Zavřít

BETA VERZE PORTÁLU JE JIŽ K DISPOZICI!

Vyzkoušejte si BETA verzi evropského portálu e-Justice a dejte nám vědět, jak se Vám s ní pracuje!

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Platobná neschopnosť - Slovensko

OBSAH

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

Všetky druhy insolvenčných konaní v Slovenskej republike sa podávajú voči dlžníkovi.

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

Podmienky pre vyhlásenie jednotlivých druhov insolvenčného konania:

Podmienky na vyhlásenie konkurzu:

  • Konkurzné konanie je rozdelené na dve časti. Prvá časť začína podaním návrhu na konkurz a trvá do vyhlásenia konkurzu. Druhá časť začína vyhlásením konkurzu a trvá do skončenia konkurzu
  • Podmienkami prvej časti je osoba oprávnená podať návrh na začatie konkurzného konania (ak sa začína na návrh), návrh, na základe ktorého možno odôvodnene predpokladať že dlžník je v úpadku a zaplatenie preddavku súdu.
  • Podmienkami druhej časti (teda vyhlásenia konkurzu) je existencia viacerých veriteľov, úpadok dlžníka vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.
  • Osoba oprávnená na podanie návrhu: Konanie sa môže začať na návrh i bez neho. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor alebo iná osoba o ktorej to ustanovuje zákon. Konanie o vyhlásení konkurzu bez návrhu sa začne najmä v prípade neúspešného reštrukturalizačného konania, ktoré sa týmto spôsobom mení na konkurzné. V takomto prípade súd rozhodne jedným uznesením o začatí konkurzného konania a o vyhlásení konkurzu.
  • Návrh – musí spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. Osobitné náležitosti závisia od osoby, ktorá podáva návrh. Ak ho podáva veriteľ, musí obsahovať skutočnosti dokazujúce platobnú neschopnosť dlžníka. Ak ho podáva dlžník, úpadok (vo či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predĺženosti sa predpokladá) a návrh musí obsahovať zoznam jeho majetku, záväzkov, tzv. spriaznených osôb a prípadne poslednú účtovnú závierku.
  • Preddavok – navrhovateľ ho musí zaplatiť pred podaním návrhu na účet súdu.
  • Úpadok dlžníka – dlžník je v úpadku ak je v predlžení alebo v platobnej neschopnosti. Dlžník je v predlžení, ak je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zák. 431/2002 Z.z.), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Dlžník je platobne neschopný ak je právnická osoba viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Dlžník je platobne neschopný, ak je fyzická osoba neschopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
  • Dostatočný majetok – v prípade pochybností o dostatku majetku na úhradu trov konkurzu stanoví súd tzv. predbežného správcu, ktorý vec preskúma.

Podmienky pre začatie reštrukturalizácie:

Reštrukturalizačné konanie, je podobne ako konkurzné, rozdelené na dve časti. V prvej časti (začatie reštrukturalizačného konania) skúma súd či sú splnené podmienky pre reštrukturalizáciu. Táto časť sa Reštrukturalizačné konanie sa začína podaním návrhu oprávnenou osobou (dlžníkom či veriteľom) a pripojením posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Druhá časť sa začína povolením reštrukturalizácie, kde dlžník pod dohľadom správcu a súdu a v súčinnosti s veriteľmi pripravuje, vyjednáva a necháva schvaľovať a súdom potvrdiť reštrukturalizačný plán.

•    Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

•    Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

Podmienky pre začatie konania o oddlžení:

Podmienkami pre začatie konania o oddlžení je dlžník-fyzická osoba (podnikateľ alebo spotrebiteľ), zrušenie konkurzného konania, podanie návrhu dlžníkom a jeho riadne plnenie povinností počas konkurzu. Dlžník však nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. existencia platobnej neschopnosti dlžníka a zároveň jeho vyhlásenie že je v platobnej neschopnosti, uplynutie 10 rokov od posledného oddlženia, existencia exekučného alebo obdobného konania proti dlžníkovi, dlžník musí byť mimo výkonu trestu odňatia slobody.

