Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Platobná neschopnosť - Chorvátsko

OBSAH

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Predkonkurzné konanie a konkurzné konanie možno začať proti právnickým osobám, ako aj voči aktívam individuálneho dlžníka, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Individuálny dlžník na účely zákona o konkurze (Stečajni zakon) – „SZ“) je fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (Zakon o porezu na dohodak) alebo fyzická osoba podliehajúca dani z príjmov právnických osôb podľa ustanovení zákona o dani z príjmov právnických osôb (Zakon o porezu na dobit).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie sa môže začať, ak súd konštatuje existenciu bezprostrednej platobnej neschopnosti, t. j. súd dospeje k záveru, že dlžník nebude schopný splniť svoje existujúce záväzky v deň ich splatnosti.

Platobná neschopnosť sa považuje za bezprostrednú, ak okolnosti, kvôli ktorým je dlžník považovaný za platobne neschopného, ešte nenastali a ak:

− v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou (Financijska agencija) má dlžník jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, pre ktoré existoval platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez akéhokoľvek ďalšieho schválenia zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov, alebo

− dlžník mešká viac ako 30 dní s vyplatením miezd zamestnancom podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom, alebo

− dlžník nezaplatí do 30 dní príspevky a dane z miezd uvedených v predchádzajúcom pododseku, počnúc dňom, kedy sa od neho požadovalo vyplatenie miezd zamestnancom.

b) Konkurzné konanie možno začať, ak súd konštatuje existenciu dôvodov na vyhlásenie konkurzu, t. j. platobnej neschopnosti alebo nadmernej zadlženosti.

Platobná neschopnosť existuje, ak dlžník sústavne nie je schopný vyrovnať svoje nevyrovnané finančné záväzky. Skutočnosť, že dlžník vyrovnal alebo môže byť schopný úplne alebo čiastočne vyrovnať pohľadávky niektorých veriteľov, neznamená, že dlžník je solventný.

Dlžník sa považuje za insolventného:

− ak v registri poradia priority platobných záväzkov vedenom finančnou agentúrou má jeden alebo viac registrovaných nevyrovnaných záväzkov, ktoré sú viac ako 60 dní po termíne splatnosti, pre ktoré existuje platný základ pre platbu a ktoré mali byť vybrané bez ďalšieho súhlasu zo strany dlžníka z ktoréhokoľvek z jeho účtov;

− ak nevyplatil svojim zamestnancom tri po sebe nasledujúce mzdy podľa pracovnej zmluvy, pracovných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo osobitných predpisov alebo iného dokumentu upravujúceho povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom.

Nadmerné zadlženie sa považuje za existujúce, ak majetok dlžníka ako právnickej osoby už nepokrýva jeho existujúce záväzky.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní zahŕňa konkurzná podstata celkový majetok vo vlastníctve dlžníka pri začatí konkurzného konania a majetok nadobudnutý dlžníkom počas konkurzného konania. Konkurzná podstata sa používa na vyrovnanie nákladov na konkurzné konanie, pohľadávok veriteľov dlžníka a pohľadávok, ktorých vyrovnanie bolo zabezpečené určitými právami na majetok dlžníka.

Voľné používanie majetku z konkurznej podstaty osobami predtým oprávnenými zastupovať dlžníka podľa zákona alebo individuálnym dlžníkom po začatí konkurzného konania nemá žiadne právne účinky s výnimkou používania, ktoré sa riadi všeobecnými pravidlami dodržiavajúcimi zásadu dôvery vo verejné registre. Protiplnenie sa vráti protistrane z konkurznej podstaty, ak zvýšilo hodnotu konkurznej podstaty.

Ak individuálny dlžník nadobudol dedičstvo alebo odkaz pred začatím konkurzného konania alebo počas neho, iba dlžník je oprávnený prijať dedičstvo alebo odkaz alebo sa ich zriecť.

Ak dlžník vytvorí spoluvlastníctvo alebo akýkoľvek iný právny vzťah alebo partnerstvo s treťou osobou, rozdelenie majetku sa uskutočňuje mimo konkurzného konania. Na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu sa môže požiadať o samostatné vyrovnanie z podielu dlžníka.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

a) Predkonkurzné konanie – požiadavky na vymenovanie správcu sú rovnaké ako na vymenovanie likvidátora. Ak to súd považuje za potrebné, vymenuje správcu svojím rozhodnutím o začatí predkonkurzného konania. Povinnosti správcu sa skončia dňom prijatia rozhodnutia o potvrdení predkonkurznej dohody, dňom začatia konkurzného konania alebo na základe rozhodnutia veriteľov.

Správca v predkonkurznom konaní je povinný:

1. preskúmať obchodné operácie dlžníka;

2. preskúmať zoznam majetku a záväzkov dlžníka;

3. preskúmať dôveryhodnosť registrovaných pohľadávok;

4. napadnúť pohľadávky, ak má na základe vyhlásení veriteľov alebo z iných dôvodov pochybnosti o ich vierohodnosti;

5. vykonávať dohľad nad obchodnými operáciami dlžníka, najmä nad jeho finančnými operáciami, nad stanovením záväzkov voči tretím osobám a nad vydávaním platobných poistných nástrojov a obchodnými činnosťami pri predaji tovaru alebo služieb, pričom sa zabezpečí, aby nebol poškodený majetok dlžníka;

6. podať podnet na súd, ak dlžník koná v rozpore s ustanoveniami článku 67 SZ;

7. vydávať príkazy a osvedčenia podľa článkov 69 a 71 SZ;

8. zabezpečiť, aby náklady na pred‑konkurzné konanie boli vyrovnané v plnom rozsahu a včas;

9. vykonávať iné činnosti podľa SZ.

Odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia môže dlžník uskutočňovať len platby, ktoré sú nevyhnutné na jeho bežné obchodné operácie. Dlžník v tomto období nesmie vyrovnávať záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými pred začatím predkonkurzného konania, s výnimkou hrubých platobných záväzkov voči zamestnancom a bývalým zamestnancom dlžníka vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, keď sa pohľadávky stali splatnými do dátumu začatia predkonkurzného konania, odstupného do výšky stanovenej zákonom a kolektívnymi zmluvami, nárokov na náhradu škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a nárokov založených na mzdách zamestnancov zvýšených o výšku základných príspevkov a iných hmotnoprávnych práv zamestnancov v súlade s pracovnými zmluvami a kolektívnymi zmluvami, ktoré sa stali splatnými po predložení návrhu na začatie predkonkurzného konania, ako aj iných platieb nevyhnutných na bežné obchodné operácie podľa osobitného predpisu.

Odo dňa podania návrhu na začatie predkonkurzného konania do vydania rozhodnutia o začatí predkonkurzného konania dlžník nesmie scudziť ani zaťažiť svoj majetok s výnimkou predchádzajúceho súhlasu správcu alebo súdu, ak nebol vymenovaný žiadny správca.

b) Konkurzné konanie – likvidátor v konkurznom konaní je vybraný náhodne z „A“ zoznamu likvidátorov pre územie pokryté príslušným súdom, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak. Na základe tohto výberu súd vymenuje likvidátora v rozhodnutí o začatí konkurzného konania. Vo výnimočných prípadoch, ak bol správca vymenovaný v predkonkurznom konaní, ktoré predchádzalo konkurznému konaniu, alebo ak bol v konkurznom konaní vymenovaný dočasný likvidátor, súd vymenuje za likvidátora správcu alebo dočasného likvidátora.

Likvidátorovi sú udelené práva a povinnosti právnických osôb dlžníka, ak nie je v SZ stanovené inak. Ak dlžník pokračuje vo vykonávaní svojich obchodných operácií počas konkurzného konania podľa článku 217 ods. 2 SZ, obchodné operácie riadi likvidátor.

Likvidátor zastupuje dlžníka. Likvidátor riadi iba tie operácie individuálneho dlžníka, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a zastupuje dlžníka na základe právomocí právneho zástupcu.

