Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Nárok na výživné - Poľsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

OBSAH

Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Podľa článku 128 zákona o rodine a poručníctve vyživovacia povinnosť predstavuje povinnosť priamych pokrvných príbuzných a súrodencov poskytovať prostriedky na živobytie (vrátane ošatenia, potravín, ubytovania, palív a liekov) a podľa potreby aj na výchovu (vrátane zabezpečenia fyzického a intelektuálneho rozvoja a prístupu k vzdelaniu a ku kultúre).

Výživné predstavuje peňažnú alebo naturálnu dávku. V prípade detí zahŕňa aj osobný vklad do ich výchovy a prácu v spoločnej domácnosti v súlade s vyživovacou povinnosťou.

Pohľadávka na výživné je právo jednej osoby žiadať od druhej osoby plnenie vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť spravidla vzniká z rôznych druhov rodinných vzťahov. Podľa druhu rodinného vzťahu poľské právo rozlišuje tieto druhy vyživovacej povinnosti:

1. vyživovacia povinnosť medzi príbuznými (vyživovacia povinnosť voči deťom predstavuje osobitnú kategóriu tejto povinnosti): V prípade príbuzných majú nárok na poberanie výživného len osoby, ktoré sú v hmotnej núdzi. Rodičia sú povinní poskytovať výživné deťom, ktoré ešte nie sú schopné starať sa o seba, pokiaľ príjmy z majetku dieťaťa nie sú dostatočné na pokrytie nákladov na jeho obživu a výchovu. Po dosiahnutí veku 18 rokov deti strácajú právo na výživné okrem prípadov, keď chcú pokračovať vo vzdelávaní a ich doterajšie výsledky dokazujú opodstatnenosť tohto rozhodnutia alebo keď by sa vyživovacia povinnosť mala zachovať vzhľadom na zdravotný stav alebo osobnú situáciu detí. Rodičia okrem toho nie sú povinní poskytovať výživné dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 18 rokov, a hoci je pripravené na zamestnanie, začne študovať a potom zanechá štúdium, nezaznamená uspokojivý pokrok, nedosiahne dostatočné známky na postup do vyššieho ročníka a nevykoná skúšky do stanovených konečných termínov, a z týchto dôvodov nedokončí štúdium do času určeného na jeho študijný program.

Ak nie je možné získať výživné alebo ak by jeho získanie prinieslo nadmerné ťažkosti, vyživovacia povinnosť sa môže nariadiť inému príbuznému (napríklad starým rodičom dieťaťa, ktorí sú rodičmi povinného na plnenie výživného, ktorý sa ukrýva);

2. vyživovacia povinnosť vyplývajúca z osvojenia: Ak má osvojenie vplyv výhradne na vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, vyživovacia povinnosť osvojiteľa voči osvojencovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou príbuzných vo vzostupnej línii a súrodencov osvojenca voči tejto osobe, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť osvojenca voči jeho príbuzným vo vzostupnej línii a súrodencom je v poradí posledná. V ostatných aspektoch sa na osvojenca vzťahujú zásady stanovené v bode 1;

3. povinnosť medzi príbuznými, ktorých príbuzenský vzťah sa vytvoril sobášom (nevlastná matka, nevlastný otec, nevlastné deti): Nárok na výživné majú len osoby v hmotnej núdzi, a to len ak bude v danej situácii uloženie vyživovacej povinnosti v súlade so všeobecne uznávanými spoločenskými normami. Podľa poľských právnych predpisov a judikatúry pojem „hmotná núdza“ znamená neschopnosť človeka zaistiť svoje primerané potreby z vlastných zdrojov a vlastným úsilím;

4. povinnosť medzi manželmi počas trvania manželstva: – rodinní príslušníci si môžu uplatniť právo na „rovnakú životnú úroveň“ pre všetkých rodinných príslušníkov. Podľa článku 27 zákona o rodine a poručníctve sú obidvaja manželia povinní podľa svojich schopností, príjmu a finančnej spôsobilosti pomáhať zabezpečovať potreby rodiny, ktorú si založili prostredníctvom svojho vzťahu. Táto povinnosť sa môže považovať za plne alebo čiastočne splnenú aj formou vynaloženia osobného úsilia o výchovu detí a starostlivosť o spoločnú domácnosť;

5. povinnosť medzi manželmi po skončení manželstva: Ak jeden z manželov bol uznaný za výlučne zodpovedného za rozvrat manželstva a rozvod znamená podstatné zhoršenie finančnej situácie druhého manželského partnera, tento druhý partner môže žiadať, aby boli zaistené jeho primerané potreby, aj keby nebol v hmotnej núdzi. V iných prípadoch môže manželský partner v hmotnej núdzi žiadať od svojho bývalého manželského partnera výživné úmerné svojim primeraným potrebám a zárobkovým možnostiam a finančnej situácii bývalého manželského partnera. Vyživovacia povinnosť voči manželskému partnerovi zaniká, keď manželský partner uzavrie iné manželstvo. Ak však vyživovaciu povinnosť znáša rozvedený manželský partner, ktorý nebol uznaný zodpovedným za rozvrat manželstva, táto povinnosť zaniká päť rokov po vydaní rozsudku o rozvode, ak súd nerozhodne vo výnimočných prípadoch o predĺžení uvedeného päťročného obdobia na žiadosť manželského partnera, ktorý má nárok na poberanie výživného;

