Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Právnické profesie - Chorvátsko

Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: chorvátčina.


Právnické profesie

Právnici v súdnych orgánoch

Sudcovia (sudac)

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška.

Za sudcu sa môže vymenovať osoba, ktorá je chorvátskym štátnym príslušníkom.

Osobu, ktorá absolvovala Štátnu školu pre súdnych úradníkov (Državna škola za pravosudne dužnosnike), možno vymenovať za sudcu priestupkového súdu (prekršajni sud), mestského súdu (općinski sud), obchodného súdu (trgovački sud) alebo správneho súdu (upravni sud).

Osobu, ktorá pracuje ako súdny úradník aspoň osem rokov, možno vymenovať za sudcu župného súdu (županijski sud), Vyššieho priestupkového súdu Chorvátskej republiky (Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske), Vyššieho obchodného súdu Chorvátskej republiky (Visoki trgovački sud Republike Hrvatske) a Vyššieho správneho súdu Chorvátskej republiky (Visoki upravni sud Republike Hrvatske).

Aby mohla byť osoba vymenovaná za sudcu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky (Vrhovni sud Republike Hrvatske), musela pracovať minimálne 15 rokov ako súdny úradník, advokát, notár, univerzitný profesor práva s najmenej 15 rokmi pracovných skúseností získaných po zložení štátnej advokátskej skúške alebo musí byť známym právnikom, ktorý zložil štátnu advokátsku skúšku a má aspoň 20-ročné pracovné skúsenosti a ktorý sa osvedčil svojou odbornou prácou v konkrétnej oblasti práva, ako aj svojimi odbornými a vedeckými prácami.

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o súdoch (Zakon o sudovima)

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o Štátnej súdnej rade (Zakon o državnom sudbenom vijeću)

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o odmeňovaní sudcov a ostatných súdnych úradníkov (Zakon o plaćama sudaca i drugih pravosudnih dužnosnika)

Zamestnanci súdu

O počte zamestnancov súdu a pomocných pracovníkoch, ktorí sú potrební na vykonávanie odborných, administratívnych a technických úloh, rozhoduje minister spravodlivosti.

Zamestnávanie štátnych zamestnancov a pomocných pracovníkov na súdoch, ich odmeňovanie a ostatné práva súvisiace s prácou, úlohy a povinnosti a ich zodpovednosť za profesionálne pochybenie sa upravujú v predpisoch o štátnych zamestnancoch a pomocných pracovníkoch a vo všeobecných pracovných predpisoch.

Voľné miesta na súdoch možno obsadiť len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti.

Pri nábore zamestnancov súdu a pomocných pracovníkov na súd sa musí zohľadniť zastúpenie osôb, ktoré sú príslušníkmi národnostných menšín.

Minister spravodlivosti schvaľuje predpisy o požiadavkách na vzdelanie zamestnancov súdu a pomocných pracovníkov, o čakateľských praxiach, podmienkach absolvovania špecializovanej štátnej skúšky, učebnom pláne a spôsobe absolvovania skúšky a o ostatných súvisiacich záležitostiach.

Zamestnancov súdu možno presunúť na iný súd na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti v súlade s potrebami oddelenia. Súd môže mať súdnych poradcov (sudski savjetnik) a vyšších súdnych poradcov (viši sudski savjetnik).

Funkciu súdneho poradcu môže vykonávať osoba, ktorá má univerzitné vzdelanie v odbore právo a ktorá zložila štátnu advokátsku skúšku.

Osoba, ktorá má univerzitný diplom v odbore právo, zložila štátnu advokátsku skúšku a pracovala aspoň dva roky ako súdny poradca, súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň päť rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná na miesto vyššieho súdneho poradcu alebo na súdneho poradcu na Najvyššom súde Chorvátskej republiky.

