie – požiadavky na vymenovanie správcu sú rovnaké ako na vymenovanie likvidátora. Ak to súd považuje za potrebné, vymenuje správcu svojím rozhodnutím o začatí predkonkurzného konania. Povinnosti správcu sa skončia dňom prijatia rozhodnutia o potvrdení predkonkurznej dohody, dňom začatia konkurzného konania alebo na základe rozhodnutia veriteľov.

Správca v predkonkurznom konaní je povinný:

1. preskúmať obchodné operácie dlžníka;

2. preskúmať zoznam majetku a záväzkov dlžníka;

3. preskúmať dôveryhodnosť registrovaných pohľadávok;

4. napadnúť pohľadávky, ak má na základe vyhlásení veriteľov alebo z iných dôvodov pochybnosti o ich vierohodnosti;

5. vykonávať dohľad nad obchodnými operáciami dlžníka, najmä nad jeho finančnými operáciami, nad stanovením záväzkov voči tretím osobám a nad vydávaním platobných poistných nástrojov a obchodnými činnosťami pri predaji tovaru alebo služieb, pričom sa zabezpečí, aby nebol poškodený majetok dlžníka;

6. podať podnet na súd, ak dlžník koná v rozpore s ustanoveniami článku 67 SZ;

7. vydávať príkazy a osvedčenia podľa článkov 69 a 71 SZ;

8. zabezpečiť, aby náklady na pred‑konkurzné konanie boli vyrovnané v plnom rozsahu a včas;

9. vykonávať iné činnosti podľa SZ.

Odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia môže dlžník uskutočňovať len platby, ktoré sú nevyhnutné na jeho bežné obchodné operácie. Dlžník v tomto období nesmie vyrovnávať záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými pred začatím predkonkurzného konania, s výnimkou hrubých platobných záväzkov voči zamestnancom a bývalým zamestnancom dlžníka vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, keď sa pohľadávky stali splatnými do dátumu začatia predkonkurzného konania, odstupného do výšky stanovenej zákonom a kolektívnymi zmluvami, nárokov na náhradu škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nárokov založených na mzdách zamestnancov zvýšených o výšku základných príspevkov a iných hmotnoprávnych práv zamestnancov v súlade s pracovnými zmluvami a kolektívnymi zmluvami, ktoré sa stali splatnými po predložení návrhu na začatie predkonkurzného konania, ako aj iných platieb nevyhnutných na bežné obchodné operácie podľa osobitného predpisu.

Odo dňa podania návrhu na začatie predkonkurzného konania do vydania rozhodnutia o začatí predkonkurzného konania dlžník nesmie scudziť ani zaťažiť svoj majetok s výnimkou predchádzajúceho súhlasu správcu alebo súdu, ak nebol vymenovaný žiadny správca.

b) Konkurzné konanie – likvidátor v konkurznom konaní je vybraný náhodne z „A“ zoznamu likvidátorov pre územie pokryté príslušným súdom, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak. Na základe tohto výberu súd vymenuje likvidátora v rozhodnutí o začatí konkurzného konania. Vo výnimočných prípadoch, ak bol správca vymenovaný v predkonkurznom konaní, ktoré predchádzalo konkurznému konaniu, alebo ak bol v konkurznom konaní vymenovaný dočasný likvidátor, súd vymenuje za likvidátora správcu alebo dočasného likvidátora.

Likvidátorovi sú udelené práva a povinnosti právnických osôb dlžníka, ak nie je v SZ stanovené inak. Ak dlžník pokračuje vo vykonávaní svojich obchodných operácií počas konkurzného konania podľa článku 217 ods. 2 SZ, obchodné operácie riadi likvidátor.

Likvidátor zastupuje dlžníka. Likvidátor riadi iba tie operácie individuálneho dlžníka, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a zastupuje dlžníka na základe právomocí právneho zástupcu.

Likvidátor je povinný konať svedomito a riadne, a najmä:

1. do dátumu začatia konkurzného konania dať do poriadku účtovné záznamy;

2. zostaviť odhad predbežných nákladov na konkurzné konanie a predložiť ho výboru veriteľov na schválenie;

3. zriadiť výbor pre súpis majetku;

4. zostaviť počiatočnú bilanciu majetku dlžníka;

5. s náležitou starostlivosťou riadiť uzatváranie začatých, ale nedokončených operácií dlžníka a operácií nevyhnutných na zabránenie škôd na majetku dlžníka;

6. zabezpečiť speňaženie pohľadávok dlžníka;

7. svedomito vykonávať obchodné operácie dlžníka uvedené v článku 217 ods. 2 SZ;

8. doručiť chorvátskemu ústavu dôchodkového poistenia doklady týkajúce sa pracovnoprávneho postavenia príjemcov;

9. speňažiť alebo získať s náležitou starostlivosťou majetok a práva dlžníka, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty;

10. pripraviť rozdelenie medzi veriteľov a vykonať rozdelenie po schválení;

11. poskytnúť výboru veriteľov záverečné vyúčtovanie;

12. vykonať následné rozdelenie medzi veriteľov;

13. po ukončení konkurzného konania zastupovať konkurznú podstatu v súlade so SZ.

Likvidátor musí predložiť písomné správy o priebehu konkurzného konania a o bilancii konkurznej podstaty na štandardnom formulári najmenej raz za tri mesiace.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Ak má veriteľ v čase začatia konkurzného konania v súlade so zákonom alebo zmluvou právo na započítanie pohľadávok, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na uvedené právo.

Ak v čase začatia konkurzného konania existuje jedna alebo viacero pohľadávok, ktoré majú byť započítané za odkladnej podmienky alebo nie sú splatné ani nie sú určené na vykonanie rovnakým spôsobom, k započítaniu pohľadávok dôjde, keď boli splnené potrebné podmienky. Na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje pravidlo, ktorým sa stanovuje, že nesplatené pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania a že nepeňažné pohľadávky alebo pohľadávky na nešpecifikovanú peňažnú sumu sa stanovia na peňažnú hodnotu, na ktorú sa odhadujú v čase začatia konkurzného konania. Ak sa pohľadávka, ktorá sa má použiť na započítanie, stane bezpodmienečnou a splatnou pred tým, ako je možné započítanie, započítanie je vylúčené.

Započítanie pohľadávok nie je vylúčené v prípade pohľadávok denominovaných v odlišných menách alebo zúčtovacích jednotkách za predpokladu, že takéto meny alebo zúčtovacie jednotky sa môžu ľahko zameniť v mieste vyrovnania pohľadávky použitej na započítanie. Konverzia sa uskutočňuje podľa výmenného kurzu platného v mieste vyrovnania v čase prijatia vyhlásenia o započítaní pohľadávok.

Započítanie pohľadávok je neprípustné:

1. ak zodpovednosť veriteľa voči konkurznej podstate vznikla až po začatí konkurzného konania;

2. ak pohľadávku postúpil veriteľovi iný veriteľ až po začatí konkurzného konania;

3. ak veriteľ nadobudol svoju pohľadávku cedovaním v posledných šiestich mesiacoch pred začatím konkurzného konania alebo ak sa nezačalo predkonkurzné konanie v posledných šiestich mesiacoch pred dňom začatia konkurzného konania a veriteľ vedel alebo mal vedieť, že dlžník sa stal insolventným alebo že voči dlžníkovi bol predložený návrh na začatie predkonkurzného konania alebo konkurzného konania. Odchylne je započítanie povolené, ak bola pohľadávka cedovaná v súvislosti s plnením neplnenej zmluvy alebo ak bolo právo na plnenie pohľadávky opätovne nadobudnuté úspešným napadnutím právnemu úkonu dlžníka;‑

4. ak veriteľ získal právo na započítanie pohľadávky podľa zrušiteľného právneho úkonu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník a jeho zmluvná protistrana neplnili alebo neplnili v plnom rozsahu dvojstranne záväznú zmluvu, likvidátor môže plniť zmluvu namiesto dlžníka a žiadať, aby druhá strana plnila zmluvu. Ak likvidátor odmieta plniť zmluvu, druhá strana môže speňažiť svoju pohľadávku iba z dôvodu neplnenia ako konkurzný veriteľ. Ak druhá zmluvná strana vyzve likvidátora predložiť svoje pripomienky k jeho právu voľby, likvidátor musí ihneď, a najneskôr po pojednávaní o výkazníctve, oznámiť druhej strane doporučenou poštou, či má v úmysle požadovať plnenie zmluvy. Odchylne, keby druhá strana do času pojednávania o výkazníctve utrpela značnú škodu a informovala o tom likvidátora, likvidátor je povinný oznámiť druhej strane do ôsmich dní doporučenou poštou, či bude požadovať plnenie zmluvy. Ak tak likvidátor neurobí, nebude oprávnený požadovať plnenie zmluvy.

Ak je dlžné plnenie deliteľné a ak druhá strana v čase začatia konkurzného konania čiastočne splnila svoje povinnosti plnenia, je uvedená strana oprávnená uplatniť svoje právo na protiplnenie zodpovedajúce čiastočnému plneniu ako konkurzný veriteľ, a to aj keď likvidátor požiadal o plnenie zostávajúcej časti. Druhá strana nie je oprávnená požadovať vrátenie hodnoty pridanej k majetku dlžníka na základe čiastočného plnenia z dôvodu neuplatnenia svojho práva na protiplnenie.

Ak bola výhrada zapísaná do katastra nehnuteľností na účely zabezpečenia nároku na nadobudnutie alebo zrušenie práv na jednu z nehnuteľností dlžníka alebo na jedno z práv zapísaných v prospech dlžníka alebo na zabezpečenie nároku na zmenu obsahu alebo priority takéhoto práva, veriteľ môže vyrovnať svoj nárok ako veriteľ z konkurznej podstaty. Platí to aj vtedy, ak dlžník prevzal všetky ostatné záväzky voči veriteľovi, ktoré neskôr úplne alebo čiastočne nesplnil. Toto ustanovenie sa vzťahuje analogicky na výhrady v námornom registri, registri lodí vo výstavbe alebo v registri lietadiel.

Ak pred začatím konkurzného konania dlžník predal svoju hnuteľnú vec s výhradou vlastníctva a dal túto vec do držby kupujúcemu, kupujúci môže požadovať plnenie kúpnopredajnej zmluvy. To platí aj vtedy, ak dlžník prevzal ďalšie záväzky voči kupujúcemu, ktoré v plnej miere nesplnil alebo ktoré splnil len čiastočne. Ak pred začatím konkurzného konania dlžník kúpil nehnuteľnosť s výhradou vlastníctva a dostal ju od predávajúceho do držby, likvidátor má právo voľby v súlade s článkom 181 SZ.

Nájom a prenájom nehnuteľností alebo priestorov nezaniká začatím konkurzného konania. To platí aj pre vzťahy súvisiace s nájmom a prenájmom, ktoré dlžník uzavrel ako prenajímateľ vo vzťahu k predmetom, ktoré boli na účely poistenia prevedené na tretiu osobu, ktorá financovala ich nadobudnutie alebo výrobu. Práva, ktoré sa týkajú času pred začatím konkurzného konania, ako aj škôd spôsobených predčasným ukončením zmluvy, môže vykonávať druhá strana iba vtedy, ak má postavenie konkurzného veriteľa.

Likvidátor môže zrušiť nájom alebo prenájom nehnuteľnosti alebo priestorov, v súvislosti s ktorými dlžník uzavrel zmluvu ako nájomca, bez ohľadu na trvanie zmluvy a v závislosti od zákonnej výpovednej lehoty. Ak likvidátor vyhlási zrušenie, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník neprevzal nehnuteľnosť alebo priestory, likvidátor a druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. Ak likvidátor odstúpi, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Každá strana je povinná na žiadosť druhej strany a do 15 dní informovať druhú stranu o svojom zámere odstúpiť od zmluvy. V prípade, že tak strana neurobí, stráca právo na odstúpenie od zmluvy.

Ak mal dlžník ako prenajímateľ nehnuteľnosti alebo priestorov pred začatím konkurzného konania v držbe pohľadávky týkajúce sa vzťahov súvisiacich s nájmom a prenájmom na budúce obdobie, má to právny účinok, pokiaľ sa to týka nájmu alebo prenájmu na aktuálny kalendárny mesiac v čase začatia konkurzného konania. Ak sa konkurzné konanie začne po pätnástom dni v mesiaci, držba pohľadávok má právny účinok aj na ďalší kalendárny mesiac a týka sa konkrétne vyrovnania nájomného a prenájmu. Pohľadávky, ktoré sú v držbe na základe vymáhania, sú rovnocenné zmluvným pohľadávkam.

Likvidátor môže v mene dlžníka ako prenajímateľa zrušiť vzťah týkajúci sa prenájmu alebo nájmu v rámci zákonnej výpovednej lehoty bez ohľadu na zmluvnú výpovednú lehotu.

Tretia strana, na ktorú likvidátor previedol nehnuteľnosť alebo priestory, ktoré dlžník prenajal, a ktorá preto namiesto dlžníka vstupuje do vzťahu týkajúceho sa prenájmu alebo nájmu, môže zrušiť uvedenú zmluvu v rámci zákonom stanovenej výpovednej lehoty.

Ak je dlžník nájomcom, druhá zmluvná strana nesmie po predložení návrhu na začatie konkurzného konania zrušiť nájomnú zmluvu:

1. z dôvodu oneskoreného zaplatenia nájomného alebo prenájmu, ku ktorému došlo pred začatím konkurzného konania;

2. z dôvodu zhoršenia finančnej situácie dlžníka.

Začatie konkurzného konania nemá za následok ukončenie pracovných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb s dlžníkom. Začatie konkurzného konania je osobitným opodstatneným dôvodom na zrušenie pracovnej zmluvy. Po začatí konkurzného konania môžu zamestnanec a likvidátor v mene dlžníka (ako zamestnávateľa) zrušiť pracovnú zmluvu bez ohľadu na trvanie zmluvy a bez ohľadu na právne alebo zmluvné ustanovenia o ochrane zamestnancov. Výpovedná lehota je jeden mesiac, pokiaľ zákon nestanovuje kratšiu lehotu. Ak sa zamestnanci domnievajú, že zrušenie ich pracovnej zmluvy nie je v súlade so zákonom, môžu požadovať ochranu svojich práv podľa zákonníka práce (Zakon o radu).

Likvidátor môže na základe súhlasu súdu uzatvoriť nové pracovné zmluvy na dobu určitú bez obmedzení stanovených vo všeobecných pravidlách o práci v súvislosti s ‑pracovnými zmluvami na dobu určitú s cieľom dokončiť už začaté obchodné operácie a zabrániť možným škodám. Likvidátor stanovuje mzdy a iné zamestnanecké výhody na základe súhlasu súdu a v súlade so zákonom a kolektívnou zmluvou. Mzdy a zamestnanecké výhody, na ktoré zamestnanci získali nárok po začatí konkurzného konania, sa vyrovnávajú ako záväzky konkurznej podstaty.

Právo zamestnancov na účasť sa skončí začatím konkurzného konania. Dohody s radou pracovníkov nie sú pre likvidátora záväzné.

Príkazy dlžníka týkajúce sa majetku, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty, strácajú platnosť pri začatí konkurzného konania. Ak osoba, ktorá dostala príkaz, nevedela o konkurznom konaní bez vlastného zavinenia a pokračuje vo svojich činnostiach, príkaz sa považuje stále za platný. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz v súvislosti s takýmito pokračujúcimi činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky konkurzného veriteľa. Osoba, ktorá dostala príkaz, musí na účely nápravy škody pokračovať vo svojich činnostiach po začatí konkurzného konania až dovtedy, kým činnosti neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, súvisiace s takýmito činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov zkonkurznej podstaty.

Ponuky predložené dlžníkovi alebo ponuky, ktoré predloží dlžník, strácajú platnosť v deň začatia konkurzného konania, pokiaľ neboli prijaté pred uvedeným dňom.

Pokiaľ ide o obchodné zmluvy, ktorými sa niekto zaviazal vykonávať určité služby v mene dlžníka, a pokiaľ ide o oprávnenie dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý vstupuje do konkurznej podstaty, a keď takéto oprávnenie prestane byť platné v dôsledku začatia konkurzného konania, musí osoba, ktorá prijala príkaz, na účely nápravy škody pokračovať vo vykonávaní činností aj po začatí konkurzného konania, kým vykonávanie činností neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, ktoré vyplývajú z pokračujúcich činností, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov z konkurznej podstaty.

Zmluvné ustanovenia, ktoré vopred vylučujú alebo obmedzujú uplatňovanie ustanovení SZ, nemajú právny účinok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť žiadne vymáhacie, správne alebo záručné konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia pred‑konkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľov:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – po začatí konkurzného konania jednotliví veritelia nesmú žiadať vymáhanie ani záruku proti dlžníkovi, pokiaľ ide o tie časti jeho majetku, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, alebo proti inému majetku dlžníka. Veritelia, ktorí nie sú konkurznými veriteľmi, nie sú oprávnení požadovať vymáhanie ani záruku proti budúcim pohľadávkam jednotlivých dlžníkov na základe ich pracovnoprávneho vzťahu alebo inej služby alebo ich pohľadávkam na uvedenom základe v konkurznom konaní s výnimkou vymáhania alebo záruky na vyrovnanie nárokov na výživné a iných nárokov, ktoré môžu byť vyrovnané z časti príjmu dlžníka zo zamestnania, z ktorého sa nemôžu vyrovnať pohľadávky iných veriteľov. Takéto vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa prerušia. Ihneď po pokračovaní týchto konaní vymáhací súd tieto konania zastaví.

Po začatí konkurzného konania veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka vyňaté z konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), môžu na účely výkonu svojich práv začať proti dlžníkovi vymáhacie a záručné konanie v súlade so všeobecnými pravidlami vymáhacieho konania. Zastavené vymáhacie a záručné konania, ktoré veritelia začali pred začatím konkurzného konania, budú pokračovať a budú vykonané vymáhacím súdom v súlade s pravidlami vymáhacieho konania.

Po začatí konkurzného konania veritelia s právom domáhať sa samostatného uspokojenia (razlučni vjerovnici) nie sú oprávnení začať vymáhacie ani záručné konanie. Vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa zastavia. V zastavených vymáhacích a záručných konaniach bude pokračovať súd, ktorý vedie konkurzné konanie, uplatnením pravidiel pre speňaženie položiek, pre ktoré existuje právo na samostatné uspokojenie v konkurznom konaní.

Po začatí konkurzného konania sa povolí zápis do verejných registrov, ak boli splnené nevyhnutné predpoklady na zápis pred tým, ako nadobudli účinnosť právne dôsledky začatia konkurzného konania.

Vymáhanie vyrovnania pohľadávok z konkurznej podstaty, ktoré nie sú založené na právnych úkonoch likvidátora, nie je povolené počas šiestich mesiacov po začatí konkurzného konania.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na:

1. záväzky konkurznej podstaty z dvojstranne záväznej zmluvy, ktorú sa likvidátor zaviazal plniť;

2. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú po uplynutí prvej lehoty, do ktorej likvidátor mohol zrušiť zmluvu;

3. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú, ak likvidátor dostal protihodnotu v prospech konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť občianske súdne konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia predkonkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľa:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – likvidátor prevezme konania vrátane arbitrážneho konania týkajúce sa majetku tvoriaceho súčasť konkurznej podstaty, ktoré prebiehali v čase začatia konkurzného konania, pričom koná v mene a v zastúpení dlžníka. Konania týkajúce sa pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní nemôžu pokračovať dovtedy, kým nebudú preskúmané na pojednávaní o preskúmaní.

Konania proti dlžníkovi, ktoré prebiehajú v čase začatia konkurzného konania, prevezme likvidátor v jeho mene, ak sa týkajú:

1. vylúčenia majetku z konkurznej podstaty;

2. samostatného vyrovnania;

3. záväzkov týkajúcich sa konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

a) Predkonkurzné konanie – veritelia dlžníka v predkonkurznom konaní sú osoby, ktoré mali v čase začatia predkonkurzného konania voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku. Pravidlá SZ, ktorými sa stanovuje právo na hlasovanie v konkurznom vyrovnaní sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom na právo veriteľov hlasovať o pláne reštrukturalizácie.

Veritelia hlasujú písomne na predpísanom hlasovacom formulári. Hlasovací formulár musí byť predložený súdu najneskôr do začiatku pojednávania týkajúceho sa hlasovania a musí byť podpísaný a osvedčený oprávnenou osobou. Ak do začiatku pojednávania veritelia nepredložia hlasovací formulár alebo predložia hlasovací formulár, z ktorého nemožno jednoznačne určiť, ako hlasovali, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Veritelia prítomní na pojednávaní hlasujú použitím predpísaného hlasovacieho formulára. Ak veritelia oprávnení hlasovať nehlasujú na tomto pojednávaní, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Každá skupina veriteľov oprávnených hlasovať hlasuje samostatne o pláne reštrukturalizácie. Pravidlá klasifikácie účastníkov konkurzného vyrovnania sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahujú na klasifikáciu veriteľov v predkonkurznom konaní.

Predpokladá sa, že veritelia prijali plán reštrukturalizácie, ak zaň hlasovala väčšina všetkých veriteľov a ak je v každej skupine súčet všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali za tento plán, najmenej dvojnásobok súčtu pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu.

Veritelia, ktorí majú spoločné právo alebo ktorých práva tvorili do vzniku dôvodov na predbežný konkurz jediné jednotné právo, sa pri hlasovaní rátajú ako jeden veriteľ.‑ S držiteľmi samostatných práv alebo užívacích práv sa zaobchádza zodpovedajúcim spôsobom.

b) Konkurzné konanie – výbor veriteľov – súd môže na ochranu záujmov veriteľov v konkurznom konaní pred prvým vypočutím veriteľov zriadiť výbor veriteľov a vymenovať jeho členov.

Vo výbore veriteľov musia byť zastúpení veritelia s pohľadávkami v najvyššej sume aj veritelia s pohľadávkami s nízkou hodnotou. Vo výbore veriteľov musí byť zastúpený aj zástupca bývalých zamestnancov dlžníka, pokiaľ sa ako veritelia nezúčastňujú na konaní s pohľadávkami so zanedbateľnou hodnotou.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) a osoby, ktoré nie sú veriteľmi, ale ktoré by svojimi odbornými znalosťami mohli prispieť k práci výboru, môžu byť vymenovaní za členov výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí mať nepárny počet členov, najviac deväť. Ak je počet veriteľov nižší ako päť, všetkým veriteľom sa udelia právomoci výboru veriteľov.

Ak na pojednávaní o preskúmaní boli uznané pohľadávky veriteľov určené v hodnote presahujúcej 50 miliónov HRK a dlžník má v deň začatia konkurzného konania pracovné zmluvy s viac ako 20 zamestnancami, súd je zodpovedný za umožnenie veriteľom rozhodnúť o zriadení výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí dohliadať na likvidátora a pomáhať mu pri vykonávaní obchodných činností, ako aj pri monitorovaní operácií podľa článku 217 SZ, skúmať knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikania a nariadiť kontrolu obratu a výšku hotovosti. Výbor veriteľov môže splnomocniť jednotlivých členov výboru na vykonávanie jednotlivých činností v rámci svojej oblasti zodpovednosti.

Výbor veriteľov v rámci svojej oblasti zodpovednosti najmä:

1. preskúma správy likvidátora o priebehu konkurzného konania a o stave konkurznej podstaty;

2. preskúma obchodné knihy a celú dokumentáciu, ktorú prevzal likvidátor;

3. podá námietky na súd proti úkonom likvidátora;

4. udelí schválenie odhadu nákladov na konkurzné konanie;

5. poskytne súdu stanovisko k likvidácii majetku dlžníka na žiadosť súdu;

6. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k pokračovaniu prebiehajúcich obchodných operácií alebo k činnostiam dlžníka;

7. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k uznaniu oprávnených strát, ktoré boli stanovené v súpise majetku.

(3) Výbor veriteľov musí informovať veriteľov o priebehu konania a o stave konkurznej podstaty.

Zhromaždenie veriteľov

Súd zvolá zhromaždenie veriteľov. Právo na účasť sa udelí všetkým konkurzným veriteľom, všetkým konkurzným veriteľom s právom na samostatné vyrovnanie, likvidátorovi a individuálnemu dlžníkovi.

Na pojednávaní o výkazníctve alebo na akomkoľvek následnom pojednávaní je zhromaždenie veriteľov oprávnené:

1. zriadiť výbor veriteľov, ak ešte nebol zriadený, zmeniť jeho zloženie alebo zrušiť výbor;

2. vymenovať nového likvidátora;

3. rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení činností dlžníka a o spôsobe a podmienkach likvidácie majetku dlžníka;

4. nariadiť likvidátorovi, aby vypracoval konkurzné vyrovnanie;

5. prijať akékoľvek rozhodnutia patriace do právomoci výboru veriteľov;

6. rozhodnúť o iných otázkach relevantných pre vykonávanie a ukončenie konkurzného konania podľa SZ.

Zhromaždenie veriteľov má právo požiadať likvidátora, aby predložil oznámenia a správy o stave záležitostí a obchodných operácií. Ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov, zhromaždenie veriteľov môže nariadiť kontrolu obratu a výšky hotovosti riadené likvidátorom.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

a) Predkonkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú na príslušný útvar finančnej agentúry na štandardnom formulári, ku ktorému sú pripojené kópie dokumentov, z ktorých pohľadávka vyplýva alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Ministerstvo financií – daňová správa (Ministarstvo financija – Porezna uprava) môže prihlásiť pohľadávky vyplývajúce z daní, daňových prirážok a príspevkov na povinné poistenie, ktoré musia byť podľa zákona strhnuté zo zárobkov a platov, ako aj iné pohľadávky, ktoré sú oprávnené vyberať na základe osobitných predpisov, s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z daní a daňových prirážok z príjmov zo zamestnania a príspevkov zo základnej sumy pre osoby poistené v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

V predkonkurznom konaní zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa nemôžu prihlásiť pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu, odstupného do výšky stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky na základe náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; tieto pohľadávky nemôžu byť predmetom pred‑konkurzného konania. Ak žiadateľ neoznámil tieto pohľadávky v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania alebo ak ich uviedol omylom, zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa majú právo podať námietku.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre samostatné uspokojenie a časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a musia vydať vyhlásenie o tom, či sa vzdávajú práva na samostatné vyrovnanie alebo nie.

Veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka oslobodené od konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), sú pri prihlasovaní svojich pohľadávok povinní poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre právo na oslobodenie a o časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na oslobodenie.

Obidva typy veriteľov (razlučni vjerovniciizlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok vydať vyhlásenie o svojom súhlase alebo odmietnutí súhlasu s pozastavením vyrovnania z majetku, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, alebo s pozastavením oddelenia aktív, na ktoré sa vzťahuje ich právo na oslobodenie, na účely vykonávania plánu reštrukturalizácie.

Predkonkurzná dohoda nesmie zasahovať do práva veriteľov na samostatné vyrovnanie z majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na samostatné vyrovnanie, pokiaľ v uvedenej dohode nie je stanovené inak. Ak sa v predkonkurznej dohode výslovne stanovuje inak, musí sa uviesť, ktorá časť práv týchto veriteľov sa má obmedziť, na ako dlho bude vyrovnanie odložené a aké ďalšie ustanovenia týkajúce sa pred‑konkurzného konania sa vzťahujú na uvedené práva.

Ak veriteľ neprihlási pohľadávku, ale pohľadávka bola uvedená v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania, takáto pohľadávka sa považuje za prihlásenú.

Dlžník a správca, ak je vymenovaný, musia uviesť stanovisko k prihláseným pohľadávkam veriteľov. Táto pripomienka sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári, ktorý pre každú pohľadávku obsahuje tieto informácie:

1. číslo pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

2. informácie o identifikácii veriteľov;

3. výšku prihlásenej pohľadávky;

4. vyhlásenie dlžníka a správcu, ak je vymenovaný, v ktorom sa uznáva alebo napáda pohľadávka;

5. napadnutú výšku pohľadávky;

6. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Po uplynutí lehoty na vyjadrenie stanoviska k prihláseným pohľadávkam dlžník aj správca, ak je vymenovaný, už nemôžu namietať voči pohľadávkam, ktoré uznali.

Veriteľ môže napadnúť prihlásenú pohľadávku iného veriteľa.

Napadnutie pohľadávky sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári a musí obsahovať tieto informácie:

1. informácie o identifikácii veriteľa, ktorý napáda pohľadávku;

2. referenčné číslo napadnutej pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

3. informácie na identifikáciu veriteľa, ktorý prihlásil napadnutú pohľadávku;

4. výšku prihlásenej napadnutej pohľadávky;

5. vyhlásenie veriteľa, ktorý napadol pohľadávku;

6. napadnutú výšku pohľadávky;

7. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Finančná agentúra zostaví tabuľku prihlásených pohľadávok a tabuľku napadnutých pohľadávok na štandardnom formulári.

b) Konkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú u likvidátora na štandardnom formulári dvojmo, pričom sa priložia kópie dokumentov, z ktorých vyplýva pohľadávka alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Likvidátor do začatia konkurzného konania zostaví zoznam všetkých pohľadávok zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré sa musia vykazovať v hrubých a čistých sumách; dve kópie prihlášky pohľadávok musia byť predložené na podpis.

Pohľadávky veriteľov s nižšou prioritou sa prihlasujú iba na základe osobitnej výzvy súdu. V prihláške takýchto pohľadávok by sa malo uviesť, že ide o pohľadávky s nízkou prioritou a poradie, na ktoré má veriteľ nárok.

Veritelia oprávnení požiadať o oslobodenie (izlučni vjerovnici) musia informovať likvidátora o svojom práve na oslobodenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje, alebo vo svojom oznámení uviesť svoje právo na náhradu za právo na oslobodenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie (razlučni vjerovniciì) sú povinní informovať likvidátora o svojom práve na samostatné uspokojenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje. Ak takíto veritelia prihlásia pohľadávku aj ako konkurzní veritelia, musia vo svojej prihláške uviesť časť majetku konkurzného dlžníka, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a sumu, do ktorej ich pohľadávka pravdepodobne nebude vyrovnaná uvedeným právom na oddelenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie, ktorí zodpovedajúcim spôsobom nebudú informovať likvidátora o uvedenom práve, nestrácajú právo na samostatné vyrovnanie. Vo výnimočných prípadoch veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie strácajú svoje právo na samostatné vyrovnanie a nemajú nárok na náhradu škody ani na akúkoľvek inú náhradu od konkurzného dlžníka alebo veriteľa, ak bol predmet práva na samostatné uspokojenie speňažený v konkurznom konaní bez nich a právo na oddelenie nebolo zapísané do verejného registra alebo likvidátor o ňom nevedel alebo o ňom nemohol vedieť.

Prihlásené pohľadávky sa preskúmajú z hľadiska ich výšky a poradia priority na pojednávaní o preskúmaní.

Likvidátor musí konkrétne reagovať na to, či uzná alebo napadne každú prihlásenú pohľadávku.

Pohľadávky napadnuté likvidátorom, individuálnym dlžníkom alebo jedným z konkurzných veriteľov sa musia preskúmať samostatne. Práva na oslobodenie a práva na samostatné uspokojenie nepodliehajú preskúmaniu.

Pohľadávka sa považuje za stanovenú, ak je na pojednávaní o preskúmaní uznaná likvidátorom a nie je napadnutá konkurzným veriteľom alebo ak je vznesené napadnutie zamietnuté. -

Súd zostaví tabuľku pohľadávok, ktoré boli preskúmané, do ktorej pre každú prihlásenú pohľadávku zapíše sumu, na ktorú bola pohľadávka stanovená, poradie jej priority a osobu, ktorá pohľadávku napadla. Do tabuľky sa zapíšu aj napadnutia pohľadávok zo strany individuálneho dlžníka. Súd uvedie stanovenie pohľadávky aj na zmenkách a iných dokumentoch o dlhu.

Na základe tabuľky preskúmaných pohľadávok súd rozhodne o určení výšky a poradia stanovených alebo napadnutých individuálnych pohľadávok. Na základe tohto rozhodnutia súd takisto rozhodne o odkázaní na podanie žaloby na stanovenie alebo napadnutie pohľadávok.

Ak likvidátor napadol pohľadávku, súd odkáže veriteľa na podanie žaloby proti dlžníkovi na stanovenie napadnutej pohľadávky.

Ak jeden z konkurzných veriteľov napadol pohľadávku, ktorú uznal likvidátor, súd uvedeného veriteľa odkáže na podanie žaloby na stanovenie napadnutej pohľadávky. V takomto konaní osoba, ktorá namieta voči pohľadávke, koná v mene a v zastúpení dlžníka.

Ak boli napadnuté pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, podá sa žaloba na stanovenie napadnutých pohľadávok v súlade so všeobecnými ustanoveniami v konaní pred súdom a osobitnými ustanoveniami pre konanie v pracovnoprávnych sporoch.

Ak pre napadnutú pohľadávku existuje exekučný titul, súd odkáže namietajúcu stranu na podanie žaloby s cieľom dokázať opodstatnenosť svojho napadnutia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Vysporiadanie veriteľov sa uskutočňuje na základe peňažného toku. Podriadení veritelia sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadňujú. Rozdelenie vykonáva likvidátor. Pred každým rozdelením musí likvidátor získať súhlas výboru veriteľov alebo súdu, ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú najvyššie v poradí, zahŕňajú pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré vznikli do dňa začatia konkurzného konania z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ ide o celkovú hrubú sumu, odstupné vo výške stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky vyplývajúce z náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú druhé v poradí, zahŕňajú všetky ostatné pohľadávky proti dlžníkovi s výnimkou pohľadávok klasifikovaných ako podriadené pohľadávky.

Po vyrovnaní pohľadávok v prvom rade sa pohľadávky klasifikované ako podriadené vyrovnajú v tomto poradí:

1. úroky z pohľadávok konkurzných veriteľov od začatia konkurzného konania;

2. náklady jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli ich účasťou na konaní;

3. pokuty vydané za trestné činy alebo porušenia a náklady vyplývajúce z trestného konania alebo konania o porušení;

4. pohľadávky, ktoré vyžadujú voľné poskytovanie služieb dlžníka;

5. pohľadávky týkajúce sa splatenia pôžičiek s cieľom nahradiť kapitál člena spoločnosti alebo zodpovedajúcu pohľadávku.

Nevyrovnané pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania.

Pohľadávky súvisiace s rozväzovacou podmienkou, ktorá nadobúda účinnosť pri začatí konkurzného konania, sa považujú za bezpodmienečné pohľadávky, dokiaľ takáto podmienka nenadobudne účinnosť.

Náklady na konkurzné konanie a ostatné záväzky konkurznej podstaty sa vyrovnávajú najskôr z konkurznej podstaty. Likvidátor vyrovnáva pohľadávky v poradí ich splatnosti.

Pred rozdelením zostaví likvidátor zoznam pohľadávok, ktoré sa zohľadnia pri rozdelení (rozdeľovací zoznam). Pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka z pracovnoprávneho vzťahu vzniknuté do dňa začatia konkurzného konania sa zohľadňujú v hrubej výške. Zoznam musí obsahovať súčet pohľadávok a dostupnú sumu z konkurznej podstaty, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov.

Veriteľ oprávnený na samostatné uspokojenie, voči ktorému má dlžník aj osobnú zodpovednosť, by mal najneskôr do 15 dní od oznámenia rozdeľovacieho zoznamu predložiť likvidátorovi dôkaz o tom, že sa vzdal práva na samostatné uspokojenie – a v akej výške – alebo že neexistovalo žiadne samostatné vyrovnanie. Ak v náležitej lehote dôkaz nepredloží, jeho pohľadávka sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadní.

Pohľadávky s odkladacou podmienkou sa pri čiastočnom rozdelení zohľadnia v ich plnej výške. Počas rozdelenia sa vyhradí podiel týkajúci sa týchto pohľadávok.

Počas konečného rozdelenia sa pohľadávky s odkladacou podmienkou nezohľadnia, ak je možnosť splnenia podmienky taká vzdialená, že v čase rozdelenia nemá žiadnu dôležitú hodnotu. V tomto prípade sú sumy vyhradené na uspokojenie tejto pohľadávky počas predchádzajúcich rozdelení zahrnuté do majetku, z ktorého sa má uskutočniť konečné rozdelenie.

Veriteľom vylúčeným z čiastočného rozdelenia, ktorí následne splnia podmienky stanovené v článkoch 275 a 276 SZ, sa vyplatí suma rovnajúca sa ostatným veriteľom zo zostatku konkurznej podstaty počas nasledujúceho rozdelenia. Iba potom bude možné pokračovať vo vyrovnaní pohľadávok iných veriteľov.

Konečné rozdelenie sa začne ihneď po dokončení speňaženia konkurznej podstaty. Konečné rozdelenie je možné začať len so súhlasom súdu.

Ak sa pohľadávky všetkých veriteľov môžu vyrovnať v plnej výške pri konečnom rozdelení, likvidátor prevedie akýkoľvek zostávajúci prebytok na individuálneho dlžníka. Ak je dlžníkom právnická osoba, likvidátor ceduje na každú osobu, ktorá má podiel u dlžníka, časť prebytku, na ktorú by táto osoba mala nárok v prípade likvidačného konania mimo konkurzného konania.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

a) Predkonkurzné konanie – ak veritelia prijmú plán reštrukturalizácie, súd na základe rozhodnutia uzná schválenie plánu reštrukturalizácie a potvrdí pred‑konkurznú dohodu, pokiaľ:

– jeden z veriteľov s dostatočnou istotou nestanoví, že plán reštrukturalizácie obmedzuje práva pod úroveň toho, čo by pri primeranom očakávaní dostal pri absencii reštrukturalizácie;

– z plánu reštrukturalizácie sa nezdá pravdepodobné, že jeho realizácia umožní dlžníkovi, aby sa stal solventným v období do konca súčasného roka a v priebehu dvoch nasledujúcich kalendárnych rokov;

– v pláne reštrukturalizácie sa nevymedzilo vyrovnanie súm, ktoré by veritelia dostali, keby ich pohľadávka nebola napadnutá; alebo

– v pláne reštrukturalizácie sa nenavrhla kapitalizácia pohľadávok jedného alebo viacerých veriteľov a členovia dlžníka nevydali rozhodnutie napádajúce takúto činnosť v súlade so zákonom o spoločnostiach (Zakon o trgovačkim društvima).

Ak neboli splnené podmienky na potvrdenie predkonkurzného vyrovnania, súd na základe rozhodnutia určí, že potvrdenie pred‑konkurzného vyrovnania sa odvolá a konanie sa zastaví.

Potvrdená predkonkurzná dohoda má právny účinok voči veriteľom, ktorí sa nezúčastnili na konaní, a veriteľom, ktorí sa zúčastnili na konaní a ich napadnuté pohľadávky sú stanovené následne.

Dlžník, ktorý dosiahol zisk zo záväzkov, ktoré sú odpísané podľa potvrdenej predkonkurznej dohody, si musí podržať takýto nadobudnutý zisk až do uplynutia lehoty na splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z predkonkurznej dohody.

Ak veriteľ odpíše pohľadávku dlžníka v súlade s potvrdenou predkonkurznou dohodou, výška odpísanej pohľadávky sa uzná ako výdavky veriteľa odpočítateľné z daní.

b) Konkurzné konanie – ihneď po dokončení konečného rozdelenia vydá súd rozhodnutie o ukončení konkurzného konania, ktoré je doručené orgánu, ktorý spravuje register, v ktorom je dlžník zaregistrovaný. Po vyškrtnutí z registra dlžník, ktorý je právnickou osobou, prestáva existovať, a dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je zbavený postavenia samostatného obchodníka, podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurzní veritelia môžu po ukončení konkurzného konania proti individuálnemu dlžníkovi pokračovať v neobmedzenom požadovaní svojich zvyšných pohľadávok.

Konkurzní veritelia môžu vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi na základe rozhodnutia, ktorým sa stanovuje stanovenie ich pohľadávok, za predpokladu, že boli pohľadávky boli stanovené a dlžník ich na pojednávaní o preskúmaní nenapadol. Pohľadávka, ktorá bola neúspešne napadnutá, je rovnocenná nenapadnutej pohľadávke.

Na návrh likvidátora alebo ktoréhokoľvek z veriteľov alebo konajúc ex officio súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia, ak po záverečnom pojednávaní:

1. sú splnené nevyhnutné predpoklady pre vyhradené sumy, ktoré sa majú rozdeliť veriteľom;

2. sumy, ktoré boli zaplatené z konkurznej podstaty, sa znovu vrátia do konkurznej podstaty.

3. bol zistený majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

Súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia bez ohľadu na skutočnosť, že konanie bolo ukončené.

Súd môže upustiť od následného rozdelenia a previesť sumu, ktorá je k dispozícii na rozdelenie veriteľom, alebo previesť predmet, ktorý bol zistený, na individuálneho dlžníka, ak to považuje za vhodné vzhľadom na predmetnú zanedbateľnú sumu alebo malú hodnotu predmetu a na náklady na pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia. Súd môže podmieniť pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia zálohovou platbou, ktorou sa vyrovnajú náklady na uvedené konania.

Po vykonaní následného rozdelenia súd vydá rozhodnutie o ukončení konkurzného konania.

Po nariadení následného rozdelenia likvidátor rozdelí podľa konečného zoznamu sumu, ktorou je možné voľne disponovať, alebo sumu získanú zo speňaženia časti konkurznej podstaty, ktorá bola následne zistená. Likvidátor poskytne súdu konečné vyúčtovanie.

Veritelia z konkurznej podstaty, o ktorých pohľadávkach sa likvidátor dozvedel:

1. počas čiastočného rozdelenia po určení časti na rozdelenie;

2. počas konečného rozdelenia po ukončení záverečného pojednávania;

3. počas následného rozdelenia po uverejnení zoznamu pre uvedené rozdelenie;

môžu požiadať o vyrovnanie len zo zvyšného zostatku konkurznej podstaty po rozdelení.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ znáša svoje vlastné náklady na konanie v predkonkurznom a konkurznom konaní, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne úkony, ktoré sa vykonali pred začatím konkurzného konania, ktoré narúšajú jednotné vysporiadanie konkurzných veriteľov (čím sa spôsobí škoda veriteľom) alebo ktoré zvýhodňujú určitých veriteľov na úkor iných (preferenčné zaobchádzanie s veriteľmi), môže likvidátor napadnúť v mene dlžníka a veriteľov v konkurze v súlade s ustanoveniami SZ. Opomenutia, ktoré viedli k strate práva dlžníka alebo na základe ktorých boli založené, vedené alebo zaručené peňažné pohľadávky proti nemu, sa považujú za rovnocenné takýmto právnym úkonom.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie spôsobom a v čase, ktorý zodpovedá podstate jeho práv (kongruentné vyrovnanie) a ktorý sa vykonal v priebehu posledných troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, môže byť napadnutý, ak bol v čase úkonu dlžník v platobnej neschopnosti a veriteľ o tejto platobnej neschopnosti vedel.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie v súlade s podstatou jeho práv, môže byť napadnutý, ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak veriteľ v čase úkonu vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania, ak vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zjavné, že existovala platobná neschopnosť alebo že bol podaný návrh na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli o platobnej neschopnosti a o návrhu na začatie konkurzného konania.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje záruku alebo uspokojenie veriteľovi, ktorý nemal právo na vznesenie nároku alebo nemal právo na vznesenie nároku uvedeným spôsobom alebo v uvedenom čase, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v poslednom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo po podaní návrhu; alebo

2. ak bol vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a dlžník bol v tom čase v platobnej neschopnosti; alebo

3. ak bol úkon vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a veriteľ v čase vykonania úkonu vedel, že spôsobí škodu konkurzným veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že úkon spôsobí škodu iným veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zrejmé, že veritelia utrpia škodu. Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli, že konkurzným veriteľom bude spôsobená škoda.

Právny úkon dlžníka, ktorý priamo vedie k škode spôsobenej konkurzným veriteľom, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v priebehu troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, ak bol dlžník v čase úkonu v platobnej neschopnosti a ak druhá strana vedela o platobnej neschopnosti; alebo

2. ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak druhá osoba vedela alebo mala vedieť v čase právneho úkonu o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

K akémukoľvek právnemu úkonu dlžníka, ktorý vedie ku strate akýchkoľvek práv dlžníka alebo ktorý bráni uplatneniu akýchkoľvek práv dlžníka, alebo k akémukoľvek úkonu, na základe ktorého môže byť peňažná pohľadávka voči dlžníkovi ponechaná v platnosti alebo vymáhaná, sa pristupuje rovnako ako k úkonu, ktorý vedie k priamej škode spôsobenej veriteľom.

Právny úkon, ktorý dlžník vykonal v priebehu posledných desiatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr s úmyslom spôsobiť škodu veriteľom, môže byť napadnutý, ak druhá strana v čase úkonu vedela o zámere dlžníka. Znalosť úmyslu sa predpokladá, ak druhá strana vedela, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že tento úkon spôsobí škodu veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo zrejmé, že dlžník bol v platobnej neschopnosti a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom.

Zmluvy s peňažným plnením, ktoré boli uzatvorené dlžníkom a osobami blízkymi dlžníkovi, môžu byť napadnuté, ak spôsobia priamu škodu veriteľom. Takúto zmluvu nie je možné napadnúť, ak bola uzatvorená viac ako dva roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo ak druhá strana dokáže, že v čase uzatvorenia zmluvy nevedela o zámeroch dlžníka spôsobiť škodu veriteľom.

Právny úkon dlžníka bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou môže byť napadnutý, pokiaľ nebol vykonaný štyri roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania. V prípade príležitostného daru zanedbateľnej hodnoty nemôže byť úkon napadnutý.

Právny úkon, ktorým člen spoločnosti požiada o splatenie pôžičky použitej na náhradu kapitálu alebo ktorým vznesie akýkoľvek iný podobný nárok je neplatný:

1. ak poskytuje záruku a ak bol úkon vykonaný v priebehu posledných piatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr;

2. ak zaručuje vyrovnanie a ak bol úkon vykonaný v poslednom roku pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr.

Právny úkon, ktorým sa úplne alebo čiastočne vráti tichému spoločníkovi podiel tichého spoločníka spoločnosti alebo ktorým sa tichý spoločník úplne alebo čiastočne vzdá svojho podielu na vzniknutej strate, môže byť napadnutý, ak zmluva, na ktorej je takýto úkon založený, bola uzavretá v priebehu posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania proti spoločnosti alebo neskôr. To isté platí v prípade, ak je tichý spoločník zlikvidovaný v súlade so zmluvou.

V prípade kongruentného vyrovnania nemôžu byť platby od dlžníka vyrovnané prostredníctvom zmenky opätovne získané od príjemcu, ak by podľa zákona o prevoditeľných cenných papieroch príjemca v prípade odmietnutia prijatia platby stratil nárok voči ostatným dlžníkom.

Právny úkon sa považuje za vykonaný v čase, keď nastali jeho právne účinky.

Ak sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje zápis do verejnej knihy, registra alebo denníka, predpokladá sa, že právny úkon bol vykonaný, len čo boli splnené iné nevyhnutné predpoklady na platnosť, vyhlásenie dlžníka o zámere vykonať takýto zápis sa stane záväzným a druhá strana podá žiadosť o zápis právnej zmeny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žiadosti o zápis vopred na zaručenie práva na právnu zmenu.

Ak právny úkon podlieha podmienke alebo lehote, zohľadní sa čas, kedy bol vykonaný, a nie čas, kedy nastane táto podmienka alebo uplynie lehota.

Môže byť napadnutý právny úkon, pre ktorý bol získaný exekučný príkaz, a právny úkon vykonaný v rámci procesu vymáhania.

Ak dlžník na svoje plnenie akceptoval protihodnotu rovnakej hodnoty, ktorá sa stala priamo súčasťou jeho majetku, právny úkon, ktorý je základom tohto plnenia, môže byť napadnutý iba za podmienky úmyselnej škody.

Likvidátor môže v mene dlžníka napadnúť právne úkony dlžníka na základe súhlasu súdu. Podnet je podaný proti osobe, voči ktorej bol napadnutý úkon vykonaný.

Likvidátor môže podať podnet s cieľom napadnúť právne úkony do jeden a pol roka odo dňa začatia konkurzného konania.

Každý konkurzný veriteľ môže sám na vlastné náklady podať žalobu s cieľom napadnúť právne úkony, ak:

– likvidátor nepodal žalobu na účely napadnutia právnych úkonov v lehote stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ – do troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ;

– likvidátor stiahne žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia konečného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje stiahnutie žaloby na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda);

– predtým požiadal likvidátora o vyhlásenie a likvidátor vyhlásil, že nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia vyhlásenia likvidátora na elektronickej oznamovacej tabuli súdu;

– predtým požiadal o vyhlásenie likvidátora a likvidátor do troch mesiacov neuviedol, či podá alebo nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia výzvy na predloženie takéhoto vyhlásenia.

Ak bolo vyhovené žiadosti o napadnutie právnych úkonov, napadnutý právny úkon nebude mať žiadny právny účinok voči konkurznej podstate a druhá strana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ. Návrh na vymáhanie založený na rozhodnutí, ktorým sa prijíma žiadosť o napadnutie právnych úkonov, môže podať likvidátor v mene a v zastúpení dlžníka alebo konkurznej podstaty a konkurzný veriteľ vo svojom vlastnom mene a v prospech konkurzného dlžníka alebo konkurznej podstaty.

Osoba, ktorá akceptuje výkon bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou, musí vrátiť, čo dostala, len ak sa ňou obohatila, pokiaľ nevedela alebo nemala vedieť, že takýto výkon spôsobí škodu veriteľom.

Konečné rozhodnutie vydané v rámci žaloby na účely napadnutia právnych úkonov sa vzťahuje na konkurzného dlžníka, konkurznú podstatu a všetkých konkurzných veriteľov, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ.

Ak súd vyhovel žiadosti o napadnutie právneho úkonu, protistrana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu. Po vrátení týchto výhod do konkurznej podstaty majú veritelia, ktorí sú žalobcami, nárok na preferenčné vyrovnanie z uvedených výhod pomerne k výške ich stanovených pohľadávok.

Právne úkony dlžníka je možné napadnúť podaním námietky v rámci konania bez akejkoľvek lehoty.

Právny úkon môže byť napadnutý dokonca aj voči dedičovi alebo inému univerzálnemu právnemu nástupcovi protistrany.

Právny úkon môže byť napadnutý voči iným právnym nástupcom protistrany:

1. ak právny nástupca v čase nadobudnutia vedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

2. ak bol právny nástupca v čase nadobudnutia osobou v blízkom vzťahu s dlžníkom, pokiaľ nepreukáže, že v tom čase nevedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

3. ak to, čo bolo nadobudnuté, bolo prevedené na právneho nástupcu bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou.

Právny úkon vykonaný po začatí konkurzného konania, ktorý zostáva platný podľa pravidiel o ochrane dôvery vo verejné registre, môže byť napadnutý podľa pravidiel o napadnutí právnych úkonov vykonaných pred začatím konkurzného konania.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 04/12/2018

Platobná neschopnosť - Taliansko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodným subjektom (fyzickým aj právnickým osobám) za predpokladu, že spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) počas troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali aktíva v hodnote 300 000,00 EUR alebo viac;

b) v každom z troch rokov pred podaním návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali hrubý ročný príjem vo výške 200 000,00 EUR alebo viac;

c) celkový dlh (ku dňu podania návrhu na platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi) dosahuje výšku 500 000,00 EUR alebo viac (bez ohľadu na dátum, kedy vznikol).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) v prípade insolvenčného konania sa vyžaduje, aby bol podnik platobne neschopný; o jeho začatie môže požiadať:

– dlžník,

– veriteľ,

– generálny prokurátor,

b) v prípade dohody s veriteľmi (concordato preventivo) sa vyžaduje, aby bol podnik v ťažkostiach (t. j. aby prežíval finančné ťažkosti, ktoré nie sú natoľko závažné, aby spôsobili platobnú neschopnosť); o dohodu môže požiadať len dlžník.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Všetok majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty, okrem tohto majetku:

1. výlučne osobný majetok a práva;

2. výživné, mzdy, dôchodky, platy a to, čo osoby v platobnej neschopnosti zarábajú v práci v rámci toho, čo je nevyhnutné na obživu pre nich a ich rodinu;

3. príjem z majetku detí osoby v platobnej neschopnosti, ktorý má táto osoba k dispozícii zo zákona, majetok vo fondoch odložený pre potreby rodiny (fondo patrimoniale) a príjem z neho, s výnimkou prípadov stanovených v článku 170 Občianskeho zákonníka;

4. položky, ktoré nemožno podľa zákona zablokovať.

Súčasťou konkurznej podstaty je aj všetok majetok nadobudnutý osobou v platobnej neschopnosti po začatí konania, nezahŕňa však záväzky, ktoré vznikli s cieľom nadobudnúť a zachovať tento majetok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurzný správca (správca) má právomoc/povinnosť spravovať majetok, predať ho a rozdeliť výnos medzi veriteľov.

