menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Súdne dražby

Súdna dražba je konanie, v rámci ktorého je usporiadaná verejná dražba dlžníkovho majetku s cieľom získať dostatočnú sumu na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dražbu môže usporiadať sudca alebo osoba ním poverená, alebo príslušný orgán či iný verejnoprávny alebo súkromný subjekt (oprávnený v súlade s právnymi predpismi jednotlivých krajín).


Súdne dražby – definícia

Glosár pojmov v oblasti súdnych dražieb

Zoznam krajín EÚ, v ktorých už prebiehajú súdne dražby online

Definícia

Súdnej dražbe zvyčajne predchádza obmedzenie dispozičného práva, prostredníctvom ktorého veriteľ alebo príslušný orgán určí a zabezpečí majetok vhodný na uspokojenie pohľadávky. Zaistiť je možné hmotný a nehmotný majetok, ako aj pohľadávky, ktoré si dlžník uplatňuje voči tretej strane. V prípade pohľadávok však vymáhacie konania nekončia predajom, ale prevedením dlžníkovej pohľadávky na jeho veriteľa.

V krajinách EÚ existuje niekoľko typov súdnych dražieb a príslušné právne rámce sú stanovené vo vnútroštátnych predpisoch. V niektorých krajinách EÚ môže súdna dražba prebiehať cez internet, a tak sa účastníci nemusia osobne dostaviť pred sudcu či súd alebo iné verejnoprávne či súkromné subjekty.

Súdnu dražbu zvyčajne vedie sudca, ktorý môže predajom poveriť tretiu stranu (nezávislého odborníka alebo spoločnosť oprávnenú na výkon takejto činnosti), alebo ju môžu zabezpečovať v celom rozsahu iné subjekty (napr. súdny exekútor alebo iný orgán presadzovania práva). Obvykle jej predchádza náležité uverejnenie.

Na národné stránky sa začnú postupne pridávať údaje. Ak je vlajka určitej krajiny na pravej strane tejto stránky šedá, dané informácie ešte neboli pridané.

Glosár pojmov v oblasti súdnych dražieb

  1. Dražobná zábezpeka – pred začatím súdnej dražby musí každý účastník zložiť určitú zálohu. Účastník dostane svoju zálohu na konci aukcie späť, ak draženú vec nekúpil.
  2. Dražobník – osoba alebo spoločnosť zodpovedná za informovanie záujemcov o kúpu daného majetku, zverejnenie oznámenia o predaji, vedení samotnej dražby atď.
  3. Licitácia zo strany účastníkov dražby v priebehu dražby – konkurenčné podávanie ponúk na určitú vec počas súdnej dražby.
  4. Možnosť predchádzajúceho oboznámenia sa s predávaným majetkom – možnosť potenciálnych kupcov oboznámiť sa s danou vecou a s jej stavom (prostredníctvom fotografií alebo osobne).
  5. Odhadca ceny zabaveného majetku – znalec (v príslušnej oblasti), ktorého služby sa zvyčajne využívajú na odhadovanie majetku. Tento znalec musí určiť reálnu trhovú cenu daného majetku vzhľadom na jeho stav a celkovú situáciu na danom trhu.
  6. Oznámenie o predaji – pred predajom zabaveného majetku v rámci súdnej dražby musí sudca alebo ním poverená osoba alebo príslušný orgán zverejniť oznámenie o predaji (uvádzajúce, ako a kedy sa uskutoční predaj). Súdne dražby sa spravidla uverejňujú na internete, ale často aj v tlači.
  7. Prevod – úkon, pri ktorom sa vlastníctvo predávaného majetku prevádza z dlžníka na kupujúceho.
  8. Príklep – predávaný majetok pripadne osobe, ktorá pri ukončení súdnej dražby ponúkne najvyššiu cenu.
  9. Protiponuka – nová ponuka ceny prevyšujúca predchádzajúcu ponuku, daná počas súdnej dražby fyzickou osobou či spoločnosťou v snahe zaistiť nákup.
  10. Vyvolávacia cena – hodnota dlžníkovho zabaveného majetku (nehnuteľnosti alebo osobného majetku), ktorý bol zaistený veriteľom alebo príslušným orgánom.
  11. Zabavený majetok – dlžníkov majetok (nehnuteľnosť alebo osobný majetok), ktorý veriteľ alebo príslušný orgán zaistí v prípade, že dlžník nemieni dobrovoľne splatiť svoj dlh. Na účely zaistenia majetku musí veriteľ alebo príslušný orgán zaslať dlžníkovi príkaz o zaistení. V tomto dokumente veriteľ alebo príslušný orgán určí majetok, ktorý sa môže použiť na splatenie dlhu.

Zoznam krajín EÚ, v ktorých už prebiehajú súdne dražby online

  1. Estónsko
  2. Fínsko
  3. Holandsko (len vymáhacie konania týkajúce sa nehnuteľného majetku)
  4. Chorvátsko
  5. Lotyšsko (len vymáhacie konania týkajúce sa nehnuteľného majetku)
  6. Maďarsko
  7. Nemecko (v spolupráci s Rakúskom)
  8. Portugalsko
  9. Rakúsko (v spolupráci s Nemeckom)
  10. Španielsko
  11. Taliansko

 


Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

Posledná aktualizácia: 16/12/2016