Zabezpečenie majetku počas konania v krajinách EÚ

1 Aké sú jednotlivé druhy opatrení?

Predbežné a preventívne opatrenia sú príklady zabezpečovacích opatrení. V rakúskom práve sa stanovujú tieto zabezpečovacie opatrenia:

• opatrenia na zabezpečenie dôkazu,
• opatrenia na dosiahnutie núteného predaja zábezpeky,
• predbežné opatrenia.

Spoločným znakom všetkých týchto zabezpečovacích opatrení je to, že účastníci konania nemusia preukázať svoje nároky, ale jednoducho musia zabezpečiť príslušné dôkazy prima facie (t. j. musia ich vierohodne preukázať).

Z uvedených opatrení sú najdôležitejšie predbežné opatrenia, a preto sa nasledujúce poznámky týkajú výlučne ich.

Predbežné opatrenia sú rozhodnutia súdu, ktorými sa zabezpečuje budúci výkon, upravuje súčasný stav na určité obdobie alebo predbežne uspokojuje nárok.

Predbežné opatrenia sa rozdeľujú na opatrenia:

• na zabezpečenie nároku na zaplatenie peňažnej sumy,
• na zabezpečenie nároku na vykonanie činnosti,
• na ochranu práva alebo právneho vzťahu.

2 Za akých podmienok možno vydať tieto opatrenia?

2.1 Postup

Predbežné opatrenia sa vydávajú iba na návrh. Účastníkmi sú navrhovateľ a odporca. Na vydanie predbežného opatrenia sú príslušné tieto súdy

• počas konania, ktoré sa už začalo: súd, ktorý vedie konanie, na rovnakom stupni,
• počas výkonu rozhodnutia: exekučný súd,
• pred hlavným konaním v sporovom konaní v čase medzi konaním a výkonom rozhodnutia: obvodný súd (Bezirksgericht), v pôsobnosti ktorého sa nachádza miesto všeobecnej príslušnosti odporcu,
• alternatívne súd, v pôsobnosti ktorého sa nachádza predmet, ktorého sa predbežné opatrenie týka, alebo v pôsobnosti ktorého má trvalý alebo prechodný pobyt poddlžník, alebo obvodný súd, ktorý prvý koná vo veci výkonu.

Keďže konanie je v súlade s ustanoveniami pre výkon rozhodnutia, v prvom stupni nie je povinné právne zastúpenie.

Skutočné vykonávacie opatrenia (ako je úschova nariadená súdom) sa uskutočňujú z úradnej moci (prostredníctvom súdneho vykonávateľa). Trovy predbežného opatrenia, ktoré závisia od hodnoty predmetu sporu, najskôr znáša navrhovateľ, ktorý môže požadovať náhradu trov iba vtedy, ak uspeje v konaní vo veci samej. Tento nárok na náhradu trov sa v zásade predkladá v konaní vo veci samej. Odporca návrhu však má nárok na náhradu trov v rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení, ak je úspešný v tomto konaní.

2.2 Hlavné podmienky

Na účely získania predbežného opatrenia musí navrhovateľ podať návrh, v ktorom sa uvedie a poskytne dôkaz prima facie o peňažnej pohľadávke, nároku na iné nepeňažné plnenie alebo spornom práve alebo právnom vzťahu, ako aj o riziku jeho nesplnenia.

S cieľom dosiahnuť vydanie predbežného opatrenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľ musí poskytnúť dôkaz prima facie o subjektívnom riziku; t. j. dôkaz prima facie, že bez predbežného opatrenia odporca prijme opatrenia na zmarenie alebo sťaženie uspokojenia peňažnej pohľadávky.

Pre všetky ostatné druhy predbežných opatrení je potrebný len dôkaz prima facie o objektívnom riziku, t. j. že bez predbežného opatrenia sa zmarí alebo značne sťaží vymáhanie alebo uspokojenie nároku súdnou cestou, a to najmä v dôsledku zmien podmienok týkajúcich sa predmetu, ktorého sa predbežné opatrenie týka.

Pri predbežných opatreniach na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ako aj pri iných druhoch predbežných opatrení je postačujúcim dôkazom prima facie o riziku to, že nárok by sa musel vymáhať v krajine, v ktorej nie je realizácia nároku zabezpečená medzinárodnými zmluvami ani právom Únie.

3 Čo je predmetom týchto opatrení a aký majú charakter?

3.1 Na aké druhy aktív sa môžu tieto opatrenia vzťahovať?

Všetky spôsoby dostupné na zabezpečenie peňažnej pohľadávky sú uvedené v exekučnom zákone (Exekutionsordnung). Patria k nim:

• opatrenia na zabavenie a správu hnuteľného majetku,
• príkaz zakazujúci nakladať s hnuteľnými hmotnými vecami alebo zriaďovať záložné právo k nim,
• zákaz týkajúci sa tretej strany,
• opatrenia na správu majetku odporcu,
• príkaz zakazujúci nakladať s majetkom alebo naň zriaďovať ťarchy alebo práva zapísané v katastri nehnuteľností.

3.2 Aké sú účinky týchto opatrení?

Účinky týchto opatrení sa líšia v závislosti od poskytnutej zábezpeky. Zabavením a správou hnuteľných hmotných vecí sa tieto veci vyjmú z priameho osobného vplyvu odporcu. V zásade sú aj práva nakladať so zabavenými a spravovanými vecami neplatné. Právna úprava udeľuje súdom široký rozsah poskytnutia „nevyhnutných alebo vhodných“ usmernení, kým tovar podlieha zabaveniu a správe, s cieľom predísť zmenám, ktoré by znížili ich hodnotu alebo výnosy z nich. Takéto usmernenia môžu napríklad zahŕňať predaj zabaveného tovaru rýchlo podliehajúceho skaze.