•    Podanie návrhu: je možné podať spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. podáva ho dlžník, ktorý však musí byť povinne zastúpený Centrom právnej pomoci a podanie sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami

•    Dlžník je oddlžený už uznesením súdu o vyhlásení konkurzu (oddlženie konkurzom) alebo uznesením o určení splátkového kalendára (oddlženie splátkovým kalendárom). Žiadne ďalšie rozhodnutie nie je na oddlženie potrebné

•    Plnenie povinností - Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. Poctivý zámer – u dlžníka sa predpokladá existencia jeho poctivého zámeru. Tento môžu veritelia napadnúť v „klasickom“ civilnom konaní, nie však počas oddlžovacieho konania.

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie prednostných pohľadávok, podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

Úloha rôznych účastníkov v každom druhu konania:

•    všeobecné povinnosti dlžníka:

o    dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nezbavuje dlžníka povinnosti podať tiež návrh na konkurz (v prípade povolenia reštrukturalizácie bude konkurz zastavený).

Úlohy účastníkov konkurzu:

•    Správca:

o    správca počas konkurzu najmä vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku uspokojuje veriteľov úpadcu

o    oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Úlohy účastníkov reštrukturalizácie:

•    Správca:

o    hlavnou úlohou správcu je pripraviť v súčinnosti s dlžníkom a veriteľmi návrh reštrukturalizačného plánu

o    správca skúma, zisťuje a popiera prihlásené pohľadávky

o    právca vykonáva nad dlžníkom dohľad jednou z foriem dohľadu je schvaľovanie právnych úkonov dlžníka, ktoré súd určí v uznesení, ktorým povolí reštrukturalizáciu.

•    Dlžník:

•    plniť úlohy stanovené v reštrukturalizačnom pláne

•    dlžník je tiež oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel

•    dlžník koná vo svojom mene a na svoj účet

Úlohy účastníkov oddlženia (oboch druhov)

•    Dlžník

o    povolením oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

o    Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.

o    Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia.

o    zastúpený Centrom právnej pomoci podáva návrh, kde uvedie svoj životopis, zoznam spriaznených osôb, terajší a minulý majetok, zoznam veriteľov, vyhlási svoju platobnú neschopnosť a doloží existenciu exekučného konania

o    počas konania strpí, že oprávnenie nakladať s majetkom prejde na správcu

•    Správca

o    vyhotovuje súpis majetku konkurznej podstaty a nakladá s ním (majetkom podliehajúcim konkurzu)

o    ukončuje niektoré zmluvy

o    speňažuje majetok konkurznej podstaty , uspokojuje náklady konkurzu, navrhne rozvrh výťažku a následne ho plní

o    v konkurze splátkovým kalendárom zostavuje návrh splátkového kalendára a predkladá ho súdu na schválenie

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

konkurze: Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

V reštrukturalizácii :Platia predpisy občianskeho práva bezo zmeny.

V oddlžení konkurzom: Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

oddlžení splátkovým kalendárom: Platia predpisy občianskeho práva bezo zmeny.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

V konkurze: Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.

Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.

Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný. Správca môže splniť povinnosti podľa takejto zmluvy o kúpe veci s výhradou vlastníctva, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie. Ak sa vec u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať len prihláškou.

Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva.

V reštrukturalizácii: Druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné. Zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné.

V oddlžení konkurzom: Po vyhlásení konkurzu možno vypovedať zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu. Ak ide o zmluvu ohľadom majetku, ktorý podlieha konkurzu, zmluvu môže vypovedať správca, v ostatných prípadoch dlžník. Výpoveď je účinná doručením druhej zmluvnej strane. Zmluvu možno vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu vo vzťahu k tretej osobe, ktorá je nájomcom možno vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom a osobitným predpisom.

Od inej zmluvy môže dlžník, správca alebo druhá zmluvná strana odstúpiť, ak bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu a nebola ešte v plnom rozsahu splnená. Odstúpiť od zmluvy možno len v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov.

Ustanovenia o predaji veci s výhradou vlastníctva a o zmluve, predmetom ktorej je prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva sa uplatnia ako v konkurze.

Vyššie uvedené ustanovenia sa nepoužijú na zmluvy a dohody uzatvorené podľa Zákonníka práce.

V oddlžení splátkovým kalendárom: neexistujú osobitné ustanovenia o zmluvných vzťahoch dlžníka a uplatnia sa „klasické“ predpisy občianskeho a obchodného práva.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?