6. povinnosť otca dieťaťa, ktoré sa narodilo mimo manželského zväzku, voči matke dieťaťa: Otec, ktorý nie je manželom matky, musí prispievať matke podľa svojich pomerov na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a na trojmesačné výživné počas obdobia pôrodu a šestonedelia. V prípade naliehavých dôvodov môže matka žiadať od otca dieťaťa príspevok na výživné na obdobie dlhšie ako tri mesiace.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré sa nedokáže o seba postarať samo. Keďže deti sú povinné vzdelávať sa až do veku 18 rokov, spravidla sú oprávnené na poberanie výživného, až kým nedosiahnu vek dospelosti alebo až kým neukončia magisterský stupeň štúdia alebo vyššie odborné vzdelávanie.

Dávky zo štátneho fondu pre výživné sa vyplácajú oprávneným osobám až do veku 18 rokov. Tieto osoby sú oprávnené na poberanie dávok, až kým nedosiahnu vek 25 rokov, ak pokračujú vo vzdelávaní v školách alebo inštitúciách vyššieho odborného vzdelávania, a na časovo neobmedzené obdobie, ak boli uznané za osoby s vážnym zdravotným postihnutím.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Áno, možné sú tieto situácie:

  1. povinný na plnenie výživného plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne;
  2. strany dosiahnu dohodu o vyživovacej povinnosti;
  3. ak povinný na plnenie výživného neplní svoju povinnosť, návrh na priznanie výživného sa podá na okresný súd (sąd rejonowy), ktorý je príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby (článok 32 Občianskeho súdneho poriadku) alebo odporcu (článok 27 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Takýto návrh sa podá na krajský súd (sąd okręgowy) počas konania o rozvode alebo rozluke.

Podanie návrhu je oslobodené od súdneho poplatku. Malo by však spĺňať požiadavky na písomné podanie, t. j. malo by zahŕňať názov súdu, na ktorý sa podáva; mená a priezviská strán, ich zákonných zástupcov a oprávnených zástupcov; druh písomného podania; jasný opis návrhu, hodnotu nároku, opis skutkového stavu odôvodňujúci návrh a v prípade potreby aj odôvodnenie príslušnosti súdu; podpis strany alebo jej zákonného zástupcu alebo oprávneného zástupcu (musí byť priložené splnomocnenie); zoznam príloh; miesta bydliska alebo sídla strán, ich zákonných zástupcov a oprávnených zástupcov; a opis nároku. Následné písomné podania musia obsahovať aj číslo spisu.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Návrh na určenie výživného môže v mene oprávnenej osoby podať:

  • oprávnený zástupca (okrem právneho zástupcu a právneho poradcu môžu byť oprávnenými zástupcami aj tieto osoby: rodičia, manželský partner, súrodenci, príbuzní vo vzostupnej línii alebo osoby s príbuzenský vzťahom k osobe oprávnenej na výživné na základe osvojenia, ako aj osoba, ktorá spravuje majetok osoby oprávnenej na výživné),
  • zástupca orgánu miestnej samosprávy zodpovedný za sociálnu pomoc [podľa zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 zbierky zákonov (Dziennik Ustaw) z roku 2004, č. 64, bod 593 sú takýmito zástupcami riaditelia miestnych centier sociálnej pomoci alebo okresných centier rodinnej podpory],
  • v článku 61 ods. 1 bode 1 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že mimovládne organizácie môžu v rámci svojich zákonných povinností začať konanie o výživnom na základe písomného súhlasu fyzickej osoby,
  • prokurátor, ak je to potrebné v záujme presadzovania právneho poriadku a verejného záujmu.

Zákonní zástupcovia konajú v mene maloletých oprávnených osôb. Po dosiahnutí veku dospelosti však už musia konať samy za seba.

Osoba žijúca v spoločnej domácnosti ani blízky známy, pokiaľ nepatria medzi uvedené osoby, nemôžu konať v mene osoby oprávnenej na poberanie výživného.

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Podľa Občianskeho súdneho poriadku sú vo veciach týkajúcich sa výživného vecne príslušné okresné súdy. Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta pobytu osoby oprávnenej na výživné alebo miesta pobytu odporcu. Súdy miestne príslušné v konkrétnych obciach sú uvedené v nariadení ministra spravodlivosti z 28. decembra 2018 o určení sídiel a príslušnosti odvolacích súdov, krajských súdov a okresných súdov a rozsahu ich pôsobnosti (zbierka zákonov z roku 2018, bod 2548).

