Fermer

LA VERSION BÊTA DU PORTAIL EST DISPONIBLE!

Consultez la version bêta du portail européen e-Justice et faites-nous part de votre expérience!

 
 

Chemin de navigation

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Právo členského štátu - Írsko

Cette page a été traduite automatiquement: sa qualité ne peut pas être garantie.

La qualité de cette traduction a été évaluée comme: mauvaise

Estimez-vous que cette traduction est utile?

Na tejto stránke nájdete informácie o právnom systéme v Írsku.


Právny poriadok

1 Právne nástroje/zdroje práva

1.1 Národné zdroje

Ústava Írska (v írskom jazyku Bunreacht na hÉireann), ktorá nadobudla účinnosť 29. decembra 1937, je základným alebo základným právom štátu. Zriaďuje inštitúcie a aparát štátu a zabezpečuje tripartitné oddelenie právomocí vo výkonnej, legislatívnej a súdnej oblasti. Zaručuje tiež základné práva, ktoré boli predmetom dôkladného výkladu a predĺženia zo strany súdov.

Primárne právne predpisy pozostávajú z aktov prijatých parlamentom (Oireachtas) (parlament), ktoré pozostávajú z írskeho prezidenta, Írskeho senátu (horná komora) a Dáil Éireann (dolnej komory). Primárne právne predpisy sú rozdelené na: Akty na zmenu a doplnenie ústavy, ktoré musia byť prijaté ľuďmi v referende, aby nadobudli účinnosť; Verejné všeobecné akty, ktoré sú všeobecne záväzné; a súkromné akty, ktoré sú zamerané na správanie určitej osoby alebo skupiny jednotlivcov.

Sekundárna legislatíva je mechanizmus, ktorým Oireachtas môže delegovať legislatívne právomoci na ministra alebo určitý orgán. Právomoc prijímať delegované právne predpisy sa musí výslovne preniesť na primárne právne predpisy a prísne podmienky, ktorými sa riadi jej uplatňovanie – zásady a politiky, ktoré sa majú vykonávať, musia byť v základnom akte jasne a jednoznačne uvedené a prísne dodržiavať orgán, ktorý sekundárne právne predpisy prijíma. Zákonné nástroje sú najbežnejšou formou sekundárnych právnych predpisov, môžu však mať aj podobu nariadení, objednávok, pravidiel, systémov alebo právnych predpisov.

Podľa článku 50 ústavy zákony pred rokom 1922 týkajúce sa Írska (napr. zákony parlamentu Spojeného kráľovstva) a opatrenia prijaté írskym slobodným štátom (1922 – 1937), ktoré nie sú v rozpore s ústavou, zostávajú v platnosti. Mnohé z právnych predpisov spred roku 1922, ktoré nemajú pre Írsko žiadny význam, boli zrušené podľa novely zákona o revízii zákona č. 2005 – 2012.

Írsky právny systém je systémom spoločného práva, čo znamená, že zákon je dôležitým prameňom práva. Podľa doktríny precedensu alebo ste decimis je súd viazaný rozhodovať v predchádzajúcich veciach, najmä v rozhodnutiach vyšších súdov. Ide však o politiku a nie o záväzné nemeniteľné pravidlo. Tento súbor právnych predpisov obsahuje pravidlá, všeobecné zásady, zásady a maximá. Doktrína starsa decibelis rozlišuje medzi ratio decidendi (ratio decidendi), záväznou časťou rozhodnutia, ktoré sa musí dodržiavať a obiter dictum, na pripomienky sudcu v prípade problémov, ktoré boli alebo neboli v tomto prípade významné, alebo ktoré vznikli takým spôsobom, že si nevyžadujú rozhodnutie. Obiter dictum nie je v budúcnosti záväzný, ale môže byť presvedčivý.

