Platobná neschopnosť - Maďarsko

Obnoviť Uložiť vo formáte PDF

OBSAH

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Insolvenčné konanie právnických osôb sa spravuje zákonom XLIX z roku 1991 o konkurznom a likvidačnom konaní (konkurzný zákon).

Konkurzný zákon upravuje dva druhy insolvenčného konania: konkurzné konanie a likvidačné konanie.

Konkurzné konanie je reštrukturalizačné konanie, účelom ktorého je poskytnúť dlžníkovi, ktorému hrozí platobná neschopnosť, pozastavenie platieb s cieľom dohodnúť sa na dobrovoľnej dohode a na tom, aby sa pokúsil vstúpiť do takejto dohody s cieľom znovu vytvoriť stav solventnosti.

Likvidačné konanie je konanie, ktorého účelom je uspokojiť veriteľov podľa osobitných pravidiel, keď sa dlžník v úpadku zruší bez právneho nástupcu – v priebehu konania zameraného na rozdelenie celkového majetku konkurznej podstaty dlžníka medzi veriteľov. Likvidačné konanie sa však musí ukončiť, ak dlžník zaplatil svoj dlh a náklady na konanie v plnej výške, alebo ak so svojimi veriteľmi uzavrel dobrovoľnú dohodu o podmienkach vyrovnania dlhov a dohoda bola schválená súdom.

Zákony týkajúce sa maďarských pobočiek podnikov so zahraničnými sídlami, organizácií občianskej spoločnosti a podnikov z finančného sektora (úverových inštitúcií, finančných spoločností, poisťovní, investičných spoločností a verejných skladov) obsahujú napríklad osobitné derogačné pravidlá.

Konkurzné konanie neexistuje pre podniky z finančného sektora, avšak kontrolné orgány majú možnosť zasiahnuť hneď v počiatočných štádiách akékoľvek zhoršenia ich finančnej situácie, aby nedošlo k platobnej neschopnosti a musia sa vytvoriť fondy (Fond na vysporiadanie škôd, Fond na ochranu investorov a Fond poistenia vkladov) na ochranu zákazníkov a ich odškodnenie.

V prípade podnikov z finančného sektora môže podať návrh na likvidáciu na súd Maďarská národná banka, ktorá koná v rámci svojich právomocí ako orgán pre finančný dohľad, po tom, čo im zrušila licenciu na vykonávanie týchto činností.

Zákon o organizáciách občianskej spoločnosti zahŕňa niekoľko výnimiek týkajúcich sa konkurzného a likvidačného konania organizácií občianskej spoločnosti (združení, nadácií), inak platia ustanovenia zákona o konkurze.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb (osobný bankrot)

Zákon CV z roku 2015 o vyrovnaní dlhov fyzických osôb nadobudol účinnosť 1. septembra 2015. Cieľom zákona je vytvoriť právny rámec pre vyrovnanie dlhov okrem poskytnutia ochrany pred konkurzom prostredníctvom spolupráce medzi dlžníkom a jeho veriteľmi. Zákon predovšetkým chráni hypotekárnych dlžníkov, najmä tých, ktorí majú dlhodobé nedoplatky, sú dlžní viacerým veriteľom a ktorých nehnuteľnosť určená na bývanie je ohrozená núteným predajom.

Konanie začína mimosúdnou cestou a koordinuje ho prvý hypotekárny veriteľ. Ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu, začne sa súdne konkurzné konanie. Spočiatku je takisto cieľom súdneho konania dosiahnuť dohodu, ale ak nedôjde k odsúhlaseniu takejto dohody, súd určí podmienky na vyrovnanie dlhu.

Vláda zriadila štátnu službu platovej neschopnosti rodín. Táto organizácia zohráva dôležitú úlohu v konaní na vyrovnanie dlhov. Služba platobnej neschopnosti rodín overí, či dlžník spĺňa zákonné požiadavky, vedie štátne záznamy údajov o konaniach a zamestnáva rodinných správcov. V priebehu súdneho vyrovnania dlhov rodinní správcovia vykonávajú prípravné a kolaboratívne úlohy pre súd, vykonávajú súdne rozhodnutia, podporujú dlžníka, dohliadajú na hospodárenie domácnosti dlžníka, predávajú majetok dlžníka, ktorý má komerčnú hodnotu a platia veriteľom.

Výsledkom úspešného vyrovnania dlhu je to, že na dlh vyrovnaný v priebehu konania nie je možné neskôr uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi a veritelia dostanú určitý podiel svojej pohľadávky v predvídateľnom čase.