Osoba, ktorá pracovala aspoň štyri roky ako súdny poradca, súdny úradník, advokát alebo notár, alebo osoba, ktorá pracovala aspoň desať rokov v oblasti iných právnych záležitostí po zložení štátnej advokátskej skúšky, môže byť vymenovaná na miesto vyššieho súdneho poradcu na Najvyššom súde Chorvátskej republiky.

Právomoci súdnych poradcov a vyšších súdnych poradcov

Súdni poradcovia a vyšší súdni poradcovia sa zúčastňujú na súdnych konaniach a sú oprávnení samostatne viesť určité konania pred súdom, posudzovať dôkazy a preukazovať skutočnosti.

Súdny poradca alebo vyšší súdny poradca na základe uskutočneného konania predkladá návrh sudcovi, ktorý má na tento účel oprávnenie zo strany predsedu súdu, na základe ktorého príjme sudca rozhodnutie. Súdny poradca alebo vyšší súdny poradca toto rozhodnutie zverejňuje na základe oprávnenia sudcu.

Ak sudca neprijme návrh, ktorý predložil súdny poradca alebo vyšší súdny poradca, konanie bude viesť sám.

Súdni poradcovia a vyšší súdni poradcovia sú v zmysle platných ustanovení zákona o súdoch oprávnení viesť konanie a navrhovať návrhy rozhodnutí takto:

  1. v občianskoprávnom konaní v sporoch týkajúcich sa platby peňažnej pohľadávky alebo kompenzácie, ak príslušná suma neprekročí 100 000,00 HRK a v obchodných sporoch, ak príslušná suma neprekročí 500 000,00 HRK;
  2. v pracovných sporoch vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv;
  3. v správnych sporoch, ktoré sa týkajú návrhu na začatie konania súvisiaceho so záležitosťami, pre ktoré sa prijíma rozhodnutie na základe konečného rozsudku vo vzorovom spore, alebo návrhu na začatie konania voči konaniu alebo zanedbaniu, ktorého sa dopustil subjekt, ktorý sa riadi verejným právom, a v správnych sporoch, v ktorých príslušná suma neprekročí 100 000,00 HRK;
  4. v exekučných konaniach;
  5. v dedičských konaniach;
  6. v konaniach o katastri nehnuteľností;
  7. v priestupkových konaniach;
  8. v nesporových konaniach, okrem konaní týkajúcich sa pozbavenia prevádzkovej kapacity, zániku spoluvlastníckeho vzťahu, vymedzenia hraníc a konaní v zmysle zákona o rodine (Obiteljski zakon);
  9. v registračných konaniach;
  10. v skrátených insolvenčných konaniach;
  11. v súvislosti s nákladmi súdnych konaní.

Súdni poradcovia a vyšší súdni poradcovia sú oprávnení konať a prijímať rozhodnutia v jednotlivých konaniach, ak sa to stanovuje v osobitných právnych predpisoch.

Súdni poradcovia a vyšší súdni poradcovia informujú o stave prípadu a koncipujú návrh rozhodnutia v druhostupňovom konaní a konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Justiční čakatelia (sudački vježbenik)

Ministerstvo spravodlivosti každý rok rozhoduje o počte pozícií justičných čakateľov na súdoch v súlade s dostupnými finančnými prostriedkami vyčlenenými v štátnom rozpočte.

V osobitnom zákone sa upravujú podmienky týkajúce sa náboru justičných čakateľov na súdoch, spôsob jeho organizovania a trvanie a spôsob vykonávania čakateľskej prax.

Odborní spolupracovníci (stručni suradnik)

Súdy môžu mať aj zamestnancov, ktorí ukončili relevantné odborné štúdium alebo univerzitný študijný program I. a II. stupňa a majú požadované pracovné skúsenosti v odboroch defektológia, sociológia, pedagogika, ekonomika, účtovníctvo a financie alebo v inom relevantnom odbore.

Odborní spolupracovníci a odborní asistenti (stručni pomoćnik) pomáhajú sudcom v práci na prípadoch, pri ktorých sa vyžadujú odborné vedomosti.