1.2 Právo Európskej únie

Keďže Írsko je členom Európskej únie (EÚ), právo EÚ je dôležitou súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku štátu. Povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ znamenajú, že ústava a ostatné vnútroštátne právne predpisy sú podriadené právu EÚ vždy, keď má Spoločenstvo právomoc. Na to, aby sa štát mohol pripojiť k EÚ a zabrániť rozporu medzi ustanoveniami ústavy a práva EÚ, bola potrebná zmena ústavy.

1.3 Medzinárodné zdroje

Írsko je signatárom mnohých medzinárodných dohôd a zmlúv a je členom mnohých medzinárodných organizácií. Ústava stanovuje, že Írsko uznáva všeobecne uznávané zásady medzinárodného práva ako rozhodné vzťahy medzi štátmi.

Írsko je dualistický štát a na to, aby mohlo mať formálne právne postavenie v rámci štátu, na rozdiel od štátov, medzinárodné dohody musia byť začlenené do vnútroštátneho práva zo strany írskeho parlamentu.

Írsko je signatárom Európskeho dohovoru o ľudských právach od roku 1953 a odvtedy sa občania na základe medzinárodných právnych záväzkov štátu môžu pred Európskym súdom pre ľudské práva odvolávať na jeho ustanovenia. Ustanovenia dohovoru majú vnútroštátny právny účinok prostredníctvom Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 2003, ktorým sa ESĽP začleňuje do írskeho práva.

2 Ostatné zdroje

Ak neexistujú formálne právne predpisy, právny zástupca môže počas konania a na súde podať návrh na začatie svojho rozhodnutia. Hoci sa diskutuje o tom, či sa má vôbec uplatňovať, a jeho vplyv sa v posledných rokoch mohol prejaviť, súdy sa pri výklade ústavy a pri tvorbe počtu ústavných práv, ktoré nie sú osobitne upravené v znení ústavy, spoliehali na prirodzené právo a prírodné práva.

3 Hierarchia právnych zdrojov

Ústava je na vrchole právneho systému Írska. Právne predpisy, vládne a administratívne rozhodnutia a prax sa môžu preskúmať z dôvodu súladu s ústavou.

Ústava však stanovuje, že nezbavuje platnosti žiadne akty alebo opatrenia, ktoré sú nevyhnutné z dôvodu členstva v EÚ. Je to ustanovené v článku 29.4.6 ústavy. Právo EÚ má teda prednosť pred všetkými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane ústavy. Vzhľadom na to, že v právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že spôsoby jeho vykonávania majú určiť vnútroštátne procesné požiadavky, nástroje, ktorými sa vykonáva právo EÚ, musia byť stále v súlade s ústavnými požiadavkami.

Európsky dohovor o ľudských právach z roku 2003 umožňuje jednotlivcom odvolávať sa na ustanovenia EDĽP pred írskymi súdmi. Európsky súd pre ľudské práva bol začlenený do ústavnej úrovne a ústava zostáva naďalej nadradená. V zákone sa vyžaduje, aby súdy vykladali a uplatňovali vnútroštátne ustanovenia, pokiaľ je to možné, v súlade s pravidlami obsiahnutými v EDĽP. Ak vnútroštátne právne predpisy nie sú v súlade s EDĽP, vydá sa vyhlásenie o nezlučiteľnosti.

Súdy rozhodli, že zásady medzinárodného zvykového práva sú súčasťou vnútroštátneho práva podľa článku 29.3 ústavy, ale len v rozsahu, v ktorom nie sú v rozpore s ústavou, právnymi predpismi alebo spoločnými právnymi predpismi. Medzinárodné dohody možno ratifikovať len vtedy, ak sú v súlade s ústavou, inak sa bude vyžadovať referendum.

Právne predpisy môžu byť nahradené alebo zmenené a doplnené následnými právnymi predpismi. Sekundárne právne predpisy môžu byť nahradené primárnym právom, ako aj právomoc prijímať sekundárne právne predpisy, ale sekundárne právne predpisy nemôžu byť nadradené primárnym právnym predpisom. Súdy môžu zrušiť právne predpisy z dôvodu, že sú neplatné vzhľadom na ustanovenia ústavy (právne predpisy na obdobie po roku 1937) alebo že nie sú v súlade s ústavou (právne predpisy spred roku 1937).Existuje predpoklad, že právne predpisy na obdobie po roku 1937 sú v súlade s ústavou.