Správca môže osobu v platobnej neschopnosti vypočúvať s cieľom odhaliť informácie a táto osoba môže napadnúť opatrenia prijaté správcom a súdom vymenovaným konkurzným správcom, ale len vtedy, keď boli tieto opatrenia prijaté v rozpore so zákonom (a teda nie iba z dôvodu osobného prospechu).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Každý, kto musí zaplatiť peniaze správcovi, môže vyrovnať tento dlh pohľadávkou (controcredito) vzhľadom na rovnaké konanie, ale len ak dlh aj pohľadávka vznikli pred začatím konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Správca môže rozhodnúť, či zmluvy platné v čase začatia insolvenčného konania by mali platiť aj naďalej alebo by sa mali ukončiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Veritelia môžu podať žalobu po začatí insolvenčného konania len v prípade, že správca nebude konať, t. j. ak (vedome alebo z obyčajného zanedbania) takúto žalobu nepodá.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V žalobách podaných veriteľom na osobu, ktorá sa neskôr vyhlási za insolventnú, môže pokračovať len správca.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Výbor veriteľov tvoria traja alebo piati veritelia a má značné právomoci, pretože:

– povoľuje transakcie, dohody, upustenie od žalôb, uznanie práv tretích strán, zrušenie hypoték, vrátenie zábezpek, uvoľnenie dlhopisov, prijatie dedičstva a darov a všetky ostatné akty podliehajúce špeciálnej správe,

– podáva návrhy na súd týkajúce sa výmeny správcu,

– schvaľuje plán likvidácie,

– povoľuje správcovi prevziať zmluvy účinné ku dňu vyhlásenia platobnej neschopnosti,

– zúčastňuje sa na inventarizácii majetku osoby v platobnej neschopnosti,

– má prístup k všetkým dokumentom týkajúcim sa konania,

– povoľuje správcovi vyňať z majetku jednu alebo viacero položiek majetku alebo ukončiť ich likvidáciu, ak sa likvidácia javí ako očividne nevýhodná,

– podáva súdom vymenovanému konkurznému správcovi návrh na pozastavenie predaja majetku.

Okrem uvedených aktívnych správcovských právomocí výbor veriteľov vyjadruje stanoviská k opatreniam prijatým súdom vymenovaným konkurzným správcom alebo súdom, najmä:

– k povereniu zabezpečených veriteľov predajom majetku držaného ako zabezpečenie,

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby pokračoval dočasným vedením spoločnosti (výbor veriteľov musí schváliť pokračovanie),

– k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby prenajal podnik (výbor veriteľov musí prenájom schváliť).

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správca môže (na základe predchádzajúceho poverenia):

– pokračovať v riadení spoločnosti,

– prenajať spoločnosť,

– predať všetok majetok s cieľom rozdeliť výnos medzi veriteľov,

– rozhodnúť, že majetok s nízkou hodnotou sa nepredá.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Každý veriteľ môže podať na súd návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti dlžníka. Nie je potrebné, aby veriteľ mal exekučný titul; dôležité je, aby k pohľadávke existovali listinné dôkazy.

Všetci veritelia (teda vrátane veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti a získali ho) musia podať návrh na prijatie svojich pohľadávok po začatí insolvenčného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Veritelia môžu predložiť svoje pohľadávky bez právneho zástupcu.

Ich návrhy musia obsahovať listinné dôkazy na podporu pohľadávky a musia sa predložiť elektronicky (pomocou certifikovanej elektronickej pošty).

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Výnos z predaja majetku sa rozdelí medzi všetkých veriteľov v poradí podľa prednosti. Na základe zákona sa udeľujú práva prednosti mnohým pohľadávkam (hypotéky, cenné papiere, všeobecné alebo špeciálne prednostné pohľadávky) pred niektorými alebo všetkými aktívami.

Ak (ako sa takmer vždy stáva) výnos z likvidácie nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, rozdelí sa nie pomerne k výške pohľadávky, ale podľa poradia prednosti stanoveného v Občianskom zákonníku.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie sa uzavrie, keď:

– neboli predložené nijaké pohľadávky,

– všetky pohľadávky boli splnené,

– celý výnos z predaja majetku bol rozdelený,

– zistilo sa, že neexistuje nijaký majetok na predaj ani iné výnosy.

Po ukončení insolvenčného konania osoba v platobnej neschopnosti znovu získa spôsobilosť na samostatné právne úkony týkajúce sa majetku a môže nadobúdať majetok bez vedomia správcu.

Konania o dohode s veriteľmi sa končia schválením dohody medzi dlžníkom a veriteľom, avšak ak sa v dohode vyžaduje predaj majetku (concordato liquidatorio), konanie pokračuje predajom a ukončí sa teda až po predaji všetkého majetku a rozdelení výnosu medzi veriteľov.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi sa osoba v platobnej neschopnosti oslobodí od všetkých svojich dlhov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Veritelia môžu po skončení insolvenčného konania podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať zvyšok dlhu (t. j. časť dlhu, ktorú správca nevrátil), pokiaľ sa neuskutočnil postup udelenia absolutória. V takom prípade veritelia nemôžu od osoby v platobnej neschopnosti nič vymáhať.

Po uzatvorení dohody s veriteľmi veritelia nemôžu vzniesť nijaký nárok voči dlžníkovi Ak však dlžník nesplní svoje záväzky, veritelia môžu podať návrh na ukončenie dohody; návrh sa musí podať do jedného roka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Náklady na insolvenčné konanie sa hradia zo samotného insolvenčného konania, a to z výnosu z predaja majetku.

Ak neexistuje nijaký majetok, správcu a náklady spôsobené správcom platí štát.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti pred začatím insolvenčného konania možno zrušiť, ak sa vykonali v určitom období (jeden rok alebo šesť mesiacov) pred začatím konania.

Právne akty vykonané osobou v platobnej neschopnosti po začatí insolvenčného konania sú neplatné.

Akty špeciálnej správy vykonané počas platnosti dohody s veriteľmi a bez povolenia súdu sú neplatné.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 29/10/2018

Platobná neschopnosť - Cyprus

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konkurz (ptóchevsi): Konkurz sa vyhlási (diátagma ptóchevsis) iba voči fyzickej osobe, ktorá je v platobnej neschopnosti.

Likvidácia (ekkathárisi): Likvidácia sa vyhlási (diátagma ekkathárisis) v prípade akejkoľvek právnickej osoby. Dobrovoľná likvidácia (ekoúsia ekkathárisi), mimosúdna alebo pod dohľadom súdu sa takisto týka právnickej osoby.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurz: Ustanovenia právnych predpisov o konkurze fyzických osôb sa nachádzajú v zákone o konkurze (perí Ptóchevsis Nómos, kap. 5), ktorý bol významne zmenený v posledných dvoch rokoch s cieľom zohľadniť meniacu sa hospodársku a sociálnu situáciu.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať buď veriteľ alebo samotný dlžník, ak dlhy presahujú 15 000 EUR za predpokladu, že vykonali konkurzný úkon a dlžník sa osobne zdržiaval na Cypre alebo mal na Cypre obvyklý pobyt alebo vykonával na Cypre podnikateľskú činnosť alebo bol členom spoločnosti alebo partnerstva, ktoré na Cypre vykonávalo podnikateľskú činnosť.

Dlžník vykoná konkurzný úkon (práxi ptóchevsis) najmä vtedy, ak:

a) veriteľ zabezpečí voči dlžníkovi konečný rozsudok na akúkoľvek sumu a dlžník nezaplatí;

b) dlžník predloží vyhlásenie o platobnej neschopnosti platiť svoje dlhy;

c) podá návrh na vyhlásenie konkurzu;

d) osobný splátkový kalendár, ktorého je účastníkom, sa považuje za nesplnený alebo ukončený v súlade s ustanoveniami zákona o platobnej neschopnosti fyzických osôb (perí Aferengyótitas Fysikón Prosópon Nómos).

Likvidácia spoločností: Spoločnosť sa môže zlikvidovať buď z dôvodu neschopnosti platiť svoje dlhy alebo na základe osobitného uznesenia spoločnosti, aby sa spoločnosť zrušila prostredníctvom likvidácie svojho majetku a splatenie všetkých svojich dlhov alebo ich časti. Likvidáciu je možné vyhlásiť, ak spoločnosť nie je schopná platiť svoje dlhy. Dlžná suma musí prekročiť 5 000 EUR. Návrh na likvidáciu podá na súd buď veriteľ alebo akcionári.

Dobrovoľná likvidácia:

Existujú tri druhy dobrovoľnej likvidácie:

  • Dobrovoľná likvidácia veriteľmi (ekoúsia ekkathárisi apó pistotés): Je to mimosúdna likvidácia, ktorá sa uskutoční v prípade, že spoločnosť je platobne neschopná a jej predstavenstvo sa rozhodne ju zlikvidovať. Dobrovoľná likvidácia veriteľmi sa začne zvolaním schôdze veriteľov, na ktorej sa prerokuje osobitné uznesenie o dobrovoľnej likvidácii prijaté valným zhromaždením akcionárov spoločnosti.
  • Dobrovoľná likvidácii členmi (ekoúsia ekkathárisi apó méli): Je podobná mimosúdnej likvidácii, ktorá sa začne na základe osobitného uznesenia valného zhromaždenia akcionárov, keď je spoločnosť solventná.
  • Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu (ekoúsia ekkathárisi ypó tin epopteía tou Dikastiríou): Ak spoločnosť prijala uznesenie o dobrovoľnej likvidácii, súd môže nariadiť, aby likvidácia pokračovala pod dohľadom súdu.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Konkurzná podstata pozostáva zo všetkého majetku, ktorý patrí úpadcovi alebo ktorý úpadca nadobudol na začiatku konkurzného konania, alebo ktorý získa úpadca alebo sa prevedie na úpadcu pred jeho oddlžením okrem majetku, ktorý je nevyhnutný na prežitie úpadcu a jeho rodiny.

Majetok nadobudnutý po začatí konkurzného konania a pred oddlžením alebo zrušení konkurzu je súčasťou konkurznej podstaty.

Likvidácia: Majetok patriaci do rozsahu pôsobnosti likvidácie je majetok, ktorý patril spoločnosti pred vyhlásením likvidácie alebo pred dátumom prijatia osobitného uznesenia o dobrovoľnom zrušení.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu (epísimos paralíptis) sa oficiálnym konkurzným správcom stane správca konkurznej podstaty. V neskoršej fáze možno za správcu konkurznej podstaty (diacheiristís) vymenovať akéhokoľvek oprávneného správcu (adeiodotiménos sýmvoulos aferengyótitas). Úlohou správcu konkurznej podstaty je predať majetok úpadcu a rozdeliť výnosy veriteľom. Ak oficiálny konkurzný správca alebo akýkoľvek správca vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty, úpadca zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorý nadobudol, avšak majetok bude spravovať výlučne správca konkurznej podstaty od dátumu začatia konkurzného konania.

Likvidácia: Ak po vyhlásení likvidácie veritelia nevymenujú likvidátora, likvidátorom (ekkatharistís) sa automaticky stane oficiálny konkurzný správca, pokiaľ nie je za likvidátora vymenovaný oprávnený správca na návrh oficiálneho konkurzného správcu podaného súdu alebo na základe rozhodnutia schôdze veriteľov a spoločníkov spoločnosti. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti, ktorá sa zrušuje a rozdeliť výnosy veriteľom a spoločníkom spoločnosti. Ak oficiálny konkurzný správca alebo správca prevezme funkciu likvidátora majetku právnickej osoby v likvidácii, hoci spoločnosť zostáva vlastníkom všetkého majetku, ktorí nadobudla, realizáciu likvidácie majetku spravuje likvidátor od dátumu začatia likvidačného konania.

Dobrovoľná likvidácia: V prípade dobrovoľnej likvidácie spoločnosť prestane vykonávať svoju podnikateľskú činnosť od začatia likvidačného konania s výnimkou prípadu, že to je nevyhnutné na prospešnú likvidáciu. Úlohou likvidátora je likvidovať majetok spoločnosti v likvidácií a rozdeliť výnosy jej veriteľom a spoločníkom.

  • Dobrovoľná likvidácia veriteľmi: Veritelia a spoločnosť nominujú na svojich oddelených stretnutiach správcu, ktorého chcú vymenovať za likvidátora spoločnosti, ale v prípade nezhody medzi oboma stretnutiami sa za likvidátora vymenuje správca nominovaný veriteľmi.
  • Dobrovoľná likvidácia členmi: Spoločnosť vymenuje za likvidátora oprávneného správcu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré je zodpovedné za riešenie záležitosti spoločnosti a rozdelenie jej majetku. Po vymenovaní likvidátora zaniknú právomoci riaditeľov okrem rozsahu právomoci, ktorých pokračovanie vykonávania schváli valné zhromaždenie spoločnosti alebo likvidátor.
  • Dobrovoľná likvidácia pod dohľadom súdu: Pri nariadení likvidácie, ktorá podlieha dohľadu súdu môže súd prostredníctvom tohto nariadenia alebo nasledujúceho nariadenia vymenovať ďalšieho likvidátora. Likvidátor vymenovaný súdom má rovnaké právomoci, podlieha tým istým povinnostiam a má rovnaké postavenie ako likvidátor vymenovaný osobitným uznesením alebo na základe rozhodnutia veriteľov, ako bolo uvedené.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Konkurz: Právne predpisy stanovujú, že započítanie sa môže uplatniť, ak existujú vzájomné úvery alebo vzájomné dlhy alebo iné vzájomné transakcie medzi úpadcom a treťou osobou pred vyhlásením konkurzu, pokiaľ v čase poskytnutia úveru tretia osoba vedela o konkurznom úkone vykonanom úpadcom.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Konkurz: Existujúce legálne zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je úpadca zostanú v platnosti a úpadca zostane osobne zodpovedným za plnenie ich podmienok.

Likvidácia: Existujúce zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je spoločnosť v likvidácii zostanú v platnosti. To iste platí aj pre legálne zmluvy uzatvorené spoločnosťami, ktoré sú v dobrovoľnej likvidácii.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Konkurz: Ak je podaná žaloba proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu, musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

Likvidácia: Ak je podaná žaloba voči spoločnosti v likvidácii po vyhlásení likvidácie musí sa získať povolenie súdu, aby sa mohlo pokračovať v konaní.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurz: Konania, ktoré už prebiehajú voči úpadcovi pokračujú normálne bez potreby povolenia súdu, aby sa v nich mohlo pokračovať.

Likvidácia: Konania, ktoré už prebiehajú voči spoločnosti v likvidácii môžu pokračovať len s povolením súdu. Vybavovanie takýchto konaní sa stáva záležitosťou výlučne pre oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora spoločnosti.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurz: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na konkurznom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu (epalíthevsi chréous) a predložiť všetky podporné dôkazy. Oficiálny konkurzný správca alebo správca, ktorý koná ako správca konkurznej podstaty potom rozhodne o prijatí alebo odmietnutí dôkazov. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. Hneď ako sa ich dôkazy zaregistrujú, veritelia sa môžu zúčastniť stretnutí zvolaných oficiálnym konkurzným správcom alebo správcom, ktorý likviduje spoločnosť.

Likvidácia: Aby sa mohol veriteľ zúčastniť na likvidačnom konaní, musí mať vyplnené formuláre na preukázanie dlhu a predložiť všetky podporné dôkazy. Rovnaký postup sa uplatní ako v prípade konkurzu s výnimkou, že tu sa dividenda rozdelí v súlade so zákonom o obchodných spoločnostiach (perí Etaireión Nómos, kap. 113).

To isté platí aj pre dobrovoľnú likvidáciu, a najmä pre veriteľov dobrovoľnej likvidácie, na ktorej sa veritelia priamo podieľajú od začiatku konania, keď sú zvolaní, aby navrhli likvidátora podľa vlastného výberu.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Konkurz: Správca konkurznej podstaty má právomoc a oprávnenie na predaj nehnuteľného majetku akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný a v záujme konania. Následne sa veriteľom zoradeným podľa priorít stanovených v zákone o konkurze vyplatí dividenda. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz.

Likvidácia: Likvidátor spoločnosti v likvidácii môže predať nehnuteľný majetok spoločnosti akýmkoľvek spôsobom, ktorý považuje za spôsob v záujme konania. Následne sa veriteľom vyplatí dividenda v poradí podľa priorít stanovených v zákone o obchodných spoločnostiach. V prípade založenej nehnuteľnosti sa musí získať súdny príkaz. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konkurz: Po vyhlásení konkurzu môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia konkurzu alebo likvidácie a ktoré sa vzťahujú na pohľadávky s pevnou sumou. Pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu spadajú mimo rámca konkurzného konania a veritelia musia konať voči úpadcovi samostatne.

Likvidácia: Po vyhlásení likvidácie alebo prijatí osobitného uznesenia o dobrovoľnej likvidácii môžu veritelia predložiť dôkazy o dlhoch, ktoré vznikli až do dátumu vyhlásenia likvidácie alebo osobitného uznesenia a ktoré sa týkajú pohľadávok s pevnou sumou. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení likvidácie alebo osobitného uznesenia spadajú mimo pôsobnosti likvidačného konania a veriteľmi musia konať voči úradníkom spoločnosti v likvidácii.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konkurz: Keď sa vyhlási konkurz, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo správcu konkurznej podstaty, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní.

Likvidácia: Keď sa vyhlási likvidácia, každý veriteľ musí do 35 dní od uverejnenia tohto vyhlásenia predložiť dôkaz o dlhu oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi v písomnej forme. Dôkaz musí obsahovať podrobnosti o dlhu s uvedením mien všetkých ručiteľov a musí z neho vyplývať, či má veriteľ zábezpeku. Oficiálny konkurzný správca alebo likvidátor musí do 10 dní v písomnej forme prijať alebo zamietnuť dôkaz na účely dividendy. Veriteľ alebo ručiteľ, ktorí sú nespokojní s rozhodnutím oficiálneho konkurzného správcu alebo likvidátora, môžu napadnúť rozhodnutie na súde v lehote 21 dní. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú na dobrovoľnú likvidáciu.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konkurz: Pri rozdelení konkurznej podstaty sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

  • Skutočné výdavky a odmena správcovi konkurznej podstaty
  • Poplatky splatné konkurznému správcovi
  • Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
  • Prednostné pohľadávky
  • Nezabezpečené dlhy

Likvidácia: Po rozdelení majetku v likvidácií sa dlhy zoradia rovnako a v pomere v rámci jednotlivých kategórií („pravidlo pari passu“), pokiaľ majetok nie je dostatočný na zaplatenie všetkým v plnej výške. Pohľadávky sa zoradia takto:

  • Skutočné výdavky a odmena likvidátorovi
  • Poplatky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi alebo likvidátorovi
  • Výdavky vynaložené veriteľom, ktorý je navrhovateľom
  • Prednostné pohľadávky
  • Dlhopisy s pohyblivou sadzbou
  • Nezabezpečení veritelia

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konkurz: Úpadca môže predložiť písomný návrh na vyrovnanie (symvivasmós) so svojimi veriteľmi oficiálnemu konkurznému správcovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Uskutoční sa schôdza veriteľov, na ktorej sa musí schváliť plán 3/4 väčšinou všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. V prípade, že veritelia príjmu návrh, úpadca alebo oficiálne konkurzný správca alebo správca konkurznej podstaty požiada súd o jeho schválenie. Schválenie súdom zaväzuje všetkých veriteľov, ktorí preukázali svoje pohľadávky. Ak sa splnenia podmienok vyrovnania, preukázané pohľadávky sa považujú za uspokojené v plnej výške.

Úplné ukončenie konkurzného konania nastane zrušením vyhlásenia konkurzu.

Likvidácia: Úplné ukončenie likvidačného konania nastane konečným rozdelením alebo zrušením vyhlásenia likvidácie.

Dobrovoľné likvidačné konanie sa ukončí a spoločnosť v likvidácii sa úplne zruší tri mesiace po doručení konečných účtovných závierok spoločnosti oficiálnemu konkurznému správcovi, ktoré sa vyhotovili po ukončení akejkoľvek likvidácie a rozdelení majetku spoločnosti.

Ak však ktokoľvek má právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurz: V prípade zrušenia vyhlásenia konkurzu, keď veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenie konkurzu.

Likvidácia: V prípade zrušenia vyhlásenia likvidácie, ak veritelia súhlasili bez toho, aby boli vyplatení v plnej výške, títo veritelia majú nárok vymáhať dlžnú sumu po zrušení uvedeného vyhlásenia likvidácie.

Ak má niekto právny záujem na oživení spoločnosti, ktorá bola zrušená po dobrovoľnej likvidácii alebo na základe nariadenia súdu, môže tak urobiť do dvoch rokov po zrušení spoločnosti na základe žiadosti predloženej súdu na tento účel.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurz: Náklady na vyhlásenie konkurzu znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Výdavky vzniknuté v priebehu konkurzného konania sa platia z konkurznej podstaty.

Likvidácia: Náklady na vyhlásenie likvidácie znáša veriteľ, ktorý podá návrh na vyhlásenie. Výdavky splatné oficiálnemu konkurznému správcovi sú 500 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

Náklady na podanie a prihlasovanie dokumentov oficiálnym konkurzným správcom, ktoré sa týkajú dobrovoľného likvidačného konania, predstavujú celkovo približne 440 EUR. Náklady vzniknuté v priebehu likvidačného konania, likvidácie a rozdelenia majetku spoločnosti sa vyplatia z majetku v likvidácii.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Konkurz: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konkurzné konanie umožňujú správcovi konkurznej podstaty podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod (dólia metavívasi):

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola dotknutá fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie (dólia protímisi):

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.

Likvidácia: Niektoré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na likvidačné konanie umožňujú likvidátorovi podať návrh na súd s cieľom požadovať vrátenia majetku v prospech veriteľov. Hlavné ustanovenia sú tieto:

A. Podvodný prevod:

Ak má správca konkurznej podstaty alebo likvidátor dôkaz o tom, že majetok spoločnosti alebo fyzickej osoby bol prevedený buď bez protihodnoty alebo výrazne pod jeho skutočnú hodnotu, môže požiadať súd o vydanie príkazu na zrušenie podvodného prevodu alebo konania.

Aby sa toto ustanovenie mohlo uplatniť, prevod sa musí uskutočniť: a) do troch rokov pred dátumom konkurzu, pokiaľ sa neuskutočnil v dobrej viere a za primeranú protihodnotu alebo b) do desiatich rokov pred dátumom konkurzu, ak v čase prevodu nebola fyzická osoba schopná zaplatiť všetky svoje dlhy bez pomoci prevedeného majetku. Aby bolo možné považovať úkon za podvodný v prípade spoločnosti v likvidácii, musí byť vykonaný v priebehu šiestich mesiacov pred začiatkom likvidácie, čo je dátum predloženia návrhu na likvidáciu.

B. Podvodné zvýhodňovanie:

Ak má správca alebo likvidátor dôkaz o tom, že s veriteľom sa zaobchádzalo zvýhodnene, môže požiadať súd o rozhodnutie o zrušení tohto zaobchádzania.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 13/05/2019

Platobná neschopnosť - Luxembursko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Luxemburskom veľkovojvodstve je známych osem insolvenčných konaní.

Tri z nich sa týkajú iba obchodníkov (fyzických osôb a právnických osôb):

  1. Konkurzné konanie sa v Obchodnom zákonníku definuje ako konanie s cieľom zlikvidovať majetok obchodníka, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti a ktorý nie je schopný si zobrať úver.
  2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania podľa zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania predstavuje konanie, ktoré sa za istých podmienok začalo voči dlžníkovi spĺňajúcemu podmienky konkurzu. Ak sa dohoda s veriteľmi uskutoční vzdaním sa majetku, cieľom konania bude umožniť podobne ako v konkurznom konaní likvidáciu majetku obchodníka, ktorý sa majetku vzdal. Toto konanie sa však odlišuje od konkurzného konania, pretože sa obchodník vyhne účinkom vyvolaným konkurzným konaním.
  3. Konanie vo veci kontrolovaného riadenia je podľa vyhlášky Luxemburského veľkovojvodstva z 24. mája 1935 o kontrolovanom riadení konanie s cieľom reorganizovať obchody obchodníka, ktorý o to požiada. Z tohto konania možno však žiadať zisk, ak obchodník chce, aby sa jeho majetok riadne predal.

Okrem týchto konaní existuje v luxemburských právnych predpisoch konanie stanovené v článku 593 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodník môže za istých podmienok získať odklad platby.

  1. Štvrté konanie sa začína výlučne voči fyzickým osobám, ktoré nie sú obchodníkmi: ide o konanie o nadmernom zadĺžení podľa zákona z 8. januára 2013 o nadmernej zadĺženosti, cieľom ktorého je umožniť žiadateľovi ozdraviť svoju finančnú situáciu vypracovaním plánu splatenia svojich dlhov.

Navyše existujú špeciálne insolvenčné konania pre notárov, úverové inštitúcie, poisťovne, ako aj podniky kolektívneho investovania (tieto sú zamerané výlučne na istú profesijnú kategóriu alebo isté odvetvie činnosti, a nebudú predstavené v rámci tohto dokumentu).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurz

Konkurzné konanie začína buď na základe vyhlásenia dlžníka, alebo na základe oznámenia jedného alebo viacerých veriteľov, alebo z úradnej moci.

Vyhlásenie o konkurze musí predložiť obchodník v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach v mieste jeho bydliska alebo sídla. Vyhlásenie sa musí predložiť do jedného mesiaca od okamihu, keď sa splnili podmienky konkurzu.

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia obchodníka, ktorý je dlžníkom, rozhodnú pristúpiť k príkazu na konkurz, musia sa obrátiť na súdneho vykonávateľa, ktorý súdnym príkazom nariadi obchodníkovi, aby sa dostavil na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach do 8 dní (predvolanie s presným dátumom) na účely rozhodnutia o príkaze na konkurz.

Konkurzné konanie môže takisto začať z úradnej moci na základe informácií, ktoré súd získa. V takomto prípade musí súd prostredníctvom súdnej kancelárie predvolať úpadcu pred senát rady, aby bol vypočutý o svojej situácii.

Pred vyhlásením konkurzu obchodníka musí príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach (ďalej len „obchodný súd“) overiť, či dotknutá osoba alebo spoločnosť spĺňa tieto tri podmienky:

  • postavenie obchodníka: fyzická osoba, ktorá vykonáva ako obvyklé povolanie (hlavné alebo doplnkové) úkony považované zákonom za obchodné úkony (napríklad úkony uvedené v článku 2 Obchodného zákonníka), alebo právnická osoba založená podľa jednej z foriem spoločností podľa zmeneného zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach (napríklad: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo...) ;
  • zastavenie platieb: Pod zastavením platieb sa rozumie nezaplatenie niektorých likvidných a splatných dlhov (napríklad: mzdy, sociálne poistenie...), termínované alebo viazané dlhy a jednoducho prirodzené záväzky nestačia; a
  • úverová neschopnosť: obchodník už nie je schopný si zabezpečiť úver v bankách alebo u svojich dodávateľov alebo veriteľov.

Ak odmietnutie alebo neschopnosť zaplatiť jediný dlh (nezávisle od sumy), ktorý je istý, likvidný a splatný, v zásade stačí na vyhlásenie zastavenia platieb, samotný prechodný problém s hotovosťou nevedie ku konkurzu, pokiaľ si obchodník dokáže zabezpečiť potrebný úver, aby pokračoval vo svojich činnostiach a plnil svoje záväzky.

2. Predbežná dohoda s veriteľmi v prípade konkurzného konania

Právo predbežnej dohody s veriteľmi v prípade konkurzného konania sa vyhradzuje „neúspešnému dlžníkovi, ktorý koná v dobrej viere“. Tieto vlastnosti musí podľa okolností prípadu preskúmať súd.

Po predložení žiadosti obchodný súd poverí jedného zo svojich sudcov, aby preskúmal situáciu žiadateľa a vystavil správu.

Na základe tejto správy môže súd odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť odklad, aby obchodníkovi umožnil predložiť jeho veriteľom návrhy na dohodu.

3. Kontrolované riadenie

Obchodník, ktorý je dlžníkom, musí poslať odôvodnenú žiadosť na obchodný súd, v obvode ktorého má obchodník hlavné miesto podnikania alebo v prípade spoločnosti miesto sídla spoločnosti.

Aby obchodník mohol využiť kontrolované riadenie, musí stratiť schopnosť zobrať si úver alebo úplne plniť svoje záväzky. Navyše cieľom žiadosti musí byť buď reorganizácia obchodov dlžníka, alebo riadny predaj jeho majetku. Podľa judikatúry sa vyžaduje, aby obchodník, ktorý je dlžníkom, konal v dobrej viere. V tomto prípade má súd diskrečnú právomoc, aby podľa skutočností a okolností prípadu posúdil, či dobrá viera vyžadovaná zákonom na získanie tohto prospechu existuje alebo neexistuje.

4. Nadmerné zadĺženie

Situácia nadmerného zadĺženia fyzických osôb je charakteristická zjavnou neschopnosťou dlžníka s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve čeliť všetkým svojim splatným dlhom iným ako podnikateľským a dlhom, ktoré budú splatné, ako aj záväzkom za ručenie alebo solidárnu úhradu dlhu živnostníka alebo spoločnosti, pokiaľ nebol vecne alebo právne jej riadiacim pracovníkom.

Konanie vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov obsahuje tieto 3 fázy:

  • fáza dohodnutého vysporiadania, ktorá sa vo veci nadmerného zadĺženia koná pred mediačnou komisiou,
  • fáza súdneho vyrovnania, ktorá sa koná pred zmierovacím sudcom v mieste bydliska dlžníka vo finančnej núdzi,
  • fáza osobnej obnovy nazývanej „občiansky konkurz“, ktorý sa koná pred zmierovacím sudcom dlžníka vo finančnej núdzi.

Je potrebné poznamenať, že fázu nazývanú osobná obnova, ktorá je druhotná v porovnaní s dvomi ďalšími fázami konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov, možno vyhlásiť len vtedy, ak sa dlžník vo finančnej núdzi nachádza v situácii, ktorú nemožno napraviť a ktorú charakterizuje skutočnosť, že nemožno zaviesť:

  • opatrenia plánu dohodnutého vysporiadania alebo
  • opatrenia navrhnuté mediačnou komisiou v rámci dohodnutého vysporiadania a
  • opatrenia stanovené v rámci konania o súdnom vyrovnaní.

Ešte je potrebné poznamenať, že žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov sa musia predložiť predsedovi mediačnej komisie.

Formulár týkajúci sa prijatia žiadosti o začatie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov možno stiahnuť na internetovej adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

Veritelia dlžníka vo finančnej núdzi sú okrem toho v prípade nadmerného zadĺženia povinní prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Formulár týkajúci sa prihlásenia pohľadávok možno stiahnuť na tejto internetovej adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa úpadca v plnom rozsahu zbavuje správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý môže získať po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu.

Zbavenie sa týka celého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu. Cieľom tohto mechanizmu je chrániť záujmy veriteľov existujúcich v rámci konkurznej podstaty.

Vo všeobecnosti sa správca pohybuje v priestoroch úpadcu, aby zostavil inventarizáciu majetku, ktorý sa tam nachádza. V tejto súvislosti musí správca dbať na roztriedenie na majetok, ktorý patrí in fine úpadcovi, a majetok, na ktorý si môžu uplatniť rôzne vecné práva tretie osoby.

Správca musí ďalej dbať na to, aby v rámci predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku čo najlepšie predal príslušný majetok úpadcu v záujme konkurzného konania. Na prevod tohto majetku musí mať správca súdne povolenie od súdu. Hnuteľný a nehnuteľný majetok sa musí predať vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom. Majetok sa musí pripísať na bankový účet s názvom insolvenčného konania.

2. Nadmerné zadĺženie

Sudca dbá na zostavenie bilancie hospodárskej a sociálnej situácie dlžníka, na overenie pohľadávok a ohodnotenie stavu aktív a pasív.

Po rozhodnutí o začatí konania osobnej obnovy a o existencii majetku na likvidáciu sudca pristúpi k súdnej likvidácii majetku dlžníka.

Zmierovací sudca rozhodne o prípadných pripomienkach týkajúcich sa pohľadávok a vyhlási likvidáciu osobného majetku dlžníka. Vylúčené sú iba hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Súdna likvidácia majetku dlžníka vo finančnej núdzi sa v rámci konania osobnej obnovy uskutočňuje v súlade s cieľom zákona, to znamená obnovou finančnej situácie dlžníka, pričom sa jemu a jeho domácnosti umožní viesť život v súlade s ľudskou dôstojnosťou.

Práva a povinnosti dlžníka týkajúce sa jeho majetku vykonáva počas celého obdobia likvidácie sudcom menovaný likvidátor.

Likvidátor má 6 mesiacov na predaj majetku dlžníka mimosúdnou cestou alebo na uskutočnenie núteného predaja.

Účinky konania osobnej obnovy:

  1. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania;
  2. majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku nie je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  3. dlžník nevlastní nič iné ako hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
  4. majetok tvorí len majetok bez trhovej hodnoty alebo náklady na predaj majetku by boli zjavne neprimerané vzhľadom na jeho trhovú hodnotu: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku.

Cieľom ukončenia konania z dôvodu nedostatku majetku je vymazanie všetkých dlhov dlžníka iných ako podnikateľských.

Výnimku z vymazania však tvoria dlhy dlžníka, ktoré majú iný ako podnikateľský charakter:

  • dlhy, ktoré ručiteľ alebo spoludlžník zaplatil namiesto dlžníka;
  • dlhy uvedené v článku 46 zákona, a to dlhy na výživnom s bežným termínom a peňažné náhrady priznané obetiam úmyselných násilných trestných činov za spôsobenú ujmu na zdraví.

Dlhy uvedené v článku 46 zákona sa však môžu vymazať, pokiaľ dotknutý veriteľ odsúhlasil odklad, splátkový kalendár alebo vymazanie predmetných dlhov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu je úpadca v plnom rozsahu zbavený správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý mu môže pripadnúť.

Od vynesenia tohto rozsudku sa správa jeho majetku zverí správcovi.

Ak je úpadcom právnická osoba, konkurzná podstata bude obsahovať všetky aktíva a pasíva spoločnosti bez ohľadu na práva, ktoré ako také majú spoločníci.

Správcovia sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré ponúknu čo najviac záruk z hľadiska zmyslu a vierohodnosti ich riadenia.

Prakticky sudcovia príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach vyberú správcov nachádzajúcich sa na zozname advokátov. V prípadoch, keď si to vyžaduje záujem konkurzu, však súd môže takisto menovať notárov alebo účtovných znalcov/audítorov spoločností.

Vo veci konkurzu rozhoduje podobne ako v ostatných konaniach týkajúcich sa obchodníkov obchodný súd.

Obchodný súd vynesie rozsudok o vyhlásení konkurzu, určí dátum zastavenia platieb, menuje jednotlivých účastníkov (konkurzného sudcu, správcu), stanoví dátum prihlásenia pohľadávok a dátum uzatvorenia zápisnice o overení pohľadávok a vyhlási uzatvorenie konkurzného konania.

Správu majetku zverí súd určenému správcovi, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku dlžníka a rozdelenie výnosu z predaja medzi jednotlivých veriteľov, pričom dodrží pravidlá prednostných práv a vecných zabezpečovacích práv.

Konkurzný sudca je zodpovedný za dohliadanie na operácie, riadenie a likvidáciu konkurzu. Na pojednávaní vystaví správu o všetkých pripomienkach, ktoré by mohli vzniknúť, a nariadi potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie a uchovanie majetku konkurznej podstaty. Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu.

Od vyhlásenia konkurzu je obchodník úpadca zbavený správy svojho majetku a už nemôže vykonávať platbu, operácie a iné úkony týkajúce sa majetku.

2. Nadmerné zadĺženie

Pokiaľ ide o povinnosti dlžníka a účinok začatia konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov jeho majetku, je potrebné poznamenať, že dlžník je povinný plniť podmienky dobrého správania.

Počas obdobia dobrého správania je dlžník povinný:

  • spolupracovať s orgánmi a subjektmi zúčastnenými v rámci konania a samovoľne oznámiť všetky informácie o svojom majetku, svojich príjmoch, dlhoch a zmenách, ktoré nastali v jeho situácii;
  • vykonávať pokiaľ možno platenú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam;
  • nezhoršovať svoju platobnú neschopnosť a konať lojálne, aby sa jeho dlh znížil;
  • neuprednostniť veriteľa s výnimkou veriteľov výživného s bežnou lehotou, prenajímateľov v prípade nájomného za byt s bežnou lehotou zodpovedajúci základným potrebám dlžníka, dodávateľov služieb a produktov nevyhnutných pre dôstojný život a veriteľov v prípade exekučného konania proti dlžníkovi z dôvodu platby náhrady škody priznanej na základe úmyselných násilných trestných činov ujmy na zdraví;
  • dodržiavať záväzky prijaté v rámci konania.

V rámci súdneho konania existuje fáza dohodnutého vysporiadania dlhov a fáza súdneho vysporiadania dlhov.

Fáza dohodnutého vysporiadania dlhov prebieha pred mediačnou komisiou. Mediačná komisia sa skladá z členov, ktorých menuje minister, má predsedu a tajomníka a zasadá najmenej jedenkrát za štvrťrok. Aby kandidáti mohli byť prijatí do mediačnej komisie, musia okrem iného predložiť výpis z registra trestov a po vymenovaní sú zo zákona povinní informovať ministra o všetkých trestných stíhaniach alebo odsudzujúcich rozsudkoch vynesených proti nim, aby sa pristúpilo k ich nahradeniu. Členovia mediačnej komisie dostávajú náhradu vo výške 10 eur za každé zasadnutie a predseda dostáva náhradu vo výške 20 eur za zasadnutie.

Mediačná komisia rozhodne najmä o schválení žiadostí o začatie konania a o prípustnosti prihlásenia pohľadávok a schváli alebo zmení návrhy plánov dohodnutého vysporiadania, ktoré jej v prípade nadmerného zadĺženia predloží po súdnom konaní informačná a poradenská služba pre veci nadmerného zadĺženia, ďalej len „služba“.

Ak do šiestich mesiacov od rozhodnutia komisie o prípustnosti zainteresované strany neprijali navrhovaný plán, komisia vystaví zápisnicu o neplnení záväzkov a skonštatuje neúspešné konanie o dohodnutom vysporiadaní. Do dvoch mesiacov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri môže dlžník začať konanie o súdnom vyrovnaní pred zmierovacím sudcom v mieste svojho bydliska. Ak dlžník nepodá odvolanie do stanoveného termínu, môže začať nové konanie o kolektívnom vyrovnaní dlhov len po uplynutí lehoty dvoch rokov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri.

V prípade vyhlásenia fázy súdneho vyrovnania budú účastníci predvolaní pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže žiadať, aby účastníci predložili všetky dokumenty a informácie, ktoré umožnia zostaviť majetok dlžníka (aktíva a pasíva).

Na základe predložených informácií sudca stanoví plán oživenia, ktorý bude zahŕňať opatrenia umožňujúce dlžníkovi čeliť jeho záväzkom.

Sudca stanoví plán oživenia na obdobie maximálneho trvania sedem rokov a môže ho vyhlásiť za neplatný v určitých prípadoch (najmä ak dlžník nedodrží povinnosti, ktoré sú mu uložené v pláne oživenia).

3. Kontrolované riadenie

V rámci konania o kontrolovanom riadení dlžník stráca svoju rozhodovaciu právomoc v prospech audítorov, ktorí boli poverení inventarizáciou a zostavením buď plánu reorganizácie, alebo plánu predaja a rozdelenia majetku. Dlžníkovi sa zakazuje zasahovať takým spôsobom, ktorým by narušil plnenie úloh audítorov menovaných v rámci tohto konania.

4. Dohoda s veriteľmi

Počas konania o dohode s veriteľmi dlžník nemôže majetok scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu. Poverený sudca vykoná inventarizáciu a analýzu stavu podniku a ak to bude potrebné, môže požiadať o pomoc znalcov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Jednotlivé vyššie uvedené konania nepredstavujú koniec prednostných práv veriteľov okrem prípadu konania o dohode s veriteľmi.

1. Dohoda s veriteľmi

Účasť na hlasovaní o dohode s veriteľmi navyše spôsobuje stratu postavenia prednostných veriteľov pred veriteľmi využívajúcimi vecné zabezpečovacie práva (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

2. Konkurz

„Pokiaľ ide o konkurz, z judikatúry vyplýva, že od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu sa už žiadne zákonné, súdne ani dohodnuté započítanie nemôže uskutočniť, dokonca ani medzi existujúcimi pohľadávkami, ak doteraz stratili jednu z vlastností likvidity, splatnosti a vymeniteľnosti. Ak rozsudok o vyhlásení konkurzu môže byť prekážkou v zákonnom započítaní, nemožno z toho usúdiť, že sa tak deje absolútne a retroaktívne. Rozsudkom o vyhlásení konkurzu nie je dotknuté zákonné započítanie, pokiaľ sa splnili príslušné podmienky pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd rozhodol, že „podozrivé obdobie nebráni tomuto typu započítania. Zákonné započítanie sa vykoná napriek zastaveniu platieb. Nepredstavuje úkon dlžníka a vykoná sa bez jeho vedomia; Článok 445 Obchodného zákonníka sa naň nevzťahuje. “

Pokiaľ ide o súdne započítanie, toto nemožno vyhlásiť po začatí kolektívneho konania. Môže sa však vykonať počas podozrivého obdobia za podmienky, že rozsudok, ktorým sa o ňom rozhodlo, nadobudol právoplatnosť (lehota na podanie opravných prostriedkov uplynula). V tomto prípade účinok započítania nastáva len odo dňa vynesenia rozsudku.

Pokiaľ ide o dohodnuté započítanie, toto samozrejme nemôže nastať po začatí kolektívneho konania. Navyše nemôže nastať počas podozrivého obdobia, lebo sa podľa článku 445 Obchodného zákonníka považuje za nezvyčajný spôsob platby, na základe ktorého môže nastať strata práva. [1]“

Je však potrebné poznamenať, že podľa zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách existujú špeciálne výnimky z vyššie opísaných pravidiel, pokiaľ ide napríklad o dohody o započítaní uzatvorené prípadne medzi stranami ku dňu začatia insolvenčného konania (alebo dokonca po začatí konania (pozri článok 18 a nasl. zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách).

3. Kontrolované riadenie

Pokiaľ ide o kontrolované riadenie, dohodu s veriteľmi a odklad platieb, takéto započítania nie sú možné, ak nastali v okamihu, keď dlžník stratil možnosť slobodne nakladať so svojimi právami a svojím majetkom.


[1] „Započítanie ako záruka pohľadávky u dlžníka v konkurze“, Pierre HURT, J.T. 2010, s. 30

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Jedna z prvých ťažkostí, s ktorou sa správca stretne po začatí konkurzného konania, sú prebiehajúce zmluvy uzatvorené pred vyhlásením konkurzu. Mimo pracovných zmlúv, ktorých platnosť v plnom rozsahu končí ku dňu vyhlásenia konkurzu (článok 12-1 Zákonníka práce), sa zvyčajne pripúšťa, že prebiehajúce zmluvy platia dovtedy, kým ich nevypovie správca.

Správca musí zvážiť dotknuté záujmy a rozhodnúť, či je dôvod, aby tieto zmluvy dočasne pokračovali alebo nie. V prípade zmluvných ustanovení o vypovedaní zmluvy v prípade konkurzu jednej zo strán treba rozhodnúť, či správca poprie uplatniteľnosť týchto ustanovení alebo nie (s vedomím skutočnosti, že platnosť týchto ustanovení možno rozporovať; napríklad v Belgicku sa tieto ustanovenia považujú za neplatné v prípade obchodného prenájmu).

V každom prípade prislúcha v zásade správcovi, aby rozhodol medzi plnením a vypovedaním zmlúv. V prípade námietky druhej zmluvnej strany, ktorá žiada automatické vypovedanie zmluvy z dôvodu konkurzu, správca sa vystavuje súdnemu konaniu s neistým výsledkom a vzniku ďalších výdavkov na náklady konkurzného konania [1].


[1] Zdroje: „Kolektívne konania v Luxembursku“, Yvette HAMILIUS a Brice HELLINCKX (autori 3. kapitoly), vydavateľstvo Larcier 2014, s. 86

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

1. Konanie o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení

V prípade konania o dohode s veriteľmi, konkurze, odklade platieb a kontrolovanom riadení sú úkony núteného výkonu proti obchodníkovi a jeho majetku pozastavené. Naopak žiadne ustanovenie zákona platné v Luxemburskom veľkovojvodstve nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Vo všetkých týchto konaniach už dlžník nemôže slobodne nakladať so svojím majetkom. „Od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu až do uzatvorenia sa nemôže právoplatne podať žiadna žaloba proti samotnému úpadcovi, pokiaľ ide o dotknutý zbavený majetok. “ (Lux., 12. január 1935, odsek 14, s. 27) „Nezabezpečení veritelia a veritelia, ktorí majú všeobecné výsady, nie sú počas konkurzu oprávnení predvolať úpadcu ani správcu a žiadať pre nich odsudzujúci rozsudok, môžu však konať len prostredníctvom prihlásenia pohľadávky alebo žalobou o schválenie ich pohľadávky“. (Kasačný súd, 13. november 1997, odsek 30, s. 265)

V niektorých prípadoch však úkony týkajúce sa disponovania možno vykonať aj na základe ručenia osoby, ktorú poveril Obchodný súd (v prípade odkladu platby alebo kontrolovaného riadenia).

Navyše rozsudkom o vyhlásení konkurzu sa nesplatné dlhy stávajú splatnými a plynutie úrokov sa prerušuje.

2. Nadmerné zadĺženie

V prípade kolektívneho vysporiadania dlhov vedie rozhodnutie komisie o schválení žiadosti dlžníka v plnom rozsahu k pozastaveniu exekučných opatrení týkajúcich sa majetku dlžníka s výnimkou dlhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, k pozastaveniu plynutia úrokov a k splatnosti nesplatných dlhov.

V prípade neúspešnej fázy dohodnutého vysporiadania môže zmierovací sudca, pred ktorým sa koná fáza súdneho vysporiadania, pozastaviť exekučné opatrenia za rovnakých podmienok, ako sa uvádzajú vyššie.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Súdne konania, ktoré prebiehajú v okamihu začatia insolvenčného konania, právoplatne pokračujú prostredníctvom správcu qualitate qua. Žiadateľ alebo žiadatelia týchto súdnych konaní však musia regulovať konanie za účasti správcu, ktorý jediný má právomoc právoplatne zastupovať dlžníka úpadcu.

V prípade odsudzujúceho rozsudku dlžníka získa veriteľ alebo veritelia, ktorí začali spor pred začatím konkurzného konania dlžníka, právo, ktoré si môžu uplatniť v rámci likvidácie alebo konkurzu. Nútený výkon tohto práva však nie je možný, pokiaľ bol rozsudkom o vyhlásení konkurzu dlžník zbavený správy celého svojho majetku.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

1. Konkurz

Uverejnením informácie o konkurze v jednom alebo viacerých denníkoch distribuovaných v Luxembursku sú veritelia informovaní o konkurze ich dlžníka. Vtedy sú povinní prihlásiť v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach svoje pohľadávky so svojimi právami v lehote určenej v rozsudku o vyhlásení konkurzu. Súdny tajomník zaznamená stav a vystaví potvrdenie.

Prihlásenia pohľadávok musia byť podpísané a musí sa v nich uvádzať okrem iného priezvisko, meno, povolanie a bydlisko veriteľov, ako aj suma a príčiny pohľadávky a záruky, prípadne súvisiace práva. Následne sa jednotlivé prihlásené pohľadávky overia za prítomnosti správcu, dlžníka úpadcu a konkurzného sudcu.

V rámci tohto konania možno v prípade námietok predvolať veriteľov, aby sa vyjadrili k podrobnostiam týkajúcim sa ich pohľadávky, a to k odôvodneniu alebo presnej sume v prípade sporných posúdení.

Ak správca zistil existenciu majetku, ktorý možno rozdeliť medzi veriteľov, zvolá ich na zasadnutie predloženia účtov, počas ktorého môžu veritelia zaujať stanovisko v súvislosti s návrhom na rozdelenie.

V prípade nedostatočného majetku sa vyhlási ukončenie konkurzu.

Ak správca neplní svoje povinnosti k spokojnosti veriteľov, veritelia môžu predložiť svoje sťažnosti konkurznému sudcovi, ktorý v prípade potreby môže pristúpiť k nahradeniu správcu.

2. Kontrolované riadenie

V rámci kontrolovaného riadenia musia audítori poslať veriteľom podrobnosti týkajúce sa návrhu na reorganizáciu, prípadne na predaj majetku.

V takomto prípade bude možné veriteľov predvolať, aby uplatnili svoje pripomienky. Do pätnástich dní od informovania veriteľov, musia veritelia upovedomiť kanceláriu súdu o svojom súhlase alebo nesúhlase s návrhom, ktorý možno zrealizovať, len ak súhlasí viac ako polovica veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú viac ako polovicu pasív.

3. Dohoda s veriteľmi

V rámci dohody s veriteľmi sa zvolá zhromaždenie veriteľov, aby prerokovali návrhy na dohodu stanovené povereným sudcom. Veritelia musia v tomto prípade prihlásiť svoje pohľadávky a okrem iného musia vyhlásiť, či súhlasia alebo nesúhlasia s návrhmi na dohodu.

Následne môžu ešte veritelia počas pojednávania o schválení dohody s veriteľmi uplatniť svoje pripomienky. Môžu takisto podať odvolanie proti rozsudku, ktorým sa schválila dohoda s veriteľmi, ak neboli zvolaní na zhromaždenie veriteľov alebo ak hlasovali proti návrhom na dohodu.

4. Nadmerné zadĺženie

V prvom rade sú veritelia počas fázy dohodnutého vysporiadania povinní prihlásiť svoju pohľadávku v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia. Následne sa veritelia môžu aktívne zúčastniť na prijímaní návrhu dohodnutého vysporiadania, ktorý prijíma vyššie spomenutá služba.

V prípade nadmerného zadĺženia potom mediačná komisia zvolá veriteľov a predstaví im návrhy vypracované v rámci dohodnutého vysporiadania. Aby sa návrh mohol považovať za prijatý, musí najmenej šesťdesiat percent veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú šesťdesiat percent podstaty pohľadávok, uviesť, či súhlasia s návrhom dohodnutého vysporiadania. Mlčanie veriteľov sa považuje za súhlas.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správcovia konkurznej podstaty zastupujú úpadcu ako aj jeho veriteľov; z tejto dvojitej pozície sú nielen poverení spravovať majetok konkurznej podstaty, ale sú ako navrhovatelia alebo odporcovia oprávnení sledovať všetky činnosti, cieľom ktorých je zachovať majetok, ktorý má slúžiť veriteľom ako záloha, ako aj obnoviť majetok a zvyšovať jeho hodnotu vo všeobecnom záujme veriteľov. (Odvolací súd, 2. júl 1880, odsek 2, s. 49)

Správca vykoná činnosti súvisiace so spoločnou zálohou veriteľov, ktorá predstavuje majetok úpadcu, to znamená činnosti, ktoré vedú k obnove, ochrane alebo likvidácii tohto majetku. (Odvolací súd, 25. február 2015, odsek 37, s. 483)

Pokiaľ ide o prebiehajúce zmluvy po vyhlásení konkurzu, správca musí rozhodnúť, či je vhodné ich vypovedať alebo bude lepšie, pokiaľ umožnia uvoľniť aktíva, pokračovať v ich plnení s cieľom neskoršieho vyrovnania pasív úpadcu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky nezávisle od povahy pohľadávky a od skutočnosti, či využijú prednostné právo alebo nie. Od tohto postupu sa však oslobodzujú pohľadávky konkurznej podstaty, teda tie, ktoré vznikli po začatí a v záujme insolvenčného konania (napr.: poplatky na správcu, splatné nájomné po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu a i.).

Pokiaľ ide o pohľadávky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a ktoré vyplývajú z riadenia konkurzu, prípadne z pokračovania niektorých činností podniku v konkurze, tieto sa vyplácajú ako prvé pred rozdelením zvyšku majetku medzi veriteľov. Pohľadávky konkurznej podstaty sa v každom prípade vyplácajú prioritne pred ostatnými veriteľmi.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

1. Konkurz

V rámci konkurzného konania sa rozsudok o vyhlásení konkurzu zverejní rôznymi spôsobmi (tlač, zápis na obchodnom súde), aby sa veritelia dlžníka úpadcu mohli oboznámiť so situáciou a vyjadriť sa (článok 472 Obchodného zákonníka).

Vtedy musia veritelia prihlásiť svoju pohľadávku v kancelárii obchodného súdu a predložiť listinné dôkazy (článok 496 Obchodného zákonníka).

Príslušný formulár umožňujúci veriteľom prihlásiť túto pohľadávku sa nachádza online na tejto adrese: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://justice.public.lu/fr/creances/declaration-creance.html.

Pohľadávky overí správca poverený likvidáciou konkurzu a môže proti nim vznieť námietky (článok 500 Obchodného zákonníka).

Akákoľvek prihlásená pohľadávka, proti ktorej sa vznesie námietka, sa musí vrátiť na súd.

