Mediácia v krajinách EÚ

Koho kontaktovať?

Mediačné služby poskytujú mnohé organizácie. K najdôležitejším z nich patria okrem iného:

• Bundes-Arbeitsgemeinschaft für Familien-Mediation e.V. (Spolková pracovná skupina pre rodinnú mediáciu, BAMF: Fritschestraße 22, 10585 Berlín)
• Bundesverband Mediation e.V. (Spolkové združenie pre mediáciu, BM: Wittestr. 30K, 13509 Berlin)
• Bundesverband Mediation in Wirtschaft und Arbeitswelt e.V. (Spolkové združenie pre mediáciu v podnikaní a vo svete práce, BMWA: Prinzregentenstr. 1, 86150 Augsburg)
• Centrale für Mediation GmbH & Co.KG (Stredisko pre mediáciu, CfM: Gustav-Heinemann-Ufer 58, 50968 Kolín nad Rýnom)
• Nemecká advokátska komora (Arbeitsgemeinschaft Mediation im Deutschen Anwaltverein, Littenstrasse 11, 10179 Berlín)
• Deutsche Gesellschaft für Mediation (Nemecká spoločnosť pre mediáciu, DGM, Friedrich-Ebert-Straße 10, 59425 Unna)
• Nemecké fórum pre mediáciu (DFfM, Hohe Str. 11, 04107 Lipsko)
• Internationales Mediationszentrum für Familienkonflikte und Kindesentführung (Medzinárodné mediačné centrum pre rodinné spory a prípady únosu dieťaťa, MiKK e. V., Fasanenstraße 12, 10623 Berlín)

Tieto profesijné združenia podporujú strany, ktoré chcú využiť služby mediátora v tom, aby našli vhodného mediátora.

V ktorých oblastiach je možné využiť mediáciu a/alebo v ktorej oblasti sa mediácia využíva najčastejšie?

Vo všeobecnosti je mediácia prípustná v tých prípadoch, keď sa na riešenie sporov a iných záležitostí nevyžaduje na základe zákonnej úpravy súdna cesta. Mediácia sa najbežnejšie využíva v rodinných a dedičských sporoch a v oblasti obchodného práva.

Existujú osobitné pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať?

Dňa 26. júla 2012 nadobudol v Nemecku účinnosť zákon o mediácii (Mediationsgesetz), článok 1 zákona o podpore mediácie a iných postupov mimosúdneho riešenia sporov z 21. júla 2012, Rakúsky spolkový právny vestník I (Bundesgesetzblatt I), s. 1577. Vďaka tomuto právnemu predpisu došlo v Nemecku po prvýkrát k formálnej úprave mediačných služieb. Týmto právnym aktom sa zároveň do vnútroštátneho práva transponovala európska smernica o mediácii (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zákon o mediácii presahuje požiadavky stanovené v európskej smernici. Táto smernica sa vzťahuje len na cezhraničné spory v občianskych a obchodných veciach. Zákon o mediácii sa uplatňuje na akúkoľvek mediáciu, ktorá sa vykonáva v Nemecku, a to bez ohľadu na povahu sporu či bydlisko strán.

V nemeckom zákone o mediácii sa stanovujú len základné zásady. Mediátori a strany sporu by mali mať totiž pri výkone mediácie dostatočný manévrovací priestor. V zákone sa v prvom rade vymedzujú pojmy „mediácia“ a „mediátor“, aby sa mediácia odlíšila od iných postupov riešenia sporov. Mediácia sa tu teda vymedzuje ako štruktúrovaný postup, na základe ktorého sa strany sporu dobrovoľne a na vlastnú zodpovednosť usilujú pomocou jedného alebo viacerých mediátorov o vyriešenie sporu vzájomnou dohodou. Mediátori sú nezávislými a nestrannými osobami bez rozhodovacej právomoci, ktorí poskytujú stranám sporu počas mediácie odborné vedenie. V zákone sa zámerne nestanovuje podrobný etický kódex na výkon mediačnej činnosti. Stanovujú sa v ňom však rozličné požiadavky týkajúce sa informačnej povinnosti a obmedzenia činnosti, ktorými sa zaručuje nezávislosť a nestrannosť mediátorov. V zákone sa okrem toho pre mediátorov a ich asistentov výslovne upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Zákonom sa vnášajú do jednotlivých rokovacích poriadkov (napr. do Občianskeho súdneho poriadku) rozličné stimuly na podporu riešenia sporu vzájomnou dohodou. V dôsledku toho by mali strany sporu pri podaní návrhu na začatie občianskeho súdneho konania preukázať, či sa pokúsili o mimosúdne riešenie sporu, napríklad prostredníctvom mediácie, a či podľa ich názoru existujú osobitné dôvody, ktoré by takémuto postupu bránili. Okrem toho môže súd stranám sporu navrhnúť, aby spor vyriešili prostredníctvom mediácie alebo iného postupu týkajúceho sa mimosúdnej dohody. V prípade, že strany túto možnosť odmietnu uplatniť, súd môže nariadiť pozastavenie konania. V súčasnosti sa nepočíta s poskytovaním pomoci na úhradu nákladov na mediáciu. Podľa §278 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku môže súd na účely zmierovacieho postupu a ďalších pokusov o urovnanie sporu formou zmieru postúpiť strany sporu zmierovaciemu sudcovi (Güterichter), ktorý je osobitne určený pre tento prípad a nemá rozhodovacie právomoci. Zmierovací sudca môže využiť všetky spôsoby urovnávania sporov vrátane mediácie.

