Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Nárok na výživné - Slovinsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku slovinčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

OBSAH

Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Výživné je inštitútom rodinného práva, ktorý sa zakladá na jednej zo základných zásad rodinného práva, zásade vzájomnej pomoci medzi rodinnými príslušníkmi, teda rodinnej solidarity. Výživné sa vo všeobecnosti platí dobrovoľne, predovšetkým z dôvodu osobných väzieb medzi rodinnými príslušníkmi, ale nárok na výživné možno uplatniť aj na súdoch.

V Slovinsku sa pojem výživné používa na označenie výživného na (bývalých) manželov, deti a rodičov. Znamená vyživovanie a podporu, ako aj platby výživného a podpory, ktoré súd prizná vo vzťahu k dieťaťu. Preto sa pojem výživné vzťahuje na všetko, čo je určitá osoba zo zákona povinná poskytnúť na životné potreby svojich detí alebo manžela. Tento pojem možno použiť aj na označenie podpory rodičov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na vlastnú výživu, a preto majú ich deti voči nim vyživovaciu povinnosť. Pojem sa môže týkať aj platieb výživného ako peňažných súm vyčlenených na vyživovanie.

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. (Článok 103 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Plnoleté deti sú v rámci svojich možností povinné vyživovať svojich rodičov, ak rodičia nemajú dostatok prostriedkov na svoju vlastnú výživu a nie sú schopní si ich obstarať. Plnoleté dieťa nie je povinné vyživovať rodiča, ktorý si bezdôvodne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu. (Článok 124 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Manželia alebo mimomanželskí partneri majú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom svojho manžela alebo nemanželského partnera, ktoré s nimi žijú, ak tento manžel/partner alebo druhý z rodičov nie je schopný vyživovať dieťa. Táto povinnosť manžela alebo mimomanželského partnera sa končí zánikom jeho manželstva alebo mimomanželského zväzku s matkou alebo otcom dieťaťa, pokiaľ sa manželstvo alebo mimomanželský zväzok neskončí z dôvodu smrti matky alebo otca dieťaťa. V takom prípade je pozostalý manžel alebo mimomanželský partner povinný vyživovať dieťa svojho zosnulého manžela alebo mimomanželského partnera iba vtedy, ak žil s dieťaťom v čase zániku manželstva alebo mimomanželského zväzku. (Článok 127 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Manžel, ktorý nemá žiadne prostriedky na vlastnú výživu a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, má právo dostávať výživné od svojho manžela v rozsahu, v akom je tento manžel schopný výživné poskytovať. (Článok 50 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Manžel, ktorému nie je poskytované výživné, môže požiadať o výživné v rozvodovom konaní, ako aj v rámci samostatného návrhu, ktorý musí podať do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti rozvodu. (Článok 81a zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Rodičia sú povinní vyživovať svoje deti až do dospelosti, a to tak, že podľa svojich prostriedkov a schopností zabezpečujú životné podmienky potrebné na rozvoj dieťaťa.

Ak dieťa pravidelne navštevuje vzdelávacie zariadenie, a dokonca aj vtedy, ak je zapísané len na diaľkové štúdium, rodičia sú povinní vyživovať ho až do dospelosti, ale nie dlhšie ako do veku dvadsaťšesť rokov.

Rodičia sú povinní vyživovať deti, ktoré uzavreli manželstvo alebo žijú v mimomanželskom zväzku, iba vtedy, ak ich nedokáže vyživovať ich manžel alebo mimomanželský partner.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

V prípade výživného, ktoré je dospelé dieťa povinné platiť svojim rodičom, môžu príjemca a povinná osoba uzavrieť dohodu vo forme notárskeho záznamu. (Článok 130a zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Ak sa rodičia dohodnú na výživnom na dieťa, môžu navrhnúť, aby súd vydal v tejto veci rozhodnutie v nesporovom konaní. Ak súd stanoví, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, návrh zamietne. (Článok 130 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Manžel, ktorému nie je poskytované výživné, môže požiadať o výživné od svojho manžela v rozvodovom konaní, ako aj v rámci samostatného návrhu, ktorý musí podať do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti rozvodu. (Článok 81a zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

V prípade, že sa neuzavrie žiadna dohoda o výživnom, musí sa na príslušnom súde podať návrh na určenie výživného. Vecnú príslušnosť rozhodovať o výživnom majú okresné súdy. (Článok 32 zákona o občianskoprávnom konaní)

Návrh musí obsahovať konkrétnu žiadosť s opísaním rozhodujúcich skutočností, vedľajšie návrhy, skutočnosti podporujúce žiadosť navrhovateľa, dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti a iné údaje, ktoré musí obsahovať každý návrh (článok 180 zákona o občianskoprávnom konaní).

