Vnútroštátne justičné systémy

Belgium

V tejto časti nájdete prehľad organizácie súdov.

Content provided by:
Belgium

Organizácia súdnictva – súdny systém

Belgický súdny systém je systém založený na tradícii občianskeho práva, ktorý zahŕňa súbor kodifikovaných pravidiel uplatňovaných a vykladaných sudcami.

Organizácia súdov v Belgicku patrí výlučne do spolkovej právomoci.

Zásady

Pred samotnou prezentáciou organizácie súdnictva v Belgicku treba najskôr pripomenúť niekoľko ústavných a všeobecných zásad týkajúcich sa organizácie súdnej moci.

Ústavou sa zriadila súdna moc rovnako ako dve ostatné moci, zákonodarná a výkonná, pričom ju zabezpečujú prvostupňové a druhostupňové súdy. Prvostupňové a druhostupňové súdy tak súbežne s ostatnými ústavnými mocami predstavujú nezávislú moc.

Úlohou súdnictva je posudzovať prípady, a preto uplatňuje právo: Úlohou súdnej moci je výkon súdnictva. Uplatňuje teda právo: rozhoduje v občianskych sporoch a uplatňuje trestné právo na osoby, ktoré spáchali trestný čin. V súdnictve sa rozlišujú súdy (sudcovia a radcovia na súdoch) a prokuratúra.

Podľa ustanovení článkov 144 a 145 Ústavy patria spory týkajúce sa občianskych práv výlučne do právomoci súdov a tie, ktorých predmetom sú politické práva, patria do právomoci súdov, s výnimkou výnimiek stanovených zákonom.

Akýkoľvek súd alebo orgán vydávajúci rozhodnutia v sporoch možno zriadiť len na základe zákona. Mimoriadne komisie alebo tribunály nemôžu byť zriadené pod žiadnym názvom v súlade s článkom 146 ústavy.

Súdne konaniaverejné, pokiaľ takýto verejný charakter nepredstavuje ohrozenie poriadku alebo morálky. v takom prípade ho súd vyhlási rozsudkom (článok 148 ods. 1 ústavy). Zásada verejne prístupných súdnych konaní okrem iného umožňuje zaručiť transparentnosť justície.

Každý rozsudok musí byť odôvodnený. Vyhlasuje sa na verejnom súdnom konaní (článok 149 ústavy). Povinnosť odôvodniť rozsudok, ktorú ukladá ústava ako aj článok 780 súdneho poriadku, znamená, že sudca musí zodpovedať na faktické aj právne argumenty vyjadrené v záveroch jednotlivých strán. Odôvodnenie musí byť úplne, jasné, presné a primerané. Povinnosť odôvodniť rozsudky rovnako ako povinnosť nezávislosti sudcu zaručuje subjektu práva ochranu pred prípadnou svojvôľou sudcu a vzhľadom na odôvodnenie mu umožňuje zvážiť, či podá opravný prostriedok na odvolacom alebo kasačnom súde.

Ako nezávislosť sudcov pri výkone ich súdnych právomocí, tak aj nezávislosť prokuratúry pri jednotlivých pátraniach a stíhaniach bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušného ministra nariadiť stíhanie a prijímať obmedzujúce usmernenia pre politiku v oblasti trestného práva vrátane usmernení týkajúcich sa politiky v oblasti pátrania a stíhania, sú zakotvené v článku 151 ods. 1 ústavy.

Podľa odseku 4 tohto ustanovenia zmierovací sudca, sudcovia súdov, poradcovia súdov a kasačného súdu sú menovaní kráľom za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom.

Sudcovia sú menovaní doživotne. Do dôchodku odchádzajú v zákonom stanovenom veku a poberajú zákonom stanovený dôchodok. Žiaden sudca nemôže svoje miesto stratiť ani ho nemožno zbaviť funkcie inak než na základe rozsudku. Sudcu možno preložiť len prostredníctvom novej nominácie a s jeho súhlasom (článok 152 ústavy). Kráľ takisto vymenúva a odvoláva úradníkov štátneho zastupiteľstva na prvostupňových a druhostupňových súdoch (článok 153 ústavy).

Platy zamestnancov justície sú stanovené zákonom (článok 154 ústavy).

Okrem toho žiaden sudca nemôže od vlády prijať platenú funkciu, pokiaľ ju nevykonáva bezplatne a okrem prípadov nezlučiteľnosti, ktoré sú stanovené zákonom (článok 155 ústavy).

Typ súdu

Belgicko je rozdelené do piatich veľkých súdnych zón, piatich obvodov odvolacieho súdu: Brusel, Liege, Mons, Gent a Antverpy.

Tieto obvody sú rozdelené na súdne okresy a v každom z nich je prvostupňový súd. Na celom belgickom území je 12 súdnych okresov. Bruselský súdny okres má dva prvostupňové súdy, jeden úradujúci vo flámskom jazyku a jeden vo francúzskom.

Okrem toho v súdnych obvodoch existuje 9 pracovných súdov a 9 súdov pre obchodné spoločnosti.

Okresy sú rozdelené na súdne kantóny (canton judiciaire/gerechtelijk kanton), pričom každý z nich má občianskoprávny súd (justice de paix /vredegrerecht). Na celom belgickom území je 187 kantónov.

Každá z desiatich provincií, ako aj správny okres hlavného mesta Bruselu, má porotný súd. Porotný súd nie je stálym súdom. Zostavuje sa vždy v prípade, keď majú byť pred neho postavení obžalovaní.