Krajské súdy sú príslušné vo veciach týkajúcich sa uznávania rozhodnutí súdov členských štátov EÚ v Poľsku (článok 11511 bod 1 Občianskeho súdneho poriadku), ak bolo rozhodnutie vydané pred tým, než štát, v ktorom bolo vydané, začal byť viazaný Haagskym protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009, s. 17).

V súlade s článkom 115314 zmeneného Občianskeho súdneho poriadku v Poľskej republike existujú tieto vykonateľné tituly:

  1. rozsudky vynesené súdmi členských štátov EÚ a dohody a úradné listiny vydané týmito štátmi, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1215/2012, ak sú vykonateľné;
  2. rozsudky vynesené súdmi členských štátov EÚ, dohody a úradné listiny vydané týmito štátmi, ktoré sú osvedčené ako európsky exekučný titul;
  3. európske platobné rozkazy vydané súdmi členských štátov EÚ, ktorých vykonateľnosť bola vyhlásená v týchto štátoch podľa nariadenia č. 1896/2006;
  4. rozsudky vynesené súdmi členských štátov EÚ v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu a osvedčené v týchto štátoch podľa nariadenia č. 861/2007;
  5. rozhodnutia vo veciach výživného vydané v členských štátoch EÚ, ktoré sú stranami Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009, s. 17), ako aj dohody a úradné listiny vo veciach výživného z týchto štátov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 4/2009;
  6. rozsudky vynesené v členských štátoch EÚ zahŕňajúce ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 606/2013, ak sú vykonateľné.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Zastupovanie právnym zástupcom sa vo veciach týkajúcich sa výživného nevyžaduje. Strany môžu konať vo vlastnom mene alebo prostredníctvom profesionálnych zástupcov.

Podrobné informácie o možnosti vymenovania právneho zástupcu určeného z úradnej moci, ktorý koná v mene strany oprávnenej na výživné, sa nachádzajú v bodoch 7 a 20.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Strana, ktorá žiada o priznanie výživného, a odporca vo veci týkajúcej sa zníženia výživného sú podľa poľského práva oslobodení od súdnych trov (článok 96 ods. 1 bod 2 zákona o súdnych trovách v občianskych veciach z 28. júla 2005, zbierka zákonov z roku 2005, č. 167, bod 1398, v znení zmien). Tieto osoby sú oslobodené úplne, čo znamená, že neplatia žiadne súdne trovy, odvolacie poplatky ani poplatky za výkon rozhodnutia.

Okrem toho strana, ktorá je oslobodená od súdnych trov, môže požiadať o právnu pomoc vo forme právneho zástupcu určeného z úradnej moci. Ak sa vyhovie žiadosti o určenie právneho zástupcu, poplatky za služby advokáta hradí odporca strany, pre ktorú je právny zástupca určený. Ak táto osoba vec prehrá, tieto poplatky sa hradia zo štátnej pokladnice.

Práva štátnych príslušníkov členských štátov v tejto záležitosti sú upravené zákonom zo 17. decembra 2004 o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach prejednávaných v členských štátoch Európskej únie a o práve na pomoc na účely vyriešenia sporu formou zmieru pred začatím súdneho konania (zbierka zákonov z roku 2005, č. 10, bod 67).

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Výška výživného závisí od zárobkových a finančných možností povinného na plnenie výživného a od primeraných potrieb oprávnenej osoby. Medzi primerané potreby osoby oprávnenej na výživné patrí všetko potrebné na živobytie, v zmysle hmotných aj nehmotných potrieb (kultúrnych a duchovných). Medzi potreby maloletých osôb patria náklady na ich výchovu. Pri hodnotení zárobkových a finančných možností povinných na plnenie výživného sa neberú do úvahy príjmy, ktoré skutočne zarábajú, ale príjmy, ktoré by mohli zarábať, ak by úplne využili svoj zárobkový potenciál. To znamená, že aj nezamestnanej osobe, ktorá nemá pravidelný príjem, sa môže nariadiť platenie výživného a platby sa od nej môžu vymáhať.

Ak nastane zmena pomerov, možno požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výživnom. O túto zmenu môže požiadať každá zo strán vzťahu týkajúceho sa výživného. V závislosti od konkrétnych pomerov môže strana požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti alebo o zvýšenie alebo zníženie výšky výživného. Výška výživného sa môže zmeniť, ak sa zvýšia alebo znížia primerané potreby osoby oprávnenej na poberanie výživného alebo zárobkové možnosti povinného na plnenie výživného.