Rozhodnutia súdov možno nahradiť legislatívnym alebo ústavným postupom a následnými rozhodnutiami súdov s rovnakou alebo vyššou hodnosťou.

4 Nadobudnutie účinnosti nadnárodných nástrojov

Pôvodne navrhnutá ústava nebola v súlade s právom Európskeho spoločenstva. Napríklad za predpokladu, že Oireachtas bol jediným zákonodarným orgánom štátu. Z tohto dôvodu bolo do ústavy vložené ustanovenie, v ktorom sa stanovuje, že nebude mať za následok neplatnosť žiadneho zákona, aktu alebo opatrenia, ktoré si vyžaduje členstvo v EÚ. Bolo však rozhodnuté, že ak by sa mal rozsah pôsobnosti a ciele zmeniť napríklad na základe novej zmluvy, musí sa to uskutočniť prostredníctvom referenda s ľuďmi, a ak to občania prijmú, vloží sa ustanovenie, ktorým sa potvrdí, že štát môže takúto zmluvu ratifikovať.

Ak si právo EÚ vyžaduje transpozíciu zo strany štátu, vykonáva sa na základe primárnych právnych predpisov alebo zvyčajne prostredníctvom zákonného nástroja vlády alebo ministra vlády.

Podľa ústavy sa medzinárodné dohody stanú súčasťou vnútroštátneho práva, ak tak určí parlament. Zvyčajne ide o zákon a príkladom je Európsky dohovor o ľudských právach. 2003. v dôsledku toho sa dohovor stal súčasťou vnútroštátneho práva s tým dôsledkom, že jednotlivci sa môžu odvolávať na svoje ustanovenia pred vnútroštátnymi súdmi.

5 Orgány oprávnené prijímať právne predpisy

Ústava ustanovuje, že Oireachtas, ktorý patrí do dolnej komory a Seanad (horná komora) a predseda, má „výhradnú a výlučnú právomoc vydávať zákony pre štát“ na základe povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, ako je stanovené v ústave. Navrhované právne predpisy vo forme návrhu zákona musia byť podpísané zákonom s cieľom nadobudnúť účinnosť a ak má predseda pochybnosti o ústavnosti Billund navrhovaných právnych predpisov, ktoré môže zvolať rada štátu, a ak je to potrebné, postúpi Billund Kommune najvyššiemu súdu na rozhodnutie podľa článku 26 ústavy. .

Ako už bolo uvedené, Oireachtas môže delegovať právomoc prijímať právne predpisy na ministra alebo iný orgán a túto právomoc je prísne vymedzený delegujúcim nástrojom. Smernice EÚ sa zvyčajne vykonávajú prostredníctvom zákonného nástroja ministra. Právomoc prijímať právne predpisy môže byť delegovaná na rôzne orgány, ako sú vládne ministri, štatutárne orgány, pološtátne orgány, regulačné orgány, odborné orgány a miestne orgány.

Podľa ústavy je vláda zodpovedná za vedenie vonkajších vzťahov a môže podpísať medzinárodné zmluvy a dohody a pripojiť sa k medzinárodným organizáciám na základe ústavných požiadaviek.

Podľa spoločného zákona je Judged zákon záväzný.