Konanie na vyrovnanie dlhov fyzických osôb ešte nebolo oznámené podľa nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2015/848.

V súlade so zákonom o konkurze konkurzné konanie sa môže začať organizácia dlžníka so súhlasom svojho hlavného rozhodovacieho orgánu pomocou formulára – právne zastúpenie v priebehu konania je povinné. Dlžník nemôže podať takúto žiadosť, ak je predmetom prebiehajúceho konkurzného konania alebo bolo prijaté prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi nariadila likvidácia. Podmienky a časové obmedzenia prípustnosti novej žiadosti o začatie konkurzného konania sú uspokojenie pohľadávok veriteľa, ktoré existovali alebo vznikli počas predchádzajúceho konkurzného konania, uplynutie dvoch rokov od konečného rozhodnutia predchádzajúceho konkurzného konania alebo v prípade, keď predchádzajúca žiadosť bola zamietnutá z úradnej moci, uplynutie jedného roka od vyhlásenia konečného rozhodnutia v tejto veci.

Vo všeobecnosti, ak je dlžník platobne neschopný, likvidačné konanie sa môže začať na žiadosť dlžníka alebo jeho veriteľov alebo v určitých prípadoch uvedených v zákone o konkurze môže konanie začať súd z úradnej moci. Konkurzný zákon výslovne stanovuje, kto môže začať likvidačné konanie a upravuje pravidlá pre konanie, buď na žiadosť alebo z úradnej moci.

Obidva druhy konaní sú kolektívnymi konaniami na vyrovnanie dlhov. Veritelia dlžníka sa musia zúčastniť na konaní a počas trvania týchto konaní sa nemôžu domáhať uplatnenia ich pohľadávok iným spôsobom alebo v inom konaní voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Konkurzné konanie:

Návrh na konkurzné konanie môže podať riaditeľ dlžníka, zatiaľ čo zastúpenie advokátom alebo právnym zástupcom je povinné.

V tom istom čase môže byť proti dlžníkovi začaté iba jedno konkurzné konanie a nemôže proti nemu prebiehať žiadne likvidačné konanie. Obnovené konkurzné konanie sa môže začať len vtedy, ak dlžník vyrovnal svoje dlhy, na ktoré sa uplatnil nárok v predchádzajúcom konaní a neuplynuli odvtedy dva roky. A ak súd z úradnej moci zamietol predchádzajúce konkurzné konanie pre formálne nedostatky, nie je možné začať obnovené konkurzné konanie počas jedného roka.

Likvidačné konanie

Likvidačné konanie môže začať dlžník, veriteľ, správca, ktorý sa zúčastnili na predchádzajúcom dobrovoľnom likvidačnom konaní alebo súd alebo správny orgán v prípadoch stanovených zákonom. Napríklad, likvidačné konanie začne súd, ak sa v priebehu konkurzného konania neuzavrie dobrovoľná dohoda, alebo ak zrušenie firmy vážne porušuje zákon, súd nariadi konanie v rámci svojej právomoci právneho dohľadu ako obchodný súd.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Majetok dlžníka, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty tvorí súčet všetkého neobežného majetku a obežného majetku v zmysle účtovných právnych predpisov.

Akékoľvek zvýšenie majetku získané počas konkurzného konania tvorí takisto súčasť majetku konkurznej podstaty.

Dlžník si zachová práva súvisiace so správou majetku konkurznej podstaty, avšak pod dohľadom správcu. V likvidačnom konaní si dlžník nezachová práva týkajúce sa správy majetku konkurznej podstaty: tieto práva sa prenesú na likvidátora. Likvidátor je zákonným zástupcom organizácie dlžníka a pod dohľadom súdu vykonáva prihlasovanie a posúdenie pohľadávok veriteľov, predaj majetku a rozdelenie výnosov medzi veriteľov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

V konkurznom a likvidačnom konaní môže byť dlžníkom v zmysle zákona o konkurze hospodársky subjekt uvedený v zákone. V konkurznom konaní začne konanie dlžník, ktorý môže pokračovať vo svojej hospodárskej činnosti počas konania. Riadiaci pracovníci a majitelia dlžníka nie sú obmedzení pri výkone svojich práv, ale môžu vykonávať svoje práva len bez toho, aby porušili práva, ktoré sú správcovi poskytnuté zákonom. Dlžník vykoná prihlásenie pohľadávok a určenie ich poradia v spolupráci so správcom a za účasti správcu pripraví program a návrh na rokovania o vyrovnaní na účely získania vyrovnania s cieľom obnovenia alebo zachovania platobnej schopnosti. Vyrovnanie obsahuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o podmienkach vyrovnania dlhu a všetko, čo považujú za dôležité pre reštrukturalizáciu.