Účinky vyhlásenia konkurzu:

  • na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje
    • na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
    • štátne dlhopisy,
    • prevoditeľné cenné papiere
  • Ak podľa osobitného zákona) bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Účinky vyhlásenia reštrukturalizácie:

•    pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, neskôr v konaní sa zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi

  • pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

V konkurze

  • vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, lehoty neplynú
    • v konaniach možno pokračovať na návrh správcu, správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu
    • výnimkou z prerušenia sú
      • konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014
      • daňové konanie
      • colné konanie
      • vyvlastňovacie konanie
      • konanie o výživnom
      • trestné konanie, v takomto konaní však nemožno rozhodnúť o náhrade škody
      • ani v týchto konaniach lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov

V reštrukturalizácii

  • súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením reštrukturalizácie prerušujú
  • nároky si možno uplatniť len prihláškou (popretie a zisťovanie pohľadávok)

V konkurze oddlžením

  • súdne konanie o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze sa zastaví, premlčacia lehota však neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu
  • ak sa konkurz neskôr zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na jeho vedenie, na zastavenie konania sa neprihliada
  • ak iný veriteľ poprel oddlžením nedotknutú pohľadávku, jej popretím má takýto iný veriteľ právo na vstup do konania ako intervenient

V konkurze splátkovým kalendárom

  • nemá účinky na súdne a iné konania

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

V konkurze:

  • Veritelia:
    • prostredníctvom veriteľských orgánov alebo samostatne prejavujú autonómne svoju vôľu týkajúcu sa vedenia konkurzu vykonávajú tak sami vplyv na jeho ďalší priebeh, dohliadajú nad správou a speňažovaním majetku, môžu udeľovať správcovi záväzné pokyny na postup, môžu popierať pohľadávky a iné.
    • súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu

V reštrukturalizácii:

  • Veritelia:
    • o úlohou veriteľov je podieľať sa na príprave a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu prostredníctvom veriteľských orgánov
    • o veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby (inú) prihlásenú pohľadávku poprel

V oddlžení konkurzom

  • Veriteľ
    • musí prihlásiť svoju pohľadávku
    • ako zabezpečený veriteľ zváži prihlásenie svoje pohľadávky, môže však i vykonať svoje zabezpečovacie právo
    • popiera pohľadávky iných veriteľov
    • môže vystupovať ako zástupca veriteľov
  • môže následne (po ukončení konania) žalovať dlžníka o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

V oddlžení splátkovým kalendárom

  • Veriteľ
    • splátkový kalendár sa týka iba nezabezpečených veriteľov, zabezpečení veritelia nie sú oddlžením splátkovým kalendárom dotknutí
    • musí strpieť ochranu pred veriteľmi poskytnutú súdom
    • ak je splátkovým kalendárom dotknutý, môže namietať proti zostaveniu splátkového kalendára po oznámení správcom o zostavení návrhu splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov
    • môže následne (po ukončení konania) žalovať dlžníka o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

V konkurznom konaní

  • oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
  • právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť
  • pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu plniť správcovi, ak ich napriek tomu splnia inej osobe, záväzok dlžníka nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi
  • dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu, inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné
  • ak je konkurz vyhlásený na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa až do zrušenia konkurzu prerušuje
  • v súvislosti so správou majetku, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku ukladá príslušný orgán (veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ, v osobitných prípadoch súd) správcovi pokyny a odporúčania. Patrí sem i prenechanie majetku alebo jeho podstatnej časti do nájmu (s obmedzeniami pri prevádzke podniku).
  • príslušný orgán ukladá záväzný pokyn i pre
    • uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu (teda dlžníka)
    • pokračovanie v prevádzkovaní podniku ak je úpadcom určitý druh finančnej inštitúcie
    • zriadenie záložného práva na majetok úpadcu
    • uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže na pokračujúce plnenia nad určitú dobu alebo nad určité percentá obratu
    • o záväzný pokyn musí správca požiadať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci a musí čakať na pokyn. Ak orgán nereaguje, správca požiada súd o uznesenie ako postupovať, uznesením je súd viazaný. Žiadosť správcu musí obsahovať všetky relevantné informácie.
    • V ostatných veciach môže orgán správcovi odporučiť ako postupovať, ak správca odporúčanie orgánu odmietne, orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie ako postupovať, uznesením súdu je správca viazaný.
    • Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore so záujmami ostatných veriteľov alebo s pravidlami speňažovania, správca pokyn odmietne a vyzve orgán na úpravu pokynu, ak to orgán neurobí, správca požiada súd o uznesenie ako postupovať, uznesením je správca viazaný
    • Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti.
    • pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.
    • Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
    • Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností.
  • Speňažovanie
  • Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
  • Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov.
  • O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej časti súpisu, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré časti a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté časti podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v zozname.
  • Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
  • Správca môže na účely speňaženia majetku
    • a)vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
    • b)poveriť predajom majetku dražobníka,8)
    • c)poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
    • d)zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
    • e)predať majetok iným vhodným spôsobom.
    • Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. (neuplatní sa zásada nemo plus iuris)
    • Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.
    • Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva tomu, kto je z predkupného práva oprávnený, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.
    • Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem záložného práva zriadeného správcom po vyhlásení konkurzu na základe záväzného pokynu príslušného orgánu a okrem zabezpečovacieho práva k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu.
    • Kupujúci pri odplatnom prevode veci nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