6 Postup prijímania právnych predpisov

6.1 Ústava

Prvou etapou pri novelizácii ústavy podľa článku 46 je návrh zákona v Poslaneckej snemovni. Tento zákon musí byť predložený oboma snemovňami Oireachtas a následne musí byť predložený v referende pre ľudí na ich potvrdenie alebo zamietnutie. Návrh sa považuje za schválený, ak väčšina odovzdaných hlasov súhlasí s jeho prijatím do zákona.Návrh, ktorý sa predloží na referendum, ktorým sa nezmení a nedopĺňa ústava, sa vetuje, ak je väčšina hlasov proti návrhu a hlasy proti návrhu nie sú nižšie ako jedna tretina voličov v registri. Návrh zákona musí byť vyjadrený ako „zákon na zmenu a doplnenie ústavy“ a nesmie obsahovať žiadny iný návrh. Ak to schváli ľud, predseda musí podpísať návrh zákona a „musí byť riadne vyhlásený prezidentom ako zákon.“

6.2 Legislatívny postup

Prvým krokom pri tvorbe primárnej legislatívy je zvyčajne návrh zákona, ktorý sa začne buď v snemovni parlamentu Oireachtas. Každý návrh zákona, ktorý sa začal v Dáil, sa musí Senátu zaslať na posúdenie a môžu sa mu predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré je Dáil povinný zvážiť. Ak sa však návrh zákona v Seanad iniciuje a následne ho zmení Poslanecká snemovňa, Dáil sa považuje za iniciovanú Poslaneckou snemovňou a musí sa vrátiť do írskeho Senátu.

Pred uverejnením návrhu zákona ho musia schváliť obidve komory írskeho parlamentu (Oireachtas) a musí ho podpísať zákon. V priebehu legislatívneho postupu môže návrh zákona podliehať zmenám v Poslaneckej snemovni a Seanad. Ústava však konsoliduje nadradenosť pevne zvolenej Poslaneckej snemovne; V článku 23 sa stanovuje, že ak senát zamietol alebo zmenil návrh zákona, ktorý je v rozpore s vôľou Poslaneckej snemovne, môže Dáil predložiť uznesenie do 180 dní o tom, že návrh zákona prepadol. senát má právomoc odložiť návrh zákona o 90 dní, ale nemá právomoc zabrániť tomu, aby sa zákon stal aktom, alebo ho zmeniť, ak s tým Dáil súhlasí.

Veľkú väčšinu závetov na Dáil Eireann uskutočňuje minister vlády Dáil Eireann.

Peňažné vklady (napr. zmenY, ktoré sa týkajú uloženia, zrušenia, odpustenia alebo zmeny alebo regulácie daní a daní, ktoré zahŕňajú poplatky z verejných prostriedkov), môžu byť iniciované a postúpené írskou Poslaneckou snemovňou (Dáil Éireann). Tento typ návrhu zákona sa zasiela Senátu pre „odporúčania“.

Posledným krokom legislatívneho postupu je, aby predseda podpísal návrh zákona. Predseda môže po porade s Štátnou radou predložiť najvyšší súd na rozhodnutie o ústavnosti návrh zákona alebo určitej časti návrhu zákona. Označuje sa to ako odkaz na článok 26. Keď Najvyšší súd rozhodne, že návrh zákona je ústavný, nemôže byť nikdy nenapadnutý z ústavných dôvodov na súdoch a prezident je povinný ju podpísať v zákone. Ak sa rozhodne, že návrh zákona je v rozpore s ústavou, predseda musí odmietnuť jeho podpísanie.

6.3 Sekundárna legislatíva

V základnom zákone sa bežne stanovuje, že delegované právne predpisy, ktoré schvaľuje, môže parlament zrušiť alebo schváliť. Tieto ustanovenia vo všeobecnosti ustanovujú, že nástroje sú buď „pred“ alebo oboma komorami parlamentu, ktoré ju môžu zrušiť v stanovenej lehote. Na všetky sekundárne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú opatrenia EÚ, sa tento mechanizmus zrušenia vzťahuje. Po prijatí zákona musia byť určité štatutárne nástroje uložené v určených knižniciach a ich uzákonenie sa musí uverejniť v úradnom írskom vestníku Odkaz sa zobrazí v novom okneIris Oifiúil.