Likvidátor je povinný konať svedomito a riadne, a najmä:

1. do dátumu začatia konkurzného konania dať do poriadku účtovné záznamy;

2. zostaviť odhad predbežných nákladov na konkurzné konanie a predložiť ho výboru veriteľov na schválenie;

3. zriadiť výbor pre súpis majetku;

4. zostaviť počiatočnú bilanciu majetku dlžníka;

5. s náležitou starostlivosťou riadiť uzatváranie začatých, ale nedokončených operácií dlžníka a operácií nevyhnutných na zabránenie škôd na majetku dlžníka;

6. zabezpečiť speňaženie pohľadávok dlžníka;

7. svedomito vykonávať obchodné operácie dlžníka uvedené v článku 217 ods. 2 SZ;

8. doručiť chorvátskemu ústavu dôchodkového poistenia doklady týkajúce sa pracovnoprávneho postavenia príjemcov;

9. speňažiť alebo získať s náležitou starostlivosťou majetok a práva dlžníka, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty;

10. pripraviť rozdelenie medzi veriteľov a vykonať rozdelenie po schválení;

11. poskytnúť výboru veriteľov záverečné vyúčtovanie;

12. vykonať následné rozdelenie medzi veriteľov;

13. po ukončení konkurzného konania zastupovať konkurznú podstatu v súlade so SZ.

Likvidátor musí predložiť písomné správy o priebehu konkurzného konania a o bilancii konkurznej podstaty na štandardnom formulári najmenej raz za tri mesiace.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Ak má veriteľ v čase začatia konkurzného konania v súlade so zákonom alebo zmluvou právo na započítanie pohľadávok, začatie konkurzného konania nemá žiadny vplyv na uvedené právo.

Ak v čase začatia konkurzného konania existuje jedna alebo viacero pohľadávok, ktoré majú byť započítané za odkladnej podmienky alebo nie sú splatné ani nie sú určené na vykonanie rovnakým spôsobom, k započítaniu pohľadávok dôjde, keď boli splnené potrebné podmienky. Na započítanie pohľadávok sa nevzťahuje pravidlo, ktorým sa stanovuje, že nesplatené pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania a že nepeňažné pohľadávky alebo pohľadávky na nešpecifikovanú peňažnú sumu sa stanovia na peňažnú hodnotu, na ktorú sa odhadujú v čase začatia konkurzného konania. Ak sa pohľadávka, ktorá sa má použiť na započítanie, stane bezpodmienečnou a splatnou pred tým, ako je možné započítanie, započítanie je vylúčené.

Započítanie pohľadávok nie je vylúčené v prípade pohľadávok denominovaných v odlišných menách alebo zúčtovacích jednotkách za predpokladu, že takéto meny alebo zúčtovacie jednotky sa môžu ľahko zameniť v mieste vyrovnania pohľadávky použitej na započítanie. Konverzia sa uskutočňuje podľa výmenného kurzu platného v mieste vyrovnania v čase prijatia vyhlásenia o započítaní pohľadávok.

Započítanie pohľadávok je neprípustné:

1. ak zodpovednosť veriteľa voči konkurznej podstate vznikla až po začatí konkurzného konania;

2. ak pohľadávku postúpil veriteľovi iný veriteľ až po začatí konkurzného konania;

3. ak veriteľ nadobudol svoju pohľadávku cedovaním v posledných šiestich mesiacoch pred začatím konkurzného konania alebo ak sa nezačalo predkonkurzné konanie v posledných šiestich mesiacoch pred dňom začatia konkurzného konania a veriteľ vedel alebo mal vedieť, že dlžník sa stal insolventným alebo že voči dlžníkovi bol predložený návrh na začatie predkonkurzného konania alebo konkurzného konania. Odchylne je započítanie povolené, ak bola pohľadávka cedovaná v súvislosti s plnením neplnenej zmluvy alebo ak bolo právo na plnenie pohľadávky opätovne nadobudnuté úspešným napadnutím právnemu úkonu dlžníka;‑

4. ak veriteľ získal právo na započítanie pohľadávky podľa zrušiteľného právneho úkonu.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník a jeho zmluvná protistrana neplnili alebo neplnili v plnom rozsahu dvojstranne záväznú zmluvu, likvidátor môže plniť zmluvu namiesto dlžníka a žiadať, aby druhá strana plnila zmluvu. Ak likvidátor odmieta plniť zmluvu, druhá strana môže speňažiť svoju pohľadávku iba z dôvodu neplnenia ako konkurzný veriteľ. Ak druhá zmluvná strana vyzve likvidátora predložiť svoje pripomienky k jeho právu voľby, likvidátor musí ihneď, a najneskôr po pojednávaní o výkazníctve, oznámiť druhej strane doporučenou poštou, či má v úmysle požadovať plnenie zmluvy. Odchylne, keby druhá strana do času pojednávania o výkazníctve utrpela značnú škodu a informovala o tom likvidátora, likvidátor je povinný oznámiť druhej strane do ôsmich dní doporučenou poštou, či bude požadovať plnenie zmluvy. Ak tak likvidátor neurobí, nebude oprávnený požadovať plnenie zmluvy.

Ak je dlžné plnenie deliteľné a ak druhá strana v čase začatia konkurzného konania čiastočne splnila svoje povinnosti plnenia, je uvedená strana oprávnená uplatniť svoje právo na protiplnenie zodpovedajúce čiastočnému plneniu ako konkurzný veriteľ, a to aj keď likvidátor požiadal o plnenie zostávajúcej časti. Druhá strana nie je oprávnená požadovať vrátenie hodnoty pridanej k majetku dlžníka na základe čiastočného plnenia z dôvodu neuplatnenia svojho práva na protiplnenie.

Ak bola výhrada zapísaná do katastra nehnuteľností na účely zabezpečenia nároku na nadobudnutie alebo zrušenie práv na jednu z nehnuteľností dlžníka alebo na jedno z práv zapísaných v prospech dlžníka alebo na zabezpečenie nároku na zmenu obsahu alebo priority takéhoto práva, veriteľ môže vyrovnať svoj nárok ako veriteľ z konkurznej podstaty. Platí to aj vtedy, ak dlžník prevzal všetky ostatné záväzky voči veriteľovi, ktoré neskôr úplne alebo čiastočne nesplnil. Toto ustanovenie sa vzťahuje analogicky na výhrady v námornom registri, registri lodí vo výstavbe alebo v registri lietadiel.

Ak pred začatím konkurzného konania dlžník predal svoju hnuteľnú vec s výhradou vlastníctva a dal túto vec do držby kupujúcemu, kupujúci môže požadovať plnenie kúpnopredajnej zmluvy. To platí aj vtedy, ak dlžník prevzal ďalšie záväzky voči kupujúcemu, ktoré v plnej miere nesplnil alebo ktoré splnil len čiastočne. Ak pred začatím konkurzného konania dlžník kúpil nehnuteľnosť s výhradou vlastníctva a dostal ju od predávajúceho do držby, likvidátor má právo voľby v súlade s článkom 181 SZ.

Nájom a prenájom nehnuteľností alebo priestorov nezaniká začatím konkurzného konania. To platí aj pre vzťahy súvisiace s nájmom a prenájmom, ktoré dlžník uzavrel ako prenajímateľ vo vzťahu k predmetom, ktoré boli na účely poistenia prevedené na tretiu osobu, ktorá financovala ich nadobudnutie alebo výrobu. Práva, ktoré sa týkajú času pred začatím konkurzného konania, ako aj škôd spôsobených predčasným ukončením zmluvy, môže vykonávať druhá strana iba vtedy, ak má postavenie konkurzného veriteľa.

Likvidátor môže zrušiť nájom alebo prenájom nehnuteľnosti alebo priestorov, v súvislosti s ktorými dlžník uzavrel zmluvu ako nájomca, bez ohľadu na trvanie zmluvy a v závislosti od zákonnej výpovednej lehoty. Ak likvidátor vyhlási zrušenie, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Ak v čase začatia konkurzného konania dlžník neprevzal nehnuteľnosť alebo priestory, likvidátor a druhá strana môžu odstúpiť od zmluvy. Ak likvidátor odstúpi, druhá strana môže ako konkurzný veriteľ požadovať náhradu škody v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy. Každá strana je povinná na žiadosť druhej strany a do 15 dní informovať druhú stranu o svojom zámere odstúpiť od zmluvy. V prípade, že tak strana neurobí, stráca právo na odstúpenie od zmluvy.