Ak však existujú námietky, ktoré z vecného dôvodu neprislúchajú okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach, musia sa vrátiť príslušnému sudcovi na rozhodnutie vo veci samej a na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach, aby rozhodol podľa článku 504, do akej sumy sa môže spochybnený veriteľ zúčastniť na rokovaní o dohode s veriteľmi. (Článok 502).

2. Dohoda s veriteľmi

V prípade dohody s veriteľmi dlžník, ktorý predkladá žiadosť o dohodu s veriteľmi, musí vo svojej žiadosti uviesť totožnosť a bydlisko svojich veriteľov, ako aj sumu ich pohľadávok (článok 3 zákona zo 14. apríla 1886).

Veritelia budú informovaní doporučeným listom (článok 8 zákona zo 14. apríla 1886). Týmto listom budú vyzvaní, aby sa zúčastnili na zhromaždení veriteľov vo veci dohody.

Zvolanie sa takisto zverejní v tlači.

Na zhromaždení veriteľov oznámia veritelia výšku svojich pohľadávok.

Ako sa uvádza vyššie, účasť na hlasovaní spôsobí stratu postavenia prednostných pohľadávok pred pohľadávkami zabezpečenými vecnou zábezpekou (článok 10 zákona zo 14. apríla 1886).

3. Odklad výkonu rozhodnutia

V prípade odkladu výkonu rozhodnutia musí dlžník takisto pripojiť zoznam obsahujúci mená svojich veriteľov, sumu ich pohľadávok a ich bydlisko.

Veritelia budú zvolaní doporučeným listom (článok 596 Obchodného zákonníka) a prostredníctvom tlače.

Na zasadnutí, na ktoré budú pozvaní, musia oznámiť výšku svojich pohľadávok (článok 597 Obchodného zákonníka).

4. Kontrolované riadenie

V prípade kontrolovaného riadenia neexistuje postup prihlásenia pohľadávky a postup schválenia. V žiadosti predloženej súdu dlžník uvedie totožnosť svojich veriteľov.

Súd neskôr oboznámi veriteľov o pláne reorganizácie alebo predaja majetku, ktorý zostavili súdom určení audítori.

5. Konanie o nadmernom zadĺžení:

V prípade nadmerného zadĺženia musia veritelia dlžníka vo finančnej núdzi do jedného mesiaca po zverejnení stanoviska o kolektívnom vysporiadaní dlhov v registri prihlásiť svoje pohľadávky v informačnej a poradenskej službe pre veci nadmerného zadĺženia.

Pohľadávka sa musí prihlásiť v súlade s článkom 6 a článkom 7 nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva zo 17. januára 2014 o vykonávaní zákona z 8. januára 2013 o nadmernom zadĺžení.

Vzor oznámenia majú k dispozícii.

Mediačná komisia analyzuje prípustnosť prihlásenia pohľadávok.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Základná zásada, ktorá prevažuje nad konkurzným právom, spočíva v tom, že každý veriteľ musí dostať rovnaký podiel v pomere k výške svojej pohľadávky.

Niektorí veritelia využívajúci zábezpeku alebo prednostné právo sa vyplácajú prednostne.

Prednostní veritelia sa zoradia podľa zákonného poradia v súlade s verejným poriadkom (prenajímatelia nehnuteľností, hypotekárny veriteľ, záložný veriteľ obchodného podniku a hlavne štátna pokladnica v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti sa správca odvoláva na články 2096 až 2098, článok 2101 a článok 2102 Občianskeho zákonníka.

Správca musí overiť jednotlivé prípady a odvolať sa na zákonné ustanovenia a judikatúru.

Čisté aktíva sa rozdelia v prospech nezabezpečených veriteľov pomerným podielom v súlade s článkom 561 prvým pododsekom Obchodného zákonníka.

Ak správca pozná výšku odmien stanovenú súdom, zoradil prednostných veriteľov a pozná sumu, ktorá sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, zostaví návrh na rozdelenie majetku a predloží ho najprv konkurznému sudcovi. Podľa článku 533 Obchodného zákonníka správca vyzve doporučeným listom všetkých veriteľov na predloženie účtov a k predvolaniu pripojí kópiu návrhu na rozdelenie majetku.

Úpadcu musí vyzvať súdny vykonávateľ, ak ho nevyzve súdny vykonávateľ, musí sa tak vykonať na základe uverejnenia informácie v denníku v Luxembursku.

Ak žiadny veriteľ nevznesie námietky voči predloženým účtom správcu, správca predloží zápisnicu o predložení účtov vystavenú na základe návrhu na rozdelenie majetku na podpis konkurznému sudcovi a súdnemu tajomníkovi.

Po predložení účtov správca vyplatí veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

1. Konkurz

V prípade konkurzu môže po uskutočnení platieb správca podať žiadosť o ukončenie konania, po ktorej sa vynesie rozsudok o ukončení konania a na základe neho, ako hovorí názov, sa konkurzné konanie ukončí.

Podľa článku 536 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do siedmich rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konania pre nedostatok majetku.

Podľa článku 586 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý úplne uhradil všetky dlžné sumy a ich úroky a poplatky, môže získať zahladenie na základe žiadosti predloženej v tejto súvislosti na Najvyššom súde.

2. Dohoda s veriteľmi, odklad platby, kontrolované riadenie

V prípade dohody s veriteľmi, odkladu platby, kontrolovaného riadenia sa konanie ukonči na základe rozhodnutia, ktorým súd schváli požadované opatrenie.

Súd môže uložiť dlžníkovi úpadcovi občiansko-právne sankcie a trestné sankcie.

Ak súd zistí, že konkurz vyplynul zo závažného pochybenia spôsobeného úpadcom, môže rozhodnúť o zákaze vykonávať obchodnú činnosť, a to priamu alebo prostredníctvom inej osoby. Tento zákaz takisto zahŕňa zákaz vykonávať funkciu, z ktorej vyplýva rozhodovacia právomoc v spoločnosti.

Medzi iné občiansko-právne sankcie patrí, pokiaľ ide o konkurz obchodných spoločností, možnosť rozšíriť konkurz na vedúcich predstaviteľov spoločnosti, ako aj možnosť konať podľa článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť) a podľa článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach.

Trestné sankcie (v prípade úpadku) možno takisto uložiť úpadcovi.

Pokiaľ ide o dohodu s veriteľmi, ten, kto takúto dohodu využil, je v prípade zlepšenia majetkovej situácie povinný vyplatiť svojich veriteľov (článok 25 zákona zo 14. apríla 1886 o predbežnej dohode s veriteľmi v prípade konkurzného konania).

Dohoda nemá účinok v súvislosti s týmito dlhmi:

  • dane a iné verejné náklady;
  • pohľadávky zabezpečené prednostným právami, hypotékami alebo záložnými právami;
  • splatné pohľadávky z dôvodu výživného.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania veritelia získajú v prípade existencie majetku celú sumu alebo časť sumy svojej pohľadávky podľa podmienok o rozdelení stanovených v rozsudku o ukončení konania.

Ak úpadca nespôsobil úpadok z nedbalosti alebo podvodom, už nemôže byť svojimi veriteľmi stíhaný okrem prípadu, ak sa majetková situácia úpadcu zlepší do 7 rokov od vynesenia rozsudku o ukončení konkurzného konania.

Veritelia by takisto mohli podať žalobu na základe článku 1382 a článku 1383 Občianskeho zákonníka za všeobecnú zodpovednosť vedúcich predstaviteľov úpadcu alebo žalobu založenú na článku 59 a článku 192 zákona o obchodných spoločnostiach (zodpovednosť členov správnej rady a konateľov v rámci výkonu ich mandátu).

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Trovy týkajúce sa príkazu na konkurz tvoria súčasť výdavkov konkurznej podstaty.

Keďže ide o výdavky, ktoré vznikli v záujme konkurzného konania, tieto výdavky sa vyplácajú spolu s majetkom úpadcu pred tým, než správca pristúpi k rozdeleniu zvyšku majetku jednotlivým veriteľom.

Podľa zákona z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch sa v článku 1 a článku 2 stanovujú jednotlivé výdavky, ktoré môžu vyplynúť z náležitostí insolvenčného konania, ako aj poradie ich vyplácania v prípade nedostatočného majetku.

Príslušný okresný súd určí odmenu pre správcu na základe nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva z 18. júla 2003.

Prináleží správcovi, aby predložil príslušnému okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach informácie o výdavkoch a odmenách na základe pokrytého majetku.

V článku 536-1 druhom pododseku Obchodného zákonníka sa stanovuje, že výdavkami a odmenami v prípade ukončenia konkurzov pre nedostatok majetku sa bude ďalej zaoberať úrad pre správu registrácie (Administration de l’Enregistrement) podľa podmienok stanovených v zákone z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

1. Konkurz

V rozsudku o vyhlásení konkurzu sa môže stanoviť obdobie zastavenia platieb úpadcu k skoršiemu dátumu, než je dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu. Tento dátum však nemôže byť skorší ako 6 mesiacov pred vynesením rozsudku.

Na účely zachovania záujmov veriteľov obdobie medzi zastavením platieb a vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa kvalifikuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony, ktoré sa vykonajú v tomto období a ktoré by mohli poškodzovať práva veriteľov, sú neplatné a neúčinné. Patrí sem hlavne:

  • akýkoľvek úkon týkajúci sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by úpadca previedol bezplatne alebo za úhradu, ak je predajná cena zjavne príliš nízka v porovnaní s hodnotou daného majetku;
  • akákoľvek uskutočnená platba v hotovosti, prevodom, predajom, zápočtom alebo iným spôsobom za dlhy, ktoré by ešte neboli splatné;
  • akákoľvek platba uskutočnená inak ako v hotovosti alebo prostredníctvom obchodných zmeniek za splatné dlhy;
  • akákoľvek hypotéka alebo všetky iné vecné práva, ktoré odsúhlasí dlžník za zmluvné dlhy pred zastavením platieb.

Pokiaľ ide o iné úkony, naopak zásada neplatnosti nie je automatická.

Niektoré platby uskutočnené úpadcom za splatné dlhy a všetky iné úkony za úhradu vykonané počas podozrivého obdobia sa môžu vyhlásiť za neplatné, ak sa preukáže, že tretie osoby, ktoré prijali platby alebo rokovali s úpadcom, mali vedomosť o jeho stave zastavenia platieb.

Ak veriteľ vie, že jeho dlžník nie je schopný čeliť svojim záväzkom, nesmie sa pokúšať o uprednostnenie na úkor kolektívneho záujmu veriteľov.

Odkaz sa zobrazí v novom okneHypotekárne práva a prednostné práva, ktoré sa právoplatne nadobudli, možno zapísať do dňa vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu. Naopak, zápisy vykonané do 10 dní pred obdobím zastavenia platieb alebo neskôr možno vyhlásiť za neplatné, ak uplynula lehota viac ako 15 dní medzi dátumom úkonu zakladajúcim hypotéku a dátumom zápisu.

Nakoniec, všetky úkony alebo platby uskutočnené podvodom voči veriteľom, to znamená také, ktoré dlžník vykonal s vedomím ujmy spôsobenej veriteľovi (t. j. znížením hodnoty konkurznej podstaty, nedodržaním poradia pohľadávok a i.), sa považujú za neplatné bez ohľadu na dátum vykonania.

Pojem podozrivého obdobia sa neuplatňuje na zmluvy o finančných zárukách, ako aj na prípady budúcich pohľadávok postúpených subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou.

2. Dohoda s veriteľmi

Počas konania dlžník nemôže na účely získania dohody s veriteľmi scudziť, zaťažiť hypotékou alebo sa zaviazať bez povolenia povereného sudcu.

3. Kontrolované riadenie

Od vynesenia rozhodnutia, ktorým sa menuje poverený sudca na účely vykonania inventarizácie podniku, obchodník nemôže, pod hrozbou neplatnosti, scudziť, zakladať záložné alebo hypotekárne právo, zaviazať sa alebo prijať kapitálový majetok bez písomného povolenia povereného sudcu.

Ešte je potrebné poznamenať, že v zákone o kontrolovanom riadení sa stanovujú trestné sankcie pre obchodníka, ktorý by skryl časť svojho majetku alebo neprimerane uviedol výšku svojich pasív, alebo ktorý by nechal zasiahnuť veriteľov, u ktorých by suma pohľadávok bola neprimerane vysoká.

4. Nadmerné zadĺženie

Sudca môže prípadne ustanoviť osoby zodpovedné za pomoc pri vypracovaní sociálneho, vzdelávacieho plánu alebo plánu riadenia financií na účely dohľadu, aby časť príjmov dlžníka, ktorá nie je určená na splatenie dlhov, bola použitá na tie účely, na ktoré je určená.

Pri plnení svojich úloh sú tieto osoby oprávnené prijať akékoľvek opatrenie s cieľom zamedziť, aby sa táto časť príjmu odklonila od pôvodného cieľa alebo aby sa poškodili záujmy domácnosti dlžníka.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 23/05/2019

Platobná neschopnosť - Maďarsko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie právnických osôb sa spravuje zákonom XLIX z roku 1991 o konkurznom a likvidačnom konaní (konkurzný zákon).

Konkurzný zákon upravuje dva druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie a likvidačné konanie.

Konkurzné konanie je reštrukturalizačné konanie, účelom ktorého je poskytnúť dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť, pozastavenie platieb s cieľom dohodnúť sa na dobrovoľnej dohode a na tom, aby sa pokúsil vstúpiť do takejto dohody s cieľom znovu vytvoriť stav solventnosti.

Likvidačné konanie je konanie, ktorého účelom je uspokojiť veriteľov podľa osobitných pravidiel, keď sa dlžník v úpadku zruší bez právneho nástupcu – v priebehu konania zameraného na rozdelenie celkového majetku konkurznej podstaty dlžníka medzi veriteľov. Likvidačné konanie sa však musí ukončiť, ak dlžník zaplatil svoj dlh a náklady na konanie v plnej výške, alebo ak so svojimi veriteľmi uzavrel dobrovoľnú dohodu o podmienkach vyrovnania dlhov a dohoda bola schválená súdom.

Zákony týkajúce sa maďarských pobočiek podnikov so zahraničnými sídlami, organizácií občianskej spoločnosti a podnikov z finančného sektora (úverových inštitúcií, finančných spoločností, poisťovní, investičných spoločností a verejných skladov) obsahujú napríklad osobitné derogačné pravidlá.

Konkurzné konanie neexistuje pre podniky z finančného sektora, avšak kontrolné orgány majú možnosť zasiahnuť hneď v počiatočných štádiách akékoľvek zhoršenia ich finančnej situácie, aby nedošlo k platobnej neschopnosti a musia sa vytvoriť fondy (Fond na vysporiadanie škôd, Fond na ochranu investorov a Fond poistenia vkladov) na ochranu zákazníkov a ich odškodnenie.

V prípade podnikov z finančného sektora môže podať návrh na likvidáciu na súd Maďarská národná banka, ktorá koná v rámci svojich právomocí ako orgán pre finančný dohľad, po tom, čo im zrušila licenciu na vykonávanie týchto činností.

Zákon o organizáciách občianskej spoločnosti zahŕňa niekoľko výnimiek týkajúcich sa konkurzného a likvidačného konania organizácií občianskej spoločnosti (združení, nadácií), inak platia ustanovenia zákona o konkurze.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb (osobný bankrot)

Zákon CV z roku 2015 o vyrovnaní dlhov fyzických osôb nadobudol účinnosť 1. septembra 2015. Cieľom zákona je vytvoriť právny rámec pre vyrovnanie dlhov okrem poskytnutia ochrany pred konkurzom prostredníctvom spolupráce medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Zákon predovšetkým chráni hypotekárnych dlžníkov, najmä tých, ktorí majú dlhodobé nedoplatky, sú dlžní viacerým veriteľom a ktorých nehnuteľnosť určená na bývanie je ohrozená núteným predajom.

Konanie začína mimosúdnou cestou a koordinuje ho prvý hypotekárny veriteľ. Ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu, začne sa súdne konkurzné konanie. Spočiatku je takisto cieľom súdneho konania dosiahnuť dohodu, ale ak nedôjde k odsúhlaseniu takejto dohody, súd určí podmienky na vyrovnanie dlhu.

Vláda zriadila štátnu službu platovej neschopnosti rodín. Táto organizácia zohráva dôležitú úlohu v konaní na vyrovnanie dlhov. Služba platobnej neschopnosti rodín overí, či dlžník spĺňa zákonné požiadavky, vedie štátne záznamy údajov o konaniach a zamestnáva rodinných správcov. V priebehu súdneho vyrovnania dlhov rodinní správcovia vykonávajú prípravné a kolaboratívne úlohy pre súd, vykonávajú súdne rozhodnutia, podporujú dlžníka, dohliadajú na hospodárenie domácnosti dlžníka, predávajú majetok dlžníka, ktorý má komerčnú hodnotu a platia veriteľom.

Výsledkom úspešného vyrovnania dlhu je to, že na dlh vyrovnaný v priebehu konania nie je možné neskôr uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi a veritelia dostanú určitý podiel svojej pohľadávky v predvídateľnom čase.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb ešte nebolo oznámené podľa nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2015/848.

V súlade so zákonom o konkurze konkurzné konanie sa môže začať organizácia dlžníka so súhlasom svojho hlavného rozhodovacieho orgánu pomocou formulára – právne zastúpenie v priebehu konania je povinné. Dlžník nemôže podať takúto žiadosť, ak je predmetom prebiehajúceho konkurzného konania alebo bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi nariadila likvidácia. Podmienky a časové obmedzenia prípustnosti novej žiadosti o začatie konkurzného konania sú uspokojenie pohľadávok veriteľa, ktoré existovali alebo vznikli počas predchádzajúceho konkurzného konania, uplynutie dvoch rokov od konečného rozhodnutia predchádzajúceho konkurzného konania alebo v prípade, keď predchádzajúca žiadosť bola zamietnutá z úradnej moci, uplynutie jedného roka od vyhlásenia konečného rozhodnutia v tejto veci.

Vo všeobecnosti, ak je dlžník platobne neschopný, likvidačné konanie sa môže začať na žiadosť dlžníka alebo jeho veriteľov alebo v určitých prípadoch uvedených v zákone o konkurze môže konanie začať súd z úradnej moci. Konkurzný zákon výslovne stanovuje, kto môže začať likvidačné konanie a upravuje pravidlá pre konanie, buď na žiadosť alebo z úradnej moci.

Obidva druhy konaní sú kolektívnymi konaniami na vyrovnanie dlhov. Veritelia dlžníka sa musia zúčastniť na konaní a počas trvania týchto konaní sa nemôžu domáhať uplatnenia ich pohľadávok iným spôsobom alebo v inom konaní voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie:

Návrh na konkurzné konanie môže podať riaditeľ dlžníka, zatiaľ čo zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom je povinné.

V tom istom čase môže byť proti dlžníkovi začaté iba jedno konkurzné konanie a nemôže proti nemu prebiehať žiadne likvidačné konanie. Obnovené konkurzné konanie sa môže začať len vtedy, ak dlžník vyrovnal svoje dlhy, na ktoré sa uplatnil nárok v predchádzajúcom konaní a neuplynuli odvtedy dva roky. A ak súd z úradnej moci zamietol predchádzajúce konkurzné konanie pre formálne nedostatky, nie je možné začať obnovené konkurzné konanie počas jedného roka.

Likvidačné konanie

Likvidačné konanie môže začať dlžník, veriteľ, správca, ktorý sa zúčastnili na predchádzajúcom dobrovoľnom likvidačnom konaní alebo súd alebo správny orgán v prípadoch stanovených zákonom. Napríklad, likvidačné konanie začne súd, ak sa v priebehu konkurzného konania neuzavrie dobrovoľná dohoda, alebo ak zrušenie firmy vážne porušuje zákon, súd nariadi konanie v rámci svojej právomoci právneho dohľadu ako obchodný súd.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty tvorí súčet všetkého neobežného majetku a obežného majetku v zmysle účtovných právnych predpisov.

Akékoľvek zvýšenie majetku získané počas konkurzného konania tvorí takisto súčasť majetku konkurznej podstaty.

Dlžník si zachová práva súvisiace so správou majetku konkurznej podstaty, avšak pod dohľadom správcu. V likvidačnom konaní si dlžník nezachová práva týkajúce sa správy majetku konkurznej podstaty: tieto práva sa prenesú na likvidátora. Likvidátor je zákonným zástupcom organizácie dlžníka a pod dohľadom súdu vykonáva prihlasovanie a posúdenie pohľadávok veriteľov, predaj majetku a rozdelenie výnosov medzi veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom a likvidačnom konaní môže byť dlžníkom v zmysle zákona o konkurze hospodársky subjekt uvedený v zákone. V konkurznom konaní začne konanie dlžník, ktorý môže pokračovať vo svojej hospodárskej činnosti počas konania. Riadiaci pracovníci a majitelia dlžníka nie sú obmedzení pri výkone svojich práv, ale môžu vykonávať svoje práva len bez toho, aby porušili práva, ktoré sú správcovi poskytnuté zákonom. Dlžník vykoná prihlásenie pohľadávok a určenie ich poradia v spolupráci so správcom a za účasti správcu pripraví program a návrh na rokovania o vyrovnaní na účely získania vyrovnania s cieľom obnovenia alebo zachovania platobnej schopnosti. Vyrovnanie obsahuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o podmienkach vyrovnania dlhu a všetko, čo považujú za dôležité pre reštrukturalizáciu.

Až do začiatku konkurzného alebo likvidačného konania je veriteľom osoba, ktorá má peňažné pohľadávky po lehote splatnosti alebo pohľadávky vyjadrené v peniazoch na základe konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu alebo orgánu verejnej moci, alebo ktoré sú uznané alebo nespochybnené dlžníkom. V konkurznom konaní sa pod pojmom veriteľ rozumie aj akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky splatné v priebehu konkurzného konania alebo neskôr prihlásil správca alebo akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky zaregistroval likvidátor v likvidačnom konaní.

Správca v konkurznom konaní je právnická osoba vymenovaná súdom, oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty. Správca musí menovať ním zamestnanú osobu s náležitou kvalifikáciou pre vykonávanie činností správcu. Povinnosťou tejto osoby je sledovať hospodársku činnosť dlžníka na účely odsúhlasenia vyrovnania berúc do úvahy záujmy veriteľov, prihlasovať pohľadávky veriteľov, spolupracovať pri príprave návrhu na vyrovnanie a podpísať zápisnicu o uzneseniach prijatých počas rokovaní o vyrovnaní.

Likvidátor znamená likvidačná organizácia (právnická osoba oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty) vymenovaná súdom, ktorá je zákonným zástupcom organizácie v likvidácii a ktorá zároveň zabezpečuje záujmy veriteľov a vykonáva úlohy stanovené zákonom. Právne predpisy stanovujú presné osobnostné a odborné požiadavky na likvidačnú organizáciu vrátane pravidelných odborných školení.

Likvidačná organizácia vymenuje správcu, aby vykonával činnosti likvidátora.

Názov likvidačnej organizácie a meno správcu sa zapíšu do súdneho registra právnických osôb.

Konkurzné a likvidačné konanianesporové občianskoprávne konania pred súdom. Vo veciach neupravených v zákone o konkurze sa uplatňujú pravidlá občianskeho súdneho poriadku s výnimkami vyplývajúcimi z osobitostí nesporových konaní. Konkurzné konanie nariadi súd, zatiaľ čo likvidačné konanie nariadi súd v dôsledku vyhlásenia dlžníka za platobne neschopného alebo v iných prípadoch stanovených zákonom alebo na základe žiadosti iného súdu, orgánu verejnej moci alebo správcu. Na začiatku konania súd vymenuje správcu alebo likvidátora zo zoznamu likvidátorov. Ak sa začne likvidačné konanie, súd na žiadosť veriteľov vymenuje likvidátora s právomocou dočasného správcu, ktorý dohliada na konanie dlžníka až do nariadenia likvidácie.

O námietkach vznesených proti akýmkoľvek protiprávnym opatreniam alebo opomenutiam zo strany správcu alebo likvidátora rozhoduje súd a v prípade protiprávneho konania alebo opomenutia súd vyžaduje, aby správca alebo likvidátor vykonávali svoju činnosť v súlade so zákonom a v prípade porušenia sa správca alebo likvidátor z konania vylúči a vymenuje sa nový správca alebo likvidátor.

Počas konkurzného konania dlžník podlieha konkurznej ochrane, exekučné konania sa pozastavia a dlžníkovi sa udelí odklad platby alebo moratórium na úhradu dlhov, ktoré vznikli predtým.

V prípade, že väčšina predpísaná zákonom o konkurze prijme dobrovoľnú dohodu a dohoda je v súlade so zákonnými požiadavkami, súd schváli dohodu a dlžník je ňou viazaný.

Ak nedôjde k odsúhlaseniu dobrovoľnej dohody, súd nariadi dlžníkovi zrušenie z úradnej moci.

Dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi sa môže dosiahnuť aj v likvidačnom konaní. Súd stanoví dátum na rokovania o vyrovnaní v priebehu likvidačného konania a ak je hlasovanie v prospech dobrovoľnej dohody a dohoda je v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli. V likvidácii sú podmienkami na schválenie dobrovoľnej dohody, aby prostredníctvom dohody dlžník prestal byť platobne neschopný a aby sa vyrovnali prednostné pohľadávky, alebo aby bolo k dispozícii krytie pre takéto pohľadávky.

Súd rozhodne o zapísaní konkurzného alebo likvidačného konania za uzavreté alebo o ukončení konania.

Ak sa likvidačné konanie ukončí bez právneho nástupcu dlžníka, na základe oznámenia súdu obchodný súd vyškrtne dlžníka zrušeného likvidáciou z obchodného registra alebo organizácie občianskej spoločnosti z registra organizácií občianskej spoločnosti.

V likvidačnom konaní je vyplatenie miezd zamestnancov zabezpečené zo zdrojov Garančného mzdového fondu za podmienok stanovených v zákone o garančnom mzdovom fonde.

Právne dôsledky začatia konania:

V priebehu konkurzného konania súd podnikne kroky na zverejnenie okamžitého dočasného pozastavenia platieb vo vestníku spoločností na žiadosť dlžníka v súlade so zákonom o konkurze. Ak súd z úradnej moci vydá svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípadoch ustanovených zákonom, následne sa preskúma opodstatnenosť žiadosti. V opačnom prípade rozhodne o vyhlásení konkurzného konania. Konkurzné konanie sa začína zverejnením nariadenia vydaného na tento účel vo vestníku spoločností. V dôsledku začatia konkurzného konania je dlžník oprávnený pozastaviť platby za plnenie peňažných pohľadávok až do 0 hodín na druhý pracovný deň nasledujúci po 120. dni (s niekoľkými výnimkami) a moratórium sa môže predĺžiť až na 365 dní. Počas obdobia pozastavenia platieb sa môžu uskutočniť iba platby pohľadávok uvedených v právnom akte, nedôjde k právnym následkom spojeným s neplnením alebo neskorým plnením platobných záväzkov, pozastaví sa vymáhanie peňažných pohľadávok voči dlžníkovi, dlžník takto získa reálnu príležitosť na prípravu programu zameraného na obnovenie solventnosti a vyrovnanie svojich dlhov.

Ak súd vyhlási platobnú neschopnosť dlžníka, pretože existuje akýkoľvek dôvod na vyhlásenie platobnej neschopnosti uvedený v právnom akte, nariadi sa likvidácia dlžníka a po nadobudnutí účinnosti jeho zápisu sa vymenuje likvidátor prostredníctvom nariadenia uverejneného vo vestníku spoločností, ktoré obsahuje aj výzvu pre veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky. Vlastnícke práva zaniknú, keď sa nariadi likvidačné konanie, ktoré slúži na ochranu majetku konkurznej podstaty a od dátumu začatia likvidácie iba likvidátor, ktorý koná ako zástupca dlžníka, môže robiť právne vyhlásenia týkajúce sa majetku dlžníka. Na začiatku likvidácie každý dlh hospodárskeho subjektu zanikne (stane sa dlhom po lehote splatnosti).

Likvidácia je zameraná na rozdelenie celého majetku dlžníka medzi veriteľov a musí sa ukončiť aj exekučné konanie proti majetku podliehajúcemu likvidačnému konaniu. Sporové a nesporové konania, ktoré sa začali pred dátumom začiatku likvidácie, pokračujú na súde, ktorý koná vo veci. Po dátume začatia likvidácie je možné uplatniť akúkoľvek peňažnú pohľadávku súvisiacu s majetkom konkurznej podstaty len v rámci likvidačného konania. Akékoľvek obmedzenie scudzenia a vecného bremena zriadeného na nehnuteľný majetok dlžníka alebo iný majetok zanikne v deň začatia likvidácie, zatiaľ čo práva spätnej kúpy a kúpne opcie, ako aj záložné právo zaniknú predajom majetku. Oprávnená osoba môže uspokojiť svoju pohľadávku zo zábezpeky poskytnutej dlžníkom až do dátumu začatia likvidácie, potom oprávnená osoba musí odovzdať zvyšnú sumu likvidátorovi.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Počas likvidačného konania môže každý veriteľ uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi len prihlásením sa do konania, započítanie sa nemôže uplatniť mimosúdne s výnimkou konečného zúčtovania uplatneného na základe medzinárodných dohovorov. Ak však medzi veriteľom a dlžníkom prebieha súdny spor, veriteľ môže započítať akékoľvek pohľadávky uplatnené v súdnom spore voči jeho dlhu vo vzťahu k dlžníkovi.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Samotné začatie likvidačného konania nemá právny účinok ukončenia zmlúv, ktoré dlžník predtým uzavrel. Zmluvy možno ukončiť ako súčasť konania, v prípade konkurzného konania pod dohľadom správcu a v prípade likvidačného konania likvidátor ukončí zmluvy ako právny zástupca dlžníka. Likvidátor má právo ukončiť zmluvy s okamžitou platnosťou alebo zrušiť zmluvy.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Majetok dlžníka nemôže podliehať exekúcii, veriteľ, ktorý je záložným veriteľom nemôže predať založený majetok, zatiaľ čo dlhy sa vyrovnajú v priebehu likvidačného konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Predtým začaté súdne konania ukončí súd, ktorý predtým konal. Ak bol dlžník neúspešný v súdnom konaní, úspešný účastník sa zúčastní likvidačného konania ako veriteľ. Ak bol dlžník úspešný v súdnom konaní, akýkoľvek majetok alebo finančné prostriedky splatné za tento majetok sa zahrnú do majetku konkurznej podstaty. Zákon o konkurze predpisuje na viacerých miestach, že poskytovanie informácií veriteľom je úlohou správcu alebo likvidátora.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia môžu vytvoriť výbor veriteľov alebo si zvoliť zástupcu veriteľov, s ktorým likvidátor musí konzultovať, ktorého je likvidátor povinný informovať a ktorého implicitný alebo explicitný súhlas musí získať pre určité opatrenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Likvidátor môže predať majetok dlžníka kupujúcemu s najlepšou ponukou vo verejnej dražbe na kontrolovanom webovom predajnom portáli.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Dlhy, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania a tie, ktoré vznikli po začatí konania môže veriteľ uplatniť oznámením svojej pohľadávky v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní ako veriteľ.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Správca (správca v konkurznom konaní alebo likvidátor v likvidačnom konaní) prihlási pohľadávky veriteľov a predloží napadnuté pohľadávky súdu, ktorý vedie konkurzné konanie alebo likvidačné konanie, aby o nich rozhodol.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Likvidátor použije výnosy z predaja založeného majetku – po odpočítaní určitých výdavkov – na vyplatenie záložného veriteľa. Zostávajúca suma sa rozdelí medzi veriteľov podľa rozdelenia majetku so zohľadnením poradia na uspokojenie veriteľov určeného v zákone o konkurze a na základe predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy.

Po predaji ostatného majetku sa výnos môže rozdeliť po prijatí predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy so zohľadnením rozdelenia majetku schválené súdom a poradia uspokojenia veriteľov uvedeného v zákone o konkurze.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Dlžník môže odsúhlasiť dobrovoľnú dohodu s veriteľmi v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní. Ak je dohoda v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli a vyhlási konanie za ukončené. V takýchto prípadoch dlžník pokračuje vo svojej činnosti. Pohľadávky veriteľa sa uspokoja spôsobom a v rozsahu stanovenom v dohode a dlžník nie je povinný uhradiť akúkoľvek sumu nad rámec dohody.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V konkurznom konaní ukončenom dobrovoľnou dohodou schválenou súdom sa pohľadávky veriteľov uspokoja spôsobom a podľa harmonogramu stanoveného v dohode. Ak dlžník nedodrží dohodu, veritelia môžu podať návrh na exekučné konanie alebo začať likvidáciu dlžníka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Veritelia zaplatia registračný poplatok. Začatie insolvenčného konania (konkurzného konania, likvidačného konania) je spoplatnené. Inak všetky náklady znáša dlžník.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Likvidátor alebo veritelia môžu takéto transakcie napadnúť podaním žiadosti a môžu požiadať o vyhlásenie transakcie za neplatnú. Všetok majetok takto vrátený dlžníkovi zvýši majetok konkurznej podstaty.

Likvidátor alebo veritelia môžu začať súdne konania proti bývalým riaditeľom dlžníka za ich činnosti, ktoré boli na úkor záujmov veriteľov z toho dôvodu, že bývalí riaditelia nevykonávali svoje manažérske funkcie s ohľadom na záujmy veriteľov, keď nastala situácia hroziaca platobnou neschopnosťou, čo viedlo k zníženiu majetku hospodárskeho subjektu alebo zmarilo úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo zanedbanie vyrovnania environmentálnych poplatkov. Ak sa to preukáže, bývalý riaditeľ dlžníka musí nahradiť takto spôsobenú škodu veriteľovi.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 03/12/2018

Platobná neschopnosť - Malta

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa vnútroštátneho práva možno určiť dve právne formy osôb, ktorých sa môže týkať insolvenčné konanie, a to obchodné spoločnosti a obchodníci. Pre tieto druhy osôb platia rôzne režimy. Obchodné spoločnosti možno rozdeliť na spoločnosti en nom collectif (verejné obchodné spoločnosti), spoločnosti en commandite (komanditné spoločnosti) a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Insolvenčné konanie sa môže viesť proti všetkým týmto osobám (fyzickým a právnickým), uplatnia sa však odlišné postupy, pravidlá a právne predpisy. Konkurzné konanie (kapitola 13 Zbierky zákonov Malty) sa v skutočnosti môže začať proti spoločnostiam en nom collectif, spoločnostiam en commandite a proti obchodníkom.  Spoločnosti en nom collectif a spoločnosti en commandite sa z hľadiska konkurzného konania na všetky účely považujú za obchodníkov. Pojem „obchodník“ sa vymedzuje v kapitole 13 ako akákoľvek osoba, ktorá z povolania vykonáva obchodnú činnosť vo vlastnom mene, a zahŕňa akúkoľvek obchodnú spoločnosť.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Reštrukturalizačné konanie sa môže viesť proti spoločnostiam v zmysle článkov 327 až 329B kapitoly 386 – zákon o spoločnostiach z roku 1995.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, jej predstavenstvo, akýkoľvek držiteľ dlhopisov, veriteľ alebo veritelia či akýkoľvek spoluúčastník alebo spoluúčastníci môžu na súde podať návrh na začatie konania o zrušenie spoločnosti a následnú likvidáciu, ak spoločnosť nedokáže splácať svoje dlhy. Test, ktorý sa uplatní v zmysle článku 214 ods. 2 písm. a) bodu ii) kapitoly 386, je:

Spoločnosť sa považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, pričom sa zohľadnia aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd stranám poskytne príležitosť predložiť svoju vec a nakoniec rozhodne, či boli splnené požiadavky pre vyhlásenie platobnej neschopnosti. V takom prípade súd nariadi zrušenie spoločnosti a za dátum platobnej neschopnosti sa bude považovať deň podania žiadosti na súde v zmysle článku 223 kapitoly 386.

Súd môže kedykoľvek v období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde vymenovať dočasného správcu a poveriť ho správou majetku alebo podnikateľskej činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje. Dočasný správca vykonáva svoju funkciu dovtedy, kým sa vydá príkaz na likvidáciu alebo kým sa zamietne žiadosť o likvidáciu, pokiaľ predtým neodstúpi alebo ho súd neodvolá na základe preukázaných opodstatnených dôvodov.

Platobná neschopnosť – Dobrovoľná likvidácia veriteľmi

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti spoločnosť môže byť zrušená dobrovoľne, a pokiaľ sa riaditelia nazdávajú, že aktíva spoločnosti nestačia na krytie záväzkov, zvolá sa schôdza veriteľov, aby vymenovali správcu (a/alebo výbor pre likvidáciu), ktorý má dôveru veriteľov, ktorý bude poverený likvidáciou spoločnosti bez potreby súdneho konania. Pravidlá, ktorými sa treba riadiť, sú stanovené v článkoch 277 a nasl. kapitoly 386.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Ak spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy alebo je veľmi pravdepodobné, že stratí schopnosť ich splácať, môže sa na súde podať návrh na začatie reštrukturalizačného konania(postup ozdravenia v zmysle článku 329B kapitoly 386). Tento návrh môže podať spoločnosť na základe mimoriadneho uznesenia, riaditelia na základe rozhodnutia predstavenstva alebo veritelia spoločnosti predstavujúci viac ako polovicu hodnoty pohľadávok. Podobne ako v predchádzajúcom prípade sa spoločnosť považuje za neschopnú splácať svoje dlhy:

a)  ak celý dlh spoločnosti alebo jeho časť ostáva neuspokojený po dvadsiatich štyroch týždňoch od vykonania exekučného titulu v spoločnosti prostredníctvom ktoréhokoľvek z vykonávajúcich aktov uvedených v článku 273 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, alebo

b)  ak sa podľa súdu uspokojivo preukáže, že spoločnosť nie je schopná splácať svoje dlhy, zohľadnia sa aj podmienené a potenciálne záväzky spoločnosti.

Súd rozhodne, či spoločnosti nariadi reštrukturalizáciu, čiže do dvadsiatich pracovných dní od podania žiadosti na súd vydá príkaz na ozdravenie spoločnosti na účely správy podnikateľskej činnosti spoločnosti na obdobie určené súdom (v súčasnosti obdobie trvajúce jeden rok, ktoré sa môže predĺžiť o ďalší rok, na základe pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa rokuje, sa však toto obdobie skráti na štyri mesiace, ktoré možno predĺžiť o ďalšie štyri mesiace, maximálne na obdobie dvanástich mesiacov).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať každý veriteľ bez ohľadu na to, či v prípade jeho pohľadávky ide o obchodnú pohľadávku alebo iný druh dlhu, a hoci táto pohľadávka ešte nie je splatná, môže v skrátenom konaní proti dlžníkovi alebo jeho zákonnému zástupcovi pred prvou komorou civilného súdu požadovať vyhlásenie, že tento dlžník je v konkurze.

Znakom vyhlásenia konkurzu je pozastavenie splácania dlhu dlžníkom. Súd vynesie svoj rozsudok o vyhlásení konkurzu a vymenuje jedného alebo viacerých správcov konkurznej podstaty, ktorí budú plniť funkcie, čo im boli pridelené v zmysle obchodného zákonníka, kapitola 13.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti) (vrátane dobrovoľnej likvidácie veriteľmi)

Všetok majetok spoločnosti sa likviduje s cieľom pokryť záväzky dlžníka. Neexistuje rozdiel medzi aktívami, ktoré už tvorili časť majetku dlžníka, a aktívami, ktoré boli prenesené na dlžníka po začatí insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Pri konkurznom konaní, ktoré sa týka obchodníkov a spoločností en nom collectifen commandite, môže všetok, hnuteľný aj nehnuteľný, byť súčasťou majetku, ktorý sa má likvidovať. V prípade konkurzu je úpadca po vydaní vyhlásenia o konkurze ipso iure zbavený správy všetkého svojho majetku bez ohľadu na to, či tento majetok súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou alebo nie, s výnimkou jeho práva na dennú podporu na živobytie.

Jeho majetok bude v držbe správcu konkurznej podstaty, ktorý má právo predať a previesť majetok so súhlasom súdu. Majetok úpadcu, ktorý podlieha skaze, sa predá prostredníctvom licencovaného licitátora po získaní plnej moci od súdu.

Na predaj tovaru, ktorý nepodlieha skaze, a ďalšieho majetku je tiež potrebná plná moc súdu.

Sudca v prípade takýchto okolností vydá také pokyny, ktoré považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov, aj keby vznikli také okolnosti, ktoré správcovi konkurznej podstaty umožnia obnoviť záležitosti úpadcu alebo zvýšiť jeho aktíva, pokiaľ to je prospešné aj pre veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď súd nariadi zrušenie spoločnosti na základe jej platobnej neschopnosti, vymenuje správcu.

V kapitole 386 sa stanovuje povinnosť, aby týmto správcom bola fyzická osoba, ktorá je kvalifikovaná ako advokát, je certifikovaným účtovníkom a/alebo audítorom alebo je registrovaná v obchodnom registri ako odborná a dôveryhodná na výkon funkcie správcu.

Ďalším obmedzením je, že správca nesmie konať ako správca konkrétnej spoločnosti, ak zastával funkciu riaditeľa či tajomníka spoločnosti alebo ak mal akúkoľvek inú funkciu či bol v inom spojení s danou spoločnosťou kedykoľvek za uplynulé štyri roky pred dňom, keď bola zrušená spoločnosť.

Súd má rozsiahlu diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, kto zaplatí odmenu správcu. Štandardne sa správca odmeňuje z majetku spoločnosti. Ak však majetok nepostačuje, súd môže nariadiť, že platbu uskutočnia iné (prepojené) osoby a na základe pokynov súdu.

Právomoci predstaviteľov spoločnosti (riaditeľov a tajomníka spoločnosti) v zmysle článku 296 kapitoly 386 zaniknú vymenovaním správcu, a preto ani riaditelia vrátane akéhokoľvek delegáta, ani tajomník spoločnosti nemajú právomoc konať v mene spoločnosti v likvidácii alebo za ňu. Správca prevezme do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok a všetky práva, o ktorých má primeraný dôvod sa domnievať, že na ne má spoločnosť nárok.

Správca pri likvidácii súdom má v zmysle článku 238 kapitoly 386 právomoc s povolením súdu alebo výboru pre likvidáciu:

a) podať žalobu či iný návrh na súdne konanie alebo sa súdne brániť v mene spoločnosti alebo za ňu;

b) vykonávať podnikateľskú činnosť spoločnosti, pokiaľ môže byť nevyhnutná pre jej prospešnú likvidáciu;

c) vyplatiť veriteľov v súlade s ich poradím podľa práva;

d) uzatvoriť akúkoľvek dohodu alebo dohovor s veriteľmi alebo osobami, ktoré tvrdia, že sú veritelia, alebo ktoré majú či tvrdia, že majú nejakú pohľadávku, súčasnú alebo budúcu, určitú alebo podmienenú, zistenú alebo takú, ktorá môže byť splatná ako náhrada škody, voči spoločnosti, alebo ktorú môže byť spoločnosť povinná zaplatiť, a predložiť takúto vec na rozhodcovské konanie;

e) vytvárať kúpne opcie pre spoluúčastníkov alebo domnelých spoluúčastníkov a vykonávať akúkoľvek dohodu alebo dohovor týkajúci sa dlhov, záväzkov a pohľadávok spoločnosti, súčasných alebo budúcich, určitých alebo podmienených, zistených alebo takých, ktoré môžu byť splatné ako náhrada škody, trvajúcich alebo takých, o ktorých sa predpokladá, že budú pretrvávať, medzi spoločnosťou a spoluúčastníkom či domnelým spoluúčastníkom alebo iným dlžníkom či domnelým dlžníkom, a všetky otázky, ktoré akokoľvek súvisia majetkom alebo likvidáciou spoločnosti alebo ktoré akokoľvek ovplyvňujú majetok alebo likvidáciu spoločnosti, za takých podmienok, aké mohli byť dohodnuté, a prijímať akékoľvek záruky za uspokojenie každej takejto opcie, dlhu, záväzku alebo pohľadávky a v súvislosti s nimi poskytovať úplné absolutórium;

f) zastupovať spoločnosť vo všetkých záležitostiach a vykonávať všetky také úkony, aké môžu byť nevyhnutné pre likvidáciu obchodných záležitostí spoločnosti a rozdelenie jej majetku.

Súd okrem toho môže stanoviť, že správca v prípade, ak neexistuje výbor pre likvidáciu, môže vykonávať akékoľvek právomoci uvedené v písmenách a) alebo b) bez povolenia súdu.

Správca má pri likvidácii súdom vo všeobecnosti právomoc:

a) predávať hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane všetkých práv spoločnosti prostredníctvom verejnej dražby alebo súkromnej dohody s právomocou previesť celý tento majetok alebo ktorúkoľvek jeho časť;

b) uskutočňovať všetky úkony a v mene spoločnosti alebo za ňu vydávať všetky akty, potvrdenia a iné dokumenty;

c) získavať všetky potrebné peniaze na záruky za aktíva spoločnosti;

d) vymenovať zástupcu, ktorý za neho bude konať ako správca na konkrétne účely.

Výkon právomocí správcu pri likvidácii súdom pridelených na základe tohto článku podlieha kontrole súdu a každý veriteľ alebo spoluúčastník sa môže obrátiť na súd so žiadosťou týkajúcou sa každého výkonu alebo navrhovaného výkonu týchto právomocí.

V prechodnom období medzi príkazom na zrušenie v prípade platobnej neschopnosti a podaním žiadosti o vyhlásenie platobnej neschopnosti na súde, ak súd vymenuje dočasného správcu, zaniknú aj právomoci predstaviteľov spoločnosti, a to v miere, v akej súd poverí správcu správou majetku alebo činnosti spoločnosti, čo súd môže uviesť v príkaze, ktorým tohto správcu vymenuje.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Spoločnosť v zmysle článku 329B ods. 6 písm. a) kapitoly 386 v období účinnosti príkazu na ozdravenie (reštrukturalizáciu) spoločnosti naďalej vykonáva svoje bežné činnosti pod správou špeciálneho správcu.

Špeciálny správca musí byť osoba, pri ktorej sa súd uspokojivo presvedčil, že má preukázanú spôsobilosť a skúsenosti pri vedení obchodných podnikov, je kvalifikovaná a ochotná prijať vymenovanie a nemá konflikt záujmov, pokiaľ ide o jej vymenovanie.

Odmenu špeciálneho správcu hradí spoločnosť. Súd v skutočnosti vo vymenovaní stanovuje obdobie nepresahujúce desať pracovných dní od vydania príkazu na ozdravenie spoločnosti, v rámci ktorej spoločnosť na súde uloží sumu peňazí alebo poskytne inú vhodnú záruku či iné vhodné opatrenie, ktoré podľa súdu postačuje na krytie odmeny a poplatkov špeciálneho správcu spojených s týmto poverením.

Pri vymenovaní špeciálneho správcu sa všetky právomoci udelené spoločnosti v zmysle akéhokoľvek práva alebo na základe jej zakladateľského dokumentu a stanov pozastavujú, pokiaľ spoločnosť nezískala súhlas špeciálneho správcu na výkon týchto právomocí, ktorý môže byť všeobecný alebo sa môže týkať konkrétneho prípadu či prípadov. Ak tento súhlas neexistuje, všetky tieto právomoci sa udeľujú špeciálnemu správcovi.

Špeciálny správca má vo všeobecnosti právomoc:

a) prevziať do úschovy alebo pod svoju kontrolu všetok majetok spoločnosti, pričom od tej chvíle nesie zodpovednosť za riadenie jej činností, hospodárskej činnosti a majetku a za dohľad nad nimi;

b) odvolať každého riaditeľa spoločnosti a vymenovať akúkoľvek osobu do riadiacej funkcie, a to po oznámení odvolania a vymenovania súdu;

c) najímať osoby na poskytovanie odborných alebo administratívnych služieb a zaviazať spoločnosť k úhrade príslušného platu alebo poplatkov týmto osobám a

d) zvolať schôdzu členov alebo veriteľov spoločnosti.

Špeciálny správca má navyše právomoc na základe predchádzajúceho výslovného povolenia súdu:

i) zaviazať spoločnosť akýmkoľvek záväzkom v trvaní viac ako šesť mesiacov;

ii) prepúšťať zamestnancov spoločnosti, ak to považuje za potrebné, s cieľom zabezpečiť pokračovanie činnosti spoločnosti celej alebo jej časti ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Ako už bolo vysvetlené, rozhodným právom v súvislosti s obchodníkmi, ktorí vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, a s obchodnými spoločnosťami, je obchodný zákonník v hlave o konkurze.

Pokiaľ ide o právomoci správcu pri konkurze, takýto správca sa označuje ako správca konkurznej podstaty a správca konkurznej podstaty je osoba alebo osoby, ktoré súd považuje za odborne spôsobilé svedomito plniť povinnosti tejto funkcie, aj keby tento správca konkurznej podstaty mohol byť vo vzťahu k úpadcovi alebo by mohlo ísť o veriteľa úpadcu.

Správca konkurznej podstaty po prijatí povinností tejto funkcie prevezme do svojej držby všetok majetok úpadcu a akékoľvek práva, ktoré mu patria.  Úpadca navyše prijme všetky potrebné opatrenia na zachovanie práv úpadcu voči jeho dlžníkom a takisto vo verejnom registri zaznamená každú hypotéku na majetok dlžníkov úpadcu. Správca konkurznej podstaty zodpovedá za svoje konanie voči úpadcovi.

Správca konkurznej podstaty má tiež povinnosť žalovať o úhradu pohľadávok splatných úpadcovi, bolo by však protizákonné, keby správcovia konkurznej podstaty uzatvárali akékoľvek dohody alebo keby akýkoľvek spor predkladali na rozhodcovské konanie bez písomného súhlasu veriteľov predstavujúcich väčšinu hodnoty pohľadávok veriteľov voči úpadcovi, a bez povolenia sudcu.

Správca konkurznej podstaty do jedného mesiaca od vynesenia rozsudku o konkurze vypracuje súpis majetku úpadcu.

Každý veriteľ má právo nazrieť do tohto zoznamu a veriteľ a úpadca majú povinnosť pomáhať pri jeho vypracovaní.

Tento súpis obsahuje samotný zoznam spoločne s opisom a ocenením celého majetku úpadcu.

Správca konkurznej podstaty nemôže s majetkom nakladať bez súhlasu súdu a celý postup je otvorený verejnej kontrole. Výnos z každého predaja, ktorý správca konkurznej podstaty uskutoční v mene úpadcu alebo obchodnej spoločnosti, sa uvedie do zoznamu a riadne sa zdokumentujú všetky potvrdenia a faktúry.

V právomoci súdu je požadovať od správcov konkurznej podstaty, úpadcu a veriteľov, aby pod prísahou vydali všetky informácie, ktoré súd môže považovať za potrebné.

Pokiaľ ide o právomoci dlžníka (v tomto prípade sa myslí osoba alebo obchodná spoločnosť v konkurze), dlžník má právo dozerať na to, že správca konkurznej podstaty vykonáva činnosti súvisiace s konkurzom správne a v súlade s právom.

Dlžník má právo informovať súd, ak správca konkurznej podstaty nevykonáva tieto opatrenia v súlade s podmienkami súdneho rozhodnutia alebo ak dochádza k zlému hospodáreniu s jeho záležitosťami.

Účtovné knihy a doklady úpadcu sú vždy k dispozícii na preskúmanie, čo znamená, že aj dlžník má právo poznať, kontrolovať a overovať opatrenia správcu konkurznej podstaty vymenovaného súdom.

Dlžník má aj zákonné právo na pravidelnú podporu na svoje živobytie, čo znamená, že súd dlžníkovi povolí vyčleniť z jeho vlastného majetku finančné prostriedky, ktoré mu dáva správca konkurznej podstaty a ktoré predstavujú diéty pre jeho živobytie a jeho rodinu, pokiaľ neexistuje domnienka, že úpadca konal podvodne.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Insolvenčné a reštrukturalizačné konanie (spoločnosti) a konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Každé ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní alebo každé iné ustanovenie v akejkoľvek zmluve, ktorým sa stanovuje započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami alebo ktoré súvisí so započítaním pohľadávok alebo zúčtovaním súm splatných medzi dvomi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o vzájomné úvery, vzájomné pohľadávky alebo iné vzájomné konanie, sa podľa kapitoly 459 vymáha v súlade s jej podmienkami či už pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti, alebo po ňom so zreteľom na vzájomné pohľadávky, vzájomné úvery či vzájomné konanie, ku ktorým došlo alebo ktoré sa vyskytli pred vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti jednej zo zmluvných strán, od:

a) zmluvných strán;

b) každého ručiteľa alebo akejkoľvek osoby, ktorá poskytla záruku za ktorúkoľvek zmluvnú stranu;

c) správcu, konkurzného správcu, správcu konkurznej podstaty, prevádzkovateľa, špeciálneho správcu alebo iného podobného úradníka ktorejkoľvek zmluvnej strany a

d) veriteľov zmluvných strán.