Podľa tohto zákona možno v konaní predložiť odpoveď odporcu na návrh, požiadať o rôzne prostriedky právnej nápravy alebo predložiť iné vyhlásenia, návrhy alebo oznámenia podané mimo konania. Návrhy musia byť zrozumiteľné a musia obsahovať všetko, čo je potrebné na súdne konanie. Musia obsahovať najmä: názov súdu, mená a miesta trvalého alebo prechodného pobytu účastníkov konania, mená zákonných zástupcov alebo splnomocnencov, predmet sporu a to, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ musí podpísať návrh, pokiaľ to nie je nemožné vzhľadom na formu návrhu. Za originálny podpis navrhovateľa sa považuje jeho vlastnoručný podpis, ako aj zabezpečený elektronický podpis overený prostredníctvom kvalifikovaného certifikátu. Ak vyhlásenie zahŕňa akúkoľvek žiadosť, účastník konania musí v návrhu uviesť skutočnosti, na ktoré odkazuje, a podľa potreby dôkazy. (Článok 105 zákona o občianskoprávnom konaní)

Pri podávaní návrhu sa musia zaplatiť súdne poplatky. Súdne poplatky sa musia uhradiť najneskôr v lehote stanovenej súdom v platobnom rozkaze na úhradu súdnych poplatkov. (Článok 105a zákona o občianskoprávnom konaní)

Návrhy sa musia podať písomne. Za písomný návrh sa považuje návrh, ktorý bol napísaný rukou alebo vytlačený a vlastnoručne podpísaný navrhovateľom (návrh vo fyzickej forme), alebo návrh v elektronickej forme podpísaný zabezpečeným elektronickým podpisom overeným prostredníctvom kvalifikovaného certifikátu. Písomný návrh sa podáva poštou, elektronickou cestou, pomocou komunikačnej technológie, doručuje sa priamo príslušnému orgánu alebo ho podáva osoba, ktorá profesionálne vykonáva podávanie návrhov (komerčný poskytovateľ). Elektronické návrhy sa podávajú do informačného systému elektronickou cestou. Informačný systém automaticky potvrdí navrhovateľovi, že návrh bol prijatý. Návrhy možno podať aj na odporúčanom alebo inak pripravenom tlačive. (Článok 105b zákona o občianskoprávnom konaní)

Návrhy, ktoré sa musia doručiť protistrane, sa musia predložiť súdu v takom počte kópií, aký vyžaduje súd a protistrana, a v takej forme, aby ich súd mohol doručiť. To isté platí aj pre prílohy. Návrhy a prílohy podané elektronicky, ktoré sa musia doručiť protistrane, sa posielajú v jednom exemplári. Súd urobí toľko elektronických kópií alebo fotokópií, koľko požaduje protistrana. (Článok 106 zákona o občianskoprávnom konaní) Dokumenty priložené k návrhu môžu byť originály alebo kópie. (Článok 107 zákona o občianskoprávnom konaní) Nehľadiac na jestvujúci právny základ nie sú zatiaľ splnené technické podmienky pre elektronické podanie, doručovanie a správu dokumentov v súdnom konaní.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Žiadosti o priznanie výživného predkladá zákonný zástupca dieťaťa. Maloleté deti zastupujú ich rodičia. Ak je dieťa v starostlivosti poručníka, žiadosť predkladá jeho poručník.