Prísediaci (sudac porotnik)

Aby mohla byť osoba vymenovaná za prísediaceho, musí byť dospelým chorvátskym štátnym príslušníkom, ktorý je spôsobilý zastávať túto pozíciu.

Prísediaci sa vymenujú na obdobie štyroch rokov a môžu byť opätovne vymenovaní na konci tohto obdobia.

Ak sa na konci funkčného obdobia súčasného prísediaceho nevymenuje žiadny prísediaci, súčasný prísediaci bude pokračovať v plnení svojich povinností až do nového vymenovania prísediaceho.

Prísediacich na mestských a župných súdoch vymenúva okresné zhromaždenie (županijska skupština) alebo v prípade Záhrebu Mestské zastupiteľstvo mesta Záhreb (Gradska skupština Grada Zagreba) na základe predloženia návrhov obecnej alebo mestskej rady, odborových zväzov, združenia zamestnávateľov a Komory pre hospodárstvo.

Prísediacich na Najvyššom súde Chorvátskej republiky vymenúva chorvátsky parlament na základe návrhu ministra spravodlivosti takým spôsobom, aby boli zastúpené všetky župy.

Pred vymenovaním prísediacich je potrebné získať stanovisko predsedu príslušného súdu k navrhovaným uchádzačom.

Riaditeľ súdnej správy (ravnatelj sudske uprave)

Súd, ktorý má viac ako 40 sudcov, môže mať riaditeľa súdnej správy.

Niekoľko súdov odlišného stupňa a typu, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii župného súdu, a ktoré majú celkovo viac ako 40 sudcov, môže mať spoločného riaditeľa súdnej správy, ktorý vykonáva úlohy pre tieto súdy. Súdy, ktoré majú spoločného riaditeľa súdnej správy, uzatvárajú dohodu o spoločnom plnení úloh, za ktoré je zodpovedný riaditeľ súdnej správy.

Riaditeľ súdnej správy je zodpovedný za riadne a včasné vykonávanie odbornej, správnej, technickej a inej činnosti na súdoch, a to takto:

  • stará sa o údržbu súdnej budovy, priestorov a pracovného vybavenia a o investície,
  • organizuje a koordinuje vypracovanie ročného plánu obstarávania v súlade so zákonom a potrebami súdu,
  • je zodpovedný za vykonávanie postupov verejného obstarávania,
  • vykonáva dohľad nad materiálnymi a finančnými operáciami a vykonáva administratívne a pomocné technické úlohy,
  • stará sa o dohľad a vykonáva dohľad nad využívaním rozpočtových a vlastných zdrojov súdu,
  • zúčastňuje sa na príprave a realizácii projektov súdnej správy a dohliada na realizáciu projektov,
  • stará sa o riadne fungovanie počítačového systému na súde a je zaň zodpovedný,
  • uisťuje sa, že štatistika týkajúca sa činnosti súdu sa vypracováva riadne a načas,
  • spolupracuje s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri kúpe vybavenia a poskytovaní zdrojov určených na osobitné činnosti súdov,
  • vykonáva iné úlohy, ktoré riaditeľovi pridelil predseda súdu.

Riaditeľ súdnej správy sa za svoju prácu zodpovedá predsedovi súdu.

Aby sa mohla osoba vymenovať za riaditeľa súdnej správy, musí mať univerzitný diplom v odbore právo alebo ekonomika a príslušné skúsenosti v organizačnej a finančnej činnosti.

Súdny tajomník (tajnik suda)

Súd, ktorý má viac ako 15 sudcov, môže mať tajomníka. Súdny tajomník pomáha predsedovi súdu pri plnení úloh súdnej správy. Za súdneho tajomníka sa môže vymenovať osoba, ktorá má univerzitný diplom v odbore právo.