Ak mal dlžník ako prenajímateľ nehnuteľnosti alebo priestorov pred začatím konkurzného konania v držbe pohľadávky týkajúce sa vzťahov súvisiacich s nájmom a prenájmom na budúce obdobie, má to právny účinok, pokiaľ sa to týka nájmu alebo prenájmu na aktuálny kalendárny mesiac v čase začatia konkurzného konania. Ak sa konkurzné konanie začne po pätnástom dni v mesiaci, držba pohľadávok má právny účinok aj na ďalší kalendárny mesiac a týka sa konkrétne vyrovnania nájomného a prenájmu. Pohľadávky, ktoré sú v držbe na základe vymáhania, sú rovnocenné zmluvným pohľadávkam.

Likvidátor môže v mene dlžníka ako prenajímateľa zrušiť vzťah týkajúci sa prenájmu alebo nájmu v rámci zákonnej výpovednej lehoty bez ohľadu na zmluvnú výpovednú lehotu.

Tretia strana, na ktorú likvidátor previedol nehnuteľnosť alebo priestory, ktoré dlžník prenajal, a ktorá preto namiesto dlžníka vstupuje do vzťahu týkajúceho sa prenájmu alebo nájmu, môže zrušiť uvedenú zmluvu v rámci zákonom stanovenej výpovednej lehoty.

Ak je dlžník nájomcom, druhá zmluvná strana nesmie po predložení návrhu na začatie konkurzného konania zrušiť nájomnú zmluvu:

1. z dôvodu oneskoreného zaplatenia nájomného alebo prenájmu, ku ktorému došlo pred začatím konkurzného konania;

2. z dôvodu zhoršenia finančnej situácie dlžníka.

Začatie konkurzného konania nemá za následok ukončenie pracovných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb s dlžníkom. Začatie konkurzného konania je osobitným opodstatneným dôvodom na zrušenie pracovnej zmluvy. Po začatí konkurzného konania môžu zamestnanec a likvidátor v mene dlžníka (ako zamestnávateľa) zrušiť pracovnú zmluvu bez ohľadu na trvanie zmluvy a bez ohľadu na právne alebo zmluvné ustanovenia o ochrane zamestnancov. Výpovedná lehota je jeden mesiac, pokiaľ zákon nestanovuje kratšiu lehotu. Ak sa zamestnanci domnievajú, že zrušenie ich pracovnej zmluvy nie je v súlade so zákonom, môžu požadovať ochranu svojich práv podľa zákonníka práce (Zakon o radu).

Likvidátor môže na základe súhlasu súdu uzatvoriť nové pracovné zmluvy na dobu určitú bez obmedzení stanovených vo všeobecných pravidlách o práci v súvislosti s ‑pracovnými zmluvami na dobu určitú s cieľom dokončiť už začaté obchodné operácie a zabrániť možným škodám. Likvidátor stanovuje mzdy a iné zamestnanecké výhody na základe súhlasu súdu a v súlade so zákonom a kolektívnou zmluvou. Mzdy a zamestnanecké výhody, na ktoré zamestnanci získali nárok po začatí konkurzného konania, sa vyrovnávajú ako záväzky konkurznej podstaty.

Právo zamestnancov na účasť sa skončí začatím konkurzného konania. Dohody s radou pracovníkov nie sú pre likvidátora záväzné.

Príkazy dlžníka týkajúce sa majetku, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty, strácajú platnosť pri začatí konkurzného konania. Ak osoba, ktorá dostala príkaz, nevedela o konkurznom konaní bez vlastného zavinenia a pokračuje vo svojich činnostiach, príkaz sa považuje stále za platný. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz v súvislosti s takýmito pokračujúcimi činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky konkurzného veriteľa. Osoba, ktorá dostala príkaz, musí na účely nápravy škody pokračovať vo svojich činnostiach po začatí konkurzného konania až dovtedy, kým činnosti neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, súvisiace s takýmito činnosťami, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov zkonkurznej podstaty.

Ponuky predložené dlžníkovi alebo ponuky, ktoré predloží dlžník, strácajú platnosť v deň začatia konkurzného konania, pokiaľ neboli prijaté pred uvedeným dňom.

Pokiaľ ide o obchodné zmluvy, ktorými sa niekto zaviazal vykonávať určité služby v mene dlžníka, a pokiaľ ide o oprávnenie dlžníka vo vzťahu k majetku, ktorý vstupuje do konkurznej podstaty, a keď takéto oprávnenie prestane byť platné v dôsledku začatia konkurzného konania, musí osoba, ktorá prijala príkaz, na účely nápravy škody pokračovať vo vykonávaní činností aj po začatí konkurzného konania, kým vykonávanie činností neprevezme likvidátor. Pohľadávky osoby, ktorá dostala príkaz, ktoré vyplývajú z pokračujúcich činností, sa vyrovnávajú ako pohľadávky veriteľov z konkurznej podstaty.

Zmluvné ustanovenia, ktoré vopred vylučujú alebo obmedzujú uplatňovanie ustanovení SZ, nemajú právny účinok.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť žiadne vymáhacie, správne alebo záručné konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia pred‑konkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľov:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – po začatí konkurzného konania jednotliví veritelia nesmú žiadať vymáhanie ani záruku proti dlžníkovi, pokiaľ ide o tie časti jeho majetku, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, alebo proti inému majetku dlžníka. Veritelia, ktorí nie sú konkurznými veriteľmi, nie sú oprávnení požadovať vymáhanie ani záruku proti budúcim pohľadávkam jednotlivých dlžníkov na základe ich pracovnoprávneho vzťahu alebo inej služby alebo ich pohľadávkam na uvedenom základe v konkurznom konaní s výnimkou vymáhania alebo záruky na vyrovnanie nárokov na výživné a iných nárokov, ktoré môžu byť vyrovnané z časti príjmu dlžníka zo zamestnania, z ktorého sa nemôžu vyrovnať pohľadávky iných veriteľov. Takéto vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa prerušia. Ihneď po pokračovaní týchto konaní vymáhací súd tieto konania zastaví.

Po začatí konkurzného konania veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka vyňaté z konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), môžu na účely výkonu svojich práv začať proti dlžníkovi vymáhacie a záručné konanie v súlade so všeobecnými pravidlami vymáhacieho konania. Zastavené vymáhacie a záručné konania, ktoré veritelia začali pred začatím konkurzného konania, budú pokračovať a budú vykonané vymáhacím súdom v súlade s pravidlami vymáhacieho konania.

Po začatí konkurzného konania veritelia s právom domáhať sa samostatného uspokojenia (razlučni vjerovnici) nie sú oprávnení začať vymáhacie ani záručné konanie. Vymáhacie a záručné konania prebiehajúce v čase začatia konkurzného konania sa zastavia. V zastavených vymáhacích a záručných konaniach bude pokračovať súd, ktorý vedie konkurzné konanie, uplatnením pravidiel pre speňaženie položiek, pre ktoré existuje právo na samostatné uspokojenie v konkurznom konaní.

Po začatí konkurzného konania sa povolí zápis do verejných registrov, ak boli splnené nevyhnutné predpoklady na zápis pred tým, ako nadobudli účinnosť právne dôsledky začatia konkurzného konania.

Vymáhanie vyrovnania pohľadávok z konkurznej podstaty, ktoré nie sú založené na právnych úkonoch likvidátora, nie je povolené počas šiestich mesiacov po začatí konkurzného konania.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na:

1. záväzky konkurznej podstaty z dvojstranne záväznej zmluvy, ktorú sa likvidátor zaviazal plniť;

2. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú po uplynutí prvej lehoty, do ktorej likvidátor mohol zrušiť zmluvu;

3. záväzky zo zmluvného vzťahu na dobu neurčitú, ak likvidátor dostal protihodnotu v prospech konkurznej podstaty.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

a) Predkonkurzné konanie – proti dlžníkovi nemožno odo dňa začatia predkonkurzného konania až do jeho ukončenia viesť občianske súdne konanie. Akékoľvek takéto prebiehajúce konania sa zastavia v deň začatia predkonkurzného konania. Zastavené konania budú pokračovať na návrh veriteľa:

– po uzatvorení predkonkurznej dohody – vo vzťahu k pohľadávkam alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v predkonkurznom konaní;

– po konečnom rozhodnutí o prerušení predkonkurzného konania.

Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na konania, ktoré nie sú dotknuté predkonkurzným konaním, ani na konania na vyrovnanie pohľadávok, ktoré vznikli po začatí pred‑konkurzného konania.

V konaní pred súdom, v ktorom bolo nariadené zastavenie konania v dôsledku začatia predkonkurzného konania a v ktorom bolo následne vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce predkonkurznú dohodu, ktorá sa vzťahovala na pohľadávku veriteľa, bude súd pokračovať v konaní a zamietne žalobu alebo preruší vymáhacie alebo záručné konanie okrem prípadov týkajúcich sa pohľadávok alebo časti pohľadávok, ktoré boli napadnuté v pred‑konkurznom konaní.

b) Konkurzné konanie – likvidátor prevezme konania vrátane arbitrážneho konania týkajúce sa majetku tvoriaceho súčasť konkurznej podstaty, ktoré prebiehali v čase začatia konkurzného konania, pričom koná v mene a v zastúpení dlžníka. Konania týkajúce sa pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní nemôžu pokračovať dovtedy, kým nebudú preskúmané na pojednávaní o preskúmaní.

Konania proti dlžníkovi, ktoré prebiehajú v čase začatia konkurzného konania, prevezme likvidátor v jeho mene, ak sa týkajú:

1. vylúčenia majetku z konkurznej podstaty;

2. samostatného vyrovnania;

3. záväzkov týkajúcich sa konkurznej podstaty.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

a) Predkonkurzné konanie – veritelia dlžníka v predkonkurznom konaní sú osoby, ktoré mali v čase začatia predkonkurzného konania voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku. Pravidlá SZ, ktorými sa stanovuje právo na hlasovanie v konkurznom vyrovnaní sa vzťahujú zodpovedajúcim spôsobom na právo veriteľov hlasovať o pláne reštrukturalizácie.

Veritelia hlasujú písomne na predpísanom hlasovacom formulári. Hlasovací formulár musí byť predložený súdu najneskôr do začiatku pojednávania týkajúceho sa hlasovania a musí byť podpísaný a osvedčený oprávnenou osobou. Ak do začiatku pojednávania veritelia nepredložia hlasovací formulár alebo predložia hlasovací formulár, z ktorého nemožno jednoznačne určiť, ako hlasovali, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Veritelia prítomní na pojednávaní hlasujú použitím predpísaného hlasovacieho formulára. Ak veritelia oprávnení hlasovať nehlasujú na tomto pojednávaní, predpokladá sa, že hlasovali proti plánu reštrukturalizácie.

Každá skupina veriteľov oprávnených hlasovať hlasuje samostatne o pláne reštrukturalizácie. Pravidlá klasifikácie účastníkov konkurzného vyrovnania sa zodpovedajúcim spôsobom vzťahujú na klasifikáciu veriteľov v predkonkurznom konaní.

Predpokladá sa, že veritelia prijali plán reštrukturalizácie, ak zaň hlasovala väčšina všetkých veriteľov a ak je v každej skupine súčet všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali za tento plán, najmenej dvojnásobok súčtu pohľadávok veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu.

Veritelia, ktorí majú spoločné právo alebo ktorých práva tvorili do vzniku dôvodov na predbežný konkurz jediné jednotné právo, sa pri hlasovaní rátajú ako jeden veriteľ.‑ S držiteľmi samostatných práv alebo užívacích práv sa zaobchádza zodpovedajúcim spôsobom.

b) Konkurzné konanie – výbor veriteľov – súd môže na ochranu záujmov veriteľov v konkurznom konaní pred prvým vypočutím veriteľov zriadiť výbor veriteľov a vymenovať jeho členov.

Vo výbore veriteľov musia byť zastúpení veritelia s pohľadávkami v najvyššej sume aj veritelia s pohľadávkami s nízkou hodnotou. Vo výbore veriteľov musí byť zastúpený aj zástupca bývalých zamestnancov dlžníka, pokiaľ sa ako veritelia nezúčastňujú na konaní s pohľadávkami so zanedbateľnou hodnotou.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) a osoby, ktoré nie sú veriteľmi, ale ktoré by svojimi odbornými znalosťami mohli prispieť k práci výboru, môžu byť vymenovaní za členov výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí mať nepárny počet členov, najviac deväť. Ak je počet veriteľov nižší ako päť, všetkým veriteľom sa udelia právomoci výboru veriteľov.

Ak na pojednávaní o preskúmaní boli uznané pohľadávky veriteľov určené v hodnote presahujúcej 50 miliónov HRK a dlžník má v deň začatia konkurzného konania pracovné zmluvy s viac ako 20 zamestnancami, súd je zodpovedný za umožnenie veriteľom rozhodnúť o zriadení výboru veriteľov.

Výbor veriteľov musí dohliadať na likvidátora a pomáhať mu pri vykonávaní obchodných činností, ako aj pri monitorovaní operácií podľa článku 217 SZ, skúmať knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikania a nariadiť kontrolu obratu a výšku hotovosti. Výbor veriteľov môže splnomocniť jednotlivých členov výboru na vykonávanie jednotlivých činností v rámci svojej oblasti zodpovednosti.

Výbor veriteľov v rámci svojej oblasti zodpovednosti najmä:

1. preskúma správy likvidátora o priebehu konkurzného konania a o stave konkurznej podstaty;

2. preskúma obchodné knihy a celú dokumentáciu, ktorú prevzal likvidátor;

3. podá námietky na súd proti úkonom likvidátora;

4. udelí schválenie odhadu nákladov na konkurzné konanie;

5. poskytne súdu stanovisko k likvidácii majetku dlžníka na žiadosť súdu;

6. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k pokračovaniu prebiehajúcich obchodných operácií alebo k činnostiam dlžníka;

7. na žiadosť súdu poskytne súdu stanovisko k uznaniu oprávnených strát, ktoré boli stanovené v súpise majetku.

(3) Výbor veriteľov musí informovať veriteľov o priebehu konania a o stave konkurznej podstaty.

Zhromaždenie veriteľov

Súd zvolá zhromaždenie veriteľov. Právo na účasť sa udelí všetkým konkurzným veriteľom, všetkým konkurzným veriteľom s právom na samostatné vyrovnanie, likvidátorovi a individuálnemu dlžníkovi.

Na pojednávaní o výkazníctve alebo na akomkoľvek následnom pojednávaní je zhromaždenie veriteľov oprávnené:

1. zriadiť výbor veriteľov, ak ešte nebol zriadený, zmeniť jeho zloženie alebo zrušiť výbor;

2. vymenovať nového likvidátora;

3. rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení činností dlžníka a o spôsobe a podmienkach likvidácie majetku dlžníka;

4. nariadiť likvidátorovi, aby vypracoval konkurzné vyrovnanie;

5. prijať akékoľvek rozhodnutia patriace do právomoci výboru veriteľov;

6. rozhodnúť o iných otázkach relevantných pre vykonávanie a ukončenie konkurzného konania podľa SZ.

Zhromaždenie veriteľov má právo požiadať likvidátora, aby predložil oznámenia a správy o stave záležitostí a obchodných operácií. Ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov, zhromaždenie veriteľov môže nariadiť kontrolu obratu a výšky hotovosti riadené likvidátorom.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Pri začatí konkurzného konania platnosť práv dlžníka ako právnickej osoby uplynie a práva sa prevedú na likvidátora. Pri začatí konkurzného konania sú práva individuálneho dlžníka na spravovanie majetku a nakladanie s ním, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty, prevedené na likvidátora.

Po začatí konkurzného konania musí likvidátor okamžite prevziať držbu a správu celého majetku konkurznej podstaty.