V oddlžení konkurzom

  • Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.
  • Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
  • Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci treťou osobou patria do konkurznej podstaty.
  • Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží dražbou. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec.
  • Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený zabezpečovacím právom.
  • Speňaženie obydlia dlžníka
  • Obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou .
  • Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (10 000 Eur) nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ povinný nahradiť náklady speňaženia.
  • Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento účel v mene a na účet dlžníka zriadil, o tom bez zbytočného odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je oprávnený vykonať len správca.
  • Finančné prostriedky na osobitnom účte dlžníka nepodliehajú konkurzu, exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu počas 36 mesiacov od jeho zriadenia.
  • Dlžník nie je oprávnený počas doby podľa odseku 4 disponovať s osobitným účtom dlžníka, je však oprávnený požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky o výber finančných prostriedkov v hotovosti z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením(250 Eur.)
  • Ak sa speňažilo obydlie dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, správca zriadi osobitný účet dlžníka aj pre bývalého bezpodielového spoluvlastníka
  • Speňaženie hnuteľných vecí
  • Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky v Obchodnom vestníku. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.
  • Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady.
  • Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac, písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie.
  • Speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt
  • Ak súčasťou konkurznej podstaty sú pohľadávky dlžníka, správca sa ich pokúsi vymôcť; žaloby o ich zaplatenie na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Ak sa to správcovi nepodarí ani do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu, pohľadávky speňaží postúpením ako hnuteľné veci. Dojednaniami, ktoré zakazujú alebo obmedzujú postúpenie pohľadávky, správca nie je viazaný. Tieto obmedzenia postúpením pohľadávky zanikajú.
  • Pokiaľ je pohľadávka súčasťou konkurznej podstaty, premlčanie spočíva. Premlčanie pokračuje v plynutí, len čo pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Prípadné konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka podliehajúca konkurzu, súd alebo iný konajúci orgán preruší až do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu.
  • Iné majetkové hodnoty správca speňaží obdobne ako hnuteľné veci alebo pohľadávky.
  • Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty
  • Oprávnená osoba (definovaná nižšie) so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú.
  • Oprávnená osoba so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom.
  • Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa započíta na úhradu kúpnej ceny.
  • Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok z konkurznej podstaty sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza.
  • Ak sa poruší právo oprávnenej osoby vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, má táto osoba právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od speňaženia veci.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

V konkurznom konaní

  • možno prihlásiť všetky pohľadávky ktoré má veriteľ voči dlžníkovi, a to i nesplatné
  • prihlasuje sa i zabezpečená pohľadávka (zabezpečovacie právo viazne na majetku dlžníka)
  • prihlasuje sa i zabezpečená pohľadávka veriteľa, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi (úpadcovi), ak sa zabezpečovacie právo vzťahuje k majetku úpadcu (ohľadne uspokojenia potom existujú obmedzujúce pravidlá); v prípade neprihlásenia takejto pohľadávky táto považuje za pohľadávku voči podstate s určitým oslabením
  • prihlasuje sa i budúca pohľadávka alebo pohľadávka viazaná na splnenie podmienky
  • Tie pohľadávky, ktoré sa neprihlasujú prihláškou sa nazývajú pohľadávky proti podstate
  • Delia sa na pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate (zabezpečené zabezpečovacím právom)
  • ide napríklad o
    • náklady speňaženia podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,
    • právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,
    • náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
    • výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
    • náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom,
    • odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
    • mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
    • pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
    • pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
    • pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený,
    • pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
    • pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate
  • Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.
  • Pohľadávky proti oddelenej podstate súvisia s oddelenou podstatou,
  • Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
  • Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
  • Ak správca neuznáva pohľadávku proti podstate, vyzve veriteľa, aby sa žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada.
  • Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
    • Správca vedie o pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu

V oddlžení konkurzom

  • V oddlžení poznáme tri skupiny pohľadávok
    • tie ktoré je možné uspokojiť iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ide v zásade o pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo poskytnutím ochrany pred veriteľmi, akcesorické pohľadávky a pohľadávky v súvislosti s výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy uzavretej pred konkurzom
    • tie, ktoré sú z uspokojenia vylúčené, t.j. stanú sa v prípade oddlženia voči dlžníkovi nevymáhateľné. Ide o príslušenstvo pohľadávok (určitá časť z neho), pohľadávky zo zmenky, zmluvné pokuty, iné peňažné sankcie, pohľadávky spriaznených osôb a trovy účastníkov oddlženia
    • tie ktoré sú oddlžením nedotknuté (veriteľ má na výber, či ich prihlási):
      • pohľadávky neprihlásené v oddlžení konkurzom z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení oddlženia konkurzom
      • pohľadávky voči Centru právnej pomoci
      • zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v ktorom sú kryté hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva
      • pohľadávka zo zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva
      • pohľadávka na výživné dieťaťa vrátane príslušenstva
      • pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi
      • peňažný trest podľa trestného zákona
      • nepeňažná pohľadávka
      • Ak sa zabezpečená pohľadávka v oddlžení konkurzom neprihlási, zabezpečený veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia iba z predmetu zabezpečenia.
      • V oddlžení konkurzom neexistuje inštitút pohľadávok proti podstate. Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca oznámi v Obchodnom vestníku.
      • Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie každý veriteľ sám.
      • Nákladmi konkurzu sú
        • odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,
        • nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu,
        • náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu,
        • preddavok na trovy znaleckého posudku,
        • úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

Prihlasovanie pohľadávok v konkurze

  • Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
  • Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
  • Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
  • Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
  • Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
  • V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu.
  • Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Náležitosti prihlášky v konkurze

  • Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu (teda dlžníka),

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,

f) podpis.

  • Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
  • V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
  • Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
  • Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
  • K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
  • K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.
  • Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Nedostatky prihlášky v konkurze

  • Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.
  • Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
  • Zoznam pohľadávok v konkurze
  • Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
  • Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.

Popretie a zistenie pohľadávky v konkurze

  • Slovenský právny poriadok nepoužíva termín „uznanie“ či „neuznanie“ pohľadávky, ale „popretie“ a „zistenie“ pohľadávky.
  • Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
  • Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
  • Pohľadávku možno poprieť
    • do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
    • b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
    • Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
    • Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
    • Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
    • Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
      • bolo podané na predpísanom tlačive a
      • na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
      • Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
      • Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Túto žalobu je možné podať na súde, ktorý vedie konkurz. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Samotné konanie sa riadi všeobecnými procesnými predpismi.
      • Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
      • Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
      • V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
      • Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
      • Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
      • Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
      • Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
      • Prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.

Prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii

  • Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.

Náležitosti prihlášky v reštrukturalizácii

  • Ustanovenia o náležitostiach prihlášky v konkurze sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
  • Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
  • Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
  • Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

Zoznam pohľadávok v reštrukturalizácii

  • Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby zoznam pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
  • Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.
  • Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané do zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.
  • Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do zoznamu pohľadávok; zmenu zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.
  • Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.

Popretie a zistenie pohľadávky v reštrukturalizácii

  • Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
  • Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
  • Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.
  • Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Žaloba sa podáva na konajúcom reštrukturalizačnom súde.
  • Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
  • Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
  • Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.
  • Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.
  • Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

Prihlasovanie pohľadávok v oddlžovacom konaní

Oddlženie konkurzom

  • Dlžník je povinný k návrhu na oddlženie konkurzom priložiť zoznam veriteľov, na základe ktorého správca písomne upovedomí každého tam uvedeného veriteľa, že bol vyhlásený konkurz.
  • Veriteľ môže prihlásiť pohľadávku do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, prípadne aj neskôr do času, kým správca neoznámi, že ide zostaviť rozvrh.
  • Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku po 45dňovej lehote, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo.
  • Na náležitosti prihlášky sa použijú primerane ustanovenia o konkurze (tlačivo, obsah prihlášky, mena, prílohy), rovnako to platí i pre nedostatky prihlášky a zoznam pohľadávok.
  • Prihlásenú pohľadávku môže poprieť iba iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia o popretí a prihlásení pohľadávky v konkurze sa tu uplatnia primerane. K zisteniu popretej pohľadávky však postačuje iba uznanie popierajúceho veriteľa, súhlas správcu sa nevyžaduje.
  • Oddlžením konkurzom sa oddlžia všetky pohľadávky voči dlžníkovi (nielen tie prihlásené).
  • Tento stav je však možné zvrátiť žalobou o určenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, kde zákon výslovne uvádza ako jeden z prejavov nepoctivého zámeru i neuvedenie veriteľa-fyzickej osoby do zoznamu veriteľov ani na dopyt správcu.