Aby sa osoba mohla vymenovať za tajomníka Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky, Vyššieho obchodného súdu Chorvátskej republiky, Vyššieho správneho súdu Chorvátskej republiky a Vyššieho priestupkového súdu Chorvátskej republiky, musí spĺňať podmienky na to, aby mohla byť súdnym poradcom na príslušnom súde.

Súdny tajomník je zodpovedný za riadne a včasné vykonávanie administratívnej a inej technickej činnosti na súdoch, a to takto:

  • organizuje a je zodpovedný za činnosť zamestnancov súdu a pomocných pracovníkov,
  • monitoruje a plánuje odbornú prípravu zamestnancov a pomocných pracovníkov a dohliada na ich výkon,
  • so súhlasom predsedu súdu prijíma rozhodnutia o úlohe súdnych zamestnancov a pomocných pracovníkov,
  • na základe rozhodnutia predsedu súdu je zodpovedný za petície a sťažnosti strán týkajúcich sa činnosti súdu,
  • vykonáva iné úlohy, za ktoré je zodpovedná súdna správa a ktoré mu pridelil predseda súdu,
  • vykonáva iné úlohy stanovené v osobitných právnych predpisoch.

Súdny tajomník sa za svoju prácu zodpovedá predsedovi súdu.

Hovorca súdu (glasnogovornik suda)

Súd má hovorcu.

Hovornom súdu je sudca, súdny poradca alebo osoba, ktorú určil predseda súdu v ročnom pracovnom harmonograme.

Predseda župného súdu môže určiť jedného sudcu z tohto súdu, ktorý bude hovorcom tohto súdu a mestských súdov v jeho jurisdikcii. Môže sa vymenovať zástupca hovorcu.

Hovorca súdu poskytuje informácie o činnosti súdu v súlade so zákonom o súdoch, rokovacím poriadkom súdu (Sudski poslovnik) a zákonom o slobodnom prístupe k informáciám (Zakon o pravu na pristup informacijama).

Prokurátori (državni odvjetnik)

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška.

Prokurátor je zodpovedný za vykonávanie úloh súvisiacich s oblasťou pôsobnosti prokuratúry (državno odvjetništvo), ktorý zastupuje a riadi.

Prokuratúra je autonómny a nezávislý súdny orgán, ktorý má právomoc a povinnosť prijímať opatrenia proti páchateľom trestných činov a iných stíhateľných trestných činov, prijímať právne kroky na ochranu majetku Chorvátskej republiky a využívať opravné prostriedky na ochranu ústavy a zákonov.

Prokuratúra vykonáva svoje právomoci na základe ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Chorvátskej republiky, a iných predpisov, ktoré boli prijaté v súlade s Ústavou, medzinárodnou zmluvou alebo právom Chorvátskej republiky.

Prokuratúra Chorvátskej republiky bol založená s cieľom pokryť celé územie Chorvátskej republiky, mestské prokuratúry (općinsko državno odvjetništvo) boli založené s cieľom pokryť územie jedného alebo viacerých mestských súdov a župné prokuratúry (županijsko državno odvjetništvo) boli zriadené s cieľom pokryť územie župného súdu alebo obchodného súdu a jurisdikciu správneho súdu.

PROKURATÚRA CHORVÁTSKEJ REPUBLIKY

ÚRAD NA PREVENCIU KORUPCIE A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU (URED ZA SUZBIJANJE KORUPCIJE I ORGANIZIRANOG KRIMINALITETA) [USKOK]

ŽUPNÉ PROKURATÚRY (15)

MESTSKÉ PROKURATÚRY (33)

Prokuratúra Chorvátskej republiky
Gajeva 30a, 10 000 Zagreb
Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.dorh.hr/

Generálny prokurátor Chorvátskej republiky (glavni državni odvjetnik)
tel.: +385 1 459 18 88
fax: +385 1 459 18 54
e-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknetajnistvo.dorh@dorh.hr

Oddelenie trestného práva (kazneni odjel)
tel.: +385 1 459 18 00
fax: +385 1 459 18 05
e-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknetajnistvo.kazneni@dorh.hr