Likvidátor môže na základe vymáhacieho rozhodnutia o začatí konkurzného konania požiadať súd, aby nariadil dlžníkovi odovzdať majetok a stanovil donucovacie opatrenia pre nútené vykonanie príkazu.

Len čo sa rozhodnutie o začatí konkurzného konania stane konečným, likvidátor môže požiadať súd, aby nariadil tretím osobám, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty, aby odovzdali tento majetok. Spolu s uvedenou žiadosťou musí likvidátor predložiť dokument preukazujúci vlastníctvo majetku. Súd prijme rozhodnutie o návrhu likvidátora po vypočutí osôb, ktoré majú v držbe majetok z konkurznej podstaty.

Likvidátor zostaví zoznam jednotlivých aktív z konkurznej podstaty. Individuálny dlžník a osoby predtým zo zákona oprávnené zastupovať dlžníka musia spolupracovať s likvidátorom v tejto veci. Likvidátor musí od uvedených osôb zhromaždiť potrebné informácie, pokiaľ by to nespôsobilo neprimerané omeškanie konania.

Likvidátor zostaví zoznam všetkých veriteľov dlžníka, o ktorých vie z obchodných kníh a obchodnej dokumentácie dlžníka, iných informácií od dlžníka, prihlásenia pohľadávok alebo iným spôsobom.

Likvidátor zostaví systematický prehľad o čase začatia konkurzného konania, v ktorom sa uvádza a porovnáva majetok z konkurznej podstaty a záväzky dlžníka a ich posúdenie.

Súpis konkurznej podstaty, zoznam veriteľov a prehľad majetku a záväzkov musia byť podané na podateľňu súdu najneskôr osem dní pred pojednávaním o výkazníctve.

Povinnosť dlžníka podľa obchodného a daňového práva viesť účtovné knihy a poskytovať účty zostáva začatím konkurzného konania nezmenená. Likvidátor musí plniť takéto povinnosti týkajúce sa konkurznej podstaty.

Likvidátor musí najneskôr do 15 dní pred pojednávaním o výkazníctve predložiť súdu správu o ekonomickom postavení dlžníka a o dôvodoch takéhoto postavenia, ktorá sa uverejní na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda) najneskôr osem dní pred začiatkom pojednávania o výkazníctve.

Po pojednávaní o výkazníctve musí likvidátor bezodkladne speňažiť majetok tvoriaci súčasť konkurznej podstaty, ak to nie je v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia veriteľov.

Likvidátor musí speňažiť majetok z konkurzného konania v súlade s rozhodnutiami zhromaždenia veriteľov a výboru veriteľov.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

a) Predkonkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú na príslušný útvar finančnej agentúry na štandardnom formulári, ku ktorému sú pripojené kópie dokumentov, z ktorých pohľadávka vyplýva alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Ministerstvo financií – daňová správa (Ministarstvo financija – Porezna uprava) môže prihlásiť pohľadávky vyplývajúce z daní, daňových prirážok a príspevkov na povinné poistenie, ktoré musia byť podľa zákona strhnuté zo zárobkov a platov, ako aj iné pohľadávky, ktoré sú oprávnené vyberať na základe osobitných predpisov, s výnimkou pohľadávok vyplývajúcich z daní a daňových prirážok z príjmov zo zamestnania a príspevkov zo základnej sumy pre osoby poistené v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

V predkonkurznom konaní zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa nemôžu prihlásiť pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu, odstupného do výšky stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky na základe náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; tieto pohľadávky nemôžu byť predmetom pred‑konkurzného konania. Ak žiadateľ neoznámil tieto pohľadávky v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania alebo ak ich uviedol omylom, zamestnanci a bývalí zamestnanci dlžníka a ministerstvo financií – daňová správa majú právo podať námietku.

Veritelia s právom žiadať o samostatné uspokojenie (razlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre samostatné uspokojenie a časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a musia vydať vyhlásenie o tom, či sa vzdávajú práva na samostatné vyrovnanie alebo nie.

Veritelia oprávnení požadovať, aby boli časti majetku dlžníka oslobodené od konkurznej podstaty (izlučni vjerovnici), sú pri prihlasovaní svojich pohľadávok povinní poskytnúť informácie o svojich právach, právnom základe pre právo na oslobodenie a o časti majetku dlžníka, na ktorú sa vzťahuje ich právo na oslobodenie.

Obidva typy veriteľov (razlučni vjerovniciizlučni vjerovnici) musia pri prihlasovaní svojich pohľadávok vydať vyhlásenie o svojom súhlase alebo odmietnutí súhlasu s pozastavením vyrovnania z majetku, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, alebo s pozastavením oddelenia aktív, na ktoré sa vzťahuje ich právo na oslobodenie, na účely vykonávania plánu reštrukturalizácie.

Predkonkurzná dohoda nesmie zasahovať do práva veriteľov na samostatné vyrovnanie z majetku, na ktorý sa vzťahuje právo na samostatné vyrovnanie, pokiaľ v uvedenej dohode nie je stanovené inak. Ak sa v predkonkurznej dohode výslovne stanovuje inak, musí sa uviesť, ktorá časť práv týchto veriteľov sa má obmedziť, na ako dlho bude vyrovnanie odložené a aké ďalšie ustanovenia týkajúce sa pred‑konkurzného konania sa vzťahujú na uvedené práva.

Ak veriteľ neprihlási pohľadávku, ale pohľadávka bola uvedená v návrhu na začatie pred‑konkurzného konania, takáto pohľadávka sa považuje za prihlásenú.

Dlžník a správca, ak je vymenovaný, musia uviesť stanovisko k prihláseným pohľadávkam veriteľov. Táto pripomienka sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári, ktorý pre každú pohľadávku obsahuje tieto informácie:

1. číslo pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

2. informácie o identifikácii veriteľov;

3. výšku prihlásenej pohľadávky;

4. vyhlásenie dlžníka a správcu, ak je vymenovaný, v ktorom sa uznáva alebo napáda pohľadávka;

5. napadnutú výšku pohľadávky;

6. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Po uplynutí lehoty na vyjadrenie stanoviska k prihláseným pohľadávkam dlžník aj správca, ak je vymenovaný, už nemôžu namietať voči pohľadávkam, ktoré uznali.

Veriteľ môže napadnúť prihlásenú pohľadávku iného veriteľa.

Napadnutie pohľadávky sa predkladá príslušnému útvaru finančnej agentúry na štandardnom formulári a musí obsahovať tieto informácie:

1. informácie o identifikácii veriteľa, ktorý napáda pohľadávku;

2. referenčné číslo napadnutej pohľadávky z tabuľky prihlásených pohľadávok;

3. informácie na identifikáciu veriteľa, ktorý prihlásil napadnutú pohľadávku;

4. výšku prihlásenej napadnutej pohľadávky;

5. vyhlásenie veriteľa, ktorý napadol pohľadávku;

6. napadnutú výšku pohľadávky;

7. skutočnosti podporujúce neexistenciu napadnutej pohľadávky alebo časti pohľadávky.

Finančná agentúra zostaví tabuľku prihlásených pohľadávok a tabuľku napadnutých pohľadávok na štandardnom formulári.

b) Konkurzné konanie – pohľadávky sa prihlasujú u likvidátora na štandardnom formulári dvojmo, pričom sa priložia kópie dokumentov, z ktorých vyplýva pohľadávka alebo ktoré dokazujú pohľadávku.

Likvidátor do začatia konkurzného konania zostaví zoznam všetkých pohľadávok zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré sa musia vykazovať v hrubých a čistých sumách; dve kópie prihlášky pohľadávok musia byť predložené na podpis.

Pohľadávky veriteľov s nižšou prioritou sa prihlasujú iba na základe osobitnej výzvy súdu. V prihláške takýchto pohľadávok by sa malo uviesť, že ide o pohľadávky s nízkou prioritou a poradie, na ktoré má veriteľ nárok.