Každé nakladanie, ktoré porušuje zákaz nakladania s hmotným majetkom alebo zriaďovania záložného práva, je neplatné.

Zákaz týkajúci sa tretej strany udelený súdom zakazuje odporcovi nakladať s pohľadávkou alebo uspokojiť akékoľvek nároky voči tretím stranám. Zároveň sa tretím stranám prikazuje, aby odporcovi nezaplatili žiadnu dlžnú sumu a aby mu neodovzdali žiadny dlžný majetok a takisto aby nevykonali žiadne kroky, ktorými by zmarili alebo značne sťažili výkon rozhodnutia týkajúci sa pohľadávky alebo dlžného majetku, až kým súd neurčí inak. Inými slovami, poddlžníkom sa môže zakázať iba splnenie záväzku alebo zdržanie sa plnenia, ale nie vykonanie úhrady navrhovateľovi alebo vykonanie iného práva. Tretie strany, ktoré nedodržia príkaz, zodpovedajú za náhradu škody. Podľa zákona sa výslovne neupravuje, či sú práva na nakladanie s majetkom, ktoré by bolo v rozpore s predbežným opatrením, neplatné, a právne názory v Rakúsku v tejto otázke nie sú jednotné.

Správca, na ktorého súd dozerá, je vymenovaný na správu nehnuteľného majetku odporcu.

Do katastra nehnuteľností sa zaznamená skutočnosť, že dlžník nemôže nakladať alebo zriaďovať ťarchy na svoj nehnuteľný majetok alebo práva zapísané v katastri nehnuteľností. Po vytvorení tohto záznamu môže odporca samostatne nakladať s majetkom alebo právami a vykonávať príslušné zápisy v katastri nehnuteľností, ale len s obmedzeným účinkom vo vzťahu k navrhovateľovi. Tretej strane znova priznajú všetky jej práva, a to aj vo vzťahu k navrhovateľovi, a zákaz je možné zrušiť, len ak je nárok navrhovateľa zamietnutý súdom v konečnom rozsudku alebo je opatrenie inak zrušené.

3.3 Aká je platnosť týchto opatrení?

Predbežné opatrenie je platné iba v stanovenej lehote, ktorá sa však môže predĺžiť na žiadosť navrhovateľa. Ak sa predbežné opatrenie vydá oddelene od konania vo veci samej, musí súd stanoviť primeranú lehotu na preukázanie dôvodov v prospech zabezpečeného nároku a podanie nároku alebo návrhu na výkon rozhodnutia. Odporca môže zastaviť výkon predbežného opatrenia a zrušiť už vykonané predbežné opatrenia tým, že uloží peňažnú náhradu.

Predbežné opatrenia sa musia zrušiť na žiadosť alebo z úradnej moci, ak:

• lehota na preukázanie dôvodov návrhu uplynula a nebolo poskytnuté žiadne preukázanie,
• predbežné opatrenie sa vykonalo vo väčšom rozsahu, než bolo potrebné na ochranu navrhovateľa,
• nie sú viac splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia,
• odporca zaplatil peňažnú náhradu alebo poskytol zábezpeku,
• pominuli dôvody pre vydanie predbežného opatrenia.

4 Je možné odvolať sa proti takémuto opatreniu?

V konaní o vydaní predbežného opatrenia existujú tieto dva druhy odvolania, ktoré nemajú odkladný účinok na konanie:

• námietka proti predbežnému opatreniu: ak neboli vo veci predtým vypočutí, odporca ohrozenej strany a poddlžník môžu do 14 dní podať námietku. Na zabezpečenie spravodlivého prerokovania je možné predložiť nové dôkazy. Súd prvého stupňa rozhoduje o takýchto námietkach na základe príkazu a pojednávanie o odvolaní nie je verejné,
• námietka známa ako „Rekurs“ je k dispozícii aj proti rozhodnutiu v konaní o vydaní predbežného opatrenia. Lehota na podanie tejto námietky je 14 dní. Konanie o tejto námietke je písomné a nemôžu sa predkladať nové dôkazy. Odvolanie vo veci právnej otázky je tiež možné podať proti potvrdenému rozhodnutiu o vydaní predbežného opatrenia, ale nie vtedy, keď bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

Osobitné pravidlá:

V právnych predpisoch sú stanovené tieto možnosti:

• dočasné ubytovanie pre (rozvedeného/rozvedenú) manžela/manželku,
• dočasná úprava, použitie alebo ochrana manželského majetku a manželských úspor,
• dočasné ubytovanie pre dieťa,
• opatrenia na ochranu pred domácim násilím,
• opatrenia na ochranu pred násilím všeobecne,
• dočasný nájom,
• opatrenia na ochranu pred narušením súkromia,
• opatrenia na uspokojenie naliehavej potreby ubytovania jedného z manželov.

Z týchto osobitných pravidiel sú obzvlášť dôležité predbežné opatrenia na ochranu pred násilím. V Rakúsku existuje veľmi účinný, a zároveň jednoduchý systém na ochranu pred násilím, ktorý umožňuje vykázať násilníckeho obyvateľa z bydliska a zabrániť jeho návratu. Osobe, ktorej násilnícke správanie vylučuje predpoklad stretnutia s inými osobami, môže byť zakázané navštevovať určité miesta alebo nadväzovať kontakt. Tento systém stanoví predovšetkým úzku spoluprácu medzi políciou, súdmi, miestnymi strediskami ochrany na ochranu pred násilím v rodine a ak sa to týka neplnoletých osôb aj medzi úradmi pre pomoc deťom a mládeži. (Kinder- und Jugendhilfeträger).