Oddelenie občianskoprávnych a správnych záležitostí (građansko upravni odjel)
tel.: +385 1 459 18 61
fax: +385 1 459 19 12
e-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknetajnistvo.gradjanski@dorh.hr

Mestské úrady štátneho zástupcuPDF(370 Kb)hr

Župné úrady štátneho zástupcuPDF(284 Kb)hr

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o Úrade štátneho zástupcu (Zakon o državnom odvjetništvu)

Odkaz sa zobrazí v novom okne(Zákon o územiach a sídlach Úradov štátneho zástupcu (Zakon o područjima i sjedištima državnih odvjetništava)

Nový zákon o územiach a sídlach prokuratúr, ktorým sa zefektívňuje sieť mestských prokuratúr, nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o Úrade na prevenciu korupcie a organizovaného zločinu (Zakon o Uredu za suzbijanje korupcije i organiziranog kriminaliteta)

Advokáti (odvjetnik)

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška.

Advokáti predstavuje nezávislú službu, ktorou sa fyzickým a právnickým osobám poskytuje právna pomoc, aby mohli tieto osoby uplatňovať a obhajovať svoje práva a právne záujmy. Advokáciu upravuje zákon o advokácii (zakon o odvjetništvu).

Autonómiu a nezávislosť advokácie sa zaisťuje autonómnym a nezávislým vykonávaním povolania advokáta. Advokáti sú organizovaní v rámci Chorvátskej advokátskej komory (Hrvatska odvjetnička komora), ktorá predstavuje autonómne a nezávislé združenie advokátov na území Chorvátskej republiky.

Advokáti môžu byť organizovaní ako právnická kancelária (odvjetnički ured), spoločná advokátska kancelária (zajednički odvjetnički ured) alebo advokátska firma (odvjetničko društvo), v poslednom prípade osobitne ako verejná obchodná spoločnosť (javno trgovačko društvo) alebo spoločnosť s ručením obmedzením (društvo s ograničenom odgovornošću). Advokáti poskytujú advokátsku službu ako profesiu a nemôžu vykonávať iné úlohy.

Advokáti sa musia stať členom Chorvátskej advokátskej komory, ktorá je autonómnou a nezávislou organizáciou s vlastnosťami právnickej osoby. Chorvátska advokátska komora zastupuje povolanie advokátov Chorvátskej republiky ako celku. K orgánom komory patria zhromaždenie (Skupština), správna rada (Upravni odbor), výkonná rada (Izvršni odbor), predseda (Predsjednik) a iné orgány vymedzené v jej stanovách.

Advokáti môžu ponúkať akýkoľvek typ právnej pomoci, predovšetkým:

  • poskytovať právne poradenstvo,
  • koncipovať dokumenty (zmluvy, závety, vyhlásenia atď.) a vypracovávať žaloby, sťažnosti, návrhy, žiadosti, prihlášky, mimoriadne opravné prostriedky a iné procesné materiály,
  • zastupovať svojich klientov.

Advokát môže vykonávať svoju advokátsku prax samostatne alebo v spoločnom úrade alebo v advokátskej firme.

Právnu pomoc môžu ponúkať len profesionálni advokáti, ak zákon nestanovuje inak. Profesori a docenti (docenti) vyučujúci právne predmety na univerzitách v Chorvátskej republike môžu poskytovať právne poradenstvo a stanoviská za poplatok. Nezahŕňa to koncipovanie dokumentov (zmluvy, závety, vyhlásenia atď.), ani prípravu žalôb, sťažností, návrhov, žiadostí, prihlášok, mimoriadnych opravných prostriedkov a iných procesných materiálov. Tieto osoby nemôžu ponúkať iné formy právnej pomoci a majú povinnosť informovať Chorvátsku advokátsku komoru o svojom úmysle ponúkať právnu pomoc na účely evidencie.