Veritelia oprávnení požiadať o oslobodenie (izlučni vjerovnici) musia informovať likvidátora o svojom práve na oslobodenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje, alebo vo svojom oznámení uviesť svoje právo na náhradu za právo na oslobodenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie (razlučni vjerovniciì) sú povinní informovať likvidátora o svojom práve na samostatné uspokojenie a o právnom základe pre takéto právo a uviesť majetok, na ktorý sa toto právo vzťahuje. Ak takíto veritelia prihlásia pohľadávku aj ako konkurzní veritelia, musia vo svojej prihláške uviesť časť majetku konkurzného dlžníka, na ktorý sa vzťahuje ich právo na samostatné uspokojenie, a sumu, do ktorej ich pohľadávka pravdepodobne nebude vyrovnaná uvedeným právom na oddelenie.

Veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie, ktorí zodpovedajúcim spôsobom nebudú informovať likvidátora o uvedenom práve, nestrácajú právo na samostatné vyrovnanie. Vo výnimočných prípadoch veritelia oprávnení na samostatné uspokojenie strácajú svoje právo na samostatné vyrovnanie a nemajú nárok na náhradu škody ani na akúkoľvek inú náhradu od konkurzného dlžníka alebo veriteľa, ak bol predmet práva na samostatné uspokojenie speňažený v konkurznom konaní bez nich a právo na oddelenie nebolo zapísané do verejného registra alebo likvidátor o ňom nevedel alebo o ňom nemohol vedieť.

Prihlásené pohľadávky sa preskúmajú z hľadiska ich výšky a poradia priority na pojednávaní o preskúmaní.

Likvidátor musí konkrétne reagovať na to, či uzná alebo napadne každú prihlásenú pohľadávku.

Pohľadávky napadnuté likvidátorom, individuálnym dlžníkom alebo jedným z konkurzných veriteľov sa musia preskúmať samostatne. Práva na oslobodenie a práva na samostatné uspokojenie nepodliehajú preskúmaniu.

Pohľadávka sa považuje za stanovenú, ak je na pojednávaní o preskúmaní uznaná likvidátorom a nie je napadnutá konkurzným veriteľom alebo ak je vznesené napadnutie zamietnuté. -

Súd zostaví tabuľku pohľadávok, ktoré boli preskúmané, do ktorej pre každú prihlásenú pohľadávku zapíše sumu, na ktorú bola pohľadávka stanovená, poradie jej priority a osobu, ktorá pohľadávku napadla. Do tabuľky sa zapíšu aj napadnutia pohľadávok zo strany individuálneho dlžníka. Súd uvedie stanovenie pohľadávky aj na zmenkách a iných dokumentoch o dlhu.

Na základe tabuľky preskúmaných pohľadávok súd rozhodne o určení výšky a poradia stanovených alebo napadnutých individuálnych pohľadávok. Na základe tohto rozhodnutia súd takisto rozhodne o odkázaní na podanie žaloby na stanovenie alebo napadnutie pohľadávok.

Ak likvidátor napadol pohľadávku, súd odkáže veriteľa na podanie žaloby proti dlžníkovi na stanovenie napadnutej pohľadávky.

Ak jeden z konkurzných veriteľov napadol pohľadávku, ktorú uznal likvidátor, súd uvedeného veriteľa odkáže na podanie žaloby na stanovenie napadnutej pohľadávky. V takomto konaní osoba, ktorá namieta voči pohľadávke, koná v mene a v zastúpení dlžníka.

Ak boli napadnuté pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, podá sa žaloba na stanovenie napadnutých pohľadávok v súlade so všeobecnými ustanoveniami v konaní pred súdom a osobitnými ustanoveniami pre konanie v pracovnoprávnych sporoch.

Ak pre napadnutú pohľadávku existuje exekučný titul, súd odkáže namietajúcu stranu na podanie žaloby s cieľom dokázať opodstatnenosť svojho napadnutia.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Vysporiadanie veriteľov sa uskutočňuje na základe peňažného toku. Podriadení veritelia sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadňujú. Rozdelenie vykonáva likvidátor. Pred každým rozdelením musí likvidátor získať súhlas výboru veriteľov alebo súdu, ak nebol zriadený žiaden výbor veriteľov.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú najvyššie v poradí, zahŕňajú pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka, ktoré vznikli do dňa začatia konkurzného konania z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ ide o celkovú hrubú sumu, odstupné vo výške stanovenej zákonom alebo kolektívnou zmluvou a pohľadávky vyplývajúce z náhrady škody v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pohľadávky v prvom rade, ktoré sú druhé v poradí, zahŕňajú všetky ostatné pohľadávky proti dlžníkovi s výnimkou pohľadávok klasifikovaných ako podriadené pohľadávky.

Po vyrovnaní pohľadávok v prvom rade sa pohľadávky klasifikované ako podriadené vyrovnajú v tomto poradí:

1. úroky z pohľadávok konkurzných veriteľov od začatia konkurzného konania;

2. náklady jednotlivých veriteľov, ktoré vznikli ich účasťou na konaní;

3. pokuty vydané za trestné činy alebo porušenia a náklady vyplývajúce z trestného konania alebo konania o porušení;

4. pohľadávky, ktoré vyžadujú voľné poskytovanie služieb dlžníka;

5. pohľadávky týkajúce sa splatenia pôžičiek s cieľom nahradiť kapitál člena spoločnosti alebo zodpovedajúcu pohľadávku.

Nevyrovnané pohľadávky sa stávajú splatnými pri začatí konkurzného konania.

Pohľadávky súvisiace s rozväzovacou podmienkou, ktorá nadobúda účinnosť pri začatí konkurzného konania, sa považujú za bezpodmienečné pohľadávky, dokiaľ takáto podmienka nenadobudne účinnosť.

Náklady na konkurzné konanie a ostatné záväzky konkurznej podstaty sa vyrovnávajú najskôr z konkurznej podstaty. Likvidátor vyrovnáva pohľadávky v poradí ich splatnosti.

Pred rozdelením zostaví likvidátor zoznam pohľadávok, ktoré sa zohľadnia pri rozdelení (rozdeľovací zoznam). Pohľadávky zamestnancov a bývalých zamestnancov dlžníka z pracovnoprávneho vzťahu vzniknuté do dňa začatia konkurzného konania sa zohľadňujú v hrubej výške. Zoznam musí obsahovať súčet pohľadávok a dostupnú sumu z konkurznej podstaty, ktorá sa má rozdeliť medzi veriteľov.

Veriteľ oprávnený na samostatné uspokojenie, voči ktorému má dlžník aj osobnú zodpovednosť, by mal najneskôr do 15 dní od oznámenia rozdeľovacieho zoznamu predložiť likvidátorovi dôkaz o tom, že sa vzdal práva na samostatné uspokojenie – a v akej výške – alebo že neexistovalo žiadne samostatné vyrovnanie. Ak v náležitej lehote dôkaz nepredloží, jeho pohľadávka sa pri čiastočnom rozdelení nezohľadní.

Pohľadávky s odkladacou podmienkou sa pri čiastočnom rozdelení zohľadnia v ich plnej výške. Počas rozdelenia sa vyhradí podiel týkajúci sa týchto pohľadávok.

Počas konečného rozdelenia sa pohľadávky s odkladacou podmienkou nezohľadnia, ak je možnosť splnenia podmienky taká vzdialená, že v čase rozdelenia nemá žiadnu dôležitú hodnotu. V tomto prípade sú sumy vyhradené na uspokojenie tejto pohľadávky počas predchádzajúcich rozdelení zahrnuté do majetku, z ktorého sa má uskutočniť konečné rozdelenie.

Veriteľom vylúčeným z čiastočného rozdelenia, ktorí následne splnia podmienky stanovené v článkoch 275 a 276 SZ, sa vyplatí suma rovnajúca sa ostatným veriteľom zo zostatku konkurznej podstaty počas nasledujúceho rozdelenia. Iba potom bude možné pokračovať vo vyrovnaní pohľadávok iných veriteľov.

Konečné rozdelenie sa začne ihneď po dokončení speňaženia konkurznej podstaty. Konečné rozdelenie je možné začať len so súhlasom súdu.