Súd je povinný umožniť, aby deti, ktoré dosiahli vek pätnásť rokov a sú schopné pochopiť zmysel a právne dôsledky svojho konania, vykonávali svoje procesné úkony samostatne ako účastníci konania. Zákonný zástupca dieťaťa môže v konaní vykonávať úkony len v prípade, ak dieťa nevyhlási, že si uplatňuje toto právo. Deti mladšie ako 15 rokov alebo deti, ktoré podľa rozhodnutia súdu nie sú schopné pochopiť zmysel a právne dôsledky svojho konania, zastupuje zákonný zástupca.
Ak sa záujmy dieťaťa a jeho zákonného zástupcu líšia, súd určí dieťaťu osobitného zástupcu. Súd takto postupuje aj v iných prípadoch, ak vzhľadom na okolnosti veci rozhodne, že to je nutné na ochranu záujmov dieťaťa. (Článok 409 zákona o občianskoprávnom konaní)

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Vecnú príslušnosť rozhodovať o výživnom majú okresné súdy. (Článok 32 zákona o občianskoprávnom konaní)

Všeobecnú územnú príslušnosť má súd s právomocou v oblasti trvalého pobytu odporcu. Ak je príslušným súdom súd v Slovinsku, pretože odporca má prechodný pobyt v Slovinsku, všeobecnú územnú príslušnosť má súd v oblasti prechodného pobytu odporcu. Ak má odporca okrem trvalého pobytu aj prechodný pobyt v inom meste a vzhľadom na okolnosti možno predpokladať, že tam bude dlhodobo žiť, všeobecnú územnú príslušnosť má aj súd s právomocou v oblasti prechodného pobytu odporcu. (Článok 47 zákona o občianskoprávnom konaní)

Ak je navrhovateľ v spore o zákonné výživné osobou, ktorá žiada výživné, všeobecnú územnú príslušnosť má aj súd s právomocou v oblasti trvalého alebo prechodného pobytu navrhovateľa. Ak má v spore o zákonné výživné s medzinárodným prvkom právomoc súd v Slovinsku, lebo navrhovateľom je dieťa s trvalým pobytom v Slovinsku, územne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má navrhovateľ trvalý pobyt. Ak je pre spor o zákonné výživné príslušný súd v Slovinsku, pretože odporca má v Slovinsku majetok, z ktorého by sa mohlo vyplácať výživné, územnú príslušnosť má súd, v ktorého obvode sa tento majetok nachádza. (Článok 50 zákona o občianskoprávnom konaní)

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Účastníci môžu vykonávať právne úkony osobne alebo prostredníctvom zástupcu. V konaniach na okresnom súde týmto zástupcom môže byť jedine advokát alebo iná osoba, ktorá zložila štátne advokátske skúšky. (Články 86 a 87 zákona o občianskoprávnom konaní)

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Áno, pri podávaní návrhu sa musia zaplatiť súdne poplatky. Súdne poplatky sa musia uhradiť najneskôr v lehote stanovenej súdom v platobnom rozkaze na úhradu súdnych poplatkov. (Článok 105a zákona o občianskoprávnom konaní)

Ak sa právny nárok vzťahuje len na nárok na zákonné výživné alebo na pohľadávky týkajúce sa zákonného výživného, výška súdnych poplatkov sa stanoví na základe výšky vymáhaného nároku, ktorá sa vypočíta ako súčet výživného za tri mesiace, pokiaľ sa nežiada o výživné na kratší čas. (Článok 23 zákona o súdnych poplatkoch)

Ak sa však výživné považuje za súčasť prebiehajúceho konania o opatrovníckom práve, súdne poplatky, ktoré treba uhradiť, sa stanovia na sumu 45 EUR (oddiel 1212 sadzobníka poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch).

Áno, na pokrytie trov konania je k dispozícii bezplatná právna pomoc. O priznaní bezplatnej právnej pomoci rozhoduje predseda okresného súdu. (Článok 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci)

O oslobodenie od súdnych poplatkov, odklad ich zaplatenia alebo o ich zaplatenie v splátkach sa musí požiadať zvlášť a taká žiadosť sa podáva na súde, na ktorom sa vedie hlavné konanie (článok 12 zákona o súdnych poplatkoch).