Uvedené ustanovenia sa neuplatňujú v súvislosti s akoukoľvek dohodou o konečnom čistom zúčtovaní uzatvorenou v čase, keď druhá zmluvná strana vedela alebo mala vedieť, že rozhoduje o žiadosti o zrušení a likvidácii spoločnosti z dôvodu platobnej neschopnosti alebo že spoločnosť podnikla oficiálne kroky podľa rozhodného práva, ktorých cieľom je jej zrušenie alebo likvidácia z dôvodu platobnej neschopnosti.

Neuplatňujú sa ani v prípade, keď úpadcom je jednotlivec (nie obchodník) alebo obchodné partnerstvo, ktoré nepredstavuje obchodnú spoločnosť (spoločnosť en nom collectif alebo spoločnosť en commandite), a keď druhá strana vedela alebo mala vedieť o udalostiach rovnakej povahy, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, týkajúcich sa úpadcu.

Vyhlásením konkurzu alebo platobnej neschopnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany sa nerušia nijaké právomoci alebo poverenie vyplývajúce zo zmluvy, ktorých cieľom je vykonávať akékoľvek ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní.

Okrem toho sa stanovuje, že bez ohľadu na ustanovenia v inom vnútroštátnom práve nič nesmie obmedzovať alebo zdržovať uplatňovanie ustanovení ktorejkoľvek zmluvy zabezpečujúcej započítanie pohľadávok alebo zúčtovanie alebo s nimi súvisiacej, ktoré by sa inak vykonávali, a na uvedené ustanovenia nemá vplyv nijaký súdny príkaz, plná moc, zákaz ani iný podobný príkaz vydaný súdom alebo iným orgánom, ani nijaké súdne konanie. Bez ohľadu na to, čo sa uvádza v tomto odseku, však nič nesmie brániť uplatňovaniu akéhokoľvek práva, na základe ktorého nie je možné v konkrétnom prípade zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok vykonať z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov, a nič nesmie povoliť vykonateľnosť zúčtovania alebo započítania pohľadávok, ak je na základe niektorého ustanovenia zmluvy medzi príslušnými stranami takého zúčtovanie alebo započítanie pohľadávok neplatné z dôvodu podvodu alebo z podobných dôvodov.

V práve sa stanovuje, že sa zmluvné strany môžu zákonne:

  • dohodnúť na systéme alebo mechanizme, ktorý by zmluvným stranám umožňoval premeniť nefinančné záväzky na peňažné záväzky v rovnakej hodnote a oceniť tieto záväzky na účely započítania pohľadávok alebo zúčtovania,
  • dohodnúť na výmennom kurze alebo spôsobe, ktorý sa má použiť na jeho určenie, aby sa tento kurz použil pri započítavaní pohľadávok alebo zúčtovaní, keď sú príslušné započítavané alebo zúčtované sumy v odlišných menách, a určiť menu, v ktorej sa má vyplatiť čistá suma,
  • dohodnúť na tom, že k všetkým transakciám alebo iným úkonom, ktoré sa uskutočňujú na základe akejkoľvek zmluvy, bez ohľadu na to, či sú určené konkrétne alebo prostredníctvom odkazu na typ alebo triedu transakcie či úkonu, sa na účely zmluvných ustanovení týkajúcich sa započítania pohľadávok alebo zúčtovania bude pristupovať ako k jednej transakcii alebo úkonu a že zmluvné strany alebo správca, konkurzný správca, správca konkurznej podstaty, prevádzkovateľ alebo špeciálny správca alebo iný úradník konajúci za zmluvné strany a akýkoľvek súd budú všetky takéto transakcie alebo úkony pokladať za jednu transakciu alebo úkon.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za plnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého spoločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Okrem uvedeného neexistuje nijaké iné ustanovenie, ktoré má priamy účinok na zmluvy.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania na zmluvy sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Podľa obchodného zákonníka, a najmä podľa jeho článku 485, každý prevod majetku alebo každý prevzatý záväzok alebo každé zrieknutie sa prevodu vykonané úpadcom bezplatne alebo za úhradu, ktorého účelom je podviesť jeho veriteľov, možno zrušiť.

Na rozdiel od zákona o spoločnostiach sa v obchodnom zákonníku neurčuje lehota ako v článku 303 kapitoly 386 Zbierky zákonov Malty.

V uvedených prípadoch, ak sa preukáže, že úpadca vedel o existencii okolností, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu, v takom prípade možno takéto opatrenia zrušiť.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Len čo sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku začať (zákaz začínať konania) nijaká žaloba ani konanie, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné pozastaviť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môžepovažovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V prípade, že súd v rámci konkurzného konania vedeného proti obchodníkovi alebo obchodnej spoločnosti už vymenoval správcu konkurznej podstaty, všetky žaloby proti osobe a majetku úpadcu sa môžu podať len na tohto správcu či správcov konkurznej podstaty a nie proti úpadcovi alebo obchodnej spoločnosti v konkurze, a to v súlade s článkom 500 kapitoly 13.

Veriteľ má právo vedieť, kontrolovať a overovať, ako správca konkurznej podstaty spravuje obchodné záležitosti úpadcu, a domáhať sa nápravy na súde, ak správca či správcovia konkurznej podstaty poškodzuje, resp. poškodzujú jeho práva.

Súd v rámci konania na ozdravenie spoločnosti disponuje diskrečnou právomocou vydať dočasné súdne rozhodnutie s cieľom poskytnúť odklad na ozdravenie obchodných záležitostí úpadcu alebo obchodnej spoločnosti.

Na rozdiel od ozdravenia spoločnosti však veritelia stále môžu podať žalobu proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý zastupuje obchodníka alebo obchodnú spoločnosť v konkurze.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď sa otvorí insolvenčné konanie (spoločnosť sa ruší súdnym príkazom z dôvodu platobnej neschopnosti), nesmie sa proti spoločnosti alebo jej majetku viesť konanie (pozastavenie), pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s ním stanovenými podmienkami, aké súd môže stanoviť. V právnych predpisoch sa neurčuje, v akých prípadoch súd povolí, aby veriteľ začal súdne konanie alebo v ňom pokračoval, vo všeobecnosti sa však uplatňuje zásada, že počas insolvenčného konania sa všetok majetok spoločnosti spravuje metodicky v prospech všetkých veriteľov a že konkrétni veritelia by nemali byť schopní získať nejakú výhodu tým, že podajú žalobu proti spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Podľa vnútroštátneho práva je počas reštrukturalizačného konania (ozdravenia spoločnosti) možné prerušiť konanie. V skutočnosti sa v článku 329B ods. 4 kapitoly 386 uvádza, že po podaní žiadosti o reštrukturalizáciu (ozdravenie spoločnosti), pokiaľ táto žiadosť nebude zamietnutá, alebo počas obdobia, keď sa uplatňuje postup na ozdravenie spoločnosti:

a) sa pozastavujú všetky prebiehajúce alebo nové žiadosti o likvidáciu;

b) nesmie sa prijať alebo uplatniť nijaké rozhodnutie o zrušení a následnej likvidácii spoločnosti;

c) sa pozastavuje plnenie peňažných pohľadávok voči spoločnosti a výkon akýchkoľvek záujmov, ktoré by inak mohli vzniknúť;

d) počas prenájmu nesmie nijaký prenajímateľ ani iná osoba, ktorej je splatný prenájom, vykonávať právo na odstúpenie od nájomnej zmluvy v súvislosti s priestormi prenajatými spoločnosti vzhľadom na neschopnosť spoločnosti dodržať akékoľvek podmienky prenájmu týchto priestorov, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

e) nesmú sa prijať nijaké iné kroky na vymáhanie akejkoľvek záruky za majetok spoločnosti alebo na opätovné privlastnenie tovaru v držbe spoločnosti na základe akejkoľvek dohody o splátkovom predaji, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť;

f) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmie vydať nijaký predbežný alebo exekučný akt alebo príkaz uvedený v zákonníku o sústave súdov a občianskom súdnom poriadku, kapitola 16, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť a

g) proti spoločnosti alebo jej majetku sa nesmú začať nijaké súdne konania alebo nesmú ani pokračovať, pokiaľ to nepovolí súd a nebude to v súlade s takými podmienkami, aké súd môže považovať za vhodné stanoviť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Vo vnútroštátnom práve sa podľa obchodného zákonníka neumožňuje nijaké pozastavenie konania.  Je však možné na žiadosť správcu konkurznej podstaty požadovať, aby sa takáto žiadosť predložila súdom, aby ju vypočul rovnaký sudca, ktorý vedie konkurzné konanie, aby tento sudca mohol usmerňovať a viesť záležitosti týkajúce sa konkurzu, ochrániť práva a povinnosti úpadcu a presvedčiť sa, že sa vo veci práv podľa žiadosti predloženej veriteľom uskutočnilo konanie a vynieslo rozhodnutie.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veritelia môžu do insolvenčného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom predkladať návrhy.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B kapitoly 329B sa osobitne uvádza, že súd aj špeciálny správca musia okrem iného konať v najlepšom záujme veriteľov.

Špeciálny správca má tiež povinnosť zvolávať schôdze veriteľov a prvá schôdza sa nesmie uskutočniť neskôr ako jeden mesiac po jeho vymenovaní do funkcie.

Špeciálny správca na týchto schôdzach musí vymenovať spoločný výbor veriteľov a členov, ktorý mu bude poskytovať také informácie a pomoc, aké by špeciálny správca mohol potrebovať pri správe záležitostí, podnikateľskej činnosti a majetku spoločnosti a pri jej ozdravení ako životaschopného podniku, ktorého činnosť pokračuje.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia môžu do konkurzného konania zasahovať, ak preukážu, že majú zákonný záujem, a ako takí budú môcť počas konania pred súdom uskutočňovať podania.

Veriteľov o prebiehajúcom konaní informuje správca konkurznej podstaty, ktorý tiež usporadúva schôdze, kde veritelia môžu predniesť svoje stanovisko.

Veritelia majú aj právo hlasovať a pre konečnú dohodu, pokiaľ ide o navrhovanú dohodu o vyrovnaní, je potrebný súhlas veriteľov predstavujúcich tri štvrtiny hodnoty pohľadávok, ktorí svoje pohľadávky dokázali.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Správca bude schopný predať majetok po prijatí najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Špeciálny správca nebude môcť nakladať s majetkom spoločnosti bez osobitného povolenia súdu alebo, ako sa uvádza v pláne ozdravenia, ktorý sa následne schváli, so zmenami súdu alebo bez týchto zmien. V každom prípade súd riadi alebo schvaľuje spôsob nakladania s aktívami spoločnosti.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Správca konkurznej podstaty pri konkurzných konaniach predá majetok na základe prijatia najvýhodnejšej ponuky za aktíva spoločnosti a po získaní povolenia súdu s týmto predajom.

V rámci postupu ozdravovania obchodnej spoločnosti alebo úpadcu podľa článku 498 kapitoly 13 sa správca konkurznej podstaty riadi plánom ozdravenia, sudca má však širokú diskrečnú právomoc, aby mohol vydávať také pokyny, aké považuje za najvýhodnejšie vzhľadom na záujem úpadcu a veriteľov.

Veriteľ však môže namietať proti tejto právomoci sudcu, ak veriteľ z dokázaného oprávneného dôvodu preukáže, že to nie je v záujme veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci insolvenčného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Nerozlišuje sa medzi pohľadávkami, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania, a tými, čo existovali predtým. Súd však v rámci konkurzného konania v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, môže prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, v takom poradí, ktoré súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si správca konkurznej podstaty môže riadne vyúčtovať alebo ktoré mu vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli správcovi konkurznej podstaty alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spoločnosti;

c) odmena správcu konkurznej podstaty, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu a tajomníka, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu konkurznej podstaty v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu, ak takéto výdavky existujú, alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil.

Po zaplatení týchto poplatkov a výdavkov sa vyplatia zabezpečení veritelia podľa dátumu zaevidovania ich pohľadávky a po nich sa vyplatia všetci ostatní veritelia podľa toho, kedy boli zaevidovaní. Ak pre neskoršie pohľadávky (nezabezpečení veritelia) chýba dostatok finančných prostriedkov, tieto pohľadávky sa usporiadajú pari passu.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Pohľadávky sa prijímajú na základe vlastného uváženia správcu. Neexistujú nijaké konkrétne pravidlá, ktorými by sa riadil spôsob vzniku pohľadávok. Treba upozorniť, že vždy, keď sa za správcu vymenuje konkurzný správca, pre pohľadávky sa použije tento formulár:

KONKURZNÝ SPRÁVCA

Do rúk: MFSA

Notabile Road

Attard, BKR3000

Podrobné informácie o zrušenej spoločnosti

1

Názov a registračné číslo

2

Dátum vstupu zrušenia do účinnosti

Podrobné informácie o veriteľovi

3

Meno a priezvisko / registračné číslo

4

Adresa

5

E-mailová adresa

6

Telefónne číslo / číslo mobilného telefónu

/

Podrobné informácie o dlhu

7

Celková výška pohľadávky vrátane všetkých splatných nekapitalizovaných úrokov ku dňu zrušenia

8

Celková výška nekapitalizovaných úrokov ku dňu zrušenia

9

Opíšte pôvod dlhu vrátane všetkých príslušných dátumov

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

10

Informácie o dokumentoch a/alebo iných dokladoch na podporu pohľadávky (pripojte postupne overenú kópiu a číslo každého dokumentu)

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

Informácie o záruke (ak existuje)

11

Opíšte typ poskytnutej/získanej záruky

(V prípade potreby pripojte ďalšie listy)

12

Dátum/dátumy, keď bola poskytnutá/získaná záruka

13

Výška zabezpečeného dlhu

Vyhlásenie veriteľa

14

Ja, podpísaný/podpísaná, týmto vyhlasujem, že informácie uvedené v tomto formulári sú podľa môjho najlepšieho vedomia pravdivé, správne a úplné:

Podpis veriteľa

Meno a priezvisko paličkovým písmom

Číslo preukazu totožnosti:

15

Ak sa dokument podpisuje v zastúpení právnickej osoby, vyplňte túto časť:

V mene spoločnosti ____________________________________________________

Reg. č. _________________________ vo funkcii _____________________________.

Pokiaľ ide o lehotu, v rámci ktorej sa tieto pohľadávky môžu podávať, súdu sa v článku 255 kapitoly 386 udeľuje právomoc stanoviť lehotu alebo lehoty, v rámci ktorých veritelia musia preukázať svoje dlhy alebo pohľadávky, inak sa vyjmú z rozdeľovania, kým tieto pohľadávky nepreukážu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Účinkom reštrukturalizačného konania, pokiaľ ide o prihlasovanie, overovanie a schvaľovanie pohľadávok, sa nezaoberá nijaký ad hoc právny predpis.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Treba poznamenať, že v prípade platobnej neschopnosti sa v maltských právnych predpisoch nestanovuje presné poradie veriteľov, pretože toto poradie sa neuvádza v jednom právnom predpise, ale vo viacerých právnych predpisoch. Právne predpisy, ktoré sa zaoberajú poradím pohľadávok, sa nachádzajú v týchto ustanoveniach:

V článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že pri likvidácii spoločnosti sa aktíva, ktoré nestačia na krytie záväzkov, práva nezabezpečených a zabezpečených veriteľov a prednosť a poradie ich pohľadávok riadia právom, ktoré je účinné v danom čase.

Aj v článku 535 kapitoly 13 sa uvádza, že veritelia so záložnými právami, prednostnými právami alebo hypotékami sa zoradia v súlade s právom účinným v danom čase.

V článku 535 kapitoly 13 aj v článku 302 kapitoly 386 sa uvádza, že poradie pohľadávky sa riadi právom účinným v danom čase.

Podľa maltského práva sa zásada pari passu nepriamo nachádza v článku 1996 občianskeho zákonníka, kapitola 16, v ktorom sa uvádza, že zákonnými dôvodmi pre prednostné zaobchádzanie sú prednostné práva, hypotéky a výnos z rozdelenia majetku. Uvádza sa v ňom aj to, že veriteľ môže zákonne podriadiť, odložiť, vzdať sa alebo inak upraviť svoje súčasné alebo budúce práva na úhradu, vykonanie, usporiadanie a iné podobné súčasné či budúce práva v prospech druhej osoby. Takéto podriadenie, odloženie, vzdanie sa, zmena alebo podobné opatrenie sa môže vykonať na základe dohody s akoukoľvek osobou alebo na základe jednostranného vyhlásenia v prospech akejkoľvek osoby vrátane iného veriteľa bez ohľadu na to, či vo veci v čase uzatvorenia takejto dohody alebo vydania takéhoto vyhlásenia došlo k rozhodnutiu alebo sa vo veci ešte len má rozhodnúť.

Rozdiely v poradí teda vznikajú na základe dohody. Z toho vyplýva, že ak neexistuje nijaké prednostné právo, hypotéky alebo výnosy z rozdelenia majetku, dlžníci sa usporiadajú rovnako.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť na rôzne osobitné právne predpisy, ktorými sa udeľujú prednostné práva určitým pohľadávkam ako v prípade zákona o dani z pridanej hodnoty, kapitola 406, zákona o pracovnoprávnych vzťahoch, kapitola 452, a zákona o sociálnom zabezpečení, kapitola 318.

V článku 62 zákona o DPH sa uvádza:

„Komisár má osobitné prednostné právo na aktíva, ktoré sú súčasťou hospodárskej činnosti osoby vzhľadom na daň splatnú touto osobou podľa tohto zákona a táto daň sa bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia uvedené v iných právnych predpisoch uhrádza pred akoukoľvek pohľadávkou s ľubovoľným prednostným právom, okrem pohľadávky so všeobecnou prednosťou a pohľadávkou uvedenou v článku 2009 písm. a) alebo b) občianskeho zákonníka.“

V článku 20 zákona o pracovnoprávnych vzťahoch sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch každá pohľadávka zamestnanca vo výške maximálne trojmesačnej súčasnej mzdy, ktorú má zamestnancovi zaplatiť zamestnávateľ, a náhrada za dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, spoločne so všetkými úhradami splatnými zamestnancovi v súvislosti s ukončením zamestnania alebo oznámením tohto ukončenia predstavuje prednostnú pohľadávku voči aktívam zamestnávateľa, a jej úhrada sa uprednostní pred všetkými ostatnými pohľadávkami, či už sú prednostné alebo hypotekárne:

za predpokladu, že maximálna suma prednostnej pohľadávky v žiadnom prípade neprevýši ekvivalent vnútroštátnej minimálnej mzdy splatnej v čase vzniku pohľadávky za obdobie šesť mesiacov.“

V článku 116 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení sa uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia v ďalších právnych predpisoch pohľadávka riaditeľa na akúkoľvek sumu splatnú prostredníctvom príspevku triedy jeden alebo triedy dva (Class One or Class Two) podľa tohto článku predstavuje prednostnú pohľadávku na rovnakom mieste v poradí so mzdami zamestnancov vo vzťahu k aktívam zamestnávateľa v prípade príspevku triedy jeden a v prípade príspevku triedy dva vo vzťahu k majetku príslušnej samostatne zárobkovo činnej osoby a uhradia sa prednostne pred všetkými ostatnými pohľadávkami (okrem miezd), a to bez ohľadu na to, či sú ostatné pohľadávky prednostné alebo hypotekárne.“

Články 2088 až 2095 občianskeho zákonníka sa okrem toho osobitne zaoberajú poradím priority prednostných práv. Okrem iného sa v nich uvádza, že pohľadávky sa majú vyplácať v poradí, v akom boli zaevidované. Hypotéky, ktoré boli zaevidované v rovnakom dni, budú mať rovnaké miesto v poradí.

Súd v rámci insolvenčného konania však môže (a vo väčšine prípadov tak aj spraví) v prípade, ak aktíva nestačia na uspokojenie záväzkov, prikázať, aby sa z aktív uhradili náklady, poplatky a výdavky, ktoré vznikli pri rušení a likvidácii spoločnosti, a to v takom poradí, aké súd považuje za vhodné, pričom súd zohľadní toto všeobecné poradie prednosti:

a) výdavky, ktoré si konkurzný správca alebo správca môže riadne vyúčtovať alebo ktoré im vznikli pri zachovávaní, speňažovaní alebo zhromažďovaní všetkých aktív spoločnosti;

b) ostatné výdavky, ktoré vznikli konkurznému správcovi alebo v rámci jeho právomocí, alebo úhrady, ktoré zaplatil konkurzný správca alebo ktoré boli zaplatené v rámci jeho právomocí, vrátane tých, ktoré vznikli alebo boli zaplatené pri vykonávaní hospodárskej činnosti spoločnosti;

c) odmena dočasného správcu, ak existuje;

d) náklady žiadateľa a každej osoby, ktorá je uvedená na žiadosti a ktorej náklady boli súdom povolené;

e) odmena špeciálneho správcu, ak existuje;

f) akákoľvek suma splatná osobe, ktorá bola zamestnaná na účely pomoci pri vypracovaní výkazu o finančnej situácii dlžníka alebo účtovného výkazu, alebo ktorá bola poverená takouto pomocou;

g) akýkoľvek príspevok uskutočňovaný na príkaz súdu na náklady na žiadosť o zbavenie povinnosti predkladať výkaz o finančnej situácii dlžníka alebo o predĺženie lehoty na predloženie tohto výkazu;

h) všetky potrebné výdavky správcu v priebehu jeho správy vrátane všetkých výdavkov členov výboru pre likvidáciu alebo ich zástupcov, ktoré správca povolil;

i) odmena každej osoby, ktorú správca zamestnáva na vykonávanie služieb pre spoločnosť, ako sa vyžaduje alebo povoľuje v ustanoveniach kapitoly 386;

j) odmena konkurzného správcu a správcu.

Správca v priebehu insolvenčného konania vypracuje správu obsahujúcu poradie veriteľov a režim rozdeľovania, ktorú predloží na súde. Veritelia môžu vznášať námietky, ak nesúhlasia s obsahom tejto správy, a súd môže nariadiť opravu. Súd nakoniec schváli toto poradie a režim a nariadi správcovi, aby vyplatil veriteľov.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Neuvádza sa

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Predovšetkým sa režim rozdeľovania, podľa ktorého sa rozdeľujú výnosy, riadi najmä článkom 531 obchodného zákonníka a právnymi predpismi v rámci občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza poradie veriteľov spomedzi veriteľov, ktorí majú podľa práva prednosť, a veriteľov, ktorí majú zabezpečenú hypotéku. Ide o zabezpečených veriteľov, ktorí vychádzajú buď z ustanovení práva, alebo z verejnej listiny podľa dátumu, keď bola táto registrácia zaevidovaná, a ktorí sa riadia aj článkom 535 obchodného zákonníka.

Podľa toho sú obyčajní veritelia (ktorí nie sú registrovanými veriteľmi) zoradení pari passu podľa svojich pohľadávok.

Do desiatich dní od vyhlásenia konkurzu sa uskutoční schôdza, na ktorej sa pred sudcom, tajomníkom, správcom konkurznej podstaty, úpadcom a veriteľmi analyzuje evidencia pohľadávok a vypracuje sa súpis.

Na tejto schôdzi sa vypočuje úpadca, ktorý navrhne podmienky vyrovnania. Na tejto schôdzi sa prediskutuje, či prešetrovaný prípad je vhodný na vyrovnanie, pričom sa určí skupina veriteľov (tí, ktorí nie sú registrovaní veritelia na základe prednostného práva, hypotéky alebo záložného práva), ktorí sa na schôdzi zúčastnia namiesto všetkých veriteľov, a veritelia majú právo do ôsmich dní vzniesť proti tomu aj individuálne námietky.

Uskutoční sa druhá schôdza, pričom sudca bude predsedať opäť aj tejto druhej schôdzi, na ktorej na schválenie skupiny veriteľov musia byť prítomní veritelia, ktorí predstavujú tri štvrtiny sumy, čo dlhuje úpadca.

Po skončení tohto postupu a po vypracovaní súpisu všetkých veriteľov sa uskutoční ďalšia schôdza, pričom tejto schôdzi predsedá sudca po riadnom oznámení schôdze, ktoré bolo zverejnené v súlade s právom.

Na tejto schôdzi každý veriteľ predstaví svoju vec a ak správca konkurznej podstaty nebude s veriteľom súhlasiť, tento veriteľ musí svoju vec dokázať správcovi konkurznej podstaty a skupine veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Keď správca v priebehu insolvenčného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania platobnej neschopnosti, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a keď sa súd presvedčí, že správca splnil požiadavky kapitoly 386 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, pričom sa zohľadní správa a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu spoločnosti z obchodného registra s účinnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V článku 329B ods. 12 sa stanovujú rôzne scenáre, ktorých súčasťou je ukončenie postupu na ozdravenie:

a) Ak špeciálny správca kedykoľvek, keď prebieha postup na ozdravenie spoločnosti, dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že pokračovanie tohto postupu neposlúži nijakému užitočnému účelu s ohľadom na spoločnosť, špeciálny správca bezodkladne požiada súd o ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti a v žiadosti uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie a súd nariadi likvidáciu spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

b) Ak špeciálny správca kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti dospeje po porade so spoločným výborom veriteľov a členov k záveru, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predloží súdu žiadosť, v ktorej uvedie jej podrobné a úplné odôvodnenie, a požiada súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

V tomto prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Prerušenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

c) Ak sa riaditelia spoločnosti alebo členovia na mimoriadnom valnom zhromaždení kedykoľvek v priebehu vykonávania postupu na ozdravenie spoločnosti presvedčia, že obchodné záležitosti spoločnosti sa zlepšili do tej miery, že je schopná splácať svoje dlhy, predložia súdu žiadosť doplnenú vhodnou podpornou dokumentáciou a informáciami, ktoré potvrdzujú ich uspokojenie, a požiadajú súd, aby vydal príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti, a súd nevydá príkaz, ktorým by vyhovel žiadosti alebo ju zamietol bez toho, aby najprv nevypočul špeciálneho správcu. V prípade, že súd žiadosti vyhovie, určí také opatrenia a podmienky, aké môže vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade bude spoločnosť naďalej fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd vyhovie uvedenej žiadosti.

d) Špeciálny správca na konci svojho funkčného obdobia predloží súdu písomnú záverečnú správu, ktorá bude obsahovať jeho podrobné a úplné stanovisko a odôvodnenie, prečo existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že bude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy.

Ak je v záverečnej správe, ktorú predložil špeciálny správca, vyjadrené stanovisko, že existujú rozumné vyhliadky, že celá spoločnosť alebo jej časť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, pripojí sa k nej navyše presný a podrobný plán ozdravenia, ktorý bude obsahovať všetky návrhy potrebné na to, aby spoločnosť mohla fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, s vysvetleniami, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie tohto ozdravenia, vrátane návrhov týkajúcich sa finančných zdrojov, zotrvania zamestnancov a budúceho riadenia spoločnosti. V tomto pláne ozdravenia sa vysvetlí aj navrhovaný spôsob splatenia všetkých pohľadávok alebo ich časti veriteľom, či už došlo k dobrovoľnej dohode so všetkými veriteľmi, alebo sa navrhuje, aby súd povolil dohodu, ktorú neschválili všetci veritelia.

Súd si po doručení záverečnej správy a plánu ozdravenia môže vyžiadať akékoľvek vysvetlenia a objasnenia, aké môže považovať za vhodné a ktoré sa podľa pokynu súdu poskytujú buď ústne, alebo písomne. Súd potom môže buď navrhovaný plán ozdravenia zamietnuť, alebo ho môže prijať a schváliť ho v jeho úplnosti alebo len jeho časť a môže požadovať zmeny tohto plánu. Ak súd schváli plán ozdravenia, ktorý predložil špeciálny správca, so zmenami alebo bez nich, a to podľa prípadných pokynov súdu, plán ozdravenia sa stane účinným a záväzným pre všetky zainteresované strany na všetky právne účely. Pozastavenie konania sa skončí vo chvíli, keď súd schváli plán ozdravenia.

e) Ak súd vydá príkaz na ukončenie postupu na ozdravenie spoločnosti z dôvodu, že neexistujú rozumné vyhliadky, že spoločnosť bude fungovať ako životaschopný podnik, ktorého činnosť pokračuje, a že nebude schopná v budúcnosti pravidelne splácať svoje dlhy, prikáže likvidáciu tejto spoločnosti súdom.

Uplatní sa postup zamýšľaný v kapitole 386 týkajúci sa insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Keď správca konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania speňažil všetok majetok spoločnosti alebo toľko majetku, koľko bolo podľa neho možné speňažiť bez zbytočného predlžovania konkurzu, a keď rozdelil konečnú platbu, ak nejaká existovala, medzi veriteľov, upravil práva spoluúčastníkov medzi nimi, vyplatil konečnú odmenu, ak nejaká existovala, spoluúčastníkom, predložil účtovníctvo na náklady spoločnosti a až sa súd presvedčí, že správca konkurznej podstaty splnil požiadavky kapitoly 13 a iné požiadavky, ak existujú, ktoré sa v tejto kapitole môžu stanovovať, a zohľadní správu a všetky námietky, ktoré by mohli vzniesť veritelia, spoluúčastníci alebo zainteresované osoby, súd uvoľní správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie.

Potom súd vydá príkaz na výmaz názvu obchodnej spoločnosti z obchodného registra s platnosťou odo dňa príkazu. Tento príkaz sa oznámi obchodnému registru, ktorý výmaz vykoná.

Uvedený postup sa, samozrejme, týka obchodných spoločností.

Pokiaľ ide o obchodníkov, po vyhlásení konkurzu obchodníka a rozdelenia výnosov, v takom prípade potom úpadca môže podaním žiadosti tajomníkovi súdu požiadať o vypočutie pred sudcom, pričom v ten deň súd predvolá aj veriteľov a správcu konkurznej podstaty zapojených do jeho konkurzu s cieľom stanoviť, či obchodníka možno rehabilitovať, aby mohol opäť obchodovať.

Ak tento obchodník nekoná podvodne alebo so zlým úmyslom, možno ho rehabilitovať, aby mohol obchodovať. Účinkom tejto rehabilitácie je odpustenie všetkých dlhov úpadcu, pokiaľ ide o jeho osobu aj o majetok nadobudnutý neskôr, ktorých úhrada mohla byť kedykoľvek pred vyhlásením konkurzu od neho požadovaná.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Veriteľ môže v zmysle článku 315 ods. 1 kapitoly 386 požadovať nápravu svojich práv od každej strany, o ktorej sa súdi, že vykonávala obchodnú činnosť spoločnosti s úmyslom podviesť veriteľov spoločnosti alebo veriteľov inej osoby alebo s iným podvodným úmyslom. V prípadoch po podaní žiadosti na súd, môže súd vyhlásiť, že všetky osoby, ktoré sa vedome zúčastňovali na vykonávaní obchodných činností uvedeným spôsobom, sú osobne zodpovedné bez obmedzenia zodpovednosti za všetky dlhy alebo iné záväzky spoločnosti alebo za akýkoľvek dlh či iný záväzok spoločnosti podľa pokynov súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Nijaký ad hoc právny predpis sa nezaoberá právami veriteľov po ukončení insolvenčného konania.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Veritelia po skončení konkurzného konania obchodnej spoločnosti alebo obchodníka nemajú nijaké práva, pokiaľ veriteľ nemôže dokázať, že obchodník alebo obchodná spoločnosť konali v zlom úmysle alebo podvodne voči veriteľom.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Náklady spôsobila buď osoba, ktorá podala žiadosť o platobnú neschopnosť, alebo spoločnosť, podľa určenia súdu.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

Trovy konania pri reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti) znáša spoločnosť.

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

Náklady a výdavky znáša osoba podávajúca žiadosť alebo úpadca.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Insolvenčné konanie (spoločnosti)

Podľa článku 303 kapitoly 386 sa zabezpečenie prednostného práva, hypoték alebo iných bremien, prevodu alebo iného nakladania s majetkom či právami a akýchkoľvek platieb, ich vykonania alebo iných úkonov súvisiacich s majetkom alebo právami, ktoré vykonala spoločnosť alebo ktoré sa vykonalo vo vzťahu k spoločnosti, a akéhokoľvek záväzku, ktorý spoločnosť prevzala, a to v období do šiestich mesiacov pred zrušením spoločnosti, budú považovať za podvodné uprednostnenie jej veriteľov bez ohľadu na to, či takáto operácia bola bezplatná alebo za úhradu, ak predstavuje podhodnotenie alebo ak došlo k prednostnému zaobchádzaniu. V týchto prípadoch bude operácia (podvodné uprednostnenie) neplatná.

Podhodnotenie sa vymedzuje takto:

a) spoločnosť začne transakciu s podhodnotením, ak:

i) spoločnosť poskytne dar alebo inak začne transakciu za podmienok, ktoré stanovujú, že spoločnosť nedostane nijakú protihodnotu, alebo

ii) spoločnosť začne transakciu za protiplnenie, ktorého hodnota vyjadrená v peniazoch alebo peňažnej hodnote je výrazne nižšia ako peňažná hodnota plnenia poskytnutého poločnosťou;

Prednostné zaobchádzanie sa vymedzuje takto:

b) spoločnosť poskytuje určitej osobe prednostné zaobchádzanie, keď:

i) je táto osoba jedným z veriteľov spoločnosti, avalista alebo ručiteľ za ľubovoľný dlh alebo iné záväzky spoločnosti a

ii) spoločnosť konaním alebo opomenutím konania dopustí niečo, čo v oboch prípadoch postaví danú osobu do situácie, ktorá v prípade, že sa spoločnosť dostane do likvidácie v insolvenčnom konaní, bude lepšia ako situácia, v ktorej by sa nachádzala, keby k tomuto konaniu alebo opomenutiu konania nedošlo.

Výnimka z uvedeného nastane, ak osoba, v ktorej prospech sa táto transakcia vykonáva, vykonala alebo nastala, dokáže, že nevedela a nemala dôvod sa domnievať, že spoločnosť by sa mohla zrušiť z dôvodu platobnej neschopnosti.

Reštrukturalizačné konanie (ozdravenie spoločnosti)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (pri ozdravení spoločnosti).

Konkurzné konanie (partnerstvá a obchodníci)

V nijakom ad hoc právnom predpise sa nestanovujú opatrenia týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov v konkurzných konaniach alebo v rámci konaní na ozdravenie spoločnosti.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 15/02/2018

Platobná neschopnosť - Rumunsko

OBSAH


Informácie, ktoré sú tu uvedené, sa nevzťahujú na insolvenčné konanie pre fyzické osoby, ktoré sú spotrebiteľmi, nie podnikateľmi. Zákon č. 151/2015 o insolvenčnom konaní pre fyzické osoby (Legea nr. 151/2015 privind procedura insolvenţei persoanelor fizice) sa ešte neuplatňuje  nadobudnutie účinnosti bolo odložené do 31. decembra 2016  a ním upravené konanie ešte nebolo oznámené Komisii, aby ho zaradila do príloh k nariadeniu (EÚ) 2015/848.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konanie, ktoré je upravené zákonom č. 85/2014 o postupe na predchádzanie platobnej neschopnosti a insolvenčnom konaní (Legea nr. 85/2014 privind procedurile de prevenire a insolvenţei şi de insolvenţă), sa vzťahuje na podnikateľov (profesionişti) v zmysle článku 3 ods. 2 občianskeho zákonníka s výnimkou tých, ktorí vykonávajú slobodné povolanie a tých, ktorých platobná neschopnosť je upravená špeciálnymi ustanoveniami (článok 3).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Ak sa konanie začína na návrh dlžníka, musí ísť o platobnú neschopnosť, pri ktorej dostupné finančné prostriedky nestačia na splatenie dlhov, ktoré sú určité, likvidné a splatné, a ktoré nepresahujú 40 000 RON. Ak sa konanie začína na návrh veriteľa, musí ísť o platobnú neschopnosť, pri ktorej dostupné finančné prostriedky nie sú dostatočné na splatenie pohľadávky, ktorá je určitá, likvidná a splatná a ktorá presahuje 40 000 RON (nesplatenie dlhu do 60 dní odo dňa splatnosti).

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka pozostáva zo všetkých aktív a majetkových práv vrátane tých, ktoré nadobudol počas insolvenčného konania a ktoré môžu byť predmetom exekúcie (executare silită) podľa Občianskeho súdneho poriadku (článok 5 ods. 5 zákona č. 85/2014).

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Po začatí insolvenčného konania sa vymenuje osobitný správca (administrator special) a insolvenčný správca (practician în insolvenţă). V závislosti od druhu konania je insolvenčným správcom buď súdom ustanovený správca (administrator judiciar) v rámci reorganizácie pod dohľadom súdu, alebo pri likvidácii (faliment) súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar).

Osobitný správca (administrator special) je fyzická alebo právnická osoba vymenovaná valným zhromaždením akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorá je splnomocnená na to, aby zastupovala ich záujmy v konaní, a pokiaľ je dlžník oprávnený rozhodovať o svojich záležitostiach, aby vykonávala nevyhnutné administratívne úkony v mene dlžníka a na jeho účet (článok 5 ods. 4 zákona č. 85/2014).

Osobitný správca má tieto povinnosti:

a) ako dlžníkov zástupca zúčastňovať sa v konaní na takých úkonoch, aké sú uvedené v článkoch 117 až 122 alebo na úkonoch vyplývajúcich z nesplnenia povinnosti podľa článku 84;

b) podávať námietky v konaní upravenom právnymi predpismi;

c) navrhovať plán reštrukturalizácie;

d) po tom, ako bol schválený plán, a za predpokladu, že dlžník nebol pozbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, spravovať záležitosti dlžníka pod dohľadom správcu ustanoveného súdom;

e) po tom, ako sa začala likvidácia, zúčastňovať sa preberania inventára a spísania záznamu, prijať záverečnú správu a záverečné vyúčtovanie a zúčastniť sa na stretnutí zvolanom na účely vyrovnania námietok a schválenie správy;

f) prijať oznámenie o ukončení konania.

Ak je dlžník zbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, zastupuje ho súdom ustanovený správca alebo likvidátor, ktorý tiež vykonáva jeho podnikateľskú činnosť; úloha osobitného správcu je potom obmedzená na zastupovanie záujmov jeho akcionárov, partnerov alebo členov (článok 56 zákona č. 85/2014).

Súdom ustanovený správca (administrator judiciar)

Súdom ustanovený správca môže byť fyzickou alebo právnickou osobou (vrátane zástupcu právnickej osoby) a musí byť insolvenčným správcom v súlade s právnymi predpismi. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného správcu patrí:

a) posúdiť hospodársku situáciu dlžníka a predložené dokumenty, pripraviť správu, v ktorej navrhne začatie zjednodušeného konania alebo pokračovanie obdobia monitorovania ako súčasti riadneho konania a predložiť správu, ktorú má schváliť poverený sudca (judecător-sindic) v lehote určenej sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 20 dní odo dňa vymenovania správcu;

b) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka a pripraviť dôkladnú správu, v ktorej uvedie príčiny a okolnosti, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, pričom uvedie akékoľvek možné predbežné dôkazy alebo indície poukazujúce na osoby, ktorým by bolo možné tento stav pričítať, a dôvody, ktoré by mohli založiť ich zodpovednosť za tento stav, pričom preskúma akúkoľvek možnosť reštrukturalizácie dlžníkovho podnikania alebo uvedie dôvody, pre ktoré reštrukturalizácia nie je možná, nahliadnuť do správy v spise v lehote určenej povereným sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 40 dní odo dňa vymenovania správcu;

c) ak dlžník nesplnil povinnosť poskytnúť svoje účtovné záznamy v zákonom určenej lehote‑, pripraviť tieto záznamy, pokiaľ dlžník tieto účtovné záznamy poskytol, overiť, opraviť a doplniť tieto záznamy;

d) pripraviť plán reštrukturalizácie podnikateľskej činnosti dlžníka v závislosti od správy uvedenej v písm. a);

e) dohliadať na úkony v rámci správy aktív dlžníka;

f) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, v druhom prípade správca dodržiava výslovné pokyny povereného sudcu v súvislosti s povinnosťami správcu a podmienok, za ktorých sa vykonávajú platby z dlžníkovho účtu;

g) zvolávať zhromaždenia veriteľov alebo akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorý je právnickou osobou, predsedať im a poskytovať na nich administratívne služby;

h) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, alebo o neplatnosť určitých úkonov na prevod majetku a obchodných transakcií dlžníka a zábezpek poskytnutých dlžníkom, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;

i) urgentne oznámiť poverenému sudcovi, ak správca zistí, že dlžník nemá žiaden majetok alebo tento majetok nepostačuje na náhradu právnych nákladov;

j) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;

k) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a pripraviť zoznam pohľadávok;

l) vymáhať pohľadávky, uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka alebo finančným čiastkam, ktoré dlžník presunul pred začatím konania, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich; na tento účel môže využiť právnické služby;

m) uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom, vzdať sa uplatňovania záruky, a to so súhlasom povereného sudcu;

n) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie;

o) pripraviť zoznam dlžníkovho majetku;

p) nariadiť ocenenie dlžníkovho majetku, ktoré sa vykoná ku dňu stanovenému k podaniu konečného zoznamu pohľadávok;

q) zaslať oznámenie na zverejnenie vo vestníku insolvenčného konania (BPI) v súvislosti so zaradením hodnotiacej správy do spisu, a to do dvoch dní od zaradenia.

Popri povinnostiam, ktoré sú uvedené v odseku 1, môže poverený sudca rozhodnutím (încheiere) určiť súdom ustanovenému správcovi ďalšie povinnosti s výnimkou tých, ktoré sú zákonom vyhradené poverenému sudcovi.

Súdom ustanovený správca predloží mesačnú správu, v ktorej opíše, akým spôsobom plnil svoje povinnosti, vysvetlí oprávnenosť výdavkov, ktoré mu vznikli pri správe procesov a akýchkoľvek iných výdavkov, ktoré išli na úkor dlžníkovho majetku a podľa možnosti podrobne opíše postup inventarizácie majetku.

Na účely plnenia svojich povinností môže súdom ustanovený správca využiť služby odborníkov, ako napríklad právnikov, účtovníkov, oceňovateľov a iných špecialistov. Súdom ustanovený správca a ktorýkoľvek veriteľ môžu vzniesť námietky proti správam, ktoré boli v prípade vypracované.

Súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar)

Ak poverený sudca vydá príkaz na likvidáciu, ustanoví likvidátora, aby ho vykonal. Povinnosti súdom ustanoveného správcu končia dňom, kedy poverený sudca stanoví likvidátorovi povinnosti. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného likvidátora patrí:

a) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka s ohľadom na skutočnosť, kto začal zjednodušené konanie, a s ohľadom na faktickú situáciu a pripraviť dôkladnú správu o príčinách a okolnostiach, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, s uvedením osôb, ktorým možno stav platobnej neschopnosti pričítať, a dôvodov, ktoré môžu zakladať ich zodpovednosť;

b) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka;

c) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, alebo o neplatnosť určitých úkonov na prevod majetku a obchodných transakcií dlžníka a úkonov uprednostňovania zo strany dlžníka, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;

d) vykonávať zapečatenie, vytvárať inventár majetku a uskutočňovať vhodné úkony na jeho zachovanie;

e) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;

f) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a pripraviť zoznam pohľadávok;

g) uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka v dôsledku presunu majetku alebo finančných čiastok, ktorý dlžník vykonal pred začatím konania, vymáhať pohľadávky, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich, na tento účel môže využiť právnické služby;

h) prijímať platby v mene dlžníka a vkladať ich na dlžníkov účet;

i) v súlade so zákonom predávať dlžníkov majetok;

j) so súhlasom povereného sudcu uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom a vzdať sa uplatňovania záruky;

k) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie;

l) vykonávať akékoľvek iné povinnosti, ktoré mu svojím rozhodnutím nariadi poverený sudca.

V konaní o vyrovnanie s veriteľmi (concordat preventiv) sa dlžník zúčastňuje prostredníctvom svojho zástupcu stanoveného zákonom alebo zvolených zástupcov.

Medzi povinnosti správcu vyrovnania s veriteľmi (administrator concordatar) patrí:

a) pripraviť zoznam veriteľov vrátane tých, ktorých pohľadávky boli napadnuté alebo sa o nich vedie súdne konanie, a zoznam veriteľov, ktorí podpísali vyrovnanie; ak má veriteľ pohľadávku proti viacerým dlžníkom, ktorí sú zodpovední spoločne a nerozdielne v rámci konania o vyrovnanie s veriteľmi, tento veriteľ sa zaradí do zoznamu veriteľov s nominálnou hodnotou pohľadávky, až dokiaľ nebude úplne splnená;

b) spoločne s dlžníkom pripraviť navrhované vyrovnanie s jeho jednotlivými zložkami, respektíve návrh vyrovnania a plán reštrukturalizácie;

c) vykonať úkony smerom k zmierlivému riešeniu akéhokoľvek sporu, ktorý vznikol medzi dlžníkom a veriteľmi alebo medzi veriteľmi navzájom;

d) navrhnúť poverenému sudcovi, aby schválil vyrovnanie;

e) dohliadať na plnenie záväzkov, ktoré dlžníka prevzal v rámci vyrovnania;

f) urgentne informovať zhromaždenie veriteľov ako stranu vyrovnania o akejkoľvek neschopnosti dlžníka plniť alebo riadne plniť svoje záväzky;

g) pripraviť a odoslať zhromaždeniu veriteľov ako strane vyrovnania mesačné alebo štvrťročné správy o postupe správcu vyrovnania a podnikateľskej činnosti dlžníka; správa správcu vyrovnania by mala obsahovať aj jeho stanovisko k existencii či absencii dôvodov pre urýchlené ukončenie vyrovnania;

h) zvolať zhromaždenie veriteľov ako strany vyrovnania;

i) predložiť súdu návrh na ukončenie postupu vyrovnania s veriteľmi;

j) vykonávať akékoľvek iné povinnosti uvedené v tejto kapitole, ktoré sa týkajú vyrovnania s veriteľmi, alebo také, ktoré nariadi poverený sudca (článok 19 zákona č. 85/2014).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Začatie insolvenčného konanie nebráni uplatneniu práva veriteľa na započítanie jeho pohľadávky proti pohľadávke, ktorú proti nemu má dlžník, pokiaľ sú v deň začatia konania splnené požiadavky stanovené zákonom pre započítanie. Započítanie môže zaznamenať aj súdom ustanovený správca alebo likvidátor.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Platné zmluvy zostávajú v platnosti aj po začatí konania. Akékoľvek ustanovenie v zmluve, ktorým sa predpokladá ukončenie zmluvy, strata možnosti ukončiť zmluvu prirodzene alebo predčasná splatnosť zmluvy na základe začatia insolvenčného konania, je neplatné. Pravidlo o zachovaní platnosti platných zmlúv a o neplatnosti ustanovení o ukončení alebo predčasnom plnení záväzkov sa neuplatňuje na kvalifikované finančné zmluvy alebo dvojstranné dohody o započítaní na základe kvalifikovanej finančnej zmluvy alebo dvojstrannej dohody o započítaní.

S cieľom maximalizovať hodnotu dlžníkovho majetku v lehote troch mesiacov od začatia konania môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor ukončiť akúkoľvek zmluvu, akýkoľvek neukončený nájom a akúkoľvek dlhodobú zmluvu, pokiaľ na základe týchto dohôd nebolo poskytnuté plnenie úplne alebo v jeho podstatnej časti všetkými zúčastnenými stranami. Ak sa určitá zmluva ukončí týmto spôsobom, druhá strana môže podať žalobu na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Ak zmluvná strana do troch mesiacov od začatia konania podá oznámenie, v ktorom súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora požiada, aby zmluvu ukončil, správca alebo likvidátor musí odpovedať do 30 dní od prijatia tohto oznámenia. Ak tak neurobí, má sa za to, že zmluva je ukončená a správca alebo likvidátor už nebude môcť vyžadovať plnenie.

Právne predpisy tiež upravujú postavenie určitých osobitných zmlúv, ako napríklad tých, ktoré sa týkajú poskytovania komunálnych služieb, nájmov alebo rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní pohľadávok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Odo dňa oznámenia rozhodnutia o schválení vyrovnania s veriteľmi sa preruší automaticky konanie o individuálnych žalobách veriteľov proti dlžníkom a lehota na uplatnenie práva na vymáhanie svojich pohľadávok voči dlžníkovi.

Na úrokové miery, pokuty a akékoľvek iné výdavky, ktoré veriteľom vznikli, sa prerušenie nevzťahuje s výnimkou prípadu, že udelili písomný súhlas s tým, aby sa prerušenie uplatnilo, pričom tento súhlas treba zaznamenať v návrhu vyrovnania s veriteľmi.

Poverený sudca preruší všetky konania o výkon rozhodnutia príkazom, ktorým nariadi vyrovnanie s veriteľmi.

Na žiadosť správcu vyrovnania a za predpokladu, že dlžník veriteľom poskytol záruky, môže poverený sudca nariadiť veriteľom, ktorí nie sú účastníkmi vyrovnania, odklad termínu splatnosti ich pohľadávok na obdobie nie dlhšie ako 18 mesiacov. Počas tohto obdobia sa k pohľadávke nebudú účtovať žiadne úroky, pokuty ani akékoľvek iné výdavky. Toto pravidlo o odklade termínu splatnosti pohľadávky sa nevzťahuje na kvalifikované finančné zmluvy a dvojstranné dohody o započítaní na základe kvalifikovanej finančnej zmluvy alebo dvojstrannej dohody o započítaní.

Vyrovnanie s veriteľmi nadobúda účinnosť vo vzťahu k veriteľom  verejnoprávnym subjektom (creditori bugetari) v súlade s ustanoveniami právnych predpisov o štátnej pomoci v rámci vnútroštátneho a európskeho práva.

Po schválení vyrovnania s veriteľmi nie je možné začať proti dlžníkovi insolvenčné konanie.

Ak nejaký veriteľ získa vykonateľný titul proti dlžníkovi počas konania, môže požiadať o pripojenie sa k vyrovnaniu alebo môže svoju pohľadávku vymáhať akýmikoľvek inými spôsobmi, ktoré sa právnymi predpismi stanovujú.

Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú. Ich práva možno uplatňovať iba prostredníctvom insolvenčného konania a to podaním návrhu na pripustenie ich pohľadávok. Začatím konania sa prerušujú všetky lehoty na podávanie žalôb.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú.

Pozastavenie sa nevzťahuje na:

a) odvolania podané dlžníkom proti žalobám, ktoré veriteľ alebo veritelia podali pred začatím konania, a civilné žaloby, ktoré boli spojené s trestnoprávnym vyšetrovaním (acţiunile civile din procesele penale) proti dlžníkovi;

b) žaloby podané proti spoludlžníkom a/alebo tretím stranám, ktoré vystupujú ako ručitelia;

c) mimosúdne konania prebiehajúce pred športovými komisiami zriadenými v rámci športových federácií a vykonávajúcimi činnosť na základe zákona č. 69/2000 o telesnej výchove a športe (Legea educaţiei fizice şi sportului nr. 69/2000) v znení neskorších zmien a doplnkov, ktoré sa vzťahujú na jednostranné zrušenie pracovnej zmluvy s hráčmi alebo civilné dohody a športové pokuty týkajúce sa týchto situácií a akékoľvek spory týkajúce sa práva hráčov vystupovať na súťažiach.

Treba poznamenať, že toto pozastavenie žalôb sa uplatňuje iba na súdne spory týkajúce sa pohľadávok voči aktívam dlžníka, a nie na tie, ktoré sa týkajú nepatriačných práv a povinností, ktoré pokračujú na konajúcom súde.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Uskutoční sa zhromaždenie všetkých veriteľov platobne neschopného dlžníka.

Zhromaždenie veriteľov (adunarea creditorilor) zvoláva a predsedá mu súdom ustanovený správca alebo likvidátor. Správca alebo likvidátor zvolá známych veriteľov v prípadoch, ktoré sú výslovne upravené v právnych predpisoch, kedykoľvek to je nevyhnutné.

Veritelia sa zvolávajú pomocou oznámenia uverejneného vo vestníku insolvenčného konania najmenej päť dní pred uskutočnením zhromaždenia, v ktorom musí byť uvedený program zhromaždenia. Veritelia sa na účely zhromaždenia môžu dať zastúpiť prostredníctvom zástupcov, ktorí disponujú špecifickým a pravým splnomocnením, v prípade veriteľov  verejnoprávnych subjektov a iných právnických osôb sa vyžaduje rozhodnutie o poverení podpísané vedúcim oddelenia. Veritelia sú tiež oprávnení hlasovať poštou, pokiaľ to právne predpisy výslovne nezakazujú.

Pokiaľ právne predpisy nevyžadujú osobitnú väčšinu, zhromaždenie veriteľov je uznášaniaschopné, ak sú na ňom prítomné subjekty, ktorých pohľadávky tvoria spolu najmenej 30 % celkovej hodnoty pohľadávok, ktoré majú hlasovacie právo vo vzťahu k majetku dlžníka. Rozhodnutia sa na zhromaždení prijímajú pomocou kladných hlasov vyjadrených väčšinou (podľa hodnoty pohľadávky) veriteľských subjektov s hlasovacím právom. Hlas, ktorý obsahuje podmienky, sa považuje za záporný hlas. Veritelia, ktorí odovzdajú platné hlasy prostredníctvom pošty, sa tiež považujú za prítomných.