V Poľsku nie je stanovená pevná výška výživného a výživné sa nevypočítava ako pevný percentuálny podiel zo zárobkov povinného na plnenie výživného. V roku 2014 dosahovala minimálna hrubá mzda výšku 1 680 PLN (približne 400 EUR). V roku 2013 dosahovala priemerná hrubá mzda výšku 3 650 PLN (približne 900 EUR) mesačne. V roku 2015 dosahovala minimálna hrubá mzda výšku 1 750 PLN, v roku 2016 – 1 850 PLN a v roku 2019 dosahuje 2 250 PLN. V praxi sa výška výživného, ktorú určia súdy, pohybuje od 300 PLN do 1 000 PLN mesačne na jedno dieťa. Výška výživného nepodlieha automatickej indexácii v závislosti od veku dieťaťa ani od úrovne inflácie.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Osoba, ktorá sa v exekučnom titule uvádza ako povinný na plnenie výživného, musí výživné platiť. Výživné určené v Poľsku sa spravidla vypláca zákonnému zástupcovi maloletej osoby v poľských zlotých (v hotovosti alebo bankovým prevodom) každý mesiac, zvyčajne do desiateho dňa v mesiaci. Pre prípad meškania platby je v rozsudku stanovený zákonný úrok (od roku 2008 vo výške 13 % ročne) na dlžnú sumu (pozri informácie, ktoré Poľsko poskytuje o zákonnom úroku).

Vyživovaciu povinnosť tak spravidla plní výlučne povinný na plnenie výživného. Ak táto osoba neplatí dobrovoľne, osoba oprávnená na poberanie výživného môže požiadať príslušný súdny orgán (spravidla súdneho zriadenca) o začatie exekučného konania. Výkon rozhodnutia môže byť iniciovaný z úradnej moci na žiadosť súdu prvého stupňa, ktorý vydal rozhodnutie o výške výživného. Osoba oprávnená na výživné môže takisto predložiť exekučný titul na pracovisku povinného na plnenie výživného alebo v inštitúcii, ktorá tejto osobe vypláca dôchodok, a požiadať, aby sa dlhované výživné odpočítalo od súm vyplácaných povinnému na plnenie výživného. Takáto žiadosť je pre vyplácajúci orgán záväzná.

Na exekúciu nehnuteľného majetku povinného na plnenie výživného je potrebný osobitný návrh.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak povinný na plnenie výživného neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môže byť k tomu donútený (pozri bod 9).

Okrem toho, podľa článku 209 Trestného zákona (zbierka zákonov z roku 1997, č. 88, bod 553) sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti predstavuje trestný čin, za ktorý je možné uložiť pokutu, iný trest než odňatie slobody alebo odňatie slobody až na dva roky. Tento trestný čin sa stíha na návrh obete, inštitúcie sociálneho zabezpečenia alebo orgánu zodpovedného za prijatie opatrení proti povinnému na plnenie výživného. Ak boli obeti priznané primerané rodinné dávky alebo príspevky vyplácané v prípade neúspešného vymáhania platby výživného, trestné stíhanie sa vedie z úradnej moci.

V článku 5 ods. 3b bode 2 a článku 5 ods. 5 zákona o pomoci osobám oprávneným na výživné zo 7. septembra 2007 (zbierka zákonov z roku 2007, č. 192, bod 1378) sa uvádza, že príslušný orgán môže uplatniť odobratie vodičského oprávnenia povinnému na plnenie výživného.

Ak výkon rozhodnutia nie je úspešný, súdny zriadenec môže požiadať o zaradenie povinného na plnenie výživného do zoznamu nesolventných dlžníkov.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

V súlade s článkom 1083 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dlžné platby výživného sa môžu v celom rozsahu uspokojiť zablokovaním bankového účtu.

V súlade s článkom 833 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je exekúcia platu zamestnanca možná v rozsahu stanovenom v Zákonníku práce. Exekvovať je možné spravidla 60 % platu. Až tri pätiny sumy, ktorú poskytla štátna pokladnica na osobitné účely, najmä vo forme grantov a pomoci, je takisto možné exekvovať (článok 831 ods. 1 bod 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Okrem toho podľa článku 829 Občianskeho súdneho poriadku exekúcii nemôžu podliehať tieto položky:

  1. zariadenie domácnosti, posteľná bielizeň, spodná bielizeň a bežné nevyhnutne potrebné oblečenie pre povinného na plnenie výživného a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, ako aj nevyhnutne potrebné oblečenie na vykonávanie služby alebo profesie;
  2. potraviny a palivá, ktoré povinný na plnenie výživného a jeho nezaopatrení rodinní príslušníci nevyhnutne potrebujú na jeden mesiac;
  3. jedna krava alebo dve kozy, alebo tri ovce, ktoré sú nevyhnutne potrebné na obživu povinného na plnenie výživného a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, spolu so zásobami krmiva a steliva do nasledujúceho zberu úrody;
  4. nástroje a iné predmety, ktoré povinný na plnenie výživného nevyhnutne potrebuje na vykonávanie plateného zamestnania, a suroviny nevyhnutne potrebné na výrobu na obdobie jedného týždňa, s výnimkou motorových vozidiel;
  5. v prípade povinných na plnenie výživného vykonávajúcich pravidelné trvalé zamestnanie peňažná suma zodpovedajúca nevymáhateľnej časti mzdy na obdobie do nasledujúcej splatnosti a v prípade povinných na plnenie výživného bez pravidelnej mzdy peňažná suma nevyhnutne potrebná na obživu povinného na plnenie výživného a jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov na obdobie dvoch týždňov;
  6. predmety potrebné na štúdium, osobné doklady, ocenenia, predmety používané na náboženské obrady a predmety každodennej potreby, ktoré by bolo možné predať iba za cenu výrazne nižšiu, ako je ich hodnota, ale ktoré sú pre povinného na plnenie výživného užitočné;
  7. lieky v zmysle zákona o liečivách zo 6. septembra 2001 (zbierka zákonov z roku 2008, č. 45, bod 271, v znení zmien) nevyhnutne potrebné na prevádzku zdravotníckeho zariadenia v zmysle právnych predpisov o zdravotnej starostlivosti na obdobie troch mesiacov a lieky nevyhnutne potrebné na jeho prevádzku v zmysle zákona o liekoch z 20. mája 2010 (zbierka zákonov č. 107, bod 679 a zbierka zákonov z roku 2011 č. 102, bod 586 a č. 113, bod 637);
  8. predmety nevyhnutne potrebné vzhľadom na zdravotné postihnutie povinného na plnenie výživného alebo jeho rodinných príslušníkov.