6.4 Medzinárodné právo

Vláda môže podpísať medzinárodné zmluvy alebo dohody, alebo sa pripojiť k medzinárodným organizáciám, bolo však rozhodnuté, že vláda tak nemôže urobiť, ak by bola zbavená výhradnej tvorby práva, ktorá bola udelená parlamentu (Oireachtas) alebo inak porušila ústavu. Z tohto dôvodu súdy rozhodli, že zmluvy, ktorými sa mení rozsah pôsobnosti a ciele Európskej únie, nemôže vláda meniť, pokiaľ ich neprijali ľudia v ústavnom referende.

7 Nadobudnutie účinnosti alebo vnútroštátne predpisy

Zmeny ústavy nadobúdajú účinnosť po tom, ako ich prijali ľudia, a v návrhu zákona, ktorým sa navrhuje zmena, podpísal prezident.

Návrh zákona nadobúda účinnosť dňom podpisu prezidentom a nadobudne účinnosť v ten deň, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Predseda zvyčajne nepodpíše návrh zákona skôr ako v 5. deň alebo neskôr ako v 7. deň po jeho predložení. V akte sa môže stanoviť dátum, od ktorého nadobudne účinnosť, alebo sa môže stanoviť, že minister môže vydať „exekučný titul“ (sekundárna legislatíva) s cieľom uviesť akt alebo jeho časť do platnosti. Predseda je povinný vyhlásiť návrh zákona uverejnením oznámenia v Iris Oifiúil, v ktorom uviedol, že sa stal právnym predpisom.

V sekundárnych právnych predpisoch sa stanoví dátum jeho uvedenia do prevádzky.

Súdne rozhodnutia sú vo všeobecnosti účinné odo dňa ich vykonania.

8 Prostriedky na riešenie konfliktov medzi právnymi zdrojmi rozdielov

Je na súdoch, aby určili všetky rozpory medzi rôznymi právnymi predpismi alebo zdrojmi.

Pokiaľ ide o nadradenú funkciu práva EÚ, ústava je základným právom štátu a v každom prípade má prednosť pred inými zákonmi. Podľa článku 34 ústavy môžu jednotlivci napadnúť ústavnú platnosť právnych predpisov na High Court. Proti takémuto rozhodnutiu sa možno odvolať na najvyššom súde. Jednotlivci môžu tiež tvrdiť, že opatrenia štátu porušili ich ústavné práva alebo ústavné postupy.

Predpokladá sa, že právne predpisy prijaté po prijatí ústavy z roku 1937 sú v súlade s ústavou, kým sa nestanoví inak.

Okolnosti môžu vzniknúť v súvislosti s tým, ktoré ustanovenia ústavy, najmä ustanovenia týkajúce sa základných práv, môžu byť do určitej miery v rozpore. Súdy využili niekoľko mechanizmov na prijatie rozhodnutí v týchto prípadoch vrátane doslovného alebo gramatického výkladu, historického prístupu, účelového alebo harmonického prístupu, doktríny proporcionality, hierarchie práv a záväzku k prirodzenému právu a prístupu k prírodným právam.

Vyskytli sa prípady, keď sa na základe nepopulárneho ústavného rozhodnutia alebo výkladu zo strany súdov rozhodlo o zmene ústavy.

Ak jednotlivec tvrdí, že jeho práva podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach boli porušené právnymi predpismi, môže požiadať súdy o vyhlásenie o nezlučiteľnosti.

Právo Únie požíva ústavnú imunitu, keďže ústava ustanovuje, že nebude rušiť žiadne akty alebo opatrenia vyplývajúce z členstva, hoci spôsoby vykonávania týchto aktov alebo opatrení musia byť v súlade s ústavou.

Okrem ústavných otázok sa platnosť delegovaných právnych predpisov bude posudzovať podľa jej súladu so stanovami.

Ďalšie informácie o írskom právnom systéme, právnych predpisoch a ústave možno nájsť na týchto stránkach:

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.taoiseach.ie/

Odkaz sa zobrazí v novom okne http://www.courts.ie/Judgments.nsf/Webpages/HomePage?OpenDocument

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.irishstatutebook.ie

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.bailii.org/


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 23/10/2019