Po zvolaní prvého zhromaždenia môže poverený sudca a následne veritelia vymenovať výbor, ktorý sa v závislosti od počtu veriteľov skladá z troch alebo piatich veriteľov spomedzi tých, ktorí majú hlasovacie právo, pričom nasledujú preferenčné pohľadávky, verejnoprávne pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky podľa ich hodnoty. Výbor veriteľov (comitetul creditorilor) má tieto oprávnenia:

a) posúdiť situáciu dlžníka a predložiť zhromaždeniu veriteľov odporúčania v súvislosti s pokračovaním podnikateľskej činnosti dlžníka a navrhovanými plánmi reštrukturalizácie;

b) rokovať so správcom alebo likvidátorom o podmienkach vymenovania osoby, ktorú by súd podľa názoru veriteľov mal vymenovať;

c) brať na vedomie správy pripravené súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom, posudzovať ich a v prípade potreby k nim predkladať námietky;

d) pripravovať správy, ktoré sa majú predložiť na zhromaždení veriteľov v súvislosti s opatreniami, ktoré prijal súdom ustanovený správca alebo likvidátor, a ich účinkami, a navrhovať ďalšie opatrenia s uvedením dôvodov pre ich prijatie;

e) žiadať odňatie práva dlžníka na správu jeho záležitostí;

f) podávať žaloby o neplatnosť určitých podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, ak takú žalobu nepodal súdom ustanovený správca ani likvidátor.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Insolvenčný správca má v závislosti od povahy špecifickej situácie dlžníka a od skutočnosti, či bol dlžník zbavený svojho práva spravovať svoje záležitosti, tieto povinnosti.

Súdom ustanovený správca dohliada na operácie správy majetku dlžníka. Súdom ustanovený správca vykonáva podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, pričom v druhom prípade dodržiava výslovné požiadavky povereného sudcu týkajúce sa jeho povinností a podmienok vykonávania úhrad z účtu dlžníka.

Súdom ustanovený správca vymáha pohľadávky, uzatvára zmiery, pripravuje inventár a predáva majetok patriaci dlžníkovi.

Dlžník môže s majetkom disponovať, iba ak bolo zachované jeho právo spravovať svoje záležitosti a v rozsahu svojej súčasnej podnikateľskej činnosti, pritom na neho dohliada a kontroluje ho súdom ustanovený správca.

Po začatí likvidačného konania súdom ustanovený likvidátor spravuje podnikateľskú činnosť dlžníka, ukončuje zmluvy, vymáha pohľadávky, predáva majetok, uzatvára zmiery, prijíma platby na účet dlžníka apod. V rámci likvidačného konania môže majetkom dlžníka disponovať výlučne súdom ustanovený likvidátor.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, s výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky súdom ustanovený správca eviduje na základe účtovných záznamov, musia podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa konanie začalo, a priložiť k nej potrebné podkladové dokumenty. Všetky pohľadávky, ktoré boli podané na pripustenie a ktoré boli zaznamenané v podateľni súdu, sa považujú za platné a hodnoverné, pokiaľ neboli dlžníkom, súdom ustanoveným správcom alebo veriteľmi napadnuté. Pohľadávky zaradené do zoznamu pohľadávok sa uspokojujú v rámci insolvenčného konania v poradí stanovenom právnymi predpismi.

Pohľadávky, ktoré vznikli po začatí konania v období skúmania alebo v priebehu súdneho konania o reštrukturalizácii, sa uspokojujú v súlade s písomnosťami, ktoré boli predložené na ich odôvodnenie, a nemusia byť zaradené do konkurznej podstaty. Toto pravidlo sa tiež uplatňuje na pohľadávky, ktoré vznikli po začatí likvidačného konania.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

S výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky zaznamenáva súdom ustanovený správca na základe účtovných záznamov, musia všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí o začatí konania. V návrhu musí byť uvedené meno a priezvisko veriteľa, adresa jeho pobytu alebo sídla, dlhovaná suma, dôvody opodstatňujúce pohľadávku a podrobnosti o akýchkoľvek dôvodoch pre prioritné zaobchádzanie. Dokumenty na podporu pohľadávky a dôvody pre prioritné zaobchádzanie treba k návrhu priložiť najneskôr v lehote stanovenej pre podanie samotného návrhu.

Návrh na pripustenie pohľadávky sa musí podať aj v prípade, že pohľadávka nie je preukázaná exekučným titulom. Do konkurznej podstaty sa pripustia aj pohľadávky, ktoré v deň začatia konania nie sú splatné alebo na ktorých viaznu určité podmienky.

Ak sa podá návrh na pripustenie pohľadávky, ktorú uplatňuje poškodená strana v civilnom konaní spojenom s trestnoprávnym vyšetrovaním, pohľadávka sa zaznamená v prospech poškodenej strany, pričom sa až do vydania konečného rozhodnutia v tejto veci považuje za pozastavenú.

Pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na prioritné zaobchádzanie, sa zaradia na konečný zoznam do výšky trhovej hodnoty záruky, ktorá sa stanoví ocenením nariadeným súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom a ktoré vykoná oceňovateľ (evaluator).

Všetky pohľadávky podliehajú overovaciemu postupu s výnimkou pohľadávok vyjadrených vykonateľnými rozsudkami a vykonateľnými rozhodcovskými rozhodnutiami, tento postup sa však nevzťahuje na verejnoprávne pohľadávky, ktoré vznikli na základe exekučného titulu a ktoré neboli napadnuté v lehote stanovenej osobitnými právnymi predpismi.

Súdom ustanovený správca alebo likvidátor pripraví predbežný zoznam pohľadávok, ktorý akákoľvek dotknutá strana, dlžník alebo veriteľ môže napadnúť pred povereným sudcom. S výnimkou prípadu, kedy bolo začatie konania oznámené v rozpore s pravidlami o predvolávaní a doručovaní procesných písomností, držiteľ pohľadávky vzniknutej pred začatím konania, ktorý nepodá návrh na pripustenie pohľadávky v stanovenej lehote (lehota je uvedená v oznámení a nie je dlhšia ako 45 dní od začatia konania), stratí právo na zaradenie do zoznamu veriteľov a nezíska postavenie veriteľa oprávneného na účasť v konaní vo vzťahu k tejto pohľadávke. Po ukončení konania veriteľ nebude oprávnený na výkon svojej pohľadávky proti dlžníkovi ani členom a partnerom s neobmedzenou spôsobilosťou u dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ibaže by bol dlžník odsúdený za kriminálny konkurz (bancrută simplă) alebo podvodný konkurz (bancrută frauduloasă) alebo by sa potvrdila jeho zodpovednosť za podvodné platby alebo transakcie. Stratu tohto oprávnenia potvrdí súdom ustanovený správca alebo likvidátor a následne tohto veriteľa nezaradí do zoznamu veriteľov.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Finančné prostriedky získané predajom aktív a práv pochádzajúcich z dlžníkovho majetku, ktoré sú zabezpečené v prospech veriteľom na základe priority, sa rozdelia v tomto poradí:

  1. poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli pri predaji uvedeného majetku vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, výdavky, ktoré vznikli veriteľom pri nútenom výkone pohľadávok, pohľadávky dodávateľov komunálnych služieb, ktoré vznikli po začatí konania a odmena osobám konajúcim spoločnom záujme všetkých veriteľov ku dňu rozdelenia; tieto pohľadávky sa uspokoja na proporcionálnom základe podľa celkovej hodnoty celého majetku dlžníka,
  2. prioritné pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli v priebehu insolvenčného konania  tieto pohľadávky zahŕňajú kapitál, úroky a prípadné ďalšie pridružené pohľadávky,
  3. prioritné pohľadávky veriteľov vrátane celého kapitálu, úrokov, akýchkoľvek príjmov a pokút.

Ak finančná čiastka získaná z predaja týchto aktív nestačí na úplné splatenie dotknutých pohľadávok, veritelia majú nezabezpečenú alebo verejnoprávnu pohľadávku v závislosti od daného prípadu, a tá sa zaradí k ostatným pohľadávkam do príslušnej kategórie. Ak po splatení pohľadávok uvedených vyššie zostane prebytok, súdom ustanovený likvidátor ho uloží na účet dlžníka. Pohľadávky sa pri likvidácii uspokojujú v tomto poradí:

1. poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli v konaní z toho istého právneho titulu vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, na pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti a na úhradu odmeny osobám, ktoré boli v tomto konaní poverené určitými úlohami,

2. pohľadávky, ktoré vznikli z finančných prostriedkov poskytnutých v priebehu konania,

3. pohľadávky, ktoré vznikli z pracovnoprávnych vzťahov,

4. pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku pokračovania podnikateľskej činnosti dlžníka po začatí konania, pohľadávky voči zmluvným partnerom a tretím stranám  nadobúdateľom v dobrej viere alebo ďalším nadobúdateľom, ktorí svoje aktíva alebo ich hodnotu odovzdajú v prospech majetku dlžníka,

5. verejnoprávne pohľadávky,

6. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré dlžník dlhuje tretím stranám z titulu vyživovacích povinností, dávok pre maloleté deti alebo z dôvodu platby pravidelných súm určených na zabezpečenie živobytia,

7. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré sú na základe rozhodnutia povereného sudcu určené na podporu dlžníka a jeho rodiny, pokiaľ je dlžník fyzickou osobou,

8. pohľadávky, ktoré vznikli z bankových pôžičiek, spolu s príslušnými poplatkami a úrokmi, pohľadávky, ktoré vznikli z dôvodu dodania tovaru, poskytnutia služieb alebo iného druhu činnosti, pohľadávky pochádzajúce z nájmu a pohľadávky týkajúce sa lízingu vrátane dlhopisov,

9. ďalšie nezabezpečené pohľadávky,

10. podriadené pohľadávky v tomto poradí prioritizácie:

a) pohľadávky vyplývajúce z majetku tretích strán, ktoré nadobudli od dlžníka tovar so zlým úmyslom, pohľadávky ďalších nadobúdateľov so zlým úmyslom po pripustení žaloby o neplatnosť, pôžičky, ktoré dlžníkovi  právnickej osobe  poskytol partner alebo akcionár s minimálne 10 % podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach na valnom zhromaždení, alebo prípadne ktoré poskytol člen záujmovej ekonomickej skupiny (grupu de interes economic);

b) pohľadávky, ktoré vznikli na základe konania bez právneho dôvodu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Ak sa vyrovnávacie konanie s veriteľmi úspešne ukončí v lehote stanovenej v zmluve, poverený sudca vydá rozhodnutie, v ktorom vysloví, že predmet vyrovnania bol dosiahnutý. Zmeny pohľadávok, ktoré sú uvedené vo vyrovnaní s veriteľmi, sa následne stávajú konečnými (článok 36 zákona č. 85/2014).

Reštrukturalizačné konanie s pokračovaním podnikateľskej činnosti alebo plánovanou likvidáciou (lichidare pe bază de plan) sa ukončí rozsudkom, ktorý sa vydá na základe správy pripravenej súdom ustanoveným správcom, ak ten príde k záveru, že všetky peňažné záväzky prijaté v rámci schváleného plánu boli splnené a všetky splatné pohľadávky boli zaplatené. Ak sa začalo konanie s cieľom reštrukturalizácie a následne sa zmení na likvidačné konanie, ukončí sa v súlade s ustanoveniami o likvidačnom konaní. Odo dňa schválenia plánu reštrukturalizácie pod dohľadom súdu a počas reštrukturalizácie je dlžník oslobodený od rozdielu medzi hodnotou záväzkov, ktoré mal pred schválením tohto plánu, a hodnotou uvedenou v tomto pláne.

Likvidačné konanie sa ukončí po tom, ako poverený sudca schváli záverečnú správu, rozdelia sa všetky finančné prostriedky a aktíva z majetku dlžníka a uložia sa do banky finančné prostriedky, na ktoré nebola vznesená pohľadávka. Po skončení konania sa vydá príkaz na výmaz dlžníka z registrov, v ktorých bol vedený.

Po ukončení konania sú poverený sudca, súdom ustanovený správca alebo likvidátor a všetky osoby, ktoré pomáhali pri výkone ich funkcií, oslobodené od akýchkoľvek povinností a záväzkov týkajúcich sa konania, dlžníka a dlžníkovho majetku, veriteľov, držiteľov prednostného práva, akcionárov a partnerov.

Ukončením likvidačného konania je dlžník, ktorý je fyzickou osobou (vykonávajúcou podnikateľskú činnosť), oslobodený od záväzkov, ktoré mal pred likvidáciou, ibaže by bol odsúdený za podvodný konkurz alebo uskutočňovanie podvodných platieb alebo transakcií  v týchto prípadoch bude oslobodený iba od tých záväzkov, ktoré boli splnené v rámci konania.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Po ukončení insolvenčného konania akéhokoľvek druhu veritelia nemôžu u dlžníka uplatňovať pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania.

Veritelia však môžu naďalej uplatňovať celú hodnotu pohľadávok u jeho spoludlžníkov a ručiteľov.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Všetky náklady, ktoré vznikli v rámci konania stanoveného právnymi predpismi vrátane tých, ktoré sa týkajú oznamovania, predvolávania a doručovania procesných písomností od súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, bude znášať dlžník zo svojho majetku (článok 39 zákona č. 85/2014). Ak finančné prostriedky dlžníka nie sú postačujúce, uskutoční sa výzva na zriadenie likvidačného fondu (fondul de lichidare).

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Súdom ‑ustanovený správca alebo likvidátor môže podať žalobu o neplatnosť podvodných úkonov a transakcií, ktoré dlžník vykonal na úkor práv veriteľov dva roky pred začatím konania.

Tieto úkony alebo transakcie dlžníka je možné vyhlásiť za neplatné s cieľom vrátiť späť prevedený majetok alebo hodnotu iných poskytnutých aktív:

a) úkony prevedenia majetku bez toho, aby došlo k plneniu počas dvoch rokov pred začatím konania; sponzorské dary na humanitárne účely sú z tohto pravidla vyňaté;

b) transakcie počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pri ktorých je plnenie poskytnuté dlžníkom zjavne hodnotnejšie než to, ktoré prijal;

c) úkony uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania, ktoré všetky zúčastnené strany vykonali s úmyslom zabrániť tomu, aby si veritelia uplatnili svoje majetkové práva, alebo s úmyslom poškodiť ich práva iným spôsobom;

d) úkony prevodu vlastníctva na veriteľa na účely alebo smerom k uspokojeniu existujúceho dlhu, ktoré boli vykonané počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ je hodnota, ktorú by veriteľ mohol získať v rámci likvidácie, nižšia ako hodnota prevodu vlastníctva;

e) zriadenie práva na prioritné zaobchádzanie vo vzťahu k nezabezpečenej pohľadávke počas šiestich mesiacov pred začatím konania;

f) preddavky na splatenie dlhu poskytnuté počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ termín splatnosti mal byť stanovený po začatí konania;

g) úkony prevodu alebo prijímanie záväzkov zo strany dlžníka počas dvoch rokov pred začatím konania s cieľom zakryť alebo oddialiť stav platobnej neschopnosti alebo vykonať podvod proti veriteľovi.

Tieto úkony alebo transakcie je tiež možné vyhlásiť za neplatné a plnenia na ich základe získať späť, pokiaľ boli uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania v spolupráci s osobami, ktoré sú v právnom vzťahu k dlžníkovi:

a) úkony uzatvorené s komanditistom (asociat comanditat) alebo spoločníkom, ktorý disponuje najmenej 20 % základného imania alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení, pokiaľ je dlžník komanditnou spoločnosťou (societate în comandită) alebo poľnohospodárskou spoločnosťou (societate agricolă) vo forme komanditnej spoločnosti (în nume colectiv), alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným (cu răspundere limitată).

b) úkony uzatvorené s členom alebo riaditeľom, pokiaľ je dlžník zoskupením hospodárskych záujmov;

c) úkony uzatvorené s akcionárom, ktorý disponuje najmenej 20 % akcií v rámci dlžníka alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení akcionárov, pokiaľ je dlžník akciovou spoločnosťou;

d) úkony uzatvorené s riaditeľom, vedúcim alebo členom dozorných orgánov dlžníka, pokiaľ je dlžník družstvom, akciovou spoločnosťou alebo poľnohospodárskou spoločnosťou;

e) úkony uzatvorené s akoukoľvek fyzickou či právnickou osobou, ktorá má pozíciu kontroly nad dlžníkom alebo jeho podnikateľskou činnosťou;

f) úkony uzatvorené so spoluvlastníkom alebo stranou, ktorá má spoluvlastnícky podiel na spoločnom majetku;

g) úkony uzatvorené s manželom/manželkou, pokrvnými príbuznými alebo príbuznými na základe manželstva až do štvrtého stupňa príbuzenstva vrátane s fyzickými osobami uvedeným v písmenách a) až f).

Žalobu o neplatnosť podvodných úkonov, ktoré dlžník vykonal na úkor veriteľov, môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor podať do jedného roka od uplynutia lehoty stanovenej na prípravu prvej správy súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, no najneskôr do 16 mesiacov od začatia konania. Ak sa žaloba pripustí, uvedené strany opätovne získajú svoje postavenie a obnovia sa záväzky existujúce v čase prevodu.

Túto žalobu môže poverenému sudcovi podať výbor veriteľov alebo veriteľ, ktorý disponuje viac než 50 % hodnoty pohľadávok pripustených do konkurznej podstaty, pokiaľ ju nepodá súdom ustanovený správca alebo likvidátor.

Proti konštitutívnemu právnemu úkonu (act de constituire) vecného práva alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva podľa vecného práva nie je možné podať žalobu o neplatnosť, pokiaľ dlžník taký úkon uzatvoril v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti. Návrh na vyhlásenie neplatnosti konštitutívneho právneho úkonu alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva sa automaticky zaznamená do príslušných verejných registrov.

V súvislosti s uvedenými úkonmi, transakciami a operáciami je daná vyvrátiteľná domnienka o tom, že bol vykonaný podvod na úkor veriteľov.

Po začatí insolvenčného konania sú všetky úkony, transakcie a platby, ktoré dlžník vykonal, automaticky neplatné s výnimkou úkonov potrebných na vykonávanie súčasnej podnikateľskej činnosti, a úkonov, ktoré schválil poverený sudca alebo súdom ustanovený správca.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 18/12/2018

Platobná neschopnosť - Slovinsko

OBSAH


1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie a konanie o preventívnej reštrukturalizácii sú stanovené v Odkaz sa zobrazí v novom oknezákone o finančných operáciách, insolvenčných konaniach a nútenej likvidácii (Zakon o finančnem poslovanju, postopkih zaradi insolventnosti in prisilnem prenehanju) (ďalej len „ZFPPIPP“).

I. INSOLVENČNÉ KONANIE

1. Konanie o finančnej reštrukturalizácii – reorganizácia

Konanie o nútenom vyrovnaní možno začať voči:

– právnickej osobe, ktorá má formu spoločnosti alebo družstva, ak sa zákonom v prípade konkrétnej spoločnosti alebo družstva pri zohľadnení ňou vykonávanej činnosti nestanovuje inak,

– podnikateľovi, alebo

– akejkoľvek inej právnickej osobe, ak sa tak stanovuje zákonom.

Konanie o nútenom vyrovnaní obsahuje aj osobitné pravidlá núteného vyrovnania pre veľké, stredné alebo malé podniky. Toto konanie ponúka široký výber opatrení na finančnú reštrukturalizáciu záväzkov dlžníka (napríklad zabezpečené pohľadávky veriteľa).

Zjednodušené konanie o nútenom vyrovnaní sa povoľuje iba voči spoločnosti, ktorá sa podľa pravidiel zákona o spoločnostiach (Zakon o gospodarskih družbah) považuje za mikropodnik, alebo voči podnikateľovi, ktorý spĺňa kritériá pre mikropodnik alebo malý podnik.

2. Konkurzné konanie

Konkurzné konanie voči právnemu subjektu možno začať voči akémukoľvek právnemu subjektu, ak sa zákonom upravujúcim konkrétnu právnu formu či konkrétny druh právneho subjektu alebo konkrétnu právnickú osobu nestanovuje inak. Konkurzné konanie voči chráneným dielňam možno povoliť iba so súhlasom slovinskej vlády.

Osobný bankrot možno vyhlásiť voči majetku:

– podnikateľa,

– jednotlivca (lekára, notára, právnika, poľnohospodára alebo inej fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom a ktorá vykonáva konkrétnu činnosť ako povolanie), alebo

– spotrebiteľovi.

Bankrot dedičstva možno vyhlásiť voči majetku nadmerne zadlženého závetcu – zosnulej fyzickej osoby.

II. PREDKONKURZNÉ KONANIE

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii sa povoľuje iba voči kapitálovej spoločnosti, ktorá sa podľa ustanovení zákona o spoločnostiach považuje za veľký, stredný alebo malý podnik.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Platobná neschopnosť

Základnou požiadavkou na začatie insolvenčného konania je existencia okolností platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť sa vymedzuje ako situácia, v ktorej:

– je dlžník dlhodobo platobne neschopný, pretože nedokázal splatiť všetky svoje záväzky splatné v danom období, alebo

– sa dlžník stal dlhodobo platobne neschopným, pretože hodnota jeho majetku je nižšia ako súčet jeho záväzkov (nadmerná zadlženosť) alebo strata dlžníckej kapitálovej spoločnosti spolu so stratou, ktorá vznikla v aktuálnom roku, prekračuje polovicu akciového kapitálu a straty nemožno vykryť ziskom alebo rezervami.

Predbežné a hlavné insolvenčné konanie

Insolvenčné konanie sa delí na predbežné a hlavné. Predbežné insolvenčné konanie sa začína predložením návrhu na začatie konania (návrhu na začatie insolvenčného konania). Počas predbežného insolvenčného konania súd rozhodne o podmienkach začatia konania. Hlavné konanie sa začína rozhodnutím súdu o začatí insolvenčného konania (začatie insolvenčného konania).

Strany predbežného a hlavného insolvenčného konania

V predbežnom konaní môže vykonať procesné úkony predkladateľ návrhu na začatie konania, dlžník, voči ktorému bol podaný návrh na začatie konania, ak dlžník nie je predkladateľom návrhu, a veriteľ, ktorý môže preukázať pravdepodobnosť pohľadávky voči dlžníkovi, voči ktorému bol predložený návrh na začatie konania, a to za predpokladu, že veriteľ oznámi svoj zámer zúčastniť sa na predbežnom konaní.

V hlavnom insolvenčnom konaní môže vykonať procesné úkony akýkoľvek veriteľ, ktorý uplatňuje svoju pohľadávku v konaní voči platobne neschopnému dlžníkovi, a platobne neschopný dlžník (pri nútenom vyrovnaní, zjednodušenom nútenom vyrovnaní a osobnom bankrote).

Začatie konania a oznámenie o konaní

Rozhodnutie o začatí konania súd ešte v deň vydania uverejní na webových stránkach, na ktorých sa uverejňujú súdne dokumenty, dokumenty účastníkov a ďalšie informácie týkajúce sa insolvenčného konania. Súd informuje veriteľov o začatí konania oznámením, ktoré sa musí uverejniť v rovnaký deň a v rovnakom čase ako rozhodnutie o začatí konania. V tomto rozhodnutí uverejní dôležité informácie o konaní. Právne dôsledky začatia konania začínajú plynúť v deň uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania.

Predkladateľ návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania o nútenom vyrovnaní môže predložiť iba platobne neschopný dlžník alebo osobne zodpovedný akcionár dlžníckej spoločnosti. Návrh na začatie konania o nútenom vyrovnaní voči veľkému, strednému alebo malému podniku môžu podať aj veritelia, ktorí spoločne vlastnia minimálne 20 % všetkých finančných pohľadávok. Môžu to byť napríklad banky, ktoré sa považujú za dobre informované subjekty a majú k dispozícii požadované informácie, infraštruktúru a zamestnancov na predloženie plánu finančnej reštrukturalizácie platobne neschopného dlžníka.

Konanie o nútenom vyrovnaní sa uskutočňuje so zámerom umožniť platobne neschopnému dlžníkovi získať v krátkodobom a dlhodobom horizonte finančnú platobnú schopnosť vykonaním vhodných opatrení finančnej reštrukturalizácie. S cieľom umožniť dlžníkovi počas obdobia neistoty, keď prebieha konanie o nútenom vyrovnaní, normálne podnikať (a zabezpečiť likviditu požadovanú na súčasné obchodné činnosti) sa nepovoľuje nútený prevod aktív dlžníka. Ako protiváha k tejto „výhode“ a s cieľom zabrániť dlžníkovi v jej zneužití sa obchodné činnosti počas konania obmedzia iba na obvyklú činnosť.

Návrh na začatie zjednodušeného konania o nútenom vyrovnaní môže predložiť iba platobne neschopný dlžník. V tomto konaní sa reštrukturalizácia týka iba nezabezpečených bežných pohľadávok. Zjednodušené konanie o nútenom vyrovnaní nemá žiadny vplyv na prioritné alebo zabezpečené pohľadávky, ani na daňové pohľadávky či pohľadávky týkajúce sa odvodov.

Návrh na začatie konkurzného konania môže podať dlžník, zodpovedný akcionár dlžníka, veriteľ alebo Verejný záručný, vyživovací a poistný fond Slovinskej republiky (Javni jamstveni, preživninski in invalidski sklad Republike Slovenije). Veriteľ musí preukázať pravdepodobnosť úspešnosti svojej pohľadávky voči dlžníkovi a to, že dlžník mešká so splatením pohľadávky viac než dva mesiace. Verejný záručný, vyživovací a poistný fond Slovinskej republiky musí preukázať pravdepodobnosť existencie pohľadávok zamestnancov voči dlžníkovi v navrhovanom konkurznom konaní, ako aj to, že dlžník mešká so splatením týchto pohľadávok viac než dva mesiace.

Konanie o preventívnej reštrukturalizácii sa uskutočňuje so zámerom umožniť dlžníkovi, ktorý sa do jedného roka pravdepodobne stane platobne neschopným, vykonať určité opatrenia na reštrukturalizáciu jeho finančných pohľadávok a iné opatrenia finančnej reštrukturalizácie potrebné na odstránenie príčin možnej platobnej neschopnosti, a to na základe dohody o finančnej reštrukturalizácii. Návrh na začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii môže podať iba dlžník. Návrh na začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii musia odsúhlasiť veritelia, ktorí vlastnia minimálne 30 % podiel na všetkých finančných pohľadávkach voči dlžníkovi. Dlžník musí k návrhu priložiť úradne overenú kópiu vyhlásenia veriteľov, v ktorom sa vyjadruje ich súhlas so začatím konania.

Webové stránky na uverejnenie informácií týkajúcich sa insolvenčného konania

Pri všetkých insolvenčných konaniach sa musia na webových stránkach pre verejné publikácie v insolvenčnom konaní uverejniť tieto informácie:

  • informácie o jednotlivých konaniach o nútenom vyrovnaní, konkurzných konaniach, nútenej likvidácii, zjednodušenom nútenom vyrovnaní, preventívnej reštrukturalizácii a bankrote dedičstva,
  • rozhodnutia súdu vydané počas konania (okrem niektorých zákonne stanovených výnimiek),
  • oznámenia o začatí konania, oznámenia o dátumoch vypočutia a ďalšie oznámenia a výzvy na hlasovanie, ktoré vydáva súd podľa zákona,
  • záznamy z vypočutí a zasadnutí výboru veriteľov,
  • správy správcov a platobne neschopných dlžníkov v rámci konania o nútenom vyrovnaní,
  • zoznam overených pohľadávok,
  • predložené dokumenty strán v rámci konania a ďalšie súdne dokumenty, ktoré sa musia uverejniť v súlade so zákonom ZFPPIPP a
  • všetky oznámenia o verejných dražbách v konkurznom konaní a výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa speňaženia konkurznej podstaty.

Webové stránky na uverejnenie informácií týkajúcich sa insolvenčných konaní spravuje Agentúra Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby (Agencija Republike Slovenije za javnopravne evidence in storitve; ďalej len „AJPES“). Platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že strany insolvenčného konania a všetky ostatné osoby sú informované o rozhodnutiach súdu, návrhoch ostatných strán konania a ďalších právnych úkonoch do ôsmich dní od ich uverejnenia. Z tohto dôvodu sú webové stránky Odkaz sa zobrazí v novom okneverejné a bezplatné.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konanie o nútenom vyrovnaní

Po začatí konania o nútenom vyrovnaní si musí dlžník ponechať svoj majetok. Predať môže len majetok, ktorý nepotrebuje na svoju obchodnú činnosť, ak sa predaj takého majetku v pláne finančnej reštrukturalizácie identifikuje ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie. Po začatí konania o nútenom vyrovnaní si môže dlžník vziať pôžičky iba so súhlasom súdu, pričom nesmú prekročiť celkovú hodnotu likvidných aktív požadovaných na financovanie riadnych obchodných činností a na pokrytie nákladov na konanie o nútenom vyrovnaní.

Pohľadávky, ktoré vyplynú z financovania riadnych obchodných činností dlžníka počas konania o nútenom vyrovnaní a konania o preventívnej reštrukturalizácii, sa splatia v potenciálnom následnom konkurznom konaní zo všeobecného rozdelenia konkurznej podstaty pred splatením prioritných pohľadávok (najmä nákladov na konanie).

Konkurzné konanie

Konkurzná podstata dlžníka, ktorý je právnickou osobou, obsahuje majetok dlžníka v konkurze pri začatí konania, všetok majetok získaný speňažením a správou konkurznej podstaty a napadnutím právnych úkonov dlžníka v konkurze a majetok získaný z pokračovania obchodných činností, ak dlžník v konkurze pokračuje v súlade so zákonom ZFPPIPP vo vykonávaní obchodných činností aj po začatí konkurzného konania. Konkurzná podstata obsahuje aj majetok získaný z podávania žalôb voči osobne zodpovedným akcionárom dlžníka v konkurze, s výnimkou aktív, ktoré sú naliehavo potrebné na plnenie základných potrieb.

Konkurzná podstata dlžníka v osobnom bankrote obsahuje všetok majetok, ktorý dlžník v konkurze získa počas obdobia overovania až do oslobodenia od pohľadávok alebo ukončenia konkurzného konania. Pri osobnom bankrote sa z konkurznej podstaty vylučuje toto:

– predmety [predmety na osobné použitie (odev, obuv atď.), predmety v domácnosti (nábytok, chladnička, sporák, práčka atď.), ktoré dlžník a členovia jeho domácnosti naliehavo potrebujú, predmety naliehavo potrebné na výkon práce dlžníka, ocenenia a uznania, snubný prsteň, osobné listy, písomné materiály a ďalšie osobné dokumenty (obrázky a fotografie rodinných príslušníkov atď.)], a

– pohľadávky (pohľadávky za zákonné výživné, pohľadávky za odškodnenie za ujmu na zdraví v súlade s poistením v invalidite, pohľadávky za finančnú sociálnu pomoc atď.).

Konkurzná podstata pri osobnom bankrote okrem toho nezahŕňa príjmy dlžníka potrebné na zabezpečenie minimálneho sociálneho príjmu (dlžník si ponecháva minimálne 76 % minimálnej mzdy a v prípade, ak dlžník živí rodinného príslušníka alebo inú osobu, ktorej vyživovanie mu vyplýva zo zákona, sumu predpísanú na osobu, ktorú živí).

Pri osobnom bankrote sa dlžníkovi zaručuje rovnaký minimálny sociálny príjem, aký by mal v prípade individuálneho vymáhania pohľadávok.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Právomoc a úlohy súdu

Okresný súd má právomoc zaoberať sa insolvenčným konaním. Insolvenčnému konaniu predsedá jeden sudca. O odvolaniach vo všetkých insolvenčných konaniach rozhoduje súd vyššieho stupňa v Ľubľane (Višje sodišče v Ljubljani) na základe svojej územnej právomoci.

Menovanie správcu a jeho právomoci

Správca vykonáva v insolvenčnom konaní právomoci a úlohy stanovené zákonom s cieľom chrániť záujmy veriteľov. Správca sa menuje v konaní o nútenom vyrovnaní a konkurznom konaní. Správcu menuje súd rozhodnutím o začatí insolvenčného konania. Pri konaní o nútenom vyrovnaní voči veľkým, stredným alebo malým podnikom súd menuje správcu osobitným rozhodnutím v deň po prijatí návrhu na začatie konania.

V konaní o nútenom vyrovnaní vykonáva správca dohľad na obchodnými činnosťami dlžníka. Na tento účel musí platobne neschopný dlžník poskytnúť všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu a umožniť nahliadanie do svojich obchodných záznamov a dokumentácie. Pri tomto konaní je právna spôsobilosť dlžníka obmedzená. Po začatí konania môže dlžník vykonávať iba riadne (súčasné) obchodné činnosti súvisiace s jeho ekonomickou činnosťou a vyrovnávaním záväzkov podniku. Po začatí konania môže dlžník so svojím majetkom disponovať iba v rozsahu, v akom je to potrebné na vykonávanie riadnych obchodných činností, a nesmie si brať pôžičky ani úvery, poskytovať záruky ani avaly, ani uzatvárať zmluvy či vykonávať iné úkony, ktoré by mali za následok nerovnaké zaobchádzanie s veriteľmi či bránenie vo vykonávaní finančnej reštrukturalizácie. Ak sa predaj majetku uvádza v pláne finančnej reštrukturalizácie ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie, po začatí konania o nútenom vyrovnaní môže dlžník, okrem uzatvárania zmlúv s opakovaným plnením a po získaní súhlasu súdu, predať majetok, ktorý nepotrebuje na svoje podnikanie. Dlžník si môže vziať pôžičky alebo úvery v maximálnej celkovej výške likvidných aktív požadovaných na financovanie riadnych obchodných činností a na pokrytie nákladov na konanie o nútenom vyrovnaní. Súd rozhodne o tom, či udelí súhlas, na základe stanoviska správcu alebo výboru veriteľov.

Po začatí konkurzného konania voči právnemu subjektu sa skončia právomoci zástupcov dlžníka, prokuristu a ďalších osôb, ktoré sú oprávnené zastupovať dlžníka, ako aj právomoci manažmentu na riadenie podniku dlžníka. Správca získa právomoc riadiť podnik platobne neschopného dlžníka počas konkurzného konania podľa potrieb konania a právomoc zastupovať dlžníka pri:

  • procesných a iných právnych úkonoch súvisiacich s overovaním pohľadávok, právom na oddelenie a právom na vylúčenie,
  • procesných a iných právnych úkonoch určených na napadnutie právnych úkonov platobne neschopného dlžníka,
  • právnych zmluvách a iných úkonoch potrebných na speňaženie konkurznej podstaty,
  • uplatnení výnimky a iných práv, ktoré platobne neschopný dlžník nadobudol ako právny dôsledok začatia konkurzného konania, a
  • iných zákonných transakciách, ktoré môže platobne neschopný dlžník vykonávať podľa zákona.

Po začatí konania o osobnom bankrote sa právna spôsobilosť dlžníka v konkurze obmedzuje takto:

1. nemôže uzatvárať zmluvy, ani vykonávať iné zákonné transakcie či úkony, pri ktorých je potrebné disponovať majetkom zahrnutým do konkurznej podstaty, a

2. nemôže bez súhlasu súdu:

  • vziať si pôžičky či úvery, ani poskytovať záruky,
  • otvoriť si bankový účet ani iný peňažný účet, alebo
  • odmietnuť dedičské ani iné majetkové práva.

Zákonná transakcia či iný právny úkon dlžníka v konkurze, ktorý je v rozpore s týmito ustanoveniami, nemá právny účinok, okrem prípadov, keď druhá zmluvná strana pri vykonávaní zákonnej transakcie alebo právneho úkonu týkajúceho sa disponovania s majetkom dlžníka, ktorý je začlenený do konkurznej podstaty, nevedela a nemohla vedieť o začatí konania o osobnom bankrote voči dlžníkovi. Platí, a dôkazy svedčiace o opaku sa nepripúšťajú, že druhá zmluvná strana vedela o začatí konania o osobnom bankrote voči dlžníkovi, ak sa zmluva alebo iná zákonná transakcia uzavrela viac než osem dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania o osobnom bankrote na verejných webových stránkach určených na uverejňovanie informácií týkajúcich sa insolvenčných konaní.

Do konania o preventívnej reštrukturalizácii sa správca nezapája. Právna spôsobilosť dlžníka nie je pri tomto konaní obmedzená. Správca sa nezapája ani do zjednodušeného konania o nútenom vyrovnaní.

Oprávnenie na vykonávanie funkcie správcu

Funkciu správcu môže vykonávať iba osoba s platným oprávnením vydaným ministrom zodpovedným za právne veci, ktoré sa týka vykonávania funkcie správcu v insolvenčnom konaní a konaní o nútenej likvidácii.

Minister zodpovedný za právne veci vydá oprávnenie na vykonávanie funkcie správcu osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky:

  • je štátnym príslušníkom Slovinskej republiky alebo členského štátu EÚ, členského štátu EHP alebo členského štátu OECD a má aktívnu znalosť slovinského jazyka,
  • má právnu spôsobilosť a je v dobrom zdravotnom stave,
  • má minimálne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo porovnateľné vzdelanie získané v zahraničí, ktoré bolo nostrifikované, uznané alebo overené podľa zákona o overovaní a uznávaní vzdelania, alebo má oprávnenie na vykonávanie úloh audítora alebo schváleného audítora,
  • má minimálne tri roky pracovných skúseností v oblasti svojho odborného vzdelania,
  • má poistenie zodpovednosti za škody vo výške minimálne 500 000 EUR ročne,
  • má odbornú skúšku na vykonávanie funkcie správcu,
  • je verejne dôveryhodnou osobou na vykonávanie funkcie správcu,
  • ministrovi zodpovednému za právne veci predložila vyhlásenie, že bude svedomito a zodpovedne vykonávať svoju úlohu správcu a snažiť sa o rýchle zavŕšenie konania s čo najpriaznivejšími podmienkami splatenia dlhov veriteľom pri každom insolvenčnom konaní, pre ktoré je vymenovaná.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Započítanie pohľadávok pri začatí konania o nútenom vyrovnaní

Ak pri začatí konania o nútenom vyrovnaní existuje pohľadávka veriteľa voči platobne neschopnému dlžníkovi a protipohľadávka platobne neschopného dlžníka voči veriteľovi, pohľadávky sa pri začatí konania o nútenom vyrovnaní považujú za vyrovnané. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré nie sú splatné pri začatí konania o nútenom vyrovnaní. Začatie konania o nútenom vyrovnaní nemá žiadny vplyv na zabezpečené a prioritné pohľadávky a práva na vylúčenie. V prípade insolvenčného konania voči veľkým, stredným a malým podnikom môžu zabezpečené pohľadávky podliehať finančnej reštrukturalizácii.

Započítanie pohľadávok pri začatí konkurzného konania

Ak pri začatí konkurzného konania existuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v konkurze a protipohľadávka dlžníka v konkurze voči veriteľovi, pohľadávky sa pri začatí konkurzného konania považujú za vyrovnané. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré nie sú splatné pri začatí konkurzného konania. Veriteľ neoznamuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v konkurznom konaní, ale musí správcu informovať o započítaní pohľadávok do troch mesiacov od uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania. Ak veriteľ neinformuje správcu o započítaní pohľadávok, má zodpovednosť voči dlžníkovi v konkurze za náklady a ďalšie straty, ktoré dlžník v konkurze utrpí v dôsledku opomenutia veriteľa. Ak je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v konkurze podmienená, k započítaniu pohľadávok dôjde, ak oň veriteľ požiada a súd ho odsúhlasí.

Pohľadávka voči veriteľovi v konkurze, ktorá vznikla pred začatím konkurzného konania, alebo pohľadávka, ktorú nadobudol nový veriteľ pred začatím konkurzného konania na základe postúpenia predchádzajúcim veriteľom, nemôže byť vyrovnaná protipohľadávkou dlžníka v konkurze voči novému veriteľovi, ak vznikla pred začatím konkurzného konania.

Pohľadávka voči veriteľovi v konkurze, ktorá vznikla pred začatím konkurzného konania, nemôže byť vyrovnaná protipohľadávkou dlžníka v konkurze voči veriteľovi, ak vznikla po začatí konkurzného konania.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Platnosť príkazov na uskutočnenie zákonnej transakcie alebo iného právneho úkonu pre dlžníka sa skončí, ak ich dlžník vydal pred začatím konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania nesmie poskytovateľ platobných služieb na základe rozhodnutia o vymáhaní alebo nútenom vymáhaní realizovať žiadne platby z peňažných aktív platobne neschopného dlžníka. Platnosť ponúk predložených dlžníkom v konkurze pred začatím konkurzného konania sa skončí, s výnimkou prípadov, keď adresát ponuku prijal pred začatím konkurzného konania.

Správca môže pri začatí konkurzného konania ukončiť platnosť zmlúv o prenájme alebo nájomných zmlúv, ak ich dlžník v konkurze uzavrel pred začatím konkurzného konania, s jednomesačnou výpovednou lehotou, a to bez ohľadu na všeobecné zákonné ustanovenia a zmluvné podmienky. Ak dlžník v konkurze uplatní svoje právo na ukončenie platnosti, lehota začne plynúť od posledného dňa mesiaca, v ktorom druhá zmluvná strana prijala vyhlásenie dlžníka v konkurze o ukončení platnosti, a uplynie v posledný deň nasledujúceho mesiaca. Druhá zmluvná strana má právo na to, aby jej dlžník v konkurze nahradil škody, ktoré vyplynuli z uplatnenia práva na ukončenie platnosti v rozpore so všeobecnými ustanoveniami. Nárok na náhradu škody sa musí oznámiť v konkurznom konaní a splatí sa z rozdeliteľnej podstaty podľa zákona o úhrade pohľadávok veriteľov.

Začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na dohodu o vyrovnaní ani na oprávnenú finančnú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia dohody o vyrovnaní. Ak sa po vyrovnaní vzájomných práv a povinností podľa ustanovení dohody o vyrovnaní vyskytne voči dlžníkovi v konkurze čistá peňažná pohľadávka ďalšej zmluvnej strany, táto ďalšia zmluvná strana musí pohľadávku oznámiť v konkurznom konaní a pohľadávka sa splatí z rozdeliteľnej podstaty podľa ustanovení zákona o úhrade pohľadávok veriteľov.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Neprípustnosť vymáhania a záložných práv

Po začatí insolvenčného konania voči platobne neschopnému dlžníkovi sa vo všeobecnosti zo zákona nepovoľuje vydanie rozhodnutia o vymáhaní alebo záložnom práve, ak sa v zákone nestanovuje inak.

Po začatí konania o preventívnej reštrukturalizácii voči dlžníkovi sa nepovoľuje vydanie rozhodnutia o vymáhaní alebo záložnom práve na finančnú pohľadávku, ktorej sa týka preventívna reštrukturalizácia.

Ukončenie začatého konania vo veci vymáhania alebo záložného práva

Konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči platobne neschopnému dlžníkovi pred začatím konania o nútenom vyrovnaní, sa pri začatí tohto konania ukončí a môže pokračovať iba na základe rozhodnutia súdu o uskutočnení konania o nútenom vyrovnaní, ktoré je zo zákona základným predpokladom na pokračovanie v konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva.

Začiatok konkurzného konania má na konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči platobne neschopnému dlžníkovi pred začatím konkurzného konania, tieto právne dôsledky:

  • ak pri konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok veriteľ pred začatím konkurzného konania nezískal právo na oddelenie, konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva sa pri začatí konkurzného konania preruší,
  • ak pri konaní vo veci vymáhania alebo záložného práva na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok veriteľ pred začatím konkurzného konania získal právo na oddelenie a ak sa pred začatím konkurzného konania ešte neuskutočnil predaj majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva sa pri začatí konkurzného konania preruší,
  • ak veriteľ v konaní vo veci vymáhania získa právo na oddelenie pred začatím konkurzného konania a ak sa pred začatím konkurzného konania uskutočnil v rámci konania vo veci vymáhania predaj majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na konanie vo veci vymáhania a
  • konanie vo veci zábezpeky prostredníctvom priebežného alebo predbežného opatrenia sa pri začatí konkurzného konania preruší a všetky činnosti vykonané v rámci tohto konania sa zrušia.

Konanie vo veci vymáhania alebo záložného práva, ktoré sa začalo voči dlžníkovi pred začatím konania o preventívnej reštrukturalizácii na vymoženie alebo zábezpeku finančnej pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje preventívna reštrukturalizácia, sa pri začatí konania o preventívnej reštrukturalizácii ukončí. O ukončení konania vo veci vymáhania alebo záložného práva rozhodne na základe návrhu dlžníka exekučný súd.

Zásada konsolidácie konkurzného konania

Veriteľ môže svoj nárok na splnenie záväzku vyplývajúceho zo vzťahu k dlžníkovi v konkurze oznámiť do začatia konkurzného konania iba v konkurznom konaní voči danému dlžníkovi a v súlade s pravidlami konania (pravidlami o oznamovaní a overovaní nárokov, pokynmi v súvislosti so súdnymi spormi (podávanie návrhov na súdne konanie) týkajúcimi sa sporných pohľadávok atď.).

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Ak sa veriteľ obrátil na súd s cieľom stanoviť existenciu pohľadávky pred začatím konkurzného konania, súdne konanie sa preruší na základe ustanovení zákona o občianskom súdnom poriadku (Zakon o pravdnem postopku). Veriteľ, ktorý sa obrátil na súd pred začatím konkurzného konania, musí oznámiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní.

V deň uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok uplynie platnosť dôvodov, na základe ktorých bolo súdne konanie prerušené v dôsledku konkurzného konania. Ak sa pohľadávka veriteľa uzná, jeho právny nárok na súdne konanie týkajúce sa danej pohľadávky sa skončí a súdne konanie sa preruší. Veriteľovi sa vyplatí rovnaký proporčný podiel ako v prípade ostatných veriteľov, ktorých nezabezpečené bežné pohľadávky boli v konkurznom konaní uznané.

Ak pohľadávku veriteľa správca v konkurznom konaní napadne, veriteľ musí podať návrh na pokračovanie prerušeného súdneho konania do jedného mesiaca od uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok. V takom prípade sa musí veriteľ v súdnom konaní žiadať iba o stanovenie existencie pohľadávky. Ak pohľadávku veriteľa napadne iný veriteľ, veriteľ musí do jedného mesiaca od uverejnenia rozhodnutia o overení pohľadávok rozšíriť súdne konanie aj o veriteľa – nového odporcu –, ktorý pohľadávku napadol. Ak bola existencia pohľadávky v súdnom konaní stanovená, veriteľovi sa vyplatí rovnaký proporčný podiel ako v prípade ostatných veriteľov, ktorých nezabezpečené bežné pohľadávky boli v konkurznom konaní uznané.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

V hlavnom insolvenčnom konaní môže procesné úkony vykonať akýkoľvek veriteľ v konaní, ktorý sa snaží o stanovenie existencie svojej pohľadávky voči platobne neschopnému dlžníkovi. Vo všeobecnosti platí, že každý veriteľ (ako strana) má v insolvenčnom konaní právo odvolať sa proti každému rozhodnutiu súdu, okrem prípadov, keď sa zákonom stanovuje, že odvolanie proti konkrétnemu rozhodnutiu môžu podať iba určité strany. Odvolanie sa musí podať do 15 dní. 15-dňová lehota pre osoby, ktorým musí byť rozhodnutie doručené podľa zákona ZFPPIPP, začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia; v prípade ostatných osôb začína 15-dňová lehota plynúť odo dňa uverejnenia rozhodnutia.

V insolvenčnom konaní môže veriteľ vykonať procesné úkony aj prostredníctvom výboru veriteľov, ktorý je ako orgán veriteľov zastupujúci všetkých veriteľov, ktorí sú stranami konania, oprávnený vykonávať procesné úkony stanovené zákonom. Výbor veriteľov sa zriaďuje v konaní o nútenom vyrovnaní; v konkurznom konaní sa zriaďuje iba na žiadosť veriteľov.

Konanie o nútenom vyrovnaní

Výbor veriteľov

V konaní o nútenom vyrovnaní súd zriadi výbor veriteľov, ktorý má s cieľom vykonávať svoje práva a právomoci právo na kontrolu obchodných záznamov dlžníka (t. j. kontrolu činností a finančnej situácie dlžníka) na účely ochrany záujmu veriteľov a predkladá návrhy a stanoviská potrebné na ochranu veriteľov v konaní. V konaní o nútenom vyrovnaní môže výbor veriteľov na účely finančnej reštrukturalizácie platobne neschopného dlžníka prijať za určitých legislatívnych podmienok rozhodnutie o navýšení akciového kapitálu prostredníctvom finančných injekcií alebo príspevkov v podobe vecného plnenia, ktorých sa týkajú pohľadávky veriteľov voči platobne neschopnému dlžníkovi.

K legislatívnym zmenám z konca roka 2013, ktoré boli prijaté s cieľom uľahčiť účinnú finančnú reštrukturalizáciu veľkých a stredných podnikov, patrili osobitné ustanovenia o nútenom vyrovnaní voči týmto podnikom, ktorými sa významne posilnilo postavenie veriteľov. Ustanovenia o týchto konaniach sa na základe legislatívnej zmeny z roku 2016 používajú aj v prípade malých podnikov. Na správny výkon úloh správcu v konaní o nútenom vyrovnaní sú potrebné širšie skúsenosti a odborná príprava, a preto sa na menovanie správcu nevzťahuje ustanovenie o menovaní podľa automatickej postupnosti, ale správcu vyberie súd na základe vlastného posúdenia. Ak začatie konania o nútenom vyrovnaní voči platobne neschopnému dlžníkovi navrhnú samotní veritelia podľa nového právneho ustanovenia, súd menuje správcu, ktorého navrhli predkladatelia návrhu. Podľa nového systému môže výbor veriteľov menovať aj zástupcu veriteľov. Tým sa výboru veriteľov umožní účinnejšie sledovať podnikanie dlžníckej spoločnosti a riadiace procesy pri vykonávaní opatrení finančnej reštrukturalizácie, ktoré patria do jeho právomocí (napríklad opatrenia týkajúce sa reštrukturalizácie podniku na optimalizáciu podnikových nákladov alebo zvýšenie efektívnosti podniku). Právomoci výboru veriteľov boli ďalej rozšírené tak, aby výboru veriteľov umožňovali zmeniť plán finančnej reštrukturalizácie.

Právne prostriedky nápravy jednotlivých veriteľov v konaní o nútenom vyrovnaní

Každý veriteľ alebo správca môže podať námietku proti konaniu o nútenom vyrovnaní:

  • ak dlžník nie je platobne neschopný a môže splatiť všetky svoje záväzky v plnej výške a načas,
  • ak platobne neschopný dlžník dokáže splniť svoje záväzky vo väčšom objeme alebo v kratšom čase, než sa uvádza v návrhu na nútené vyrovnanie,
  • ak je nepravdepodobné, že vykonaním plánu finančnej reštrukturalizácie sa z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska umožní dlžníkovi získať platobnú schopnosť,
  • ak je nepravdepodobné, že veritelia budú mať po potvrdení núteného vyrovnania podľa návrhu dlžníka priaznivejšie podmienky splatenia svojich pohľadávok než v prípade začatia konkurzného konania, alebo
  • ak platobne neschopný dlžník koná v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa obmedzuje jeho podnikanie počas konania o nútenom vyrovnaní, alebo viac než 15 dní mešká s výplatou miezd zamestnancov v minimálnej výške alebo so zaplatením daní a odvodov, ktoré musí dlžník vypočítať a vyplatiť v rovnakom čase ako mzdy zamestnancov.

Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak platobne neschopný dlžník môže pohľadávky veriteľa splatiť v plnej výške. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na splatenie pohľadávky, ako je to stanovené v potvrdenom nútenom vyrovnaní. Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak bolo potvrdenie získané podvodom. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o potvrdení núteného vyrovnania.

Konkurzné konanie

Výbor veriteľov

V konkurznom konaní má výbor veriteľov právo na nahliadanie do všetkej dokumentácie správcu v rámci konkurzného konania a na nahliadanie do dokumentácie, ktorú musí správca viesť o konaní. V konkurznom konaní môže výbor veriteľov poskytnúť:

  • svoje stanovisko k uskutočneniu potrebných obchodných činností dlžníka v konkurze,
  • svoj súhlas s pokračovaním obchodných činností dlžníka v konkurze,
  • svoje stanovisko k navrhovanému plánu správcu, ktorý sa týka priebehu konkurzného konania,
  • svoje stanovisko k rozhodnutiu o predaji majetku,
  • svoj súhlas v prípade, ak je počiatočná alebo vyvolávacia cena podľa posúdenia na základe likvidačnej hodnoty nižšia ako polovica hodnoty majetku,
  • svoje stanovisko k posúdeniu nákladov na konkurzné konanie vypracovanému správcom a jeho zmene a
  • svoje stanovisko k uskutočneniu konkurzného konania.

V zjednodušenom nútenom vyrovnaníkonaní o preventívnej reštrukturalizácii sa výbor veriteľov nezriaďuje.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní je správca zákonným zástupcom dlžníka v konkurze a ako taký je oprávnený spravovať konkurznú podstatu a speňažiť ju.