Oddlženie splátkovým kalendárom

  • Dlžník je povinný k návrhu na oddlženie priložiť zoznam svojich záväzkov.
  • Veritelia si v tomto druhu konania svoje pohľadávky neprihlasujú, správca vychádza zo svojho skúmania pomerov dlžníka.
  • Určením splátkového kalendára sa dlžník oddlží, tento stav je však opäť možno zvrátiť žalobou o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka kde zákon výslovne uvádza ako jeden z prejavov nepoctivého zámeru i neuvedenie veriteľa-fyzickej osoby do zoznamu veriteľov ani na dopyt správcu.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Rozdelenie výnosov v konkurze

  • Rozdelenie výnosov v konkurze sa líši od druhu veriteľov (zabezpečení veritelia, nezabezpečení veritelia, veritelia pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, zmluvné pokuty a pohľadávku veriteľa spriazneného s úpadcom):
    • zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.
    • nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
    • podriadené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Rovnako sa uspokoja zmluvná pokuta a pohľadávka veriteľov spriaznených s úpadcom.
    • Rozdelenie výnosov v konkurze prebieha na základe rozvrhu. Pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do príslušnej podstaty (či už oddelenej pre zabezpečený majetok, alebo všeobecnej). Zoznam a zámer zostaviť rozvrh správca zverejní v Obchodnom vestníku. Zákonom určené osoby, najmä veriteľské orgány a veritelia, môžu v lehote nahliadať do zoznamu a podávať proti nemu námietky. Námietky sa môžu týkať poradia pohľadávky, nezaradenia pohľadávky, vylúčenia pohľadávky a rozsahu pohľadávky. Po uplynutí lehoty pripraví správca rozvrh a predloží ho na schválenie veriteľskému výboru (v prípade nečinnosti výboru ho predkladá súdu). Po jeho schválení vydáva správca nespornú časť výťažku príslušnému veriteľovi, spornú časť správca uschová do rozhodnutia súdu.
    • Vo všeobecnosti sa rozvrh (či už z oddelenej podstaty, alebo všeobecnej podstaty) vytvára ihneď po speňažení príslušnej časti majetku. Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví i čiastkový rozvrh, absolútna väčšina konkurzov je však riešená jedným (konečným) rozvrhom.
    • Do rozvrhu sa zahŕňajú i podmienené a popreté pohľadávky. Popreté pohľadávky sa uspokojujú až po rozhodnutí súdu o jej zistení. Podmienené pohľadávky sa uspokojujú až keď pohľadávka vznikne.
    • Po úplnom speňažení majetku uvedeného v súpise, ukončení všetkých súvisiacich sporov, pripraví správca konečný rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov. V tomto konečnom rozvrhu sa uvedú i všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov.

V reštrukturalizácii a v oddlžení splátkovým kalendárom sa rozdelenie výnosu neuskutočňuje

V oddlžení konkurzom:

  • Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca oznámi v Obchodnom vestníku.
  • Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie každý veriteľ sám.
  • Plnenia, pri ktorých sa správcovi nepodarí zistiť bankový účet alebo adresu veriteľa ani do troch mesiacov od zostavenia rozvrhu výťažku, pripadnú štátu. Tieto plnenia správca poukáže na účet súdu, ktorý vyhlásil konkurz.
  • Správca zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im spôsobí tým, že rozvrh výťažku bol realizovaný v rozpore s pravidlami ustanovenými týmto zákonom, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
    • Nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov v tomto poradí:
    • odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,
    • nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu,
    • náklady spojené so správou majetku podliehajúceho konkurzu,
    • preddavok na trovy znaleckého posudku,
    • úhrada nákladov šetrení vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?

