Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Jurisdikcia - Belgicko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku francúzština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: angličtina.

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

Neuplatňuje sa.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Úvod

S ohľadom na osobitnú povahu belgického právneho systému sa otázkami 1 a 2.1. musíme v záujme jasnosti zaoberať dohromady.

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi absolútnou príslušnosťou (niekedy označovanou aj ako vecná príslušnosť) a miestnou príslušnosťou.

Každý nárok má predmet a v mnohých prípadoch aj peňažnú hodnotu. Zákonodarca určuje rozsah absolútnej príslušnosti stanovením povahy a hodnoty nárokov, ktoré súd smie riešiť.

V tejto časti je opísaná absolútna príslušnosť v odpovedi na otázky 1 a 2.1.

Súdy nemajú príslušnosť v rámci celého územia Belgicka. Podľa zákona je naša krajina rozdelená na miestne príslušnosti (podokresy, okresy atď.). Každý súd má príslušnosť len na svojom území. Táto príslušnosť je známa ako miestna príslušnosť. Je opísaná v odpovedi na otázku 2.2.

Plná príslušnosť: súd prvého stupňa (rechtbank van eerste aanleg).

Súd prvého stupňa má „plnú príslušnosť“. To znamená, že súd prvého stupňa môže na rozdiel od iných súdov riešiť všetky veci vrátane tých, ktoré patria do príslušnosti iných súdov.

V oddiele 568 súdneho poriadku (Gerechtelijk Wetboek) sa stanovuje, že súd prvého stupňa rieši všetky veci s výnimkou tých, ktoré idú priamo pred odvolací súd a kasačný súd. Súd prvého stupňa má teda podmienenú plnú príslušnosť. Plná príslušnosť je podmienená vtedy, keď sa odporca môže dovolávať nepríslušnosti na základe konkrétnej príslušnosti iného súdu. Súd prvého stupňa má v určitých prípadoch aj výlučnú príslušnosť. Množstvo sporov sa musí prejednávať pred týmto súdom aj v prípade, keď je hodnota nároku nižšia ako 2 500 EUR, napríklad nároky týkajúce sa osobného stavu.

Ďalšie súdy

Ďalej je uvedený zoznam ďalších súdov spolu so stručným opisom ich absolútnej príslušnosti.

a) Občiansky zmierovací súd (Vrederechter)

Podľa oddielu 590 súdneho poriadku všeobecná príslušnosť občianskeho zmierovacieho súdu zahŕňa všetky nároky s hodnotou nižšou ako 2 500 EUR s výnimkou tých, ktoré boli osobitne priradené inému súdu. Okrem tejto všeobecnej príslušnosti má občiansky zmierovací súd v určitých prípadoch aj osobitnú príslušnosť (pozrite si oddiely 591, 593 a 594 súdneho poriadku) a výlučnú príslušnosť (oddiely 595 a 597 súdneho poriadku) bez ohľadu na výšku nároku. Príkladmi tejto osobitnej príslušnosti sú spory v súvislosti s nájmom, spoluvlastníctvom, vecným bremenom a výživným. Občiansky zmierovací súd má takisto príslušnosť vydávať osvedčenia o osvojení a čestné vyhlásenia. K výlučnej príslušnosti občianskeho zmierovacieho súdu patria aj naliehavé vyvlastnenie a zapečatenie.

b) Policajný súd (Politierechtbank)

Podľa oddielu 601a súdneho poriadku policajný súd rieši všetky nároky na náhradu škody vyplývajúce z dopravnej nehody bez ohľadu na výšku nároku. To je jeho výlučná príslušnosť.

c) Obchodný súd (Rechtbank van koophandel)

Podľa oddielu 573 súdneho poriadku obchodný súd rieši na prvom stupni spory medzi obchodníkmi týkajúce sa úkonov, ktoré sa podľa zákona považujú za obchodné úkony a ktoré nepatria do všeobecnej príslušnosti občianskeho zmierovacieho súdu ani do príslušnosti policajných súdov.

Neobchodník, ktorý začína konanie proti obchodníkovi, má takisto možnosť podať vec na obchodný súd, ale obchodník nemôže na obchodnom súde začať konanie proti neobchodníkovi. Obchodný súd rieši aj spory týkajúce sa zmeniek a vlastných zmeniek, keď je nárok vyšší ako 2 500 EUR.

Okrem tejto všeobecnej príslušnosti má obchodný súd v určitých prípadoch aj osobitnú a výlučnú príslušnosť. Osobitná príslušnosť je uvedená v oddiele 574 súdneho poriadku. Okrem iného sem patria spory týkajúce sa obchodných spoločností a nároky týkajúce sa prepravy a vnútrozemskej prepravy. V oddiele 574 ods. 2 súdneho poriadku je opísaná výlučná príslušnosť obchodného súdu: nároky a spory vyplývajúce priamo z konkurzu a súdnych konaní o reorganizácii v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze z 8. augusta 1997 a zákona z 31. januára 2009 o kontinuite podnikov, o ktorých riešení možno nájsť informácie v mimoriadnym právnych predpisoch o konkurznom systéme a súdnych konaniach o reorganizácii.

d) Pracovné tribunály (Arbeidsrechtbank)

Pracovný súd je hlavný mimoriadny súd a má prevažne osobitnú príslušnosť. Táto príslušnosť je opísaná v oddiele 578 a nasl. súdneho poriadku:

  • zamestnanecké spory,
  • spory týkajúce sa pracovných úrazov a chorôb z povolania,
  • spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia.