Až do začiatku konkurzného alebo likvidačného konania je veriteľom osoba, ktorá má peňažné pohľadávky po lehote splatnosti alebo pohľadávky vyjadrené v peniazoch na základe konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu alebo orgánu verejnej moci, alebo ktoré sú uznané alebo nespochybnené dlžníkom. V konkurznom konaní sa pod pojmom veriteľ rozumie aj akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky splatné v priebehu konkurzného konania alebo neskôr prihlásil správca alebo akákoľvek osoba, ktorej pohľadávky zaregistroval likvidátor v likvidačnom konaní.

Správca v konkurznom konaní je právnická osoba vymenovaná súdom, oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty. Správca musí menovať ním zamestnanú osobu s náležitou kvalifikáciou pre vykonávanie činností správcu. Povinnosťou tejto osoby je sledovať hospodársku činnosť dlžníka na účely odsúhlasenia vyrovnania berúc do úvahy záujmy veriteľov, prihlasovať pohľadávky veriteľov, spolupracovať pri príprave návrhu na vyrovnanie a podpísať zápisnicu o uzneseniach prijatých počas rokovaní o vyrovnaní.

Likvidátor znamená likvidačná organizácia (právnická osoba oprávnená vykonávať úlohy správcu konkurznej podstaty) vymenovaná súdom, ktorá je zákonným zástupcom organizácie v likvidácii a ktorá zároveň zabezpečuje záujmy veriteľov a vykonáva úlohy stanovené zákonom. Právne predpisy stanovujú presné osobnostné a odborné požiadavky na likvidačnú organizáciu vrátane pravidelných odborných školení.

Likvidačná organizácia vymenuje správcu, aby vykonával činnosti likvidátora.

Názov likvidačnej organizácie a meno správcu sa zapíšu do súdneho registra právnických osôb.

Konkurzné a likvidačné konanianesporové občianskoprávne konania pred súdom. Vo veciach neupravených v zákone o konkurze sa uplatňujú pravidlá občianskeho súdneho poriadku s výnimkami vyplývajúcimi z osobitostí nesporových konaní. Konkurzné konanie nariadi súd, zatiaľ čo likvidačné konanie nariadi súd v dôsledku vyhlásenia dlžníka za platobne neschopného alebo v iných prípadoch stanovených zákonom alebo na základe žiadosti iného súdu, orgánu verejnej moci alebo správcu. Na začiatku konania súd vymenuje správcu alebo likvidátora zo zoznamu likvidátorov. Ak sa začne likvidačné konanie, súd na žiadosť veriteľov vymenuje likvidátora s právomocou dočasného správcu, ktorý dohliada na konanie dlžníka až do nariadenia likvidácie.

O námietkach vznesených proti akýmkoľvek protiprávnym opatreniam alebo opomenutiam zo strany správcu alebo likvidátora rozhoduje súd a v prípade protiprávneho konania alebo opomenutia súd vyžaduje, aby správca alebo likvidátor vykonávali svoju činnosť v súlade so zákonom a v prípade porušenia sa správca alebo likvidátor z konania vylúči a vymenuje sa nový správca alebo likvidátor.

Počas konkurzného konania dlžník podlieha konkurznej ochrane, exekučné konania sa pozastavia a dlžníkovi sa udelí odklad platby alebo moratórium na úhradu dlhov, ktoré vznikli predtým.

V prípade, že väčšina predpísaná zákonom o konkurze prijme dobrovoľnú dohodu a dohoda je v súlade so zákonnými požiadavkami, súd schváli dohodu a dlžník je ňou viazaný.

Ak nedôjde k odsúhlaseniu dobrovoľnej dohody, súd nariadi dlžníkovi zrušenie z úradnej moci.

Dohoda medzi dlžníkom a veriteľmi sa môže dosiahnuť aj v likvidačnom konaní. Súd stanoví dátum na rokovania o vyrovnaní v priebehu likvidačného konania a ak je hlasovanie v prospech dobrovoľnej dohody a dohoda je v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli. V likvidácii sú podmienkami na schválenie dobrovoľnej dohody, aby prostredníctvom dohody dlžník prestal byť platobne neschopný a aby sa vyrovnali prednostné pohľadávky, alebo aby bolo k dispozícii krytie pre takéto pohľadávky.