Minister spravodlivosti po konzultácii s ministrom poľnohospodárstva a ministrom financií prostredníctvom nariadenia uvedie, ktoré predmety patriace poľnohospodárovi nemôžu byť predmetom exekúcie (článok 830).

Okrem toho sa v článku 831 Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že exekúcii nepodliehajú až do výšky 75 % jednotlivé platby najmä dávok sociálnej pomoci v zmysle zákona o sociálnej pomoci z 12. marca 2004 (zbierka zákonov z roku 2013, bod 182, v znení zmien) a pohľadávky povinného na plnenie výživného voči štátnemu rozpočtu alebo Národnému fondu zdravia (Narodowy Fundusz Zdrowia) v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o dávkach na zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov z 27. augusta 2004 (zbierka zákonov z roku 2008, č. 164, bod 1027, v znení zmien) pred poskytnutím takýchto dávok, pokiaľ nejde o pohľadávky zamestnancov alebo poskytovateľov služieb povinného na plnenie výživného uvedené v článku 5 bode 41 písm. a) a b) zákona o dávkach na zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov z 27. augusta 2004.

V článku 137 ods. 1 zákona o rodine a poručníctve je stanovené, že pohľadávky na výživné sa premlčujú po troch rokoch.

V článku 121 bode 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že v prípade pohľadávok detí voči rodičom premlčacia lehota nezačne plynúť (resp. sa preruší) počas trvania rodičovských práv a povinnosti.

Ak povinný na plnenie výživného spochybňuje platnosť vyživovacej povinnosti voči dospelému dieťaťu, súdny zriadenec môže požiadať osobu, ktorá si uplatňuje nárok na poberanie výživného, aby predložila osvedčenie potvrdzujúce, že pokračuje v štúdiu, nemá žiadne príjmy alebo podstupuje zdravotnú liečbu, a preto stále potrebuje finančnú podporu od povinného na plnenie výživného.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Ako sa uvádza v bode 4, návrh na priznanie výživného môžu v mene osoby oprávnenej na výživné predložiť okrem iného riaditelia centier sociálnej pomoci, niektoré spoločenské organizácie, zástupcovia orgánov miestnej samosprávy zodpovední za sociálnu pomoc a v niektorých prípadoch prokurátor. Tieto subjekty môžu podporiť navrhovateľa účasťou v už prebiehajúcom konaní vo veci výživného. Ich úlohou je potom podporovať oprávnenú osobu v konaní pred súdom.

Krajské súdy pomáhajú oprávneným osobám pri podávaní návrhu na vymáhanie výživného v cudzine.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

V zákone o pomoci osobám oprávneným na výživné zo 7. septembra 2007 (zbierka zákonov z roku 2009, č. 1, bod 7, v znení zmien) sú stanovené pravidlá o štátom poskytovanej pomoci osobám oprávneným na výživné v prípadoch, keď bol výkon rozhodnutia neúspešný.

Dávky zo štátneho fondu pre výživné je možné získať, iba ak príjem rodiny na osobu nepresahuje 725 PLN (približne 170 EUR) mesačne – od 1. júla 2019 to bude 800 PLN (článok 9 ods. 2). Žiadosť sa podáva na obecnom alebo mestskom úrade, ktorý je príslušný podľa miesta pobytu osoby oprávnenej na výživné.

Ak však osoba oprávnená na vyplatenie zálohy výživného žije v inštitúcii, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť (napr. v centre sociálnej pomoci, detskom domove, nápravnom ústave pre mládež alebo vo väzbe), alebo v opatrovateľskej rodine, uzavrela manželstvo alebo má dieťa a má nárok na rodinné prídavky, záloha sa tejto osobe neprizná.

Tento zákon je uplatniteľný, len ak má osoba oprávnená na poberanie výživného miesto pobytu v Poľsku počas obdobia, na ktoré boli zálohy na výživné priznané.