Osoba získa právo pracovať ako advokát na území Chorvátskej republiky zaradením do zoznamu advokátov a po zložení slávnostnej prísahy. Osobitné rozhodnutie o zaradení osoby do zoznamu advokátov vykonáva Chorvátska advokátska komora.

Chorvátska advokátska komora
Koturaška 53/II, 10 000 Zagreb
Tel.: +385 1 6165 200
Fax: +385 1 6170 686
Odkaz sa zobrazí v novom oknehok-cba@hok-cba.hr
Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.hok-cba.hr/
Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o právnickom povolaní

Notári (javni bilježnik)

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna notárska skúška.

Notári nezastupujú klientov. Sú to skúsení odborníci, ktorých splnomocňujú klienti. Ich cieľom je pomôcť svojim klientom riadiť svoje záležitosti, ako aj možnosti s cieľom vyhnúť sa zdĺhavým a nákladným sporom. Okrem toho sú nezaujatí, pretože konajú s cieľom chrániť právnu istotu a nie v záujme konkrétneho klienta a nesmú odmietnuť vykonať úradné povinnosti, pokiaľ k tomu nemajú platný dôvod. Informácie, ktoré získajú pri vykonávaní svojej činnosti, musia považovať za dôverné.

Notárske služby pozostávajú z úradného koncipovania a vydávania verených listín týkajúcich sa právnych transakcií, vyhlásení a skutočností, na ktorých sú založené práva, úradného osvedčovania súkromných dokumentov, akceptovania bezpečnej úschovy dokumentov, peňazí a cenných predmetov s cieľom ich odovzdania iným osobám alebo príslušným orgánom, a z vykonávania postupov stanovených v právnych predpisoch na základe pokynu súdu alebo iného verejného orgánu. Organizácia a fungovanie notárov ako verejnej služby sú stanovené v zákone o notároch (zakon o javnom bilježništvu).

Notárske služby poskytujú notári ako samostatní a nezávislí vykonávatelia týchto služieb, ktorí vystupujú ako osoby s verejnou dôverou. Notárov vymenúva minister spravodlivosti. O sídle notárov na území, pre ktoré sú vymenovaní, rozhoduje ministerstvo, a úradné územie notára zodpovedá územiu stanovenému v právnych predpisoch pre mestský súd, na území ktorého majú svoje sídlo. Notár má povolenie zastupovať klienta pred súdmi a inými verejnými orgánmi v nesporovom konaní v prípade, ak takýto prípad priamo súvisí s ktorýmkoľvek z dokumentov klienta, a v tomto prípade má notár práva a povinnosti advokáta.

Notári sa musia v Chorvátskej republike stať členom Chorvátskej komory notárov (Hrvatska javnobilježnička komora). Sídlo komory je v Záhrebe. Cieľom komory je chrániť dobré meno a česť notárov a obhajovať ich práva a záujmy, pričom komora rozhoduje o ich právach, úlohách a povinnostiach. K orgánom komory patria zhromaždenie (Skupština), správna rada (Upravni odbor) a predseda (Predsjednik).

Prácu notárov monitoruje ministerstvo spravodlivosti a komora.

Chorvátska komora notárov
Radnička cesta 34/II, 10 000 Zagreb
tel.: +385 1 4556 566
fax: +385 1 4551 544
e-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknehjk@hjk.hr
Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.hjk.hr/Uredi
Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o notároch (Zakon o javnom bilježništvu)
Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o notárskych poplatkoch (Zakon o javnobilježničkim pristojbama)

Právnici vo vnútroštátnych, miestnych a krajských (regionálnych) orgánoch

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška (na miesta zastupujúce zamestnávateľa).

Postavenie štátnych zamestnancov (vrátane právnikov) v orgánoch štátnej správy sa upravuje zákonom o štátnych zamestnancoch (zakon o državnim službenicima) a postavenie zamestnancov (vrátane právnikov) v orgánoch miestnej a krajskej (regionálnej) správy sa upravuje zákonom o miestnej a regionálnej samospráve [zakon o lokalnoj i područnoj (regionalnoj) samoupravi].