Súd rozhodne o zapísaní konkurzného alebo likvidačného konania za uzavreté alebo o ukončení konania.

Ak sa likvidačné konanie ukončí bez právneho nástupcu dlžníka, na základe oznámenia súdu obchodný súd vyškrtne dlžníka zrušeného likvidáciou z obchodného registra alebo organizácie občianskej spoločnosti z registra organizácií občianskej spoločnosti.

V likvidačnom konaní je vyplatenie miezd zamestnancov zabezpečené zo zdrojov Garančného mzdového fondu za podmienok stanovených v zákone o garančnom mzdovom fonde.

Právne dôsledky začatia konania:

V priebehu konkurzného konania súd podnikne kroky na zverejnenie okamžitého dočasného pozastavenia platieb vo vestníku spoločností na žiadosť dlžníka v súlade so zákonom o konkurze. Ak súd z úradnej moci vydá svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípadoch ustanovených zákonom, následne sa preskúma opodstatnenosť žiadosti. V opačnom prípade rozhodne o vyhlásení konkurzného konania. Konkurzné konanie sa začína zverejnením nariadenia vydaného na tento účel vo vestníku spoločností. V dôsledku začatia konkurzného konania je dlžník oprávnený pozastaviť platby za plnenie peňažných pohľadávok až do 0 hodín na druhý pracovný deň nasledujúci po 120. dni (s niekoľkými výnimkami) a moratórium sa môže predĺžiť až na 365 dní. Počas obdobia pozastavenia platieb sa môžu uskutočniť iba platby pohľadávok uvedených v právnom akte, nedôjde k právnym následkom spojeným s neplnením alebo neskorým plnením platobných záväzkov, pozastaví sa vymáhanie peňažných pohľadávok voči dlžníkovi, dlžník takto získa reálnu príležitosť na prípravu programu zameraného na obnovenie solventnosti a vyrovnanie svojich dlhov.

Ak súd vyhlási platobnú neschopnosť dlžníka, pretože existuje akýkoľvek dôvod na vyhlásenie platobnej neschopnosti uvedený v právnom akte, nariadi sa likvidácia dlžníka a po nadobudnutí účinnosti jeho zápisu sa vymenuje likvidátor prostredníctvom nariadenia uverejneného vo vestníku spoločností, ktoré obsahuje aj výzvu pre veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky. Vlastnícke práva zaniknú, keď sa nariadi likvidačné konanie, ktoré slúži na ochranu majetku konkurznej podstaty a od dátumu začatia likvidácie iba likvidátor, ktorý koná ako zástupca dlžníka, môže robiť právne vyhlásenia týkajúce sa majetku dlžníka. Na začiatku likvidácie každý dlh hospodárskeho subjektu zanikne (stane sa dlhom po lehote splatnosti).

Likvidácia je zameraná na rozdelenie celého majetku dlžníka medzi veriteľov a musí sa ukončiť aj exekučné konanie proti majetku podliehajúcemu likvidačnému konaniu. Sporové a nesporové konania, ktoré sa začali pred dátumom začiatku likvidácie, pokračujú na súde, ktorý koná vo veci. Po dátume začatia likvidácie je možné uplatniť akúkoľvek peňažnú pohľadávku súvisiacu s majetkom konkurznej podstaty len v rámci likvidačného konania. Akékoľvek obmedzenie scudzenia a vecného bremena zriadeného na nehnuteľný majetok dlžníka alebo iný majetok zanikne v deň začatia likvidácie, zatiaľ čo práva spätnej kúpy a kúpne opcie, ako aj záložné právo zaniknú predajom majetku. Oprávnená osoba môže uspokojiť svoju pohľadávku zo zábezpeky poskytnutej dlžníkom až do dátumu začatia likvidácie, potom oprávnená osoba musí odovzdať zvyšnú sumu likvidátorovi.