Pracovný súd má výlučnú príslušnosť v oblasti uplatňovania správnych sankcií stanovených v zákonoch a predpisoch uvedených v oddieloch 578 až 582, v zákone týkajúcom sa správnych pokút v prípade porušenia niektorých sociálnych zákonov a v súvislosti s nárokmi týkajúcimi systémov riadenia dlhu.

e) Predsedajúci sudcovia súdov – konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

V oddieloch 584 – 589 súdneho poriadku sa stanovuje, že predsedajúci sudcovia súdov (súdov prvého stupňa, obchodného súdu a pracovného tribunálu) majú vo všetkých naliehavých veciach právomoc vydávať predbežné opatrenia vo veciach, ktoré patria do príslušnosti ich súdu. Podmienka je, že veci musia byť naliehavé a že opatrenie je len predbežné bez toho, aby bola dotknutá samotná vec. Medzi príklady patrí nariadenie znaleckého posudku, nariadenie výsluchu svedka atď.

f) Súd pre obstavenie (Beslagrechter) (pozrite si oddiel 1395 súdneho poriadku)

Všetky nároky týkajúce sa predbežného obstavenia, prostriedkov výkonu a zásahov Úradu pre nároky na výživné uvedených v zákone z 21. februára 2003, ktorým sa zriaďuje Úrad pre nároky na výživné v rámci Verejného federálneho finančného úradu, prejednáva súd pre obstavenie.

g) Súd pre mladistvých (Jeugdrechter)

Hoci spoločenstvá (t. j. členské štáty Belgickej federácie) majú právomoci vo veciach ochrany mládeže, organizácia súdov pre mladistvých stále zostáva federálnou záležitosťou, ktorú upravuje federálny zákon o ochrane mládeže (Federale Wet betreffende de Wet op de Jeugdscherming) z 8. apríla 1965. Súd pre mladistvých je komora súdu prvého stupňa, ktorá sa zameriava na veci ochrany mládeže. Súd pre mladistvých je takisto príslušný na riešenie niektorých občianskoprávnych vecí, napríklad schválenie osvojenia, spory medzi rodičmi týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičovských práv na prístup atď.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Belgický právny systém vychádza zo zásady slobodnej voľby žalobcu. Všeobecné pravidlo je stanovené v oddiele 624 ods. 1 súdneho poriadku. Žalobca zvyčajne podá žalobu na súd v mieste bydliska žalovaného alebo v mieste bydliska jedného zo žalovaných.

Čo sa stane, ak je žalobca právnická osoba? Sídlo právnickej osoby je miesto, kde sa nachádza jej ústredie, teda správne sídlo, z ktorého sa spoločnosť riadi.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

Hlavný text (zarovnaný vľavo)

Uveďte odpoveď sem, prosím. Nemeňte štýl a veľkosť písma.

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

V mnohých prípadoch má žalobca možnosť začať konanie pred iným súdom. Táto možnosť je okrem iného opísaná v oddiele 624 ods. 2 až 4 súdneho poriadku. Okrem súdu v mieste bydliska žalovaného alebo jedného zo žalovaných si žalobca môže zvoliť:

  • súd v mieste, v ktorom vznikli záväzky alebo jeden zo záväzkov, ktoré sú predmetom sporu, alebo v ktorom sa plnia, splnili alebo by sa mali splniť,
  • súd v mieste zvolenom na vykonanie návrhu,
  • súd v mieste, kde súdny úradník osobne hovoril so žalovaným, ak žalovaný, prípadne jeden zo žalovaných, nemá bydlisko v Belgicku alebo v zahraničí.

Právny systém takisto predpokladá, že vo veciach predbežných opatrení má miestnu príslušnosť predsedajúci sudca v mieste, kde sa má vykonať rozsudok.

Pokiaľ ide o výživné, v oddiele 626 súdneho poriadku sa stanovuje, že nároky týkajúce sa výživného uvedené v oddiele 591 ods. 7 možno podať na súd v mieste bydliska žalovaného (teda rodiča, ktorý má nárok na výživné).

Ustanovenia v oddieloch 624 a 626 však majú len doplnkový charakter a účastníci konania sa od nich môžu odchýliť. Účastníci konania teda môžu pre každý spor uzavrieť dohodu o príslušnosti, čo znamená, že prípadný spor možno začať iba na konkrétnych súdoch prvého stupňa.

Existujú však dve výnimky z tejto základnej zásady slobody voľby.