Konkurzný správca spravuje konkurznú podstatu, a to najmä prenajímaním majetku dlžníka v konkurze a zvyšovaním peňažných aktív dlžníka v konkurze. Správca môže uzavrieť aj súdne alebo mimosúdne vyrovnanie, ku ktorému potrebuje stanovisko výboru veriteľov a súhlas súdu. Po začatí konkurzného konania sa majetok dlžníka v konkurze môže prenajímať alebo najímať iba vtedy, ak sa tým neoddiali predaj majetku. Zmluvy o prenájme alebo nájomné zmluvy sa môžu uzatvárať iba na konkrétne obdobie a najviac na jeden rok. Správca môže so súhlasom súdu stanoviť v prospech nájomcu prioritné právo na nákup majetku, ktorý sa prenajíma.

Správca musí pri investovaní peňažných aktív dlžníka v konkurze postupovať podľa zákona. Peňažné aktíva možno investovať iba do dlhových cenných papierov emitovaných Slovinskou republikou alebo iným členským štátom EÚ, Európskou centrálnou bankou, Bankou Slovinska alebo centrálnou bankou iného členského štátu EÚ, alebo do dlhových cenných papierov (okrem podriadených cenných papierov) emitovaných bankou s miestom podnikania v Slovinskej republike alebo úverovou inštitúciou so sídlom v inom členskom štáte EÚ. Bankové peňažné vklady možno uskutočňovať iba v banke s miestom podnikania v Slovinskej republike alebo úverovej inštitúcii s miestom podnikania v inom členskom štáte EÚ.

V rámci speňaženia môže konkurzný správca predať majetok dlžníka v konkurze, uplatniť jeho pohľadávky a vykonávať ďalšie právne úkony na uplatňovanie jeho majetkových práv. Zmluva o predaji majetku dlžníka v konkurze sa môže uzavrieť prostredníctvom verejnej dražby alebo záväznej výzvy na predkladanie ponúk. Len výnimočne možno zmluvu uzavrieť na základe priameho rokovania s kupujúcim. Predaj sa začína (prvým) rozhodnutím súdu o predaji. Súd vydá rozhodnutie o predaji na základe návrhu správcu a stanoviska výboru veriteľov. Ak sa predá majetok, na ktorý má prioritné právo splatenia (stanovené záložné právo) oddelený veriteľ, vyžaduje sa aj stanovisko daného oddeleného veriteľa. V rozhodnutí, v ktorom súd prvýkrát rozhodne o predaji konkrétneho majetku, rozhodne aj o:

1. spôsobe predaja;

2. počiatočnej cene na verejnej dražbe alebo vyvolávacej cene pri záväzných výzvach na predkladanie ponúk; a

3. výške zálohy.

Ak predaj konkrétneho majetku prostredníctvom verejnej dražby alebo výzvy na predkladanie ponúk na základe prvého rozhodnutia o predaji nie je úspešný, súd môže v následnom rozhodnutí o predaji:

1. buď:

– znova rozhodnúť o uskutočnení predaja verejnou dražbou alebo záväznou výzvou na predkladanie ponúk a

– určiť nižšiu počiatočnú alebo vyvolávaciu cenu než v prvom rozhodnutí; alebo

2. rozhodnúť o vydaní nezáväznej výzvy na predkladanie ponúk na predaj na základe priameho rokovania.

Súd stanoví vyvolávaciu cenu v konaní vo veci prijatia záväzných ponúk na základe posúdenej hodnoty majetku. V prvom rozhodnutí o predaji nesmie byť vyvolávacia cena nižšia než polovica hodnoty majetku posúdená na základe jeho likvidačnej hodnoty. V následnom rozhodnutí o predaji môže súd stanoviť počiatočnú alebo vyvolávaciu cenu, ktorá je nižšia než polovica hodnoty majetku posúdená na základe jeho likvidačnej hodnoty, keď to odsúhlasí výbor veriteľov alebo oddelený veriteľ.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní musia veritelia oznámiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze, ktoré vznikli pred začatím konkurzného konania, okrem tých, ktoré sa nemusia podľa zákona oznamovať. Veriteľ, ktorý je zodpovedný za záväzok dlžníka v konkurze ako spoločne a nerozdielne zodpovedný spoludlžník, ručiteľ alebo ručiteľ záruky, musí v konkurznom konaní oznámiť svoj potenciálny regresný nárok, ktorý nevznikol pred začatím konkurzného konania, a to na základe odloženej podmienky, podľa ktorej veriteľ získa regresný nárok voči dlžníkovi v konkurze na základe splatenia pohľadávky, ktoré sa uskutoční po začatí konkurzného konania. Ak sú za plnenie pohľadávky veriteľa okrem dlžníka v konkurze zodpovední aj ďalší spoločne a nerozdielne zodpovední spoludlžníci alebo ručitelia, veriteľ môže v konkurznom konaní oznámiť a usilovať sa o stanovenie plnej výšky pohľadávky, kým nie je v plnej výške splatená, a to na základe rozväzovacej podmienky, ktorá sa uplatňuje, keď pohľadávku veriteľa splatí iný spoločne a nerozdielne zodpovedný spoludlžník alebo ručiteľ. Ak veriteľ nedodrží lehotu na oznámenie, jeho pohľadávka voči dlžníkovi v konkurze sa skončí a súd zamietne neskoré oznámenie pohľadávky.

V konkurznom konaní nie je potrebné oznamovať prioritné pohľadávky za vyplatenie miezd a mzdovej kompenzácie zamestnancov, ktorých pozícia sa stala v dôsledku začatia konkurzného konania nadbytočnou, za obdobie od začatia konkurzného konania až do skončenia oznamovacieho obdobia ani za odstupné pre zamestnancov, ktorých pracovné zmluvy ukončil správca z dôvodu, že ich pozícia sa stala v dôsledku začatia konkurzného konania alebo počas tohto konania nadbytočnou. Neoznamujú sa ani niektoré pohľadávky týkajúce sa výpočtu a platenia daní.

Ak je pohľadávka zabezpečená právom na oddelenie, veriteľ musí oznámiť túto zabezpečenú pohľadávku v konkurznom konaní aj prostredníctvom oznámenia práva na oddelenie. Ak je podľa situácie na začiatku konkurzného konania vlastnícke právo dlžníka v konkurze registrované na nehnuteľnosť a toto vlastnícke právo je obmedzené zaťažením hypotékou alebo maximálnou hypotékou, ktorá začala platiť ešte pred začatím konkurzného konania, hypotéka alebo maximálna hypotéka a pohľadávka, ktorá sa ich týka, sa považujú za včas zapísané v konkurznom konaní.

Veritelia musia oznámiť svoje práva na vylúčenie, ktoré vznikli pred začatím konkurzného konania, do troch mesiacov od uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania. Ak veriteľ nedodrží lehotu na oznámenie práv na vylúčenie, platnosť práva na vylúčenie sa neskončí. Ak správca predá majetok, na ktorý sa vzťahuje neoznámené právo na vylúčenie, veriteľ s právom na vylúčenie stráca právo na vylúčenie, ale môže požiadať o vyplatenie hotovosti získanej z predaja tohto majetku po odpočítaní nákladov, ktoré vznikli pri predaji. Veriteľ s právom na vylúčenie nemá právo požadovať náhradu škody. Veriteľ stráca právo na vylúčenie a právo na vyplatenie hotovosti, ak toto právo neoznámi do uverejnenia plánu na prvé všeobecné rozdelenie.

Záväzky dlžníka v konkurze, ktoré vznikli po začatí konkurzného konania (s určitými výnimkami), sa považujú za náklady konania. Rozdeľujú sa na:

– bežné náklady (napríklad mzdy a ďalšie odškodnenie strán poskytujúcich služby potrebné pri konkurznom konaní vrátane daní a odvodov, ktoré má dlžník vypočítať a zaplatiť spolu s danými platbami, náklady na správcu; náklady na elektrinu, vodu, kúrenie, telefón a iné náklady súvisiace s využívaním prevádzkových priestorov na konkurzné konanie, poistné na poistenie majetku v konkurznej podstate, náklady na uverejnenie, právne náklady dlžníka v konkurze na napadnutie pohľadávok, náklady na účtovníctvo, správu a ďalšie služby potrebné pri konkurznom konaní atď.) a

– príležitostné náklady (platby pohľadávok veriteľov, ktoré vznikli počas konania o nútenom vyrovnaní, plnenie záväzkov na základe vzájomne nesplnených dvojstranných zmlúv, plnenie záväzkov na uskutočnenie naliehavých zákonných transakcií a pokračovanie v podnikaní, náklady na ohodnotenie majetku a iné úkony týkajúce sa predaja atď.).

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Po oznámení pohľadávky veriteľ získa právo na uskutočnenie procesných úkonov v hlavnom insolvenčnom konaní. Pohľadávky musia byť oznámené v predpísanej lehote. Oznamujú sa iba pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania.

V konaní o nútenom vyrovnaní sa oznamovanie a overovanie pohľadávok uskutočňuje najmä s cieľom posúdiť procesnú oprávnenosť veriteľa hlasovať o nútenom vyrovnaní. Pohľadávky sa musia predložiť do 30 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania na webových stránkach Agentúry Slovinskej republiky pre verejné právne záznamy a súvisiace služby (AJPES). Neoznámenie alebo neskoré oznámenie nemá pre veriteľa za následok stratu samotnej pohľadávky, ale stratu práva hlasovať.

V konkurznom konaní predstavuje oznamovanie a overovanie pohľadávok základ, podľa ktorého sa určuje rozdelenie konkurznej podstaty. V tomto konaní musia veritelia oznámiť svoje pohľadávky do troch mesiacov odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania na webových stránkach agentúry AJPES.

Pri osobnom bankrote veriteľ nestráca pohľadávku, ak bola oznámená po uplynutí lehoty, ale správca ju zaradí do zoznamu dodatočných pohľadávok.

Veriteľ, voči ktorému sa vedie súdne konanie vo veci napadnutia právnych úkonov dlžníka v konkurze, musí do jedného mesiaca odo dňa doručenia žaloby oznámiť v konkurznom konaní svoju pohľadávku ako podmienenú pohľadávku, ktorá vznikne, ak sa v konečnom rozhodnutí žalobe vyhovie. Veriteľ musí predložiť svoju pohľadávku na náhradu škôd, ktoré vznikli v dôsledku ukončenia platnosti nájomnej zmluvy alebo dvojstranne nesplnených zmlúv správcom, do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia dlžníka v konkurze uplatňujúceho svoje právo na ukončenie alebo stiahnutie.

Obsah pohľadávky

Oznámenie pohľadávky v insolvenčnom konaní musí obsahovať:

1. výšku pohľadávky, ktorá sa má uznať v konaní a

2. opis skutočností, z ktorých vyplýva oprávnenosť pohľadávky, a dôkazy, ktorými sa dokladá, vrátane predloženej dokumentácie.

Oznámenie pohľadávky v konkurznom konaní musí obsahovať aj informácie o bankovom účte, na ktorý sa má platba uskutočniť. Ak veriteľ začal súdne alebo iné konanie pred začatím konkurzného konania, oznámenie musí tiež obsahovať informácie o súde alebo inom príslušnom orgáne, pred ktorým sa konanie uskutočňuje, ako aj referenčné číslo veci.

Žiadosť o overenie pohľadávky musí obsahovať:

1. výšku istiny pohľadávky;

2. ak veriteľ v insolvenčnom konaní žiada okrem istiny aj o úrok: kapitalizovanú výšku akéhokoľvek úroku vypočítaného na obdobie od splatnosti do začatia insolvenčného konania; v prípade prioritných pohľadávok správcu: vypočítanú kapitalizovanú výšku úroku;

3. ak veriteľ v insolvenčnom konaní okrem istiny žiada aj o úhradu nákladov, ktoré vznikli pri vymáhaní pohľadávky na súde alebo v inom konaní začatom pred začatím insolvenčného konania: výšku týchto nákladov;

4. ak veriteľ žiada o stanovenie pohľadávky ako prioritnej: stručný návrh, aby sa pohľadávka považovala pri rozdeľovaní za prioritnú a

5. ak veriteľ žiada o stanovenie pohľadávky ako podmienenej: stručný opis okolností, ktorých výskyt znamená uplatnenie odloženej alebo rozväzovacej podmienky, na ktorú sa pohľadávka vzťahuje.

V insolvenčnom konaní môže veriteľ predložiť viacero pohľadávok v jednej žiadosti.

Postup overenia pohľadávok

Postup overenia pohľadávok má tri fázy:

1. Vyhlásenie správcu o predložených pohľadávkach

Správca vydá vyhlásenie o uznaní alebo napadnutí pohľadávok tak, že vypracuje základný zoznam overených pohľadávok (osnovni seznam preizkušenih terjatev). V zozname správca pri každej pohľadávke uvedie, či je uznaná alebo napadnutá. Súd uverejní zoznam na webových stránkach publikácií v rámci insolvenčného konania. Veritelia môžu namietať proti akýmkoľvek chybám týkajúcim sa oznámených pohľadávok v základnom zozname do 15 dní od jeho uverejnenia, a to podaním námietky proti základnému zoznamu (ugovor proti osnovnem seznamu). Ak je námietka veriteľa opodstatnená, správca musí vydať opravu základného zoznamu.

2. Vyhlásenie veriteľa o oznámených pohľadávkach iných veriteľov

Každý veriteľ, ktorý včas oznámil svoju pohľadávku v konaní, môže namietať proti pohľadávkam ostatných veriteľov podaním námietky proti pohľadávke (ugovor o prerekanju terjatve). Veriteľ musí podať námietku proti pohľadávke v konaní o nútenom vyrovnaní do 15 dní a v konkurznom konaní do jedného mesiaca od uverejnenia základného zoznamu overených pohľadávok. V konaní o osobnom bankrote a v konaní o nútenom vyrovnaní môže takúto námietku podať ako strana konania aj platobne neschopný dlžník. Správca začlení vyhlásenia veriteľov a dlžníka k napadnutým pohľadávkam do doplneného zoznamu overených pohľadávok (dopolnjeni seznam preizkušenih terjatev). Všetky chyby súvisiace s nedostatočným vyjadrením k podanej námietke sa nárokujú v námietke proti doplnenému zoznamu.

3. Rozhodnutie súdu o overení pohľadávok

Súd rozhodne o overení pohľadávok v rozhodnutí o overení pohľadávok (sklep o preizkusu terjatev). Na základe tohto rozhodnutia správca vypracuje konečný zoznam overených pohľadávok (končni seznam preizkušenih terjatev), ktorý súd uverejní spolu s rozhodnutím o overení pohľadávok.

V rozhodnutí o overení pohľadávok súd rozhodne o námietkach, overených a napadnutých pohľadávkach a pohľadávkach, ktoré sa pravdepodobne preukážu, ako aj o tom, kto musí žiadať o vydanie opatrenia na stanovenie pohľadávky v inom konaní (t. j. podať žalobu). Lehota na podanie návrhu na súdne konanie je jeden mesiac.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Konkurzná podstata je majetkom dlžníka v konkurze a speňažuje sa s cieľom pokryť náklady na konanie a splatiť pohľadávky veriteľov. V práve sa rozlišuje medzi „konkurznou podstatou“ a „osobitnou konkurznou podstatou“. Osobitná konkurzná podstata je majetok, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, alebo peňažné aktíva získané speňažením daného majetku. V prípade všetkého majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelenie, je potrebné stanoviť oddelenú konkurznú podstatu a tento majetok spravovať oddelene od majetku, ktorý je súčasťou všeobecnej konkurznej podstaty, a majetku patriaceho do inej osobitnej konkurznej podstaty.

Speňažená časť konkurznej podstaty je rozdeliteľná podstata a je určená na splatenie pohľadávok veriteľov. Všeobecná rozdeliteľná podstata sú peňažné aktíva vytvorené speňažením všeobecnej konkurznej podstaty po odpočítaní nákladov na konkurzné konanie. Osobitná rozdeliteľná podstata sú peňažné aktíva vytvorené speňažením osobitnej konkurznej podstaty po odpočítaní nákladov na speňaženie.

Pokiaľ ide o prioritné platby v konkurznom konaní, pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli pred začatím konania, sa klasifikujú takto:

  • zabezpečené pohľadávky, ktorých platba je zabezpečená právom na oddelenie, do ktorého patrí aj právo na prioritné platby pohľadávok z osobitného majetku a
  • nezabezpečené pohľadávky, z ktorých sa ako prvé splatia prioritné pohľadávky, potom bežné pohľadávky, podriadené pohľadávky a nakoniec práva podnikov.

Zabezpečené pohľadávky sú pohľadávky, ktorých platba je zabezpečená právom na oddelenie. Právo na oddelenie je každé právo, ktoré obsahuje právo na prioritnú platbu pohľadávky z osobitného majetku. Najbežnejším právom na oddelenie je záložné právo. V konkurznom konaní sa zabezpečené pohľadávky splácajú ako prioritné z peňazí získaných predajom majetku, na ktorý sa vzťahovalo právo na oddelenie.

Nezabezpečené pohľadávky sú pohľadávky, ktoré nie sú zabezpečené právom na oddelenie. Tieto pohľadávky sú podriadené splateniu zabezpečených pohľadávok, pokiaľ ide o platby z majetku, na ktorý sa vzťahovalo právo na oddelenie. Platby zo zostávajúceho majetku sa vyplácajú v poradí: 1. prioritné pohľadávky; 2. bežné pohľadávky a 3. ostatné podriadené pohľadávky.

  • Prioritné pohľadávky sú (nezabezpečené) pohľadávky, ktoré musia byť zo zákona splatené ako prioritné ešte pred splatením bežných (nezabezpečených) pohľadávok (napríklad mzdy a mzdové kompenzácie za posledných šesť mesiacov pred začatím insolvenčného konania, odstupné zamestnancom, nevyplatené odvody atď.). Ak sa konkurzné konanie začne, pretože konanie o nútenom vyrovnaní bolo neúspešné, pohľadávky, ktoré vznikli počas konania o nútenom vyrovnaní, majú absolútnu prioritu a sú splatné pred platbou prioritných pohľadávok.
  • Bežné pohľadávky sú nezabezpečené pohľadávky, ktoré nie sú ani prioritné, ani podriadené.
  • Podriadené pohľadávky sú nezabezpečené pohľadávky, ktoré sú splatné až po zaplatení všetkých nezabezpečených pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ak sa dlžník stane platobne neschopným. V nútenom vyrovnaní sa môžu podriadené pohľadávky previesť na vlastnícky podiel. Ak sa neprevedú na príspevok v podobe vecného plnenia, potvrdeným núteným vyrovnaním sa zrušia.

Práva podnikov (podiely alebo obchodné podiely) nemajú vlastnosti (právnu povahu) obligačného práva a akcionárom alebo účastinárom dávajú právo na proporčnú časť zostávajúcej konkurznej podstaty.

Pred vyplatením veriteľov sa od konkurznej podstaty (rozdeliteľnej podstaty) odpočíta suma potrebná na úhradu nákladov na konkurzné konanie. Veritelia sa vyplatia v tomto poradí: oddelení veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené právom na oddelenie (napríklad hypotéka), sa vyplatia ako prví z majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka (osobitná rozdeliteľná podstata). Veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmlúv alebo iných zákonných transakcií, ktoré boli uzavreté dlžníkom v konkurze v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní do začatia konkurzného konania podľa pravidiel obmedzenia podnikania v konaní o nútenom vyrovnaní stanovených zákonom, sa vyplatia ako prví zo všeobecnej rozdeliteľnej podstaty. Potom sa vyplatia veritelia s prednostnými pohľadávkami (zamestnanci) a nakoniec ostatní veritelia – veritelia s nezabezpečenými bežnými pohľadávkami a veritelia s podriadenými pohľadávkami. Zostávajúca časť speňaženého majetku sa rozdelí medzi akcionárov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konanie o nútenom vyrovnaní

Nútené vyrovnanie schválené hlasovaním veriteľov musí potvrdiť aj súd. V rozhodnutí o potvrdení núteného vyrovnania súd:

1. rozhodne o tom, či potvrdí nútené vyrovnanie;

2. určí obsah potvrdeného vyrovnania stanovením:

– percentuálneho podielu platby pohľadávok veriteľov,

– lehoty ich splatnosti a

– úrokovej miery pohľadávok veriteľov v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní až do uplynutia lehoty ich splatnosti;

3. rozhodne o tom, ktoré pohľadávky boli overené v konaní o nútenom vyrovnaní a

4. nariadi dlžníkovi splatiť pohľadávky veriteľov overené v konaní o nútenom vyrovnaní, a to pomerne a v lehote a s uplatnením úrokových mier stanovených v potvrdenom nútenom vyrovnaní.

V konaní sa uplatňuje pravidlo absolútnej priority. Vykonanie finančnej reštrukturalizácie podniku dlžníka v konaní o nútenom vyrovnaní znamená, že:

  • akcionári dlžníka si môžu ponechať iba tú časť akciového kapitálu dlžníka, ktorá zodpovedá zostávajúcej časti majetku dlžníka, ktorú by získali, keby sa začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi,
  • veritelia musia získať priaznivejšie podmienky splatenia svojich pohľadávok než v prípade začatia konkurzného konania voči dlžníkovi, pričom sa zohľadní prioritné poradie a ďalšie pravidlá splácania prioritných, bežných a podriadených pohľadávok a zabezpečených pohľadávok v konkurznom konaní a
  • činnosti podniku dlžníka alebo jeho životaschopnej časti pokračujú.

Finančnú reštrukturalizáciu vykonáva dlžník, ktorý požiada veriteľov o súhlas so znížením ich bežných pohľadávok alebo odložením ich splatenia. Dlžník musí ponúknuť všetkým veriteľom rovnaký percentuálny podiel platby za bežné pohľadávky, rovnaké lehoty platby a rovnakú úrokovú mieru od začatia konania o nútenom vyrovnaní do uplynutia lehoty platby. Ak je dlžníkom kapitálová spoločnosť, dlžník môže požiadať veriteľa, aby buď:

  • súhlasil so znížením a odložením dátumu splatnosti bežných pohľadávok, alebo
  • previedol pohľadávky na dlžníka ako príspevok v podobe vecného plnenia na základe zvýšenia akciového kapitálu dlžníka (konverzia dlhu na kapitál).

Nútené vyrovnanie nemá vplyv na prioritné pohľadávky ani na vylúčené práva. Platnosť podriadených pohľadávok sa skončí. Zabezpečené pohľadávky možno v nútenom vyrovnaní reštrukturalizovať iba dobrovoľne. V konaní o nútenom vyrovnaní týkajúcom sa veľkých, stredných a malých podnikov možno zabezpečené pohľadávky reštrukturalizovať odložením splatnosti alebo znížením úrokovej miery tak, aby sa rozhodnutie 75 % väčšiny vzťahovalo aj na veriteľov, ktorí majú právo na oddelenie a nehlasovali za nútené vyrovnanie. V tomto konaní je ako opatrenie finančnej reštrukturalizácie možné aj vylúčenie životaschopnej časti podniku dlžníka pre inú spoločnosť (spin-off podnik). Povoľuje sa aj reštrukturalizácia práv na oddelenie na právo na spoločné oddelenie (vyžaduje sa 85 % väčšina).

Konkurzné konanie voči právnickej osobe

Konkurzné konanie sa vykonáva s cieľom speňažiť konkurznú podstatu a vyplatiť veriteľov. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o predaji majetku dlžníka v konkurze sa môže uzavrieť prostredníctvom verejnej dražby alebo záväznej výzvy na predkladanie ponúk. Verejnú dražbu možno organizovať navyšovaním počiatočnej ceny alebo znižovaním počiatočnej ceny. V konkurznom konaní sa môže podnik alebo činnosť podniku zachovať predajom spoločnosti vo verejnej dražbe ako podnikovej jednotky alebo predajom jej životaschopných častí (predaj fungujúceho podniku s nepretržitou činnosťou).

Pred vyplatením veriteľov sa od konkurznej podstaty odpočíta suma potrebná na úhradu nákladov na konkurzné konanie. Veritelia sa vyplatia v tomto poradí: oddelení veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené právom na oddelenie (napríklad hypotéka), sa vyplatia ako prví z majetku, na ktorý sa vzťahuje zábezpeka; potom sa vyplatia veritelia s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmlúv alebo iných zákonných transakcií, ktoré boli uzavreté dlžníkom v konkurze v období od začatia konania o nútenom vyrovnaní do začatia konkurzného konania, a to podľa ustanovení o obmedzení podnikania v konaní o nútenom vyrovnaní stanovených zákonom; potom veritelia s prednostnými pohľadávkami (zamestnanci) a nakoniec ostatní veritelia – veritelia s nezabezpečenými bežnými pohľadávkami a veritelia s podriadenými pohľadávkami. Zostávajúca časť speňaženého majetku sa rozdelí medzi akcionárov.

Osobný bankrot

Rovnako ako v prípade konkurzného konania týkajúceho sa právnych subjektov, aj konanie o osobnom bankrote sa vykonáva s cieľom proporčne a simultánne splatiť všetky pohľadávky veriteľov. Veritelia sa teda vyplácajú z majetku dlžníka proporčne a v rovnakom čase. Konkurzná podstata obsahuje všetok majetok nadmerne zadlženej osoby pri začatí konkurzného konania, ak nie je vylúčený z exekúcie na základe ustanovení zákona o civilnej exekúcii a zábezpeke (Zakon o izvršbi in zavarovanju). Vzhľadom na to, že fyzická osoba, na rozdiel od právnickej, neprestane na konci konkurzného konania existovať, pohľadávky veriteľov, ktoré neboli splatené v konkurznom konaní, nestrácajú platnosť. Na rozdiel od pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní týkajúcom sa právnickej osoby sa výkon pohľadávok v konaní o osobnom bankrote neskončí ukončením konkurzného konania. Rozhodnutie o ukončení konania o osobnom bankrote, ktoré obsahuje zoznam nesplatených uznaných pohľadávok, predstavuje pre veriteľov s nesplatenými pohľadávkami prostriedok na vymáhanie týchto pohľadávok.

S cieľom získať oslobodenie od záväzkov má dlžník v konkurze možnosť podať pred vydaním rozhodnutia o ukončení konania o osobnom bankrote návrh so žiadosťou o oslobodenie od záväzkov, ktoré vznikli pred začatím konania o osobnom bankrote a ktoré nebudú podľa uvedeného konania splatené. Ak dlžník v konkurze podá návrh na oslobodenie od záväzkov a konanie o oslobodení od záväzkov po uplynutí obdobia overovania dopadne v jeho prospech, časť záväzkov, ktorých plnenie by sa od neho inak vyžadovalo na základe rozhodnutia o ukončení konkurzného konania, sa zruší a následne veritelia stratia právo vymáhať ich na súde.

Ani v prípade oslobodenia od uvedených záväzkov sa dlžník neoslobodzuje od týchto druhov záväzkov dlžníka:

1. prioritných práv zamestnancov;

2. pohľadávok voči dlžníkovi v konkurze vyplývajúcich zo zákonného výživného, z odškodnenia vyplývajúceho z obmedzenia základných činností alebo zo zníženia či straty pracovnej schopnosti a odškodnenia za ušlé výživné v dôsledku úmrtia osoby, ktorá ho poskytovala;

3. pohľadávok v súvislosti s peňažnými sankciami alebo vrátením výhod získaných trestnou činnosťou, ktorá bola dokázaná v trestnom konaní;

4. pohľadávok vyplývajúcich z podmienečného odsúdenia, ktoré sú podmienené vrátením finančnej výhody získanej spáchaním trestného činu alebo nápravou škôd spôsobených spáchaním trestného činu;

5. pohľadávok v súvislosti s pokutami alebo vrátením finančných výhod získaných spáchaním priestupku, ktoré bolo dokázané v priestupkovom konaní;

6. pohľadávok v súvislosti s vrátením nezákonne získaného majetku a

7. pohľadávok v súvislosti s poskytnutím nápravy za škody spôsobené úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konanie o nútenom vyrovnaní sa ukončí konečným rozhodnutím súdu, ktorým sa potvrdí nútené vyrovnanie.

Každý veriteľ, ktorého pohľadávky sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak platobne neschopný dlžník môže bežné pohľadávky veriteľa splatiť v plnej alebo značnej výške. Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na splatenie pohľadávky, ako je to stanovené v potvrdenom nútenom vyrovnaní.

Každý veriteľ, ktorého sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, môže požiadať súd o zrušenie potvrdeného núteného vyrovnania, ak bolo potvrdenie získané podvodom.

Návrh na súdne konanie na stanovenie existencie odporovateľnej pohľadávky sa musí podať do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o potvrdení núteného vyrovnania.

Súd, ktorý vydal rozhodnutie o potvrdení núteného vyrovnania, je príslušný rozhodnúť o súdnom konaní.

Súd môže v rozhodnutí, ktorým zruší potvrdené nútené vyrovnanie, nariadiť dlžníkovi splatiť všetky nezaplatené časti pohľadávok, ktorých sa týka potvrdené nútené vyrovnanie, a to v lehote stanovenej súdom, ktorá nemôže presiahnuť jeden rok od nadobudnutia platnosti rozhodnutia.

Ukončenie konkurzného konania voči právnickej osobe

Konkurzné konanie voči právnickej osobe sa ukončí rozhodnutím o ukončení konkurzného konania. Súd vydá toto rozhodnutie na základe záverečnej správy správcu, ktorá sa vypracuje po tom, ako správca uskutoční všetky úkony stanovené zákonom, a na základe stanoviska výboru veriteľov. Správca musí predložiť záverečnú správu súdu do jedného mesiaca od uskutočnenia konečného rozdelenia.

Ak sa po vydaní rozhodnutia súdu o ukončení konkurzného konania zistí majetok patriaci dlžníkovi v konkurze, konkurzné konanie voči dlžníkovi sa môže vzhľadom na neskôr zistený majetok znovu začať na žiadosť veriteľa, ktorý bol oprávnený vykonať procesné úkony v konkurznom konaní voči dlžníkovi a ktorého nárok na účasť sa neskončil pred ukončením konkurzného konania, alebo na žiadosť akcionára dlžníka v konkurze.

Ukončenie osobného bankrotu

Osobný bankrot sa ukončí rozhodnutím o ukončení konkurzného konania.

Ak bol dlžník v osobnom bankrote oslobodený od záväzkov, každý veriteľ, ktorého pohľadávky sa týka konečné rozhodnutie o oslobodení od záväzkov, môže požiadať súd o zrušenie oslobodenia od záväzkov, ktoré bolo predmetom rozhodnutia, ak dlžník získal rozhodnutie o oslobodení od záväzkov zatajením alebo predložením nesprávnych informácií o svojom majetku alebo iným podvodom. Návrh na súdne konanie sa musí podať do troch rokov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o oslobodení od záväzkov (článok 411 zákona ZFPPIPP). Veritelia, ktorí (po nadobudnutí platnosti rozhodnutia o oslobodení od záväzkov) zistia, že dlžník má majetok, ktorý vlastnil pred oslobodením od záväzkov (a zatajil ho), môžu tiež požiadať o zrušenie oslobodenia od záväzkov a žiadať o začatie konkurzného konania týkajúceho sa uvedeného majetku. V takom prípade nemusí byť návrh na súdne konanie o zrušení oslobodenia od záväzkov podaný v trojročnej lehote.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ musí znášať vlastné náklady na účasť na insolvenčnom konaní.

V konaní o nútenom vyrovnaní, ktoré sa začalo na návrh dlžníka, znáša trovy konania a všetky ostatné výdavky dlžník.

V konaní o nútenom vyrovnaní voči veľkým, stredným alebo malým podnikom, ktoré sa začalo na návrh veriteľov, uhrádza počiatočné trovy konania predkladateľ návrhu na konanie. V uvedenom konaní znáša predkladateľ návrhu aj náklady na poplatky správcu. Dlžník, voči ktorému sa vedie konanie, znáša náklady, ktoré vznikli za tieto platby:

– zo zmlúv uzavretých s kvalifikovanými právnymi a finančnými poradcami, ktoré sa týkajú právnych a finančných služieb potrebných na vypracovanie správy o finančnej situácii a činnostiach dlžníka, plánu finančnej reštrukturalizácie a ďalších dokumentov, ktoré sa musia predložiť ako súčasť návrhu na nútené vyrovnanie,

– zo zmluvy uzavretej s audítorom, ktorá sa týka auditu správy o finančnej situácii a činnostiach dlžníka a

– zo zmluvy uzavretej s oprávneným odhadcom, ktorá sa týka preskúmania plánu finančnej reštrukturalizácie.

V konkurznom konaní sa trovy konania a výdavky počas konania účtujú do konkurznej podstaty pred splatením pohľadávok z rozdeliteľnej podstaty. Ak veriteľ podá návrh na začatie konkurzného konania, musí zložiť zálohu na úhradu počiatočných nákladov na konkurzné konanie a ponechá si právo na vymáhanie zálohy zaplatenej podľa ustanovení o úhrade nákladov na konkurzné konanie.

V konaní o preventívnej reštrukturalizácii musí dlžník splatiť proporčný podiel nákladov veriteľov zúčastňujúcich sa na konaní, ktoré podľa všeobecne uznávaných obchodných praktík zvyčajne hradí dlžník. Dlžník a veritelia sa dohodnú na vymáhaní týchto nákladov v dohode o finančnej reštrukturalizácii.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Podmienky odporovateľnosti

Veritelia a správca konkurznej podstaty majú právo napadnúť právny úkon dlžníka. Návrh na súdne konanie alebo námietka sa podávajú voči osobe, v prospech ktorej sa uskutočnil odporovateľný úkon.

Napadnúť možno každý právny úkon (vrátane opomenutia), v dôsledku ktorého dochádza k nerovnakým alebo zníženým platbám veriteľom v rámci konkurzu alebo vzniku výhodnejšieho postavenia konkrétneho veriteľa (zvýhodnenie veriteľov, nazývané objektívny prvok odporovateľnosti). Pri napadnutí musí žiadateľ dokázať, že strana, v prospech ktorej bol odporovateľný úkon uskutočnený, vedela alebo mala vedieť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka (subjektívny prvok odporovateľnosti). V zákone sa stanovujú zákonné predpoklady pre prípady, keď sa táto podmienka považuje za splnenú, a prípady, keď právne úkony nie je možné napadnúť. V zákone sa stanovuje aj obsah žiadosti a podrobná metóda uplatnenia odporovateľnosti.

Obdobie, v ktorom možno vykonať odporovateľné úkony

Právne úkony, ktoré možno napadnúť v konkurznom konaní, sú tie, ktoré boli uskutočnené v období od posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania do začatia konkurzného konania. Nesplatené právne úkony (alebo právne úkony nepomerne nízkej protihodnoty) možno napadnúť, ak boli uskutočnené v období, ktoré sa začalo 36 mesiacov pred podaním žiadosti o začatie konkurzného konania a skončilo sa začatím konkurzného konania. Návrh na súdne konanie vo veci odporovateľnosti musí byť podaný do 12 mesiacov od nadobudnutia platnosti rozhodnutia o začatí konkurzného konania.

Úkony, ktoré nemožno napadnúť

Nie je možné napadnúť právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze počas konania o nútenom vyrovnaní podľa právnych noriem platných pre podnikanie dlžníka počas konania, právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze zamerané na proporčné splatenie pohľadávok veriteľov v lehotách a s úrokovými mierami stanovenými v potvrdenom nútenom vyrovnaní ani platby zmeniek alebo šekov, ak mala platbu dostať iná strana, aby dlžník v konkurze nestratil právo na vymáhanie voči inej osobe zaviazanej zmenkou alebo šekom.

Napadnúť nemožno ani právne úkony uskutočnené dlžníkom na splatenie pohľadávok veriteľov alebo splnenie iných záväzkov v súlade s potvrdenou dohodou o finančnej reštrukturalizácii.

Osobitné prvky pri osobnom bankrote

Obdobie odporovateľnosti za nesplatené právne úkony a právne úkony uskutočnené dlžníkom v konkurze v prospech úzko prepojenej osoby je v osobnom bankrote päť rokov. Toto ustanovenie obsahuje zmluvy s úzko prepojenými fyzickými, ako aj právnickými osobami, ktoré sú prepojené s dlžníkom v konkurze alebo úzko prepojenými fyzickými osobami. Ide o právnické osoby, v ktorých má dlžník v konkurze alebo osoby, s ktorými je dlžník úzko prepojený, vlastný individuálny alebo spoločný podiel na úrovni minimálne 25 % upísaného základného imania, 25 % podiel hlasovacích práv alebo právo na vymenovanie a odvolanie osôb oprávnených zastupovať právnickú osobu, alebo o osoby oprávnené zastupovať právnickú osobu v prospech spoločností, ktoré sú k nim pridružené.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 23/05/2018

Platobná neschopnosť - Fínsko

OBSAH


Platobná neschopnosť znamená, že dlžník je inak než dočasne neschopný platiť svoje dlhy v termíne ich splatnosti. Insolvenčné konanie v tomto prípade znamená konanie, ktoré sa vzťahuje súčasne na všetky dlhy dlžníka.

Vo Fínsku existujú tri rôzne druhy insolvenčného konania: konkurz, reštrukturalizácia podniku a zmena obsahu záväzkov súkromnej osoby. Konkurzy sa riadia ustanoveniami zákona o konkurze (Konkurssilaki 120/2004), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2004. Zákon o reštrukturalizácii podnikov (Laki yrityksen saneerauksesta 47/1993) a zákon o zmene obsahu záväzkov súkromnej osoby (Laki yksityishenkilön velkajärjestelystä 57/1993) nadobudli účinnosť 8. februára 1993.

Konkurz je postup likvidácie určený na speňaženie aktív dlžníka a rozdelenie príjmov veriteľom. Reštrukturalizácia podnikov a zmena obsahu záväzkov súkromnej osoby sú postupy zotavenia na obnovenie finančného zdravia a prekonanie finančných ťažkostí dlžníkov.

Dlžník môže so svojimi veriteľmi dosiahnuť dohodu o splatení dlhov a iných podmienkach aj mimo oficiálneho insolvenčného konania. Podmienky, ktoré sa dohodnú dobrovoľne, sa neupravujú žiadnymi právnymi ustanoveniami.

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Konkurz

Konkurz je možné uplatniť všeobecne, takže za konkurzného dlžníka možno vyhlásiť tak fyzickú, ako aj právnickú osobu. Konkurz právnickej osoby možno vyhlásiť aj vtedy, ak bola vymazaná z príslušného registra alebo rozpustená. Konkurz možno vyhlásiť aj na majetok zosnulého.

Reštrukturalizácia

Konanie o reštrukturalizácii sa môže týkať každého podniku vykonávajúceho hospodársku činnosť, ako aj súkromného podnikateľa. Mimo rozsahu pôsobnosti konania o reštrukturalizácii sú však niektoré podniky, na ktoré sa vzťahuje osobitná regulácia a kontrola, ako napríklad úverové inštitúcie a poisťovne.

Zmena obsahu záväzkov

Zmena obsahu záväzkov sa môže vzťahovať len na fyzickú osobu. Zmena obsahu záväzkov sa za určitých okolností môže vzťahovať aj na fyzickú osobu prevádzkujúcu súkromný podnik, vykonávajúcu činnosť vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pôsobiacu ako komplementár v komanditnej spoločnosti.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Všeobecným predpokladom začatia insolvenčného konania je pri všetkých jeho troch druhoch platobná neschopnosť dlžníka. Platobná neschopnosť znamená, že dlžník je inak než dočasne neschopný platiť svoje dlhy v termíne ich splatnosti. Konanie o reštrukturalizácii sa môže začať aj vtedy, ak dlžníkovi platobná neschopnosť hrozí.

Konkurz

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať buď dlžník, alebo veriteľ. Všeobecným predpokladom vyhlásenia konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. V zákone o konkurze sa stanovujú predpoklady platobnej neschopnosti, na základe ktorých možno ľahšie určiť, či je osoba platobne neschopná; dlžník, ktorý tieto predpoklady napĺňa, sa považuje za platobne neschopného, ak sa nedokáže opak.

Dlžník sa považuje za platobne neschopného, ak:

1. dlžník vyhlási platobnú neschopnosť a neexistujú žiadne osobitné dôvody na neprijatie tohto vyhlásenia;

2. dlžník pozastavil vyplácanie platieb;

3. sa v konaní o výkone rozhodnutia počas šiestich mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu stanovilo, že dlžník nedokáže splatiť pohľadávky v plnej výške, alebo

4. dlžník, ktorý je alebo bol rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu povinný viesť účty, nesplatil jednoznačné a splatné pohľadávky veriteľovi do týždňa od prijatia upomienky.

Veriteľ môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sa jeho pohľadávka voči dlžníkovi zakladá na rozsudku alebo iných podmienkach výkonu rozhodnutia, záväzku podpísanom dlžníkom, ktorý dlžník nenapadol na základe zjavného dôvodu, alebo je inak jednoznačná. Požadovaná suma nemusí byť omeškaná. Na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa vzťahujú obmedzenia, ak sa návrh týka zanedbateľných pohľadávok a ak má veriteľ zabezpečenú pohľadávku.

Súd menuje správcu konkurznej podstaty a zabezpečí bezodkladné uverejnenie oznámenia o začatí konkurzu v úradnom vestníku Fínska. Oznámenie môže byť uverejnené aj v akomkoľvek denníku. Povinnosťou správcu konkurznej podstaty je informovať veriteľov o začatí konkurzného konania. Oznámenie o začatí konkurzného konania sa uverejňuje, okrem iného, aj v registri konkurzov a reorganizácií, obchodnom registri, registri nárokov a hypoték, registri lodí, registri lodí vo výrobe, registri lietadiel, registri podnikových hypoték, registri údajov o vozidlách a vodičoch a registri účtovných zápisov.

Reštrukturalizácia

Návrh na začatie konania o reštrukturalizácii môže podať dlžník alebo veriteľ. Väčšinu návrhov podávajú dlžníci.

Konanie o reštrukturalizácii možno začať, ak je dlžník platobne neschopný a proti začatiu konania neexistujú právne prekážky. Prekážka existuje napríklad vtedy, ak je pravdepodobné, že program reštrukturalizácie nedokáže zabezpečiť nápravu platobnej neschopnosti, alebo ak dlžník nemá dostatočné aktíva na úhradu nákladov na konanie o reštrukturalizácii. Konanie o reštrukturalizácii sa môže začať aj vtedy, ak dlžníkovi platobná neschopnosť bezprostredne hrozí. Konanie o reštrukturalizácii na základe bezprostredne hroziacej platobnej neschopnosti možno začať na návrh veriteľa iba vtedy, ak sa pohľadávka týka značného finančného záujmu. Konanie o reštrukturalizácii môžu okrem toho začať minimálne dvaja veritelia, ktorých celková výška pohľadávok prestavuje minimálne jednu pätinu známych dlhov dlžníka, ak podajú spoločný návrh s dlžníkom alebo vyhlásia, že podporujú návrh dlžníka.

Súd uverejnení oznámenie o rozhodnutí o začatí konania o reštrukturalizácii v úradnom vestníku Fínska. Oznámiť začatie konania veriteľom je povinnosťou insolvenčného správcu. Začatie konania o reštrukturalizácii sa oznamuje aj niektorým orgánom a zakladá sa, okrem iného, do registra konkurzov a reorganizácií, obchodného registra a registra nárokov a hypoték.

Právne dôsledky začatia konania o reštrukturalizácii nadobúdajú automaticky právoplatnosť od dátumu vydania rozsudku, ktorým sa začne konanie. Po podaní návrhu môže súd na žiadosť predkladateľa návrhu alebo dlžníka vydať zákaz splatenia dlhov a zabezpečenia dlhov, zákaz vymáhania dlhov alebo zákaz exekúcie či iných vykonávacích opatrení, ktorý nadobudne právoplatnosť ešte pred začatím konania.

Zmena obsahu záväzkov

Vec týkajúca sa zmeny obsahu záväzkov sa začne prejednávať po podaní návrhu dlžníkom. Konanie o zmene obsahu záväzkov sa začne, ak je dlžník platobne neschopný a nedokáže primerane zlepšiť svoju schopnosť splácať, aby mohol uhradiť svoje dlhy. Hlavným dôvodom platobnej neschopnosti musí byť podstatne zhoršená schopnosť dlžníka splácať, ktorá nastala v dôsledku zmien okolností primárne nezapríčinených dlžníkom, napríklad choroby. Zmenu obsahu záväzkov možno povoliť aj vtedy, ak na ňu aj inak existuje dobrý dôvod z hľadiska vyváženia dlhov a iných záväzkov dlžníka s jeho schopnosťou ich splácať. Pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať sa zohľadňujú napríklad aktíva, príjem a zárobkový potenciál dlžníka.

Konanie o zmene obsahu záväzkov sa môže uskutočniť iba vtedy, ak mu nebráni žiadna zákonná prekážka (napr. v prípade dlhu, ktorý vznikol spáchaním trestného činu, alebo dlhu, ktorý vyplynul z nedbanlivosti alebo nezodpovednosti). Zmena obsahu záväzkov sa však môže povoliť aj bez ohľadu na všeobecnú prekážku, ak na to existuje dobrý dôvod. V takom prípade sa pozornosť venuje najmä opatreniam, ktoré prijal dlžník na splatenie dlhov, dĺžke času omeškania so splatením pohľadávok a ďalším okolnostiam dlžníka, ako aj závažnosti zmeny obsahu záväzkov z hľadiska dlžníka aj veriteľov.

Právne účinky začatia konania o zmene obsahu záväzkov nadobúdajú automaticky právoplatnosť od dátumu vydania rozsudku, ktorým sa začne konanie. Po podaní návrhu môže súd na žiadosť dlžníka vydať dočasný zákaz splatenia dlhov a zabezpečenia dlhov, zákaz vymáhania dlhov alebo zákaz exekúcie či iných vykonávacích opatrení, ktorý nadobudne právoplatnosť ešte pred začatím konania.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurz

Aktíva, ktorými disponuje dlžník na začiatku konkurzu, a aktíva, ktoré dlžník nadobudne pred ukončením konkurzu, sú aktíva konkurznej podstaty. Príjmy z aktív konkurznej podstaty, ako aj aktíva, ktoré možno vymôcť do podstaty, a aktíva nadobudnuté nahradením v konkurznej podstate, sú tiež aktívami konkurznej podstaty.

Platí, že aktíva nevymáhateľné exekúciou nie sú aktívami konkurznej podstaty. Okrem toho aktívami konkurznej podstaty nie sú ani aktíva a mzdové príjmy fyzickej osoby nadobudnuté po začatí konkurzu.

Reštrukturalizácia

V konaní o reštrukturalizácii sa pre dlžníka vypracuje program reštrukturalizácie. Program obsahuje napríklad informácie o finančnej situácii dlžníka, t. j. o jeho aktívach, záväzkoch a iných povinnostiach. Program reštrukturalizácie sa vypracuje na základe celkových aktív dlžníka v čase konania. Možné je aj vymáhanie: transakciu, ktorú možno zrušiť, ak bola namiesto žiadosti o reštrukturalizáciu podaná žiadosť o vyhlásenie konkurzu, možno v konaní o reštrukturalizácii zrušiť z rovnakých dôvodov ako v prípade konkurzu.

Hoci za výnimočných okolností je možné program reštrukturalizácie po schválení zmeniť, suma platieb, ktoré sa majú uhradiť jednotlivým veriteľom, sa pri zmene programu nemôže zvýšiť. Aktíva prevedené na dlžníka po schválení programu reštrukturalizácie však môžu pre veriteľov predstavovať dôvod žiadať od dlžníka doplnkové platby. Dlžníkovi sa môže nariadiť uhradenie doplnkových platieb, ak sa jeho finančná situácia v porovnaní s obdobím vypracovania programu považuje za lepšiu. Žiadosť o doplnkové platby sa môže podať, ak existujú dôvody na požadovanie takýchto platieb, a podáva sa súdu najneskôr do jedného roka od predloženia záverečnej správy súdu.

Zmena obsahu záväzkov

Pri posudzovaní schopnosti dlžníka platiť sa musia zohľadniť napríklad finančné prostriedky z likvidácie aktív dlžníka, príjmy dlžníka a jeho zárobkový potenciál, náklady potrebné na živobytie a vyživovaciu povinnosť. Pri zmene obsahu záväzkov sa pre dlžníka potvrdzuje splátkový kalendár vypracovaný podľa jeho schopnosti splácať. Pri zmene obsahu záväzkov sa na úhradu dlhov použijú všetky príjmy dlžníka, ktoré prekračujú úroveň nákladov potrebných na živobytie a vyživovaciu povinnosť, ako aj ďalšie aktíva dlžníka, ktoré nepatria k základným potrebám dlžníka. K aktívam považovaným za základné potreby dlžníka patria nehnuteľnosť užívaná vlastníkom-dlžníkom, potrebný nábytok v nej, ako aj osobné veci a vybavenie potrebné na výkon práce dlžníka. Aktíva, ktoré sa považujú za základné potreby dlžníka, môžu podliehať likvidácii iba v prípadoch, ktoré upravuje zákon.

Zo splátkového kalendára môžu okrem toho dlžníkovi vyplývať aj povinnosti uhradiť doplnkové platby z ďalšieho príjmu alebo aktív, ktoré dlžník nadobudne počas platnosti splátkového kalendára. Dlžník je povinný veriteľom poslať určitú časť zo všetkých darov a iných jednorazových platieb, ktoré prijal počas platnosti splátkového kalendára. Ak príjem dlžníka prekračuje príjem stanovený pre splátkový kalendár, dlžníkovi sa môže nariadiť zaplatenie určitej časti dodatočného príjmu veriteľom.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Konkurz

Konkurz vyhlasuje súd. Súd menuje aj správcu konkurznej podstaty. Osoba môže byť vymenovaná za správcu konkurznej podstaty, ak s menovaním súhlasí, má schopnosti, zručnosti a skúsenosti potrebné na plnenie daných povinností a je aj inak vhodná na danú pozíciu. Správca konkurznej podstaty nemá žiadny vzťah k dlžníkovi ani veriteľovi, ktorý by ohrozil jeho nezávislosť vo vzťahu k dlžníkovi alebo nestrannosť voči veriteľom alebo jeho schopnosť riadne vykonávať úlohy. Za správcu konkurznej podstaty nemožno menovať právnickú osobu.

Správca konkurznej podstaty zohráva ústrednú úlohu pri správe konkurznej podstaty v konkurze. Medzi povinnosti správcu konkurznej podstaty okrem iného patria zastupovanie konkurznej podstaty, dozeranie na aktuálne riadenie konkurznej podstaty, spísanie zoznamu konkurznej podstaty a vypracovanie opisu dlžníka, prijímanie prihlášok pohľadávok a vypracovanie zoznamu úhrad. Správca konkurznej podstaty dozerá aj na riadenie a predaj aktív patriacich do konkurznej podstaty a uhrádzanie prostriedkov.

Po začatí konkurzu dlžník stráca právomoc nad aktívami konkurznej podstaty. Dlžník spolupracuje, aby sa mohlo konkurzné konanie dokončiť. Dlžník musí správcovi konkurznej podstaty poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a osvedčenie zoznamu konkurznej podstaty. Dlžník má právo získať informácie o konkurznej podstate, zúčastňovať sa na zasadnutiach veriteľov a vyjadrovať stanoviská k veciam, o ktorých sa rozhoduje.

Reštrukturalizácia

Po začatí konania o reštrukturalizácii podniku súd menuje insolvenčného správcu. Insolvenčný správca je dospelá a čestná osoba, na ktorú nebol vyhlásený konkurz a ktorá má plnú právnu spôsobilosť. Táto osoba má schopnosti, zručnosti a skúsenosti potrebné pre danú pozíciu. Insolvenčný správca nemá vzťah s dlžníkom ani so žiadnym z veriteľov, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť od dlžníka alebo nestrannosť voči veriteľom. Za insolvenčného správcu nemožno menovať právnickú osobu.

Insolvenčný správca zodpovedá za realizáciu účelu konania a ochranu záujmov veriteľov. Insolvenčný správca vypracúva správu o aktívach a pasívach dlžníkov a návrh programu reštrukturalizácie. Insolvenčný správca dozerá aj na činnosti dlžníka.

Súd môže menovať výbor veriteľov, ktorý zastupuje veriteľov a koná ako poradný orgán insolvenčného správcu pri výkone jeho povinností. Výbor sa nemenuje v prípade, ak sa to nepovažuje za potrebné z dôvodu malého počtu veriteľov alebo z iného dôvodu.

Dlžník si ponecháva právomoc nad svojimi aktívami a činnosťami, ak nie je zákonom stanovené inak. Po začatí konania si však dlžník nemôže bez súhlasu insolvenčného správcu napríklad vziať novú pôžičku, ak to nesúvisí s bežnými činnosťami dlžníka a jej výška a podmienky nie sú nezvyčajné. Na žiadosť insolvenčného správcu alebo veriteľa možno obmedziť právomoc dlžníka aj inak, a to v prípade, ak hrozí, že dlžník svojím konaním poškodí alebo ohrozí záujmy veriteľov. Dlžník musí spolupracovať so súdom, insolvenčným správcom a výborom veriteľom a poskytovať im informácie. Dlžník má naďalej nárok na výkon svojho práva na podanie žaloby v prebiehajúcich alebo nadchádzajúcich súdnych konaniach, ak insolvenčný správca nerozhodne o tom, že prevezme výkon práva dlžníka na podanie žaloby.