Právnici v obchodných spoločnostiach

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška (na miesta zastupujúce zamestnávateľa).

Právnici v obchodných spoločnostiach sú oprávnení zastupovať príslušnú obchodnú spoločnosť v ich postavení oprávneného zástupcu z dôvodu zamestnania pred všetkými orgánmi a vo všetkých právnych vzťahoch, napríklad občianskoprávne konanie, uzatváranie zmlúv, otázky pracovného práva, majetku a postavenia, priestupkové a trestné konanie atď. Právnici, ktorí pracujú v hospodárskej sfére, sú oprávnení zložiť štátnu advokátsku skúšku za podmienok stanovených v zákone.

Chorvátska republika nemá žiadnu komoru právnikov, ktorí pracujú v obchodných spoločnostiach. Určitý počet právnikov, ktorí pracujú v obchodných spoločnostiach, je z tohto dôvodu členom organizácií občianskej spoločnosti, ktoré boli zriadené s cieľom podporovať záujem o právnické povolanie v obchode a získať modernú profesionálnu odbornú prípravu pre právnikov v týchto spoločnostiach.

Postavenie právnikov v obchodných spoločnostiach v Chorvátskej republike sa neupravuje osobitným predpisom.

Právnici v inštitúciách a akademickej obci

Požiadavky na vzdelanie: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, zložená štátna advokátska skúška (na miesta zastupujúce zamestnávateľa).

Požiadavky na vzdelanie v prípade práce pre akademickú obec alebo v prípade vykonávania vedeckých povolaní a povolaní v oblasti vzdelávania: univerzitný diplom alebo titul magistra v odbore právo, doktorandský diplom, verejné prezentácie na vedeckých alebo akademických zhromaždeniach v predmetnej oblasti, uverejnené vedecké a akademické práce.

Štátna súdna rada (Državno sudbeno vijeće)

Štátna súdna rada je autonómny a nezávislý orgán, ktorý zaisťuje autonómiu a nezávislosť súdnictva v Chorvátskej republike. V súlade s ústavou a zákonom rozhoduje samostatne vo veci vymenovania, povýšenia, preloženia, prepustenia a disciplinárnej zodpovednosti sudcov a predsedov súdov, s výnimkou prípadu predsedu Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky. Predsedu Najvyššieho súdu volí a prepúšťa chorvátsky parlament na základe návrhu chorvátskeho prezidenta po tom, ako Valné zhromaždenie (Opća sjednica) Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky a príslušný výbor chorvátskeho parlamentu vyjadrili svoj súhlas. Predseda Najvyššieho súdu Chorvátskej republiky je volený na obdobie štyroch rokov.

Štátna súdna rada má 11 členov, z ktorých siedmi sú sudcovia, dvaja sú univerzitní profesori práva a dvaja sú poslanci parlamentu, pričom jeden z nich musí byť z opozície.

Odkaz sa zobrazí v novom okneZákon o Štátnej súdnej rade (Zakon o državnom sudbenom vijeću)

Rada prokurátorov (Državnoodvjetničko vijeće)

Rada prokurátorov vymenúva a prepúšťa prokurátorov a ich zástupcov a rozhoduje o ich disciplinárnej zodpovednosti, s výnimkou generálneho prokurátora Chorvátskej republiky. Generálneho prokurátora Chorvátskej republiky vymenúva na obdobie štyroch rokov chorvátsky parlament na základe návrhu vlády Chorvátskej republiky a po vyjadrení stanoviska príslušného výboru chorvátskeho parlamentu.

Rada prokurátorov má 11 členov, z ktorých siedmi sú zástupcovia prokurátorov, dvaja sú univerzitní profesori práva a dvaja sú poslanci parlamentu, pričom jeden z nich musí byť z opozície.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 12/09/2016