Ak sa pohľadávky všetkých veriteľov môžu vyrovnať v plnej výške pri konečnom rozdelení, likvidátor prevedie akýkoľvek zostávajúci prebytok na individuálneho dlžníka. Ak je dlžníkom právnická osoba, likvidátor ceduje na každú osobu, ktorá má podiel u dlžníka, časť prebytku, na ktorú by táto osoba mala nárok v prípade likvidačného konania mimo konkurzného konania.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

a) Predkonkurzné konanie – ak veritelia prijmú plán reštrukturalizácie, súd na základe rozhodnutia uzná schválenie plánu reštrukturalizácie a potvrdí pred‑konkurznú dohodu, pokiaľ:

– jeden z veriteľov s dostatočnou istotou nestanoví, že plán reštrukturalizácie obmedzuje práva pod úroveň toho, čo by pri primeranom očakávaní dostal pri absencii reštrukturalizácie;

– z plánu reštrukturalizácie sa nezdá pravdepodobné, že jeho realizácia umožní dlžníkovi, aby sa stal solventným v období do konca súčasného roka a v priebehu dvoch nasledujúcich kalendárnych rokov;

– v pláne reštrukturalizácie sa nevymedzilo vyrovnanie súm, ktoré by veritelia dostali, keby ich pohľadávka nebola napadnutá; alebo

– v pláne reštrukturalizácie sa nenavrhla kapitalizácia pohľadávok jedného alebo viacerých veriteľov a členovia dlžníka nevydali rozhodnutie napádajúce takúto činnosť v súlade so zákonom o spoločnostiach (Zakon o trgovačkim društvima).

Ak neboli splnené podmienky na potvrdenie predkonkurzného vyrovnania, súd na základe rozhodnutia určí, že potvrdenie pred‑konkurzného vyrovnania sa odvolá a konanie sa zastaví.

Potvrdená predkonkurzná dohoda má právny účinok voči veriteľom, ktorí sa nezúčastnili na konaní, a veriteľom, ktorí sa zúčastnili na konaní a ich napadnuté pohľadávky sú stanovené následne.

Dlžník, ktorý dosiahol zisk zo záväzkov, ktoré sú odpísané podľa potvrdenej predkonkurznej dohody, si musí podržať takýto nadobudnutý zisk až do uplynutia lehoty na splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich z predkonkurznej dohody.

Ak veriteľ odpíše pohľadávku dlžníka v súlade s potvrdenou predkonkurznou dohodou, výška odpísanej pohľadávky sa uzná ako výdavky veriteľa odpočítateľné z daní.

b) Konkurzné konanie – ihneď po dokončení konečného rozdelenia vydá súd rozhodnutie o ukončení konkurzného konania, ktoré je doručené orgánu, ktorý spravuje register, v ktorom je dlžník zaregistrovaný. Po vyškrtnutí z registra dlžník, ktorý je právnickou osobou, prestáva existovať, a dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je zbavený postavenia samostatného obchodníka, podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

Konkurzní veritelia môžu po ukončení konkurzného konania proti individuálnemu dlžníkovi pokračovať v neobmedzenom požadovaní svojich zvyšných pohľadávok.

Konkurzní veritelia môžu vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi na základe rozhodnutia, ktorým sa stanovuje stanovenie ich pohľadávok, za predpokladu, že boli pohľadávky boli stanovené a dlžník ich na pojednávaní o preskúmaní nenapadol. Pohľadávka, ktorá bola neúspešne napadnutá, je rovnocenná nenapadnutej pohľadávke.

Na návrh likvidátora alebo ktoréhokoľvek z veriteľov alebo konajúc ex officio súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia, ak po záverečnom pojednávaní:

1. sú splnené nevyhnutné predpoklady pre vyhradené sumy, ktoré sa majú rozdeliť veriteľom;

2. sumy, ktoré boli zaplatené z konkurznej podstaty, sa znovu vrátia do konkurznej podstaty.

3. bol zistený majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty.

Súd nariadi pokračovanie konania na účely následného rozdelenia bez ohľadu na skutočnosť, že konanie bolo ukončené.

Súd môže upustiť od následného rozdelenia a previesť sumu, ktorá je k dispozícii na rozdelenie veriteľom, alebo previesť predmet, ktorý bol zistený, na individuálneho dlžníka, ak to považuje za vhodné vzhľadom na predmetnú zanedbateľnú sumu alebo malú hodnotu predmetu a na náklady na pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia. Súd môže podmieniť pokračovanie konania týkajúceho sa následného rozdelenia zálohovou platbou, ktorou sa vyrovnajú náklady na uvedené konania.

Po vykonaní následného rozdelenia súd vydá rozhodnutie o ukončení konkurzného konania.

Po nariadení následného rozdelenia likvidátor rozdelí podľa konečného zoznamu sumu, ktorou je možné voľne disponovať, alebo sumu získanú zo speňaženia časti konkurznej podstaty, ktorá bola následne zistená. Likvidátor poskytne súdu konečné vyúčtovanie.

Veritelia z konkurznej podstaty, o ktorých pohľadávkach sa likvidátor dozvedel:

1. počas čiastočného rozdelenia po určení časti na rozdelenie;

2. počas konečného rozdelenia po ukončení záverečného pojednávania;

3. počas následného rozdelenia po uverejnení zoznamu pre uvedené rozdelenie;

môžu požiadať o vyrovnanie len zo zvyšného zostatku konkurznej podstaty po rozdelení.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Každý veriteľ znáša svoje vlastné náklady na konanie v predkonkurznom a konkurznom konaní, pokiaľ nie je v SZ stanovené inak.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Právne úkony, ktoré sa vykonali pred začatím konkurzného konania, ktoré narúšajú jednotné vysporiadanie konkurzných veriteľov (čím sa spôsobí škoda veriteľom) alebo ktoré zvýhodňujú určitých veriteľov na úkor iných (preferenčné zaobchádzanie s veriteľmi), môže likvidátor napadnúť v mene dlžníka a veriteľov v konkurze v súlade s ustanoveniami SZ. Opomenutia, ktoré viedli k strate práva dlžníka alebo na základe ktorých boli založené, vedené alebo zaručené peňažné pohľadávky proti nemu, sa považujú za rovnocenné takýmto právnym úkonom.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie spôsobom a v čase, ktorý zodpovedá podstate jeho práv (kongruentné vyrovnanie) a ktorý sa vykonal v priebehu posledných troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, môže byť napadnutý, ak bol v čase úkonu dlžník v platobnej neschopnosti a veriteľ o tejto platobnej neschopnosti vedel.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje veriteľovi záruku alebo uspokojenie v súlade s podstatou jeho práv, môže byť napadnutý, ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak veriteľ v čase úkonu vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania, ak vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zjavné, že existovala platobná neschopnosť alebo že bol podaný návrh na začatie konkurzného konania.

Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli o platobnej neschopnosti a o návrhu na začatie konkurzného konania.

Právny úkon, ktorý poskytuje alebo umožňuje záruku alebo uspokojenie veriteľovi, ktorý nemal právo na vznesenie nároku alebo nemal právo na vznesenie nároku uvedeným spôsobom alebo v uvedenom čase, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v poslednom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo po podaní návrhu; alebo

2. ak bol vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a dlžník bol v tom čase v platobnej neschopnosti; alebo

3. ak bol úkon vykonaný v treťom alebo druhom mesiaci pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania a veriteľ v čase vykonania úkonu vedel, že spôsobí škodu konkurzným veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že úkon spôsobí škodu iným veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých muselo byť zrejmé, že veritelia utrpia škodu. Predpokladá sa, že osoby, ktoré mali v čase úkonu blízky vzťah s dlžníkom, vedeli, že konkurzným veriteľom bude spôsobená škoda.

Právny úkon dlžníka, ktorý priamo vedie k škode spôsobenej konkurzným veriteľom, môže byť napadnutý:

1. ak bol vykonaný v priebehu troch mesiacov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania, ak bol dlžník v čase úkonu v platobnej neschopnosti a ak druhá strana vedela o platobnej neschopnosti; alebo

2. ak bol vykonaný po podaní návrhu na začatie konkurzného konania a ak druhá osoba vedela alebo mala vedieť v čase právneho úkonu o platobnej neschopnosti alebo o návrhu na začatie konkurzného konania.