Viac informácií je k dispozícii na webovom sídle Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.mpips.gov.pl/wsparcie-dla-rodzin-z-dziecmi/fundusz-alimentacyjny/swiadczenia-z-funduszu-alimentacyjnego/.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

Ak má povinný na plnenie výživného miesto pobytu v zahraničí a oprávnená osoba v Poľsku, krajský súd príslušný v mieste pobytu oprávnenej osoby pomáha tejto osobe pri podávaní návrhu na určenie výživného. Táto pomoc spočíva v tom, že jej poskytne všetky potrebné informácie a pomoc pri vyhotovení príslušných dokumentov a skontroluje, či je návrh formálne správny.

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Áno.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Časť A návrhu podávaného na základe nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti vyplní krajský súd.

Krajský súd

Korešpondenčná adresa

Tel. ++48

Fax ++48

E-mail

Krajský súd

Białystok

ul. Marii Skłodowskiej-Curie 1

15-950 Białystok

85 7459220

85 7424640

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@bialystok.so.gov.pl

Krajský súd

Bielsko-Biała

ul. Cieszyńska 10

43-300 Bielsko-Biała

33 4990424

33 4990488

33 4990488

Odkaz sa zobrazí v novom oknebpokusa@bielsko-biala.so.gov.pl

Krajský súd

Bydhošť

ul. Wały Jagiellońskie 2

85-128 Bydgoszcz

52 3253155

52 3253255

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@bydgoszcz.so.gov.pl

Krajský súd

Čenstochová

ul. Dąbrowskiego 23/35

42-200 Częstochowa

34 3684425

34 3684427

34 3684708

Odkaz sa zobrazí v novom okneprezes@czestochowa.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom okneso.czestochowa@czestochowa.so.gov.pl

Krajský súd

Elbląg

pl. Konstytucji 1

82-300 Elbląg

55 6112409

55 6112408

55 6112215

Odkaz sa zobrazí v novom okneoddzial.administracyjny@elblag.so.gov.pl

Krajský súd

Gdansk

ul. Nowe Ogrody 30/34

80-803 Gdańsk

58 3213141

58 3213119

58 3213140

58 3213119

Odkaz sa zobrazí v novom oknesection.oz@gdansk.so.gov.pl

Krajský súd

Gliwice

ul. Kościuszki 15

44-100 Gliwice

32 3380052

32 3380102

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@gliwice.so.gov.pl

Krajský súd

Gorzów Wielkopolski

ul. Mieszka I 33

66-400 Gorzów Wielkopolski

95 7256718

95 7202807

95 7256790

Odkaz sa zobrazí v novom oknemsamolak@gorzow-wlkp.so.gov.pl

Krajský súd

Jelenia Góra

ul. Wojska Polskiego 56

58-500 Jelenia Góra

75 6415113

75 6415113

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@jelenia-gora.so.gov.pl

Krajský súd

Kalisz

al. Wolności 13

62-800 Kalisz

62 7657700

62 7574936

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja2@kalisz.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@kalisz.so.gov.pl

Krajský súd

Katovice

ul. Francuska 38

40-028 Katowice

32 6070183

32 6070498

32 6070184

32 6070211

Odkaz sa zobrazí v novom okneobrot_zagraniczny@katowice.so.gov.pl

Krajský súd

Kielce

ul. Seminaryjska 12 a

25-372 Kielce

41 3402320

41 3402320

41 3402320

41 3402320

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@kielce.so.gov.pl

Krajský súd

Konin

ul. Energetyka 5

62-510 Konin

63 2451443

63 2423022 +172

63 2426569

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@konin.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@konin.so.gov.pl

Krajský súd

Koszalin

ul. Waryńskiego 7

75-541 Koszalin

94 3428750

94 3428897

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@koszalin.so.gov.pl

Krajský súd

Krakov

ul. Przy Rondzie 7

31-547 Kraków

12 6195697

12 6195241

12 6195648

12 6195648

12 6195373

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@krakow.so.gov.pl

Krajský súd

Krosno

ul. Sienkiewicza 12

38-400 Krosno

13 4373671

13 4373673

Odkaz sa zobrazí v novom okneObrot.zagr@krosno.so.gov.pl

Krajský súd

Lehnica

ul. Złotoryjska 40

59-220 Legnica

76 7225936

76 7225936

76 7225912

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@legnica.so.gov.pl

Krajský súd

Lublin

ul. Krakowskie Przedmieście 43

20-076 Lublin

81 4601004

81 4601004

Odkaz sa zobrazí v novom oknemstec@so.lublin.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknemzarzeczny@so.lublin.gov.pl