Spolková vláda si správou z 20. júla 2017 splnila právnu povinnosť predložiť Spolkovej rade správu o účinkoch tohto zákona, a to po piatich rokoch od nadobudnutia jeho účinnosti. Je k dispozícii online na tomto odkaze. Ukazuje sa ňou, že v Nemecku sa mediácia ako alternatívny nástroj urovnávania sporov stále nevyužíva v želanej miere. Podľa tejto správy nie je bezprostredne potrebné prijať legislatívne opatrenia. Spolková vláda však bude na základe zistení uvedených v správe skúmať spôsoby, ako v súlade so zákonom o mediácii lepšie dosiahnuť cieľ presadzovať urovnávanie sporov prostredníctvom mediácie, ktorý sa sleduje zákonom o mediácii.

Informácie a odborná príprava

Všeobecné informácie možno získať na webovej stránke Spolkového ministerstva spravodlivosti .

Pre mediátorov nie je určený žiadny osobitný profesijný profil. Ani prístup k profesii mediátora nie je žiadnym spôsobom obmedzený. Mediátor musí na vlastnú zodpovednosť zabezpečiť, aby prostredníctvom primeranej odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania nadobudol požadované vedomosti a skúsenosti, na základe ktorých bude môcť poskytovať stranám sporu počas mediácie odborné vedenie. V nemeckom právnom poriadku sú vymedzené všeobecné vedomosti, zručnosti a postupy, na ktoré by sa malo odbornou prípravou mediátora zamerať. Každý, kto spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady, môže vykonávať činnosť mediátora. V tejto súvislosti nie je stanovená ani minimálna veková hranica mediátora, či minimálna úroveň dosiahnutého vysokoškolského vzdelania.

Ak chcú mať strany istú záruku kvalitne zabezpečenej odbornej prípravy a dostatočných praktických skúseností svojho mediátora, môžu si vybrať tzv. „certifikovaného“ mediátora. Spolkové ministerstvo spravodlivosti využilo na tento účel svoje právomoci na vydanie zákonného aktu a prijalo nariadenie o odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní certifikovaných mediátorov (Verordnung über die Aus- und Fortbildung von zertifizierten Mediatoren), čím stanovilo konkrétnejšie podmienky pre odbornú prípravu s cieľom stať sa certifikovaným mediátorom a pre kurzy ďalšieho vzdelávania pre certifikovaných mediátorov, ako aj požiadavky na zariadenia určené na odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie.

V tejto súvislosti sa nepočíta so zavedením žiadneho formálneho postupu.

Odbornú prípravu mediátorov v súčasnosti zabezpečujú profesijné združenia, asociácie, univerzity, podniky či jednotlivci.

Aké sú náklady na mediáciu?

Mediácia je spoplatnená služba. Odmena je pritom predmetom dohody medzi súkromným mediátorom a stranami sporu.

Poplatky za mediačné služby nie sú upravené žiadnym právnym predpisom a v tejto súvislosti sa nevedú ani žiadne štatistiky. Za reálny však možno považovať poplatok v rozmedzí 80 EUR až 250 EUR za hodinu.

Je dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, vykonateľná?

V zásade možno dohodu, ktorá je výsledkom mediácie za pomoci advokáta (dohoda prostredníctvom advokáta) alebo notára (ako zápis do verejnej notárskej zápisnice v súlade s § 796a až 796c a § 794 ods. 1 piatou vetou Občianskeho súdneho poriadku), považovať za vykonateľnú.

Relevantné odkazy

Bundes-Arbeitsgemeinschaft für Familien-Mediation e.V. (Spolková pracovná skupina pre rodinnú mediáciu e.V.)

Bundesverband Mediation e.V. (Spolkové združenie pre mediáciu)

Bundesverband Mediation in Wirtschaft und Arbeitswelt e.V.

Centrale for Mediation GmbH & Co.KG

Deutscher Anwaltsverein (Nemecká advokátska komora)