K akémukoľvek právnemu úkonu dlžníka, ktorý vedie ku strate akýchkoľvek práv dlžníka alebo ktorý bráni uplatneniu akýchkoľvek práv dlžníka, alebo k akémukoľvek úkonu, na základe ktorého môže byť peňažná pohľadávka voči dlžníkovi ponechaná v platnosti alebo vymáhaná, sa pristupuje rovnako ako k úkonu, ktorý vedie k priamej škode spôsobenej veriteľom.

Právny úkon, ktorý dlžník vykonal v priebehu posledných desiatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr s úmyslom spôsobiť škodu veriteľom, môže byť napadnutý, ak druhá strana v čase úkonu vedela o zámere dlžníka. Znalosť úmyslu sa predpokladá, ak druhá strana vedela, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že tento úkon spôsobí škodu veriteľom.

Predpokladá sa, že veriteľ vedel, že dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom, ak uvedený veriteľ vedel alebo mal vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo zrejmé, že dlžník bol v platobnej neschopnosti a že takýto úkon spôsobí škodu veriteľom.

Zmluvy s peňažným plnením, ktoré boli uzatvorené dlžníkom a osobami blízkymi dlžníkovi, môžu byť napadnuté, ak spôsobia priamu škodu veriteľom. Takúto zmluvu nie je možné napadnúť, ak bola uzatvorená viac ako dva roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo ak druhá strana dokáže, že v čase uzatvorenia zmluvy nevedela o zámeroch dlžníka spôsobiť škodu veriteľom.

Právny úkon dlžníka bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou môže byť napadnutý, pokiaľ nebol vykonaný štyri roky pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania. V prípade príležitostného daru zanedbateľnej hodnoty nemôže byť úkon napadnutý.

Právny úkon, ktorým člen spoločnosti požiada o splatenie pôžičky použitej na náhradu kapitálu alebo ktorým vznesie akýkoľvek iný podobný nárok je neplatný:

1. ak poskytuje záruku a ak bol úkon vykonaný v priebehu posledných piatich rokov pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr;

2. ak zaručuje vyrovnanie a ak bol úkon vykonaný v poslednom roku pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania alebo neskôr.

Právny úkon, ktorým sa úplne alebo čiastočne vráti tichému spoločníkovi podiel tichého spoločníka spoločnosti alebo ktorým sa tichý spoločník úplne alebo čiastočne vzdá svojho podielu na vzniknutej strate, môže byť napadnutý, ak zmluva, na ktorej je takýto úkon založený, bola uzavretá v priebehu posledného roka pred podaním návrhu na začatie konkurzného konania proti spoločnosti alebo neskôr. To isté platí v prípade, ak je tichý spoločník zlikvidovaný v súlade so zmluvou.

V prípade kongruentného vyrovnania nemôžu byť platby od dlžníka vyrovnané prostredníctvom zmenky opätovne získané od príjemcu, ak by podľa zákona o prevoditeľných cenných papieroch príjemca v prípade odmietnutia prijatia platby stratil nárok voči ostatným dlžníkom.

Právny úkon sa považuje za vykonaný v čase, keď nastali jeho právne účinky.

Ak sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje zápis do verejnej knihy, registra alebo denníka, predpokladá sa, že právny úkon bol vykonaný, len čo boli splnené iné nevyhnutné predpoklady na platnosť, vyhlásenie dlžníka o zámere vykonať takýto zápis sa stane záväzným a druhá strana podá žiadosť o zápis právnej zmeny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žiadosti o zápis vopred na zaručenie práva na právnu zmenu.

Ak právny úkon podlieha podmienke alebo lehote, zohľadní sa čas, kedy bol vykonaný, a nie čas, kedy nastane táto podmienka alebo uplynie lehota.

Môže byť napadnutý právny úkon, pre ktorý bol získaný exekučný príkaz, a právny úkon vykonaný v rámci procesu vymáhania.

Ak dlžník na svoje plnenie akceptoval protihodnotu rovnakej hodnoty, ktorá sa stala priamo súčasťou jeho majetku, právny úkon, ktorý je základom tohto plnenia, môže byť napadnutý iba za podmienky úmyselnej škody.

Likvidátor môže v mene dlžníka napadnúť právne úkony dlžníka na základe súhlasu súdu. Podnet je podaný proti osobe, voči ktorej bol napadnutý úkon vykonaný.

Likvidátor môže podať podnet s cieľom napadnúť právne úkony do jeden a pol roka odo dňa začatia konkurzného konania.

Každý konkurzný veriteľ môže sám na vlastné náklady podať žalobu s cieľom napadnúť právne úkony, ak:

– likvidátor nepodal žalobu na účely napadnutia právnych úkonov v lehote stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ – do troch mesiacov od uplynutia lehoty stanovenej v článku 212 ods. 3 SZ;

– likvidátor stiahne žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia konečného rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje stiahnutie žaloby na elektronickej oznamovacej tabuli súdu (e-Oglasna ploča suda);

– predtým požiadal likvidátora o vyhlásenie a likvidátor vyhlásil, že nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia vyhlásenia likvidátora na elektronickej oznamovacej tabuli súdu;

– predtým požiadal o vyhlásenie likvidátora a likvidátor do troch mesiacov neuviedol, či podá alebo nepodá žalobu na účely napadnutia právnych úkonov – do troch mesiacov od uverejnenia výzvy na predloženie takéhoto vyhlásenia.

Ak bolo vyhovené žiadosti o napadnutie právnych úkonov, napadnutý právny úkon nebude mať žiadny právny účinok voči konkurznej podstate a druhá strana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ. Návrh na vymáhanie založený na rozhodnutí, ktorým sa prijíma žiadosť o napadnutie právnych úkonov, môže podať likvidátor v mene a v zastúpení dlžníka alebo konkurznej podstaty a konkurzný veriteľ vo svojom vlastnom mene a v prospech konkurzného dlžníka alebo konkurznej podstaty.

Osoba, ktorá akceptuje výkon bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou, musí vrátiť, čo dostala, len ak sa ňou obohatila, pokiaľ nevedela alebo nemala vedieť, že takýto výkon spôsobí škodu veriteľom.

Konečné rozhodnutie vydané v rámci žaloby na účely napadnutia právnych úkonov sa vzťahuje na konkurzného dlžníka, konkurznú podstatu a všetkých konkurzných veriteľov, pokiaľ nie je uvedené inak v SZ.

Ak súd vyhovel žiadosti o napadnutie právneho úkonu, protistrana je povinná vrátiť do konkurznej podstaty všetky materiálne výhody získané prostredníctvom napadnutého úkonu. Po vrátení týchto výhod do konkurznej podstaty majú veritelia, ktorí sú žalobcami, nárok na preferenčné vyrovnanie z uvedených výhod pomerne k výške ich stanovených pohľadávok.

Právne úkony dlžníka je možné napadnúť podaním námietky v rámci konania bez akejkoľvek lehoty.

Právny úkon môže byť napadnutý dokonca aj voči dedičovi alebo inému univerzálnemu právnemu nástupcovi protistrany.

Právny úkon môže byť napadnutý voči iným právnym nástupcom protistrany:

1. ak právny nástupca v čase nadobudnutia vedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

2. ak bol právny nástupca v čase nadobudnutia osobou v blízkom vzťahu s dlžníkom, pokiaľ nepreukáže, že v tom čase nevedel o okolnostiach, na ktorých je založená zrušiteľnosť nadobudnutia jeho právneho predchodcu;

3. ak to, čo bolo nadobudnuté, bolo prevedené na právneho nástupcu bez náhrady alebo so zanedbateľnou náhradou.

Právny úkon vykonaný po začatí konkurzného konania, ktorý zostáva platný podľa pravidiel o ochrane dôvery vo verejné registre, môže byť napadnutý podľa pravidiel o napadnutí právnych úkonov vykonaných pred začatím konkurzného konania.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 04/12/2018