Krajský súd

Łomża

ul. Dworna 16

18-400 Łomża

86 2163807

86 2166753

Odkaz sa zobrazí v novom oknesekretariat@lomza.so.gov.pl

Krajský súd

Lodž

pl. Dąbrowskiego 5

90-921 Łódź

42 6778799

42 6778978

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@lodz.so.gov.pl

Krajský súd

Nowy Sącz

ul. Pijarska 3

33-300 Nowy Sącz

18 4482145

Odkaz sa zobrazí v novom oknealimenty@nowy-sacz.so.gov.pl

Krajský súd Olsztyn

Ul. Dąbrowszczaków 44A 10-001 Olsztyn

89 5216049

89 5216160

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@olsztyn.so.gov.pl

Krajský súd

Opole

pl. Daszyńskiego 1

45-064 Opole

77 5418134

Odkaz sa zobrazí v novom okneObrot.zagr@opole.so.gov.pl

Krajský súd

Ostrołęka

ul. Gomulickiego 5

07-410 Ostrołęka

29 7650130

29 7650181

Odkaz sa zobrazí v novom oknesekretariat@ostroleka.so.gov.pl

Krajský súd

Piotrków Trybunalski

ul. Słowackiego 5

97-300 Piotrków Trybunalski

44 6494121

44 6494159

44 6478919

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@piotrkow-tryb.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknebiblioteka@piotrkow-tryb.so.gov.pl

Krajský súd

Płock

pl. Narutowicza 4

09-404 Płock

24 2697220

24 2697220

24 2697364

24 2625253

Odkaz sa zobrazí v novom okneso.plock.oz@plock.so.gov.pl

Krajský súd

Poznaň

al. Marcinkowskiego 32

61-745 Poznań

61 8566205

61 8528751

Odkaz sa zobrazí v novom okneopzagr@poznan.so.gov.pl

Krajský súd Przemyśl

ul. Konarskiego 6

37-700 Przemyśl

16 6761336

16 6761353

Odkaz sa zobrazí v novom oknem.telega@przemysl.so.gov.pl

Krajský súd

Radom

ul. Marszałka

J. Piłsudskiego 10

26-600 Radom

48 3680288

48 3680287

Odkaz sa zobrazí v novom oknewizytacje@radom.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknewizytacja@radom.so.gov.pl

Krajský súd

Rzeszów

pl. Śreniawitów 3

35-959 Rzeszów

17 8756394

17 8756349

Odkaz sa zobrazí v novom oknee.czudec@rzeszow.so.gov.pl

Krajský súd

Siedlce

ul. Sądowa 2

08-110 Siedlce

25 6407846

25 6407812

Odkaz sa zobrazí v novom oknepoczta@siedlce.so.gov.pl

Krajský súd

Sieradz

al. Zwycięstwa 1

98-200 Sieradz

43 8266650

43 8266607

43 8271287

43 8271014

Odkaz sa zobrazí v novom oknesekretariat@sieradz.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@sieradz.so.gov.pl

Krajský súd

Słupsk

ul. Zamenhofa 7

76-200 Słupsk

59 8469422

59 8469424

59 8469424

Odkaz sa zobrazí v novom oknerzecznik.prasowy@slupsk.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknepoczta@slupsk.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracja@slupsk.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknemagdalena.miklinska@slupsk.so.gov.pl