Charakter a závažnosť trestného činu, charakter sporu, ako aj hodnota nároku, o ktorý ide, určuje druh súdu, na ktorý sa treba obrátiť.

V niektorých prípadoch podstatu sporu určuje súd, na ktorý sa treba obrátiť. Zmierovací sudca má teda právomoc rozhodovať o susedských sporoch a súd prvého stupňa má právomoc vo veciach rozvodu. Väčšinu sporov medzi obchodníkmi rieši v zásade obchodný súd. Obchodný súd je v zásade špecializovaným súdom, ktorý sa zaoberá spormi medzi podnikmi.

Keď je príslušný súd určený, treba stanoviť miesto, kde sa vec bude prejednávať.

V občianskych veciach sa konanie môže vypočuť pred sudcom v mieste bydliska odporcu alebo pred sudcom v mieste, kde bol záväzok zmluvne dohodnutý alebo sa mal plniť.

V trestných záležitostiach je takisto príslušný súd, v obvode ktorého došlo k trestnému činu, súd, v obvode ktorého má podozrivý prechodné bydlisko, a súd, v obvode ktorého by mohol byť nájdený. Pokiaľ ide o právnické osoby, ide o súd, v obvode ktorého sa nachádza sídlo alebo miesto podnikania tejto právnickej osoby.

Súdy, ich hierarchia:

Súdy sú v súdnictve zorganizované v hierarchickej štruktúre. Štruktúra súdov je takáto:

4

KASAČNÝ SÚD

3

Odvolacie súdy

Pracovné súdy

Sediace kurzy

2

Súdy prvého stupňa

Pracovné súdy

Súdy spoločností

1

Zmierovacie súdy

Policajné súdy

Rozhodnutia prvostupňových súdov sú rozsudky („jugement“). Rozhodnutia odvolacích súdov, odvolacích pracovných súdov, porotných súdov a kasačného súdu sú súdne rozhodnutia („arrêt“).

Občianske súdy riešia predovšetkým súkromné spory medzi fyzickými a právnickými osobami.

Cieľom trestných súdov je trestať pôvodcov činov postihnuteľných trestami stanovenými zákonom (trest odňatia slobody, trest povinnej práce, pokuta...).

Stáva sa, že jedna zo strán konania nesúhlasí s rozsudkom vyneseným súdom. Viaceré opravné prostriedky umožňujú účastníkom konania alebo v niektorých prípadoch tretím stranám získať nové rozhodnutie vo veci, o ktorej už rozhodol súd. Opravné prostriedky sú rozdelené do dvoch kategórií: riadne opravné prostriedky alebo mimoriadne opravné prostriedky.

Existujú dve bežné prostriedky nápravy: námietka a odvolanie.
Theobjectionumožňuje odporcovi, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti, namietať proti rozsudku. V takom prípade vec opätovne prevezme súd, ktorý vo veci rozhodol.
S výnimkou obmedzeného počtu prípadov, v ktorých to nie je možné, je odvolanie právom, ktoré môžu využiť všetky zúčastnené strany. Tak odsúdený, občiansky žalobca, navrhovateľ a žalovaný, ako aj prokuratúra, majú možnosť opätovného posúdenia konania. Odvolanie vždy skúma vyššia jurisdikcia ako tá, ktoré vyniesla prvý rozsudok.

Táto tabuľka poskytuje prehľad súdov, ktoré rozhodujú vo veci odvolania, a to v závislosti od inštancie, ktorá vyniesla rozsudok, voči ktorému sa podáva odvolanie:

Rozsudok

Odvolanie

Zmierovací sudca

Občianske veci

Prvostupňový súd (občianska sekcia)

Obchodné veci

Všeobecný súd podniku

Policajný súd

Trestnoprávne prípady

Prvostupňový súd (priestupkový súd)

Občianske veci

Prvostupňový súd (občiansky súd)

Pracovný súd

Odvolací pracovný súd

Súdu prvého stupňa

Odvolací súd

Všeobecný súd podniku

Odvolací súd

V odvolacom konaní sudcovia (prvostupňových súdov) alebo radcovia (druhostupňových súdov) druhý a posledný krát rozhodujú o podstate sporu a vynesú konečné rozhodnutie. Strany v konaní však ešte majú možnosť kasácie.

Okrem týchto riadnych opravných prostriedkov totiž existujú aj „mimoriadne“ opravné prostriedky, pričom hlavným takýmto prostriedkom je kasácia. Tento opravný prostriedok na kasačnom súde nepredstavuje tretiu inštanciu alebo tretí stupeň súdnej moci. Kasačný súd neskúma skutkovú podstatu prípadu, ktorý mu bol predložený, ale kontroluje dodržiavanie právnych aspektov.

Okrem uvedených súdov existujú v Belgicku ďalšie dve jurisdikcie. Vykonávajú úlohu kontroly: Štátna rada a ústavný súd. Štátna rada je vysoký správny súd a kontroluje štátnu správu. Koná, keď sa občan domnieva, že štátna správa porušila zákon. Úlohou ústavného súdu je ubezpečiť sa, že zákony, nariadenia a vyhlášky sú v súlade s ústavou a dozerať na správne rozdelenie právomocí medzi verejnými orgánmi v Belgicku. Právne databázy

Právne databázy

Portál belgického súdnictva poskytuje okrem iného prístup k judikatúre, belgickým právnym predpisom a úradnému vestníku.

Je prístup do právnych databáz bezplatný?

Áno, prístup do tejto databázy je bezplatný.

Súvisiace odkazy

Federálna verejná služba pre spravodlivosť

Posledná aktualizácia: 13/01/2021

Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.