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Výživné sa stanovuje vopred ako mesačná suma a môže sa požadovať od okamihu podania návrhu na určenie výživného. (Článok 132c zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Výživné sa určuje s náležitým zohľadnením potrieb navrhovateľa a materiálnej situácie osoby povinnej platiť výživné a jej zárobkových schopností. (Článok 129 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Pri určovaní výživného na dieťa musí súd konať v najlepšom záujme dieťaťa a stanoviť ho vo výške, ktorá je dostatočná na zabezpečenie jeho uspokojivého telesného a duševného vývoja. Výživné musí pokryť náklady na živobytie, najmä náklady na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, starostlivosť a ochranu, vzdelávanie, učenie, rekreáciu, zábavu a ďalšie osobitné potreby. (Článok 129a zákona o manželstve a rodinných vzťahoch)

Súdy môžu na žiadosť príjemcu alebo povinnej osoby zvýšiť, znížiť alebo zrušiť danú vyživovaciu povinnosť prostredníctvom vykonateľného rozhodnutia, ak dôjde k zmene v potrebách príjemcu alebo možnostiach povinnej osoby, na základe ktorých sa výživné stanovilo. (Článok 132 zákona o manželstve a rodinných vzťahoch).

Výživné stanovené prostredníctvom vykonateľného rozhodnutia sa upravuje raz za rok v súlade s indexom spotrebiteľských cien v Slovinsku. Úprava sa vykonáva v marci pri použití kumulatívneho zvýšenia spotrebiteľských cien od mesiaca, v ktorom bolo výživné naposledy stanovené alebo upravené. Minister zodpovedný za rodiny uverejní koeficient úpravy výživného v Úradnom vestníku Slovinskej republiky. Centrum sociálnej starostlivosti písomne informuje osobu oprávnenú na poberanie výživného a osobu povinnú platiť výživné o každej úprave a novej výške výživného. Oznámenie centra sociálnej starostlivosti spolu so súdnym zmierom, s právoplatným rozhodnutím súdu alebo vykonateľnou notárskou listinou tvorí vykonateľné rozhodnutie (článok 82d zákona o manželstve a rodinných vzťahoch).

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Rozhoduje o tom súd. Výživné na dieťa sa zvyčajne posiela na bankový účet zákonného zástupcu dieťaťa. Výživné na dospelých sa posiela na ich bankové účty.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak osoba povinná platiť výživné neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne v súlade s vykonateľným rozhodnutím (s rozsudkom, so súdnym príkazom, s vykonateľným notárskym zápisom spolu s oznámením o určení výživného), príjemca môže podať na súd návrh na výkon rozhodnutia v súlade s ustanoveniami zákona o nútenom výkone rozhodnutí, aby dosiahol splnenie povinností.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

Informácie sú dostupné prostredníctvom portálu elektronickej justície: Postupy pre výkon súdnych rozhodnutí

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

Základné informácie o výživnom vám poskytnú centrá sociálnej starostlivosti.

Vecnú príslušnosť rozhodovať o výživnom majú okresné súdy. Účastníci konania môžu požiadať o bezplatnú právnu pomoc vo forme zastupovania právnym zástupcom a o oslobodenie od platenia trov konania.

Ak povinná osoba neplatí výživné, zákonný zástupca maloletého dieťaťa alebo dospelá osoba, ktorá je príjemcom výživného, môže podať na príslušný miestny súd žalobu o výkon rozhodnutia. Pomoc pri podaní žaloby o výkon rozhodnutia poskytujú centrá sociálnej starostlivosti, miestne súdy, právni poradcovia a Fond Slovinskej republiky pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

Ak povinná osoba neplatí výživné, zákonný zástupca maloletého dieťaťa môže požiadať o vyplatenie výživného z Fondu Slovinskej republiky pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné, ale iba na základe konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vyrovnania, v ktorom je stanovená výška výživného, a pod podmienkou, že zákonný zástupca sa predtým buď sám neúspešne pokúšal vymôcť vyplatenie výživného, alebo podal náležitým spôsobom žalobu o vymoženie výživného v zahraničí.

Právo na náhradné výživné majú deti, ktoré ešte nedosiahli vek 18 rokov a:

  • sú občanmi Slovinskej republiky s trvalým pobytom v Slovinsku,
  • sú občanmi iných štátov s trvalým pobytom v Slovinsku, ak je to nariadené medzinárodnou zmluvou alebo na základe podmienok reciprocity.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

Áno. Pomoc pri presadzovaní výkonu rozhodnutí o výživnom poskytuje Fond Slovinskej republiky pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné, ktorý je určený ako ústredný orgán podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Fond Slovinskej republiky pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné bol takisto určený ako ústredný orgán podľa Haagskeho dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny a zároveň aj ako odosielajúci a prijímajúci orgán podľa (newyorského) Dohovoru OSN o vymáhaní výživného v cudzine.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Kontaktné údaje:

Fond Slovinskej republiky pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné (Javni štipendijski, razvojni, invalidski in preživninski sklad Republike Slovenije)

Dunajska cesta 20

1000 Ljubljana

Telefón: +386 1 4720 990

Fax: +386 1 4345 899

E-mail: Odkaz sa zobrazí v novom oknejpsklad@jps-rs.si

Webové sídlo: Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.jpi-sklad.si/

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Nie. Podľa článku 55 nariadenia (ES) č. 4/2009 je žiadosť o výkon rozhodnutia nutné podať prostredníctvom ústredného orgánu členského štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt. Tento ústredný orgán následne postúpi žiadosť slovinskému ústrednému orgánu, teda Fondu pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

V nariadení nie je stanovená možnosť, aby žiadateľ, ktorý má pobyt v zahraničí, priamo kontaktoval Fond pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné.

Komunikáciu zabezpečuje ústredný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt. Ústredný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt, poskytuje všetku potrebnú pomoc pri podaní správne a náležite vyplnenej žiadosti o výkon rozhodnutia o výživnom v Slovinsku a postupuje túto žiadosť vrátane prípadných príloh Fondu pre verejné štipendium, rozvoj, zdravotné postihnutie a výživné, ktorý žiadosť posúdi, podľa potreby požiada o doplňujúce informácie alebo opravu a zastupuje žiadateľa v konaní o výkon rozhodnutia pred súdmi a inými orgánmi v Slovinsku.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

/

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Na pokrytie trov konania je k dispozícii bezplatná právna pomoc. O priznaní bezplatnej právnej pomoci rozhoduje predseda okresného súdu. (Článok 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci)

Bezplatnú právnu pomoc možno schváliť na účely právneho poradenstva, právneho zastúpenia a iných právnych služieb stanovených zákonom, všetkých foriem súdnej ochrany na všetkých súdoch so všeobecnou vecnou príslušnosťou a na špecializovaných súdoch v Slovinsku, na Ústavnom súde Slovinskej republiky a pred všetkými orgánmi, inštitúciami a osobami v Slovinsku s právomocami v oblasti mimosúdneho urovnávania sporov, ako aj na účely oslobodenia od platenia trov súdneho konania. (Článok 7 zákona o bezplatnej právnej pomoci)

Podľa tohto zákona sú oprávnenými osobami: 1. občania Slovinska; 2. cudzinci s povolením na trvalý alebo prechodný pobyt v Slovinsku a osoby bez občianstva (osoby bez štátnej príslušnosti) so zákonným pobytom v Slovinsku; 3. iní cudzinci za podmienok reciprocity alebo za podmienok reciprocity a v prípadoch určených v medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné pre Slovinsko; 4. mimovládne organizácie a združenia, ktoré pôsobia na neziskovom základe a vo verejnom záujme a sú zapísané v zodpovedajúcom registri v súlade s platnými právnymi predpismi, v prípade sporov spojených s vykonávaním činností vo verejnom záujme alebo na účely, na ktoré boli zriadené; 5. iné osoby, pre ktoré sa v právnych predpisoch alebo v medzinárodnej zmluve, ktorá je záväzná pre Slovinsko, stanovuje, že majú nárok na bezplatnú právnu pomoc. (Článok 10 zákona o bezplatnej právnej pomoci)

Osoby, ktoré môžu byť príjemcami bezplatnej právnej pomoci, môžu požiadať o bezplatnú právnu pomoc v akejkoľvek fáze konania. Pri rozhodovaní o žiadostiach o priznanie bezplatnej právnej pomoci sa posúdi finančná situácia žiadateľa, ako aj ďalšie podmienky vymedzené v tomto zákone. (Článok 11 zákona o bezplatnej právnej pomoci)

Podľa článku 46 nariadenia sa takéto oslobodenie od platby vzťahuje na všetky prípady, keď nárok príjemcu vyplýva z článku 56 nariadenia a týka sa výživného, ktoré vyplýva zo vzťahu medzi rodičmi a deťmi a náleží osobám mladším ako 21 rokov.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Neprijali sa žiadne opatrenia na vykonanie článku 51 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Posledná aktualizácia: 26/06/2020