Zmena obsahu záväzkov

V prípade potreby môže súd menovať insolvenčného správcu pre konanie o zmene obsahu záväzkov, ak je to potrebné na objasnenie finančnej situácie dlžníka, likvidáciu jeho aktív alebo inú realizáciu zmeny obsahu záväzkov. Osobu možno menovať za insolvenčného správcu, ak je dospelá, čestná, nebol na ňu vyhlásený konkurz, nevzťahujú sa ňu kompetenčné obmedzenia a s menovaním súhlasí. Insolvenčný správca musí mať schopnosti, zručnosti a skúsenosti požadované na výkon svojich povinností. Nemá vzťah s dlžníkom ani so žiadnym z veriteľov, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť od dlžníka alebo nestrannosť voči veriteľom. Za insolvenčného správcu nemožno menovať právnickú osobu.

Povinnosťou insolvenčného správcu, ak bol menovaný, je vypracovať splátkový kalendár a vykonávať ďalšie povinnosti, ktoré mu uložil súd. Pri vypracúvaní splátkového kalendára insolvenčný správca rokuje s dlžníkom a veriteľmi, poskytuje im potrebné informácie o zmene obsahu záväzkov a vyhradzuje im príležitosť predložiť vyhlásenie o návrhu konania a návrhu splátkového kalendára. Insolvenčný správca môže byť menovaný aj na to, aby dozeral na likvidáciu aktív dlžníka, ako aj na prevod likvidačných prostriedkov veriteľom. Ak nie je menovaný insolvenčný správca, za vypracovanie návrhu splátkového kalendára zodpovedá dlžník. O začatí konania o zmene obsahu záväzkov súkromnej osoby rozhodne súd. Súd zodpovedá aj za potvrdenie splátkového kalendára.

Dlžník si ponecháva nárok a právo na vlastníctvo svojich aktív. Všetky aktíva dlžníka, ktoré sa nepovažujú za základné potreby dlžníka, sa však použijú na splatenie dlhov. Dlžník musí súdu, veriteľom a insolvenčnému správcovi, ak je menovaný, poskytnúť všetky informácie potrebné na zmenu obsahu záväzkov. Dlžník sa podieľa aj na správnej realizácii zmeny obsahu záväzkov.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Konkurz

Na základe určitých výnimiek má veriteľ právo použiť na začiatku konkurzu pohľadávku v konkurze na jej započítanie proti dlhu voči dlžníkovi, a to aj vtedy, ak dlh voči dlžníkovi alebo pohľadávka ešte nie sú splatné. Právo na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje na pohľadávku, ktorá neoprávňuje veriteľa na platbu z konkurznej podstaty, ani na pohľadávku, ktorá je mladšia než ostatné pohľadávky. Veriteľ je povinný poskytnúť informácie o pohľadávke, ktorá sa má použiť na započítanie pohľadávok.

Reštrukturalizácia

Napriek zákazu vymáhania dlhu má veriteľ pri začatí konania právo na započítanie pohľadávky proti dlhu voči dlžníkovi za rovnakých podmienok ako pri konkurznom konaní. Oznámenie o započítaní pohľadávok sa doručuje aj insolvenčnému správcovi. Právo na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje na započítanie pohľadávok úverovou inštitúciou proti finančným prostriedkom, ktoré má dlžník v inštitúcii uložené v čase nadobudnutia právoplatnosti zákazu vymáhania alebo po nadobudnutí právoplatnosti zákazu vymáhania, ani proti finančným prostriedkom, ktoré sa v úverovej inštitúcii nachádzajú v uvedenom čase na účely prevodu na účet dlžníka v prípade, že sa tento účet môže použiť na platby.

Zmena obsahu záväzkov

Po začatí konania o zmene obsahu záväzkov sa na dlžníka nebudú vzťahovať žiadne opatrenia na vymáhanie dlhu, ktorého splatenie je prerušené, ani opatrenia na zabezpečenie splatenia dlhu. Prerušenie vymáhania sa týka aj započítania pohľadávok dlžníka proti dlhom voči veriteľovi. Toto prerušenie sa však nevzťahuje na započítanie daní.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Platí, že zmluvy, z ktorých nevyplývajú pohľadávky v rámci insolvenčného konania, zostávajú platné a nezmenené vo všetkých druhoch insolvenčného konania.

Konkurz

Ak pri začiatku konkurzu dlžník nedodržal zmluvu, ktorej je stranou, druhá zmluvná strana požiada o vyhlásenie, či sa bude konkurzná podstata týkať zmluvy. Ak sa jej konkurzná podstata bude týkať a vydá sa prijateľná zábezpeka dodržania zmluvy, zmluva sa nemôže vypovedať. Druhá zmluvná strana však môže zmluvu vypovedať, ak je osobnej povahy alebo existuje iný osobitný dôvod, pre ktorý druhá strana ďalej nemusí byť stranou zmluvy v rámci konkurznej podstaty.

Okrem toho možno zrušiť jednotlivé transakcie, a to z dôvodu vymáhania, ktorý je uvedený v zákone o vymáhaní aktív do konkurznej podstaty (Laki takaisinsaannista konkurssipesään 758/1991).

Reštrukturalizácia

Začatie konania o reštrukturalizácii nemá žiadny vplyv na existujúce povinnosti dlžníka, ak sa zákonom nestanovuje inak. Nájomnú alebo úverovú zmluvu, v ktorej je dlžník nájomcom, môže dlžník vypovedať tak, aby sa jej platnosť skončila dva mesiace po doručení oznámenia o vypovedaní. Osoba, ktorá sa pred začatím konania zmluvne zaviazala voči dlžníkovi, ale v čase začatia konania nedokončila plnenie záväzkov, má nárok na preskúmanie svojho plnenia záväzkov, ak sa považujú za bežnú súčasť činností dlžníka. Ak ide o iný druh zmluvy, ktorá bola uzavretá pred začatím konania, a dlžník v čase začatia konania nesplnil svoj platobný záväzok z nej vyplývajúci, insolvenčný správca na žiadosť druhej strany stanoví, či dlžník dodrží svoju časť zmluvy. Ak je odpoveď záporná alebo sa neposkytne v primeranom čase, druhá strana má právo zmluvu zrušiť. Dohoda, na základe ktorej má dlžník uskutočniť platbu vyplývajúcu z reštrukturalizácie dlhu alebo súvisiacu s reštrukturalizáciou dlhu, sa vyhlási za neplatnú, ak povinnosť uskutočniť platbu nevyplýva zo schváleného plánu reštrukturalizácie.

Ak sa postup reštrukturalizácie vzťahuje na zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo za určitých podmienok vypovedať pracovnú zmluvu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, a to bez ohľadu na trvanie pracovnej zmluvy.

Transakciu, ktorú možno zrušiť, ak bola namiesto žiadosti o reštrukturalizáciu podaná žiadosť o vyhlásenie konkurzu, možno v konaní o reštrukturalizácii zrušiť na žiadosť veriteľa z rovnakých dôvodov, ktoré sa uvádzajú v zákone o vymáhaní aktív do konkurznej podstaty.

Zmena obsahu záväzkov

Dlžník sa vzdá aktív, ktoré nepatria medzi jeho základné potreby a ktoré nadobudol na základe zmluvy o čiastočnej úhrade alebo kúpe na splátky. Dlžník má právo vypovedať nájomnú zmluvu, ak je nájomníkom, alebo iný druh spotrebiteľskej zmluvy či zmluvu o kúpe na splátky s dvojmesačnou výpovednou lehotou začínajúcou sa oznámením o vypovedaní zmluvy. Osoba, ktorá sa pred začatím konania zmluvne zaviazala voči dlžníkovi, ale v čase začatia konania nedokončila plnenie záväzkov, má nárok na preskúmanie svojho plnenia záväzkov, ak sa považujú za bežnú súčasť činností dlžníka. Zmluva, z ktorej vyplýva záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmeny obsahu záväzkov alebo súvisiaci so zmenou obsahu záväzkov, sa zruší, ak sa záväzok nemusí uhradiť podľa splátkového kalendára alebo na základe zákona.

Transakciu, ktorú možno zrušiť, ak bola namiesto žiadosti o zmenu obsahu záväzkov podaná žiadosť o vyhlásenie konkurzu, možno v konaní o zmene obsahu záväzkov zrušiť na žiadosť veriteľa z rovnakých dôvodov, ktoré sa uvádzajú v zákone o vymáhaní aktív do konkurznej podstaty.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Konkurz

Po začatí konkurzu sa voči konkurznej podstate nepodá žiadna žaloba s cieľom získať dôvod na vymáhanie pohľadávky v konkurze a nevykonajú sa žiadne vykonávacie opatrenia na aktívach konkurznej podstaty s cieľom vymôcť pohľadávku v konkurze. Veriteľ chránený kolaterálom však môže podať žalobu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky z kolaterálu.

Reštrukturalizácia

Platí, že po začatí konania o reštrukturalizácii sa dlžníka týka zákaz splácania a veriteľov zákaz vymáhania dlhov, t. j. na dlžníka sa nesmú vzťahovať žiadne opatrenia, ktorých cieľom je vymôcť reštrukturalizovaný dlh alebo zabezpečiť jeho splatenie. V niektorých prípadoch môže zabezpečený veriteľ požiadať súd o udelenie povolenia na využitie zábezpeky s cieľom získať platbu. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak z podmienok reštrukturalizácie jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné ponechať majetok ako zábezpeku vo vlastníctve dlžníka. Platí, že po začatí konania sa voči dlžníkovi nesmú prijať ochranné opatrenia na základe úradných rozhodnutí.

Zmena obsahu záväzkov

Rovnako ako pri konaní o reštrukturalizácii, aj v konaní o zmene obsahu záväzkov sa na veriteľa vzťahuje prerušenie vymáhania dlhu. Ak dlh patrí do rozsahu pôsobnosti prerušenia splácania, na dlžníka sa nevzťahujú žiadne opatrenia na vymáhanie dlhu, ktorý sa má splatiť, ani opatrenia na zabezpečenie splatenia dlhu. Na dlžníka sa nevzťahujú žiadne opatrenia na vymáhanie dlhu, ktorý sa má splatiť, ani opatrenia na zabezpečenie splatenia dlhu. Okrem toho sa na dlžníka nevzťahujú sankcie za oneskorené splatenie. V niektorých prípadoch však môže zabezpečený veriteľ požiadať súd o udelenie povolenia na využitie zábezpeky s cieľom získať platbu. Môže sa to stať napríklad vtedy, ak sa aktíva slúžiace ako kolaterál nepovažujú za základné potreby dlžníka, alebo ak dlžník nepotrebuje aktíva na svoje podnikanie.

Veriteľ môže podať žalobu alebo začať iné konanie, aby si ponechal právo na vymáhanie alebo získal základ na vymáhanie. Platí, že bez ohľadu na ustanovenia o zákazoch týkajúcich sa začatia konania o zmene obsahu záväzkov môže veriteľ požiadať aj o príkaz na ochranné opatrenia a vykonanie tohto príkazu.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Konkurz

Po začatí konkurzu dlžník stráca právomoc nad aktívami konkurznej podstaty v prospech konkurzného správcu. V dôsledku toho môže konkurzná podstata legálne nadobudnúť postavenie strany v záležitostiach týkajúcich sa aktív, ktoré patria do konkurznej podstaty: konkurzná podstata má vyhradenú možnosť obnoviť súdne konanie prebiehajúce medzi dlžníkom a tretími stranami, ktoré sa týka aktív konkurznej podstaty. Ak konkurzná podstata túto možnosť nevyužije, konanie môže obnoviť dlžník. Konkurznej podstate sa ďalej vyhradzuje možnosť obnoviť súdne konanie voči dlžníkovi, ktoré sa týka prejednávanej pohľadávky v konkurze. Ak konkurzná podstata na žalobu nereaguje a dlžník si nepraje obnoviť konanie, žalobca môže požiadať o rozhodnutie vo veci.

Reštrukturalizácia

Dlžník má naďalej nárok na výkon svojho práva na podanie žaloby v prebiehajúcich súdnych konaniach alebo v iných príslušných konaniach, ktorých je stranou, ak insolvenčný správca nerozhodne o tom, že prevezme výkon práva dlžníka na podanie žaloby. Rovnaké ustanovenie sa vzťahuje aj na súdne alebo iné konanie, ktoré bude prebiehať po začatí konania o reštrukturalizácii.

Insolvenčný správca má právo uplatniť pohľadávky a začať súdne alebo iné príslušné konanie v mene dlžníka, ako aj vykonávať právo dlžníka na podanie žaloby v konaní. Insolvenčný správca môže okrem toho prijať oznámenie v mene dlžníka.

Zmena obsahu záväzkov

Začatie konania o zmene obsahu záväzkov nemá vplyv na prebiehajúce súdne konanie ani na právo dlžníka na podanie žaloby v konaní.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Konkurz

Veriteľ môže požiadať o vyhlásenie konkurzu.

Veritelia vykonávajú najvyššiu právomoc nad konkurznou podstatou. Právomoc pri konkurznej podstate vykonávajú veritelia, ak túto záležitosť neupravuje zákon alebo ak ju nevykonáva správca konkurznej podstaty. Veritelia si okrem toho môžu ponechať právomoc vo veciach aktuálnej správy konkurznej podstaty alebo previesť určitú časť právomoci na správcu konkurznej podstaty. Právo na výkon právomoci veriteľov patrí veriteľom, ktorí majú pohľadávku v konkurze voči dlžníkovi a ktorí svoju pohľadávku prihlásili. Právomoc veriteľov v konkurze vzniká pri začatí konkurzu a zaniká pri jeho skončení.

Najdôležitejším rozhodovacím orgánom je zasadnutie veriteľov, ale možno uplatniť aj iné rozhodovacie postupy. Veritelia môžu zriadiť aj výbor veriteľov, ktorý koná ako rokovací a styčný orgán medzi správcom konkurznej podstaty a veriteľmi. Hlasovacie právomoci veriteľov sa stanovia na základe ich aktuálnych pohľadávok v konkurze. Za rozhodnutie zasadnutia veriteľov sa považuje stanovisko, ktoré má podporu veriteľov s celkovou nadpolovičnou hlasovacou právomocou veriteľov zúčastňujúcich sa hlasovania. Pri alternatívnych rozhodovacích postupoch sa hlasy počítajú na základe hlasovacích právomocí veriteľov vyjadrujúcich stanovisko.

Reštrukturalizácia

Veriteľ môže požiadať o konanie o reštrukturalizácii.

Ako spoločný zástupca veriteľov môže byť menovaný výbor veriteľov. Výbor zastupuje všetky skupiny veriteľov a jeho povinnosťou je pomáhať insolvenčnému správcovi pri výkone jeho povinností a sledovať činnosti insolvenčného správcu vykonávané v mene veriteľov. Výbor rozhoduje jednoduchou väčšinou.

Pri príprave návrhu programu reštrukturalizácie insolvenčný správca rokuje s výborom veriteľov a v prípade potreby aj s jednotlivými veriteľmi. Nárok na predloženie návrhu programu reštrukturalizácie majú okrem toho aj veritelia alebo skupiny veriteľov, ktorých pohľadávky prekračujú hranicu stanovenú zákonom. Po vypracovaní sa návrh programu reštrukturalizácie predloží veriteľom na schválenie. Ak schváleniu programu nestoja v ceste žiadne prekážky, program sa môže schváliť prijatím všetkými veriteľmi, väčšinovým prijatím v skupinách veriteľov a za určitých okolností aj bez väčšinového prijatia vo všetkých skupinách veriteľov.

Zmena obsahu záväzkov

Veriteľ nemôže požiadať o zmenu obsahu záväzkov súkromnej osoby. Platí však, že pred predložením návrhu na zmenu obsahu záväzkov dlžník určí, či existuje možnosť rokovať o vyrovnaní s veriteľmi. V súlade so zavedenými úverovými postupmi a postupmi vymáhania dlhov veriteľ spolupracuje s cieľom dosiahnuť vyrovnanie.

Veritelia dostanú možnosť predložiť vyhlásenie k návrhu na zmenu obsahu záväzkov a k návrhu splátkového kalendára. Ak sa to vyžaduje, veritelia poskytnú podrobnosti o svojich pohľadávkach písomne. Na žiadosť veriteľa možno schválený splátkový kalendár zmeniť alebo za určitých podmienok nariadiť uplynutie jeho platnosti.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Konkurz

Aktíva konkurznej podstaty sa spravujú s náležitou starostlivosťou a účelne. Jednou z povinností správcu konkurznej podstaty je dozerať na predaj aktív patriacich do konkurznej podstaty. Konkurzná podstata uskutočňuje likvidáciu aktív konkurznej podstaty tak, aby to bolo pre konkurznú podstatu čo najvýhodnejšie, takže sa dosiahne čo najlepší výsledok predaja. Kolaterál patriaci do podstaty sa môže predať iba vtedy, ak s tým súhlasí veriteľ chránený kolaterálom alebo ak na to súd vydá povolenie. Aktíva patriace do konkurznej podstaty sa nemôžu previesť na správcu konkurznej podstaty, asistentov správcu konkurznej podstaty, osoby súvisiace so správcom konkurznej podstaty, ani na asistenta.

Reštrukturalizácia a zmena obsahu záväzkov

Práva insolvenčného správcu sa obmedzujú na právo prístupu k informáciám potrebným na plnenie povinností insolvenčného správcu. Dlžník si ponechá nárok a právo na vlastníctvo svojich aktív a insolvenčný správca nemá právo aktíva dlžníka použiť ani previesť. V konaní o zmene obsahu záväzkov však môže byť insolvenčnému správcovi nariadená likvidácia aktív a vykonanie súvisiacich opatrení a úprav, ako aj prevod výsledných prostriedkov príjemcom.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Konkurz

Pohľadávka v konkurze znamená dlh dlžníka vyplývajúci z právneho základu, ktorý vznikol pred začiatkom konkurzu. Za pohľadávky v konkurze sa okrem toho považujú aj pohľadávky zabezpečené kolaterálom a pohľadávky, ktorých základ alebo výška sú podmienené, sporné alebo inak nejednoznačné. V pokračujúcom dlhovom vzťahu sa časť dlhu z obdobia pred začatím konkurzu považuje za pohľadávku v konkurze.

Pohľadávky, ktoré vznikli po začatí konkurzu, sa považujú za administratívne výdavky, t. j. dlh konkurznej podstaty, ktorý sa v plnej výške splatí pomocou aktív konkurznej podstaty.

Reštrukturalizácia

Dlhy, ktoré vznikli po podaní žiadosti, sa splatia pri splatnosti. To isté platí aj pre poplatky, trovy a ďalšie prevádzkové výdavky vyplývajúce z trvalého zmluvného vzťahu alebo neprerušenej zmluvy o užívaní alebo vlastníctve, ak sa týka obdobia nasledujúceho po podaní žiadosti.

Zmena obsahu záväzkov

Zmenou obsahu záväzkov sa uhradia všetky dlhy dlžníka, ktoré existovali pred začatím konania o zmene obsahu záväzkov. Patria medzi ne zabezpečené záväzky aj dlhy, ktoré sú podmienené, sporné alebo inak neurčité, pokiaľ ide o ich výšku alebo základ, ako aj úroky z takýchto dlhov, ktoré vzniknú v čase od začiatku konania o zmene obsahu záväzkov do potvrdenia splátkového kalendára, a výdavky na vymáhanie a výkon v rámci takýchto dlhov, ak sa dlžníkovi nariadi ich splatiť.

Dlhy mimo zmeny obsahu záväzkov sa splatia pri splatnosti.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Konkurz

Ak chce veriteľ získať nárok na úhradu, prihlási pohľadávku týkajúcu sa konkurzu písomne (prihlasovací list) a doručí ju správcovi konkurznej podstaty najneskôr v posledný deň lehoty na prihlásenie. V prihlasovacom liste sa uvedie napríklad kapitálová výška pohľadávky, vzniknutý úrok a základ pohľadávky a úrokov. Prihlásenie sa môže po uplynutí lehoty na prihlásenie revidovať alebo doplniť. Pohľadávku možno prihlásiť aj retroaktívne, ak veriteľ zaplatí do konkurznej podstaty dodatočný poplatok, s výnimkou prípadov, keď na neprihlásenie pohľadávky do uplynutia lehoty na prihlásenie existuje opodstatnený dôvod. Správca konkurznej podstaty môže v návrhu zoznamu úhrad zohľadniť pohľadávku v konkurze aj bez prihlásenia, ak neexistujú pochybnosti o jej základe a výške.

Správca konkurznej podstaty overí legitimitu prihlásených pohľadávok a ich možné prioritné poradie. Pohľadávky s právom na úhradu sa uvedú v návrhu zoznamu úhrad. Pohľadávku v návrhu zoznamu úhrad môže spochybniť správca konkurznej podstaty, veriteľ alebo dlžník. Spochybnenie pohľadávky musí byť podrobné a doložené odôvodnením. Ak je spochybnená pohľadávka veriteľa, správca konkurznej podstaty vyhradí veriteľovi možnosť vypočutia v spore a predložiť dôkazy na podporu svojej pohľadávky. Pohľadávka, ktorá nebola spochybnená včas, sa považuje za prijatú.

Potom správca konkurznej podstaty vypracuje zoznam úhrad, pričom zohľadní spory a vyhlásenia, a súdu ho predloží na osvedčenie. Súd prerokuje spory a iné nezhody. Ak spor nemožno vyriešiť počas vypočutia, bude sa riešiť samostatne v civilnom konaní. Nakoniec súd osvedčí zoznam úhrad.

Reštrukturalizácia

Dlžník pripojí k svojej žiadosti o začatie konania o reštrukturalizácii vyhlásenie o veriteľoch, dlhoch a ich kolateráli. V príkaze súdu na začatie konania o reštrukturalizácii sa stanoví dátum, do ktorého musia veritelia písomne oznámiť správcovi pohľadávky, ktoré sa líšia od pohľadávok nahlásených dlžníkom.

Po doručení návrhu programu reštrukturalizácie súdu vyhradí súd stranám veci možnosť písomne oznámiť insolvenčnému správcovi svoje námietky proti pohľadávkam v návrhu, ako aj možnosť predložiť v stanovenej lehote písomné vyhlásenie týkajúce sa návrhu, alebo predvolá tieto strany na vypočutie pred súdom. V mene dlžníka môžu predložiť námietky insolvenčný správca aj dlžník. Námietky sa posúdia a vec rozhodne pri posúdení návrhu, ak je to možné, alebo sa vec môže rozhodnúť v samostatnom súdnom konaní. Po rozhodnutí súdu o nejednoznačnej reštrukturalizácii dlhov môže osoba, ktorá vypracovala návrh, dostať možnosť úpravy, revízie alebo doplnenia návrhu. Potom veritelia hlasujú o návrhu programu reštrukturalizácie.

Platí, že platnosť dlhu počas reštrukturalizácie, ktorý dlžník ani veriteľ neoznámili a ktorý sa ani inak nedostal do pozornosti insolvenčného správcu pred schválením programu reštrukturalizácie, uplynie po schválení programu reštrukturalizácie.

Zmena obsahu záväzkov

Po vydaní príkazu na začatie konania o zmene obsahu záväzkov súd zašle kópie súdneho príkazu, návrhu na konanie a návrhu splátkového kalendára dlžníka veriteľom. Súd stanoví aj lehotu na podanie písomného oznámenia veriteľov týkajúceho sa výšky zmeny záväzkov, ak sa líši od výšky oznámenej dlžníkom, ako aj lehotu na podanie písomných vyhlásení veriteľov k návrhu na konanie a návrhu splátkového kalendára dlžníka a lehotu na možné námietky proti dlhom zahrnutým do návrhu.

O námietkach sa rozhodne v súvislosti s postupom zmeny obsahu záväzkov a v splátkovom kalendári, ak je to možné bez podstatného zdržania konania o zmene obsahu záväzkov. V opačnom prípade súd nariadi, aby sa vec vyriešila samostatnou žalobou alebo v inom konaní. Ak sa dlžníkovi povolila zmena obsahu záväzkov dlžníka, splátkový kalendár sa môže potvrdiť.

Splátkový kalendár možno zmeniť na návrh dlžníka alebo veriteľa, ak sa po potvrdení splátkového kalendára zistí, že sa vyskytla možnosť zmeny obsahu záväzkov. Ak sa dlh s možnosťou jeho zmeny vyskytne po ukončení splátkového kalendára, dlžník splatí dlh vo výške, ktorá by bola veriteľovi priznaná, ak by bol dlh súčasťou splátkového kalendára.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Platí, že pohľadávky sa vo všetkých druhoch insolvenčného konania považujú za rovnocenné, t. j. každý veriteľ má rovnaké právo na získanie platby z vyplatených prostriedkov proporčne k svojim pohľadávkam. Výnimky z tohto pravidla sa týkajú ustanovení o pohľadávkach s najvyššou a najnižšou prioritou.

Konkurz

Úhrady veriteľom v konkurze sa vyplácajú v súlade s osvedčeným zoznamom úhrad. Ustanovenia o prioritizácii pohľadávok v konkurze v situáciách, keď sú aktíva dlžníka nedostatočné na úhradu všetkých pohľadávok, sa stanovujú v zákone o priorite pohľadávok (Laki velkojien maksunsaantijärjestyksestä 1578/1992).

Pohľadávky zabezpečené kolatelárom alebo zádržným právom sú pohľadávky s prioritou, rovnako ako pohľadávky vyplývajúce z reštrukturalizácie podniku, výživného na deti a podnikových hypoték. Pohľadávky, ktoré sú podriadené ostatným pohľadávkam, a ich vzájomný ranking, sa špecifikujú v osobitných ustanoveniach. Takéto pohľadávky tvoria napríklad úroky a sankcie z omeškania platby pohľadávky bez priority, ktoré vznikli do začiatku konkurzu, ako aj ostatné poplatky vyplývajúce z verejného práva, ako sú platby pokút a sankcií.

Reštrukturalizácia

Veritelia, ktorí by mimo konania o reštrukturalizácii mali rovnaké právo na splatenie svojich pohľadávok, majú pri vysporiadavaní dlhov v rámci programu reštrukturalizácie rovnaké postavenie. V programe reštrukturalizácie sa však môže stanoviť, že veritelia s malými pohľadávkami získajú úhradu v plnej výške.

Na zabezpečené dlhy sa môžu vzťahovať iba obmedzené opatrenia vysporiadavania dlhov, keďže kapitálovú istinu zabezpečeného dlhu nemožno znížiť. Vysporiadanie dlhov nemá vplyv na existenciu ani obsah skutočného zabezpečovacieho práva veriteľa. V rámci vysporiadavania dlhov sa úroky a ďalšie úverové náklady, ktoré vznikli počas konania o reštrukturalizácii iných dlhov než zabezpečených, považujú za dlhy s najnižšou prioritou.

Zmena obsahu záväzkov

Dostupné finančné prostriedky dlžníka a finančné prostriedky získané z likvidácie jeho aktív sa rozdelia medzi riadne dlhy proporčne podľa ich výšky. Na riadne dlhy sa môžu vzťahovať všetky dostupné opatrenia na zmenu obsahu záväzkov, ale platobný záväzok týkajúci sa zabezpečených dlhov nemusí byť zrušený. Vysporiadanie dlhov nemá vplyv na existenciu ani obsah skutočného zabezpečovacieho práva veriteľa. Použije sa mechanizmus, ktorý je pre veriteľa najmenej nepriaznivý, a pritom stále dostatočný na nápravu finančnej situácie dlžníka. Poslednými záväzkami, ktoré sa vyplatia z dostupných finančných prostriedkov a likvidačných prostriedkov dlžníka, sú dlhy, ktoré by boli podriadené v prípade, že by dlžník vstúpil do konkurzu, a úroky, ktoré vznikli v období od začiatku konania o zmene obsahu záväzkov do potvrdenia splátkového kalendára.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Konkurz

Konkurzné konanie na súde sa končí vypracovaním zoznamu priznaných platieb. Konkurz sa končí, keď veritelia schvália záverečné zúčtovanie. Správca konkurznej podstaty vypracuje záverečné zúčtovanie po vykonaní zúčtovania konkurznej podstaty a likvidácii aktív patriacich do konkurznej podstaty. Záverečné zúčtovanie sa môže vypracovať aj vtedy, ak je konkurzná podstata čiastočne nezúčtovaná, pretože kolaterál alebo iné aktíva malej hodnoty neboli predané, alebo z dôvodu nejednoznačnosti pohľadávky v konkurze či zanedbateľnej časti pohľadávok.

Zosúhlasenie, ktorým sa ukončuje konkurzné konanie, možno v konkurze vykonať, ak ho podporí dlžník a väčšina veriteľov. Osvedčením zosúhlasenia sa menovanie správcu konkurznej podstaty a právomoc veriteľov v konkurze končí.

Súd vydá príkaz na ukončenie konkurzu, ak sú finančné prostriedky konkurznej podstaty nedostatočné na úhradu nákladov na konkurzné konanie alebo ak pokračovanie konkurzného konania nebude z iného dôvodu účelné. Ak však konkurz pokračuje v rámci verejnej nútenej správy, súd príkaz na ukončenie konkurzu nevydá. K dôvodom pokračovania v konkurze v rámci verejnej nútenej správy môže patriť napríklad potreba kontroly dlžníka. Verejná nútená správa sa končí záverečným zúčtovaním.

Príkaz na zrušenie konania z platného dôvodu možno vydať do ôsmich dní od vydania príkazu na konkurz.

Zodpovednosť za dlhy sa nekončí ani po konkurze. Dlžník nie je zbavený zodpovednosti za dlhy v konkurze, ktoré nie sú v konkurze v plnej výške splatené.

Reštrukturalizácia

Súdny postup týkajúci sa reštrukturalizácie sa končí schválením programu reštrukturalizácie. Schválením programu dlžník znovu získa slobodu konať a ukončia sa právne účinky vyplývajúce zo začatia konania, ako napríklad zákaz splácania a vymáhania dlhov. Po schválení programu reštrukturalizácie sa podmienky reštrukturalizácie dlhov riadia programom reštrukturalizácie, pričom sa ukončí platnosť všetkých neznámych reštrukturalizovaných dlhov.

Súd môže na žiadosť orgánu dohľadu alebo veriteľa nariadiť ukončenie platnosti programu reštrukturalizácie, ak dlžník porušil podmienky programu a toto porušenie je závažné. Platnosť programu reštrukturalizácie uplynie aj vtedy, ak je vyhlásený konkurz dlžníka pred skončením programu. Súd môže nariadiť aj to, aby platnosť úpravy dlhov v programe reštrukturalizácie týkajúcich sa určitého veriteľa uplynula napríklad vtedy, keď dlžník vecne zanedbal ich plnenie voči veriteľovi podľa programu. Po uplynutí platnosti má veriteľ rovnaké práva, aké mal pred schválením programu reštrukturalizácie.

Po ukončení programu reštrukturalizácie predloží orgán dohľadu, alebo v prípade jeho neexistencie dlžník, záverečnú správu o vykonávaní programu.

Zmena obsahu záväzkov

Súdny postup týkajúci sa zmeny obsahu záväzkov sa končí, keď súd potvrdí splátkový kalendár. Po potvrdení splátkového kalendára sa podmienky zmeny obsahu záväzkov upravujú splátkovým kalendárom. Platobné záväzky stanovené v splátkovom kalendári sú pre dlžníka záväzné až do splnenia všetkých špecifikovaných záväzkov. Bez ohľadu na ukončenie splátkového kalendára zostávajú záväzky dlžníka, ktoré sú v ňom uvedené, platné dovtedy, kým nebudú splnené. Dlžník sa neoslobodzuje od splatenia zostávajúcich dlhov, kým sa nesplnia všetky záväzky stanovené v splátkovom kalendári.

Platnosť splátkového kalendára uplynie aj vtedy, ak je vyhlásený konkurz dlžníka pred skončením platnosti kalendára. Na žiadosť dlžníka alebo veriteľa môže súd nariadiť uplynutie platnosti splátkového kalendára, ak dlžník zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti. Po uplynutí platnosti má veriteľ rovnaké práva, aké mal pred zmenou obsahu záväzkov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurz

Zodpovednosť za dlhy pokračuje aj po konkurze: dlžník je stále zodpovedný za dlhy v konkurze, ktoré neboli počas konkurzu splatené v plnej výške.

Reštrukturalizácia

Veritelia majú právo prijať platby za svoje pohľadávky, ktoré sú rozpísané v programe reštrukturalizácie, a reštrukturalizácia sa skončí až po splnení všetkých záväzkov programu. Po skončení platnosti programu už preto veritelia nemajú právo platby prijímať.

Zmena obsahu záväzkov

Podmienky zmeny obsahu záväzkov sa upravujú splátkovým kalendárom. Určí sa trvanie splátkového kalendára. Bez ohľadu na ukončenie splátkového kalendára zostávajú záväzky dlžníka, ktoré sú v ňom stanovené, platné dovtedy, kým nebudú splnené. Po skončení platnosti splátkového kalendára už veritelia nemajú právo platby prijímať.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Konkurz

Náklady na konkurzné konanie tvoria súdne poplatky, ktoré sa uhrádzajú za postup, odmena správcovi konkurznej podstaty a iné náklady vyplývajúce z kontroly a správy konkurznej podstaty.

Náklady na konkurzné konanie sa hradia z finančných prostriedkov konkurznej podstaty. Ak finančné prostriedky konkurznej podstaty na úhradu nákladov nepostačujú, zodpovednosť za náklady môže prevziať veriteľ, aby tak zabránil ukončeniu konkurzného konania.

Súd môže rozhodnúť aj o pokračovaní konkurzu v rámci verejnej nútenej správy, ak to považuje za oprávnené, napríklad z dôvodu nedostatočných finančných prostriedkov konkurznej podstaty. V takom prípade sa menovanie správcu konkurznej podstaty a právomoc veriteľov v konkurze končí. Náklady na konkurzné konanie vyplývajúce z verejnej nútenej správy sa uhradia z prostriedkov štátu, keďže finančné prostriedky konkurznej podstaty sú na ich úhradu nedostatočné.

Reštrukturalizácia

Trovy konania, ako napríklad odmena pre insolvenčného správcu, sa uhradia z aktív dlžníka. Zodpovednosť za náklady môže prevziať aj iná strana, keďže jednou z prekážok reštrukturalizácie je pravdepodobnosť, že aktíva dlžníka nebudú postačovať na úhradu trov konania.

Za úhradu nákladov vynaložených na výbor veriteľov zodpovedajú veritelia. Osoba, ktorá si chce uplatniť právo na predloženie návrhu programu reštrukturalizácie, znáša vypracovanie návrhu na vlastné náklady.

Zmena obsahu záväzkov

Trovy konania pozostávajú z primeranej odmeny za služby insolvenčného správcu a úhrady výdavkov, ktoré vznikli insolvenčnému správcovi. Platí, že dlžník uhrádza odmenu a výdavky insolvenčnému správcovi do výšky, ktorá neprekračuje dostupné finančné prostriedky dlžníka za štyri mesiace nasledujúce po potvrdení splátkového kalendára alebo úprave splátkového kalendára. Časť odmeny a výdavkov, ktoré neuhrádza dlžník, sa uhradí z prostriedkov štátu. Ak je návrh na zmenu obsahu záväzkov zamietnutý, celá odmena a všetky výdavky sa uhradia z prostriedkov štátu.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Ustanovenia o vymáhaní sa vzťahujú na všetky druhy insolvenčného konania.

Aktíva prevedené pred začatím insolvenčného konania, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom, si možno nárokovať podaním žaloby o vymáhanie alebo žaloby týkajúcej sa nároku či uplatnením nároku na náhradu škody. Vo všetkých druhoch insolvenčného konania sa na vymáhanie vzťahujú ustanovenia zákona o vymáhaní aktív do konkurznej podstaty (758/1991). Na vymáhanie musia existovať dôvody.

Predpoklady existencie dôvodu na vymáhanie, a teda aj zrušenia transakcie, sú tieto:

– transakcia bola využitá na nenáležité zvýhodnenie jedného veriteľa a úkor ostatných veriteľov, na prevod aktív mimo dosah veriteľov alebo na zvýšenie celkovej výšky dlhu na škodu veriteľov,

– dlžník bol v čase vykonania transakcie platobne neschopný alebo transakcia prispela k vzniku platobnej neschopnosti dlžníka; ak transakcia obsahuje dar, ďalším predpokladom je nadmerná zadlženosť dlžníka alebo vznik nadmernej zadlženosti v dôsledku transakcie,

– druhá strana transakcie vedela alebo mala vedieť o platobnej neschopnosti/nadmernej zadlženosti dlžníka alebo o účinkoch transakcie na finančnú situáciu dlžníka, ako aj o iných skutočnostiach, pre ktoré je transakcia nenáležitá.

Ak bol druhou stranou transakcie blízky príbuzný dlžníka, predpokladá sa, že dotknutá osoba vedela o uvedených skutočnostiach, až kým nepreukáže, že konala v dobrej viere. Ak bola transakcia uzavretá viac než päť rokov pred začatím insolvenčného konania, možno ju zrušiť iba vtedy, ak bol stranou transakcie blízky príbuzný dlžníka.

Splatenie dlhov, ktoré sa uskutočnilo viac než tri mesiace pred dátumom žiadosti o insolvenčné konanie, sa zruší, ak sa uskutočnilo nezvyčajnými platobnými prostriedkami, ak sa uskutočnilo predčasne alebo sa splatená suma považuje vzhľadom na finančné prostriedky konkurznej podstaty za významnú. Splatenie sa však nezruší, ak sa považuje vzhľadom na okolnosti za bežné. Zrušia sa aj platby vymožené exekúciou, ak sa exekúcia uskutočnila viac než tri mesiace pred stanovenou lehotou. Lehota pre blízkych príbuzných dlžníka je dlhšia. Platba sa zruší aj vtedy, ak veriteľ konal v dobrej viere.

Zrušenie, napríklad darov, rozdelenia majetku, započítania pohľadávok a kolaterálu, sa upravuje osobitnými ustanoveniami.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 20/02/2018

Platobná neschopnosť - Švédsko

OBSAH


ÚVOD

Vo Švédsku sa v nariadení o platobnej neschopnosti (insolvensforördning) upravuje konkurz, reorganizácia obchodnej činnosti a reštrukturalizácia dlhu. V nasledujúcom texte sú stručne vysvetlené niektoré aspekty švédskych právnych predpisov, ktorými sa riadia tieto postupy podľa článku 86 ods. 1 revidovaného nariadenia o platobnej neschopnosti. Tento opis nie je vyčerpávajúci.

KONKURZ

Všeobecné informácie

Konkurz (konkurs) je forma všeobecného vymáhania pohľadávok, v rámci ktorého všetci veritelia dlžníka spoločne povinne prevezmú celkový majetok dlžníka na účely získania svojich príslušných pohľadávok. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (konkursbo), ktorá sa spravuje v prospech veriteľov. Konkurznú podstatu spravuje najmenej jeden správca konkurznej podstaty (konkursförvaltare). Jedinou úlohou správcu je spravovať konkurznú podstatu. Žiadosť o vyhlásenie konkurzu sa posúdi, rozhodnutie o konkurze sa prijme a samotný konkurz sa vykoná v rámci konkurzného konania pred okresným súdom (tingsrätt). V rámci konkurzného konania súd rozhoduje o viacerých otázkach: stanovuje napríklad rozdelenie konkurznej podstaty alebo to, či je nutné dlhy dokazovať. Na súde sa konajú aj ďalšie kroky, napríklad zloženie prísahy, ktorou dlžník potvrdzuje správnosť inventúrneho súpisu majetku. Dohľad nad správcom vykonáva Úrad pre presadzovanie práva (Kronofogdemyndigheten).

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Všeobecné informácie

Obchodníkovi s platobnými ťažkosťami sa môže na základe súdneho rozhodnutia povoliť vykonanie osobitného postupu s cieľom reorganizovať obchodnú činnosť (företagsrekonstruktion). Súd vymenuje reorganizačného úradníka (rekonstruktör), aby prešetril, či môžu pokračovať niektoré (prípadne všetky) operácie dlžníka, a ak áno, akým spôsobom a či dlžník spĺňa podmienky na dosiahnutie finančného urovnania (uppgörelse) alebo vyrovnania (ackord) s veriteľmi. Reorganizačný úradník musí pri výkone svojich povinností zabezpečiť, aby sa dbalo na záujmy veriteľov. Rozhodnutím o reorganizácii obchodnej činnosti sa formálne neobmedzuje kontrola dlžníka nad jeho vlastníctvom.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Všeobecné informácie

V rámci reštrukturalizácie dlhu (skuldsanering) sa dlžník úplne alebo čiastočne oslobodzuje od povinnosti zaplatiť dlhy, ktoré patria do rámca reštrukturalizácie. Od novembra 2016 existujú vo Švédsku dva druhy reštrukturalizácie dlhu: reštrukturalizácia dlhu (skuldsanering) podľa zákona o reštrukturalizácii dlhu (skuldsaneringslagen) a reštrukturalizácia obchodného dlhu (F-skuldsanering) podľa zákona o reštrukturalizácii obchodného dlhu (skuldsaneringslagen för företagare). Oba druhy sú vysvetlené ďalej v texte.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

KONKURZ

Konkurzné konanie možno začať voči právnickým aj fyzickým osobám (vrátane fyzických osôb, ktoré nevykonávajú obchodnú činnosť).

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Konanie o reorganizácii obchodnej činnosti možno začať voči právnickým aj fyzickým osobám za predpokladu, že daná osoba je obchodník. Z rozsahu pôsobnosti zákona sú vylúčené niektoré právnické osoby, napríklad banky, firmy pôsobiace na trhu s úvermi, poisťovne a spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Reštrukturalizácia dlhu sa môže umožniť fyzickým osobám vrátane fyzických osôb, ktoré vykonávajú súkromnú obchodnú činnosť (enskild näringsverksamhet).

Žiadosti o reštrukturalizáciu dlhu v prvom stupni rieši Úrad pre presadzovanie práva.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Reštrukturalizácia obchodného dlhu sa môže umožniť fyzickej osobe, ktorá je:

1. obchodník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť, ak jeho dlhové zaťaženie vzniklo prevažne z tejto činnosti;

2. obchodník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť, ak dlhy, ktoré vznikli z tejto činnosti, možno riadne splatiť alebo ak je neschopnosť splácať tieto dlhy len dočasná;

3. rodinný príslušník podnikateľa, ak dlhové zaťaženie tohto rodinného príslušníka vzniklo prevažne z obchodnej činnosti podnikateľa.

„Rodinný príslušník“ (närstående) je manžel (manželka), druh (družka), rodič, súrodenec alebo dieťa, alebo deti manžela (manželky) alebo druha (družky).

Žiadosti o reštrukturalizáciu obchodného dlhu v prvom stupni rieši Úrad pre presadzovanie práva.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

KONKURZ

Na začatie konkurzného konania je potrebné, aby bol dlžník platobne neschopný. „Platobná neschopnosť“ (obestånd, insolvens) znamená, že dlžník nedokáže riadne splácať svoje dlhy a že táto neschopnosť platiť nie je len dočasná. Vyhlásenie dlžníka, že je insolventný, sa prijme, pokiaľ neexistuje konkrétny dôvod na to, aby sa neprijalo. Existujú aj určité domnienky, pokiaľ ide o dôkaz o platobnej neschopnosti. Dlžník sa napríklad musí považovať za insolventného, pokiaľ sa nepreukáže opak, ak sa podľa kapitoly 4 zákonníka o vymáhaní (utsökningsbalken) začne vymáhacie konanie, v rámci ktorého sa v lehote šiestich mesiacov pred podaním žiadosti o vyhlásenie konkurzu dospeje k záveru, že dlžník nemá dostatočný majetok na úplné splatenie vymáhanej pohľadávky. To isté platí aj v prípade, ak dlžník vyhlási, že pozastavil platby.

Žiadosť o vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník alebo veriteľ.

Ak je pravdepodobné, že sa žiadosť o vyhlásenie konkurzu schváli, a existuje dôvod domnievať sa, že dlžník by mohol odstrániť nejaký majetok, súd môže nariadiť zhabanie (kvarstad) dlžníkovho majetku až do ukončenia posudzovania žiadosti. Súd má takisto právomoc nariadiť zákaz cestovania.

Okresný súd musí rozhodnutie o vyhlásení konkurzu uverejniť ihneď. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite v tom zmysle, že dlžník momentom oznámenia rozhodnutia stráca kontrolu nad svojím majetkom, ale existuje určitá ochrana oprávnených očakávaní tretích strán. Ďalšie informácie sú uvedené v časti Právomoci dlžníka a správcu konkurznej podstaty.

Proti rozhodnutiu okresného súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí žiadosti o vyhlásenie konkurzu sa možno odvolať na súd vyššieho stupňa.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Žiadosť o reorganizáciu obchodnej činnosti môže podať dlžník alebo veriteľ. Rozhodnutie povoľujúce reorganizáciu obchodnej činnosti možno prijať, len ak možno konštatovať, že dlžník nedokáže splácať dlhy, ktoré už dosiahli splatnosť, alebo ich čoskoro nebude schopný splácať. Rozhodnutie povoľujúce reorganizáciu obchodnej činnosti nemožno prijať, ak neexistujú oprávnené dôvody domnievať sa, že sa podarí dosiahnuť cieľ reorganizácie obchodnej činnosti. Žiadosť predloženú veriteľom možno schváliť len so súhlasom dlžníka.

Ak sa žiadosť predložená dlžníkom posúdi ako prípustná, súd ju musí posúdiť okamžite okrem prípadu, keď dlžník predložil žiadosť až po tom, ako žiadosť predložil veriteľ, pričom súd rozhodol, že sa musí uskutočniť vypočutie na jej preskúmanie. Ak sa žiadosť predložená veriteľom posúdi ako prípustná, súd musí stanoviť dátum vypočutia na jej preskúmanie. Vypočutie sa musí uskutočniť v lehote dvoch týždňov od predloženia žiadosti súdu. Ak na to existujú osobitné dôvody, vypočutie sa môže uskutočniť aj neskôr, ale v žiadnom prípade sa nesmie prekročiť lehota šiestich týždňov.

Ak sa žiadosť schváli, súd musí zároveň vymenovať reorganizačného úradníka. Ak na to existujú osobitné dôvody, môže súd vymenovať aj viacerých reorganizačných úradníkov. V lehote jedného týždňa od vydania rozhodnutia o povolení reorganizácie musí reorganizačný úradník oznámiť toto rozhodnutie všetkým známym veriteľom. Rozhodnutie o reorganizácii obchodnej činnosti sa uplatňuje okamžite, pokiaľ súd nerozhodne inak.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Žiadosť o reštrukturalizáciu dlhu môže podať dlžník. Ak sa žiadosť nezamietne ako neprípustná alebo neodôvodnená, musí sa čo najskôr prijať rozhodnutie o začatí reštrukturalizácie dlhu. Žiadosť sa môže zamietnuť ako nepodložená, napríklad ak zo žiadosti alebo z inej dostupnej správy vyplynie, že nie sú splnené podmienky na reštrukturalizáciu dlhu.

Reštrukturalizáciu dlhu možno povoliť, ak:

1. dlžník je fyzická osoba, ktorej hlavné záujmy sa nachádzajú vo Švédsku;

2. dlžník nedokáže riadne splácať svoje dlhy a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno konštatovať, že táto platobná neschopnosť bude pokračovať aj v dohľadnej budúcnosti (dlžník sa musí považovať za insolventného); a

3. je to primerané s ohľadom na osobnú a finančnú situáciu dlžníka.

Uplatňujú sa tieto obmedzenia:

1. reštrukturalizáciu dlhu nemožno povoliť, ak sa na dlžníka vzťahuje príkaz, ktorý mu neumožňuje ďalej vykonávať obchodnú činnosť (näringsförbud);

2. ak je dlžník obchodníkom, reštrukturalizáciu dlhu možno povoliť, len ak možno jednoducho prešetriť finančnú situáciu podniku; a

3. ak sa už dlžníkovi v minulosti povolila reštrukturalizácia dlhu, novú reštrukturalizáciu dlhu možno povoliť, len ak na to existujú osobitné dôvody.

Ak sa prijme rozhodnutie o začatí procesu reštrukturalizácie dlhu, príslušné oznámenie sa musí okamžite uverejniť v úradnom vestníku Post- och Inrikes Tidningar. V lehote jedného týždňa od uverejnenia sa musí oznámenie poslať aj všetkým známym veriteľom. V týchto oznámeniach sa veritelia okrem iného vyzvú, aby predložili svoje pohľadávky voči dlžníkovi, obvykle písomne v lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia, pričom treba uviesť podrobnosti o pohľadávkach a všetky ostatné informácie potrebné na posúdenie prípadu, ako aj podrobnosti o účte, na ktorý sa majú previesť platby počas procesu reštrukturalizácie dlhu.

Proti rozhodnutiu o začatí procesu reštrukturalizácie dlhu sa možno odvolať v lehote troch týždňov odo dňa prijatia príslušného rozhodnutia.

Po prijatí rozhodnutia o začatí procesu už nemožno vykonávať exekúciu majetku (utmätning) na účely vymáhania pohľadávok, ktoré vznikli pred prijatím tohto rozhodnutia, pokým sa otázka reštrukturalizácie dlhu nevyrieši rozhodnutím s konečnou platnosťou. Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na pohľadávky, na ktoré sa reštrukturalizácia nevzťahuje. Neuplatňuje sa ani v prípade, že na základe odvolania súd na žiadosť veriteľa rozhodne o povolení exekúcie.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Žiadosť o reštrukturalizáciu obchodného dlhu môže podať dlžník. Ak sa žiadosť nezamietne ako neprípustná alebo neodôvodnená, musí sa čo najskôr prijať rozhodnutie o začatí reštrukturalizácie obchodného dlhu. Žiadosť sa môže zamietnuť ako nepodložená, napríklad ak zo žiadosti alebo z inej dostupnej správy vyplynie, že nie sú splnené podmienky na reštrukturalizáciu obchodného dlhu.

Reštrukturalizáciu obchodného dlhu možno povoliť, ak:

1. hlavné záujmy dlžníka sa nachádzajú vo Švédsku;

2. dlžník nedokáže riadne splácať svoje dlhy a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno konštatovať, že táto platobná neschopnosť bude pokračovať aj v dohľadnej budúcnosti (dlžník sa musí považovať za insolventného); a

3. je to primerané s ohľadom na osobnú a finančnú situáciu dlžníka.

Uplatňujú sa tieto obmedzenia:

1. reštrukturalizáciu obchodného dlhu nemožno povoliť, ak sa na dlžníka vzťahuje príkaz, ktorý mu neumožňuje ďalej vykonávať obchodnú činnosť;

2. reštrukturalizáciu obchodného dlhu nemožno povoliť, ak je dlžník obchodník, ktorý vykonáva (alebo vykonával) svoju obchodnú činnosť nezodpovedným spôsobom;

3. reštrukturalizáciu obchodného dlhu nemožno povoliť, ak je štvrťročná platobná rezerva dlžníka menšia ako jedna sedmina sumy cenovej základne (prisbasbeloppet) stanovenej v kapitole 2 ods. 6 a 7 zákonníka sociálneho zabezpečenia (socialförsäkringsbalken) (v roku 2016 približne 6 300 SEK); a

4. ak sa už dlžníkovi v minulosti povolila reštrukturalizácia dlhu, novú reštrukturalizáciu dlhu možno povoliť, len ak na to existujú osobitné dôvody.

Ak sa prijme rozhodnutie o začatí procesu reštrukturalizácie obchodného dlhu, príslušné oznámenie sa musí okamžite uverejniť v úradnom vestníku Post- och Inrikes Tidningar. V lehote jedného týždňa od uverejnenia sa musí oznámenie poslať aj všetkým známym veriteľom. V týchto oznámeniach sa veritelia okrem iného vyzvú, aby predložili svoje pohľadávky voči dlžníkovi, obvykle písomne v lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia, pričom treba uviesť podrobnosti o pohľadávkach a všetky ostatné informácie potrebné na posúdenie prípadu, ako aj podrobnosti o účte, na ktorý sa majú previesť platby počas procesu reštrukturalizácie obchodného dlhu.

Proti rozhodnutiu o začatí procesu reštrukturalizácie obchodného dlhu sa možno odvolať v lehote troch týždňov odo dňa prijatia príslušného rozhodnutia.