Zákonodarca napríklad stanovuje niekoľko prípadov, keď žalobca nemá na výber. Tieto prípady sú osobitne opísané v oddieloch 627 až 629 súdneho poriadku. Príklady:

  • V sporoch týkajúcich sa pracovných zmlúv (oddiel 627 ods. 9): príslušným súdom je súd v mieste, kde sa nachádza baňa, továreň, pracovisko, sklad alebo kancelária, a vo všeobecnosti v mieste, ktoré je určené na prevádzku podniku, výkon povolania alebo činnosť partnerstva, združenia alebo organizácie.
  • Pokiaľ ide o návrh na rozvod alebo rozluku na základe určitých skutočností alebo návrh na zmenu rozluky na rozvod (oddiel 628 ods. 1): príslušným súdom je súd v mieste posledného bydliska manželov alebo bydliska odporcu.

Sloboda voľby však ani v týchto prípadoch nie je úplne obmedzená. V oddiele 630 súdneho poriadku sa totiž stanovuje, že po tom, ako vznikol spor, sa účastníci konania môžu po dohode odchýliť od právnych predpisov. Dohody uzavreté pred vznikom sporu sú však podľa zákona neplatné.

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

V niekoľkých prípadoch, ktoré sú konkrétne uvedené v oddieloch 631 až 633 súdneho poriadku, má výlučnú miestnu príslušnosť iba jeden súd. Žalobca tak nemá na výber a nemožno uzavrieť žiadnu dohodu o príslušnosti pred vznikom sporu ani po ňom. Medzi tieto prípady patria:

  • Konkurz (oddiel 631 ods. 1 súdneho poriadku): obchodný súd s miestnou príslušnosťou v oblasti, v ktorej má obchodník svoje sídlo ku dňu vyhlásenia úpadku alebo ku dňu podania nároku, alebo, ak ide o právnickú osobu, v ktorej má sídlo. Sekundárny konkurz: obchodný súd s miestnou príslušnosťou v oblasti, v ktorej má osoba v konkurze príslušné miesto podnikania. Ak existuje viac miest podnikania, príslušný je prvý súd, na ktorý sa podá návrh.
  • Súdna reorganizácia (oddiel 631 ods. 2 súdneho poriadku): príslušný obchodný súd je súd s miestnou príslušnosťou v oblasti, v ktorej má dlžník svoju hlavnú prevádzku ku dňu podania návrhu, alebo, ak ide o právnickú osobu, v ktorej má sídlo.
  • Spory týkajúce sa uplatňovania daňového práva(oddiel 632): súd príslušný v mieste, kde sídli odvolací súd s miestnou príslušnosťou v oblasti, v ktorej sa nachádza úrad, ktorý vyberá alebo by mal vybrať daň, alebo v prípade, že spor sa netýka vyberania daní, súd s príslušnosťou v oblasti, v ktorom sídli daňová a colná správa, ktorá vydala napadnuté rozhodnutie. Ak však konanie prebieha v Nemecku, výlučnú príslušnosť má súd prvého stupňa v Eupene.
  • Spory týkajúce sa predbežného obstavenia a prostriedkov výkonu (oddiel 633): súd príslušný v mieste obstavenia, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. V prípade obstavenia tretej osoby je príslušným súdom súd v mieste bydliska obstaveného dlžníka. Ak je bydlisko obstaveného dlžníka v zahraničí alebo nie je známe, príslušný je súd v mieste vykonania obstavenia (pozrite si aj: článok 22 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach).
2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Ako už bolo uvedené, predpisy v oddieloch 624 a 626 majú doplnkový charakter a účastníci konania sa od nich môžu odchýliť. Účastníci konania môžu pre každý spor uzavrieť dohodu o príslušnosti, čo znamená, že prípadný spor možno začať iba na konkrétnych súdoch prvého stupňa.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú oddiely 627 až 629 súdneho poriadku, nemožno uzavrieť žiadnu dohodu o príslušnosti pred vznikom sporu. Na základe oddielu 630 však možno dospieť k záveru, že tieto dohody možno uzavrieť po vzniku sporu.

V prípadoch opísaných v oddieloch 631 až 633 súdneho poriadku nie je možné uzavrieť žiadnu dohodu o príslušnosti.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

Odpoveď na túto otázku sa nachádza v odpovedi na otázky 1 a 2.

Odkazy

Príslušné oddiely súdneho poriadku: Federal Public Service for Justice

  • Kliknite na položku „Consolidated legislation“ (Konsolidované právne predpisy).
  • V kategórii „Legal nature“ (Právna povaha) vyberte možnosť „Judicial Code“ (Súdny poriadok).
  • Do poľa „Word(s)“ (Slovo/á) zadajte: „624“.
  • Kliknite na položku „Retrieve“ (Získať).
  • Kliknite na položku „List“ (Zoznam).

* Kliknite na položku „The A to Z of Justice“ (Súdnictvo od A po Z).

* Zvoľte možnosť „Courts: jurisdiction“ (Súdy: príslušnosť).

Pomoc pri hľadaní súdu s miestnou príslušnosťou: Federal Public Service for Justice

  • Kliknite na položku „Territorial jurisdiction“ (Miestna príslušnosť).

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 06/11/2015