V konkurznom konaní

  • Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.
  • Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
  • Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
  • Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.
  • Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú niektoré účinky a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
  • Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.  Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie.
  • Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Uznesenie súd doručí úpadcovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu, obnovujú sa zabezpečovacie práva, ktoré zanikli a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.
  • V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
  • Ak úpadca, ktorý je fyzickou osobou, počas konkurzu zomrie, nastupujú na jeho miesto v rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu jeho dedičia, prípadne štát, ak dedičov niet alebo dedičstvo odmietli.
  • Na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.

V reštrukturalizačnom konaní

  • Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
  • Návrh na potvrdenie plánu možno podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
  • Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
  • Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak
  • účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,
  • väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a
  • za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
  • nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.
    • Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie.
    • Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
    • Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.
    • Súd uznesením zamietne plán, ak
      • boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
      • prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
      • plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím,
      • ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky pracovníkov a to aspoň vo výške rozdeleného zisku za posledné dva roky
      • plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod.
      • plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
      • miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,
      • plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.
    • Uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
    • Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu náhodným výberom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

V oddlžení konkurzom

Skončenie konania nastane v troch prípadoch

  • ak správca zistí že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (dlžník zostáva oddlžený)
  • ak sa do konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ (dlžník zostáva oddlžený)
  • ak správca splní rozvrh výťažku (t.j. rozdelí po speňažení majetku peniaze medzi veriteľov), dlžník zostáva oddlžený
  • ak neboli splnené predpoklady pre vedenie konkurzu, tu súd zároveň zruší oddlženie

V oboch prípadoch správca skutočnosť zrušenia konkurzu oznamuje verejne. Zrušením konkurzu

  • zaniká funkcia správcu
  • zaniká funkcia zástupcu veriteľov
  • zaniká oprávnenie správcu nakladať s majetkom dlžníka a konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
  • zaniká povinnosť dlžníka plniť pohľadávky v konkurze správcovi
  • zaniká nemožnosť vzájomného započítania pohľadávok
  • zaniká obmedzenie výpovede a odstúpenia od zmlúv
  • končí sa konanie o určenie popretej pohľadávky

Oddlženie splátkovým kalendárom – skončenie

  • konanie sa skončí, ak súd zistí, že po podaní návrhu na určenie splátkového kalendára nie sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi
  • konanie sa skončí, ak v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uložil dlžníkovi zloženie preddavku pre správcu a dlžník tak neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu
  • konanie sa skončí, ak správca verejne oznámi, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár
  • konanie sa skončí uznesením súdu o tom, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár
  • konanie sa skončí určením splátkového kalendára súdom (jedine v tomto prípade je dlžník oddlžený)

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

V konkurznom konaní

  • Na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.

V reštrukturalizačnom konaní

  • na základe nasledujúcich skutočností podať návrh na vyhlásenie neúčinnosti plánu vo vzťahu k danému veriteľovi
    • musí to byť veriteľ ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku
    • alebo to musí byť účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci,
    • pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, alebo
    • majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, alebo
    • predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, alebo
    • predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, alebo
    • splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
    • Okrem toho je možné uplatniť aj tieto dôvody neúčinnosti (zo strany hociktorého veriteľa)
      • Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
      • Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu. (rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.) Žalobu o neúčinnosť podáva nezabezpečený veriteľ.
      • Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, nezabezpečený veriteľ má právo domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.
  • prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
  • V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného zostatku sa rovná nule.
  • Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu

V oddlžení konkurzom

Poctivý zámer – u dlžníka sa pri podaní návrhu predpokladá existencia jeho poctivého zámeru. Tento môžu veritelia napadnúť v „klasickom“ civilnom konaní, nie však počas oddlžovacieho konania ale po jeho skončení.

V oddlžení splátkovým kalendárom

Poctivý zámer – u dlžníka sa pri podaní návrhu predpokladá existencia jeho poctivého zámeru. Tento môžu veritelia napadnúť v „klasickom“ civilnom konaní, nie však počas oddlžovacieho konania ale po jeho skončení.

Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

  • v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
  • v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
  • v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
  • bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
  • zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
  • v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
  • zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
  • zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
  • bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
  • bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
  • bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,
  • dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
  • Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
  • Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
  • Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

V konkurznom konaní

  • v zásade sú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov pohľadávkou proti podstate. Z tejto zásady existujú nasledujúce výnimky
    • Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.
    • Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.
    • Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.
    • Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate
    • Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate (predmetu zabezpečovacieho práva).
    • Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate
    • Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním (osobitná norma však môže stanoviť inak, napríklad vyššie pre určenie popretej pohľadávky a pre znalecké posudky

V reštrukturalizačnom konaní

  • Trovy v zásade platí dlžník. Uhrádza
    • reštrukturalizačný posudok
    • odmenu (paušálna i z vý a náklady správcu
    • trovy zvolania a konania schôdze veriteľov
    • trovy, ktoré člen veriteľského výboru preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy platí dlžník vo výške schválenej veriteľským výborom

V oddlžení konkurzom

  • v oddlžení konkurzom sa predpokladá veľmi nízky majetok dlžníka, preto sa trovy znižujú na minimum a presúvajú na veriteľov. Ak veritelia vedia o určitom majetku, musia na vlastné náklady vyvinúť aktivitu, ktorej cieľom je presun do majetkovej podstaty.
    • trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára sa oddlžením stávajú nevymáhateľné voči dlžníkovi
      • Správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.
      • Iné šetrenia správca vykoná na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.
      • osobitne sú upravené trovy zabezpečeného veriteľa a to preto, že jeho vstup do konania mu je daný na výber (môže ale nemusí sa zúčastniť)
        • Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ.
        • Ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu iba vtedy, ak z neho možno predpokladať uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na podnet a náklady neskoršieho zabezpečeného veriteľa. Ak neskorší zabezpečený veriteľ ani v lehote určenej správcom nezloží preddavok na trovy znaleckého posudku, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu.
      • Správca môže zvolať schôdzu veriteľov, ak to považuje za potrebné (ale nemusí). Správca zvolá schôdzu veriteľov, ak o to požiada ktorýkoľvek prihlásený veriteľ, ktorý zloží preddavok na trovy konania schôdze veriteľov a uhradí paušálnu odmenu správcu za konanie schôdze veriteľov.

V oddlžení splátkovým kalendárom

  • trovy tohto konania hradí predovšetkým dlžník
  • systém je nastavený tak, aby sa konanie spustilo (okrem formálnej návrhovej časti) až po zložení preddavku na odmenu správcu a na úhradu nevyhnutných nákladov konania
  • trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára sa oddlžením stávajú nevymáhateľné voči dlžníkovi
  • ak veriteľ nesúhlasí s návrhom splátkového kalendára, môže u správcu podať námietku ku ktorej sa správca vyjadrí a o ktorej rozhodne súd

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

  • Zákon o konkurze rieši úkony poškodzujúce veriteľa tým, že stanovuje za určitých podmienok ich neúčinnosť. Neúčinnosť má dôsledky iba v prípade, že sa úkonom dlžníka resp. úpadcu odporuje. Právo odporovať má správca a veriteľ, veriteľ však iba v prípade, ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
  • Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
  • Úkony musia byť urobené dlžníkom resp. úpadcom a musia byť urobené bez primeraného protiplnenia, zvýhodňovať alebo ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Musí ísť o úkony týkajúce sa majetku dlžníka.
  • Zákon určuje i ďalšie podrobné pravidlá týkajúce sa dokazovania úmyslu ukrátiť veriteľa. Úmysel nie je potrebné v niektorých prípadoch dokazovať vôbec, v iných platí jeho vyvrátiteľná domnienka. Zákon ďalej stanovuje právne dôsledky odporovateľnosti uplatnenej na súde, ktorými sú vrátenie získanej majetkovej hodnoty od osoby, voči ktorej sa právo uplatnilo.
  • V reštrukturalizácii sú úkony poškodzujúce veriteľa dôležité pri teste najlepšieho záujmu veriteľov: pri porovnaní výsledku reštrukturalizačného plánu a prípadného konkurzu musí správca vziať do úvahy i odporovateľné právne úkony.
  • inak sa v reštrukturalizácii právnym úkonom neodporuje
  • v niektorých prípadoch však zákon upravuje domnienky pre prípadnú premenu reštrukturalizácie na konkurz a ak sa tak stane, sú určité právne úkony odporovateľné
    • Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.
    • Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu; rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať a je i dôvodom na neúčinnosť plánu.
    • Okrem toho právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.
  • Oddlžením (zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa podľa občianskoprávnych predpisov uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Okrem toho sa v prípadnom následnom konaní o poctivom zámere berie do úvahy správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, alebo z ktorého možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 26/06/2019