Po prijatí rozhodnutia o začatí procesu už nemožno vykonávať exekúciu majetku v prípade pohľadávok, ktoré vznikli pred prijatím tohto rozhodnutia, pokým sa otázka reštrukturalizácie obchodného dlhu nevyrieši rozhodnutím s konečnou platnosťou. Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na pohľadávky, na ktoré sa reštrukturalizácia nevzťahuje. Neuplatňuje sa ani v prípade, že na základe odvolania súd na žiadosť veriteľa rozhodne o povolení exekúcie.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

KONKURZ

Pokiaľ nie je v osobitných pravidlách týkajúcich sa výnimiek z právnych úkonov vykonávaných dlžníkom alebo inou stranou bezprostredne po prijatí rozhodnutia o začatí konkurzu stanovené inak, konkurzná podstata zahŕňa všetok majetok, ktorý patril dlžníkovi v čase uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo ktorý dlžník získa počas konkurzného konania a ktorý môže slúžiť na vymoženie pohľadávok. Zahrnie sa aj všetok majetok, ktorý ku konkurznej podstate možno pridať prostredníctvom vymoženia pohľadávok. V prípade fyzických osôb sa na mzdy a ďalší majetok, ktorý dlžník nevyhnutne potrebuje na svoje živobytie, vzťahujú osobitné pravidlá. Dlžník si môže ponechať časť svojho majetku.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Reorganizačný úradník musí oznámiť rozhodnutie o reorganizácii obchodnej činnosti všetkým známym veriteľom v lehote jedného týždňa odo dňa prijatia tohto rozhodnutia. K oznámeniu musí byť okrem iného priložený inventúrny súpis majetku a záväzkov dlžníka. Z toho vyplýva, že tento proces sa vzťahuje na všetok majetok. Treba však zdôrazniť, že reorganizácia obchodnej činnosti sa môže ukončiť verejným vyrovnaním s veriteľmi, nie je to však povinné.

Všeobecnú prioritu (allmän förmånsrätt) majú všetky pohľadávky, ktoré vzniknú na základe dohody uzavretej dlžníkom počas procesu reorganizácie obchodnej činnosti so súhlasom reorganizačného úradníka. Príkladom takejto dohody je napríklad dohoda týkajúca sa financovania obchodnej činnosti uzavretá so súhlasom reorganizačného úradníka počas reorganizačného procesu.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

V rozhodnutí o schválení reštrukturalizácie dlhu sa musí stanoviť plán splácania. Trvanie plánu splácania je päť rokov, pokiaľ neexistujú závažné dôvody na stanovenie kratšieho trvania. Trvanie plánu splácania začína plynúť dňom prijatia rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie. Dlžník však začína uhrádzať platby odo dňa prijatia rozhodnutia o začatí procesu a trvanie plánu splácania sa obvykle musí skrátiť o obdobie, počas ktorého sa uplatňovalo rozhodnutie o začatí procesu.

Suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, sa určí tak, že reštrukturalizácia dlhu sa uplatní na všetky aktíva a príjmy dlžníka po odpočítaní majetku, ktorý sa musí ponechať dlžníkovi na zabezpečenie jeho živobytia a živobytia jeho rodiny. Výhrada sa môže uplatniť aj na vyplatenie pohľadávky, na ktorú sa nevzťahuje reštrukturalizácia dlhu.

Ak sa po prijatí rozhodnutia o reštrukturalizácii dlhu finančná situácia dlžníka výrazne zlepší, a to v dôsledku nepredvídaných okolností, veritelia a dlžník môžu požiadať o prehodnotenie rozhodnutia.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

V prípade reštrukturalizácie obchodného dlhu sa musí stanoviť plán splácania. Plán splácania má trvanie tri roky. Trvanie plánu splácania začína plynúť dňom prijatia rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie. Dlžník však začína uhrádzať platby odo dňa prijatia rozhodnutia o začatí procesu a trvanie plánu splácania sa obvykle musí skrátiť o obdobie, počas ktorého sa uplatňovalo rozhodnutie o začatí procesu.

Suma, ktorú musí dlžník zaplatiť, sa určí tak, že reštrukturalizácia obchodného dlhu sa uplatní na všetky aktíva a príjmy dlžníka po odpočítaní majetku, ktorý sa musí ponechať dlžníkovi na zabezpečenie jeho živobytia a živobytia jeho rodiny. Výhrada sa môže uplatniť aj na vyplatenie pohľadávky, na ktorú sa nevzťahuje reštrukturalizácia obchodného dlhu.

Ak sa po prijatí rozhodnutia o reštrukturalizácii obchodného dlhu finančná situácia dlžníka výrazne zlepší, veritelia a dlžník môžu požiadať o prehodnotenie rozhodnutia.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

KONKURZ

Po oznámení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu dlžník stráca kontrolu nad všetkým majetkom, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty. Dlžník nesmie prijímať žiadne záväzky, ktorých plnenie by sa mohlo vyžadovať počas konkurzu. Existuje niekoľko výnimiek. Počas konkurzného konania spravuje konkurznú podstatu správca. Správcu vymenúva okresný súd; správca musí mať osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie tejto úlohy a aj v ďalších ohľadoch musí byť spôsobilý na vykonávanie tejto úlohy. Za správcu nesmie byť vymenovaný zamestnanec súdu. Za správcu nesmie byť vymenovaná ani osoba, ktorá je v konflikte záujmov.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Reorganizačný úradník musí mať osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie tejto úlohy, musí mať dôveru veriteľov a aj v ďalších ohľadoch musí byť spôsobilý na vykonávanie tejto úlohy.

Reorganizačný úradník preskúma finančnú situáciu dlžníka a po konzultácii s dlžníkom vypracuje plán, v ktorom sa stanoví, akým spôsobom sa majú dosiahnuť ciele reorganizácie. Plán sa predloží súdu a veriteľom. Reorganizačný úradník môže vyhľadať odbornú pomoc.

Dlžník je povinný poskytnúť reorganizačnému úradníkovi všetky informácie o svojej finančnej situácii, ktoré sú podstatné pre reštrukturalizáciu obchodnej činnosti. Dlžník musí plniť pokyny reorganizačného úradníka týkajúce sa spôsobu riadenia obchodnej činnosti. Niektoré právne úkony môže dlžník vykonať len so súhlasom reorganizačného úradníka. Medzi tieto úkony patrí vyplatenie dlhov, ktoré vznikli pred prijatím rozhodnutia, prijatie nových záväzkov a prevod alebo založenie majetku, ktorý má z hľadiska obchodnej činnosti dlžníka podstatný význam. Ak však dlžník tieto povinnosti nedodrží, daný právny úkon ostáva platný.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Nevymenúva sa žiadny správca. V procese reštrukturalizácie dlhu si dlžník zachováva kontrolu nad svojím majetkom.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Nevymenúva sa žiadny správca. V procese reštrukturalizácie dlhu si dlžník zachováva kontrolu nad svojím majetkom.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

KONKURZ

Veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú možno uplatniť počas konkurzu, môže túto pohľadávku započítať voči pohľadávke, ktorú mal dlžník voči veriteľovi v čase oznámenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak sa započítanie vylučuje z konkurzu vzhľadom na charakter daných pohľadávok. Na podmienené pohľadávky sa vzťahujú osobitné predpisy. Existujú aj výnimky, ktoré sa okrem iného týkajú nedávno získaných pohľadávok (vo veľkej miere zodpovedajú ustanoveniam o vrátení do konkurznej podstaty).

Čo sa týka finančných trhov, existujú osobitné ustanovenia v tom zmysle, že dohody o vzájomnom započítavaní a podobné dohody, ktoré sa okrem iného týkajú finančných nástrojov, sa uplatňujú s ohľadom na konkurznú podstatu a veriteľov.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Ktokoľvek, kto mal v čase podania žiadosti o reorganizáciu obchodnej činnosti voči dlžníkovi pohľadávku, môže túto pohľadávku započítať voči pohľadávke, ktorú mal v tom čase dlžník voči veriteľovi, a to aj v prípade, ak táto pohľadávka ešte nie je splatná. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak sa započítanie vylučuje vzhľadom na charakter daných pohľadávok alebo ak sa iným spôsobom vylučuje na základe ustanovení zákona o reorganizácii obchodnej činnosti. Existujú aj výnimky, ktoré sa okrem iného týkajú nedávno získaných pohľadávok (vo veľkej miere zodpovedajú ustanoveniam o vrátení do konkurznej podstaty).

Čo sa týka finančných trhov, existujú osobitné ustanovenia v tom zmysle, že dohody o vzájomnom započítavaní a podobné dohody, ktoré sa okrem iného týkajú finančných nástrojov, sa uplatňujú s ohľadom na konkurznú podstatu a tých veriteľov, ktorých pohľadávky podliehajú verejnému vyrovnaniu s veriteľmi,

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Pokiaľ ide o započítanie, neuplatňujú sa nijaké osobitné predpisy.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Pokiaľ ide o započítanie, neuplatňujú sa nijaké osobitné predpisy.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

KONKURZ

V zákone o konkurze sa neuvádzajú žiadne všeobecné pravidlá toho, či je konkurzná podstata viazaná dohodami, ktoré uzavrel dlžník. Konkurzná podstata je v zásade nezávislá právnická osoba a nezodpovedá za žiadne záväzky, ktoré by mohli vyplynúť z takejto dohody. Konkurzná podstata sa môže rozhodnúť plniť dohody, ktoré uzavrel dlžník, ak to vedie k likvidácii konkurznej podstaty. Obvykle je to podmienené súhlasom protistrany.

Osobitné ustanovenia sú uvedené v iných právnych predpisoch, ako je zákon o tržbách (köplagen) alebo zákon o obchodovaní s finančnými nástrojmi (lagen om handel med finansiella instrument). Podľa zákona o tržbách sa konkurzná podstata môže rozhodnúť plniť dohodu, ak bol na jednu zo zmluvných strán vyhlásený konkurz. Protistrana môže požiadať konkurznú podstatu, aby jej s dostatočným časovým predstihom oznámila, či chce plniť dohodu.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Ak pred prijatím rozhodnutia o reorganizácii obchodnej činnosti mala protistrana dlžníka právo zrušiť dohodu z dôvodu sporu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť vo vzťahu k platbám alebo plneniu dohody z nejakého iného hľadiska, po prijatí rozhodnutia už protistrana nemôže zrušiť dohodu z dôvodu tohto sporu, ak dlžník s dostatočným časovým predstihom a so súhlasom reorganizačného úradníka požiada o plnenie danej dohody. Na požiadanie protistrany musí dlžník s dostatočným časovým predstihom oznámiť protistrane, či sa má dohoda plniť. Ak sa dohoda má plniť, spôsob plnenia sa riadi osobitnými pravidlami. Osobitné ustanovenia sú uvedené aj v zákone o tržbách a platia aj osobitné pravidlá, ktorými sa riadia napríklad pracovné zmluvy alebo finančné nástroje.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Neexistujú osobitné pravidlá, ktoré by sa zameriavali na účinok reštrukturalizácie dlhu na platnú zmluvu.

Ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Neexistujú osobitné pravidlá, ktoré by sa zameriavali na účinok reštrukturalizácie obchodného dlhu na platnú zmluvu.

Ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

KONKURZ

Po oznámení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu vo všeobecnosti platí, že už nemožno exekvovať (utmäta) majetok patriaci do konkurznej podstaty s cieľom vymôcť pohľadávky voči dlžníkovi. Platí to automaticky po začatí konkurzu. Existuje niekoľko výnimiek, ktoré sa uplatňujú na pohľadávky s určitým stupňom priority. Každá exekúcia (utmätning), ktorá sa vykoná v rozpore s týmto zákazom, je neplatná. Majetok možno exekvovať bez ohľadu na konkurz, ak je uspokojenie pohľadávky spojené so záložným právom (panträtt) na daný majetok.

Ak sa exekúcia vykonala pred oznámením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, vo všeobecnosti platí, že vymáhanie môže pokračovať bez ohľadu na konkurzné konanie. Existuje niekoľko výnimiek.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Keď prebieha reorganizácia obchodnej činnosti, proti dlžníkovi sa nesmie vykonávať exekúcia ani iné formy vymáhania podľa zákonníka o vymáhaní. Existujú výnimky, napríklad v prípade, keď je uspokojenie pohľadávky spojené so záložným alebo zádržným právom veriteľa. Podľa zákona o dohodách o predaji na splátky medzi obchodníkmi [lagen (1978:599) om avbetalningsköp mellan näringsidkare m.fl.] nemožno poskytnúť žiadnu pomoc. Počas procesu reorganizácie obchodnej činnosti nemožno prijať rozhodnutia nariaďujúce zhabanie (kvarstad) alebo zadržanie (betalningsäkring).

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Po prijatí rozhodnutia o začatí procesu už nemožno vykonávať exekúciu majetku na účely vymoženia pohľadávok, ktoré vznikli pred prijatím tohto rozhodnutia, pokým sa otázka reštrukturalizácie dlhu nevyrieši rozhodnutím s konečnou platnosťou. Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na pohľadávky, na ktoré sa reštrukturalizácia nevzťahuje. Neuplatňuje sa ani v prípade, že na základe odvolania súd na žiadosť veriteľa rozhodne o povolení exekúcie.

Ak sa na dlžníka vyhlási konkurz, žiadosť o reštrukturalizáciu dlhu sa stáva bezpredmetnou.

Ak sa žiadosť o začatie rokovaní o verejnom vyrovnaní s veriteľmi prijme na posúdenie po tom, ako dlžník požiadal o reštrukturalizáciu dlhu, reštrukturalizačné konanie sa musí zastaviť. Ak sa vyrovnanie potvrdí, žiadosť o reštrukturalizáciu dlhu sa stáva bezpredmetnou.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Po prijatí rozhodnutia o začatí procesu už nemožno vykonávať exekúciu majetku na účely vymoženia pohľadávok, ktoré vznikli pred prijatím tohto rozhodnutia, pokým sa otázka reštrukturalizácie obchodného dlhu nevyrieši rozhodnutím s konečnou platnosťou. Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na pohľadávky, na ktoré sa reštrukturalizácia nevzťahuje. Neuplatňuje sa ani v prípade, že na základe odvolania súd na žiadosť veriteľa rozhodne o povolení exekúcie.

Ak sa na dlžníka vyhlási konkurz, žiadosť o reštrukturalizáciu obchodného dlhu sa stáva bezpredmetnou.

Ak sa žiadosť o začatie rokovaní o verejnom vyrovnaní s veriteľmi prijme na posúdenie po tom, ako dlžník požiadal o reštrukturalizáciu dlhu, reštrukturalizačné konanie sa musí zastaviť. Ak sa vyrovnanie potvrdí, žiadosť o reštrukturalizáciu obchodného dlhu sa stáva bezpredmetnou.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

KONKURZ

Ak medzi dlžníkom a ďalšou stranou prebieha súdne konanie týkajúce sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, konkurzná podstata môže pokračovať v tomto konaní namiesto dlžníka. Ak konkurzná podstata nezaujme miesto dlžníka, platí, že tento majetok nepatrí do konkurznej podstaty. Ak sa voči dlžníkovi vedie súdne konanie vo veci uspokojenia pohľadávky, ktorú možno uplatniť v konkurznom konaní, konkurzná podstata sa môže zapojiť do súdneho konania na strane dlžníka. Na tento postup sa vzťahujú aj ďalšie ustanovenia.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

V priebehu procesu reorganizácie obchodnej činnosti je v zásade zakázané vymáhanie pohľadávok, ale to nebráni tomu, aby pokračovalo prebiehajúce súdne konanie medzi dlžníkom a ďalšou stranou a aby sa prípadne ukončilo.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Ďalšie informácie sú uvedené v časti Účinok insolvenčného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Ďalšie informácie sú uvedené v časti Účinok insolvenčného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

KONKURZ

Veritelia nemajú v konkurznom konaní žiadnu formálnu úlohu. Ak tomu nič nebráni, správca sa musí poradiť s mimoriadne postihnutými veriteľmi. Veritelia majú takisto právo, aby im správca poskytoval informácie, a právo zúčastniť sa napríklad na zložení prísahy. Veriteľ môže požiadať o vymenovanie dozorného úradníka (granskningsman), ktorý v mene veriteľa monitoruje spravovanie konkurznej podstaty.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Keď súd rozhodne v prospech reorganizácie obchodnej činnosti, musí stanoviť termín zasadnutia veriteľov, ktoré sa koná na súde. Zasadnutie sa musí uskutočniť v priebehu troch týždňov od dátumu prijatia rozhodnutia o reorganizácii obchodnej činnosti, prípadne, ak je to nevyhnutné, v rámci dlhšej lehoty.

Na zasadnutí veriteľov majú veritelia možnosť vyjadriť svoje stanoviská k tomu, či by mala reorganizácia obchodnej činnosti pokračovať. Na požiadanie veriteľa súd spomedzi veriteľov vymenuje veriteľský výbor. Výbor môže mať najviac troch členov. V niektorých prípadoch majú právo vymenovať svojho zástupcu ako dodatočného člena výboru aj zamestnanci. Ak sú na to osobitné dôvody, súd môže vymenovať aj ďalších členov. Ak tomu nič nebráni, reorganizačný úradník sa musí poradiť s veriteľským výborom o dôležitých otázkach.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Ďalšie informácie sú uvedené v časti Pravidlá, ktorými sa riadi prihlasovanie, overovanie a uznávanie pohľadávok.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

KONKURZ

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa spravuje v prospech veriteľov (pozri vyššie). Konkurznú podstatu spravuje najmenej jeden správca konkurznej podstaty. Platí všeobecné pravidlo, že majetok, ktorý tvorí konkurznú podstatu, sa musí odpredať čo najskôr (v primeranej lehote). Ak dlžník vykonával obchodnú činnosť, správca môže za určitých podmienok zachovať výkon obchodnej činnosti v prospech konkurznej podstaty.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Počas reorganizácie obchodnej činnosti dlžník nestráca kontrolu nad svojím majetkom.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Nevymenúva sa žiadny správca.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Nevymenúva sa žiadny správca.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

KONKURZ

Švédske konkurzy možno rozdeliť do dvoch kategórií: konkurzy bez dokazovania dlhu (bevakning) a konkurzy s dokazovaním dlhu. Pokiaľ nie je stanovené inak, dlhy sa nedokazujú. Je to preto, že veritelia bez prioritných pohľadávok v prípade konkurzu obvykle nič nedostanú. Okresný súd môže na žiadosť správcu rozhodnúť o tom, že dlhy treba dokázať. Uskutoční sa to v prípade, ak sa dá predpokladať, že pri rozdeľovaní počas konkurzného konania sa do určitej miery splatia aj neprioritné pohľadávky. Keď sa rozhodne o uskutočnení postupu dokazovania dlhov, pohľadávky, ktoré možno počas konkurzného konania uplatniť, sa vo všeobecnosti musia dokázať, aby veriteľ dostal pri rozdeľovaní určitý podiel. Dokázať sa musí aj nárok na prioritu. Keď má však veriteľ na majetok záložné alebo zádržné právo, na to, aby mal veriteľ nárok na platbu z daného majetku, nie je nutné dlh dokazovať.

Skutočnosť, že dlžník stráca kontrolu nad svojím majetkom, znamená, že dlžník nesmie prijímať žiadne záväzky, ktorých plnenie by sa mohlo vyžadovať počas konkurzného konania. Ak dlžník po začiatku konkurzného konania prevezme alebo prijme nejaké záväzky, tieto záväzky vo všeobecnosti počas konkurzu nemožno dokázať. V rámci ustálenej judikatúry platí, že v niektorých prípadoch môže dlžník znovu získať kontrolu nad určitým majetkom, ak si ho správca výslovne odmietne nárokovať.

Konkurzná podstata zastúpená správcom môže preberať práva a povinnosti napríklad prostredníctvom uzatvorenia dohody. Týmto spôsobom vznikajú pohľadávky voči samotnej konkurznej podstate (massafordringar). Pohľadávky voči samotnej konkurznej podstate majú v zásade prioritu pred bežnými konkurznými pohľadávkami (konkursfordringar). Z konkurznej podstaty sa však najprv musí vyplatiť odmena pre správcu a ďalšie podobné dlhy (označované ako konkurzné náklady, konkurskostnader), a až potom sa môžu uhradiť ďalšie dlhy konkurznej podstaty. Ak sa z konkurznej podstaty nemôžu vyplatiť konkurzné náklady, vo všeobecnosti platí, že ich musí zaplatiť štát. V zásade platí, že konkurzné pohľadávky sa uspokoja až po zaplatení konkurzných nákladov a pohľadávok voči samotnej konkurznej podstate.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Neexistujú všeobecné pravidlá, pokiaľ ide o oznamovanie pohľadávok v prípade reorganizácie obchodnej činnosti. Vo veci reorganizácie obchodnej činnosti však súd môže na žiadosť dlžníka rozhodnúť o povolení rokovaní na účely verejného vyrovnania s veriteľmi (offentligt ackord). Môže byť nutné, aby veriteľ v rámci rokovaní o vyrovnaní predložil svoje pohľadávky (pozri ďalej). Na rokovaniach o vyrovnaní sa zúčastňujú len tí veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred podaním žiadosti o reorganizáciu obchodnej činnosti. Na týchto rokovaniach sa však nezúčastňujú všetci veritelia, napríklad veriteľ, ktorého pohľadávku možno uspokojiť započítaním, alebo veriteľ s prioritnou pohľadávkou sa na nich nezúčastňuje. Reorganizačný úradník vypracuje inventúrny súpis majetku a záväzkov konkurznej podstaty. Ak má osoba pohľadávku, ktorá nie je uvedená v inventúrnom súpise konkurznej podstaty alebo sa medzičasom zistila, a chce sa zúčastniť na rokovaniach o vyrovnaní, mala by pohľadávku predložiť písomne reorganizačnému úradníkovi najneskôr jeden týždeň pred zasadnutím veriteľov.

Všeobecnú prioritu majú pohľadávky, ktoré vznikli na základe dohôd uzavretých dlžníkom počas procesu reorganizácie obchodnej činnosti so súhlasom reorganizačného úradníka.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Reštrukturalizácia dlhu sa v zásade vzťahuje na všetky peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred dátumom oznámenia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie. Veritelia by preto mali predložiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodnutím o začatí reštrukturalizácie a na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, pretože inak existuje riziko, že dlžník bude oslobodený od povinnosti dané dlhy splatiť (ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania).

Reštrukturalizácia dlhu sa však nevzťahuje na:

1. pohľadávku na výživné na členov rodiny, ak sociálna poisťovňa (Försäkringskassan) alebo zahraničný verejný subjekt neprevzal právo oprávnenej strany na poberanie výživného;

2. pohľadávku, v prípade ktorej má veriteľ záložné právo alebo iné právo priority podľa oddielu 6 alebo 7 zákona o priorite [förmånsrattslagen (1970:979)], alebo zádržné právo, pokiaľ je zábezpeka dostatočná na to, aby sa umožnilo uspokojenie pohľadávky;

3. pohľadávku, v prípade ktorej veriteľ získal právo priority podľa oddielu 8 zákona o priorite pred oznámením rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie, pokiaľ ide o majetok, z ktorého sa mala pohľadávka vymôcť;

4. pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná a ktorá je podmienená tým, že veriteľ poskytne protiplnenie; alebo na

5. spornú pohľadávku.

Ak je pohľadávka podmienená, jej hodnota nie je vymedzená alebo ešte nie je splatná, môže sa prijať rozhodnutie, že nepatrí do rámca reštrukturalizácie dlhu. Ak možno konštatovať, že pohľadávka je neodôvodnená, musí sa prijať rozhodnutie, že reštrukturalizácia dlhu sa na ňu nebude vzťahovať.

Reštrukturalizácia dlhu sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli až po rozhodnutí o začatí reštrukturalizácie.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Reštrukturalizácia obchodného dlhu sa v zásade vzťahuje na všetky peňažné pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli pred dátumom oznámenia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie. Veritelia by preto mali oznámiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodnutím o začatí reštrukturalizácie a na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia obchodného dlhu, pretože inak existuje riziko, že dlžník bude oslobodený od povinnosti splatiť dané dlhy (ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania).

Reštrukturalizácia obchodného dlhu sa však nevzťahuje na:

1. pohľadávku na výživné na členov rodiny, ak sociálna poisťovňa alebo zahraničný verejný subjekt neprevzal právo oprávnenej strany na poberanie výživného;

2. pohľadávku, v prípade ktorej má veriteľ právo priority podľa oddielu 5 zákona o priorite (1970:979), pokiaľ je zábezpeka dostatočná na to, aby sa umožnilo uspokojenie pohľadávky;

3. pohľadávku, v prípade ktorej má veriteľ záložné právo alebo iné právo priority podľa oddielu 6 alebo 7 zákona o priorite, alebo zádržné právo, pokiaľ je zábezpeka dostatočná na to, aby sa umožnilo uspokojenie pohľadávky;

4. pohľadávku, v prípade ktorej veriteľ získal právo priority podľa oddielu 8 zákona o priorite pred oznámením rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie, pokiaľ ide o majetok, z ktorého sa mala pohľadávka vymôcť;

5. pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná a ktorá je podmienená tým, že veriteľ poskytne protiplnenie; alebo na

6. spornú pohľadávku.

Ak je pohľadávka podmienená, jej hodnota nie je vymedzená alebo ešte nie je splatná, môže sa prijať rozhodnutie, že táto pohľadávka nepatrí do rámca reštrukturalizácie obchodného dlhu. Ak možno konštatovať, že pohľadávka je neodôvodnená, musí sa prijať rozhodnutie, že reštrukturalizácia obchodného dlhu sa na ňu nebude vzťahovať.

Reštrukturalizácia obchodného dlhu sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli až po rozhodnutí o začatí reštrukturalizácie.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

KONKURZ

Počas konkurzu možno vo všeobecnosti uplatniť len tie pohľadávky, ktoré vznikli pred oznámením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Počas konkurzu možno uplatniť aj podmienenú pohľadávku a aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Na prípady, v ktorých sa nevykonáva dokazovanie dlhov, sa neuplatňujú nijaké pravidlá, ktorými by sa od veriteľa požadovalo predloženie pohľadávky nejakým osobitným spôsobom. V prípade konkurzu bez dokazovania dlhov musí správca z vlastnej iniciatívy zabezpečiť, aby na každú prioritnú pohľadávku pripadol pri rozdeľovaní primeraný podiel. Veriteľovi v zásade nič nebráni v uplatnení pohľadávky neurčeným spôsobom v lehote na vznesenie námietok proti navrhovanému rozdeleniu.

Ak sa dá predpokladať, že majetok je dostatočný aj na vyplatenie veriteľov bez prioritných pohľadávok, musí sa uskutočniť dokazovanie dlhov (ďalšie informácie o dokazovaní dlhov sú uvedené vyššie). Keď okresný súd rozhodne, že dlhy treba dokázať, na predloženie dôkazov stanoví lehotu v trvaní od štyroch do desiatich týždňov. Rozhodnutie o výzve na dokazovanie dlhov sa zverejní. Veritelia musia predložiť svoje pohľadávky písomne v stanovenej lehote. Ak má veriteľ na majetok záložné alebo zádržné právo, nemusí v rámci tohto postupu predložiť dôkaz o dlhu na to, aby získal platbu z majetku. Ak už prebehlo dokazovanie dlhov a veriteľ chce predložiť pohľadávku alebo uplatniť záložné právo po uplynutí lehoty na predloženie dôkazov, môže predložiť dôkaz ex post (efterbevakning). Musí to urobiť najneskôr v deň, keď správca stanoví navrhované rozdelenie, inak povedané, skôr ako sa návrh predloží súdu a zverejní. Ak veriteľ nepredloží dôkaz o svojej pohľadávke, stráca možnosť získať platbu z majetku, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie o rozdelení. Veriteľ môže v zásade následne získať platbu v súvislosti so svojou pohľadávkou, len ak budú k dispozícii nové zdroje (rozdelenie ex post, efterutdelning).

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Ako bolo uvedené, v prípade reorganizácie obchodnej činnosti veritelia nemajú všeobecnú povinnosť predkladať pohľadávky, ale môže byť nutné, aby veriteľ predložil svoju pohľadávku v rámci prípadných rokovaní o vyrovnaní. Reorganizačný úradník vypracuje plán reorganizácie obchodnej činnosti. V pláne sa obvykle uvádza spôsob riešenia finančnej situácie dlžníckeho podniku a spôsob zlepšenia jeho prevádzkových výsledkov. Obsah plánu však možno prispôsobiť okolnostiam jednotlivých prípadov.

Za určitých okolností sa v rámci reorganizácie obchodnej činnosti môže uskutočniť verejné vyrovnanie s veriteľmi. Žiadosť o začatie rokovaní o vyrovnaní podáva dlžník.

V žiadosti o začatie rokovaní o vyrovnaní je nutné uviesť návrh vyrovnania, v ktorom sa uvedie suma, ktorú dlžník ponúka formou platby, termín platby a či sa s ohľadom na vyrovnanie zložila nejaká zábezpeka, a ak áno, čo zahŕňa. Musí sa priložiť inventúry súpis majetku a záväzkov konkurznej podstaty.

Ak sa žiadosť o začatie rokovaní o vyrovnaní posúdi ako prípustná, súd musí prijať rozhodnutie, aby okamžite umožnil konanie rokovaní o vyrovnaní. Súd musí zároveň stanoviť dátum, keď sa na súde bude konať zasadnutie s veriteľmi, vydať predvolania na toto zasadnutie a zverejniť rozhodnutie.

Dlžník, reorganizačný úradník a veritelia majú príležitosť namietať proti pohľadávke, na ktorú sa má vzťahovať vyrovnanie. Príležitosť zúčastniť sa na rokovaniach o vyrovnaní na základe pohľadávky, ktorá nie je zahrnutá do inventúrneho súpisu konkurznej podstaty, sa riadi osobitnými pravidlami.

Na rokovaniach o vyrovnaní sa môžu zúčastňovať len veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred podaním žiadosti o reorganizáciu obchodnej činnosti. Na rokovaniach sa nezúčastňujú veritelia, ktorých pohľadávku možno uspokojiť započítaním, ani veritelia s prioritnou pohľadávkou. Na rokovaniach sa nezúčastňujú ani veritelia, ktorí by v prípade konkurzu mali nárok na platbu až po ostatných veriteľoch, pokiaľ to nepovolia ostatní veritelia, ktorí sa zúčastňujú na rokovaniach.

Na žiadosť ľubovoľného veriteľa musí dlžník na zasadnutí veriteľov prísahou potvrdiť správnosť inventúrneho súpisu konkurznej podstaty.

Veritelia hlasujú o navrhovanom vyrovnaní na zasadnutí veriteľov. Návrh vyrovnania, prostredníctvom ktorého sa uspokojí prinajmenšom 50 % sumy pohľadávok, sa považuje za schválený veriteľmi, ak za tento návrh zahlasujú tri pätiny hlasujúcich, pričom výška ich pohľadávok tvorí tri pätiny celkovej sumy pohľadávok, s ktorými sú spojené hlasovacie práva. Ak je percentuálny podiel uspokojenia pohľadávok nižší, návrh vyrovnania sa schváli, ak za tento návrh zahlasujú tri štvrtiny hlasujúcich, pričom výška ich pohľadávok tvorí tri štvrtiny celkovej sumy pohľadávok, s ktorými sú spojené hlasovacie práva.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Ak sa prijme rozhodnutie o začatí procesu reštrukturalizácie dlhu, príslušné oznámenie sa musí okamžite uverejniť v úradnom vestníku Post- och Inrikes Tidningar. V lehote jedného týždňa od uverejnenia sa musí oznámenie poslať aj všetkým známym veriteľom. V týchto oznámeniach sa veritelia okrem iného vyzvú, aby predložili svoje pohľadávky voči dlžníkovi, obvykle písomne v lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia, pričom treba uviesť podrobnosti o pohľadávkach a všetky ostatné informácie potrebné na posúdenie prípadu, ako aj podrobnosti o účte, na ktorý sa majú previesť platby počas procesu reštrukturalizácie dlhu.

Po prijatí rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie, keď sa zhromaždí dostatok informácií, vypracuje sa návrh reštrukturalizácie dlhu. Tento návrh sa pošle všetkým známym veriteľom, na ktorých pohľadávky sa návrh vzťahuje, s výzvou, aby v určitej lehote predložili svoje pripomienky. Ak veriteľ nepredloží pripomienky, nebráni to prijatiu rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie dlhu.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Ak sa prijme rozhodnutie o začatí procesu reštrukturalizácie obchodného dlhu, príslušné oznámenie sa musí okamžite uverejniť v úradnom vestníku Post- och Inrikes Tidningar. V lehote jedného týždňa od uverejnenia sa musí oznámenie poslať aj všetkým známym veriteľom. V týchto oznámeniach sa veritelia okrem iného vyzvú, aby predložili svoje pohľadávky voči dlžníkovi, obvykle písomne v lehote jedného mesiaca od dátumu uverejnenia, pričom treba uviesť podrobnosti o pohľadávkach a všetky ostatné informácie potrebné na posúdenie prípadu, ako aj podrobnosti o účte, na ktorý sa majú previesť platby počas procesu reštrukturalizácie dlhu.

Po prijatí rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie, keď sa zhromaždí dostatok informácií, vypracuje sa návrh reštrukturalizácie obchodného dlhu. Tento návrh sa pošle všetkým známym veriteľom, na ktorých pohľadávky sa návrh vzťahuje, s výzvou, aby v určitej lehote predložili svoje pripomienky. Ak veriteľ nepredloží pripomienky, nebráni to prijatiu rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie obchodného dlhu.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

KONKURZ

Ak majetok konkurznej podstaty nepostačuje na vyplatenie konkurzných nákladov a dlhov samotného štátu, konkurz sa musí zrušiť (ďalšie informácie o konkurzných nákladoch a dlhoch konkurznej podstaty sú uvedené vyššie). Ak sa konkurz zruší (avskrivas), v zásade nedochádza k rozdeleniu podstaty medzi veriteľov.

Ak sa konkurz nezruší, peniaze konkurznej podstaty, ktoré sa nepoužijú na zaplatenie konkurzných nákladov a dlhov konkurznej podstaty, sa rozdelia veriteľom. Toto rozdelenie musí byť v zásade v súlade s ustanoveniami zákona o priorite.

Zákon o priorite upravuje recipročné nároky veriteľov na získanie platby v prípade konkurzu. O zákone o priorite možno poskytnúť nasledujúce súhrnné informácie.

Priorita vo vzťahu k platbe je buď osobitná, alebo všeobecná. Osobitná priorita sa týka určitého majetku [ide napríklad o záložné právo, zádržné právo alebo o hypotéku (inteckning) na nehnuteľnosť]. Všeobecná priorita sa týka všetkého majetku zahrnutého do konkurznej podstaty dlžníka (napríklad náklady, ktoré vznikli veriteľom pri vyhlásení konkurzu na dlžníka, a odmena pre reorganizačného úradníka, ak danému konkurzu predchádzala reorganizácia obchodnej činnosti). Osobitná priorita má prednosť pred všeobecnou prioritou. Všetky pohľadávky bez priority sú navzájom rovnoprávne. V dohode možno uviesť aj to, že veriteľ má nárok na platbu až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov (podriadená pohľadávka, efterställd fordran).

Priorita pretrváva aj v prípade prevodu alebo pripojenia pohľadávky alebo iného presunutia pohľadávky na iný subjekt.

Ak má pohľadávka osobitnú prioritu vzhľadom na určitý majetok, ale daný majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávky, so zvyškom pohľadávky sa zaobchádza ako s pohľadávkou bez priority.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

V prípade reorganizácie obchodnej činnosti nedochádza k rozdeleniu, pokiaľ neprebehne verejné vyrovnanie s veriteľmi.

V rámci verejného vyrovnania sa môže stanoviť, že pohľadávky sa majú znížiť a vyplatiť určitým spôsobom. V rámci vyrovnania musia mať všetci veritelia rovnaké práva a musí sa im priznať aspoň 25 % sumy pohľadávok, pokiaľ všetci známi veritelia, ktorých sa má týkať vyrovnanie, neschvália nižší percentuálny podiel, alebo ak neexistujú osobitné dôvody na prijatie nižšieho percentuálneho podielu. Predpísané minimálne rozdelenie sa musí vyplatiť v lehote jedného roka od schválenia vyrovnania, pokiaľ všetci známi veritelia neschvália dlhšiu lehotu splatnosti. V rámci vyrovnania sa môže takisto stanoviť, že dlžníkovi sa udeľuje len odklad platieb alebo iná osobitná úľava.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

So všetkými pohľadávkami, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, sú spojené rovnaké práva. Pohľadávke sa však so súhlasom príslušného veriteľa môžu priznať menej výhodné práva alebo sa môže vyplatiť pred ostatnými pohľadávkami, ak suma, ktorá je k dispozícii pri rozdelení, je malá a je to odôvodnené s ohľadom na rozsah dlhov a na ostatné okolnosti.

Ustanovenia, ktorými sa riadia pohľadávky, sú stanovené v rozhodnutí, ktorým sa povoľuje reštrukturalizácia dlhu.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

So všetkými pohľadávkami, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia obchodného dlhu, sú spojené rovnaké práva. Pohľadávke sa však so súhlasom príslušného veriteľa môžu priznať menej výhodné práva alebo sa môže vyplatiť pred ostatnými pohľadávkami, ak suma, ktorá je k dispozícii pri rozdelení, je malá a je to odôvodnené s ohľadom na rozsah dlhov a na ostatné okolnosti.

Ustanovenia, ktorými sa riadia pohľadávky, sú stanovené v rozhodnutí, ktorým sa povoľuje reštrukturalizácia dlhu.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

KONKURZ

Ak dlžník súhlasí s tým, že zaplatí svoje dlhy, alebo ak uzavrel s veriteľmi inú dohodu (dobrovoľnú dohodu, frivillig uppgörelse), okresný súd musí rozhodnúť o zastavení konkurzu. V prípade konkurzu s dokazovaním dlhov možno konkurz ukončiť rozhodnutím, ktorým sa schvaľuje vyrovnanie (ackord i konkurs). V iných prípadoch sa konkurz ukončí zrušením (avskrivning, ak majetok nepostačuje na vyplatenie konkurzných nákladov a pohľadávok voči samotnej konkurznej podstate) alebo rozdelením medzi veriteľov.

Konkurz neoslobodzuje fyzickú osobu od povinnosti zaplatiť jej dlhy (pravidlá v prípade reštrukturalizácie dlhu sú odlišné). Nesplatené dlhy preto zostávajú v platnosti aj po konkurze (ale nie v prípade, že sa na ne vzťahuje dobrovoľná dohoda alebo vyrovnanie s veriteľmi).

Právnická osoba po konkurze zanikne (ustanovenia, ktorými sa riadi tento postup, sú uvedené v právnych predpisoch, ktoré sa týkajú združovacieho práva). To znamená, že po konkurze už veritelia voči právnickej osobe v zásade nemôžu uplatniť žiadne nesplatené pohľadávky.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Po skončení verejného vyrovnania je toto vyrovnanie záväzné pre všetkých veriteľov (známych aj neznámych), ktorí boli oprávnení zúčastniť sa na rokovaniach o vyrovnaní. Veriteľ, ktorý by mal v prípade konkurzu nárok na platbu až po všetkých ostatných veriteľoch, stráca svoj nárok na platbu od dlžníka, pokiaľ nie sú v rámci vyrovnania v plnej miere uspokojení všetci veritelia, ktorí boli oprávnení zúčastniť sa na rokovaniach o vyrovnaní. Veriteľ s prioritou, pokiaľ ide o určitý majetok, je viazaný vyrovnaním s ohľadom na sumy, ktoré nemožno vyňať z tohto majetku.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Rozhodnutím o reštrukturalizácii dlhu sa dlžník oslobodzuje od povinnosti splatiť dlhy, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, v rozsahu ich zníženia. Reštrukturalizácia dlhu takisto oslobodzuje dlžníka od povinnosti splatiť neznáme dlhy v danom prípade, pokiaľ to nie sú dlhy, na ktoré sa nemôže vzťahovať reštrukturalizácia dlhu.

Reštrukturalizácia dlhu znamená, že nárok na úrok z omeškania alebo pokuty za omeškanie týkajúce sa pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje reštrukturalizácia, zaniká, pokiaľ ide o obdobie po dátume oznámenia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie.

Reštrukturalizácia dlhu nemá žiadny vplyv na práva veriteľa voči ručiteľovi ani žiadnej inej osobe, ktorá (okrem dlžníka) ručí za daný dlh.

V rozhodnutí o schválení reštrukturalizácie dlhu sa musí stanoviť plán splácania. Trvanie plánu splácania je päť rokov, pokiaľ neexistujú závažné dôvody na stanovenie kratšieho trvania. Trvanie plánu splácania začína plynúť dňom prijatia rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie. Keď sa stanovuje dátum ukončenia plánu splácania, od trvania plánu sa obvykle odpočíta obdobie, v ktorom sa uplatňovalo rozhodnutie o začatí procesu, pokiaľ neexistujú dôvody na odpočítanie kratšieho obdobia s ohľadom na konanie dlžníka po rozhodnutí o začatí reštrukturalizácie.

Rozhodnutie o reštrukturalizácii dlhu možno za určitých okolností zmeniť alebo zrušiť. Na žiadosť veriteľa, na ktorého pohľadávku sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, možno zrušiť alebo v prípadoch uvedených v bodoch 6 a 7 zmeniť rozhodnutie o reštrukturalizácii dlhu, ak:

1. dlžník nebol k veriteľovi čestný;

2. dlžník úmyselne bráni konkurznému konaniu alebo opatreniu na vymáhanie;

3. dlžník tajne zvýhodňuje určitého veriteľa s cieľom ovplyvniť rozhodnutie týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu;

4. dlžník vo svojej žiadosti o reštrukturalizáciu dlhu alebo v inej fáze riešenia veci úmyselne predložil nesprávne informácie na úkor veriteľa;

5. dlžník predložil nesprávne informácie, na základe ktorých orgán verejnej moci rozhodol o daniach alebo odvodoch, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, alebo nepredložil informácie napriek tomu, že bol povinný to vykonať, a to viedlo k prijatiu chybného rozhodnutia, prípadne k tomu, že sa rozhodnutie neprijalo;

6. dlžník nedodržiava plán splácania a odchýlenie od plánu je podstatné; alebo

7. finančná situácia dlžníka sa po prijatí rozhodnutia o reštrukturalizácii dlhu výrazne zlepšila a stalo sa to v dôsledku okolností, ktoré sa v čase prijatia rozhodnutia nedali predvídať.

V prípadoch uvedených v bode 7 sa žiadosť musí predložiť v lehote piatich rokov od dátumu prijatia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie alebo v prípade, že plán splácania trvá dlhšie, najneskôr v deň ukončenia plánu splácania. V prípade zmeny rozhodnutia o reštrukturalizácii dlhu sa trvanie plánu splácania môže stanoviť najviac na sedem rokov.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Rozhodnutím o reštrukturalizácii obchodného dlhu sa dlžník oslobodzuje od povinnosti splatiť dlhy, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, v rozsahu ich zníženia. Reštrukturalizácia takisto oslobodzuje dlžníka od povinnosti splatiť neznáme dlhy v danom prípade, pokiaľ to nie sú dlhy, na ktoré sa nemôže vzťahovať reštrukturalizácia obchodného dlhu.

Reštrukturalizácia dlhu znamená, že nárok na úrok z omeškania alebo pokuty za omeškanie týkajúce sa pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje reštrukturalizácia, zaniká, pokiaľ ide o obdobie po dátume oznámenia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie.

Reštrukturalizácia dlhu nemá žiadny vplyv na práva veriteľa voči ručiteľovi ani žiadnej inej osobe, ktorá (okrem dlžníka) ručí za daný dlh.

V rozhodnutí o schválení reštrukturalizácie dlhu sa musí stanoviť plán splácania. Plán splácania má trvanie tri roky. Trvanie plánu splácania začína plynúť dňom prijatia rozhodnutia o schválení reštrukturalizácie.

Rozhodnutie o reštrukturalizácii dlhu možno za určitých okolností zmeniť alebo zrušiť. Na žiadosť veriteľa, na ktorého pohľadávku sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, možno zrušiť alebo v prípadoch uvedených v bodoch 6 a 7 zmeniť rozhodnutie o reštrukturalizácii dlhu, ak:

1. dlžník nebol k veriteľovi čestný;

2. dlžník úmyselne bráni konkurznému konaniu alebo opatreniu na vymáhanie;

3. dlžník tajne zvýhodňuje určitého veriteľa s cieľom ovplyvniť rozhodnutie týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu;

4. dlžník vo svojej žiadosti o reštrukturalizáciu dlhu alebo v inej fáze riešenia veci úmyselne predložil nesprávne informácie na úkor veriteľa;

5. dlžník predložil nesprávne informácie, na základe ktorých orgán verejnej moci rozhodol o daniach alebo odvodoch, na ktoré sa vzťahuje reštrukturalizácia dlhu, alebo nepredložil informácie napriek tomu, že bol povinný to vykonať, a to viedlo k prijatiu chybného rozhodnutia, prípadne k tomu, že sa rozhodnutie neprijalo;

6. dlžník nedodržiava plán splácania a odchýlenie od plánu je podstatné; alebo

7. finančná situácia dlžníka sa po prijatí rozhodnutia o reštrukturalizácii dlhu výrazne zlepšila.

V prípadoch uvedených v bode 7 sa žiadosť musí predložiť v lehote troch rokov od dátumu prijatia rozhodnutia o začatí reštrukturalizácie alebo v prípade, že plán splácania trvá dlhšie, najneskôr v deň ukončenia plánu splácania. V prípade zmeny rozhodnutia o reštrukturalizácii obchodného dlhu sa trvanie plánu splácania môže stanoviť najviac na päť rokov.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

KONKURZ

Ako bolo uvedené, konkurz neoslobodzuje fyzickú osobu od povinnosti zaplatiť svoje dlhy, zatiaľ čo právnické osoby po konkurze zaniknú.

Ak sú po konkurze k dispozícii zdroje na rozdelenie, existuje ustanovenie týkajúce sa rozdelenia ex post.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Informácie o účinku verejného vyrovnania s veriteľmi sú uvedené vyššie. Ak sa verejné vyrovnanie neuzavrelo a dlžník neuzatvoril dobrovoľnú dohodu ani inú dohodu s veriteľmi, pohľadávky ostávajú nesplatené aj po ukončení reorganizácie obchodnej činnosti.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Za určitých okolností môže veriteľ nechať prehodnotiť reštrukturalizáciu dlhu potom, ako dlžník dokončí plán splácania. Ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Za určitých okolností môže veriteľ nechať prehodnotiť reštrukturalizáciu obchodného dlhu, keď dlžník dokončí plán splácania. Ďalšie informácie sú uvedené v časti Podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

KONKURZ

Predtým ako sa začne rozdeľovanie veriteľom, sa z konkurznej podstaty musí vyplatiť odmena správcovi a ostatné podobné dlhy (konkurzné náklady) a ďalšie dlhy, ktoré vznikli samotnej konkurznej podstate. Konkurzné náklady majú prednosť pred ostatnými pohľadávkami voči samotnej konkurznej podstate. Ak nemožno konkurzné náklady vyplatiť z konkurznej podstaty, vo všeobecnosti platí, že ich zaplatí štát.


REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Reorganizačný úradník (a dozorný úradník, ak je vymenovaný) má nárok na náhradu za svoju prácu a za výdavky potrebné na vykonanie tejto úlohy. Ich odmena nesmie byť vyššia ako suma, ktorú možno považovať za primeranú náhradu za vykonanie úlohy. Na žiadosť reorganizačného úradníka alebo dlžníka súd posúdi nárok reorganizačného úradníka na náhradu. Veriteľ, na ktorého pohľadávku sa vzťahuje vyrovnanie, takisto môže požiadať o takéto posúdenie, až kým sa vyrovnanie nevykoná. Súdne trovy a náhradu pre reorganizačného úradníka a dozorného úradníka musí zaplatiť dlžník.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Počas procesu reštrukturalizácie dlhu dlžník obvykle uhrádza platby Úradu pre presadzovanie práva, ktorý potom prevádza peniaze veriteľom. Za správu platieb musí dlžník zaplatiť Úradu pre presadzovanie práva ročný poplatok.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Počas procesu reštrukturalizácie dlhu dlžník obvykle uhrádza platby Úradu pre presadzovanie práva, ktorý potom prevádza peniaze veriteľom. Za správu platieb musí dlžník zaplatiť Úradu pre presadzovanie práva ročný poplatok.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

KONKURZ

Pravidlá týkajúce sa vrátenia do konkurznej podstaty (återvinning till konkursbo) sú stanovené v zákone o konkurze. Referenčný dátum na výpočet období stanovených v pravidlách týkajúcich sa vrátenia je obvykle deň predchádzajúci dňu podania žiadosti o vyhlásenie konkurzu.

Úkon možno zvrátiť (går åter), ak nenáležite zvýhodňoval určitého veriteľa pred inými veriteľmi alebo ak sa veriteľom odoprel majetok dlžníka, alebo ak sa dlhy dlžníka zvýšili a ak bol dlžník insolventný alebo sa stal insolventným v dôsledku samotného konania alebo v dôsledku konania v spojení s inými skutočnosťami a druhá strana vedela alebo mala vedieť, že dlžník je insolventný, a poznala okolnosti, ktoré spôsobili nenáležitosť právneho úkonu. V prípade rodinných príslušníkov dlžníka sa predpokladá, že majú vedomosť uvedenú v prvej vete, pokiaľ neexistuje presvedčivý dôkaz o tom, že túto vedomosť nemali a nemohli mať. Ak sa úkon vykonal viac ako päť rokov pred referenčným dátumom, možno ho zvrátiť len v prípade, ak sa týkal jedného z rodinných príslušníkov dlžníka.

Splatenie dlhu neskôr ako tri mesiace pred referenčným dátumom spôsobom, ktorý sa líši od obvyklých platobných prostriedkov, alebo splatenie dlhu vopred, alebo splatenie sumy, ktorá výrazne zhoršila finančnú situáciu dlžníka, možno zvrátiť, pokiaľ to za daných okolností nemožno považovať za náležité. Ak sa platba uhradí jednému z rodinných príslušníkov dlžníka pred týmto dátumom, ale neskôr ako dva roky pred referenčným dátumom, možno to zvrátiť, pokiaľ sa nepreukáže, že dlžník nebol insolventný a ani sa nestal insolventným v dôsledku daného úkonu.

Na dary, spoločné bývanie, mzdy a pod. sa vzťahujú osobitné pravidlá. Pravidlá týkajúce sa vrátenia sa nevzťahujú na určité platby štátu, ako sú platby daní.

Správca môže požiadať o vrátenie podaním žaloby na všeobecných súdoch alebo vznesením námietky proti dlhom, ktoré sa dokazujú počas konkurzného konania. Ak sa správca rozhodne, že nepožiada o vrátenie, a nepodarí sa dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie, veriteľ sa môže pokúsiť o vrátenie podaním žaloby na všeobecných súdoch.

V prípade vrátenia sa majetok, ktorého sa dlžník zbavil, vracia naspäť do konkurznej podstaty.

REORGANIZÁCIA OBCHODNEJ ČINNOSTI

Po oznámení rozhodnutia o reorganizácii obchodnej činnosti sa na vrátenie v kontexte konkurzu uplatňujú ustanovenia zákona o konkurze, ak sa uzavrelo verejné vyrovnanie s veriteľmi (ďalšie informácie sú uvedené v oddiele o konkurze).

V prípade úsilia o opätovné nadobudnutie práva priority alebo vrátenie platby získanej formou exekúcie môže súd rozhodnúť o pozastavení vymáhacieho konania až do odvolania.

Žalobu o vrátenie podá reorganizačný úradník alebo veriteľ, na pohľadávku ktorého by sa vzťahovalo verejné vyrovnanie. Žalobu treba podať pred konaním zasadnutia veriteľov, pričom sa nesmie prijať konečné rozhodnutie, pokým sa nerozhodne o otázke verejného vyrovnania. Veriteľ, ktorý chce podať žalobu, to musí oznámiť reorganizačnému úradníkovi. Ak to veriteľ neurobí, jeho vec sa nebude zohľadňovať.

V prípade, že proces reorganizácie obchodnej činnosti sa skončí bez uzavretia verejného vyrovnania a na dlžníka sa nevyhlási konkurz po podaní žiadosti v lehote troch týždňov od dátumu skončenia postupu reorganizácie obchodnej činnosti, podaná žiadosť o vrátenie sa musí zamietnuť.

Po náhrade nákladov žalobcu sa príjmy z vrátenia priznajú veriteľom, na ktorých sa vzťahuje verejné vyrovnanie. Obžalovaný, ktorý v dôsledku žaloby žalobcu môže mať voči dlžníkovi pohľadávku, sa môže na základe tejto pohľadávky zúčastňovať na rokovaniach o vyrovnaní a má právo odpočítať od sumy, ktorá sa mu má vyplatiť pri rozdelení, sumu, ktorú by inak zaplatil.

Na žiadosť veriteľa, na ktorého sa vzťahuje verejné vyrovnanie, alebo na žiadosť dlžníka môže súd, na ktorom prebieha konanie o vrátení, nariadiť, aby sa majetok splatný veriteľovi podľa predchádzajúcej vety dal do nútenej správy (särskild förväntning). Majetok v nútenej správe možno exekvovať len po ukončení vyrovnania.

REŠTRUKTURALIZÁCIA DLHU

Neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa vrátenia.

REŠTRUKTURALIZÁCIA OBCHODNÉHO DLHU PODĽA ZÁKONA O REŠTRUKTURALIZÁCII OBCHODNÉHO DLHU

Neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa vrátenia.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 19/02/2018