Krajský súd

Suwałki

ul. Waryńskiego 45

16-400 Suwałki

87 5631213

87 5631303

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@suwalki.so.gov.pl

Krajský súd

Štetín

ul. Kaszubska 42

70-952 Szczecin

91 4830147

91 4830170

91 4830170

91 4830170

91 4830170

91 4830170

Odkaz sa zobrazí v novom okneadministracyjny@szczecin.so.gov.pl

Krajský súd

Świdnica

pl. Grunwaldzki 14

58-100 Świdnica

74 8518 287

71 8518270

Odkaz sa zobrazí v novom oknesekretarz@swidnica.so.gov.pl

Krajský súd

Tarnobrzeg

ul. Sienkiewicza 27

39-400 Tarnobrzeg

15 8234880+425

Odkaz sa zobrazí v novom oknehrojek@tarnobrzeg.so.gov.pl

Odkaz sa zobrazí v novom oknesadokregowy@tarnobrzeg.so.gov.pl

Krajský súd

Tarnov

ul. J. Dąbrowskiego 27

33-100 Tarnów

14 6887409

Odkaz sa zobrazí v novom oknesad_okregowy@tarnow.so.gov.pl

Krajský súd

Toruň

ul. Piekary 51

87-100 Toruń

56 6105609

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@so.torun.pl

Krajský súd

Varšava

al. Solidarności 127

00-951 Warszawa

22 440 11 54

22 6544411

Odkaz sa zobrazí v novom oknekarcz.19wiz@warszawa.gov.pl

Krajský súd

Varšava-Praga vo Varšave

al. Solidarności 127

00-951 Warszawa

22 4404040

22 4401066

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@warszawapraga.so.gov.pl

Krajský súd

Włocławek

ul. Wojska Polskiego 22

87-800 Włocławek

54 4120353

54 4118575

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@wloclawek.so.gov.pl

Krajský súd

Vroclav

ul. Sądowa 1

50-950 Wrocław

71 3704391

71 3704391

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@wroclaw.so.gov.pl

Krajský súd

Zamość

ul. Akademicka 1

22-400 Zamość

84 6382970

84 6393 359

84 6382970

84 6393359

Odkaz sa zobrazí v novom okneprezes@zamosc.so.gov.pl

Krajský súd

Zielona Góra

pl. Słowiański 1

65-958 Zielona Góra

68 3220221

68 3220193

Odkaz sa zobrazí v novom okneoz@zielona-gora.so.gov.pl

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Podľa článku 55 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti sa nevyžaduje, aby sa návrhy podávali prostredníctvom ústredného orgánu štátu, v ktorom má navrhovateľ miesto pobytu. Návrhy sa môžu posielať priamo príslušnému poľskému súdu (tým sú splnené formálne požiadavky stanovené v kapitolách IV a VI uvedeného nariadenia a v Občianskom súdnom poriadku).

Podrobnosti o odosielajúcich orgánoch sú k dispozícii na webovom sídle:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://bip.ms.gov.pl/pl/ministerstwo/wspolpraca-miedzynarodowa/alimenty/

Odosielajúce orgány zahraničných krajín uvedené v prílohe k nariadeniu poskytnú oprávnenej osobe všetky potrebné informácie, pomôžu jej s vyhotovením príslušných dokumentov, skontrolujú, či je návrh tejto osoby formálne správny, a odošlú ho do zahraničia.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Ak súd rozhodol o priznaní výživného a daný prípad patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 4/2009, môže navrhovateľ, ktorý má pobyt v zahraničí, využiť postup stanovený v tomto nariadení a obrátiť sa na príslušný odosielajúci orgán krajiny, v ktorej má miesto pobytu, alebo podať na príslušný súd návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia zahraničného súdu (pozri bod 5). Návrhy na vyhlásenie vykonateľnosti sa podávajú v kancelárii ľubovoľného súdneho zriadenca.

Ak Poľsko a krajina, v ktorej má navrhovateľ miesto pobytu, sú stranami newyorského dohovoru alebo dvojstrannej zmluvy o uznávaní a výkone rozsudkov vo veciach týkajúcich sa výživného, pomoc sa poskytuje v rozsahu stanovenom v tejto zmluve. Dvojstranné zmluvy spravidla umožňujú podať návrh priamo na poľský súd alebo ju podať na tento súd prostredníctvom súdu zmluvnej krajiny, ktorý vydal rozsudok. V druhom uvedenom prípade sa návrh odosiela prostredníctvom ústredných orgánov, najčastejšie ministerstva spravodlivosti alebo orgánov, na ktoré sa vzťahuje newyorský dohovor:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://treaties.un.org/doc/Publication/MTDSG/Volume%20II/Chapter%20XX/XX-1.en.pdf

Podrobnosti o súdoch sú k dispozícii na webovom sídle:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://bip.ms.gov.pl/pl/rejestry-i-ewidencje/lista-sadow-powszechnych/

a podrobnosti o súdnych zriadencoch sú k dispozícii na webovom sídle: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttps://www.komornik.pl/.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno, od 18. júna 2011.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Neuplatňuje sa.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

V Poľsku sa uplatňujú pravidlá stanovené v zákone o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach vedených v členských štátoch Európskej únie zo 17. decembra 2004 (zbierka zákonov z roku 2005, č. 10, bod 67, v znení zmien) a v smernici Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26/41, 31.1.2003, s. 90), ktoré dopĺňajú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych trovách v občianskych veciach. Strana, ktorá žiada o poskytnutie konkrétnej formy pomoci (napr. určenie právneho zástupcu, preklad dokumentov, uhradenie cestovných nákladov), musí o tom jednoznačne informovať súd a použiť na to formulár EÚ.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Dňa 28. apríla 2011 bol prijatý zákon, ktorým sa mení Občiansky súdny poriadok a ďalšie zákony (zákon z 28. apríla 2011, ktorým sa mení Občiansky súdny poriadok, zákon o práve na pomoc v občianskoprávnych konaniach prejednávaných v členských štátoch Európskej únie a o práve na pomoc na účely vyriešenia sporu formou zmieru pred začatím súdneho konania a zákon o pomoci osobám oprávneným na výživné – zbierka zákonov z roku 2011, č. 129, bod 735), na základe ktorého môže poľský ústredný orgán nariadiť orgánu, ktorý je príslušný konať vo veci povinného na plnenie výživného, aby preskúmal určenie výživného.

Ak nie je možné určiť miesto pobytu povinného na plnenie výživného alebo účastníka konania, ministerstvo spravodlivosti sa obráti na ústredné a miestne registre a záznamy (a môže nahliadnuť do databázy PESEL.SAD) s cieľom určiť, ktorý súd alebo súdny zriadenec je príslušný, alebo odpovedať na žiadosť o konkrétne opatrenia. V súčasnosti sa nepripravujú žiadne zmeny právneho základu, finančného ani personálneho vybavenia ústredného orgánu zamerané na zabezpečenie činností uvedených v článku 51.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Posledná aktualizácia: 26/06/2020