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

Počas likvidačného konania môže každý veriteľ uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi len prihlásením sa do konania, započítanie sa nemôže uplatniť mimosúdne s výnimkou konečného zúčtovania uplatneného na základe medzinárodných dohovorov. Ak však medzi veriteľom a dlžníkom prebieha súdny spor, veriteľ môže započítať akékoľvek pohľadávky uplatnené v súdnom spore voči jeho dlhu vo vzťahu k dlžníkovi.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

Samotné začatie likvidačného konania nemá právny účinok ukončenia zmlúv, ktoré dlžník predtým uzavrel. Zmluvy možno ukončiť ako súčasť konania, v prípade konkurzného konania pod dohľadom správcu a v prípade likvidačného konania likvidátor ukončí zmluvy ako právny zástupca dlžníka. Likvidátor má právo ukončiť zmluvy s okamžitou platnosťou alebo zrušiť zmluvy.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Majetok dlžníka nemôže podliehať exekúcii, veriteľ, ktorý je záložným veriteľom nemôže predať založený majetok, zatiaľ čo dlhy sa vyrovnajú v priebehu likvidačného konania.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

Predtým začaté súdne konania ukončí súd, ktorý predtým konal. Ak bol dlžník neúspešný v súdnom konaní, úspešný účastník sa zúčastní likvidačného konania ako veriteľ. Ak bol dlžník úspešný v súdnom konaní, akýkoľvek majetok alebo finančné prostriedky splatné za tento majetok sa zahrnú do majetku konkurznej podstaty. Zákon o konkurze predpisuje na viacerých miestach, že poskytovanie informácií veriteľom je úlohou správcu alebo likvidátora.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

Veritelia môžu vytvoriť výbor veriteľov alebo si zvoliť zástupcu veriteľov, s ktorým likvidátor musí konzultovať, ktorého je likvidátor povinný informovať a ktorého implicitný alebo explicitný súhlas musí získať pre určité opatrenia.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Likvidátor môže predať majetok dlžníka kupujúcemu s najlepšou ponukou vo verejnej dražbe na kontrolovanom webovom predajnom portáli.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

Dlhy, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania a tie, ktoré vznikli po začatí konania môže veriteľ uplatniť oznámením svojej pohľadávky v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní ako veriteľ.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Správca (správca v konkurznom konaní alebo likvidátor v likvidačnom konaní) prihlási pohľadávky veriteľov a predloží napadnuté pohľadávky súdu, ktorý vedie konkurzné konanie alebo likvidačné konanie, aby o nich rozhodol.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Likvidátor použije výnosy z predaja založeného majetku – po odpočítaní určitých výdavkov – na vyplatenie záložného veriteľa. Zostávajúca suma sa rozdelí medzi veriteľov podľa rozdelenia majetku so zohľadnením poradia na uspokojenie veriteľov určeného v zákone o konkurze a na základe predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy.

Po predaji ostatného majetku sa výnos môže rozdeliť po prijatí predbežnej likvidačnej súvahy alebo záverečnej likvidačnej súvahy so zohľadnením rozdelenia majetku schválené súdom a poradia uspokojenia veriteľov uvedeného v zákone o konkurze.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

Dlžník môže odsúhlasiť dobrovoľnú dohodu s veriteľmi v konkurznom konaní alebo v likvidačnom konaní. Ak je dohoda v súlade s právnymi predpismi, súd ju schváli a vyhlási konanie za ukončené. V takýchto prípadoch dlžník pokračuje vo svojej činnosti. Pohľadávky veriteľa sa uspokoja spôsobom a v rozsahu stanovenom v dohode a dlžník nie je povinný uhradiť akúkoľvek sumu nad rámec dohody.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V konkurznom konaní ukončenom dobrovoľnou dohodou schválenou súdom sa pohľadávky veriteľov uspokoja spôsobom a podľa harmonogramu stanoveného v dohode. Ak dlžník nedodrží dohodu, veritelia môžu podať návrh na exekučné konanie alebo začať likvidáciu dlžníka.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

Veritelia zaplatia registračný poplatok. Začatie insolvenčného konania (konkurzného konania, likvidačného konania) je spoplatnené. Inak všetky náklady znáša dlžník.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

Likvidátor alebo veritelia môžu takéto transakcie napadnúť podaním žiadosti a môžu požiadať o vyhlásenie transakcie za neplatnú. Všetok majetok takto vrátený dlžníkovi zvýši majetok konkurznej podstaty.

Likvidátor alebo veritelia môžu začať súdne konania proti bývalým riaditeľom dlžníka za ich činnosti, ktoré boli na úkor záujmov veriteľov z toho dôvodu, že bývalí riaditelia nevykonávali svoje manažérske funkcie s ohľadom na záujmy veriteľov, keď nastala situácia hroziaca platobnou neschopnosťou, čo viedlo k zníženiu majetku hospodárskeho subjektu alebo zmarilo úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo zanedbanie vyrovnania environmentálnych poplatkov. Ak sa to preukáže, bývalý riaditeľ dlžníka musí nahradiť takto spôsobenú škodu veriteľovi.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 03/12/2018